Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoP/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718200327
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8718200327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej, v právnej veci navrhovateľky A. R., nar.
X.XX.XXXX, bytom H. - R., F. XXXX/XX proti odporkyni O.. E. R., nar. X.X.XXXX, bytom H., H. XXXX/X o
určenie výživného, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 13Pc 3/2018-66
zo dňa 6.apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem zamietavého výroku.

Žiaden u účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd zaviazal odporkyňu platiť navrhovateľke výživné od

15.1.2018 v sume 120 EUR mesačne a to vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred až do doby, kým
sa nezmenia pomery. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 15.1.2018
do 31.3.2018 v sume 150 EUR, súd uložil odporkyni zaplatiť v prospech navrhovateľky v lehote 60 dní
od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala určiť výživné zo strany odporkyne
ako matky mesačne sumou 150 EUR.
Prvoinštančný súd zistil, že navrhovateľka je plnoletou odporkyne. Po rozvode manželstva svojich

rodičov navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti s otcom a sestrou. Otec uhrádza väčšinu jej potrieb.
V čase rozhodovania prvoinštančného súdu navrhovateľka bola študentkou štvrtého ročníka D. lekárskej
fakultyvE., UKvT..Zainternátuhrádzalamesačne52eur,zastravuvškolskejjedálni55eur,prispievala
na dochádzku do školy na pohonné hmoty vo výške 3 eura na jednu cestu. V súvislosti s nákupom
odbornej literatúry mala výdavky 100 EUR ročne a v súvislosti so športovými aktivitami mala taktiež
výdavky, pretože sa venuje skialpinizmu.
Prvoinštančný súd zistil, že odporkyňa má priemerný čistý mesačný príjem 892,75 EUR. Po rozvode

manželstva bývala u rodičov, dňa 5.2.2018 si kúpila dvojizbový byt v Poprade, na čo si zobrala
hypotekárny úver vo výške 35.370 EUR (poznámka odvolacieho súdu, správne má byť uvedené
hypotekárny úver vo výške 53.370 EUR) a zvyšok kúpnej ceny si požičala od sestry a rodičov.
Hypotekárny úver spláca po 206 EUR mesačne, pôžičku od príbuzných zatiaľ nespláca. Okrem toho má
uzatvorenú zmluvu o stavebnom sporení, na základe ktorej si sporí mesačne 120 EUR. Inkaso a výdavky
v súvislosti s bývaním sú mesačne 153,02 EUR. Ďalej výdavky na cestovné do práce predstavujú 20
EUR mesačne. Odporkyňa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére C.I..

Prvoinštančnýsúdvecposúdilpodľa§62ods.1,2,5zákonaorodineapodľa§75ods.1zákonaorodine.
Skonštatoval, že nárok žalobkyne je daný, pretože navrhovateľka je študentkou 4. ročníka vysokej školy,
je plnoletá a pripravuje sa na budúce povolanie. Vyživovacia povinnosť odporkyne voči navrhovateľke
trvá. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý jej prispieva na výživu dobrovoľne azabezpečuje väčšinu jej potrieb. Zo strany odporkyne bolo zistené, že táto prispieva v poslednom
období na výživu navrhovateľky sumou 50 EUR mesačne, ktorá suma nepokrýva odôvodnené potreby
oprávnenej osoby. Prvoinštančný súd prihliadol nielen na odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ale

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby, ktorá je povinná platiť výživné. Navrhovateľka
okrem výdavkov v súvislosti so štúdiom má výdavky spojené so stravovaním, ošatením a ďalšími
potrebami primeranými jej veku. Priemerný čistý zárobok odporkyni je 892,75 EUR, výdavky odporkyne
súdu boli zdokladované. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov, keď vyživovacia povinnosť je prioritnou pohľadávkou vo vzťahu k úverom na bývanie, k

pôžičkám na zakúpenie mobilného telefónu a pod. Má prednosť aj pred platbami stavebného sporenia.
Prvoinštančný súd na strane odporkyne zohľadnil aj tú skutočnosť, že výživné je povinná odporkyňa
platiť aj voči ďalšej dcére C., ktorá je taktiež študentkou vysokej školy a má obdobné potreby, ako
navrhovateľka.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že primerané výživné je výživné vo výške 120 EUR mesačne.
To, že rodičia dali navrhovateľke finančné prostriedky zo stavebného sporenia ich nezbavuje vyživovacej

povinnosti k plnoletej dcére na čas pokiaľ nebude schopná sama sa živiť. Keďže výživné je možné
priznať len od momentu začatia súdneho konania, pokiaľ ide o výživné na dospelého, prvoinštančný súd
stanovil počiatok vzniku povinnosti počnúc dňom podania návrhu.
Prvoinštančný súd pri určení dlžného výživného od podania návrhu do marca 2018 zohľadnil za obdobie
odjanuáradomarca2018užposkytnutéfinančnéčiastkyzostranyodporkynevprospechnavrhovateľky

a zistil, že nedoplatok na výživnom je 150 EUR mesačne, ktorý zaviazal podľa § 232 ods. 3 CSP zaplatiť
odporkyni do 60 -tich dní od právoplatnosti rozsudku.
2.Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa, ktorá s výškou
výživného nesúhlasila a žiadala určiť výživné mesačne po 50 EUR. Uviedla, že súdu zdokladovala svoje
výdavky, ktoré však v celom rozsahu súd nevzal do úvahy. Po rozvode manželstva manžel vymenil

zámky a od 17.11.2017 už nemá prístup do rodinného domu, kde predtým spolu s rodinou bývala. Tak
sa musela odsťahovať a zabezpečiť si vlastné bývanie. Musela si zobrať hypotekárny úver vo výške
53.370 EUR a nie tak, ako to uviedol prvoinštančný súd vo výške 35.370 EUR. Naviac si zobrala pôžičku
od rodičov a sestry spolu vo výške 9.000 EUR na zakúpenie bytu. Celkovo spláca hypotekárny úver
vo výške 206,33 EUR. Uhrádza splátky z ďalšej zmluvy o pôžičke vo výške 200 EUR. Ďalej spláca

pôžičku dcére C. na telefón vo výške 50 EUR mesačne, má výdavky na bývanie vo výške 153 EUR,
vrátane inkasa, cestovné výdavky 35 EUR, výdavky na stravu 100 EUR, výdavky na lieky a zdravotnú
starostlivosť 50 EUR mesačne a ďalej platí platby za telefónne služby mobilného operátora 10 EUR
mesačne. Do stavebného sporenia už neprispieva. Suma 892,75 EUR je jej čistý príjem, ktorý však
zahŕňa v sebe aj koncoročnú odmenu, čo značne ovplyvnilo výšku príjmu. Uviedla, že vykonáva práce

na základe dohody o vykonaní prác. Navrhovateľka dostala finančné prostriedky od otca bez vedomia
odporkyne zo stavebného sporenia vo výške 2.600 EUR a ďalej hotovosť vo výške 5.155,17 EUR zo
stavebného sporenia. S touto čiastkou disponuje navrhovateľka. Ďalej uviedla, že navrhovateľka poberá
aj prospechové štipendium. Namietala, že otec navrhovateľky jej znemožnil prístup k veciam, ktoré
spoločne počas trvania manželstva nadobudli a tak určitý čas bola bez strechy nad hlavou a musela

si obstarať nie len byt, ale aj postupne bytové zariadenie. Otec navrhovateľky poberá prídavky na obe
dcéry vrátane daňového bonusu.
Odporkyňauviedla,ženiejepravdou,ževminulostipodporovalanavrhovateľkulendrobnýmifinančnými
čiastkami tak, ako to uviedla v návrhu. Žili v spoločnej domácnosti a tak uhrádzala všetky potreby
navrhovateľky. Namietala výdavky v súvislosti so športovými aktivitami. Uviedla, že sumou, ktorá je

určená pre navrhovateľku musí prispievať aj na výživu dcéry C..
3.K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že s odvolaním odporkyne
nesúhlasí.
4.V ďalšom vyjadrení odporkyňa trvala na svojom vyjadrení.
5.V ďalšom vyjadrení navrhovateľka súhlasila s rozhodnutím prvoinštančného súdu.

6.Odvolacísúdvrámcikompetenciívyplývajúcichzust.§2ods.1CMPa§34CSPpreskúmalnapadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu okrem výroku o zamietnutí časti nároku, podľa zásad uvedených v §
62 a násl. CMP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd správne zistil skutočný stav, správne aplikoval právny
predpis a správne vo veci aj rozhodol. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne závery a

zistenia prvoinštančného súdu, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.
7.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd udáva, že navrhovateľka je plnoletá
dcéra odporkyne, ktorá aktuálne študuje na Jeseniovej lekárskej fakulte v E.. Počas týždňa žije na
internáte, koncom týždňa sa vracia domov s tým, že v súvislosti so štúdiom má výdavky, ktoré vsúčasnej dobe z časti pokrýva plnením vyživovacej povinnosti jej otec. Matka, teda odporkyňa, prispieva
navrhovateľke sumou, ktorá nepostačuje na pokrytie jej oprávnených potrieb, aj keď vyživovacia
povinnosť rodičov voči navrhovateľke je zákonná povinnosť a trvá do času, kým navrhovateľka nie je

schopná sama sa živiť. Navrhovateľka bude schopná sama sa živiť po absolvovaní vysokoškolského
štúdia, ktorým sa pripravuje pre dosiahnutie určitého vzdelania a na to, aby si mohla obstarávať finančné
prostriedky vlastnou prácou.
Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o výške výživného zisťoval podrobne možnosti a schopnosti
odporkyne, ako matky navrhovateľky, ako aj oprávnené potreby navrhovateľky. Zistil, že navrhovateľka

má výdavky nie len v súvislosti so štúdiom, ale aj v súvislosti s realizáciou športových aktivít a naviac
má bežné výdavky v súvislosti so zabezpečením stravovania, so zabezpečením bývania a prepravou do
školy. Odvolací súd musí konštatovať, že nejde o výdavky neprimerane vysoké. Ide o výdavky primerané
tomu, že navrhovateľka je študentkou vysokej školy, je dospelá a má nie len študijné povinnosti, ale aj
oprávnené potreby v súvislosti s kultúrnym, športovým vyžitím a potreby na ošatenie, hygienu, zdravie
a pod.

Okolnosť, že navrhovateľka má vynikajúce študijné výsledky a v čase rozhodovania prvoinštančného
súdu poberala prospechové štipendium, nie je okolnosťou, ktorá by mala byt zohľadnená v neprospech
navrhovateľky a tento príjem, ktorý dosiahla vynikajúcimi výsledkami v štúdiu podporovaný samotnou
fakultou odrátať od povinnosti rodiča prispievať navrhovateľke na výživu. Prospechové štipendium nie
je príjem navrhovateľky z pracovnej činnosti, má motivačný charakter.

Súd zohľadnil správne pri určovaní výšky výživného aj možnosti schopnosti a majetkové pomery
povinnej osoby, teda odporkyne. Bolo zistené, že príjem odporkyne predstavuje 892,75 EUR. Ide
o celkový príjem za posledný kalendárny rok pred rozhodnutím o výživnom, do ktorého celkového
príjmu sa zarátajú všetky príjmy za daný kalendárny rok od všetkých zamestnávateľov, resp. za všetky
práce vykonávané odporkyňou. Nie je možné z tejto sumy odčleniť pohyblivú zložku vo forme odmien,

resp. odčleniť prípadné príjmy z iných zmlúv ( ako tvrdí odporkyňa z dohôd o pracovnej činnosti).
Prvoinštančný súd správne prihliadol na to, že odporkyňa sa zaťažila pôžičkami, resp. hypotekárnymi
úvermi, sporením a inými výdavkami, ktoré pri stanovovaní výšky výživného nemajú charakter tzv.
prednostnej pohľadávky. Ide o výdavky, ktoré aj keď pre život odporkyne sú dôležité, nie sú vzhľadom
na zákonnú vyživovaciu povinnosť odporkyne voči navrhovateľke nevyhnutné a nie je možné na ne

prihliadať. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča je upravená v ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine s tým, že
tieto výdavky, ktoré má odporkyňa je potrebné pri stanovovaní výšky výživného považovať za druhoradé
oproti prvoradému výživnému. Ide o výdavky, ktoré nie je možné považovať za nevyhnutné.
Jepravdou,žeprvoinštančnýsúdpripísomnomvyhotovovanírozsudkuvodôvodnenínesprávneuviedol
výškuhypotekárnehoúveru,ktorýsiodporkyňazobralazaúčelomzabezpečeniabývania.Prvoinštančný

súd uviedol sumu 35.370 EUR. Správne má byť uvedená suma 53.370 EUR. Keď však prvoinštančný
súd zohľadňoval výšku mesačnej splátky hypotekárneho úveru, zobral do úvahy mesačnú splátku 206
EUR, ktorá zodpovedá hypotéke vo výške 53.370 EUR. Tento omyl súdu v konečnom dôsledku nemá
vplyv na výšku mesačnej úhrady hypotéky z príjmu odporkyne. Naviac, v priebehu konania bolo zistené,
že odporkyňa si zobrala od sestry a rodičov pôžičku vo výške 9.000 EUR. Pred prvoinštančným súdom

tvrdila, že túto sumu ešte nezačala splácať, v odvolacom konaní tvrdila, že táto finančná čiastka je
príbuzným splácaná mesačne po 200 EUR. Žiaden doklad osvedčujúci túto okolnosť preukázaný nebol.
Ďalej odvolací súd udáva, že to, že medzi odporkyňou a jej manželom doposiaľ nie je vyporiadané
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti odporkyne voči
navrhovateľke.

V priebehu prvoinštančného konania odporkyňa tvrdila, že náklady na cestovné predstavuje 20 EUR
mesačne. V odvolaní odporkyňa tvrdila, že ide už o sumu 35 EUR, čo nezdokkladovala. Doklady o
výdavkoch na lieky a zdravotnú starostlivosť nepredložila. Taktiež nepredložila doklady ani v súvislosti
s nákladmi na bývanie a úhradu inkasa vo výške 153 EUR. V priebehu konania však tvrdila, že dáva
svojim rodičom za bývanie a energie 150 EUR mesačne.

Uvedené okolnosti svedčia o tom, že odporkyňa dôvody a výšku výdavkov mesačne, mení bez
predloženia hodnoverných dôkazov.
Je bez právneho významu, že odporkyňa prispievala navrhovateľke nepatrnými sumami na výživu, tak
ako to uviedla navrhovateľka v návrhu na začatie konania (v mesiacoch 5,6,7,8,9/2017 po 5 EUR, v
mesiacoch 10/2017 sumu 100 EUR, v mesiacoch 10,11/2017 po 50 EUR, v mesiaci 12/2017 po 2x20

EUR a raz 50 EUR a v januári 2018sumu 50 EUR. Tieto okolnosti nemajú vplyv na rozhodnutie o
výške výživného. Svedčia len o tom, že návrh na začatie konania zo strany navrhovateľky bol podaný
dôvodne, vzhľadom na to, že výška výživného nebola zo strany odporkyne uhrádzaná v primeranej a
potrebnej výške a pravidelne mesačne.Prvoinštančný súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že odporkyňa má vyživovaciu povinnosť aj voči dcére C..
C., ako plnoletá dcéra odporkyne, ktorá taktiež študuje na vysokej škole, má právo na výživné. Nebolo
zistené, v akej sume vo vzťahu k C. odporkyňa si plní vyživovaciu povinnosť. Bolo však zistené, že C.

obstarala mobilný telefón v neprimeranej hodnote, ktorý mobilný telefón v súčasnej dobe mesačne po
50 EUR spláca.
Všetky okolnosti svedčia o tom, že odporkyňa pri disponovaní so svojím príjmom sa dostávala do
neprimeraných rizík, keď bez ohľadu na výšku svojho príjmu a výživného pre navrhovateľku a ďalšiu
dcéru sa zadlžila o finančné čiastky, ktoré nie je možné pri určení výživného v prospech navrhovateľky

zohľadniť.
8. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je
správne. Prvoinštančný súd správne zistil, že na potreby navrhovateľky zo strany odporkyne je
primeraná čiastka 120 EUR mesačne, ktorá by mala z časti pokryť jej oprávnené potreby. Preto odvolací
súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1,2 CPS v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 396

ods. 1 CSP a § 52 CMP. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).