Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214201549
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8214201549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. 4, XXX XX F., o zaplatenie 10.813,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/234/2014-164 zo dňa 21.09.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku I.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie v časti
o zaplatenie sumy 1.425,96 eur, úroku z omeškania za obdobie od 21.03.2010 do 20.03.2011 vo
výške 239,51 €, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.425,96 eur od 7.8.2012 do
zaplatenia zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a
Občianskemuzdruženiuslovenskýchspotrebiteľov AZ,sosídlom93037Lehnice725nepriznalnáhradu
trov konania.

2. Súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 2, § 3 ods. 1,2 a 6, § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon o bankách“).

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako bankou a veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola dňa 19.10.2007 uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou právny predchodca

žalobcu poskytol žalovanému spotrebný úver - bezúčelový vo výške 250.000,- Sk. Keďže žalovaný
poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, právny predchodca výzvou zo dňa 19.06.2009 vyzval
žalovaného k úhrade dlžnej sumy. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2012, došlo k
postúpeniu pohľadávky voči žalovanému, ktorá je predmetom súdneho konania, na žalobcu. Právny
vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným založený predmetnou zmluvou o splátkovom
úvere súd prvej inštancie posúdil ako vzťah spotrebiteľský podliehajúci právnemu režimu zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z dôvodu, že postupcom pohľadávky bola Slovenská

sporiteľňa, a.s., teda banka v zmysle § 2 ods. 1 Zákona o bankách, postúpenie pohľadávky sa okrem
ustanovení Občianskeho zákonníka vychádzal z § 92 ods. 8 Zákona č. o bankách. Dospel k záveru, že
pokiaľ banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi a to bez toho, aby
došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o bankách.Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, banka nebola oprávnená postúpiť svoju
pohľadávku z úveru v celosti inému subjektu. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
27.06.2012 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to pre rozpor

so zákonom. Žalobca nepreukázal, že sa platne stal veriteľom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému,
teda žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatňovanie a z uvedeného dôvodu
súd prvej inštancie žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. Dodal, že vzhľadom na skutočnosť,
že žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, sa už nezaoberal samotným
nárokom uplatneným v podanej žalobe a teda neskúmal, či zmluva uzatvorená medzi Slovenskou

sporiteľňou, a.s. a žalovaným obsahuje obligatórne náležitosti určené v zákona č. 258/2001 Z.z., taktiež
sa nezaoberal otázkou premlčania nároku v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Vo vzťahu vedľajšieho
účastníctva Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ uviedol, že Civilný sporový poriadok
účinný od 01.07.2016 nepozná inštitút vedľajšieho účastníctva, a keďže na pojednávaní konanom dňa
21.09.2017 samotný žalobca uviedol, že na svojej námietke z dôvodu zmeny právnej úpravy netrvá, o
námietke vedľajšieho účastníctva podaného žalobcom nerozhodoval.

4.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§262ods.1 vspojenís §255Ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku.
Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 10.813,53 Eur, pričom v časti o zaplatenie
sumy 1.425,96 eur žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania a v prevyšujúcej časti bola
žalobazmietnutá.Žalovanémutakvznikloprávonanáhradutrovkonania,avšakzospisužiadnevyplýva,

že mu žiadne trovy nevznikli, preto žalovanému žiadne nepriznal. Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, si náhradu trov konania neuplatnilo a zároveň mu v konaní žiadne preukázateľné trovy
nevznikli.

5. Proti tomuto rozsudku v výroku o zamietnutí žaloby podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z

dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho zistenia skutkového stavu. Mal za to, že
súd vec nesprávne právne posúdil, ak posúdil, že „pohľadávka zodpovedajúca nesplúcanému dlhu "
predstavuje len splatné splátky úveru a len tieto tvoria pohľadávku zodpovedajúcu nesplácanému dlhu
žalovaného zo zmluvy o úvere. Pohľadávka zodpovedajúca nesplácanému dlhu zo zmluvy o úvere
podľa názoru žalobcu predstavuje zostatok dlhu žalovaného, ktorý vznikol poskytnutím peňažných

prostriedkov v prospech žalovaného, t. i. takúto pohľadávku tvorí nielen nezaplatená a splatná časť
poskytnutých peňažných prostriedkov, ale aj nezaplatená a doposiaľ nesplatná časť, poskytnutých
prostriedkov. V nadväznosti na uvedené žalobca zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Žalobca v tejto súvislosti
poukazuje aj na to, že ak by zákonodarca v predmetnom ustanovení mienil upraviť oprávnenie banky

postúpiť na inú osobu len peňažný záväzok, ktorý je už platný, potom by druhá veta ust. § 92 ods .
8 Zákona o bankách bola v praxi neaplikovateľná a nadbytočná, nakoľko v prípade ak by dlžník
pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
príslušenstva, tak by už. banka nemala čo postupovať' (nakoľko predmet postúpenia bol dlžníkom
uhradený ešte pred postúpením) a teda banka by ani nemala aké právo uplatňovať. Považoval za

nesporné, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, nakoľko v konaní bolo nespornými skutkovými tvrdeniami a tiež predloženými listinnými
dôkazmi preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomne výzve postupcu
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92

ods. 8 Zákona o bankách a porušeniu bankového tajomstva. Ďalej zastaval názor, že preukázanie
splnenia podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v konaní nebolo potrebné, keďže
žalobca preukázal, že zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti upravili v súdenom prípade
odchýlne od ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca v súvislosti s aktívnou legitimáciou v
konaní poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému

o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na
vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby
ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Ustanovenie § 92 ods. 8
Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Norma
obsiahnutá v § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nezakladá občianskoprávnu povinnosť' vo vzťahu ku

klientovibanky,vtomtoprípadežalovanému,aleadministratívnuzodpovednosťpostihnuteľnúNárodnou
bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 Zákona o bankách. Z uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej
výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods.. 8 Zákon o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky a s nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona obankách. Splnenie podmienok v zmysle ust. 4 92 ods. 8 Zákona o bankách žalobca v konaní preukázal
prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, platobnou históriou úveru a predloženou výzvou
postupcu. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolateľ zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu

uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu, resp. ho zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania a právneho zastúpenia v
prvoinstančnom i odvolacom konaní.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) vzhľadom na včas podané
odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým,
že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho
webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

7. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o
nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetný splátkový úver vo výške 250.000,-Sk (8.298,47 eur) poskytla
žalovanému Slovenská sporiteľňa a. s. na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0452207838 zo dňa
19.10.2007. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 3.580,-Sk (118,83
eur) vždy k 20-temu dňu v mesiaci s tým, že splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňa 20.11.2007
a konečná splatnosť úveru 20.09.2017. Slovenská sporiteľňa a.s. (postupca) postúpila na žalobcu

(postupníka) zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa pohľadávku vo výške 12.435,07 eur z predmetnej
úverovej zmluvy. Z čl. 7.6 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s. vyplýva, že
v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola Slovenská sporiteľňa a. s. oprávnená
okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej
odstúpiť.

9. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené
zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel
cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.
Žalobca v konaní tvrdí, že je aktívne legitimovaným stranou sporu.

10. Súd prvej inštancie správne preskúmaval vecnú legitimáciu, či už aktívnu (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnu (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), ktorá
je imanentnou súčasťou civilného procesu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). V opačnom prípade by išlo o zjavný exces v postupe konajúceho

súdu, ktorý pri opomenutí vyriešiť kardinálnu otázku, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k
zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, by bolo protirečenie obsahu základného práva na
súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie
garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru.- (nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III.
ÚS 266/201427).

11. Pre platné postúpenie pohľadávky banky platia predpoklady podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
ktorých splnenie preukazuje v danom konaní žalobca. Jeho zaťažuje povinnosť preukázať, že je vo
veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa
žalovaného - Slovenskej sporiteľne, a.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku lex specialis, preto v prípade, ak ide o postúpenie pohľadávky bankou, platia primárne
ustanovenia lex specialis pred všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníku.

13. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku extunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť
o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre
neplatnosť zmluvy

14. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je
(1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie
klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

15. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudky Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 6Co/119/2013,19Co/194/2015,4Co/145/2014). Splnenie osobitných zákonných predpokladov
postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom
(mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

16. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky
pri ochrane bankového tajomstva, ako to naznačuje žalobca v odvolaní, ale stanovuje podmienky
platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným
ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.). Tomu nasvedčuje
jednak znenie citovaného ustanovenia ("...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju

pohľadávku...postúpiť"), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie "Ochrana
klientov a bankové tajomstvo". Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva,
ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj
bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak
podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta

nemôže.

17. Z obsahu spisu je zrejmé, že postupca neukončil zaväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi
postupcom na jednej strane a žalovaným na strane druhej strane, nebola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a žalobca

nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy - preukázali. K predčasnému
ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku
dňu 18.07.2012 (č.l. 22).

18. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci

6Co 203/2015 zo dňa 19.05.2015, ktoré sa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobu
(postupcu v predmetnom konaní), na odklon ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi
stotožňuje.

19. Zo znenia citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že obligatórna podmienka

pre platnú cesiu bankovej pohľadávky je písomná výzva banky, ktorá má byť klientovi banky doručená
a napriek tejto písomnej výzve je klient banky v kvalifikovanom omeškaní (nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní). Až po preukázaní, že klientovi banky bola takáto výzva zo strany banky doručená,
prichádza do úvahy postúpenie bankovej pohľadávky, zodpovedajúcej omeškanému záväzku inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Písomná výzva, ktorá spĺňa vymedzené kritériá je základným

a prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Na výzvu súdu
prvej inštancie síce právny predchodca žalobcu predložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzva
Slovenskejsporiteľne,a.s.datovanádňom19.06.2009adresovanážalovanému,ktorá vzniklazozmluvy
o úvere č. 452207838), avšak jej zaslanie, ani doručenie žalovanému v spise nie preukázané. Žalobca
túto skutočnosť do skončenia dokazovania nepreukázal. Ani v odvolacom konaní nebol predložený

dôkaz o tom, že takáto výzva bola doručovaná a aj bola doručená. Písomné oznámenia postupcu o
postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2012 adresované žalovanému ktoré priložil žalobca k žalobe a na
ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza.

20. K tvrdeniu žalobcu, že omeškanie žalovaného trvalo viac ako rok a v takom prípade by jeho právny

predchodca konal v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách, aj keby písomnú výzvu žalovanému
nezasielal, odvolací súd uvádza, že z citovaného ustanovenia takýto záver nemožno vyvodiť. Dodatok
v znení "to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok" je pripojený k druhej vetecitovaného ustanovenia (za bodkočiarkou), teda zjavne sa vzťahuje len na túto druhú vetu - jej časť
pred bodkočiarkou. Podľa tohto ustanovenia banka nemôže postúpiť pohľadávku inej osobe bez súhlasu
klienta, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to (t. j. že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ak klient už uhradil
omeškaný peňažný záväzok) neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (zákonodarca tu rozlišuje medzi pohľadávkou
a omeškaným peňažným záväzkom). Ak by časť druhej vety začínajúca sa slovami "to neplatí, ak ..."
mala predstavovať výnimku aj z prvej vety, muselo by to v nej byť výslovne vyjadrené, resp. by

legislatívno-technicky musela tvoriť samostatný odsek s výslovným uvedením, ku ktorým ustanoveniam
sa (táto výnimka) vzťahuje.

21. Žalobca ďalej v konaní namietal, že podľa § 89 ods. 1 Zákona o bankách, podľa ktorého banka
alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z
obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne

nezakazuje, došlo k odlišnej dohode medzi klientom a bankou týkajúcej sa postúpenia pohľadávky, a to
v zmysle bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje,
že v čase postúpenia pohľadávky, t. j. dňa 24.03.2011, žalobcom vyššie uvádzané ustanovenie § 89 ods.
1 Zákona o bankách takúto možnosť neupravovalo, keď pojednávalo len o povinnosti banky požadovať
preukázanie totožnosti klienta. Možnosť upraviť si vzájomné práva a povinnosti odlišne od zákona bola

do zákona o bankách zakomponovaná až s účinnosťou od 10.06.2013. Preto ak si právny predchodca
žalobcu a žalovaný upravili možnosť postúpenia pohľadávky odlišne od zákonného znenia v čase, keď
to zákon neumožňoval, je takéto dojednanie neplatné pre rozpor so zákonom.

22. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Zákonné podmienky pre postúpenie

pohľadávky splatnej za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy už spomínaného ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z dôvodu, že tieto skutočnosti v prejednávanej veci preukázané
neboli, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie
žaloby.

23.SprihliadnutímnavyššieuvedenéodvolacísúdrozsudokokremvýrokuI. akovecnesprávnypotvrdil
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak,

kedy v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, avšak nežiadal priznať náhradu trov odvolacieho
konania, ani žiadne preukázateľne trovy odvolacieho konania mu nevznikli a neúspešný žalobca nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).