Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 5, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608200655
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1608200655.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu

JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: C. Š., J. D., A.. L. XXX/XX,
zast. JUDr. Jurajom Hadrbulcom, AK Riečna 2, Bratislava, proti žalovanému: D. V., J. J., B. XXXX/XX,
zast. JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom, AK Tomášikova 4, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 8. októbra 2015 č.k. 5C 518/2008-260, pomerom
hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal proti žalovanému náhrady škody 260,57 eur s príslušenstvom.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bola
náhrada škody, ktorú mal žalobcovi spôsobiť žalovaný tým, že dňa 28.03.2005 v čase okolo 14,30 hod
v D. na L. A. pred rodinným K. Č. XXX/XX poškodil žalobcovi motorku značky D. E., R.:C. XXX S.
tak, že úmyselne kopol do ochranného plastového krytu kotúčovej brzdy na prednom kolese a spôsobil
tak žalobcovi škodu na majetku vo výške 260,57 eur. Žalovaný odmietal svoju zodpovednosť za vznik

škody na majetku žalobcu. Mal za to, že okolnosti prípadu, tak ako ich popísal žalobca, sú nepravdivé,
žalobcovi žiadnu škodu na motorke neurobil. Práve naopak, bol to žalobca, ktorý ho v podbrání jeho
rodinnéhodomufyzickynapadol,čodosvedčujúvýpovedejehorodinnýchpríslušníkov.Vtomtosmeresa
žalovaný obrátil aj na príslušné orgány polície. Žalovaný rovnako namietal, že rozhodnutie Obvodného
úraduMalacky,Odboruvšeobecnejvnútornejsprávy,ktorýmboluznanývinnýmzospáchaniapriestupku
proti majetku, nikdy nenadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na uplynutie 2-ročnej premlčacej doby
nebolomožnéprejednaťpriestupok.Nebolipretopodľanehosplnenépredpokladyvznikuzodpovednosti

žalovaného za škodu spôsobenú na majetku žalobcu.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 15.10.2013 (v poradí prvým) žalobe vyhovel. Krajský
súd v Bratislave, uznesením sp. zn. 6Co 674/2013 zo dňa 18.12.2013 tento rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd bol toho názoru, že záver súdu prvej
inštancie, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania je predčasný. Súdu prvej inštancie vytkol, že
nevysvetlil v odôvodnení rozsudku, prečo oprel svoje rozhodnutie o výpovede svedkov Ľ. Š. staršieho

a mladšieho, ktorí vypovedali zhodne so žalobcom a prečo na druhej strane neuveril svedkom X.
V., J.. O. V. S. L. Y., ktorí vypovedali zhode so žalovaným. Ďalej súdu prvej inštancie vytkol, že sa
nevysporiadal s námietkami žalovaného pokiaľ ide o výšku škody a že rozhodnutie týkajúce sa výšky
škody nie je dostatočne preukázané. Uložil súdu prvej inštancie v novom rozhodnutí vyhodnotiť dôkazynasvedčujúce k tomu, či došlo prípadne nedošlo k protiprávnemu konaniu žalovaného a pre rozpory
vo výpovediach svedkov považoval druhostupňový súd za vhodné vypočuť aj príslušníkov mestskej a
štátnej polície, ktorí sa na zavolanie žalobcu dostavili na miesto kde malo prísť ku škode.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 28.03.2005 podal žalobca ústne
oznámenie o poškodení plastu na kotúči prednej brzdy na svojom motocykli zn. D. XXX. Oznámenie
podal proti žalovanému s tým, že skutok sa stal na Novej ulici v Stupave. ORPZ Bratislava - okolie,
Úrad justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného vyšetrovania, Vysunuté pracovisko Malacky

vydal dňa 27.01.2007 uznesenie ČVS: ORP-3199/2-OSV-BH-2002, podľa ktorého odovzdal vec pre
podozrenie z trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1991 Zb.,
ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že v presne nezistenom čase okolo 14,30 hod. dňa 28.03.2005
mal žalobcovi ako poškodenému poškodiť železnou tyčou motorku zn. D. E., č. karosérie: I., rok výroby
1997, R.: C. XXX S. a to na prednom kolese ochranný plast kotúčovej brzdy, čím mal žalobcovi
ako poškodenému spôsobiť celkovú škodu vo výške 7854,- Sk, Obvodnému úradu Malacky, Odboru

všeobecnej vnútornej správy, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin,
ale o priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Obvodný úrad v Malackách, Odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodol vo veci svojim rozhodnutím č.
253/1399/2007/priest. zo dňa 27.03.2007 tak, že žalovaného uznal za vinného zo spáchania priestupku
proti majetku podľa ust. § 50 ods. 1 Zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Žalovanému bola

uložená podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) a § 50 ods. 2 Zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
sankcia - pokuta vo výške 4000,- Sk. Obvodný úrad v Malackách, Odbor všeobecnej a vnútornej správy
podrobne svoje rozhodnutie zdôvodnil. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Krajský úrad
v Bratislave, Odbor všeobecnej a vnútornej správy vo svojom liste č. M. zo dňa 17.05.2007 označil
postup prvostupňového orgánu za taký, ktorý nebol v súlade s právnymi predpismi a bol neúčelný, čím

došlo k porušeniu § 3 ods. 3 správneho poriadku. Krajský úrad v Bratislave najmä konštatoval, že správy
orgán nemal posledný deň pred uplynutím premlčacej dvojročnej lehoty vydať meritórne rozhodnutie ale
bezodkladne po uplynutí dvoch rokov od spáchania údajného priestupku konanie zastaviť. Krajský úrad
v Bratislave konštatoval, že rozhodnutie Obvodného úradu v Malackách, Odboru všeobecnej vnútornej
správy č. 253/1399/2007/priest. zo dňa 27.03.2007 nenadobudlo právoplatnosť a nevyvoláva žiadne

právne účinky.

Súd prvej inštancie vo veci vypočul svedkov - rodinných príslušníkov sporových strán. Svedkovia Ľ. Š.
starší - otec žalobcu a mladší - brat žalobcu vypovedali zhodne so žalobcom, naproti tomu svedkovia
X. V. - manželka žalovaného, J.. O. V. - syn žalovaného a L. Y. - dcéra žalovaného vypovedali zhodne

so žalovaným. Súd prvej inštancie uviedol, že v prípade svedkov sa jednalo všetko o blízkych rodinných
príslušníkov žalobcu alebo žalovaného. Svedkovia Ľ. Š. st. a ml. potvrdzovali spáchanie skutku, ktorý bol
Obvodným úradom v Malackách, Odborom všeobecnej vnútornej správy kvalifikovaný ako priestupok
proti majetku podľa ust. § 50 ods. 1 Zák. č. SNR č. 372/1990 Zb. a ktorého sa mal dopustiť žalovaný.
Svedkovia X. V., manželka žalovaného a J.. O. V. S. L. Y. popierali tú skutočnosť, že by žalovaný poškodil

vec žalobcu. Svedok Kuric sa vyjadril k výške škody.
Z obsahu spisu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave - okolie, oddelenia skráteného vyšetrovania
ČVS: ORP-3199/2/OSV-BH-2009 súd prvej inštancie zistil, že dňa 28.03.2005 podal žalobca oznámenie
podľa § 59 ods. 3 Zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch oznámenie o priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu a proti majetku. V oznámení uviedol, že žalovaný mu poškodil na prednom kolese

ochranný plast kotúčovej brzdy, bola tiež vykonaná dňa 28.03.2005 obhliadka miesta činu Obvodným
oddelením PZ v Stupave za prítomnosti mestského policajta mesta Stupava. Zápisnica o obhliadke
bola spísaná pod ČVS: ORP-117/SA-05-IV. Dôvodom obhliadky bolo poškodenie ochrannej krytky
prednéhoblatníkanamotocyklizn.D.E.XXX,R.:P.XXXS..Poškodeniemotocyklajezadokumentované
fotografiami. Žalobca hneď v deň spáchania skutku označil za vinníka žalovaného. Žalovaný tiež podal

oznámenie podľa § 59 ods. 3 Zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch o priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu. Toto oznámenie bolo podané dňa 31.03.2005 a vlastne proti „susedom Š.Ý.“. ORPZ
Bratislava - okolie, Úrad justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného vyšetrovania, Vysunuté
pracovisko Malacky uznesením zo dňa 27.01.2007 sp. zn. ČVS: ORP-3199/2/OSV-BH-2009 ustálil,
že v presne nezistenom čase okolo 14,30 hod. dňa 28.03.2005 bola žalobcovi poškodená vec v

jeho vlastníctve - motocykel a však nejde o trestný čin, ale o priestupok. Vec preto bola odovzdaná
Obvodnému úradu Malacky, Odboru všeobecnej a vnútornej správy. Rozhodnutie bolo však vydané iba
deň pred uplynutím dvojročnej premlčacej lehoty pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Keďže žalovaný
protirozhodnutiuObvodnéhoúraduvMalackáchpodalodvolanienenadobudloprávoplatnosť.Nespájajúsa teda s ním ani právne následky. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba nie
je dôvodná.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Poukázal na to, že pokiaľ má súd zaviazať žalovaného na náhradu škody musí byť
preukázané, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, ktorým spôsobil žalobcovi škodu. Je
na žalobcovi, aby preukázal dôkazné bremeno o existencii všetkých predpokladov zodpovednosti za
škodu. Žalobca však (po vrátení veci súdu prvej inštancie odvolacím súdom) žiadne nové dokazovanie
nenavrhol. Nenavrhol napríklad ani vypočutie príslušníkov mestskej ani štátnej polície, aj keď mu bolo

známe, že dôvody, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje pôvodné rozhodnutie neboli dostačujúce.
Súd prvej inštancie teda mal k dispozícii iba tie dôkazy, ktoré už boli vykonané pred rozhodnutím zo
dňa 15.10.2013.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca tvrdil, že došlo k poškodeniu jeho veci a protiprávnemu
konaniu žalovaného a tvrdili to aj ním navrhnutí svedkovia. Tvrdenia žalobcu však žalovaný úplne
odmietal. Takisto svedkovia navrhnutí žalovaným popierali, že by žalovaný poškodil vec žalobcu a

spôsobil mu škodu. Za tejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie rozhodol. Po zrušení prvého rozsudku
súdu prvej inštancie bolo na žalobcovi, aby navrhol ďalšie dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia a uplatňované
právo preukázali. Dôkazné bremeno bolo pritom práve na žalobcovi. Súd prvej inštancie vzhľadom na
vyššie uvedené dôvody konštatoval, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, lebo sa mu nepodarilo
preukázať to, čo tvrdil.

Žalovaný dôvodne spochybňoval aj požadovanú výšku uplatňovanej škody keď znaleckým posudkom
znalca W.. I. O. č. 16/2011 preukazoval, že kryt ľavého predného teleskopu (T. Č.: XXXXX-XXEXX-XXX)
v roku 2005 bolo možné kúpiť samostatne, teda pri oprave výmenou ľavého predného krytu nebolo
potrebné vymeniť i pravý kryt. Znalec uvádzal, že cena tohto dielu v roku 2011 bola cca. 54,61 Eur,
resp. 54,62 Eur a je teda pravdepodobné, že cena v roku 2005 vo výške 120,39 Eur je neprimerane

vysoká. Obchodná spoločnosť J. P. D..O..M.., D. D. L. Q. XX, P. vo svojom vyjadrení uviedla, že kryt
ľavého predného teleskopu, objednávkové číslo: 51882-48E00 sa v roku 2005 predával a objednával
ako samostatný diel a jeho cena bola 59,72 Eur vrátane DPH. Cena montáže takéhoto krytu trvá cca.
30 minút a je účtovaná sumou 11,56 Eur vrátane DPH. Obchodná spoločnosť S.-W. D. D.. D..O..M.., so
sídlom E. XX/A, Bratislava uvádza cenu krytu ľavého predného teleskopu vo výške 54,62 Eur vrátane

DPH. Žalobca si uplatňoval škodu vo výške 260,57 eur, z čoho cena vymieňaného krytu mala byť v
sume 240,78 eur a zbytok mala byť cena práce. Vzhľadom na dôkazy predložené žalovaným súd prvej
inštancie nemal za preukázanú ani oprávnenosť výšky požadovanej škody. Z týchto dôvodov súd prvej
inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.6.2016.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že žalovaný si počínal
úmyselne tak, že spôsobil škodu na majetku, tým, že úmyselne kopol do ochranného plastového krytu
kotúčovej brzdy na prednom kolese motorky a spôsobil tak žalobcovi škodu na majetku vo výške 260,57
eur. Toto bolo jasne preukázané na Obvodnom úrade v Malackách, odbor všeobecnej vnútornej správy,

kde bol skutok prejednaný ako priestupok. Žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku a
zároveň zaviazaný zaplatiť žalobcovi škodu vo výške 260,57 eur. Zodpovednosť za priestupok zanikla
po dvoch rokoch, avšak dôkazy a dokazovanie bolo vykonané riadne a na ich základe bolo vydané
jasné rozhodnutie. Toto rozhodnutie bolo znova preukázané na súde prvej inštancie a jasne dokázané
tým, že súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu zo dňa 20.02.2008. Poukázal na to, že

Obvodný úrad v Malackách, odbor všeobecnej vnútornej správy, pri dokazovaní jasne zistil zavádzanie
a klamanie zo strany svedkov navrhnutých žalovaným, kde si títo posunkami dávali informácie ako
majú svedčiť a boli aj upozornení na poriadkovú pokutu, o čom bol spísaný záznam. Žalovaný tak
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením zákona, na základe ktorého bol vyšetrovaný políciou,
bol obvinený a len kvôli výške škody bol prípad posunutý na Obvodný úrad v Malackách, ktorý vydal

jasné rozhodnutie o vine žalovaného. Vina bola jasne dokázaná aj políciou, a to tým, že skutok riadne
zdokumentovala a vyhodnotila ako opodstatnený, na základe čoho nebol prípad odmietnutý, ale naopak
sa v ňom konalo. Žalovaný preto za vznik škody, ktorú spôsobil žalobcovi, zodpovedá podľa § 420
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o výšku škody, súd prvej inštancie v rozsudku zo dňa 15.10.2013,
správne vyhodnotil všetky predložené dôkazy a to, že výška škody bola jasne zdokumentovaná

rozpočtom dodávateľskej firmy, faktúrou, preverovaním políciou, a to v čase skutku. Žalovaný výšku
škody spochybňoval znaleckým posudkom z roku 2011, kde zohľadňuje cenu dielu z firiem v čase 6
rokov po skutku. Ani jedna z týchto firiem však nemá na starosti dovoz originálnych dielov zn. D.. Dôkaz
v podobe potvrdenia od autorizovaného servisu D. žalobca predložil na pojednávaní dňa 8.10.2015.Pokiaľ ide o výpoveď mestských policajtov a štátnych policajtov, títo vypovedali už v prípravnom konaní
a ich výpovede sú jasne zdokumentované, a to bezprostredne po spáchaní skutku.
Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 17.12.2015 označenom ako odvolanie, tento ďalej poukázal

na to, že napadnutý rozsudok súd prvej inštancie opätovne nevysvetlil, akými úvahami sa riadil pri
hodnotení svedeckých výpovedí. Vypočuť príslušníkov mestskej a štátnej polície bolo súdu prvej
inštancie priamo uložené odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení zo dňa 18.12.2013, a preto nebolo
potrebné navrhovanie týchto dôkazov žalobcom. Žalobca dňa 8.10.2015 na pojednávaní predložil súdu
nový dôkaz - od autorizovaného servisu D., z ktorého jednoznačne vyplýva hodnota originálneho

náhradného dielu v roku 2005. Súd prvej inštancie tak nemal zamietnuť žalobu z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena žalobcom, keď sám nevykonal dokazovanie uložené mu odvolacím súdom a
žalobcom predložený nový listinný dôkaz pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy. V ďalšom uviedol,
že napriek tomu, že rozhodnutie Obvodného úradu v Malackách, odbor všeobecnej vnútornej správy
zo dňa 27.03.2007, nenadobudlo právoplatnosť a teda súd ním nie je viazaný, v tomto konaní boli
vykonané dôkazy, ktoré možno použiť v tomto konaní ako listinné dôkazy, a to najmä výsluchy tých istých

dvoch skupín svedkov svedčiacich v prospech žalobcu ako i v prospech žalovaného, pričom tieto dôkazy
boli vykonané v časovej súvislosti so vznikom škody v dôsledku protiprávneho konania žalovaného.
Výpoveď žalovaného i jeho dcéry boli vyhodnotené ako tendenčné, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti
za vzniknutú škodu. Výpovede ostatných svedkov svedčiacich v prospech žalovaného boli vyhodnotené
ako úmyselne nepravdivé. Preto má žalobca za to, že uvedené rozhodnutie zo dňa 27.03.2007, ktorým

bol žalovaný uznaný za vinného z úmyselného poškodenia jeho motorky, by malo byť zobraté do úvahy
ako listinný dôkaz aj v prípade, že posúdenie naplnenia atribútov pre vznik nároku na náhradu škody
mal posúdiť súd a nestačilo vychádzať iba z neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdiť. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný. Žalobca vo svojom odvolaní v
podstate len opakuje dôvody uvedené v žalobe. Poukázal na to, že dôkazné bremeno nesie v konaní
žalobca a vo vzťahu k nevykonaniu dôkazov súdom prvej inštancie, sám na pojednávaní dňa 08.10.2015
do zápisnice uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, okrem tých, ktoré už
boli vykonané. Uviedol, že nikdy do motorky žalobcu nekopol a ani žiadnym spôsobom nepoškodil, čo

potvrdili aj svedkovia O. V., L. Y., X. V.. Pokiaľ žalobca tvrdí opak, poukazuje na tieto nezrovnalosti
v jeho výpovedi a vo výpovedi svedkov jeho otca a brata, ako aj v doložených listinných dokladoch.
Tieto výpovede sú plné protirečení a sú vzájomne nelogické, ich pravdivosť je vyvrátená aj písomnými
dokladmi založenými v súdnom spise, a to: doplnením spisovej dokumentácie priestupkového spisu, z
ktorej vyplýva, že údajný skutok mala oznámiť E. Š.T., matka žalobcu. Na pojednávaní dňa 17.05.2011

však svedok Ľ.. Š. st. tvrdil, že to on volal políciu. Rovnako z tejto listiny vyplýva, že v čase 15,30 hod.
mal žalobca osobne prísť na OO PZ Stupava a oznámiť poškodenie motocykla. Ďalej ide o zápisnicu o
ohliadke miesta činu zo dňa 28.03.2005, z ktorej vyplýva, že žalobcov motocykel bol v čase o 16,00 hod.
obhliadaný v garáži na C. A. v Stupave. Teda po odchode z OO PZ Stupava (kde žalobca prišiel o 15,30
hod.), ktorá sa nachádza na opačnej strane Stupavy ako C. A., čím sa vyvracia žalobcove tvrdenie, že s

motocyklom po údajnom útoku žalovaného, už v ten deň nikde nebol. Ďalej podľa uznesenia o postúpení
veci OSV Malacky zo dňa 27.01.2007 ako aj pokynu okresného prokurátora Bratislava IV mal žalovaný
krytnamotocyklipoškodiťželeznoutyčou.Ažnásledneboložalobcomtvrdené,žetyčžalovanýnepoužil,
ale mal kopnúť do motorky z prednej strany pravou nohou, hoci je ľavák. Taktiež je nelogické, aby
žalovaný - 60 ročný človek, ľavák sám išiel kopnúť (pravou nohou) do motorky dvoch asi 30 ročných ľudí

a to tak, že žalobca keď podľa jeho vyjadrenia sedel na motorke, tak aby nespadla mu museli pomáhať
ešte otec aj brat. Navyše svedok Ľ.. Š. ml. na pojednávaní dňa 17.05.2011 uviedol, že žalovaný kopol
pravou nohou do kolesa. Svedok Ľ.. Š. st. nemohol vidieť údajné kopnutie, pretože sám žalobca dňa
21.12.2006 do úradného záznamu o vyťažovaní uviedol, že „sused V. kopol do mojej motorky, tá začala
padaťajasomjuzachytil,nespadlanazem.Vtommôjotecvyšielzdomuanatosusedvbeholdosvojho

domu“. Je tak zrejmé, že svedkovia žalobcu sa iba následne snažili prispôsobovať svoje výpovede
najuveriteľnejšej verzii, avšak po chronologickom pohľade na ne, je zrejmé, že sú rozporné a chaotické.
Napokon žalobca do dnešného dňa hodnoverne nepreukázal reálnu výšku škody a do dnešného dňa
nepredložil originál faktúry. Ním predložená faktúra je vystavená 5 mesiacov po údajnom spôsobení
škody,jeopatrenápečiatkou,kdechýbaadresaprevádzkydodávateľa,anapečiatkejeuvedenáwebová

stránka dodávateľa, ktorá podľa písomnej informácie o tejto doméne vznikla až v roku 2007, t.j. 2 roky
po vydaní predmetnej faktúry. Preto má žalovaný podozrenie, že sa jedná o falošnú faktúru. Rovnako
bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu o tom, že predný kryt na jeho motorku bolo možné zakúpiť len v dvoj
balení.Vzáveresvojhovyjadreniažalovanýuviedol,žesiniejevedomýžiadnehoprotiprávnehokonaniavoči žalobcovi a jeho motocyklu. Nemohlo teda dôjsť ku škode na motorke žalobcu jeho konaním a
preto absentuje aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a spôsobením škody, nehľadiac na
zavinenie.Poukázalnato,žeproblémysožalobcomajehorodinoumajúodčasuakosaprisťahovali,boli

na neho podávané viaceré nepravdivé obvinenia, a k dnešnému dňu nebol nikdy odsúdený, či uznaný
vinným z priestupku.

8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k

záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozsudku ( § 387 ods. 2 C.s.p.).

10. K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že základnými predpokladmi vzniku

zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii
takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď
protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo sa malo v súlade s právom vykonať. Škoda je ujma v
majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi. Medzi protiprávnym úkonom a škodou

musí byť vzťah príčiny a následku. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu zaťažuje poškodeného.
Záver,žebolaporušenápovinnosť,nemožnourobiťbezzistenia,vakomkonanížalovaného,ktoréškodu
vyvolalo, toto porušenie spočíva. Pokiaľ nie je splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý je príčinou vzniku škody, a ktorého sa dopustil žalovaný,

nie je nárok na náhradu škody daný.

11. Ustanovenie § 193 C.s.p. uvádza výpočet rozhodnutí, ktorými je súd viazaný a ktoré stoja mimo
rámca úvahy súdu. Tieto otázky si súd nemôže vyriešiť sám ako otázky predbežné (prejudiciálne).
Ustanoveniepretopredstavujevýnimkuzozásadyvoľnéhohodnoteniadôkazovzakotvenejvustanovení

§ 191 C.s.p.. Súd je viazaný: a) rozhodnutím Ústavného súdu SR o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná, b) rozhodnutím Ústavného súdu SR alebo Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, c) rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že
bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu,

a o tom, kto ich spáchal, d) rozhodnutím o osobnom stave, e) rozhodnutím o vzniku alebo zániku
spoločnosti.
Ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorá ešte nie je vyriešená a ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený
riešiť, teda ide o otázku relevantnú pre prebiehajúce sporové konanie a táto je zahrnutá v taxatívnom
výpočte ustanovenia § 193 C.s.p., súd konanie obligatórne preruší podľa § 162 ods. 1 písm. a) C.s.p..

Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci, môže v zásade súd sám posúdiť,
ak o nej ešte nebolo rozhodnuté. Nesmie však ísť o otázky upravené v § 193 C.s.p., ktoré nemôže súd
sám predbežne posúdiť.
Z uvedeného potom vyplýva, že súd nebol viazaný tým, že proti žalovanému bolo zastavené
priestupkové konanie. Obvodný úrad v Malackách, Odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím

zo dňa 27.03.2007 uznal žalovaného (na tom skutkovom základe, aký tvrdil žalobca ) za vinného zo
spáchania priestupku proti majetku a uložil mu pokutu vo výške 4000,- SK. Predmetné rozhodnutie
však nenadobudlo právoplatnosť, pretože na odvolanie žalovaného Krajský úrad v Bratislave, Odbor
všeobecnej vnútornej správy v liste zo dňa 17.05.2007 označil postup prvostupňového orgánu za
nesúladný s právnymi predpismi a neúčelný, pričom konštatoval porušenie § 3 ods. 3 správneho

poriadku.Poukázalnato,ževzhľadomnauplynutiedvochrokovodspáchaniaúdajnéhopriestupkumalo
byť konanie zastavené. Konštatoval, že rozhodnutie Obvodného úradu v Malackách, odboru všeobecnej
vnútornej správy nenadobudlo právoplatnosť a nevyvoláva žiadne právne účinky. Vzhľadom na to súd
prvej inštancie nebol viazaný ani takýmto rozhodnutím správneho orgánu a bolo preto potrebné v konaní
riadne dokazovať existenciu protiprávneho konania žalovaného, existenciu škody a príčinnú súvislosť

medzi nimi.

12. V danej veci bolo teda priestupkové konanie voči žalovanému zastavané, z dôvodu, že
zodpovednosť za priestupok zanikla. Nakoľko súd nebol viazaný tým, že proti žalovanému bolozastavené priestupkové konanie, bolo na žalobcovi, aby v občianskom súdnom konaní preukázal všetky
základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti žalovaným,
vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V danej veci sa žalobca

odvolával na výpovede ním navrhnutých svedkov a predovšetkým na rozhodnutie Obvodného úradu v
Malackách zo dňa 27.03.2007, ktorým bol žalovaný (hoci neprávoplatne) uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti majetku.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia však vyplýva, že kým svedkovia označení žalobcom (jeho rodinní
príslušníci) vypovedali tak, že žalovaný spôsobil škodu na motocykli žalobcu kopnutím do ochranného

plastového krytu kotúčovej brzdy, naopak, svedkovia označení žalovaným (rovnako rodinní príslušníci),
túto skutočnosť vo svojich výpovediach vyvracali. V tejto otázke (otázke mechanizmu vzniku škody) teda
(pokiaľ išlo o výpovede svedkov) išlo o „tvrdenie proti tvrdeniu“, čo pre unesenie dôkazného bremena
ohľadne preukázania mechanizmu vzniku škody nepostačuje. Obvodný úrad v Malackách vo svojom
rozhodnutí síce vyhodnocoval jednotlivé výpovede svedkov, avšak nie v okolnostiach mechanizmu
vzniku poškodenia motocykla žalobcu. Obvodný úrad v Malackách v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol nasledovné: „ .....Napadnutie D. V. C. Š.T. sa nepreukázalo, nakoľko vo výpovediach obvineného
D. V. a svedkyne L. Y. boli rozpory ohľadom týchto udalostí a svedkovia i poškodený jednoznačne
popreli, že k týmto napadnutiam prišlo. Výpovede obvineného D. V. i jeho dcéry, svedkyne L. Y. sú
tendenčné, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok a obvinený sa počas ústneho konania snažil
ovplyvňovať svedkyňu počas jej výpovede, pričom bol i napomenutý správnym orgánom, že pokiaľ

bude rušiť poriadok, bude mu udelená poriadková pokuta. Čo sa týka svedka T., ktorého uviedol vo
svojej výpovedi obvinený,..... tento bol v predmetnej veci vyťažený telefonicky a uviedol, že žiadne
podozrivé konanie v tom období nevidel, resp. vzhľadom na časový odstup si na konkrétne skutočnosti
nepamätá. Obvinený podával oznámenie až 3 dni po údajnom napadnutí a súčasťou spisu nie je ani
žiaden relevantný listinný dôkaz o napadnutí, nakoľko tam nie je žiadne lekárske potvrdenie ani lekárska

správa, ktorá by jeho tvrdenia potvrdzovala. Správny orgán si taktiež overoval časový sled udalostí na
OOPZ Stupava i na MsP Stupava. Podľa záznamov o 14,30 hod. bolo oznámené Š., že majú problém
so susedom V.Í.. Na miesto bola vyslaná hliadka, príslušník MsP Stupava, ktorý prišiel na miesto činu,
telefonicky privolal hliadku OO PZ Stupava, ktorá o 15,00 hod. prišla na miesto činu, o 15,30 hod.
bol C. Š. na OO PZ Stupava, kde vypovedal do 16,00 hod.. Z tohto potom správny orgán usúdil, že

C. Š. nemohol jazdiť v skupine motorkárov pred domom V., pretože v tom čase bol i s poškodenou
motorkou v prítomnosti príslušníka MsP Stupava, ktorý od Škrovanových privolal i príslušníkov OO PZ
Stupava. Správny orgán ďalej uviedol, že čo sa týka svedkov, ktorých uvádzal obvinený, správny orgán
nevytyčoval ďalšie konanie a nepredvolával uvedených svedkov, pretože manželka obvineného nebola
ani na ulici, ani v podbráni, ale z okna mala vidieť ísť po ulici C. Š. a ani svedkyňa L. Y. - dcéra obvineného

nevedela, či incident videla aj jej matka. Syn obvineného, Rastislav, nebol pri údajnom napadnutí taktiež
prítomný, a keďže odišiel autom preč, nemohol vidieť, čo sa deje v podbrání V.. Výpovede svedkyne
Natálie Henselovej, a jej otca - obvineného, sú ohľadom svedka Rastislava Filipa diametrálne odlišné.
Dňa 26. 3. 2007 priniesol obvinený D. V. správnemu orgánu výpoveď jeho syna J.. O. V., ktorý podal
vysvetlenie podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch. K výpovedi tohto svedka správny orgán uviedol,

že svedok podal úmyselne nepravdivé vysvetlenie orgánu oprávnenému objasňovať priestupky, i keď
svedok vypovedá presne tak, ako dňa 21.03.2007 uviedol na konaní jeho otec - obvinený, ale výpoveď
svedka je v rozpore s výpoveďou jeho sestry L. Y., ktorá vypovedala, že jej brat O. V. sa v ten deň nevrátil,
ani necúvol autom späť, priamo odišiel preč.......“.
V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia správny orgán uviedol, že po zvážení a vyhodnotení všetkých

skutočností, vyplývajúcich najmä zo svedeckých výpovedí poškodeného C. Š. a svedkov Ľ. Š. st. a Ľ.
Š.na ml., ktorí vo svojich výpovediach zhodne vypovedali ako prišlo k spáchaniu priestupku obvineným
a k spôsobenej škode, bol obvinený D. V. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku. Pri
určení výšky sankcie správny orgán prihliadol na to, že obvinený spáchal priestupok komisívne, t.j.
aktívnym konaním a na verejne prístupnom mieste, na následky priestupku, t.j. na výšku spôsobenej

škody, na úmyselné zavinenie, na to, že spory medzi rodinami Š. S. V. sú dlhodobé a boli už mnohokrát
riešené správnym orgánom, i na to, že obvinený vypovedal účelovo, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti
za priestupok. Pri určení druhu sankcie a jej výmery, správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku,
najmänaspôsobjehospáchania,naokolnosti,zaktorýchbolspáchaný,namieruzavinenia,napohnútky
a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za podobný skutok už riešený správnym

orgánom.
Z uvedeného je potom zrejmé, že správny orgán zameral svoje dokazovanie (a v tomto smere
vyhodnocoval i výpovede svedkov) predovšetkým na okolnosti údajného fyzického napadnutia
žalovaného žalobcom. V tejto súvislosti vyhodnotil (a to vyhodnocovaním výpovedí svedkov taksvedčiacich v prospech žalobcu ako i žalovaného), že sa takýto skutok nestal. Pokiaľ však ide o
priebeh vzniku škody na motocykli žalobcu (mechanizmus vzniku škody), tento v označenom rozhodnutí
správneho orgánu (hoci neprávoplatného) úplne absentuje. Absentuje akékoľvek vyhodnotenie dôkazov

i úvaha správneho orgánu, ako k tomu poškodeniu malo dôjsť, navyše za stavu, keď žalovaný od
počiatku popieral, že by žalobcovi kopol do motocykla. V tomto smere správny orgán iba jednou vetou
vo svojom rozhodnutí uviedol, že k tomu došlo, lebo to tvrdil poškodený (žalobca), jeho otec a jeho brat.
Iné dokazovanie správny orgán v tomto smere nevykonal, ani nepripustil (hoci tu boli rozporné výpovede
svedkov, žalobcu i žalovaného). Inak povedané, kým okolnostiam údajného fyzického napadnutia

žalovaného žalobcom, správny orgán venoval dostatočnú pozornosť (jeho úvahy v tomto smere
boli zaujaté po vyhodnotení všetkých dôkazov - teda nielen svedkov žalobcu ale i žalovaného, ich
porovnávaním a uvedením i rozporov vo výpovediach - z čoho potom mohol správny orgán relevantne
vysloviť ním objasnené skutkové závery), otázke objasnenia vzniku mechanizmu poškodenia motorky
žalobcu, správny orgán nevenoval žiadnu pozornosť. V tomto smere iba jednou vetou v odôvodnení
svojho rozhodnutia konštatoval, že sa tak stalo, lebo to tvrdili poškodený, jeho otec a brat. Absolútne sa

nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a s výpoveďami ním navrhnutých svedkov (v tomto smere
nevyhodnotil ich výpovede), ktorí od počiatku popierali existenciu takého konania žalovaného, ktorým
by spôsobil škodu na majetku žalobcu (nepopierali spory medzi uvedenými rodinami, ale popierali, že by
žalovaný akýmkoľvek spôsobom poškodil motorku žalobcu). Správny orgán mal teda tak ako pri otázke
údajného fyzického napadnutia, aj pri otázke vzniku škody na motorke žalobcu, riadne zistiť skutkový

stav resp. v tomto smere vyhodnotiť všetky výpovede svedkov príp. iné dôkazy, a až následne mohol
prijať záver o tom, či žalovaný skutočne škodu na majetku žalobcu svojim konaním spôsobil. Keďže tak
neurobil, z jeho rozhodnutia (tak ako snaží tvrdiť žalobca) žiadne a už vôbec nie preukázané závery,
že sa v tomto smere žalovaný dopustil protiprávneho konania nevyplývajú. Za daného stavu nebolo
možné považovať za dostatočne preukázané, že by sa žalovaný voči žalobcovi dopustil protiprávneho

konania vo vzťahu k jeho majetku. Tvrdenia svedkov boli iba „tvrdením proti tvrdeniu“ a v konaní
neboli produkované žiadne iné dôkazy, ktoré by potvrdzovali protiprávne konanie žalovaného (takýmto
dôkazom nie je ani vyššie uvedené rozhodnutie Obvodného úradu v Malackách, Odbor všeobecnej
vnútornej správy zo dňa 27.03.2007, ako sa snaží tvrdiť žalobca). Tým, že trestné stíhanie bolo
voči žalovanému zastavené, neboli splnené ani dôležité atribúty pre posúdenie vzniknutej škody, a to

porušenie právnej povinnosti žalovaného, jeho zavinenie a príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou. Na to, aby súd zaviazal svojím rozhodnutím konkrétnu osobu na náhradu škody,
musel by mať jednoznačne (nielen pravdepodobne) za preukázané, že táto vznikla výlučne protiprávnym
konaním tejto osoby. V danej veci však uvedené nebolo preukázané nad všetky pochybnosti, a teda nie
je vylúčené, že poškodenie motorky mohlo nastať aj inak. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol,

keď žalobu za tejto dôkaznej situácie zamietol, pričom je zrejmé, že ani prípadné ďalšie dokazovanie
(ohľadne preukazovania existencie protiprávneho konania žalovaného) by neviedlo k inému záveru,
keďže žiadne nové dôkazy v tomto smere neexistujú (všetci údajní svedkovia prítomní pri incidente
boli vypočutí, pričom ich výpovede sa rozchádzajú a teda dokazovanie v tomto smere predstavuje iba
„tvrdenia proti tvrdeniam“ nepodporené inými dôkazmi, čo však na preukázanie vzniku zodpovednosti

žalovaného za vznik škody nepostačuje).

13. Z týchto dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
14. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu

doplnenia príp. zopakovania dokazovania na pojednávaní, nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu (t.j. potrebnom pre rozhodnutie) zistil skutkový stav veci).

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p.
proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie
(§ 248 C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).