Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, October 19, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/275/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918201874
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6918201874.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu: Z. J., nar. XX. XX. XXXX, zastúpený JUDr. Mgr. Viktorom Balákom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom Povstania 15, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému: COFIDIS, a. s., so
sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 36 816 337, v konaní o zaplatenie 1 806,73 Eur

s príslušenstvom, o odvolaní spoločnosti COFIDIS SA, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue
Halley 61, Villeneuve-d´Ascq, CEDEX 598 66, Francúzska republika, konajúcej na území Slovenskej
republiky prostredníctvom COFIDIS SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova 11/3677,
851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628, právne zastúpenej URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého
17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
12Csp/61/2018 - 62 z 09. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie spoločnosti COFIDIS SA, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d
´Ascq, CEDEX 598 66, Francúzska republika, konajúcej na území Slovenskej republiky prostredníctvom
COFIDIS SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50
595 628 odmieta.

II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil; vyslovil, že žalovaný nemá právo na
náhradu trov konania a platobný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12Csp/61/2018 - 29
zo dňa 11. 06. 2018 zrušil.

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca podal dňa 07.

05. 2018 žalobu voči žalovanému ako v tom čase už neexistujúcemu subjektu, nakoľko s účinnosťou
od 01. 01. 2018 došlo k zlúčeniu žalovaného so spoločnosťou COFIDIS SA, so sídlom Parc de la
Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq, CEDEX 598 66, Francúzska republika, konajúcou
na území Slovenskej republiky prostredníctvom COFIDIS SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom
Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628 (ďalej aj „spoločnosť COFIDIS SA so sídlom vo
Francúzskej republike“). Uvedená zahraničná spoločnosť je teda právnym nástupcom žalovaného. Na

uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie upozornila uvedená zahraničná spoločnosť v odpore podanom
proti platobnému rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12Csp/61/2018 - 29 a túto si následne
súd prvej inštancie overil prostredníctvom výpisu z Obchodného registra SR. Neexistujúci subjekt nemá
procesnúsubjektivitu,nakoľkonemáspôsobilosťnaprávaapovinnosti,pretosúdprvejinštanciekonanie
spoukazomnaust.§62Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejaj„C.s.p.“)vspojenís§61C.s.p.zastavil.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C. s. p.,
nakoľko žalobca podaním žaloby proti neexistujúcemu subjektu zavinil zastavenie konania. Nakoľkožalovaný nemá procesnú subjektivitu a v konaní ani nevykonával žiadne úkony, náhradu trov konania mu
voči žalobcovi nepriznal. Mal za to, že odpor nepodal žalovaný, ale zahraničná osoba prostredníctvom
pobočky zahraničnej banky, ktorá koná v jej mene na území SR a ktorá udelila splnomocnenie na

zastupovanie zahraničnej osoby spoločnosti URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181. Zahraničná osoba však nie je stranou sporu, preto o náhrade jej
trov súd prvej inštancie nerozhodol.

4. Platobný rozkaz súd prvej inštancie zrušil z dôvodu, že nemohol byť doručený žalovanému, ktorý

nemá procesnú subjektivitu, nie z dôvodu podania odporu, nakoľko ten bol podaný neoprávnenou
osobou - právnym nástupcom žalovaného, ktorý nie je stranou sporu. Súd prvej inštancie bol názoru, že
rozhodovanie o podanom odpore je bezpredmetné, nakoľko platobný rozkaz je zrušený.

5.Protivýrokuuzneseniasúduprvejinštancie,ktorýmrozhodol,žežalovanýnemáprávonanáhradutrov
konaniapodalaspoločnosťCOFIDISSAsosídlomvoFrancúzskejrepublikevzákonnejlehoteodvolanie

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C. s. p. Uvedený výrok považovala za nespravodlivý,
pretože právny nástupca žalovaného bol nútený brániť sa v spore podaním odporu, pretože ak by v ňom
nebolupozornilnaskutočnosť,žežalovanýk01.01.2018zanikolanemáprocesnúsubjektivitu,platobný
rozkaz by nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Právny nástupca žalovaného bol teda nútený
vynaložiť finančné prostriedky za účelom svojho právneho zastúpenia advokátom. V prípade ak strana

sporu zaviní, že konanie muselo byť zastavené, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť protistrane trovy
konania. Takáto situácia nastáva aj z dôvodu neodstrániteľnej procesnej podmienky, akou nedostatok
procesnej subjektivity nepochybne je.

6. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súdu uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu

zmenil a žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania priznal, eventuálne aby uznesenie
súdu uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na
ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje napadnutý výrok uznesenia súdu prvej

inštancie o trovách konania za správny. Mal za to, že nakoľko odvolateľ - spoločnosť COFIDIS SA so
sídlom vo Francúzskej republike nie je stranou sporu, odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, a
preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie odmietol v zmysle § 386 písm. b) C. s. p.

8. Vyjadrenie žalobcu bolo právnemu zástupcovi spoločnosti COFIDIS SA so sídlom vo Francúzskej

republike doručené dňa 26. 09. 2018 na vedomie.

9. Podľa § 386 písm. b) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

10. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C. s. p. odvolanie spoločnosti

COFIDIS SA so sídlom vo Francúzskej republike odmietol podľa § 386 písm. b) C. s. p. z
dôvodu,žeodvolaniebolopodanéneoprávnenouosobou.Uvedenázahraničnáspoločnosťnikdynebola
stranou sporu. Žalobca ako dominus litis (pán sporu) určuje v žalobe, aký subjekt žaluje. Žalobca podal
žalobu voči žalovanému (právnemu predchodcovi spoločnosti COFIDIS SA so sídlom vo Francúzskej
republike), nie voči zahraničnej spoločnosti. Vstup tejto zahraničnej spoločnosti do konania nebol ani

navrhnutý, a ak by aj bol, pre nesplnenie podmienok podľa § 80 C. s. p. by nebol pripustený. Nakoľko
zahraničná spoločnosť nie je stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C. s. p.), nebola ani oprávnená voči nemu podať odvolanie, rovnako ako nebola oprávnená podať
odpor proti platobnému rozkazu. Žalovaný ako v čase podania žaloby už neexistujúci subjekt nemajúci
procesnú subjektivitu odpor ani odvolanie podať nemohol.

11. Pre úplnosť, aby bola daná vec na pravú mieru, však odvolací súd uvádza k argumentom odvolateľa
nasledovné:

12.Vprvomradeurobilchybužalobca,keďpodalžalobuvočineexitujúcemužalovanému,vdruhomrade

súd prvej inštancie, keď pred vydaním platobného rozkazu si v rámci skúmania procesných podmienok,
ktoré je povinný skúmať v každom štádiu konania, neoveril cestou Obchodného registra SR, či žalovaný
subjekt ešte existoval v čase podania žaloby. Napokon však chybu urobili aj poštový doručovateľ,
keď platobný rozkaz doručil osobe, ktorá nebola oprávnená prijímať zásielky za neexistujúci subjekt- žalovaného a taktiež daná osoba, ktorá zásielku prevzala. Na doručenke (č. l. 30 spisu) bolo totiž
uvedené nielen obchodné meno a sídlo, ale aj IČO žalovaného: 36 861 337. Ak by si to bola osoba
poverená prijímať zásielky v mene COFIDIS SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova

11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628 všimla, mala prevzatie zásielky odmietnuť. K uvedenej
chybe došlo zjavne v dôsledku toho, že pobočka zahraničnej banky má rovnaké obchodné meno a
sídlo ako zaniknutý žalovaný. Namiesto toho však táto osoba o prevzatí zásielky upovedomila pobočku
zahraničnej banky a reakciou bolo udelenie plnej moci právnemu zástupcovi a podanie odporu právnym
zástupcom. Správnou reakciou pobočky zahraničnej banky však nemal byť takýto postup, ale vrátenie

zásielky ako omylom prevzatej s príslušným vysvetlením súdu prvej inštancie. Preto trovy spojené s
podaním odporu nemožno považovať nielen za vynaložené stranou sporu, ale ani za účelne vynaložené
a preto argumentácia, že ich nepriznanie by bolo nespravodlivé, nie je dôvodná.

13. V zmysle vyššie uvedených úvah platobný rozkaz nebol účinne doručený žalovanému, ako správne
podotkol súd prvej inštancie. Ani nemohol byť, keďže v čase podania žaloby a doručovania platobného

rozkazu už žalovaný neexistoval. Preto argument odvolateľa, že ak by nebol podal odpor, platobný
rozkaz by nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť taktiež nie je dôvodný. Aj keby v dôsledku
nepodania odporu bola omylom formálne na platobnom rozkaze vyznačená právoplatnosť na základe
podpísanej doručenky a od právoplatnosti sa odvíjajúca vykonateľnosť, reálne by platobný rozkaz
právoplatnosť a vykonateľnosť nenadobudol, keďže platobný rozkaz nebol v skutočnosti doručený

žalovanému.

14. Keďže žalovaný je neexistujúcim subjektom, nemá procesnú subjektivitu odvodenú od
hmotnoprávnej, nemá teda spôsobilosť na práva a povinnosti, nemohlo mu ani vzniknúť právo na
náhradu trov konania. Je vecou právneho názoru a skôr akademickou otázkou, či v takom prípade je

potrebné rozhodnúť výrokom, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania, alebo len v odôvodnení
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí skonštatovať, že o nároku (práve) žalovaného na náhradu trov
konania súd nerozhodoval, pretože s neexistujúcim subjektom nemožno konať, a teda ani rozhodovať
o jeho právach a povinnostiach.

15. Odmietnutie odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie sa svojím obsahom rovná zastaveniu
odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitné ustanovenie o náhrade trov konania
strán sporu v prípade odmietnutia odvolania strany. Aplikáciou článku 4 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci, rozhodol odvolací
súd o trovách odvolacieho konania podľa § 256 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania
nepriznáva. Rovnako ako pri náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, ani pri náhrade trov
odvolacieho konania možno uložiť povinnosť na náhradu trov konania strane sporu, ktorou spoločnosť
COFIDIS SA so sídlom vo Francúzskej republike nie je. Stranou sporu sú totiž v zmysle § 60 C.

s. p. žalobca a žalovaný. Keďže žalovaný je neexistujúcim subjektom, nemá procesnú subjektivitu
odvodenú od hmotnoprávnej, nemá teda spôsobilosť na práva a povinnosti, a teda mu ani žiadnu
povinnosť uložiť nemožno, nemožno jeho zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu, tobôž
keď on odvolanie nepodal a nezavinil odmietnutie odvolania. Preto vzhľadom na vyššie uvedené napriek
tomu, že odmietnutie odvolania zavinila osoba neoprávnená na jeho podanie, súd rozhodol o nároku

žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania tak, že mu ju nepriznal. Navyše za situácie, že je zjavné,
že odvolanie bude odmietnuté z dôvodu jeho podania neoprávnenou osobou, nebude teda meritórne
prejednané, sa javí v rozpore s princípom procesnej ekonómie podľa článku 17 základných princípov C.
s. p. doručovať odvolanie žalobcovi, a preto aj trovy spojené s vyjadrením sú neúčelné. Len pre úplnosť
odvolací súd dodáva, že v konečnom dôsledku sa na vzniknutom stave podieľal aj žalobca, ktorý podal

žalobu voči neexistujúcemu subjektu, čím zbytočne vyvolal konanie pred súdom prvej inštancie, bez
ktorého by nebolo prebiehalo (síce už nie jeho vinou) ani naň nadväzujúce odvolacie konanie.

12. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).