Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, December 11, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/174/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010584
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3814010584.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 11. 12. 2017 v senáte zloženom z predsedu JUDr.

Pavla Bielika a prísediacich Mgr. Márie Kmeťovej a Marty Gáplovskej v trestnej veci proti obžalovaným
U. H. a Q. F.

r o z h o d o l :

Obžalovaní
1. U. H., nar. XX. XX. XXXX v M., trvale bytom A., N. XXX/XX, okres N., t. č. vo výkone trestu v R.
na výkon trestu G.
2. Q. F., nar. XX. XX. XXXX v M., trvale bytom M., E. XXXX/XX, t. č. bytom M., E. XX/X

s ú v i n n í, ž e:

obžalovaný U. H. a Q. F. spolu s doposiaľ nezisteným páchateľom dňa 13. 11. 2013 v čase od 18:30 do
18:55 h za obytným domom č. XXX na ulici C. armády v M., okres F. chytili poškodeného Nc. Q. P. za
ošatenie a napriek tomu, že sa bránil, násilím ho vtlačili na zadné sedadlo osobného motorového vozidla,
pravdepodobne značky C. C., B. XXX EF, ktorého vodičom bol obžalovaný U. H. a odviezli poškodeného

zM.napoľnúcestuvsmereH.,časťH.,počascestypoškodenéhoobžalovanýQ.F.adoposiaľnezistený
páchateľ, medzi ktorými poškodený sedel, udierali päsťami do hlavy a hrudníka poškodeného, ktorý
žiadal,abyhopustili,žeotomnikomunepovie,nezistenýpáchateľsapoškodenémuvyhrážalodrezaním
jazyka a po príchode na poľnú cestu v blízkosti hospodárskej budovy poľnohospodárskeho družstva
obžalovaný Q. F. s nezisteným páchateľom vytiahli poškodeného z vozidla, kopali do neho a obžalovaný
Q. F. ho vyzval, aby L. nechal na pokoji, po čom obžalovaný U. H. po výzve obžalovaného Q. F. vzal
do ruky vyskakovací nôž tmavej farby s čepeľou 10 cm a vyzval poškodeného, aby sa vyjadril, či mu
majú odrezať prsty na rukách alebo nohách, po čom nezistený páchateľ zobral od obžalovaného U. H.

nôž, povedal poškodenému, že mu odreže ucho a nožom ho dvakrát porezal nad pravým uchom, po
čom obžalovaný U. H. vybral z prístrojovej dosky motorového vozidla pištoľ čiernej farby nezisteného
typu, obtiahol ju a priložil poškodenému k ľavej spánkovej časti tváre a vyzval ho, aby dal pokoj G., lebo
toto je len výstraha, ak tak neurobí, nabudúce ho zabijú, čím v poškodenom vzbudili dôvodnú obavu o
život a zdravie, nezistený páchateľ kopol poškodeného do hlavy, obžalovaní s nezisteným páchateľom
nastúpili do motorového vozidla a poškodeného nechali na mieste, v dôsledku čoho poškodený Nc. Q. P.
utrpel zranenia - mnohopočetné pomliaždenie a odreniny Hlavy, tržnozmliaždenú ranu v ľavej spánkovo

- temennej oblasti, reznú ranu v oblasti horného okraja pravej ušnice, pomliaždenie sánky, pomliaždenie
a odreniny šije, podkožné krvné výrony na krku, pomliaždenie a odreniny hrudníka, pomliaždenie a
odreniny bedrovej oblasti ľavého ramena, oboch predlaktí a oboch zápästí, čo si vyžiadalo narušenie
obvyklého spôsobu života 15 až 20 dní,

t e d a:

obžalovaní U. H. a Q. F.- spoločným konaním iného násilím, hrozbou násilia, nútili, aby niečo opomenul, čin spáchali
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, surovým a trýznivým spôsobom a na chránenej osobe
- dieťati,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaní U. H. a Q. F.

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. a), písm. c) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve
podľa § 20 Trestného zákona

a za to sa

o d s u d z u j ú

Obžalovaný U. H.

Podľa § 189 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 5 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia
slobody v trvaní 7 (sedem) rokov, 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň z r u š u j e výrok o treste, ktorý bol uložený
obžalovanému U. H. rozsudkom Okresného súdu Topoľčany 2T 30/2016 zo dňa 23.3.2017 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Nitra č. 4To 29/2017 zo dňa 25.5.2017, ako i všetky ďalšie tieto rozhodnutia

na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili svoj
podklad.

Obžalovaný Q. F.

Podľa § 189 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky, 6
(šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného H., F., svedkov D., P., O., T., P., L., H., Q., W., I.,

G. H., S. H., G.. H., W., S., O., F., W., P., znalca P.. W..

Podľa § 269 Trestného poriadku boli oboznámené: zápisnice číslo listu 1 - 3, 56 - 63, 68 - 69, 137 - 143,
174 - 187, 188 - 190, 191, správy číslo listu 201 - 208, 224 - 242, 260 - 264, 268 - 269, registre trestov
číslo listu 285 - 286, 481 - 483, pripojený spis Okresného súdu Prievidza č. 2T 48/2003, pripojený spis

Okresného súdu Topoľčany č. 2T 30/2016, podanie číslo listu 487c- 487d.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátorky a oboch obžalovaných bol
oboznámený znalecký posudok na čísle listu 192 - 200.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku bol oboznámený obsah CD nahrávky na čísle listu 489a.Obžalovaný H., okrem iného, uviedol, že v uvedenom období mal informácie od bývalej manželky, že
mala problémy s dcérou, túlala sa po nociach. Nemohol s tým v podstate nič urobiť, založil si novú rodinu

s ktorou žil v Žiline. Dňa 13. 11. 2013 volala bývalá manželka, že dcéra má vypité, ušla z domu a chce
si zobrať život. Sadol do auta, prišiel do Handlovej a dcéru vyhľadal. Rozprával sa s ňou, jej matka
uvažovala, že dcéru dá do ústavu, hovoril jej, že prípadne môže bývať s ním. Na otázku prokurátorky
uviedol, že zo Žiliny mohol odchádzať okolo 14:00 - 15:00 hodiny. S dcérou komunikoval v Handlovej
v blízkosti reštaurácie Lesná. V tej dobe dcéra chodila s poškodeným Q. P.. Podotýka, že toho 13.

11. 2013 odišiel z Handlovej ešte keď bolo svetlo. V čase okolo 18:10 - 18:15 hodine už bol v Žiline,
pretože mal prísť k nemu svedok W.. Keď bol v Handlovej, nestretol sa s nikým s výnimkou dcéry, v
tom období telefonoval s obžalovaným F.. Keď mu volal hovoril, že je s rodičmi na nákupoch v Prievidzi.
Keď býval v Handlovej častokrát s týmto chodieval na kávu. Častokrát sa rozprávali po tom, že by išiel
pracovať cez jeho firmu do zahraničia. Na otázku prokurátorky uviedol, že v ten deň s obžalovaným F.
telefonoval aj keď sa vracal do Žiliny. Po návrate do Žiliny mu telefonovala matka poškodeného prečo jej

zbil syna, potom mu telefonoval aj S., je to vyšetrovateľ polície, s týmto mal niekoľko konfliktov ešte kým
býval v Handlovej. Bolo to v období, keď ešte bol mestským policajtom. S. volal, pýtal sa či je ochotný
prísť do Handlovej na vypočutie, súhlasil s tým. Keď sa neskôr dozvedel kedy sa mal stať skutok v
obžalobe, požiadal o zabezpečenie kamerového záznamu z domu kde býval. S. mu telefonoval asi dva
dni po skutku. Až potom keď prišiel do Handlovej sa dozvedel čo sa stalo, u jeho rodičov bol prítomný

aj poškodený. Poškodený mu povedal, že skutok si vymyslel, mali to urobiť nejakí cigáni. Policajti mu
povedali, že sa to nedá, že môže ísť na 8 rokov do basy. Na otázku prokurátorky uviedol, že po skutku
poškodeného nekontaktoval, tento bol spolu s matkou za ním v Žiline. Taktiež mu telefonoval jeden zo
svedkov. Povedal, že poškodený mu odkazuje že, ak dá 10 000,- euro, povedia pravdu ako to bolo. Na
otázku prokurátorky či 13. 11. 2013 telefonoval matke poškodeného uviedol, že táto volala jemu. Táto

mu nadávala do telefónu, že prečo zbil jej syna. Nevie uviesť, či bol prítomný svedok W., ale svedok
W. prítomný bol. Myslí si, že potom už nehovoril s matkou poškodeného. Na ďalšiu otázku uviedol, že
v čase skutku vlastnil motorové vozidlo C. C., na ktorom prišiel zo Žiliny do Handlovej. Pokiaľ sa týka
poškodeného, nemal dôvod konať takým spôsobom ako tvrdí obžaloba, v tej dobe tento chodieval s
jeho dcérou, pomáhal mu aj vybavovať školu. V tej dobe, keď dcéra s poškodeným chodila dosahovala

aj lepšie výsledky v škole. Predpokladá, že poškodenému išlo získať z celej situácie peniaze. Neskôr
sa dozvedel, že dcéra sa rozišla s poškodeným, pretože tomuto prišla na nejakú neveru. Taktiež sa
dozvedel, že poškodený mal 13 ročnú dcéru obžalovaného F. na niečo lákať, mal sa zaujímať o túto.
Jeden zo svedkov povedal, že vyšetrovateľ S. ponúkol 6 000,- euro ak ho usvedčia z trestnej činnosti.
Neverí tomu aj, keď s týmto v minulosti konflikty mal. Na otázku prokurátorky uviedol, že nevie či v

čase skutku 13. 11. 2013 poškodený bol rozídený s jeho dcérou. Na otázku predsedu senátu uviedol, že
kamerový systém od G.. H. si vyžiadal 3 - 4 dni po skutku. Na ďalšiu otázku uviedol, že keď prišiel domov
do Žiliny 13. 11. 2013 už tam bol prítomný svedok W., prišiel pred ním, boli dohodnutí na stretnutí na
osemnástu hodinu. Svedok W. prišiel neskôr. Na otázku predsedu senátu prečo pri výpovedi svedka 20.
11. 2013 neuvádzal skutočnosti o stretnutí so svedkom W., W. v Žiline, kamerovom systéme, uviedol že

pri tejto výpovedi odpovedal na otázky, ktoré mu položil vyšetrovateľ S.. Na otázku prečo v zmysle citácie
na záver výsluchu nežiadal doplnenie výpovede, uviedol, že si myslel, že je to jednoducho klamstvo.
Stále neveril tomu, čo sa tam stalo. Vôbec neveril tomu, že to môže prísť tak ďaleko. Je pravdou, že 13.
11. 2013 mu volala matka poškodeného s tým, že mu vyčítala že prepadol jej syna.

Obžalovaný F., okrem iného, uviedol, že nemá vedomosť, čo sa stalo 13. 11. 2013. Nepopiera, že skutok
sa odohral, nie však za účasti jeho osoby. V ten deň bol s priateľkou L. a nebohým otcom na nákupoch v
Prievidzi. Večer okolo osemnástej hodiny už boli doma, v Handlovej. Potom išiel vrátiť susedovi požičané
auto a išli domov. Vtedy býval u matky, osprchoval sa a išiel k priateľke. Mohlo to byť okolo 18:45 -
19:00 hodinou. Zdržal sa tam asi do 22:00 hodine. Na otázku prokurátorky uviedol, že požičané auto

bola škoda Octavia, vrátil ju medzi 18:00 - 18:30 hodinou. V ten deň sa stretol s obžalovaným H.. Mohlo
to byť v čase, keď sa vrátil z Prievidze. Mohlo to byť okolo 18:05 - 18:10 hodine, stretli sa na ulici pred
matkinými domom . Čo sa týka telefonátu, ktorí mali, predpokladal, že telefonoval H. jemu, bolo to v
čase, keď išiel vrátiť, alebo vracal susedovi auto. H. nehovoril prečo prišiel do Handlovej. Stretnutie trvalo
možno sedem minút. Potom čo bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania, kde

neuviedol stretnutie s H., uviedol, že toto povedal, v spise je manipulované s výpoveďami. Výpoveď
priateľky L. nie je to, čo tvrdila, povedala mu to. Na otázku prokurátorky uviedol, že nevie uviesť na akom
aute prišiel H. na stretnutie s ním. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, bolo
poukázané na rozpory vo výpovediach, obžalovaný uviedol, že do výpovede neuviedol, že H. prišiel naC. C.. Je pravdou, že podpis pod výpoveďou v prípravnom konaní je jeho. Neprečítal si celú výpoveď
predtým ako ju podpísal, neprečítal si celú výpoveď. Bolo to preto, lebo vyšetrovateľovi veril. Dňa 13. 11.
2013 sa nestretol s poškodeným. Pozná ho len tak, že ho niekoľkokrát videl s dcérou H.. Nikdy nemali

spolu konflikt. Má vedomosť, niečo počul, že poškodený mal kontaktovať, mal mať niečo s dcérou jeho
priateľky. V tejto súvislosti priznáva, že za týmto účelom sa chcel s poškodeným stretnúť, porozprávať.
Stretnutie riešil cez jeho kamarátov, nedošlo k nemu. V čase skutku nevlastnil žiadnu pištoľ. Dňa 13. 11.
2013 bol v telefonickom kontakte s H. jedenkrát, maximálne dvakrát. Po skutku sa stretol s poškodeným,
bolo to dva dni po skutku, poškodený prišiel do reštaurácie kde pracuje jeho priateľka. Poškodený prišiel

s tým, že sa mu ospravedlňuje, že pôjde zmeniť výpoveď. V súvislosti s tým má k dispozícii šesť
fotografií zo stretnutia 16. 11. 2013. Na otázku prokurátorky prečo tvrdí poškodený v súvislosti s ním
to čo tvrdí, uviedol, že sa to treba spýtať poškodeného. Na otázku obhajcu uviedol, že si nespomína čo
bolo dôvodom stretnutia s H. 13. 11. 2013 okolo osemnástej hodiny na Okružnej ulici v Handlovej. H. sa
neponáhľal, na kávu tohto nepozval. Stretnutie bolo pri aute H.. Na otázku obžalovaného H. uviedol,
že stretnutie v Handlovej bolo v ten deň, keď bol nakupovať v Prievidzi, alebo deň predtým. Na otázku

predsedu senátu prečo na začiatku výpovede na súde nepovedal, že stretnutie s H. v Handlovej bolo
13. 11. 2013, alebo deň predtým, ale vyložene povedal, že to bolo 13. 11. 2013, uviedol, že áno povedal,
že to bolo v ten deň.

Svedkyňa D., matka poškodeného, okrem iného uviedla, že všetko čo je uvedené v obžalobe je pravdou.

V ten večer syn volal, aby mu zavolal taxík, že sa schováva u nejakého uja, pretože ho obžalovaní
napadli. Taxík syna doviezol domov okolo 19:30 hodine. Keď prišiel domov bol celý dobitý, skrvavený.
Zavolala pohotovosť, policajtov, volala obžalovanému H., tento nedvíhal telefón. Na otázku prokurátorky,
čo konkrétne povedal syn, čo sa mu stalo, uviedla, že keď ho taxi doviezol, zostala v šoku. Mal porezané
ucho, potom volala záchranku a políciu. Povedal, že ho chytili niekde pri odchode, zobrali do auta a

popísal to tak ako je to v obžalobe. Dôvodom mala byť G., tejto mal dať pokoj. S touto chodil dva roky.
Taktiež to malo byť pre nejakú L.. Okrem toho, že musel mať po skutku zašívané ucho, mal zašívanú
hlavu, mal odreniny na chrbte. Telefonát s H. chcela mať potom čo jej porozprával syn o tom čo sa
stalo. Bolo to ešte predtým ako volala políciu. Keby bol zdvihol telefón, neriešila by to cez políciu. V ten
deň už potom druhýkrát netelefonovala s H.. Možno do polnoci boli na polícii. Spätný telefonát v ten

deň od H. nebol. Už si to nespomína, ale v ďalšie dni asi neboli telefonáty s H.. Má vedomosť, že syn
telefonoval s ním, tomuto, ale tvrdil, že tam nebol. Je pravdou, že ju navštívila matka H., žiadala po nej,
aby stiahli žalobu. Tak isto prišla svedkyňa L., tiež chcela, aby stiahli žalobu. Potom čo bola prečítaná
časť výpovede svedkyne z prípravného konania, kde uviedla že 14. 11. 2013 o 19:31 hodine telefonoval
H., telefón nezdvihla, v tej dobe bola u nej na návšteve matka H., v čase od 21:00 do 21:30 hodine sa

pokúšal dovolať H., nezdvihla to, v čase o 21:30 hodine tento telefonoval svojej matke, ktorá ešte bola
u nich a táto ho dala jej k telefónu, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach; svedkyňa uviedla,
že áno, ale nebolo to v ten istý deň. Ak to bolo 14. 11. 2013 je to možné. Na otázku prokurátorky, čo
povedal pri tomto telefonáte H. uviedla, že si nespomenie. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z
prípravného konania, kde uviedla, že H. povedal, že ho to veľmi mrzí čo spravil a veľmi pekne ich prosí,

aby stiahli trestné oznámenie, vyčítala mu prečo jej klamal, že to on nebol, tento opakovane povedal,
že mu je to ľúto, potom telefonát skončil, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach; svedkyňa uviedla
že to čo vypovedala v prípravnom konaní je pravdou. Na otázku prokurátorky, či 13. 11. 2013 keď prišiel
syn taxíkom domov povedal konkrétne mená kto ho napadol uviedla, že áno. Povedal, že to bol H. a
F., bol tam aj niekto tretí, tohto nepoznal. Pred skutkom F. nepoznala. Po skutku sa ešte stretla s G.

H., nevie, či sa rozprávali o skutku. Nemá vedomosť, či po skutku niektorý z obžalovaných kontaktoval
syna. Taktiež nevie, že by syn po skutku chcel zmeniť výpoveď. Potom čo bola prečítaná časť výpovede
z prípravného konania, kde uviedla, že syn jej povedal 19. 11. 2013, že telefonoval s H. a tomuto sľúbil,
že trestné oznámenie stiahne, povedala mu, aby sa neopovážila urobiť to, bolo poukázané na rozpory
vo výpovediach; svedkyňa uviedla, že je to možné. Nepamätá si, že by syn po skutku povedal, že to

neurobili obžalovaní. Na otázku obhajcu uviedla, že 13. 11. 2013 nekomunikovala s H., tento jej nedvíhal
telefón. Na otázku predsedu senátu uviedla, že synovi pri telefonáte H. poprel, že by v čase skutku bol v
Handlovej. Keď sa syn po skutku taxíkom vrátil domov bol celý zakrvavený, keď potom boli v nemocnici
museli mu zašívať ucho. Syn jej povedal, že tie tri osoby ho vyviezli na Pstruháre, nevypytovala sa ho
na tie veci, bola z toho zhrozená. Obžalovaný H. k výpovedi svedkyne uviedol, že ten večer svedkyňa

telefonovala, vyčítala mu vulgárnym spôsobom, že zbil jej syna, vtedy sa dozvedel, čo sa malo stať. Na
otázku obžalovaného F. uviedla, že syn nespomínal, že by tie osoby mali kukly.Svedok P., okrem iného, uviedol, že v ten večer po osemnástej hodine bol za Jednotou pri kotolni v
Handlovej,bolisnímT.,P.,F.,tiežnejakédievčatá.BolatamP.,W..TaktiežtambolaP..Stoutopartiouišli
na basketbal. Na tom mieste ešte požívali alkohol, vtedy mu zavolal T., že má bežať. Hovoril, že na aute

ide H.. Neveril tomu, zostal stáť, keď sa otočil, boli pri ňom. Na otázku prokurátorky prečo mu hovoril, aby
bežal, uviedol, že vtedy sa hovorilo, že ho má zbiť H.. Bolo to preto, že jeho dcéra si vymyslela, že ju mal
znásilniť.Naotázkuakéautotobolouviedol,žeFordEscort,Focus.Mávedomosť,žetobolFord.Vozidlo
malo tmavomodrú farbu. Bolo to tak, že vyšli z auta, vtedy ich dobre nepoznal, poznal ich až pri tých
kravínoch. Boli to tri osoby. Keď ho už viezli k tým kravínom, sedel vzadu medzi dvoma osobami, vpredu

šoféroval obžalovaný H.. Tie dve osoby spoznal až pri kravínoch, respektíve toho tretieho nespoznal
vôbec. Na otázku prokurátorky uviedol, že pri aute najprv chytili T., s týmto mali vymenené bundy, potom
jeho začali udierať, naložili ho do auta a išli preč. Detaily, akým spôsobom bol naložený do auta si
nepamätá. Na otázku prokurátorky uviedol, že obžalovaného H. spoznal hneď, obžalovaného F. až pri
kravínoch. V prípade toho tretieho predpokladal, že by to mohol byť O.. Komunikovať s ním začali až pri
kravínoch, keď ho nakladali do auta nehovorili nič. Na otázku, čo robili jeho kamaráti, keď ho nakladali

do auta, uviedol, že ušli preč. Na otázku, čo sa dialo v aute uviedol, že bol skrčený, aby nevidel, bol
tiež udieraný do hlavy. Bol to niektorý z tých dvoch medzi, ktorými sedel. Cesta trvala krátko, zastavili
na mieste ako sa ide na majetky. Chodí sa tade aj do rekreačnej oblasti Remata. Cestou ešte hovoril
obžalovanému H., aby ho pustili, že nepovie nikomu nič. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedka
z prípravného konania, kde uviedol, že počas cesty, keď hovoril, aby ho pustili, ten tučný neznámy

muž mu povedal, že aj tak nikomu nič nepovie, lebo mu odrežú jazyk, bolo poukázané na rozpory vo
výpovediach, svedok uviedol, že asi to tak bolo, nevie. V čase tej výpovede si to pamätal dobre. Už si
teraz nepamätá akým spôsobom vyšiel z auta, či ho vyhodili, alebo vystúpil. Vonku ležal na zemi, kopali
ho, nevie upresniť kto z nich to bol, kopali ho do všetkých častí tela, vrátane hlavy. Jedna z týchto osôb
mu trochu narezala ucho, nevie kto to bol, možno to aj vypovedal, teraz si to ale nepamätá. Taktiež

jedna z tých osôb mu mierila pištoľou, nevie či bola plynová alebo ozajstná, na spánok. Počas toho
hovorili, že má dať pokoj G. a L.. Keď povedali že L., hneď vedel, že je to F.. Je pravdou že s G. dva
roky chodil, potom sa rozišli, nedvíhal jej telefón. Potom si vymyslela, že ju znásilnil, preto sa aj toto
stalo. Na otázku prokurátorky uviedol, že L. jej nevlastná dcéra obžalovaného F.. S touto nemal nič. V
dvoch prípadoch bol vonku s L. a jej priateľom. Keď to skončilo, išiel na Kasárne, tam zaklopal jednej

panej a tá mu zavolala taxík. Na otázku prokurátorky uviedol, že okrem toho, že nožom mu porezali
ucho, nožom mu bodli do hlavy. V súvislosti s tým nožom mal narážky ten tretí neznámy muž. Hovoril
niečo také, že mu odreže prsty. Keď mal priloženú pištoľ pri spánku nehovoril nič. Kto bol nevie povedať.
Potom čo prokurátorka prečítala časť výpovede z prípravného konania, kde okrem iného uviedol, že
keď vystúpili z auta, obžalovaný H. vystúpil z ľavej časti auta, pomohol tomu tučnému vytiahnuť ho z

auta, potom ho hodili na zem, obaja ho začali kopať, potom povedal obžalovaný F., že L. už nechá na
pokoji, potom povedal obžalovanému H., aby vytiahol nožík, bol vyskakovací, potom mu obžalovaný H.
povedal, že či si chce vybrať, že mu odreže prsty na rukách, alebo nohách, potom ten tučný povedal
" tak ti odj.... ucho ", potom začal rezať nad pravým uchom, taktiež ho asi dvakrát pichol do vlasovej
časti hlavy, potom k nemu pristúpil obžalovaný H., tento vytiahol z prednej časti vozidla pištoľ, túto mu

priložil ako ležal na zemi k pravému spánku, povedal, že už si má dať pokoj s G., že toto bola len
výstraha, že nabudúce ho zabijú, povedal, že ak ho pustia nič nepovie, veľmi sa bál; bolo poukázané na
rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že to mohlo byť tak ako vypovedal v prípravnom konaní. Potom
títo traja odišli, on išiel na tie Kasárne ako spomínal. Keď prišiel taxíkom domov, čakala ho matka. Z
domu si zavolal sanitku, táto ho odviezla na ošetrenie do Bojníc. Čakali ho tam dve osoby z kriminálnej

polície. Na otázku prokurátorky uviedol, že keď prišiel domov povedal matke, že ho zbili, povedal aj kto
to bol. Nepamätá si ako reagovala matka, keď povedal kto ho zbil. Zdá sa mu, že matka v ten večer
kontaktovala obžalovaného H.. Má vedomosť, že aj tento telefonoval jeho matke, taktiež telefonovala
matka obžalovaného H.. Po skutku bol kontaktovaný, každú chvíľu, nevie či ešte v ten večer, alebo na
druhý deň telefonoval obžalovaný H., hovoril, že takto to nemalo byť, že ho mali vyzliecť, zastrašiť a odísť

preč. Potom telefonoval často, žiadal ho aby trestné oznámenie stiahol, on je taký dobrák, že to chcel
urobiť, polícia mu povedala, že to sa nedá, že môže byť trestne stíhaný za krivé obvinenie. Mal obavu,
preto to nechal tak. Na otázku prokurátorky uviedol, že obžalovaný F. ho nekontaktoval. Nepamätá si, či
sa stretli, či sa rozprávali. Rozprával sa s jeho ženou. Táto vedela, čo sa stalo. Na otázku prokurátorky,
čo hovorí na tvrdenie obžalovaného Prosbu, že sa mali stretnúť 16. 11. 2013 v nejakom podniku, že tam

mala byť aj jeho priateľka a že tvrdil, že trestného oznámenie stiahne, povedal mu, že trestné oznámenia
stiahne. Vtedy bol Haloween, s týmto sa rozprával pri bare. Trestné oznámenie chcel stiahnuť, nechcel
im urobiť zle, neznamená to, že skutok sa nestal. Na otázku prokurátorky uviedol, že asi bol prítomný
pri tom, keď obžalovaný H. telefonoval jeho matke. Telefonát bol o tom, aby trestné oznámenie stiahli.Taktiež matka obžalovaného H. telefonovala, taktiež bola u nich. Keby bolo možné trestné oznámenie
stiahnuť,bolibytourobili.NepamätásivsúvislostistýmtonaSMSsprávu,ktorámalaprísťmatke.Potom
čo bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde uviedol, že 14. 11. 2013 telefonoval

obžalovaný H. najprv jeho matke, potom zdvihol telefón on, ospravedlňoval sa mu, že to tak nemalo byť,
následne 14. 11. 2013 asi o dvadsiatej prvej hodine prišla matke SMS správa od obžalovaného H., aby
odvolal trestné oznámenie, dňa 15. 11. 2013 bola u nich doma pani H., žiadala ho, aby odvolal trestné
oznámenie, povedal jej, že nevie, či trestné oznámenie odvolá, to isté chcel od jeho matky, potom ešte
táto poslala matke nejaké SMS správy; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že

tie dátumy si presne nepamätá. Na otázku prokurátorky z akého dôvodu prišiel 18. 11. 2013 spolu s I.
na políciu, uviedol, že vtedy to trestného oznámenie mal ísť stiahnuť. Mal tam ísť aj s W., títo ho mali
presviedčať, aby trestné oznámenie stiahol. Obžalovaný H. s týmito osobami komunikoval. Na otázku
prokurátorky uviedol, že si nepamätá čo mal oblečené v čase skutku. Pred skutkom poznal aké auto
má obžalovaný H.. Na otázku obhajcu uviedol, že si nepamätá ako bolo osvetlené miesto pri kotolni.
Bolo len trošku osvetlené. Nevie uviesť, či auto svietilo, vnútri bolo osvetlené. Zastavilo možno meter

od nich. Nepamätá si čo mali oblečené tie tri osoby, ktoré ho napadli. Nie je pravdou, že by po 13. 11.
2013 nahováral T. a P., aby mu išli svedčiť. Nikdy nepýtali, spolu s týmito dvomi osobami, peniaze za
to, že stiahne trestné oznámenie. On osobne netelefonoval, nevie či títo dvaja telefonovali. Na otázku
predsedu senátu uviedol, že je pravdou, že pred súdom sa stretol s obžalovaným H. v Ilave kde je vo
väzbe, je pravdou, že sa rozprávali o tejto veci, obžalovaný H. požadoval aby mu pomohol, povedal mu

to aj cestou na toto pojednávanie. Celá vec sa nedá stiahnuť, dostal by za to štyri roky. Nebolo to len
z dôvodu obavy pred trestným stíhaním, skutok sa skutočne stal. Toho 18. 11. 2013 bol dohodnutý s I.
akým spôsobom má zmeniť výpoveď. Mal povedať, že to neboli obžalovaní. Na otázku, kto to mal byť
uviedol, že nevie. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že mal
byť napadnutý cigánmi, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že bolo to tak. Túto

verziu mal potvrdiť I.. Vyšetrovateľ netlačil na neho, keď uvažoval o zmene výpovede. Povedal len, že či
si je vedomý že, ak zmení výpoveď môže byť trestne stíhaný. Dovtedy to nevedel. Na otázku predsedu
senátu aká viditeľnosť bola namieste na tých F. uviedol, že keď ho vytiahli z auta, nechali svietiť svetlá
na aute. Konflikt sa odohrával na bočnej strane auta. Nevie presne uviesť, či páchatelia mali kukly alebo
čiapky. Obžalovaný H. mal čiapku.

Svedok T., okrem iného, uviedol, že 13. 11. 2013 staval spolu s partiou na ulici ČSA v Handlovej, prišlo
auto. Okrem neho tam bol P., P., F., Q., W., P., P.. Na uvedenom mieste pili alkohol. Mohlo byť okolo
osemnástej hodiny. To auto malo žilinskú poznávaciu značku. Prišlo z hlavnej cesty, popri Jednote. Vtedy
povedal P., aby začal bežať, vedel totiž o čo ide. Vedel, že to je obžalovaný H., s týmto mal P. konflikty.

Vedel, že to auto Ford patrí obžalovanému H.. Na tomto aute tohto niekoľkokrát stretli. P. povedal, že
nebude bežať, že sa ho nemá prečo báť. Konflikty medzi nimi spočívali v tom, že mal P. údajne znásilniť
dcéru obžalovaného H., bližšie nevie nič. Z auta vystúpil obžalovaný H., tohto poznal, ďalší dvaja, ktorí
vystúpili týchto nepoznal, mali kapucne alebo čiapky. Obžalovaný H. vystúpil z miesta vodiča, ďalší
vystúpil zo sedadla spolujazdca a tretí zozadu zľava. Keď sa otvorili všetky dvere, obžalovaný H. povedal

"ideme na to". Jeho odstrčili, P. chytili, ich partia stála pri stene kotolne, v kruhu. Keď ho odstrčili, padol
na zem, P. naložili. Naložili ho obžalovaný H. a taká vyššia osoba. Na otázku prokurátorky kedy zistil,
že v aute sa nachádza obžalovaný H. uviedol, že hneď ako vystúpil z auta. Už si presne nepamätá, čo
mal oblečené. Zdá sa mu, že tento nemal na hlave nič. Miesto, kde stáli bolo osvetlené, vo vzdialenosti
asi 10 metrov bola lampa. Poškodeného P. naložili na zadné sedadlo, dve osoby tohto chytili z každej

strany za ruku a naložili do auta. Obžalovaný H. sadol za volant. Poškodený P. hovoril pritom, aby ho
nechali, nepomohlo to však. Osoby z ich partie ušli, zostal tam len s ním P. a F.. Nevie vysvetliť prečo
nezavolali políciu, asi mali vypité, nemali ešte 18 rokov. Potom išli do športovej haly na basketbal, boli
tam asi do dvadsiatej hodiny. Mohlo byť asi o 19:30 hodine keď volala P. mama, zaujímala sa kde je
syn. V ten večer ešte videli to auto, ktoré zobralo poškodeného P., išlo po ceste okolo plavárne smerom

na F.. Po skutku bol kontaktovaný obžalovaným H., tvrdil mu, že on to nebol. V tomto smere si je istý
na 100 %, že to bol on. Obžalovaný F. je kamarátom jeho otca, v čase skutku tohto nepoznal. Poznal
len jeho dcéru. Keď sa po skutku niekoľkokrát stretol s obžalovaným H., tento mu povedal, že mu je to
ľúto. Jeho dcéra mu niekoľkokrát volala, povedali jej, že povie len pravdu, čo sa stalo. Nie je pravdou,
že by osobne kontaktoval obžalovaného H. s tým, že zmení výpoveď, ak mu tento dá nejaké peniaze.

Je pravdou že 2 - 3 mesiace po skutku mu povedal poškodený P., aby zavolal obžalovaného H., aby im
dal po 500,- euro, že zmenia výpoveď. Keď tomuto telefonoval, tento to odmietol. Na otázku obhajcu
uviedol, že kto vozidlo bolo neosvetlené, nesvietilo sa ani vnútri, vozidlo zostalo 2-3 metre od neho,
bližšej k nemu bol poškodený P.. Keď auto zostalo, otvorili sa naraz troje dverí. Usadenie poškodenéhoP. do vozidla trvalo 15 - 20 sekúnd maximálne. Keď telefonovala matka poškodeného P. povedal jej, že
prišiel obžalovaný H., zobral poškodeného P. do auta a išiel preč. Na otázku predsedu senátu uviedol,
že to druhé stretnutie s vozidlom, ktoré zobralo poškodeného P. bolo 5 - 7 minút po tom prvom stretnutí.

Vtedy išlo tým smerom na Pstruháre. To miesto, kde ho druhýkrát stretli bolo vzdialené asi 700 metrov
od miesta prvého stretnutia. Na žiadosť obžalovaného H., asi dva týždne po skutku, sa stretli u matky
tohto, hovoril, že ho to mrzí a či to nemôže stiahnuť. Obžalovanému H. povedal, že to stiahne, povedal
to preto, aby mal pokoj. Svoju výpoveď však nestiahol. Na otázku predseda senátu, či sa mu obžalovaný
H. nejakým spôsobom vyhrážal, uviedol, že nie. Na otázku obžalovaného H. uviedol, že nie je pravdou,

že by poškodený P. jeho nahováral, aby povedal, že skutok spáchal obžalovaný H..

Svedok P., okrem iného, uviedol, že v ten večer išli na basketbal, mali vypité. Bol tam v prítomnosti
poškodeného P., T., F., X. boli tam aj dievčatá W., P.. Potom tam prišlo to auto, Ford Focus. Toto auto
malo žilinské poznávacie značky, potom dali poškodeného P. do toho auta. Na otázku prokurátorky kto
vystúpil z toho auta uviedol, že obžalovaný H.. Ďalšie dve osoby ktoré vystúpili, nevidel, mali kapucne .

Obžalovaného H. spoznal podľa toho, že keď otvoril dvere na aute, v aute sa zaplo svetlo. Tohto videl už
v minulosti, keď raz chytil poškodeného P.. Tie ďalšie dve osoby vystúpili z auta zozadu. Nepamätá si, či
tieto osoby, keď vystúpili z auta, niečo hovorili. Poškodeného P. naložili do zadnej časti auta. Tento sa aj
bránil, nechcel ísť, hovoril, aby ho nechali. Tie dve osoby si sadli dozadu, obžalovaný H. dopredu. Potom
ich ani nenapadlo zavolať políciu. To miesto kde sa to odohralo nebolo osvetlené, obžalovaného H.

spoznal podľa toho, že sa mu zapálilo svetlo v aute. V ten večer to auto videl ešte raz okolo devätnástej
hodiny, bolo to možno polhodinu potom ako poškodeného P. naložili do auta, auto sa vtedy vracalo. To
auto išlo ako keby od F.. Po skutku sa už nestretol s obžalovaným H.. F. P. mu potom ukázal narezané
ucho a že sa mu vyhrážali vyrezaním jazyka. Malo to byť v súvislosti s dcérou obžalovaného H.. Na
otázku obhajcu uviedol, že ten predchádzajúci konflikt poškodeného P. s obžalovaným H. taktiež súvisel

s dcérou obžalovaného H., tento mu mal dohovárať, ako dlho pred skutkom v obžalobe to bolo, to
nevie. Toto videl priamo. Na otázku predseda senátu uviedol, že kúsok ďalej od miesta, kde naložili
poškodeného P. do auta svietila pouličná lampa, táto však neosvetlila miesto, kde stálo auto.

Svedok Q., okrem iného, uviedol, že večer 13. 11. 2013 bol v spoločnosti poškodeného P., keď sa to

stalo. Bolo to možno okolo 21:00 hodine, alebo viac. Boli za obchodom Jednota, pri kotolni išli na
basketbal. Potom čo bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania kde uviedol, okrem iného,
že mohlo byť okolo 18:45 - 19:00 hodine, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol,
že si to už nepamätá. Na otázku prokurátorky uviedol, že tomu boli P., T., F.. Boli tam ešte 1 - 2 dievčatá.
Bola tam P., tú druhú uviesť nevie. Pri kotolni chalani pili alkohol, vrátane poškodeného P.. Večer išiel

do práce, on nepil. Keď boli pri tej kotolní, zrazu prišlo zhora auto, T. zakričal "Vlado utekaj", povedal, že
ide H.. Nevedel čo sa deje, auto prišlo k ním, vybehli z neho traja chlapi, na hlavách mali kapucne, chytili
poškodeného P. a naložili ho do auta. Auto odišlo, bolo to tmavomodré auto, poznávacia značka bola ZA.
Typ auta uviesť nevie. Poškodený P. sa aj bránil, tie osoby tohto však naložili na zadné sedadlo auta.
Dvaja sedeli s poškodeným P. vzadu, vpredu šoféroval vodič. Na otázku, či spoznal niektorú z tých troch

osôb, uviedol, že nie. Tieto tri osoby nehovorili nič keď vystúpili z auta. Potom keď auto odišlo, nevedeli
čo majú robiť, odišli odtiaľ preč. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania,
kde uviedol, že vodič vozidla pri vystúpení povedal niečo také " poďme" alebo "teraz", bolo poukázané
na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že asi niečo také povedal. Po skutku mu povedal T., že to
bol asi otec frajerky poškodeného P., H.. Potom neskôr keď išli popri plavární, videli, že to auto ide zhora

smerom od F.. Nevie posúdiť ako dlho potom čo naložili tie tri osoby poškodeného P. do auta, videli to
auto zasa. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde okrem iného
uviedol, že to mohlo byť v čase okolo 19:20 - 19:30 hodine, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach,
svedok uviedol, že je možné, že to mohlo byť asi tak, ale si to nepamätá. Na otázku prokurátorky kedy
zaevidoval žilinskú poznávaciu značku na tom aute, uviedol, že vtedy, keď T. kričal na poškodeného P.,

aby utekal. Na ďalšiu otázku uviedol, že obžalovaného H. pred skutkom nikdy nevidel, obžalovaného F.
pozná odmalička. Nevedel o problémoch poškodeného P. s týmito osobami. Na otázku obhajcu uviedol,
že to auto pri kotolni zastavilo od neho asi 1 meter. Napriek rozsvieteným svetlám na aute, rozpoznal
evidenčné číslo vozidla. Z vozidla ako prvý vystúpil vodič, potom zozadu ďalšie dve osoby. Tieto tri
osoby mali kapucne z mikiny. Na otázku predsedu senátu uviedol, že o skutku nebol kontaktovaný s

nikým, aby zmenil výpoveď, prípadne vypovedal inak. V tejto partii, ktorú spomínal sa rozprávali o tom
čo sa stalo.Svedok W., okrem iného, uviedol, že má vedomosť, že poškodený P. bol napadnutý cigánmi. Tento sa
mu priznal k tomu, keď spolu pili. Povedal mu tiež že, keď mu pomôže a potopia H. dostane finančnú
hotovosť 500 euro. Túto ponúkol vyšetrovateľ S.. Toto sa malo stať 3 - 4 dni potom. Prítomní boli aj

ďalšie osoby P., T., potom tam prišla aj G., tiež tam bola jej kamarátka. To čo hovoril poškodený P. počuli
všetci. Toto bolo u neho doma. Na otázku prokurátorky akým spôsobom mal pomôcť poškodenému
P. uviedol že tým, že bude vypovedať v jeho prospech. Na otázku či bol prítomný 13. 11. 2013 pri
skutku uviedol, že áno. Bolo to tak že prišli 3 osoby a naložili poškodeného P. do auta. Bolo to na ul.
Prievidzskej, presný čas nevie uviesť, dátum nevie. Boli tam prítomní H., I. , T., P., ešte nejaké dievčatá.

Nevie vysvetliť prečo nikto z týchto svedkov nespomenul jeho prítomnosť na mieste skutku. Na otázku
prečo pri výpovedi 04. 06. 2014 tiež nespomenul že by bol prítomný pri skutku, uviedol že bol tam, vie o
všetkom. V tej výpovedí to nepovedal preto lebo ho to vtedy nenapadlo. Nenapadlo ho vtedy povedať
že tam bol prítomný. Na otázku ako vyzerali tí traja chlapi uviedol že nevie, boli v čiernom oblečení. Má
však vedomosť že evidenčné číslo vozidla bolo ZH. Tie osoby mali na hlavách kapucne, nevidel im do
tváre. Boli tmavšej pleti. Na otázku prokurátorky uviedol že obžalovaného H. nepozná. Nepozná ani

obžalovaného F.. Poškodeného P. pozná dobre, boli kamaráti. Potom čo všetko urobil, už ho nechce
ani vidieť. Vykrádal pivnice, ohováral kamarátov. Taktiež ohováral jeho, ukradol mu peniaze. Preto ho aj
zbil. Na otázku prokurátorky, aký dôvod poškodený P. mal tvrdiť skutok v obžalobe na obžalovaného H.
a obžalovaného F. uviedol, že asi mali nejaké konflikty. F. P. povedal, že vyšetrovateľ S. mu mal povedať
že, ak potopí obžalovaného H. dá mu 6 000,- euro. On osobne to odmietol, súhlasil s tým P. a T.. Na

otázku predseda senátu uviedol, že s poškodeným P. bol v Žiari nad Hronom, vtedy tento chcel výpoveď
zmeniť. Hovoril, že do Žiaru nad Hronom sa bojí ísť sám. Na otázku predsedu senátu ako do toho zapadá
vyšetrovateľ S. uviedol, že tento asi mal nejaké nevyriešené účty s obžalovaným H..

Svedok I., okrem iného, uviedol, že si spomína čo sa odohralo 13. 11. 2013. Bol doma, potom išiel von s

priateľkou O. F., volala mu G., že je s ňou zle, že ju chce matka dať do ústavu. Bolo to odpoludnia, išli za
ňou. Keď sa s ňou stretli plakala, nevedela sa utíšiť, tak zavolali jej otca. Povedali mu, že je potrebné aby
prišiel, čakali ho. Keď prišiel, rozprávali sa určitú dobu, potom išli no ul. Mostnú za kamarátmi, odviezol
ich jej otec, potom odchádzal preč. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného
konania, kde uviedol, že s obžalovaným H. sa stretol 13. 11. 2013, čas nevie uviesť, nevie či to bolo

predpoludním alebo odpoludnia, pri byte na ulici Prievidzkej kde býva G. H., mal vybavovať prácu jemu a
O.,H.povedal,abydávalpozornaG.,abynerobilahlúposti,nemásastýkaťsP.,vtendeňsaužnestretli;
bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že dôvodom zavolania obžalovaného H.
bolo to, že s G. bolo zle. Je pravdou, že toto v tej výpovedí nespomenul. Na otázku prokurátorky uviedol,
že stretnutie s obžalovaným H. mohlo byť popoludní. Nevie povedať ako dlho boli spolu. Potom čo sa

rozišli s obžalovaným H. išiel spolu s priateľkou a G. na basketbal. Išli po ulici ČSA, bola tam partia
s poškodeným P., pri Jednote. Videli prísť auto, ktoré naložilo poškodeného P.. Bolo to vozidlo Ford.
Vozidlo bolo tmavej farby. Mal pocit, že evidenčné číslo vozidlo bolo ZH. Potom čo bola prečítaná časť
výpovede svedka z prípravného konania, kde uviedol, že videl odchádzať vozidlo s evidenčným číslom
žilinským, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že on uviedol ZH. V prípravnom

konaní mal tri výpovede, v poslednej výpovedi klamal, nahováral ho na túto výpoveď poškodený P..
Policajti sa mu vyhrážali, že, ak nepovie pravdu pôjde do výkonu trestu, bol v podmienke. Pravda je
taká, že obžalovaný H. to neurobil, keď odchádzali z ul. Mostnej ešte im trúbil, odchádzal smerom na
Prievidzu. Na otázku prokurátorky uviedol, že v ten deň okolo 18:00 - 18:30 hodine bol na tej ul. Mostnej,
pri Jednote. Potom čo bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, kde uvádzal že v čase

medzi 18:30 - 18:55 hodine bol v prítomnosti U. P. a Q. F., bolo poukázané na rozpory vo výpovediach,
svedokuviedol,žedovýpovedeneuviedol,žebolvprítomnostipriateľkyaF..Títonechceliísťvypovedať.
Na otázku prokurátorky uviedol, že z toho miesta pri Jednote videli utekať F., Q., P. utekala, W.. Utekali aj
P. a T.. Na ďalšiu otázku uviedol, že poškodeného P. brali do auta tri osoby, toto videl zo vzdialenosti asi
20 metrov. Nespoznal nikoho z tých osôb. Osoby boli oblečené v tmavom, mali čapice alebo kukly. Stretli

sa potom s T., P., F., boli vystrašení, mali vypité. Na otázku prokurátorky uviedol, že F., P. rozprávali, že
to bol otec G. H.. Hovorili to hneď na tom dvore, ako odišlo auto. Na otázku prokurátorky uviedol, že
poškodený P. v tom období G. H. bíjaval, obžalovaný H. s ním nemal problémy. Poškodený P. 13. 11.
2013 bol pohádaný s Ivkou. V tom období obžalovaný H. Ivke zakázal, aby sa stretávala s poškodeným
P.. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania kde uviedol, že G. H. bola v

ten deň rozrušená, pretože poškodený P. sa s ňou rozišiel, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach,
svedok uviedol, že matka chcela G. dať do ústavu. Obžalovaný H. ho nekontaktoval akým spôsobom
má vypovedať v tejto veci. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uviedol,
že obžalovaný H. ho nahováral, cez G., ako má vypovedať, často krát mu telefonoval, bol v byte aj s P.,T., bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že si spomína, že takto vypovedal pri
tretej výpovedi v Prievidzi. Vypovedal tak preto, lebo nechcel ísť sedieť, policajti by na neho našili hocičo.
Poškodený P. ho nahováral, aby povedal, že to bol obžalovaný H.. Je pravdou, že poškodený P. jeho

neuvádzal ako svedka. A. prečo jeho neuviedol ako svedka, keď ho nahováral na výpoveď. Poškodený
P. ponúkal peniaze, tieto mu sľúbil S.. F. P. sľúbil jemu, P., T. po 1 000,- euro. Pri výsluchu S. toto povedal,
nevieprečotoniejeuvedenévovýpovedi.Potomčobolaprečítanáčasťvýpovedesvedkazprípravného
konania, kde uviedol, že sa nevie bližšie vyjadriť ku 6 000,- euro ktoré mal mať poškodený P. od S., nevie
za čo peniaze mali byť, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že nevedel, či to je

zapísané v zápisnici. Nevie povedať ako dlho po skutku poškodený P. tieto peniaze ponúkal. Taktiež má
vedomosť, že ponúkal peniaze svedkovi W.. Na otázku, čo teda mal vypovedať podľa poškodeného P.,
uviedol, že má byť povedať, že to urobil obžalovaný H.. Na otázku prokurátorky, čo chcel vypovedať 18.
11. 2013, keď prišiel na políciu s poškodeným P., uviedol, že to, že to boli neznáme osoby. Potom čo
bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uviedol svedok že, chcel uvádzať nepravdu v
tejto výpovedi, po poučení vyšetrovateľom si to rozmyslel, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach,

svedok uviedol, že policajti to nebrali do úvahy. Na otázku predsedu senátu uviedol, že keď odchádzal
obžalovaný H. do F., odchádzal na aute Ford mondeo so žilinskou poznávacou značkou. Na otázku
predsedu senátu aká dlhá doba uplynula medzitým ako videl odchádzať obžalovaného H. do F. a ako
videl konflikt poškodeného P. s tými tromi neznámymi osobami, uviedol že 1 - 1, 5 hodiny. Nevie povedať
presný čas, ale nebolo to chvíľka medzitým ako videl odchádzať auto obžalovaného H. na F. a videl

konflikt poškodeného P. s osobami vo vozidle so žiarskou poznávacou značkou. Na otázku, či teda išli 1
a pol hodiny na basketbal, uviedol, že boli ešte s partiou. S bývalou priateľkou F. prestal chodiť asi pred
rokom, vadilo jej, že sa stretával s G. H.. Na otázku predsedu senátu prečo viacerí svedkovia označili
obžalovaného H. ako páchateľa uviedol, že pre peniaze. Podľa jeho názoru to nemôže tvrdiť, pretože
sa nenachádzali v blízkosti auta, keď bol poškodený P. do auta nakladaný. Videl to zo vzdialenosti 20

metrov, ako sa tí ďalší svedkovia rozbehli preč. Miesto kde poškodený P. bol nakladaný do auta nie je
osvetlené. Nevie vysvetliť, prečo únos poškodeného P. nenahlásil na polícii.

Znalec P.. W., okrem iného, uviedol, že trvá na záveroch znaleckého posudku, ktorý vypracoval
ohľadne zranení poškodeného P.. Tento utrpel dňa 13. 11. 2013 mnohopočetné pomliaždenie a

odreniny hlavy, tržnozmliaždenú ranu v ľavej spánkovo- temennej oblasti, reznú ranu v oblasti
horného okraja pravej ušnice, pomliaždeniny sánky, pomliaždenie a odreniny šije, podkožné krvné
výrony na krku, pomliaždeniny a odreniny hrudníka, pomliaždenie a odreniny v bedrovej oblasti,
ľavého ramena, odreniny oboch predlaktí, oboch zápästí. Poranenia nemali charakter ťažkej ujmy
na zdraví. K pomliaždeninám mohlo dôjsť údermi na hlavu, údermi päsťou, nedá sa vylúčiť ani

kopanec. Údery však neboli extrémne silné. Rana v oblasti temena a spánku nebola veľká, nemohla
vzniknúť ostrým nástrojom, napríklad nožom. Nedá sa to povedať o reznej rane pravej ušnice,
táto mala dĺžku 20 milimetrov, v prípade tejto rany táto veľmi pravdepodobne vznikla ostrým
predmetom, nožom. Pomliaždeniny v oblasti sánky boli dosť výrazné, nedošlo ku zlomenine sánky.
Najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku je úderom päsťou. Pomliaždeniny, odreniny hrudníka mohli

vzniknúť po kopancoch. Pomliaždeniny ľavého ramena a oboch predlaktí vznikli najpravdepodobnejšie
zvieraním prstov útočníkom. Obvyklý spôsob života poškodeného P. bol narušený po dobu 15 - 20 dní.
Zranenia nezanechajú trvalé následky, rezná rana nemá charakter zohyzdenia. Na otázku obhajcu, či
pomliaždeniny na tele poškodeného mohli vzniknúť aj pádom uviedol, že je to veľmi nepravdepodobné,
nevie si predstaviť, že by poškodený padol na hrudník, aj na hlavu. Na otázku predsedu senátu uviedol,

že zranenia, ktoré popísal v znaleckom posudku korešpondujú so skutkom ktorý bol k dispozícii v spise,
keď vypracoval znalecký posudok. Na otázku obhajcu uviedol, že s výnimkou reznej rany ušnice, v
prípade iných zranení vylučuje použitia noža.

Svedok G.. H., okrem iného, uviedol, že obžalovaného H. pozná ako podnájomníka jedného jeho

známeho. Tomuto montoval kamerové systémy na jeho domy. Nevie presne uviesť dobu kedy kamerový
systém na dom obžalovaného H. montoval. Mohlo to byť v roku 2012, 2011. Na kamerovom systéme
zanechal základné nastavenie, tento jeho známy bol s tým spokojný. Heslo k tomuto kamerovému
systému poznal ten jeho známy, dalo sa to zistiť od výrobcu na internete. Nahrávka sa vymazávala
automaticky po desiatich dňoch. V prípade, že na mieste nahrávania nebol veľký pohyb, mohla sa

nahrávka vymazať až po tridsiatych - štyridsiatich dňoch. Obžalovaný H. ho požiadal o vytiahnutie
určitého záznamu z kamerového systému. Požiadal ho však o predloženie uvedeného zariadenia, po
odpojení tohto zariadenia. Keď mu oznámil obžalovaný H. obdobie o ktoré má záujem, toto pre tohto
stiahol z uvedeného kamerového systému. Spomína si, že obžalovaný H. mal záujem o nahrávku troch- štyroch hodín niektorého dňa. Nespomenie si na dátum, kedy ho tento o to požiadal. Potom čo bola
prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania kde uviedol, že to bolo pred koncom februára
2014, bola vtedy zima, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že to mohlo tak byť.

Na otázku prokurátorky, či v tom období ešte mohol byť záznam z kamerového systému z 13. 11. 2013 na
kamerovom systéme nahratý, uviedol, že to možné je. V prípade, že niekto má administrátorské heslo,
môže manipulovať s nahrávkou na kamerovom systéme. To je to heslo, ktoré spomínal skôr. Toto heslo
nemenil. Na otázku predsedu senátu uviedol, že v prípade, ak chce niekto zmeniť heslo, stačilo prihlásiť
sa pod starým heslom, môže potom urobiť zmenu hesla. Zariadenie nemusí byť odpojené. V čase, keď

robil pre obžalovaného H. nahrávku bolo uložené staré heslo. Je dosť náročné zistiť, či sa manipulovalo
s pôvodnou nahrávkou. Ako uviedol aj pred vyšetrovateľom nemôže zaručiť, že sa nemanipulovalo s
pôvodnou nahrávkou. Obžalovaný H. k výpovedi svedka uviedol, že zariadenie odpojil v prítomnosti
nájomcu, je pravdou, že zariadenie predložil svedkovi G.. H. sám.

Svedok W., okrem iného, uviedol, že 13. 11. 2013 večer sa zastavil u obžalovaného H. na kávu. Bolo to

medzi 18:00 - 19:00 hodinou. Obžalovaný H. mal telefonát, bol rozčúlený. Keď prišiel k obžalovanému
H. bol tam prítomný aj G. W.. Nachádzali sa v garáži. Obžalovaný H. spomínal po tom telefonáte niečo
také, že telefonovala nejaká žena, že mal zbiť jej syna. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedka
z prípravného konania, kde uviedol, že si nespomína na telefonát počas návštevy obžalovaného H., keď
odchádzal mala mu telefonovať matka, bol rozrušený, iný telefonát nezaregistroval, bolo poukázané na

rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že myslel tým telefonát s matkou chalana, ktorého mal zbiť.
Nevie si bližšie spomenúť na čas kedy prišiel k obžalovanému H., je to už určitá doba. Potom čo bola
prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde uviedol, že keď prišiel k obžalovanému
H. 13. 11. 2013 na návštevu mohlo byť okolo 18:45 hodine, + - 15 minút hore dole, obžalovaný H. mu
hovoril na druhý deň, že mal zbiť nejakého chalana, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok

uviedol, že to môže byť tak. Na otázku obhajcu uviedol, že si nepamätá, či pritom telefonáte, ktorý mal
obžalovaný H. bol prítomný aj svedok W., zdá sa mu že áno. Na otázku predseda senátu uviedol, že
si nepamätá, či obžalovaný H. mal ten telefonát v jeho prítomnosti. Na otázku predsedu senátu, že vo
výpovedi v prípravnom konaní svedok tvrdil, že mu mal obžalovaný H. hovoriť o obsahu toho telefonátu
až na druhý deň a nie ako tvrdí dnes, svedok uviedol, že hovoril mu to aj na druhý deň. Potom čo

bola prečítaná ďalšia časť výpovede svedka z prípravného konania, bolo poukázané na rozpory vo
výpovediach, svedok uviedol, že mu to možno hovoril na druhý deň. Možno to bolo tak ako vypovedal
po výpovedi v prípravnom konaní, tam si to pamätal lepšie.
Svedok S., okrem iného, uviedol, že je pravdou, že túto trestnú vec vyšetroval v prípravnom konaní.
Vyšetrovanie viedol tak ako sa má, zákonným spôsobom. Počas vyšetrovania, všetci, či už svedkovia

alebo obvinení, pred výsluchom podľa svojho postavenia v konaní boli poučení. V prípade obžalovaného
H., ktorý si zvolil obhajcu, prevažná väčšina úkonov bola urobená v prítomnosti obhajcu. Pri výsluchoch
zaprotokolovalto,čobolouvedené,povýsluchochvypočúvanímalimožnosťprečítaťsiobsahzápisnice.
Je pravdou, že v prípade tejto trestnej veci prebehlo šetrenia inšpekciou PZ. Podnet na toto dal on sám,
prostredníctvom svojho nadriadeného, potom čo sa začali vo výsluchoch objavovať tvrdenia, že mal

poškodeného navádzať na to, aby vypovedal proti obžalovanému H.. Dokonca mohol dať tomuto nejaké
peniaze, považoval preto za potrebné, aby to prešetrila inšpekcia PZ. Nespomína si, či závery inšpekcie
PZ sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise. V prípade, že by inšpekcia PZ niečo zistila, pravdepodobne už
by nebol vyšetrovateľom PZ. Pokiaľ sa týka svedka T., tento bol jedným z viacerých svedkov. Už nevie,
či to bol svedok T., ktorý mal tvrdiť niečo proti nemu, svedok W. presne vedel, čo má vypovedať, ako

keby bol natrénovaný. Predtým ako začal túto vec vyšetrovať, nikoho z účastníkov tejto veci nepoznal.
Je pravdou, že určitú dobu bol šéfom mestskej polície v Handlovej. Meno obžalovaného H. poznal,
nepoznal ho však osobne. Stretol sa s ním až keď začal vyšetrovanie tejto trestnej veci. Vyšetrovanie
mu bolo pridelené riadnym spôsobom, potom čo bol v tejto veci na výjazde. Na otázku prokurátorky
uviedol, že pre odstup času si už nepamätá kto zo svedkov mal uvádzať, že mal nahovárať poškodeného

na tvrdenie proti obžalovanému H.. Spomína si, že napríklad svedok I. uvádzal, že bol ovplyvňovaný
obžalovaným H.. Na otázku obhajcu, aby sa vyjadril ku skutočnosti, že jednak spísal dňa 13. 11. 2013
trestné oznámenie poškodeného P. a zároveň viedol vyšetrovanie v tejto veci, uviedol, že v ten deň mal
výjazd, bolo to podľa plánu služieb, následne nadriadený pridelil spis, ako aj iné spisy, policajtom, čo
ktorý bude vyšetrovať. Častokrát sa stáva, že ten kto ide na výjazd, mal pridelený ten istý prípad. V tomto

prípade tomu tak bolo. V prípade, že by bol vyšetrovateľ zistil, že osoby zúčastnené na vyšetrovaní
sú jeho príbuznými, známymi, nadriadený by to riešil. Je úplne štandartné, že vyšetrovateľ ktorému je
pridelená vec do vyšetrovania, vedie celé vyšetrovanie. S poškodeným P. sa nikdy mimo vyšetrovania
nestretol. Taktiež ani s T., P..Svedok F., okrem iného, uviedol, že 13. 11. 2013 išli s partiou na basketbalový zápas, za budovou
Jednoty pili alkohol, bolo to pri kotolni. Boli tam T., P., on, ďalej si nespomína. Potom čo bola prečítaná

časť výpovede svedka z prípravného konania, kde uviedol, že tam bol poškodený P., W., P., Q., T. a
ďalšie osoby, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, uviedol, že áno, tieto osoby tam boli. Ako
tam pili alkohol, prišlo tam nejaké auto, značku nevie, bolo tmavej farby, z auta vyšli tri osoby, z týchto
osôb nepoznal nikoho. Spomína si, že poškodený P. dostal jednu facku, tie osoby potom tohto naložili
do auta. Auto potom odišlo odtiaľ. Ostatní potom išli na basketbal, toto vozidlo potom ešte videli pri

plavárni. Mohlo to byť po 10 - 15 minútach, nepamätá si to presne. Nevie presne aké auto to mohlo
byť. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedka, že to vozidlo, ktoré videli po desiatych - pätnástich
minútach bolo Combi tmavej farby, svedok uviedol, že je to možné. Na otázku prokurátora ako dlho trval
incident s naložením poškodeného P. do auta, uviedol, že možno 5 minút, nepamätá si to presne. Nevie
posúdiť, či poškodený P. poznal ľudí z toho auta. Na otázku predsedu senátu uviedol, že tie tri osoby
asi mali na hlavách kapucne. Poškodený P. pri nakladaní do auta sa snažil brániť. Miesto konfliktu

nebolo osvetlené. Na otázku obhajcu uviedol, že stál vo vzdialenosti 5 - 10 metrov od toho auta. Keď to
auto prichádzalo, podľa jeho názoru nesvietilo, spozorovali ho dosť neskoro. Keď zastalo to auto, počul
len niečo také "poďme". Na otázku predseda senátu, aby sa vyjadril ku skutočnosti, ktorú uviedol vo
svojej druhej výpovedi 21. 11. 2013, kde uviedol, že niektorí z partie spoznali vodiča auta, uviedol že ona
nespoznal nikoho, uviedol, že títo vraveli, že tohto vodiča spoznali. Na otázku predsedu senátu uviedol,

že poškodený P. najprv dostal od jednej osoby facku, potom ho všetky tri osoby naložili do auta. Na
otázku, že vo výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že facku mu dal vodič, svedok uviedol, že asi to tak
bolo. A. posúdiť, či to vozidlo po piatich - desiatich minútach prichádzalo z toho smeru kam odchádzalo.
Na otázku, či prichádzalo smerom od F. uviedol, že áno. Na otázku obžalovaného H. uviedol, že v okruhu
asi desiatich metrov od toho auta boli všetky osoby, ktoré spomenul.

Svedok W., okrem iného, uviedol, že pokiaľ sa týka dňa 13. 11. 2013 už si presne nepamätá dátum a čas,
v ten deň prišiel do Tepličky nad Váhom, kde obžalovaný H. býval. Keď prišiel tento ešte nebol doma,
bolo mu povedané, že išiel za bývalou manželkou. Skutočnosti, ktoré sú uvedené v obžalobe mu vôbec
nie sú známe. Dňa 13. 11. 2013 sa vôbec nestretol s obžalovaným H.. Stretol sa len s jeho manželkou.

Táto povedala, že obžalovaný H. príde. Nepamätá si, či okrem nich dvoch bol prítomný aj niekto iný.
Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde uviedol, že s obžalovaným
H. boli dňa 13. 11. 2013 dohodnutými, že sa stretnú niekedy večer okolo 18:00 hodine v Tepličke nad
Váhom z dôvodu, že obaja a tiež svedok W. majú rovnakého koníčka - modelárstvo, dňa 13. 11. 2013
prišiel do Tepličky nad Váhom približne o 18. 00 hodine, obžalovaný H. ešte nebol doma, jeho manželka

povedala, že za chvíľku príde, prišiel asi 15 - 20 minút po ňom, svedok W. prišiel až po obžalovanom H.,
potom boli v garáži, zdržal sa u neho asi dve hodiny; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok
uviedol, že rozpor vo výpovediach vysvetľuje tak, že v čase výpovede v prípravnom konaní to bolo
kratšie od stretnutia. Na otázku prokurátorky uviedol, že v tom nájomnom dome, kde býval obžalovaný
H. predtým býval aj on, asi pol roka. Nevie ako často sa potom v súvislosti s koníčkom - modelárstvom,

stretávali. Nevie kedy, ani od koho, sa dozvedel o trestnom stíhaní v tejto veci obžalovaného H.. Na
otázku predsedu senátu či teda prišiel, alebo neprišiel 13. 11. 2013 obžalovaný H., či sa stretli, uviedol,
že asi áno, keď tak vypovedal v prípravnom konaní. Na otázku prokurátorky uviedol, že si nepamätá či
svedok W. prišiel až po obžalovanom H.. Na otázku obhajcu uviedol, že 13. 11. 2013 obžalovaný H. bol
trochu podráždený. Na telefonát si nespomína.

Svedok P. na hlavnom pojednávaní dňa 30. 10. 2017, okrem iného, uviedol že poškodený P., keď
znásilnil jeho sesternicu Q., keď prišla domov povedala čo sa stalo. Chceli potom poškodeného P. zbiť,
keďževšakbolvpodmienke,urobiťtonemohol,takžeprišlichalanizoŽiarunadHronom,prišlinavozidle
Ford Sierra. Asi o tri mesiace išiel do parku pri nemocnici, tam stretol svedkov P., T., poškodeného P.,

boli tam opití, zhúlení. Tam povedal poškodený P., že dcéra obžalovaného H. G. sa s ním rozišla, tak
sa pomstí. Hovoril, že vyšetrovateľ mu dá peniaze, takéto veci hovoril. Povedali ešte, P., že tie osoby sa
pomýlili chceli stiahnuť do auta jeho. Tie osoby nevedeli presne, ktorý je poškodený P.. Tým osobám
nakoniec P. ukázala kto je poškodený P.. P. Q. bola v tom aute s jeho bratrancami, ktorých nechce
menovať. Na otázku predseda senátu, či sa rozprával s obžalovaným H. o tomto vo výkone trestu,

uviedol, že áno. Na otázku prečo predtým niekomu nepovedal, že obžalovaný H. je nevinný, prečo
nešiel na políciu, uviedol, že si myslel, že sa to nerieši. Na otázku prokurátora, či už predtým obdobným
spôsobom vypovedal v nejakej inej veci uviedol, že áno, vo veci obžalovaného C. F.. Vypovedal až po
právoplatnom skončení veci. V tej veci nebola povolená obnova konania. Na otázku obhajcu uviedol,že má vedomosť o tom, že v tom aute bola aj P. Q.. Bol pritom, keď 13. 11. 2013 osoby z auta išli hľadať
poškodeného P.. Menovať nebude tie osoby, je to jeho rodina. Na ďalšiu otázku prečo až v roku 2017
sa v tejto veci obrátil na súd, uviedol, že vtedy sa stretol náhodou vo výkone trestu s obžalovaným H..

Predtým obžalovaného H. nepoznal.

Svedok - poškodený P. na hlavnom pojednávaní dňa 30. 10. 2017, okrem iného, uviedol, že na
predchádzajúcej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrváva, vypovedal pravdu. Uviedol, že sa mu zdá
divné, že vypovedal svedok P., pretože nemá nič s tým spoločné. V skutočnosti uvedené v písomnom

podaní svedka P. nie sú pravdivé, nikdy sa s týmto nestretol. Nie je pravdou, že by nechcel udať cigáňov
zo Žiaru nad Hronom, pretože by ho zabili, ako tvrdí svedok P. v písomnom podaní. Na otázku obhajcu
uviedol, že v tom aute 13. 11. 2013 boli tri osoby. Na otázku predsedu senátu uviedol, že v tom aute
nebola žiadna žena. Na otázku prokurátora uviedol, že svedka P. pozná z Handlovej, z videnia. Nikdy
sa s ním nestretol, nie že by sa bavil o tejto veci.

Načíslelistu1-3sanachádzatrestnéoznámeniepoškodenéhoP.,ktorépodalnapolíciivHandlovejdňa
13. 11. 2013 o 23:00 hodine. V rámci tohto trestného oznámenia poškodeným P. popísal skutok, ktorý
je predmetom obžaloby spôsobom, ktorý je uvedený v skutkovej časti tohto rozsudku. Ako páchateľov
uviedol obžalovaného H., obžalovaného F. a taktiež uviedol ako svedkov udalosti T., P., Q., F., W., P.. V
trestnom podaní tiež uviedol, že tretieho páchateľa trestnej činnosti nespoznal.

Načíslelistu56-60sanachádzakonfrontáciazodňa15.04.2014medziobžalovanýmH.apoškodeným
P.. V rámci konfrontácie obaja zotrvali na svojich predchádzajúcich výpovediach. Obžalovaný H., okrem
iného, uviedol že 13. 11. 2013 telefonoval s obžalovaným F., z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, tento
bol na nákupoch v Prievidzi. Do Handlovej prišiel okolo 16:00 hodine a odišiel okolo 17:00 hodine. Ďalej

uviedol, že kamerový záznam z 13. 11. 2013, ktorý doložil do spisu dňa 07. 02. 2014 je autentický,
nebol upravený, vyžiadal si ho asi tri dni po skutku. Poškodený P. v rámci konfrontácie uviedol, že išiel s
kamarátmi na basketbal, vtedy mu povedal T., aby utekal, že ide H.. F. vybehli z auta tri osoby, najprv si
ho pomýlili s T., mali vymenené bundy. Bol to obžalovaný F., ktorý chytil T., potom chytili jeho a naložili
do auta. V aute ho niekoľkokrát udreli. Išli smerom na Pstruháre, tam ho vyhodili z auta, začali ho biť

na zemi, kričali čo si to dovoľuje s ich dcérami, jeden z nich ho pichol do hlavy, potom mu narezali ucho,
niekto na neho mieril pištoľou, potom odtiaľ odišli. Na otázku obhajcu uviedol, že preto zostal v šokuú
keď videl auto H., pretože kolovali reči že mal znásilniť jeho dcéru G. a svedok I. mu povedal, aby si
dával pozor na H.. Na otázku obhajcu uviedol, že nehovoril so svojimi kamarátmi a so svedkami W. a I.,
aby vypovedali proti H.. W. bol s ním v N. nad M., chcel, aby zmenil výpoveď, že to neurobil H.. Policajti

v Žiari nad Hronom povedali, že to má riešiť polícia v okrese Prievidza. Na otázku H. uviedol, že ten
toho zbil, pretože mal údajne znásilniť jeho dcéru G..

Na čísle listu 137 - 143 sa nachádza rekognícia zo dňa 27. 11. 2013 v rámci ktorej svedok P. na
predložených fotografiách v dvoch fotoalbumoch označil osobu obžalovaného H. ako osobu, ktorá

bola vodičom vozidla Ford, do ktorého bol násilím umiestnený poškodený P.. Tuto osobu označil so
stopercentnou istotou. Svedok T. v rámci konfrontácie neoznačil obžalovaného F. ako osobu ktorá 13.
11. 2013 v čase okolo 18:30 hodine v Handlovej za obytným domom na ulici Československej armády
obmedzila osobnú slobodu poškodeného P..

Na čísle listu 201 - 202 sa nachádza správa P.. W. zo dňa 13. 11. 2013, ktorý o 21:01 hodine vyšetril v
nemocnici v Bojniciach, na traumatologickej ambulancii, poškodeného P.. Tento subjektívne uviedol, že
bol napadnutý otcom bývalej priateľky a ďalšími osobami, tieto ho vtiahli do auta, udreli ho a kopali ho do
hlavy, poranili na hlave a na pravom uchu nožom, škrtili ho na krku. Lekár konštatoval na krku pruhovité
podkožné hematómy a odreniny, na zadnej strane chrbta pruhovité odreniny v celom rozsahu oboch

hemithoraxov priečne prebiehajúce v dlhej osi tela. Konštatoval modrinu na mediálnej strane pravého
ramena na oboch predlaktiach na zápästiach odreniny v šírke asi 10 centimetrov.

Na čísle listu 231 sa nachádza výpis hovorov od telefónnej spoločnosti Orange Slovensko. Ide o výpis
odchádzajúcich hovorov z telefónneho čísla 0917 XXX XXX, ktoré podľa vyjadrenia obžalovaného H.,

taktiež podľa výpisu hovorov používal obžalovaný H.. Ide o výpis odchádzajúcich hovorov za obdobie
od 16:00 hodine do dňa 13. 11. 2013 do 20:30 hodiny dňa 13. 11. 2013. Z výpisu hovorov vyplýva, že
obžalovaný H. telefonoval obžalovanému F. v uvedený deň v čase o 18: 22: 09 hodine, v čase o 18: 23:44 hodine a v čase o 18: 34: 29 hodine. Podľa výpisu z týchto hovorov volajúci obžalovaný H. v čase
týchto hovorov sa nachádzal v Handlovej na ulici Morovnianskej.

Na čísle listu 262 sa nachádza zápisnica o výsluchu poškodeného P. zo dňa 28. 07. 2014 vo veci
trestného oznámenia, ktoré podal U.. T. vo veci podozrenia zo spáchania prečinu podplácania podľa
§ 332 ods. 1 Trestného zákona. V zápisnici, okrem iného, je uvedené, že pokiaľ sa týka trestného
oznámenia, že poškodeného P. mal podplácať vyšetrovateľ PZ G.. S. v prípade kde jedným z vydieračov
bola U. H., poškodený P. uviedol, že G.. S. ho nikdy nepodplácal ani nenahováral aby kohokoľvek

usvedčil z vydierania jeho osoby. Skutok v ktorom podal trestné oznámenie sa naozaj stal a jedným z
vydieračov bol U. H..

Z obsahu z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany číslo 2T 30/2016 vyplýva, že rozsudkom zo
dňa 23. 03. 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra číslo 4 To 29/2017 zo dňa 25. 05. 2017
bolo obžalovaných H. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného

zákona formou spolupáchateľstva a bol mu uložený trest odňatia slobody 4 roky v ústave na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,
že bolo preukázané, že obžalovaní H. a F. sa dopustili skutku ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto

rozsudku, čím naplnili všetky zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a),
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. c) Trestného zákona, § 139 ods.
1 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, pretože spoločným
konaníminéhonásilím,ahrozbounásilia,nútiliabyniečoopomenul,činspáchalizávažnejšímspôsobom
konania - so zbraňou, surovým a trýznivým spôsobom a na chránenej osobe - dieťati. Podľa názoru súdu

vykonaným, rozsiahlym dokazovaním bola vyvrátená obrana obžalovaných, že sa nedopustili trestnej
činnosti v súvislosti s ktorou bola na ich osoby podaná obžaloba . Trestná činnosť oboch obžalovaných,
podľa názoru súdu, je preukázaná predovšetkým výpoveďami poškodeného P. na hlavnom pojednávaní,
ktoré považuje súd za priame dôkazy, ktoré jednoznačne oboch obžalovaných zo spáchania trestnej
činnosti usvedčujú. Tento vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, ktoré boli dve, zotrval na

svojich tvrdeniach z prípravného konania a tieto výpovede jednoznačne oboch obžalovaných usvedčujú
zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a), písm. c) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Taktiež je potrebné uviesť, že poškodený P. podal
trestné oznámenie na oboch obžalovaných a ďalšieho tretieho neznámeho páchateľa bez zbytočného

odkladu ešte v deň skutku dňa 13. 11. 2013 po dvadsiatej tretej hodine, ako to vyplýva z trestného
oznámenia ktoré sa nachádza v spise. V tomto trestnom oznámení podrobne popísal spôsob spáchania
trestnej činnosti obžalovanými H. a F. a ďalším tretím páchateľom, pričom toto zopakoval, aj keď s
drobnými odchýlkami, ktoré sa dajú odôvodniť odstupom času; na hlavnom pojednávaní. Taktiež treba
uviesť ďalšie dôkazy, ktoré usvedčujú oboch obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti. Za takéto

dôkazy, ktoré majú formu priamych dôkazov, považuje súd výpovede svedkov skutku T., P., Q., F.,
ktorí potvrdili, že poškodený P. bol dňa 13. 11. 2013 približne v čase od 18:30 do 18:55 hodine za
ich prítomnosti násilným spôsobom naložený do auta a odvezený preč. Svedok T. potvrdil, že počas
násilného nakladania poškodeného P. do motorového vozidla spoznal obžalovaného H., podľa svedka
X. dokonca predtým ako auto zostalo, poškodeného P. varoval pred obžalovaným H. výkrikom "ide H.".

Obdobným spôsobom na hlavnom pojednávaní obžalovaného H. usvedčil aj svedok P., tento taktiež
potvrdil, že účastníkom naloženia poškodeného P. do auta bol obžalovaný H.. Za ďalší nepriamy dôkaz,
ktorý usvedčuje obžalovaného H. z trestnej činnosti považuje súd aj výpoveď svedka I., ktorý potvrdil,
že trestnú činnosť na poškodenom P. mal spôsobiť otec G. H., bezprostredne po skutku mu to mali
povedať P., T., F.. Za ďalší nepriamy dôkaz, ktorý oboch obžalovaných usvedčuje zo spáchania trestnej

činnosti je potrebné považovať aj tú časť výpovede svedkyne D. - matky poškodeného P., ktorá potvrdila,
že bezprostredne po skutku, keď sa syn vrátil domov uviedol jej, že páchateľmi trestnej činnosti na jeho
osobe boli obaja obžalovaní H. a F.. V súvislosti s výpoveďou tejto svedkyne považuje súd za potrebné
uviesť aj tú skutočnosť, že následne, keď svedkyňa volala obžalovanému H., tento jej nedvíhal telefón,
avšak nasledujúci deň 14. 11. 2013 počas telefonátu s týmto, sa jej obžalovaný H. ospravedlňoval za

trestnú činnosť na jej synovi. Vo veci boli zabezpečené aj ďalšie dôkazy, ktoré nepriamo usvedčujú
obžalovaného H. a tiež obžalovaného F. zo spáchania trestnej činnosti. Takýmito dôkazmi sú podľa
názoru súdu závery znaleckého posudku P.. W., ktoré preukazujú zranenia, ktoré utrpel poškodený P.
konaním oboch obžalovaných a ktoré sú uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku, pričom podľa záverovznaleckého posudku a tiež výpovede znalca P.. W. si tieto zranenia vyžiadali narušenie obvyklého
spôsobu života poškodeného P. po dobu 15 až 20 dní. Znalec P.. W. zároveň konštatoval, že tieto
zranenia mohli vzniknúť spôsobom aký uvádza poškodený P. vo svojich výpovediach. V súvislosti s

utrpenými zraneniami poškodeného P. treba poukázať na tú skutočnosť, ktorá vyplýva z lekárskej
správy P.. W. (číslo listu 201, 202), že poškodený P. bol na uvedené zranenia ošetrený už dňa 13.
11. 2013 asi o dvadsiatej prvej hodine. Subjektívne uviedol, že uvedené zranenia mu spôsobil otec
bývalej priateľky. Z priebehu celého dokazovania je preukázané, že bývalou priateľkou poškodeného P.
v predchádzajúcich dvoch rokoch pred skutkom bola dcéra obžalovaného H.. V rámci rozhodovania o

vine, prípadne nevine oboch obžalovaných súd zvažoval aj motív konania oboch obžalovaných a tento
vidí v tom, že v čase skutku mal obžalovaný H. informáciu, že poškodený P. mal údajne znásilniť jeho
dcéru. Tomuto nasvedčujú aj kópie SMS správ zo dňa 13. 11. 2013 (číslo listu 207), ktoré založil do
spisu obžalovaný H.. Z priebehu dokazovania vyplynul, podľa názoru súdu, aj možný motív konania
obžalovaného F. a to podozrenie, ktoré tento mal mať, že v uvedenom období poškodený P. mal
údajne "niečo mať" s dcérou jeho priateľky L., L.. Obranu obžalovaného H., ktorú tento zvolil, že sa

nemohol dopustiť skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože v čase skutku sa
nachádzal mimo Handlovej, v Žiline, považuje súd za účelovú, dostatočne vyvrátenú dôkazmi ktoré v
tomto smere boli vykonané. Jeho tvrdenia, že približne v čase 18:10 - 18:15 hodine sa už nachádzal v
Žiline, podľa názoru súdu jednoznačne vyvracia dôkaz, ktorý bol zabezpečený v prípravnom konaní a
to výpis telefonických hovorov zo spoločnosti Orange (číslo listu 231) podľa ktorého v čase od 18:22 až

do 18:34 hodiny mal obžalovaný H. tri telefonické hovory s obžalovaným F., pričom obžalovaný H. ako
volajúci sa nachádzal v čase týchto telefonických hovorov v Handlovej na ulici Morovnianskej. Taktiež
treba poukázať na rozpory medzi výpoveďami obžalovaného H. a obžalovaného F.. Obžalovaný H., v
rozpore s výpoveďou obžalovaného F., uviedol, že keď 13. 11. 2013 bol v Handlovej, s výnimkou dcéry,
sa s nikým nestretol. V rozpore s týmto tvrdením, obžalovaný F. uviedol, že dňa 13. 11. 2013 v čase

medzi18.:05-18.:10hodinesastretolvHandlovejsobžalovanýmH.pridome.Totomalobyťvčase,keď
sa mal nachádzať obžalovaný H., podľa vlastného vyjadrenia, už v Žiline. V kontexte týchto skutočností
potom vyznievajú nevieryhodné aj výpovede svedkov W. a W., podľa ktorých v čase, keď podľa výpisu
hovorov od spoločnosti Orange sa nachádzal obžalovaný H. v Handlovej, mali sa s týmto stretnutie v
Žiline. Navyše svedok W. na hlavnom pojednávaní, na rozdiel od prípravného konania, uvádzal, že 13.

11. 2013 podvečer sa s obžalovaným H. nestretol. Pripustil to až potom, čo mu bola prečítaná výpoveď z
prípravnéhokonaniaabolopoukázanénarozporyvovýpovediachzaúčelomichodstránenia.Vzhľadom
na vyššie konštatované skutočnosti je sporná aj nahrávka kamerového systému, ktorú predložil v konaní
obžalovaný H., ktorá mala preukazovať, že v čase skutku sa nemohol nachádzať v Handlovej, keďže
sa nachádzal v mieste bydliska. Z výpovede svedka G.. H. vyplynulo, že celé nahrávacie zariadenie mu

predložil obžalovaný H. po skutku s požiadavkou, aby vyhotovil kópiu nahrávky rozhodného obdobia
zo dňa 13. 11. 2013. Súd v konaní neskúmal nahrávku v tom smere, či bola nejakým spôsobom
upravovaná alebo nie, avšak z výpovede svedka G.. H. vyplynulo, že heslo za pomoci ktorého by bolo
možné manipulovať s kamerovým systémom sa dalo zistiť na internete pričom v používanom kamerou
systéme bolo základné nastavenie zistiteľné na internete. V rámci hodnotenia dôkazov potreboval súd

vyhodnotiť aj tvrdenia, že poškodený P. mal byť údajne ovplyvňovaný vyšetrovateľom PZ G.. S. na
výpoveď proti obžalovanému H. vzhľadom na údajné zlé vzťahy medzi týmito osobami ešte z minulosti.
Po prevedenom dokazovaní v tomto smere na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu nebolo nijakým
spôsobom preukázané, že by G.. S. ovplyvňoval, uplácal finančnými prostriedkami poškodeného P. za
tým účelom, aby obžalovaného H. z trestnej činnosti usvedčil. Nebol zistený žiadny motív, pre ktorý by

mal G.. S. takto konať. Na strane druhej poškodený P. potvrdil, že bol zo strany oboch obžalovaných
ovplyvňovaný, aby trestné oznámenie proti obžalovaným H. a F. zobral späť. Potvrdil, že v určitom
momente takýmto spôsobom uvažoval, keď však bol poučený zo strany polície, že sám by mohol v
súvislosti s tým byť trestne stíhaný, trestné oznámenie späť nevzal. Potvrdil, že napriek tomu, že
uvažoval nad späťvzatím trestného oznámenia, skutok, ktorý spáchali obaja obžalovaní sa stal, trvá

na tom. Súd je toho názoru, že napriek pomerne ťažkej dôkaznej situácii, je možné konštatovať, že
vykonané dôkazy, ktoré majú formu priamych aj nepriamych dôkazov, obžalovaných H. a F. usvedčujú
z trestnej činnosti uvedenej v rozsudku. Vzhľadom nato bolo rozhodnuté o vine obžalovaných tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný H. ako vyplýva z registra trestov bol doteraz štyrikrát súdne trestaný, naposledy vyššie
konštatovaným rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. 2T 30/2016 zo dňa 23. 03. 2017 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Nitra číslo 4 To 29/2017 zo dňa 25. 05. 2017 bol odsúdený k trestu odňatia
slobody 4 roky nepodmienečne v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa správyz miesta bydliska je ženatý, žije v spoločnej domácnosti s manželkou a dvoma maloletými synmi. Za
obdobie od 01. 01. 2010 bol postihnutý v piatich prípadoch za priestupky v oblasti dopravy.

Obžalovaný F. ako vyplýva z registra trestov doteraz nebol súdne trestaný. Podľa správy z miesta
bydliska je slobodný, v evidencii priestupkov mestskej polície v Handlovej po 01. 01. 2013 nemá žiaden
záznam.

Pri ukladaní trestov sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. V prípade obžalovaného H. ukladal trest za použitia ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného
zákona, podľa ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije. Zároveň súd v
prípade tohto obžalovaného ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, pretože trestná

činnosť, ktorá je predmetom tohto rozsudku bola spáchaná skôr ako bol vyhlásený dňa 23. 03. 2017
odsudzujúci rozsudok vo veci Okresného súdu Topoľčany č. 2 T 30/2016. Vzhľadom na ustanovenie
§ 38 ods. 5 Trestného zákona prichádzalo do úvahy obžalovanému H. uložiť súhrnný trest odňatia
slobodypriupravenejtrestnejsadzbeod7rokovodňatiaslobodydo10rokovodňatiaslobody.Vzhľadom
na skutočnosť, že obžalovaný H. už bol viackrát súdne trestaný za úmyselnú trestnú činnosť, pričom

aj v prípade odsúdenia vo veci Okresného súdu Topoľčany č. 2T 30/2016 bol odsúdený za závažný
zločin vydierania podľa § 189 Trestného zákona 4 roky odňatia slobody až 10 rokov odňatia slobody,
súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby v
trvaní 7 rokov, 6 mesiacov. Takto uložený trest podľa názoru súdu dostatočne vystihuje spoločenskú
nebezpečnosť konania obžalovaného H. a zároveň ide o trest potrebný na ochranu spoločnosti pred

páchaním obdobnej trestnej činnosti. Pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú
činnosť.Súdzároveňpodľa§42ods.2TrestnéhozákonazrušilvýrokotrestektorýbolobžalovanémuH.
uloženýrozsudkomOkresnéhosúduTopoľčanyč.2T30/2016zodňa23.03.2017vspojenísrozsudkom
Krajského súdu Nitra č. 4 To 29/2017 zo dňa 25. 05. 2017 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. V prípade
obžalovaného F. u ktorého súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ani priťažujúcu okolnosť, súd uložil
trest pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 4 roky, 6 mesiacov, pričom pre výkon trestu ho zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doteraz nebol vo výkone trestu za
úmyselnú trestnú činnosť. V prípade obžalovaného F. nie je možné vplývať na jeho prevýchovu iným

druhom trestu, vzhľadom na trestnú sadzbu uvedenú v trestnom zákone. Táto trestná sadzba zároveň
hovorí o tom, že trestná činnosť oboch obžalovaných je mimoriadne závažná a preto je potrebné takúto
závažnú trestnú činnosť postihovať prísnymi ale spravodlivými trestami

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trenčíne.