Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/369/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612215094
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7612215094.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu: B. Č., G..

XX.XX.XXXX, K. Q. XX, zast. Advokátska kancelária Taragel a Počubayová, s.r.o., Starosaská 11,
Spišská Nová Ves, proti žalovanému: M. Š. G.. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, zast. Mgr. Marcelom
Kandrikom, advokátom v Prešove, Grešova 7, za účasti intervenienta na strane žalovaného:
KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, Štefaničova 4, Bratislava, o zaplatenie
5.044,92 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie o sumu 3 531,44 eur.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi kapitalizovaný úrok zo sumy 3 531,44 eur za obdobie od
11.7.2012 do 20.5.2013 vo výške 264,98 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu, Advokátska kancelária
Taragel a Počubajová, s.r.o., Spišská Nová Ves 50,50 % náhrady účelne vynaložených trov konania do

troch dní od ich vyčíslenia súdom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobným návrhom, doručeným súdu 20.8.2012, domáhal sa od žalovaného pôvodne
zaplatenia sumy vo výške 5 044,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
5 044,92 eur od 11.7.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. V priebehu konania intervenient na
uplatnený nárok plnil dňa 20.5.2013 sumu vo výške 3 531,44 eur. V dôsledku plnenia žalobca upravil
žalobný návrh a od žalovaného sa dožadoval zaplatenia kapitalizovaného úroku zo sumy 3 531,44 eur
za obdobie od 11.7.2012 do 20.5.2013 vo výške 264,98 eur a sumy 1 513,48 eur s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania od 11.7.2012 do zaplatenia.

2. Žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 1.6.2012 približne o 7:20 hod. na ceste tunel Branisko -
Nemešany došlo k dopravnej nehode, pri ktorej kamión MAN E. K. K., ktorý riadil vodič L. O., spôsobil
mu škodu na jeho osobnom aute zn. Y. M. K.. Vodič svoju zodpovednosť na mieste samom uznal,
poskytol údaj o poistnej zmluve č. 6566819370, č. poistnej udalosti 955 715 76 98 vedenej u Kooperatíva
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Prevádzkovateľom kamióna MAN N.: K. je žalovaný.

3. Poistnú udalosť nahlásil vodič L. O. dňa 15.6.2012, a to Oznámením škodovej udalosti poisteným,
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, č. poistnej zmluvy
6566819370 s nasledovným popisom nehody: „Pri mojom predbiehaní ma začal predbiehať Y. M. K. a
nedodržal rýchlosť, čím si ľavú časť poškodil sám o zvodidlá, čím si svoju vinu neuznávam.“4. Žalobca udal, že opis škodovej udalosti ako ju prezentuje vodič v oznámení škodovej udalosti nie je
pravdivý, a to v časti, že mal začať predbiehať kamión v čase, keď tento už predbiehal iné vozidlo a že

škoda bola spôsobená nedodržaním rýchlosti z jeho strany, z ktorého dôvodu si mal ľavú stranu svojho
motorového vozidla poškodiť sám o zvodidlá, a preto vodič svoju vinu neuznal.

5. Skutočný priebeh dopravnej nehody bol taký, že žalobca predbiehal kamión vodiča L. O., čo tento
nezaregistroval a v čase, keď ho predbiehalo osobné motorové vozidlo žalobcu, začal predbiehať

autobus, čím vytlačil vozidlo žalobcu z cesty a zavinil, že žalobca si poškodil časť vozidla o zvodidlá.

6. Žalobca poukázal na ustanovenie § 35 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého vodič motorového vozidla kategórie N, ktorého
najväčšiaprípustnáhmotnosťpresahuje7500kg,alebovodičjazdnejsúpravy,ktorejnajväčšiaprípustná
hmotnosť presahuje 7 500 kg, nesmie pri jazde po diaľnici predchádzať iné motorové vozidlo. Je

nesporné, že nehoda bola zavinená porušením právnej povinnosti vodiča kamióna. Žalobca v ďalšom
argumentoval, že vodič kamióna porušil aj iné ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, a
to§15ods.5písm.c)ai),podľaktorýchvodičnesmiepredchádzať,akbyohrozilinéhoúčastníkacestnej
premávky a ak by pri predchádzaní svojou výrazne nižšou rýchlosťou obmedzil za ním idúce vozidlo,
ktoré začalo úkon predchádzania skôr. Vodič tiež sa plne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu

situácie v cestnej premávke.

7. Listom zo dňa 19.7.2012 si žalobca uplatnil v súlade s § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. nárok na
náhradu škody vo výške 5 044,92 eur priamo od poisťovateľa. Poisťovateľ ku dňu podania žaloby na
výzvu nereagoval.

8. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky z 19.3.2008, sp. zn. II. ÚS 2221/07: „pokiaľ
obnovenie do pôvodného stavu nie je možné vykonať inak ako použitím náhradných dielov, oprava bola
vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k
úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene zvýhodňovať

voči škodcovi. V tomto prípade je potrebné prihliadať aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, aj
keď je opravené novými dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého
nehavarovaného vozidla. Neposledné je potrebné vziať do úvahy i to, že poškodenému bolo toto tzv.
„zhodnotenie“ vozidla protiprávnym konaním niekoho iného vnútené.“

9. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 2C 369/2012-16 dňa 12.10.2012, ktorým žalobe v celom
rozsahu vyhovel. Žalovaný k platobnému rozkazu uviedol, že náhrada škody v prospech žalobcu
bola riešená cestou poisťovateľa, poisťovne Kooperativa a.s. Dňa 31.10.2012 poisťovateľovi doručil
oznámenie škodovej udalosti poisteným a z toho dôvodu v celom rozsahu odkázal žalobcu ohľadom
uplatneného nároku na poisťovňu Kooperativa a.s. a navrhol, aby do konania vstúpil v tom čase vedľajší

účastník, Kooperativa, a.s.

10. V písomnom podaní žalovaný intervenientovi dodatočne doplnil oznámenie škodovej udalosti
poisteného na základe vyťaženia vodiča p. L. O. a žiadal, aby z prevádzky jeho vozidla zn. MAN, N.: K.
z povinného zmluvného poistenia plnením poisťovateľ, poisťovňa Kooperativa a.s., uspokojila uplatnené

nároky poškodeného.

11. Dodatočne opravil dátum vzniku škody v oznámení škody z uvedeného dňa 4.6.2012 na deň
1.6.2012, kde v čase asi o 7:20 hod. došlo k dopravnej nehode. Vodič zároveň po zvážení uznáva
zavinenienanehode,nakoľkoobiehalprednímidúciautobus,ktorýnáhlespomalilzaúčelomzastavenia

pri krajnici na základe zapnutých výstražných svetiel. Počas obchádzania autobusu, prechodom jazdy s
vozidlom MAN z pravého do ľavého jazdného pruhu sa vodič presvedčil o bezpečnosti úkonu v spätnom
zrkadle, kde zaregistroval vozidlo Y. M., ktoré ho začalo obiehať a vodič vozidla Y. M. sa už nevymeral
vedľa vozidla MAN z dôvodu zúženia jazdného pruhu a ľavou časťou zachytil vozidlo o zvodidlá pri ceste.

12. Počas jazdy nedošlo k vzájomnému stretu prevádzok oboch vozidiel. Vodič vozidla Y. zastavil
vozidlom cca po 200 m od nehody. Prizvanie polície k dopravnej nehode odmietol. O spísanie
spoločného záznamu k dopravnej nehode nepožiadal. Opísal si iba EČV a požiadal vodiča MAN o
priezvisko a telefonický kontakt. Vodič L. O. tvrdil, že vodič jazdil vo vozidle Y. sám, bez spolujazdca.Túto skutočnosť môže potvrdiť, ako aj celý priebeh nehodového deja aj vedľa prísediaci spolujazdec
vo vozidle MAN, Z. O., pracovník spoločnosti M. Š. - E.. S odstupom pár dní po nehode, poškodený
telefonicky požiadal vodiča o podanie oznámenia škodovej udalosti poisťovni. Žalovaný v oznámení

nepriznal si vinu na nehode na základe vyjadrenia jeho vodiča.

13. O pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného, Kooperativy poisťovne
a.s.,ViennaInsuranceGroup,Štefaničova4,Bratislavasúdrozhodoluznesenímsp.zn.2C/369/2012-30
dňa 16.12.2012.

14. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, intervenienta, svedkov M. T., L. O.C., Z.
O., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, oznámením škodovej udalosti poisteným, popisom nehodovej
udalosti vodičom L. O., faktúrou č. 1200517 na sumu 5 044,92 eur, uplatnením nároku na náhradu
škody z povinného zmluvného poistenia zo dňa 19.7.2012, fotodokumentáciou vozidla, nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava a zistil nasledovný skutkový stav.

15. Žalobca v účastníckej výpovedi v celom rozsahu zotrval na dôvodoch podanej žaloby, na opísanom
priebehu škodovej udalosti tak, že jeho auto odhodilo do zvodidiel, mal poškodenú pravú a ľavú stranu
vozidla, ťahač zadným kolesom ho buchol, poškodil mu disk a pravý predný blatník. Nehoda bola
zdokumentovaná Slovexpertou. Vodič L. O. uznal svoju vinu na nehode, vyjadril sa, že plnenie bude zo

zákonného poistenia ťahača. Nemal pri sebe protokol o dopravnej nehode a keď následne požiadal o
vypísanie protokolu vodiča, ten sa ospravedlnil, že protokol nemôže vypísať, lebo zamestnávateľ by ho
prepustil, že sa mu navýši spoluúčasť, aj ročné poistné plnenie.

16. Žalobca poprel, že nesúhlasil s privolaním polície. Na tom mal mať zvýšený záujem vodič

žalovaného. Polícia má byť privolaná v prípade, ak škoda prevyšuje 3 999 eur, čo sa na mieste nehody
tak nejavilo. Žalobca tvrdil, že asi hodinu po nehode kontaktoval Slovexpertu, bol na policajnej stanici
pri tuneli Branisko, či nehoda nie je zachytená kamerovým systémom. Dostal odpoveď, že daný úsek
nie je monitorovaný kamerovým systémom. Žalobca tvrdil, že žalovaný klame, on asi 200 m po nehode
zastavil, mal vyrazený dych, spolujazdec spal, po náraze sa prebral, bol v šoku. Preto on išiel do kabíny

kamióna a tam L. O. uznal vinu. Žiadneho spolujazdca nemal.

17. Žalovaný sa vyjadril, že poistnú udalosť môže nahlásiť len prevádzkovateľ motorového vozidla,
v danom prípade žalovaný a povinnosť si splnil dňa 15.6.2012. K výške škody v dôsledku nehody
bola privolaná zazmluvnená spoločnosť Koopreativy a.s., a to Slovexperta, ktorej úlohou nie je šetriť

priebeh dopravnej nehody, ale len zdokumentovať stav po dopravnej nehode. Odškodnenie ponechal
na intervenienta. Nebráni sa plneniu na základe povinného zmluvného poistenia, problémom sa javí
preukázanie pravdivého priebehu poistnej udalosti.

18. V priebehu konania žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba

ku dňu 16.7.2015 a týmto žalobca zmenil označenie žalovaného na M. Š.O., G.. XX.X.XXXX, K. U. XX.

19. Svedok, M. T., je zamestnancom žalobcu v zaradení vodič kamiónovej dopravy. K dopravnej nehode
zo dňa 1.6.2012 uviedol, že cestoval v osobnom aute so žalobcom, sedel na zadnom sedadle a zaspal.
Pamätási,žehlavounarazildomadladverípravejstrany,odhodilohodoľava,chvíľupokračovalivjazde,

potom sa prebral, čo sa deje. Zastavili priamo pred kamiónom žalovaného. Žalobca si prv obzrel svoje
auto, povedal, že to nie je také hrozné. Potom išiel ku kamiónu, nastúpil do neho zo strany spolujazdca,
kdesaajposadil.Vodičkamiónaaninevystúpilvon,pretopredpokladal,žežiadnyspolujazdecvkamióne
nebol, lebo inak by z auta vystúpil. O obsahu rozhovoru s vodičom kamióna sa nezmienil. Svedok
potvrdil, že fotografie zodpovedajú rozsahu poškodenia auta v súvislosti s dopravnou kolíziou. S autom

pokračovali domov pomaly, auto stále ťahalo doprava kvôli poškodenému kolesu, v dôsledku stretu s
kamiónom s jeho ľavou stranou, na strane vodiča kamióna. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že
nezaznamenal priamo stret motorových vozidiel, resp. nehodový dej, lebo ležal na zadnom sedadle.
Zaregistroval nehodu až po zrážke. Z auta žalobcu nevystupoval.

20. Svedok, L. O., zamestnanec žalovaného, vodič kamióna tvrdil, že dňa 1.6.2012 bol s ním aj
spolujazdec, Z. O., ktorý nebol v službe, ale spal na hornom ležadle. Nevidel priebeh nehodového deja,
zaregistroval ho, až keď bolo po všetkom a ležal na lôžku ďalej. V kontakte so žalobcom nebol. Po
strete, v slengu vodičov „ťukes“ žalobca zastavil asi o 200 - 300 m, preto svedok s kamiónom podišielk jeho autu, vystúpil z auta, išli obhliadnuť osobné auto žalobcu a zistili, že má poškodený pravý blatník
a odtrhnuté pravé spätné zrkadlo. To bolo všetko. Neskôr žalobca nastúpil ku svedkovi do kamióna,
žiadal jeho meno a číslo poistky. Celý problém je v tom, že žalobca ako profesionál v oblasti dopravy pri

nehode nespísal záznam o škodovej udalosti, ku ktorej došlo v piatok a až v pondelok ho oslovil, aby mu
podpísal záznam o škodovej udalosti. Políciu nevolali, lebo škoda sa javila pod hranicu 4 000 eur, ale v
pondelok žalobca tvrdil, že má škodu cca 8 000 eur. Vyslovil pochybnosť, kde k poškodeniu
auta v takom rozsahu došlo. Svedok ani jeho zamestnávateľ sa nebránia tomu, čo sa stalo, ale majú
výhrady k výške uplatnenej škody. Žalobca po nehode odišiel po 5 alebo 10 minútach a podľa názoru

svedka javil známky požitia alkoholu. Dodal, že tak sa nespráva vodič pri dopravnej nehode a tvrdil, že
M. T. videl prvý krát pred pojednávacou miestnosťou, pričom bol pri aute žalobcu, na zadnom sedadle
nikto nesedel, že je to neseriózne tvrdenie žalobcu.

21. Žalobca sa dôrazne ohradil voči tvrdeniu svedka, označil jeho výpoveď za klamstvo, a to, že javil
známky požitia alkoholu, nie je pravdou, lebo nepije. Nezakladá sa na pravde ani tvrdenie, že prišiel

svedok za ním do kamiónu, ale pravdou je, že on išiel peši za kamiónom asi 200 m, cez zvodidlá sa
dostal do auta vodiča.

22. Svedok, L. O., opísal nehodový dej takto: „Autobus išiel oproti nemu, mal výstražné znamenia,
spomalil na 50 - 60 km/h, čo je zaznamenané na kotúči, autobus smeroval na pravú stranu, pozrel

do spätného zrkadla, ľavý pruh vozovky bol celkom prázdny, vyhodil smerovku, začal predbiehať, v
tom zbadal, že spoza kamióna vyletelo auto v plnej rýchlosti, snažil sa zabrániť dopravnej nehode,
pribrzdením sa dostal za autobus, zaradil sa, lebo keby dokončil predbiehanie, tak žalobca by bol mŕtvy.
Žalobcasamupoďakoval,povedalžeišielrýchlo,žemuzachránilživot.Žalobcadobrevedel,ženemôže
predbiehať, keď je na ceste prekážka, napriek tomu išiel veľmi rýchlo, k čomu sa aj priznal. Po 200 m

zastavil, čomu zodpovedá to, že mal veľkú rýchlosť. Dva, tri mesiace po nehode sa svedkovi vyhrážal,
že mu dá odňať vodičský preukaz, že si zisťoval u všetkých jeho zamestnávateľov, kde mal dopravné
nehody. Na diaľnici asi o jeden mesiac, zhodou okolností na tom istom mieste, mu žalobca povedal, aké
mal dopravné nehody. Svedok nevie, čo tým sledoval, telefonáty žalobcu nepreberal, malo to zlý vplyv
na jeho psychiku. V deň nehody bola vozovka suchá. Stret auta žalobcu a kamióna bol do prednej časti

jazdnej súpravy, predného ľavého kolesa, to bolo poškodenie auta žalobcu z pravej strany č.l. 57 spisu -
poškodená pravá časť nárazníka, nad kolesom a poškodený disk, nárazník, spätné zrkadlo. Pri nehode
sa neohliadla ľavá strana vozidla. Až v pondelok žalobca telefonicky oznámil, že má poškodenú aj ľavú
časť vozidla. Svedok poznamenal, že žalobca doslova utiekol z diaľnice.

23. Vodič, L. O., políciu nevolal, lebo škodu na vozidle nemal. Vyjadril sa, že je možné hovoriť o
spoluvine ako z jednej aj druhej strany. Na diaľnici obiehal preto, lebo autobus mal výstražné znamenie
a spomaľoval, išiel asi rýchlosťou 50 km/h., ale stihol sa zaradiť naspäť a zabrániť dopravnej nehode.
Pripustil, že mohla byť poškodená aj ľavá časť motorového vozidla žalobcu o zvodidlá, tak ako je
zdokumentovaná, z deformačného deja je to možné.

24. Na dverách z ľavej strany auta bola len preliačina. Žalobca tvrdil, že na mieste samom nemohol
usúdiť, že sú také vysoké finančné náklady, v Slovexperte bol oboznámený, že dvere sa nedajú vyklepať,
je potrebná ich výmena, pričom cena nových dverí je 1000 eur a ich lakovanie 1000 eur.

25. Svedok, Z. O., zamestnanec žalovaného, uviedol, že žalobcu videl v súvislosti s dopravnou nehodou,
a to vtedy, keď prišiel do kamióna, ale sa s ním nerozprával, lebo oddychoval na lehátku v kamióne.
Žalobca si len pýtal číslo poistky od vodiča, L. O.. Tvrdil, že celý nehodový priebeh videl, sedel vedľa
vodiča, ktorý sa snažil predbehnúť autobus, ale autobus pred nimi spomaľoval, dal výstražné svetlá, tak
sa zaradili. V domnení, že komunikácia so žalobcom bude trvať dlhšie, tak si išiel ľahnúť na lehátko. Z

kamióna nevystúpil, poškodené auto žalobcu stálo pred kamiónom.

26. Intervenient po oboznámení sa s obsahom výpovedí účastníkov konania, pristúpil k úhrade žalovanej
pohľadávky v rozsahu 3 531,44 eur, ktorá suma predstavuje akceptovanie zodpovednosti žalovaného
v rozsahu 70 %. V danom prípade intervenient vzhliadol dôvodnosť uplatnenia spoluviny žalobcu v

rozsahu 30 % v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka predovšetkým s poukazom na vysokú rýchlosť
jeho vozidla, ktorá umocnila pravdepodobnosť vzniku dopravnej nehody za danej dopravnej situácie.
Suma 3 531,44 eur bola dňa 17.5.2013 poukázaná na účet právneho zástupcu žalobcu. Intervenient
výšku škody nerozporoval. Žalobca vylúčil akceptovanie spoluviny.27. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom v odbore cestná doprava, nehody v cestnej
doprave a ustanovený znalec, T.. O. U. v znaleckom posudku č. 15/2015 na zadané otázky konštatoval:

a) Na otázku čo v danom prípade bolo príčinou nehody zo dňa 1.6.2012 - úsek tunel Branisko -
Nemešany znalec odpovedal:
Pre objektívne posúdenie nehodového deja a stanovenia technickej príčiny dopravnej nehody medzi
vozidlami Y. M. N..Č..: K. a jazdnou súpravou MAN N..Č..: K. + N..Č..: K., ku ktorej malo dôjsť 1.6.2012

na ceste medzi tunelom Branisko - Nemešany, sú nepostačujúce vstupné údaje, a to:
- presné miesto dopravnej nehody - aký rýchlostný limit bol v danom úseku
- nezdokumentovaná konečná poloha vozidiel
- nezdokumentované poškodenie vozidla žalovaného.
Zúdajov,ktorémalznaleckdispozícii(uvedenévčastiII.4),jemožnévypracovaťlenmodelovúsimuláciu
nehodového deja z uvádzaných dôvodov - značne nepresných. Podľa modelovej simulácie nehodového

deja z uvádzaných údajov, za podmienky, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody sú tie prvky
nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a kolíznu
situáciu buď vyvolali alebo znemožnili zabrániť dopravnej nehode, potom technickou príčinou vzniku
predmetnej dopravnej nehody boli nasledujúce prvky nehodového deja:
- predchádzanie jazdnou súpravou žalovaného pred ním idúci autobus v čase, keď bola jazdná súprava

predchádzaná vozidlom žalobcu,
- rýchlosť jazdy vozidla žalobcu vyššia ako 120 km/h, ktorá mu neumožňovala zabrániť nehode (či
rýchlosť jazdy bola v rozpore s právnymi predpismi, a teda bola prvkom technickej príčiny dopravnej
nehodyjemožnéposúdiťpoupresnenílokalitynehodovéhodejaaposúdenírýchlostnéholimituvdanom
úseku komunikácie).

b) Na otázku kto zavinil nehodu, prípadne či sa na spoluzavinení podieľal aj žalobca, ak áno, určiť to
percentuálne znalec odpovedal, že posúdenie zavinenia dopravnej nehody je otázkou právnou, ktorú mu
ako technickému znalcovi neprináleží hodnotiť. Technická príčina vzniku dopravnej nehody je uvedená
v odpovedi na otázku a), mieru zavinenia po technickej stránke je možné posúdiť po vysporiadaní sa s

otázkou porušenia právnych predpisov - rýchlostného limitu zo strany žalobcu.

c) Na otázku, či pri nehodovom deji mohlo dôjsť k takému poškodeniu motorového vozidla žalobcu,
znalec konštatoval, že pri uvádzanom nehodovom deji, keď sa vozidlo žalobcu kontaktovalo s vozidlom
žalovaného, mohlo dôjsť k poškodeniu pravej bočnej časti vozidla žalobcu ako je to zdokumentované

na doloženej fotodokumentácii, následne ak vozidlo žalobcu sa kontaktovalo so zvodidlami po ľavej
strane cestnej komunikácie, mohlo dôjsť k poškodeniu ľavej bočnej časti vozidla žalobcu, tak ako je
to dokumentované na doloženej fotodokumentácii znalec uviedol, že poškodenie pravej bočnej strany
vozidla žalobcu zodpovedá a je typické pre kontakt vozidla s otáčajúcim sa kolesom - vozidlo žalovaného
bolo v pohybe. Poškodenie ľavej bočnej časti vozidla žalobcu zodpovedá a je typické pre kontakt vozidla

s pevnou prekážkou - zvodidlá, pri bočnom tzv. šuchnutí (náraz na pevnú prekážku s malým - nepatrným
prekrytím, zrážka so sklzom).

d) Na úlohu, pri vypracovaní posudku vysporiadať sa s argumentáciou žalobcu, žalovaného a
intervenienta k nehodovému deju znalec konštatoval, že pri posudzovaní nehodového deja vychádzal

z údajov, ktoré neboli vzájomne jednotlivými svedkami a účastníkmi spochybnené resp. sa zhodujú
(zastavenie vozidla žalobcu po 200 -300 m udáva svedok L. O., žalobca udáva, že k vozidlu žalovaného
išiel peši asi 200 m).
Čo sa týka poškodenia ľavej strany vozidla, spôsob poškodenia je popísaný v odpovedi na otázku c)
a či za poškodenie pravej aj ľavej strany vozidla žalobcu zodpovedá žalovaný je možné posúdiť po

vysporiadaní sa s mierou zavinenia žalobcu na dopravnej nehode prípadným prekročením dovolenej
rýchlosti jazdy.
V prípade, že pri dovolenej rýchlosti jazdy žalobcu by k nehode došlo (dovolená rýchlosť 130 km/
h, je možné z technického hľadiska poškodenie ľavej strany vozidla žalobcu považovať za následok
zrážky vozidla žalobcu s vozidlom žalovaného, nakoľko aj keď vozidlo žalobcu nebolo odhodené vľavo

následkom zrážky, ale reakciu vodiča vyhýbaním sa vľavo je možné považovať za primeranú v snahe
odvrátiť zrážku.
Ostatná argumentácia (kde sa vo vozidle nachádzali spolujazdci), nesúvisí s priebehom a technickou
príčinou nehodového deja.28. Na základe požiadaviek strán sporu znalec vypracoval Doplnenie č. 1 znaleckého posudku
č. 15/2015 a jeho úlohou bolo vyjadriť sa aká je technická príčina dopravnej nehody po ustálení

nehodového deja a tým aj stanovení dovoleného rýchlostného limitu v mieste nehodového deja, v čase
nehodovej udalosti. Znalec uviedol, že pre posúdenie rýchlosti vozidla žalovaného mal k dispozícii len
fotokópiu tachokrúžku nachádzajúcu sa v spise na čl. 66. Z tohto podkladu je možné odčítať, že vozidlo
žalovaného spomaľovalo z rýchlosti cca 90 km/h na rýchlosť cca 48 - 50 km/h, následne zrýchľovalo
do rýchlosti cca 68 - 70 km/h, z ktorej spomaľovalo až do zastavenia o cca 07.15 hod. Znalec uviedol,

že ako technický znalec mohol stanoviť technickú príčinu dopravnej nehody, čo aj uviedol v znaleckom
posudku, avšak posúdiť, či rýchlosť jazdy niektorého účastníka bola v rozpore s právnymi predpismi,
a teda bola prvkom technickej príčiny dopravnej nehody je možné po upresnení lokality nehodového
deja a posúdení rýchlostného limitu v danom úseku komunikácie. Teda pre vyššie uvedené posúdenie
je potrebné, aby účastníci presne špecifikovali úsek (uviedli, v ktorom kilometri s presnosťou aspoň na
desatinu kilometra), v ktorom došlo k nehode a uviedli, aký rýchlostný limit tam platil. Úsek cca 366 km

diaľnice D1 je úsekom, na ktorom došlo k nehode, čo je zdokumentované.

29. Žalovaný na požiadavku identifikácie miesta nehodového deja odpovedal, že v súčasnej dobe už
neprevádzkuje samostatne zárobkovú činnosť a nie je ani v kontakte s bývalými zamestnancami L. O.
Q. M. T..

30. Dôsledným porovnávaním uvádzaného miesta nehody v prístupných súčasných a historických
snímkach predpokladaného miesta nehody so zameraním sa na porovnávanie rozlíšiteľných detailov
najmä v okolí diaľnice (porast, odstavné plochy, okolité komunikácie) znalec dospel k stotožneniu
žalobcom udávaného miesta konečného postavenia vozidiel, ktorého prvky podstatné pre posúdenie

nehodového úseku a umiestnenie nehodového deja do mapových podkladov s prvkami z historických
snímok sú zobrazené na obr. č. 5 až 8 a na obr.č. 9 je zobrazenie simulovaného priebehu nehodového
deja do mapových podkladov s vyznačenými rýchlostnými obmedzeniami platnými v čase nehody
(1.6.2012).

31. Umiestnením simulácie nehodového deja do mapových podkladov s vyznačenými rýchlostnými
obmedzeniami platnými v čase nehody t.j. 1.6.2012, podľa žalobcom uvedeného konečného postavenia
vozidiel, vyplýva priebeh nehodového deja:
- žalobca B. Č. s vozidlom Y. M. N..Č..: K., zastavil s vozidlom v úseku, kde bol dopravným značením
obmedzený rýchlostný limit na 100 km/h

- na začiatku rýchlostného obmedzenia na 100 km/h sa počas nehodového deja pohyboval rýchlosťou
približne 78 km/h
- pred vyznačeným rýchlostným obmedzením na 100 km/h nebol rýchlostný limit obmedzený dopravným
značením, a teda platil rýchlostný limit 130 km/h.

32. Z poskytnutých údajov žalobcom zakresleného konečného postavenia vozidiel po nehode a
následným umiestnením, v znaleckom posudku č. 15/2015 uvedenej simulácie nehodového deja do
mapových podkladov s vyznačením platných rýchlostných limitov v čase nehody t.j. 1.6.2012, znalec
upresnil technickú príčinu vzniku nehody:
a) Ak technickou príčinou vzniku dopravnej nehody sú tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v

rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a kolíznu situáciu buď vyvolali alebo
znemožnili zabrániť dopravnej nehode, potom technickou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody
boli nasledujúce prvky nehodového deja:
- predchádzanie jazdnou súpravou žalovaného, pred ním idúci autobus v čase, keď bola jazdná súprava
žalovaného, predchádzaná vozidlom žalobcu.

b) Pre spresnenie a prehľadnosť znalec uviedol z modelovej simulácie nehodového deja:
-Žalobca,B.Č.,svozidlomY.M.N..Č..:K.začalpredchádzaťprednímidúcujazdnúsúpravužalovaného
pri rýchlosti približne 145 km/h, keď bol od nej vzdialený približne 43 m
- ku kontaktu vozidiel žalobcu a žalovaného došlo približne 172 m pred konečnou polohou žalovaného,

pri rýchlosti približne 60 km/h žalovaného a 147 km/h žalobcu
- aj pri rýchlosti dovolenou rýchlosťou jazdy žalobcu (130 km/h) by k nehode došlo
- zabrániť nehode mal možnosť žalobca do rýchlosti jazdy v čase začatia predchádzania 120 k/h- žalovaný mal možnosť zabrániť kolízii, ak by nezačal predchádzať pred ním idúci autobus v čase, keď
bol predchádzaný vozidlom žalobcu.

33. Technicky však nie je možné z predloženého spisového materiálu vylúčiť, že mohla nastať aj
situácia, keď v čase začatia predchádzania autobusu žalovaným ešte nebol predchádzaný žalobcom,
čo technicky nie je možné preukázať, čím by tento prvok nebol technickou príčinou dopravnej nehody
(v stave ako je dopravná nehoda dokumentovaná, polohu vozidiel v čase začatia predchádzania
jednotlivých účastníkov je možné upresniť len svedeckými výpoveďami). Svedeckými výpoveďami však

takáto situácia nie je popisovaná.

34. Záver znaleckého posudku zodpovedá konštatovaným tvrdeniam, ktoré sú opísané bode 32. písm.
a), b) odôvodnenia rozsudku.

35.Znaleckýmúkonomč.74/2016ustanovenýznalecuviedol,ženiejedôvodnévypracovaniedoplnenia

znaleckého posudku, lebo nemá nové skutočnosti, ktoré by bolo možné v doplnení zohľadniť a vypočítať.
Z toho dôvodu na položené otázky intervenienta na strane žalovaného a právneho zástupcu žalobcu
konštatoval:
a) Na otázku, aká bola maximálna rýchlosť na danom úseku cesty, v ktorom došlo k nehode znalec
uviedol, že v čase nehody platil v mieste dopravnej nehody rýchlostný limit 130 km/h (identifikácia miesta

nehodovéhodejapodľaprípistuprávnehozástupcužalobcu-str.5,doplneniač.1ZP15/2015,34/2016).
b) Na otázku, či boli nejaké dopravné obmedzenia v okolí úseku cesty, v ktorom došlo k nehode znalec
odpovedal, že podklady, ktoré mal k dispozícii a údaje, ktoré bolo možné došetriť, neobsahovali iné
obmedzenia ako tie, ktoré uviedol v doplnení č. 1 znaleckého posudku č. 15/2015, 34/2016 - str. 6 a
vyhodnotenie str. 14. Doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 15/2015, 34/2016 (žalobca B. Č. s vozidlom

Y. M. N..Č..: K. K. zastavil s vozidlom v úseku, kde bol dopravným značením obmedzený rýchlostný
limit na 100 km/h
- na začiatku rýchlostného obmedzenia na 100 km/h sa počas nehodového deja pohyboval rýchlosťou
približne 78 km/h
- pred vyznačeným rýchlostným obmedzením na 100 km/h nebol rýchlostný limit obmedzený dopravným

značením, a teda platil rýchlostný limit 130 km/h.
c)Naotázkuakourýchlosťoušielžalobcaznalecodpovedal(str.15Doplneniač.1ZP15/2015,34/2016),
že žalobca B. Č. s vozidlom Y. M. N..Č..: K. XXXBM začal predchádzať pred ním idúcu jazdnú súpravu
žalovaného pri rýchlosti približne 145 km/h, keď bol od nej vzdialený približne 43 m. Ku kontaktu vozidiel
žalobcu a žalovaného došlo približne 172 m pred konečnou polohou žalovaného pri rýchlosti približne

60 km/h žalovaného a 147 km/h žalobcu.
d) Na otázku, či je rýchlosť motorového vozidla faktor majúci vplyv na rozsah škody, ktorá vznikne na
motorovom vozidle pri dopravnej nehode znalec uviedol, že vo väčšine prípadov dopravných nehôd, ak
dôjde ku kontaktu vozidiel alebo nárazu do prekážky má rýchlosť vplyv na veľkosť deformácie vozidiel
(energia z hybnosti vozidla premenená najmä na deformačnú, translačnú a rotačnú energiu vozidla pri

a po zrážke).
e) Na otázku, aký vplyv mala rýchlosť motorového vozidla žalobcu na rozsah škody, ktorá mu vznikla
pri predmetnej dopravnej nehode znalec odpovedal, že vzhľadom na minimálne prekrytie vozidiel pri
ich vzájomnom kontakte nárazová rýchlosť, a teda hybnosť vozidla v čase kontaktu vozidla žalobcu
bola iba v minimálnej miere premenená na deformačnú energiu - vozidlo v dôsledku kontaktu vozidiel a

prekážky(zvodidla)podstatneneznížilorýchlosť.Rýchlosťvtomtoprípadevoväčšejmiereovplyvňovala
schopnosť vodiča - žalobcu ovládať vozidlo po prvotnom kontakte s vozidlom žalovaného.
f) Na otázku, aká je príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a vznikom škody znalec uviedol, že je to
otázka právna, na ktorú mu ako technickému znalcovi neprináleží odpovedať.

36. V ďalšom znalec odpovedal na otázky položené právnym zástupcom žalobcu a to:
a) Na základe akých podkladov znalec stanovil v modelovej situácii rýchlosť žalobcu 147 km/h uviedol,
že z podkladov, ktoré mal k dispozícii uvedené na str. 8 Doplnenia č. 1 ZP 15/2015, 34/2016 objektívne:
- rýchlosť vozidla žalovaného v čase predchádzania (z tachografického záznamu pred zastavením o cca
07.15 hod. dňa 1.6.2012, čl. 66)

- poškodenie vozidla žalobcu podľa fotodokumentácie čl. 47-64 doložené poisťovňou.
b) Subjektívne:
- zastavenie vozidla žalobcu po nehode 200 - 300 m od vozidla žalovaného
- popis nehodového deja účastníkmi- miesto kontaktu s vozidlom žalovaného (vozidlo MAN kontaktovalo ľavou časťou s vozidlom Y. M. s
pravým predným kolesom a pravým predným blatníkom) a vyhodnotenie týchto podkladov, uvedené na
str. 9 a 10 Doplnenia č. 1 ZP 15/2015, 34/2016.

37. Z výpovedí účastníkov konania a vypočutých svedkov vyplývajú dve alternatívy (dva pohľady na
priebeh dopravnej nehody). Na otázku, či je možné objektívnym hodnotením predložených dôkazov
a technických prostriedkov určiť reálny resp. najpravdepodobnejší priebeh dopravnej nehody znalec
uviedol, že technicky prijateľný priebeh nehodového deja z podkladov, ktoré mal k dispozícii, aj vyššie

uvedené, uviedol v znaleckom posudku č. 15/2015 a doplnení č. 1 znaleckého posudku, znalecký úkon
34/2016. Pri výpočte zohľadňoval nesporné tvrdenia. U sporných (zastavenie vozidla 200-300 m pred
vozidlom žalovaného zohľadňoval hodnotu uvádzanú žalobcom, asi 200 m).

38. Na otázku, či je možné ustáliť, že záverom znaleckého posudku je konštatovanie, že pri predpoklade,
že žalobca dodržal predpísanú maximálnu povolenú rýchlosť, nemohol dopravnej nehode zabrániť,

a teda ju ani spôsobiť resp. že ani prípadné prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti nemalo na
dopravnú nehodu vplyv znalec odpovedal, že nie je možné takéto zjednodušené konštatovanie ustáliť.
Ako vyplýva z technickej príčiny dopravnej nehody:
a) Ak technickou príčinou vzniku dopravnej nehody sú tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v
rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a kolíznu situáciu buď vyvolali alebo

znemožnili zabrániť dopravnej nehode, potom technickou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody
boli nasledujúce prvky nehodového deja:
- predchádzanie jazdnou súpravou žalovaného, pred ním idúci autobus v čase, keď bola jazdná súprava
žalovaného,predchádzanávozidlomžalobcu,aletechnickyvšakniejemožnézpredloženéhospisového
materiálu vylúčiť, že mohla nastať aj situácia, keď v čase začatia predchádzania autobusu žalovaným

ešte nebol predchádzaný žalobcom, čo technicky nie je možné preukázať, čím by tento prvok nebol
technickou príčinou dopravnej nehody (v stave ako je dopravná nehoda dokumentovaná, polohu vozidiel
v čase začatia predchádzania jednotlivých účastníkov je možné upresniť len svedeckými výpoveďami).
b) Na otázku, či je možné z dostupných dôkazov určiť reálnu rýchlosť vozidiel napr. z brzdných dráh
alebo simuláciou poškodení vozidiel znalec odpovedal, že áno, tak ako to uviedol v znaleckom posudku

č. 15/2015, pričom vychádzal z podkladov, ktoré mal k dispozícii, pričom podstatný vplyv na stanovenú
rýchlosť vozidiel v tomto prípade má dráha potrebná na zastavenie vozidla žalobcu, pričom vychádzal z
údaju udávaného žalobcom (nižšia hodnota - 200 m pred vozidlom žalovaného), a teda aj z tohto údaju
vyplývajúca nižšia rýchlosť vozidla žalobcu.

c) Na otázku, že v znaleckom posudku znalec uvádza, že nie je zdokumentované poškodenie vozidla
žalovaného, avšak v oznámení o škodovej udalosti poisteným sa uvádza: „Rozsah poškodenia:
puklica ľavého predného kolesa ťahača“, bolo by možné z takéhoto určenia poškodenia vozidla
žalovaného bližšie určiť priebeh nehodového deja a prípadne ako, znalec uviedol, že popisom
nie je zdokumentované poškodenie vozidla (za jednoznačne zdokumentované je možné považovať

fotograficky zobrazené). Pri vypracovaní simulácie nehodového deja vychádzal z takto opísaného
poškodenia vozidla žalovaného, a teda je to v simulácii zohľadnené (vyhodnotenie sa nachádza na str.
10 znaleckého posudku 15/2015 - Poškodenie pravej bočnej strany vozidla žalobcu zodpovedá a je
typické pre kontakt vozidla s otáčajúcim sa kolesom - vozidlo žalovaného bolo v pohybe).

39. Znalec sa mal tiež vyjadriť v súvislosti so závermi znaleckého posudku a priebehu dopravnej nehody
k ustanoveniu § 35 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z., na základe ktorého vodič motorového vozidla kategórie
N, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 7 500 kg alebo vodič jazdnej súpravy,
ktorej najväčšia prípustná hmotnosť presahuje 7 500 kg, nesmie pri jazde po diaľnici predchádzať iné
motorové vozidlo a aký vplyv malo porušenie tejto povinnosti zo strany žalovaného resp. vodiča na

priebeh dopravnej nehody. Znalec uviedol, že stanovená technická príčina vzniku dopravnej nehody
zohľadňuje porušenie tejto povinnosti vodiča vozidla žalovaného.

40. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

41. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.42. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

prepisov nie je tým dotknutá.

43. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

44. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých
prevádzkovateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na
spôsobení vzniknutej škody.

45. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

46. Podľa § 215 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového
stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

47. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť,

rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že

omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

48. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný čo do sumy
3 531,44 eur s kapitalizovaným úrokom z tejto sumy za obdobie od 11.7.2012 do 20.5.2013 vo výške
264,98 eur. V plnení intervenienta je primerane zohľadnená miera účasti žalobcu na vzniku konkrétnej

škody a to v rozsahu 30 %. Znalec v Doplnení č. 1 k znaleckému posudku č. 15/2015 v závere konštatuje,
že žalobca šiel v čase nehody rýchlosťou 145 km/h. Poukazujúc na ustanovenie § 16 ods. 2 zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov vodič autobusu a vodič motorového
vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg smie jazdiť rýchlosťou
najviac 90 km/h. Na diaľnici a na rýchlostnej ceste vodič autobusu smie jazdiť rýchlosťou najviac 100

km/h a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500
kg rýchlosťou najviac 130 km/h.

49. Pokiaľ ide o samotný priebeh nehody, znalec T.. O. U. v závere podaného doplnenia k znaleckému
posudku uviedol, že: „Technicky však nie je možné z predloženého spisového materiálu vylúčiť,

že mohla nastať aj situácia, keď v čase začatia predchádzania autobusu žalovaným, ešte nebol
predchádzaný žalobcom, čo technicky nie je možné preukázať, čím by tento prvok nebol technickou
príčinou dopravnej nehody (v stave ako je dopravná nehoda dokumentovaná, polohou vozidiel v
čase začatia predchádzania jednotlivých účastníkov je možné upresniť len svedeckými výpoveďami).
Svedeckými výpoveďami takáto situácia nie je popisovaná“.

50.TakútosituáciupopisujeajsvedokL.O.slovami:„Išielautobusnaprotimne,malvýstražnéznamenia,
spomalil som, išiel som asi 50-60 km/h, je to zaznamenané na kotúči, dal som sa na pravú stranu
autobusu, do spätného som sa pozrel, ľavý pruh bol celkom prázdny. Vyhodil som smerovku, začal
som predbiehať, v tom som zbadal spoza kamióna vyletelo auto v plnej rýchlosti..“. Z uvedeného dá sa

tvrdiť, že žalobca nepreukázal hodnoverným spôsobom dôveryhodnosť svojich tvrdení, pokiaľ ide o ním
popisovaný priebeh nehody.

51. Na ťarchu žalovaného možno pripísať aj to, že po škodovej udalosti nebola prizvaná na miesto
polícia,pričomvzmysleustanovenia§66ods.2písm.a)zákonaocestnejpremávke„účastníkdopravnej

nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi“. Podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) zákona
o cestnej premávke „dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti
s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecíalebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jeden a pol násobok väčšej škody
podľa Trestného zákona“.

52. Argumentácia žalobcu, že vo vzťahu k žalovanému bol ústretový, upustil od privolania polície, lebo
vie, že s tým sú spojené pre vodiča problémy, lebo polícia by kontrolovala, koľko má odjazdených
kilometrov, či má predpísanú prestávku, nemožno vyhodnotiť inak ako účelovú obranu, nakoľko žalobca
v čase dopravnej nehody porušil ustanovenia o cestnej premávke, keď šiel nedovolenou rýchlosťou.

53. Znalec sa v podanom znaleckom posudku zaoberal skúmaním skutočností, pri akej rýchlosti vozidla
žalobcu, by sa dalo nehode zabrániť s tým, že žalobca by pri včasnej reakcii mohol reagovať a nehode
zabrániť. Znalec sa vôbec nezaoberal otázkou, ak by šiel žalobca predpísanou rýchlosťou, tak by ho
žalovaný spozoroval v spätnom zrkadle a nedošlo by vôbec k situácii, kedy sa žalobca z dôvodu vysokej
rýchlosti náhle zjaví po ľavej strane vozidla žalovaného. Znalec len poukazuje na to, že pri včasnej
reakcii vozidla Y. z počiatočnej rýchlosti jeho jazdy do 120 km/h by k zrážke s vozidlom M. nedošlo.

54. Znalec uviedol, že v súčasnej dobe poznania a najmodernejších vedeckých postupov nie je
možné z nepresných podkladov vypočítať a stanoviť presný priebeh nehodového deja. Strany sporu
nevedeli presne špecifikovať nielen konečné postavenie vozidiel, ale ani presný úsek, kde došlo k
nehodovému deju. Za hlavné dôvody nezabezpečenia dôkazov a presných podkladov považoval:

nešetrenie dopravnej nehody políciou, žiadne dokumentovanie konečných polôh vozidiel, neuvedenie
presnéhomiestanehody,nespísaniesprávyonehodenamieste,nedohodnutiesanazavinenídopravnej
nehody na mieste, premiestnenie vozidiel, nezakreslenie alebo neofotenie stôp po pohybe vozidiel.

55. Nezaistenie a nezadokumentovanie nehody na mieste resp. neprivolanie polície je priamou príčinou,

prečo nie je možné z technického hľadiska stanoviť presnejší resp. jednoznačnejší priebeh nehodového
deja. Dôvody prečo v súčasnej dobe, keď sú mobily vybavené fotoaparátom, nebol stranami vyhotovený
žiaden snímok z miesta nehody, aj to je príčinou, prečo nie je možné, ním ani žiadnym iným znalcom
vypracovať presnejší priebeh nehodového deja.

56. V znaleckom posudku k uvádzaným hodnotám uviedol, že vychádzal čo sa týka vzdialeností vozidiel
po zastavení z údajov, ktoré účastníci nehody uvádzajú. Údaj bol, že vozidlá boli od seba vzdialené 200 -
300 metrov. Vzal v úvahu spodnú hranicu 200 metrov, teda z tejto vzdialenosti vychádza spodná hranica
rýchlosti vozidla žalobcu. Pri uvažovaní o väčšej vzdialenosti by podstatne narástla aj rýchlosť žalobcu.
Pri pohybe vozidla žalobcu do konečnej polohy uvažoval s pohybom bez významného brzdenia, teda

taktiežvychádzarýchlosťpohybuvozidlažalobcunazačiatkunehodovéhodejavspodnejhranicimožnej
rýchlosti. Pri brzdení vozidla po uvádzanej dráhe by rýchlosť vozidla žalobcu na začiatku nehodového
deja len sa zvyšovala.

57. Rýchlosť vozidla žalobcu v čase kontaktu 147 km/h bola vypočítaná modelovou simuláciou

nehodového deja so vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku a v dodatku k
znaleckému posudku. Všetko je z toho jasne čitateľné, za aký čas vozidlo spomaľovalo, s akým brzdným
spomalením, z toho je vypočítané zo známej nulovej rýchlosti v čase zastavenia, akú malo rýchlosť v
čase nárazu a v čase začatia nehodového deja. Jedná sa o uplatnenie fyzikálnych údajov a ide o triviálnu
záležitosť, ktorú je možné vypočítať na kalkulačke.

58. Na otázku, pokiaľ by žalobca išiel povolenou rýchlosťou daným úsekom 130 km/h, či by bol schopný
zabrániť nehode znalec odpoveď odôvodnil nasledovne: vzhľadom na to, že nie sú zdokumentované
žiadne stopy po pohybe vozidiel, nie je to možné takto jednoznačne povedať. Celá modelová simulácia
nehodového deja je postavená len na nepresných popisných údajoch. Žiadna konkrétna stopa nebola

zadokumentovaná, nie je možné zistiť, či skutočne žalobca prevádzal predbiehací manéver, či žalovaný
skutočne predchádzal údajný autobus alebo či to bolo obchádzanie prekážky, nakoľko sa tam vyskytli
aj informácie, že autobus mal zapnuté výstražné svetlá a vtedy by sa už nejednalo o predchádzanie
alebo obchádzanie, čím sa kompletne mení celé postavenie a priebeh nehody. Ďalej nie je jednoznačne
určené, v ktorom úseku sa to stalo. V čase nehody bol úsek vo výstavbe a bezprostredne po uvádzanom

mieste nehodového deja sa jazdné pruhy zbiehali do jedného jazdného pruhu, diaľnica končila a
prechádzal jazdný pruh do protismernej časti cesty, kde už bola obojsmerná premávka. Teda priebeh
nehodového deja, ak by bol posunutý o niekoľko 100 metrov dopredu, mohol byť úplne iný.59.Dokoncaajprirýchlosti147km/hbybolžalobcaschopnýzabrániťnehode,akbynasituáciureagoval
včas a v dostatočnom predstihu by rýchlosť jazdy prispôsobil okolitej premávke a vzdialenosť od pred
ním idúcich vozidiel by dodržal v zmysle platných právnych predpisov, nakoľko rýchlosť jazdy priamo

nebola príčinou vzniku nehodového deja, možno povedať, že rýchlosť bola len dôvodom, prečo vozidlo
pokolíziisapohybovalotakakosapohybovalo,toznamená,zišlomimovozovkuaľavoustranounarazilo
do zvodidiel, čím vzniklo poškodenie. Pri vyššej rýchlosti je možné predpokladať, že vodič by dokázal
udržať vozidlo na vozovke, čím by nedošlo k poškodeniu ľavej strany. Ak došlo ku kontaktu pravej strany
vozidla s jazdnou súpravou, ktorú predchádzal, ak mu jazdná súprava vchádzala do jeho jazdného

pruhu, tam už nemal možnosť zabrániť tejto zrážke.

60. Hodnoty rýchlosti žalobcu pri hornej uvádzanej vzdialenosti vozidiel od seba 300 metrov by mohli
ísť až do nereálnych hodnôt, teda až do takých rýchlostí, ktoré toto vozidlo nie je schopné dosiahnuť.
Záleží aj od intenzity brzdenia, akou vozidlo po dráhe pohybu spomaľovalo. Rýchlosť by každým metrom
rástla, tzv. kvadratickou rýchlosťou.

61. Pri zisťovaní miery zodpovednosti prevádzateľov motorových vozidiel, ktorých prevádzky sa stretli pri
konkrétnej dopravnej nehode, sa vychádza z ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka. Pri zisťovaní
miery účasti na vzniku konkrétnej škody sa bude u oboch prevádzateľov prihliadať nielen na to, či
škoda súvisí s prevádzkou dopravných prostriedkov, ale aj na to, či aj poškodený dodržal dopravné

predpisy. Vysporiadanie škody je závislé od účasti prevádzok na strete a predpokladá zhodnotenie
všetkých skutkových okolností konkrétneho stretu prevádzok. Objektívnu mieru účasti na vzniknutej
škode vyjadruje zavinené konanie žalobcu, nakoľko aj ním bola založená príčinná súvislosť vedúca k
vzniku škody.

62. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 7.10.2008, sp. zn. 28 Cdo 1532/2006,
v zmysle ktorého „Pri hodnotení miery účasti prevádzateľov operátorov na spôsobení celkovej škody
vzniknutej zo stretu ich vozidiel podľa § 431 OZ je potrebné skúmať jednotlivé skutkové okolnosti
konkrétneho stretu, ktoré boli jeho hlavnými príčinami, a to nie izolovane, ale všetky vo vzájomnej
súvislosti a z hľadiska ich významu pre vznik škody. Pre vysporiadanie škody medzi prevádzateľmi je

tak rozhodujúce, akou mierou sa jednotlivá okolnosť podieľa na vzniku škody, resp. miera akou sa tá-
ktorá príčina podieľa na spôsobení konkrétnej ujmy“.

63. Ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka umožňuje posudzovať zodpovednosť za škodu
spôsobenú stretom dvoch alebo viacerých prevádzok a škodu samu ako celok, pričom každý z

prevádzateľov nesie zodpovednosť za časť celkovej škody úmerne k svojej účasti, ktorú mal na
spôsobení škody. Miera účasti na škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie
jednotlivých prevádzateľov, ak toto konanie či opomenutie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody.
(R 3/1984).

64. S poukazom na ustálený skutkový stav miera spoluúčasti poškodeného na vzniknutej škode bola
určená v rozsahu 30 %.

65. V zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka je každý, fyzické aj právnické osoby, povinný
si počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí.

Citované ustanovenie zakladá všeobecnú povinnosť, tzv. generálnu prevenciu, v zmysle ktorej je každý
povinný počínať si vzhľadom na konkrétne okolnosti tak, aby nespôsobil vznik škody, použitie pripadá
do úvahy v prípade, ak neexistuje iná konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého
protiprávnosť sa posudzuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 251/2001). Ak si tak
nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 Občianskeho zákonníka a z porušenia preventívnej

povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, prírode alebo na životnom prostredí, mu vznikne
všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

66. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.

Jednak ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je
ustanovenie § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosťoznačiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu

zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, tvrdenie účastníka nie je preukázané (v
tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie. V danom prípade žalobca nepreukázal, že výlučne nehodový dej bol vyvolaný
žalovaným, súd prihliadol aj na spoluzavinenie žalobcu z dôvodov uvedených vyššie, a preto sa stotožnil
z výškou plnenia 70 % na náhradu spôsobenej škody zo strany intervenienta. V prevyšujúcej časti žalobu

zamietol.

67. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

68. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka platného a účinného do 31. januára 2013 „Výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu“.

69. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka„Akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokovzomeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013“.

70. Z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením, žalobcovi bol priznaný
kapitalizovaný úrok z omeškania zo sumy 3 531,44 eur od 11.7.2012 do 20.5.2013 čo v prepočte
reprezentujesumu264,98eur(vypočítanýzaobdobieodnasledujúcehodňasplatnostifaktúryzaopravu
vozidla žalobcu ku dňu plnenia Kooperativou poisťovňou a.s., pri úroku 8,75 % ročne.

71. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal
žalobcovi náhradu trov konania vo výške 50,50 %. Predmetom konania bolo zaplatenie istiny vo výške
5 044,92 eur. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 75,25 % (3 796,42 eur), žalovaný v pomere 24,75
% (1 248,50 eur), a teda rozdiel na náhradu ktorého má žalobca vo vyčíslení trov právneho zastúpenia
nárok, činí 50,50 % (75,25 % - 24,75 % = 50,50 %). Súčasne je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na

súdnom poplatku 50,50 % zo zaplateného súdneho poplatku.

72. Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.