Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 12, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 61Em/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117218308
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117218308.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín vo veci oprávneného S. M., bytom T. X. č. XXX, v konaní zastúpený P.. F. M.,
advokátkou so sídlom P. A.. XX, G., proti povinnej U. M., bytom P. XX/XX, S., o výkon rozhodnutia v
časti úpravy styku otca s mal. dieťaťom B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenou
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia s a z a m i e t a.

II. Návrh otca na nariadenie povinnosti rodičov a dieťaťa podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte
poradenskopsychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne s a z a
m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom doručeným súdu dňa 26.09.2017 domáhal výkonu rozhodnutia - rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 27.04.2017, ktorým súd schválil rodičovskú
dohodu, podľa ktorej je otec oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom každú párnu sobotu v mesiaci v
čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. V návrhu oprávnený uviedol, že vykonateľný rozsudok matka vôbec
nerešpektuje. Matka nechce, aby sa oprávnený s maloletou dcérou stretával, neustále si matka hľadá

výhovorky, že má oprávnený dať vždy 48 hodín pred stretnutím vedieť, že si príde po dcéru. Keď
si oprávnený dňa 06.05.2017 prišiel po dcéru, matka stretnutie neumožnila. Maloletá oprávnenému
napísala SMS správu, že čo si to dovolil prísť si po ňu. Oprávnený je však presvedčený, že uvedenú
správu písala dospelá osoba. Opakované žiadosti oprávneného matka zamietla s odôvodnením, že
dcére odkázala, že sa s ňou oprávnený chce stretnúť, avšak dcéra po matke údajne mala odkázať,
že sa s oprávneným stretávať nebude. Oprávnený v návrhu podotkol, že do apríla 2017 sa s dcérou

stretával jeden krát do mesiaca, kedy s tým dcéra nemala žiaden problém. Po tom, čo v apríli 2017
uzavreli rodičovskú dohodu, zrazu dcéra nekomunikuje, matka ju na stretnutie nechystá ani nemotivuje.
Oprávnený je presvedčený, že maloletá je matkou zmanipulovaná. Zároveň oprávnený žiadal zaviazať
povinnú povinnosťou náhrady trov konania z titulu právneho zastúpenia oprávneného vo výške 153,68
Eur .

2. Matka sa k návrhu oprávneného vyjadrila. Uviedla, že nevyžaduje, aby jej dal oprávnený 48 hodín
vopred vedieť, že si príde po dcéru, ale aby sa dohodol s dcérou B., že po ňu príde, nakoľko sa dcéra
opakovane vyjadrila, že sa u otca nudí a nemá sa s ním o čom porozprávať. Je pravda, že do apríla 2017
sa s dcérou oprávnený stretával jeden krát do mesiaca v sobotu, a to za prítomnosti tretej osoby podľa
nariadeného neodkladného opatrenia - uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. XXP/XXX/XXXX zo dňa
13.07.2015, o ktorý žiadala matka na základe tvrdenia maloletej, že ju oprávnený napadol. Postupne

za pomoci psychológa bola mal. B. ochotná začať sa s otcom stretávať bez prítomnosti tretej osoby,
avšak len v obmedzenom čase, ktorý bola maloletá ochotná predĺžiť na 8 hodín jednu sobotu v mesiaci.Uvedenú rodičovskú dohodu, rozšírenú nad rámec priania maloletej B., podpísala matka s vierou, že aj
napriek tomuto rozšíreniu bude plne rešpektované rozhodnutie maloletej.

3. Dňa 09.02.2018 oprávnený doručil súdu podanie, v ktorom žiadal, aby súd nariadil maloletej a
jej rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických
služieb (RPPS) pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín po dobu šiestich mesiacov. Svoj návrh
odôvodnil tým, že o dcéru má záujem ale nevidel ju dlhší čas. Súd síce ustanovil ÚPSVaR TN za
kolízneho opatrovníka, ale oprávnený má za to, že ÚPSVaR TN nerobí nič v prospech maloletej, čo sa

týka obnovenia stretávania sa s otcom. Táto pasivita núti oprávneného podať tento návrh.

4. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s povinnou dňa 19.02.2018, s maloletou dňa 22.02.2018
a následne opäť dňa 08.06.2018. Matka počas rozhovorov uviedla, že ona nebráni v styku otca s
maloletou. Oprávnenému povedala, že sa má dohodnúť s dcérou, či sa s ním maloletá chce stretnúť.
Matka uviedla, že koncom apríla 2017 bola dcéra v Poľsku a keď sa vrátila, bola unavená a preto sa s

otcom nestretla. Dcéra sa s otcom dohodla, že príde po ňu o dva týždne, on však prišiel o týždeň. Dcéra
mala už iný program, preto s ním nešla. On však tvrdil, že sa s dcérou dohodol o týždeň, nie o dva a vtedy
na povinnú aj dcéru nakričal. Od vtedy s ním dcéra nechcela komunikovať. Od februára 2018 maloletú
ani matku oprávnený nekontaktuje vôbec. Maloletá sa s oprávneným stretla počas polročných prázdnin
a v apríli bola maloletá u švagrinej, ktorá býva vedľa oprávneného. Matka sa však k tomu vyjadrovať

nebude, nechá nech sa vyjadrí maloletá. Povinná ešte dodala, že dcéru donútiť nemôže, aby sa s otcom
stretávala. Povinná sa k návrhu na nariadenie povinnosti stretávania na RPPS vyjadrila, že ak by súd
rozhodol, že je to potrebné, povinná s tým problém nemá. Na RPPS v minulosti už chodili po rozvode
v roku 2014 a aj v roku 2015 po incidente otca s maloletou. Dokonca chodili s maloletou aj ku klinickej
psychologičke na pravidelné stretnutia. Matka dodala, že po vyjadreniach otca to aj tak nemá logiku.

Maloletá v neformálnom rozhovore bez prítomnosti matky uviedla, že na začiatku sa s otcom stretávala
jeden krát do mesiaca v D. za prítomnosti jej kamarátky. Už tu mala maloletá pocit, že sa o ňu otec
nezaujíma. Keď s ním bola sama, len sa nudila. Nemali čo robiť, s kamarátkou to bolo lepšie. Maloletá
uviedla, že sa matka otca spýtala, či by nevzal na stretnutie aj bratranca, aby sa maloletá nenudila, otec
to však odmietol. Od februára 2018 otec maloletú nekontaktuje. Naposledy bola s otcom v apríli alebo

v máji u tety na oslave jej narodenín. Keď otec prišiel, ani ju nepozdravil, len sa obišli, ako keby sa
nepoznali. Väčšinu oslavy ju ignoroval. Stretla sa s ním len krátko, keď ju teta chytila za ruku a dotiahla
za ním. Predtým sa s otcom stretla počas polročných prázdnin u starej mamy z otcovej strany. Otec ju
pozdravil v kuchyni a potom odišiel a celý čas si robil svoje. Maloletá uviedla, že vždy prejavila záujem
o kontakt prvá. Otec jej napísal SMS len k narodeninám a k meninám a to bolo všetko. Maloletá je proti

tomu, aby sa stretávali, lebo otec ju ignoruje a tak si maloletá myslí, že to nemá zmysel. Maloletá ďalej
uviedla, že mama jej v stretávaní s otcom nebráni, ona sama sa s ním stretávať nechce, lebo sa s ním
nudí. K návrhu otca na nariadenie povinnosti stretávania na RPPS sa maloletá vyjadrila tak, že nevidí
dôvod aby opäť chodila k psychológovi. Myslí si, že to bude na nič, lebo keď ju doteraz otec ignoruje,
nič extra sa podľa maloletej nezmení.

5. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“), podľa
tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s
maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

6. Podľa § 374 CMP, pojednávanie netreba nariaďovať.

7. Podľa § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením.

8. Podľa § 376 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže

oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

9. Podľa § 38 ods. 1 a 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

10. Podľa § 3 odsek 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu
rozhodnutia (§ 376 odsek 1 CMP) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 odsek2 CMP), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje
rozhodnutiuačiexistujúospravedlniteľnédôvody,prektorésapovinnýnemôžepodrobovaťrozhodnutiu.
Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie

sa povinného pri plnení povinnosti a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z
rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.

11. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je v prvom rade viesť povinného k tomu, aby si
svoje povinnosti vyplývajúce mu zo súdneho rozhodnutia plnil dobrovoľne. Pred nariadením výkonu

rozhodnutia musí súd zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné
dôvody, pre ktoré sa povinný podrobovať rozhodnutiu nemôže. Súd pri tom zohľadňuje najmä správanie
sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich mu z
rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.

12. Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu sp. zn. XXEm/X/XXXX a dospel k záveru, že návrh

oprávnenéhonanariadenievýkonurozhodnutiavčastiúpravystykusmal.B.niejedôvodnýspoukazom
na zistený skutočný stav veci.

13.Tunajšísúdrozsudkomč.k.XXP/XX/XXXX-XXzodňa27.04.2017schválilrodičovskúdohodu,podľa
ktorej je otec oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod.

do 18.00 hod.

14. Oprávnený svoj návrh na výkon rozhodnutia odôvodnil manipuláciou maloletej zo strany matky.
Oprávnený uviedol, že do vydania rozhodnutia v apríli 2017 bolo medzi ním a maloletou všetko v
poriadku, jeden krát do mesiaca sa stretávali, preto oprávnený nechápe, prečo po vydaní rozhodnutia

vo veci samej tomu tak už nie je. Pred vydaním rozhodnutia Okresného súdu S. č. k. XXP/XX/XXXX-
XX zo dňa 27.04.2017 sa maloletá B. stretávala s oprávneným v súlade s neodkladným opatrením č. k.
XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 13.07.2015 každú prvú sobotu v mesiaci za prítomnosti tretej osoby, čo súd
považuje za rozhodujúci element, prečo po vydaní rozhodnutia vo veci samej nastal zlom v stretávaní
sa mal. B. s oprávneným. Sama maloletá uviedla, že za prítomnosti jej kamarátky boli stretnutia s

oprávneným o niečo lepšie, ale už tu mala pocit, že o ňu oprávnený nejaví záujem. Maloletá B. vníma
záujem a komunikáciu z otcovej strany za nedostatočnú. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že od podania
návrhu v septembri 2017 dochádza ku kontaktu otca s dcérou len náhodne a na veľmi krátky čas
trvajúci pár minút. Oprávnený aj napriek prítomnosti dcéry na oslave, ktorej sa zúčastnili obidvaja, túto
na oslave nevyhľadal a nevenoval jej žiadnu pozornosť. Podobná situácia sa opakovala aj predtým

v domácnosti starej matky zo strany otca, kedy oprávnený maloletú len pozdravil a viac jej pozornosť
nevenoval. Napriek tvrdeniu oprávneného, ktorý sa k situácii u starej matky vyjadril tak, že nechcel toto
náhodné stretnutie využívať vo svoj prospech, pretože dcéra už mala iný program, a taktiež nechcel
dcéru po dlhšom časovom odlúčení konfrontovať o otázkach styku, súd uvádza, že oprávnený mimo
týchto krátkodobých a náhodných stretnutí preukázal len minimálnu snahu z jeho strany o dohodnutie

si stretnutia s maloletou. Od februára 2018 nekontaktuje maloletú vôbec. Súd uvádza, že návrhu na
nariadenie výkonu rozhodnutia môže vyhovieť len v tom prípade, ak dochádza k nezákonnému konaniu
zo strany rodiča, v ktorého osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza. V posudzovanom prípade je
však súd toho názoru, že je to sám oprávnený, ktorý svojim málo iniciatívnym správaním vzbudzuje u
maloletej pocit, že o ňu nemá vážny záujem, čo vyúsťuje do negatívneho postoja maloletej vo veci styku

s oprávneným. Tento pocit u maloletej pretrváva dlhodobo, už od stretávania maloletej s oprávneným
podľa neodkladného opatrenia nariadeného v júli 2015, a tento pocit sa u maloletej len prehlbuje. Súd
preto nemal za preukázanú manipuláciu maloletej zo strany povinnej, toto vyvrátila aj samotná maloletá
v rozhovore s kolíznym opatrovníkom.

15. Súd návrh oprávneného na nariadenie povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte
poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín po dobu šiestich
mesiacov zamietol, a to s odkazom na vyššie uvedené dôvody. Súd v tejto súvislosti poukazuje na
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, Kapr proti Českej republike z 28.03.2006, podľa
ktorého, ak dieťa vyslovene styk odmieta (napr. v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom

zapríčinené správaním tohto rodiča), je použitie donucovacích opatrení kontraproduktívne, a to práve
z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom.
Súd prihliadol aj na názor maloletej, ktorá ďalšie stretnutia s psychológom rázne odmietla, pretože v
stretávaní nevidí vzhľadom na správanie otca význam. Súd je toho názoru, že v prvom rade musí prísťk prelomeniu bariér v komunikácii medzi otcom a dcérou, čo by ale pri nariadení povinnosti stretnutí
na RPPS proti vôli samotnej maloletej mohlo u maloletej len zvýrazniť už tak negatívny postoj k otcovi.
Maloletásivtomtovekuužsamavytváraprogramvosvojomvoľnomčaseanariadenietakejtopovinnosti

môže u maloletej vzbudzovať dojem, že sa jej do voľného času neoprávnene zasahuje a napriek jej
názoru sa musí podrobiť vôli otca.

16. Podľa § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon
rozhodnutia zastavuje.

17. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

18. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

19. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre
aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov
konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).