Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17Csp/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817209026
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817209026.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci žalobcu: PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, P.O.BOX 41, 810 11
Bratislava proti žalovanej: E. Q., narodená XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX F. - T., o zaplatenie
1.043,14 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.043,14 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 5,15
% ročne od 18.8.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa proti žalovanej domáhal zaplatenia 1.043,14 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 5,15

% ročne z 1.043,14 eur od 18.8.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým,
že so žalovanou uzavrel zmluvu, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky, ktoré žalovaná
dohodnutým spôsobom nevrátila, pričom od nej žiadal len vrátenie poskytnutej istiny.
2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že ju žiada zamietnuť, pričom popierala tvrdenia žalobcu a tvrdila,
že uzavretú zmluvu treba považovať za neplatnú a za bezúročnú a bez poplatkov. Proti uplatnenému
nároku vzniesla námietku premlčania.
3. Súd vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy, a to oznámenie o zosplatnení (čl. 2), zmluva o úvere

(čl. 3), zmluvné dojednania (čl. 4), doručenka (čl. 5), údaje o schválenom úvere (čl. 6). Z vykonaného
dokazovania boli zistené nasledovné skutočnosti: Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli
10.2.2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver 1.500 eur,
ktorý sa žalovaná spolu s úrokom zaviazala žalobcovi vrátiť v 42 splátkach po 80,37 eur, a to pri
ročnej úrokovej sadzbe 70,01 %, ročnej percentuálnej miere nákladov 69,49 % a priemernej ročnej
percentuálnej miere nákladov 45,94 %. Okrem toho bolo v zmluve dohodnuté, že žalobca poskytne
žalovanej službu spočívajúcu v možnosti odkladu troch splátok za odplatu 215,75 eur, pričom táto

odplata bola splatná bezprostredne po uzavretí zmluvy, a preto žalobca žalovanej ako úver poskytol len
čiastku 1 284,25 eur. Žalovaná žalobcovi zaplatila len 241,11 eur. Žalobca žalovanej 31.7.2014 doručil
list, v ktorom jej oznámil, že je v omeškaní so splátkami a ak bude v omeškaní viac ako tri mesiace
stane sa celý dlh splatným.
4. Z takto zistených skutočností súd dospel k záveru, že uzavretú zmluvu treba podľa § 39 Občianskeho
zákonníka považovať za neplatná, a to z toho dôvodu, že sa prieči dobrým mravom a obchádza zákon,
keďže je v rozpore s dobrými mravmi, ak je v zmluve o úvere dohodnuté také dojednanie, ktoré veriteľovi

umožňuje nevyplatiť dlžníkovi celý úver, na základe dojednania podľa ktorého sa bezprostredne po
uzavretí zmluvy stáva splatným záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za službu, ktorej podstatou
je odloženie splatnosti troch z 42 splátok úveru, keďže ide o odplatu za simulovanú službu, ktorá je
bez akéhokoľvek významu pre záujmy dlžníka, ktorému je poskytovaný úver a výška tejto odplatypredstavuje takmer 15 % dohodnutého úveru. Okrem toho takéto ustanovenie v zmluve obchádza
ustanovenia zákona, konkrétne § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

spotrebiteľských úveroch“), podľa ktorého musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyjadrená ročná
percentuálna miera nákladov, keďže je zrejmé, že takáto odplata výrazným spôsobom deformuje
správnosť v zmluve vyjadrenej ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá bola v zmluve vyjadrená
na 69,49 %, teda sumou nižšou ako bola úroková sadzba, hoci po započítaní uvedeného poplatku
bola ročná percentuálna miera nákladov nepochybne vyššia, a to v dôsledku toho, že žalovanej nebol

poskytnutý úver v dohodnutej výške.
5. Na odvolanie žalobu odvolací súd uviedol, že nesúhlasí s právnym záverom súdu prvého stupňa,
podľa ktorého neplatnosť dohody o odplate za poskytnutie služby má za následok neplatnosť celej
zmluvy o úvere. Ďalej uviedol, že námietka žalobcu, že súd prvej inštancie poukazom na nesprávne
uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov mal aplikovať § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
a vysloviť, že úver je bezúročný a bez poplatkov, je dôvodná. Vychádzajúc z uvedeného právneho

názoru odvolacieho súdu preto súd dospel k záveru, že uzavretú zmluvu nemožno považovať za
neplatnú, ale za bezúročnú a bez poplatkov, a to podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských
úveroch, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa. V zmluve bola ročná percentuálna miera nákladov určená na 69,49 %, pričom žalovanej

bol po odpočítaní poplatku poskytnutý úver 1 284,25 eur, ktorý mala splácať v 42 mesačných splátkach
po 80,39 eur. Pri takto poskytnutom úvere však ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 91,60
%. Preto treba v zmluve uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov považovať za taký,
že je v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, keď z neho nepravdivo vyplýva relatívna výhodnosť
poskytnutého úveru oproti skutočnej ročnej percentuálnej miere nákladov.

6. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo povinnosťou žalovanej zaplatiť žalobcovi len 1 284,25 eur, a to
v dohodnutých splátkach pod 80,37 eur mesačne, a to v prvej splatnej do 14.3.2014 a následne vždy
do 14. dňa v mesiaci. Žalobca žalovanej ako úver poskytol 1.284,25 eur, pričom žalovaná mu zaplatila
241,11 eur. Preto je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi 1.043,14 eur, a to podľa § 497 Obchodného
zákonníka, keď je povinná vrátiť ako úver poskytnuté peniaze. Žalobca si svoje právo voči žalobkyni

uplatnil doručením žaloby 30.5.2017. Vzhľadom na to bola námietka premlčania žalobkyne nedôvodná,
keďže k splatnosti v žalobe uplatnenej čiastky došlo až po 30.5.2014. Premlčané by boli len prvé tri
splátky úveru splatné v mesiacoch marec až máj 2014, no tieto žalovaná zaplatila svojimi splátkami.
Žaloba bola podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
Žalovaná sa do omeškania v žalobe uplatnenej čiastky dostala potom, ako 14.6.2014 a 14.7.2014

nezaplatila dohodnuté splátky, pričom so zvyškom uplatnenej sumy sa dostala do omeškania 18.8.2014
potom, ako ju žalobca listom z 31.7.2014 vyzval na zaplatenie celého úveru do 15 dní. Preto súd žalobe
vyhovel podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s
§ 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
v časti úroku z omeškania z 1.043,14 eur v sadzbe 5,15 % ročne od 18.8.2014 do zaplatenia.

7. Vzhľadom na vyhovenie žalobe v celom rozsahu je žalovaná povinná podľa § 255 ods. 1 CSP nahradiť
žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.