Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115211759
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115211759.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov
senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: C.. V. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XX. novembra XXX, C., právne zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Špirkom, so sídlom
Floriánska 19, Košice, proti žalovanej: C.. U. I., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. slovenskej
2, C., právne zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Bujňákom, so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, o

zaplatenie 1.202,78 eura s prísl., takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
14C/205/2015-59 zo dňa 18.05.2016

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v sume 163,53 eura na účet právneho

zástupcu žalovanej v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, súdu podanou dňa 07.05.2015, domáhal
toho, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.202,78 eura spolu s 5,05 % úrokom z
omeškania ročne od 07.03.2015 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že na základe uznesenia
Okresného súdu Prešov sp.zn. 17C/227/2010 zo dňa 17.03.2014, ktorým bol schválený zmier vo veci
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa žalovaná zaviazala vypratať byt pôvodne

patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do 31.08.2014 v prípade, ak jej uhradí sumu
26.000 eur do 31.05.2014. Svoju povinnosť v určenej lehote žalovaná splnila, byt vypratala, avšak za
obdobie kým v byte bývala, neuhrádzala mu žiadne nájomné, len platby určené správcom bytu, nie
však odplatu za užívanie bytu, čím vzniklo na jej strane bezdôvodné obohatenie. Pri výpočte výšky
bezdôvodného obohatenia žalobca vychádzal z vyjadrení realitných kancelárií.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná so žalobou nesúhlasila, podľa nej nemôže ísť o

majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, právnym dôvodom na užívanie bytu bolo
uznesenie, ktorým bol schválený zmier vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
K bezdôvodnému obohateniu by mohlo dôjsť len vtedy, ak by byt užívala aj po 31.08.2014. V rámci
obrany uplatnila voči žalobcovi nárok na polovicu príspevku, ktorý uhrádzala do fondu opráv za obdobie
od 19.10.2009 do 31.08.2014, t.j. sumu 1.195,44 eura s príslušenstvom.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom dôvodným

nebol. Každá zo strán sporu si v lehote dohodnutej v zmieri splnila svoju povinnosť, žalobca uhradil
žalovanej do 31.05.2014 sumu 26.000 eur a žalovaná byt do 31.08.2014 vypratala. Konanie žalovanej
nevyhodnotil ako špekulatívne, účelové, podľa súdu lehota 3 mesiacov na zabezpečenie samostatného
bývania od prijatia sumy, ktorú jej žalobca zaplatil, do času, keď mala byt vypratať, nebola neprimeranou.
Ak sa žalobca so žalovanou dohodol na čase do kedy má byt vypratať, znamená to, že do dohodnutej
lehoty ho mohla aj užívať. Podľa súdu by odporovalo dobrým mravom pokiaľ by po uzavretí dohody

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov mala žalovaná platiť okrem všetkých platiebza byt, teda platieb za energie ako aj všetkých poplatkov, vrátane fondu opráv aj trhové nájomné za
užívanie bytu.
Súd prvej inštancie pri právnom posúdení vychádzal z ustanovenia § 451 ods. 1, 2 a z ustanovenia §

3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Uznesením č.k. 14C/205/2015-62 z 18.05.2016 nárok žalovanej na zaplatenie sumy 1.195,44 eura s
prísl. vylúčil na samostatné konanie.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v

§ 365 ods. 1 písm. a), h) Civilného sporového poriadku. Konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za nesprávne, pretože neboli splnené procesné podmienky a zároveň rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nespochybňuje právo žalovanej byt užívať, ale
podstatou sporu a rozhodujúcou právnou otázkou je to, či mohla žalovaná do obdobia, kým byt vypratala,
užívať ho bezplatne. Povinnosť vypratať byt do určitého času nie je podľa žalobcu totožná s bezplatným
užívaním bytu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, nie je jasné, o ktoré ustanovenia

zákona súd svoje rozhodnutie oprel, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Žalobca zdôraznil,
že ako vlastník bytu bol povinný strpieť užívanie bytu žalovanou, ale za primeranú náhradu. Súd sa
nezaoberal samotnou podstatou sporu, teda tým, či mal žalobca ako vlastník bytu právo aj na plody a
úžitkyzbytu.Nájomnépodľajehonázorujecivilnýmplodombytuakonehnuteľnosti.Žiadal,abyodvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a aby sám rozhodol tak, že uloží žalovanej zaplatiť žalobcovi

sumu, zaplatenia ktorej sa žalobou domáhal.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne a zákonné. Odvolacie dôvody sú právne irelevantné, už samotné podanie žaloby
žalovaná považuje za nevídaný krok, vzhľadom na schválenie zmieru v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tomto konaní bol položený základ vzájomnej dohody

účastníkov pokiaľ ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následnej úpravy
vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z tohto vyporiadania, teda spôsob vyplatenia finančnej
sumy v prospech žalobcu a doba užívania bytu žalovanou. Podľa dohody mohla žalovaná plnohodnotne
užívať byt a za toto užívanie bola povinná uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu správcovi,
čo aj plnila. Išlo o dohodu účastníkov, s touto žalobca súhlasil, minimálne táto dohoda bola

uzatvorená konkludentným spôsobom. Pokiaľ žalobca na pojednávaní uvádzal, že už pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov upozorňoval na to, že si bude uplatňovať nájom za
obdobie, počas ktorého bude žalovaná byt užívať, ide o skutočnosť nepravdivú. Žalovaná uviedla,
že argumentácia bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka je neprijateľná,
poukázal taktiež na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovanej k jeho odolaniu žiadne stanovisko nezaujal.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 1
a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je neopodstatnené.
Vodvolacomkonanízdispozičnejzásadyvyplýva,žeodvolacísúdvecprejednávmedziach,vktorýchsa

odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.
6. Žalobca v odvolaní argumentoval nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie.

Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený
skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej
obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový
stav ju nesprávne aplikoval.
7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým žalobu zamietol, založil na tom, že žalovaná mala

právny dôvod na užívanie bytu. So žalobcom, bývalým manželom, sa totiž dohodla na vyprataní bytu v
lehote dohodnutej v zmieri, lehotu dodržala. Na zabezpečenie vlastného bývania potrebovala určitý čas
a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by mala platiť nájomné. Odvolací súd tento názor súdu prvej
inštancie nepovažuje za názor, správnosť ktorého by mala jednoznačne vyplynúť zo skutkových zistení.8. Uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 17C/227/2010-253 z 13.04.2014, ktorým bol v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu schválený zmier, na základe
ktorého pripadol do vlastníctva žalobcu sporný byt, v ktorom žalovaná bývala do 31.08.2014, nadobudol

právoplatnosť dňa 26.03.2014. Uvedený deň je dňom, od ktorého sa stal žalobca jeho vlastníkom s
oprávnením v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a nakladať
s ním (§ 123 Občianskeho zákonníka), a to výlučne.
Užívanie predmetu vlastníctva však, ako z uzavretého zmieru vyplýva, umožnil žalovanej na vopred
určený čas, trvanie ktorého záviselo aj od splnenia jeho vlastného záväzku voči nej. Možnosť zotrvať

v byte, užívať ho, však nebola dohodnutá ako bezplatná, z obsahu zmieru to nevyplýva, nevyplýva z
neho ani to, že by sa žalobca zaviazal uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu (energie a pod.) za
žalovanú. Ak žalovaná správcovi bytu uhrádzala tieto náklady, neznamená to, že by tým dochádzalo ku
kompenzácií hodnoty užívacieho práva k bytu.

Majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu je v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka bezdôvodným obohatením.

Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie
predstavuje všeobecné poňatie právneho princípu, ktorý je potrebné aplikovať na vopred bližšie
neurčené prípady (Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp.zn. 28Cdo/1127/2009 z 02.12.2009).

Z vykonaného dokazovania nevyplýva pre žalobcu vo vzťahu k žalovanej právny dôvod poskytnúť jej
bezplatné užívanie predmetu svojho vlastníctva. Ak žalovaná žalobcovi úžitky z vlastníctva neposkytla
a nedohodla sa so žalobcom na bezplatnom užívaní, znamená to, že prospech z užívania zostal v jej
majetkovej sfére, čo vykazuje znaky aktív konzumovaných bez právneho dôvodu.

9. Dôvody, ktoré odvolací súd uviedol ako dôvody, spochybňujúce správnosť rozhodnutia ku ktorému
dospel súd prvej inštancie, sú dôvodmi, pre ktoré bolo potrebné napadnutý rozsudok podľa § 389 ods.
1 písm. c) CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie, ktorý je v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, sa vysporiada so všetkými odvolacím súdom uvedenými výhradami aj s

dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu. Vyhodnotí relevantnosť tvrdenia žalobcu o tom, že už v štádiu
pred uzavretím zmieru mala byť žalovaná uzrozumená s tým, že s užívacím právom k bytu bude spojená
aj úhrada ceny tohto užívania. Vyhodnotí, a to aj s vzhľadom na odkaz na ustanovenie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka vo svojom rozhodnutí, prípadnú existenciu predpokladov pre jeho aplikáciu.
Vezme však zreteľ na to, že aplikácia ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka nie je pravidlom, ale

výnimkou umožňujúcou odstránenie neprimeranej tvrdosti v konkrétnych súvislostiach. Pri zistení, že
žalobca má nárok na hodnotu zodpovedajúcu hodnote užívania bytu, výšku tohto nároku kvantifikuje.
11. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 v spojení s § 255 CSP).
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona

č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.