Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19C/30/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212202574
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1212202574.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci

navrhovateľa SL INVEST Jsc, ulica Balkan 7, Sofia 1303, Bulharská republika, proti odporcovi v 1.
rade Najvyšší rozhodcovský súd, a.s., Hradská 26, Bratislava, IČO XX XXX XXX v 2. rade A. Š.,
U.. XX.XX.XXXX, R. L. XXXX/XX, T., zastúpený advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pecho, PhD., AK
Piaristická 2, Nitra, v 3. rade Kapital invest s.r.o., Teplická 68/2293, Piešťany, IČO XX XXX XXX, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd, a.s., so sídlom zriaďovateľa Hradská 26, Bratislava, IČO XX

XXX XXX, pobočka súdu Žabotova 2/B, Bratislava, zo dňa 21.11.2011, pod spisovou značkou NRS
305/2011 z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania a to trovy právneho zastúpenia v
sume 1.248,70 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd nepriznáva žalovaným v 1. rade a 3. rade náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcu Arena servis, a.s., Bakossova 3A/14464, Banská Bystrica, IČO XX XXX

XXX sa žalobou zo dňa 09.02.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozhodcovský
rozsudok vydaný dňa 21.11.2011 v konaní vedenom pod spisovou značkou NRS 305/2011 Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd, a.s., sídlo zriaďovateľa
Hradská 26, 821 07 Bratislava, IČO XX XXX XXX, pobočka súdu Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava
z dôvodu podľa § 40 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení
neskorších predpisov a súčasne žiadal zaviazať odporcov v 1. až 3. rade na náhradu trov konania.
Vo svojom návrhu uviedol, že navrhovateľovi ako účastníkovi rozhodcovského konania (v ktorom mal

mať postavenie žalovaného) nebol nikdy rozsudok doručený, preto mu nemohla ani uplynúť lehota
na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade uviedol, že
považuje tohto za pasívne legitimovaného, nakoľko si v rozhodcovskom konaní uplatnil v postavení
žalobcu právo na zaplatenie, ktoré mu malo vyplývať zo Zmluvy o spolupráci zo
dňa 22.08.2007 a následne pohľadávku postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2011 na
odporcu v 3. rade. Dôvodnosť žaloby odôvodnil tým, že terajší štatutári žalobcu nemali vedomosť o tom,
že v rozhodcovskom konaní spoločnosť zastupoval a listiny preberal bývalý predseda predstavenstva

Marián Bobák, až po nahliadnutí do súdneho spisu vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod
spisovou značkou 2Er/202/2012 sa žalobca dozvedel o exekučnom titule, konkrétne o rozhodcovskom
rozsudku, pričom podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o spolupráci zo
dňa 22.08.2007, ktorá mala byť uzavretá medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom a právomocrozhodcovského súdu mala byť založená na základe Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11.03.2009, ktorá
mala byť uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade. Má preto za to, že pred rozhodcovským
súdombolaporušenázásadarovnostiúčastníkovkonania,právnypredchodcažalobcunemalvedomosť

o existencii Rozhodcovskej zmluvy, a ak aj existuje, považuje ju za neplatnú, a rovnako nemá žalobca
vedomosť o existencii Zmluvy o spolupráci, a ak aj takáto zmluva existuje, tiež ju považuje za neplatnú.
S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca preto nemal o prebiehajúcom konaní ani len vedomosť,
preto nebola dodržaná základná zásada konania a teda rovnosť účastníkov, z uvedeného dôvodu
rozhodcovské konanie trpelo závažnou vadou konania, lebo žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského

konania nebolo zo strany Rozhodcovského súdu doručené žiadne podanie, ani samotná žaloba,
ani rozsudok z čoho vyvodil, že Rozhodcovský súd odoprel žalobcovi akúkoľvek možnosť konať
pred Rozhodcovským súdom. Bola porušená zásada rovnosti účastníkov, lebo sa žalobca nemal
možnosť vyjadriť k podanému návrhu, navrhovať dôkazy, alebo sa iným spôsobom brániť. Aj keď sa v
rozhodcovskom rozsudku uvádza, že žalobcovi bola doručená výzva na žalobnú odpoveď 09.11.2011,
o čom malo svedčiť podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku Potvrdenie o osobnom prevzatí

výzvy na žalobnú odpoveď, podľa vedomostí žalobcu mohol predmetnú výzvu prevziať jedine G. R.
- predseda predstavenstva, nakoľko ostatní členovia predstavenstva nemali o rozhodcovskom konaní
vedomosť. Súčasne žiadal zaviazať odporcovi v 1. až 3. rade na náhradu trov konania. Súd prvého
stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa z dôvodu uvedeného v ust. § 40 ods. 1 písm. c), e) a
g) Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného odporcom 1/, zo dňa 21.11.2011 sp. zn. NRS 305/2011
zaväzujúceho žalobcu zaplatiť odporcovi 2/ istinu vo výške 2,563.711,38 eur a nahradiť trovy konania
vo výške 18.000,- eur s DPH, a nepriznal odporcom 1/ až 3/ náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
odôvodnil po právnej stránke ust. § 21 ods. 2, § 25 ods. 4, § 40 ods. 1 písm. c), e) a g), § 41 ods.
1 a § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ust. § 34, § 37 ods. 1, § 39 Obč.

zák., a ust. § 1 ods. 2 Obch. zák., keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je dôvodná, a že bola na súd podaná po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty. Vyhodnotil, že zmluvu o spolupráci zo dňa 22.08.2007 (pohľadávka z ktorej
bola uplatnená odporcom 2/ proti navrhovateľovi v rozhodcovskom konaní), medzi spoločnosťou Arena
Servis, a.s., a A. Š., ako aj rozhodcovskú zmluvu zo dňa 11.03.2009, uzavreli za navrhovateľa predseda

predstavenstva G. R. a podpredseda predstavenstva G.. A. O., ktorí boli v čase uzavretia predmetných
zmlúv podľa výpisu z Obchodného registra oprávnení za spoločnosť navrhovateľa konať a podpisovať
písomnosti. Mal tiež za to, že neinformovanie nových členov predstavenstva z ich strany pri zániku ich
funkcií predsedu predstavenstva a podpredsedu predstavenstva o existencii zmluvy o spolupráci a
rozhodcovskej zmluvy, ktorú uzavreli s A. Š., neznamená, že spoločnosť nebola týmito zmluvami

viazaná. Zastával tiež názor, že aj zastúpenie spoločnosti navrhovateľa a úkony oprávnených osôb (teda
predsedu predstavenstva) v konaní pred rozhodcovským súdom boli vykonané v súlade s právomocami
a zákonnými možnosťami predsedu predstavenstva navrhovateľa. Zároveň mal za preukázané, že
žaloba nebola podaná na súd včas, teda v 30-dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku. V
tejto súvislosti zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok bol doručený osobne predsedovi predstavenstva G.

R. dňa 21.11.2011, a preto 30-dňová lehota uplynula dňa 21.12.2011. Keďže návrh navrhovateľa bol na
súd doručený až dňa 09.02.2012, bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty. O trovách konania rozhodol
podľa ust. § 57 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p..

Súd vo veci uznesením č. k. 19C/30/2012-25 zo dňa 13.02.2012 na návrh navrhovateľa odložil

vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 21.11.2011. Krajský súd v Bratislave
uznesením č. k. 6Co/168/2012-50 zo dňa 30.08.2012 uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Najvyšší rozhodcovský súd z 21.11.2011, č. j. NSR 305/2011 potvrdil.

Žalovaný v 1. rade v odvolaní voči tomuto uzneseniu namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie
a spôsobilosti byť účastníkom konania a žiadal žalobu zamietnuť. Mal za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, ktorým by preukázal porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania,
nakoľko rozhodcovský súd doručoval všetky písomnosti obom účastníkom konania riadne, a nedopustil
sa ani porušenia základných princípov vedenia konania. Rozhodcovskú zmluvu považoval za platnú,

keďže bola podpísaná oboma zmluvnými stranami, a spĺňala zákonom predpísané náležitosti. Náhradu
trov konania si neuplatnil.Žalovaný v 2. rade k veci uviedol, že žiada návrh ako nedôvodný zamietnuť. Tiež uviedol, že
ako postupca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2011 postúpil pohľadávku,
judikovanú rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou

Najvyšší rozhodcovský súd a.s., so sídlom Hradská 26, Bratislava, zo dňa 21.11.2011, č. NRS 305/2011,
na postupníka žalovaného v 3. rade. Poukázal na skutočnosť, že predmetom konania vo veci je návrh
žalobcuozrušenierozhodcovskéhorozsudku,pričomnamietolvčasnosťpodanéhonávrhu.Poukázalna
to,ževšetkynámietkyuvedenévžalobemalžalobcauviesťvrozhodcovskomkonaníaichneuplatnením
v zákonnej lehote toto žalobcovo právo na námietky voči platnosti rozhodcovskej zmluvy zanikli. Ďalej

zdôraznil, že žaloba nebola podaná v zákonnej lehote, nakoľko rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi
doručený dňa 21.11.2011, pričom žaloba bola podaná na súd až dňa 09.02.2012, teda až po márnom
uplynutí 30-dňovej lehoty. Mal tiež za to, že aj rozhodcovská zmluva bola uzatvorená riadne a platne,
pričom žalobca opak nepreukázal. Poukázal aj na to, že záujmy G. R. v tejto veci neboli a nie sú v
rozpore so záujmami žalobcu, ktorý ani údajný ním tvrdený rozpor záujmov nepreukázal. Zastával tiež
názor, že žalobca neuviedol ani jeden z taxatívne uvedených dôvodov v zmysle ustanovenia § 40 ods.

1 Zákona o rozhodcovskom
konaní pre podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súčasne žiadal zaviazať žalobcu na
náhradu trov konania.

Žalovaný v 3. rade sa k veci nevyjadril. Náhradu trov konania si neuplatnil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, listinnými dôkazmi
predloženými sporovými stranami a to výpisom z obchodného registra na žalobcu, originálom spisu
Stáleho rozhodcovského súdu spisovej značky NRS 305/2011, zmluvou o spolupráci zo dňa 22.08.2007,
zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2011, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 11.03.2009,

ostatným obsahom spisu a vydal vo veci rozsudok, č. k. 19C/30/2012-160 zo dňa 31.01.2013, ktorým
žalobu zamietol a nepriznal žalovaným v 1. až 3. rade právo na náhradu trov konania. Súd prvého
stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorý sa z dôvodu uvedeného v ust. § 40 ods. 1 písm. c), e) a g)
Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného odporcom 1., zo dňa 21.11.2011 sp. zn. NRS 305/2011, zaväzujúceho

navrhovateľa zaplatiť odporcovi 2. istinu vo výške 2,563.711,38 € a nahradiť trovy konania vo výške
18.000,- € s DPH, a nepriznal žalovaným 1. až 3. náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil
po právnej stránke ustanovením § 21 ods. 2, § 25 ods. 4, § 40 ods. 1 písm. c), e) a g), § 41 ods. 1 a
§ 51 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ustanovením § 34, § 37 ods. 1, § 39
Občianskeho zákonníka, a ustanovením § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď na základe vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je dôvodná, a že bola
na súd podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Súd vyhodnotil, že zmluvu o spolupráci zo dňa
22.08.2007 (pohľadávka z ktorej bola uplatnená žalovaným 2. proti žalobcovi v rozhodcovskom konaní),
medzi spoločnosťou Arena Servis, a.s., a A. Š., ako aj rozhodcovskú zmluvu zo dňa 11.03.2009, uzavreli
za žalobcu predseda predstavenstva Marián Bobák a podpredseda predstavenstva G.. A. O., ktorí boli

v čase uzavretia predmetných zmlúv podľa výpisu z Obchodného registra oprávnení za spoločnosť
žalobcu konať a podpisovať písomnosti. Mal tiež za to, že neinformovanie nových členov predstavenstva
z ich strany pri zániku ich funkcií predsedu predstavenstva a podpredsedu predstavenstva o existencii
zmluvy o spolupráci a rozhodcovskej zmluvy, ktorú uzavreli s A. Š. neznamená, že spoločnosť nebola
týmito zmluvami viazaná. Zastával tiež názor, že aj zastúpenie spoločnosti žalobcu a úkony oprávnených

osôb (teda predsedu predstavenstva) v konaní pred rozhodcovským súdom boli vykonané v súlade s
právomocami a zákonnými možnosťami predsedu predstavenstva žalobcu. Zároveň mal za preukázané,
že žaloba nebola podaná na súd včas, teda v 30-dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku.
V tejto súvislosti zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok bol doručený osobne predsedovi predstavenstva
G. R. dňa 21.11.2011, a preto 30-dňová lehota uplynula dňa 21.12.2011. Keďže návrh navrhovateľa bol

na súd doručený až dňa 09.02.2012, bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty.

Odvolacísúduznesenímč.k.4Co/470/2013-604,zodňa26.02.2015rozsudoksúduprvéhostupňazrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa nebolo
dostatočným podkladom pre jeho rozhodnutie, preto uložil súdu prvého stupňa povinnosť dokazovaním

najskôr ustáliť, či bola žaloba žalobcupodaná na súd včas alebo oneskorene, za týmto účelom vypočuť G. R., a vysporiadať sa i s tvrdením
žalobcu, že G. R. nebol pre rozpor záujmov oprávnený konať za žalobcu v rozhodcovskom konaní.
Ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že žaloba žalobcu bola na súd podaná po uplynutí lehoty

určenej v ustanovenia § 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z., žalobu navrhovateľa bez ďalšieho skúmania
navrhovateľom tvrdených skutočností zamietne. V prípade zistenia, že žaloba navrhovateľa bola podaná
včas, vec riadne prejedná, a vykoná ďalšie dôkazy, ktorých vykonanie bude nevyhnutné za účelom
riadneho zistenia skutkového stavu.

Súd okrem dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní doplnil dokazovanie v smere naznačenom
odvolacím súdom, pričom zistil tento stav vo veci:

Z výpisu z obchodného registra žalobcu súd zistil, že spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra
dňa 30.04.1998, je evidovaná na Okresnom súde Banská Bystrica v oddiele Sa, vo vložke č. 980/S.
Za spoločnosť koná predstavenstvo tak, že v mene predstavenstva koná a podpisuje vždy predseda

predstavenstva, spoločne s podpredsedom predstavenstva. Podpisovanie za spoločnosť sa vykoná
tak, že k napísanému, alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti pripoja podpisujúci svoj
podpis. V období od 19.01.2007 do 14.04.2012 bol predsedom predstavenstva G. R.. Podpredsedom
predstavenstva bol v období od 19.01.2007 do 28.09.2009 G.. A. O..

Z výpisu z obchodného registra na žalobcu zo dňa 09.06.2016 súd zistil, že spoločnosť Arena servis,
a. s., zanikla v dôsledku zlúčenia od 01.03.2016 so spoločnosťou LS INVEST Jsc, ul. Balkan 7, Sofia
1303, Bulharská republika.

Zo Zmluvy o spolupráci zo dňa 22.08.2007 súd zistil, že žalobca ako dlžník, zastúpený predsedom

predstavenstva Mariánom Bobákom a podpredsedom predstavenstva Mgr. Rolandom Osvaldom a
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom uzavreli Zmluvu o úvere na základe ktorej veriteľ poskytol
žalobcovi úverový rámec vo výške 14.206.997,27 €. Podmienkou poskytnutia úverového rámca
bolo pristúpenie žalovaného v 2. rade, ako pristupujúceho dlžníka k záväzku dlžníka zo Zmluvy
o úvere. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak veriteľ, alebo akákoľvek tretia osoba, ktorá

sa stane veriteľom pohľadávky zo Zmluvy o úvere, urobí akýkoľvek úkon smerujúci k aktívnemu
vymáhaniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere a Dohody o pristúpení voči A. Š., je povinný titulom sľubu
odškodnenia nahradiť mu všetku škodu, vrátane ušlého zisku, ktorý tento utrpí v súvislosti s porušením
povinnosti spoločnosti Arena Servis, a.s. splniť pohľadávku veriteľa riadne a včas, alebo akoukoľvek
nedbanlivosťou, úmyselným skutkom alebo porušením akejkoľvek povinnosti v súvislosti so Zmluvou

o úvere.

Z Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11.03.2009 súd zistil, že spoločnosť Arena servis, a.s., pri jej uzavretí a
podpise zastupovali predseda predstavenstva G.U. R. a podpredseda predstavenstva G.. A. O., v tejto
zmluve sa dohodli na uzavretí rozhodcovskej doložky k Zmluve o spolupráci uzavretej medzi zmluvnými

stranami dňa 22.08.2007.

Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu súd zistil, že návrh na začatie rozhodcovského konania bol
prijatý do podateľne dňa 08.11.2011. Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu tiež súd zistil, že za
spoločnosť Arena servis a. s. Bratislava výzvu na žalobnú odpoveď prevzal osobne dňa 09.11.2011

predseda predstavenstva Marián Bobák.

Z Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s.,
Bratislava, č. k. NRS 305/2001 súd zistil, že ním bol žalovaný Arena servis, a. s. zaviazaný zaplatiť
žalobcovi A. Š. istinu v sume 2.563.711,38 € a nahradiť mu aj trovy rozhodcovského konania.

Z potvrdenia o osobnom prevzatí Rozsudku č. k. NRS 305/2011 súd zistil, že tento osobne prevzal za
spoločnosť Arena servis a. s., Bratislava dňa 21.11.2011 Marián Bobák.

Z plnej moci zo dňa 22.01.2007, doručenej súdu žalovaným v I. rade do súdneho spisu, súd zistil, že bola

udelená spoločnosťou Arena Servis a.s., zastúpenej G. R. K. G.. A. O., touto spoločnosť splnomocnila
G. R. na preberanie všetkých úradných písomnosti, poštových zásielok, obyčajných listových zásielok,
doporučených zásielok, doporučených zásielok do vlastných rúk, peňažných poukazov a balíkov
adresovaný splnomocniteľovi.ZvýpovedesvedkaG.R.súdzistil,žepoznážalovanéhov2.radepánaŠ.,sktorýmbolispoluakcionármi
v spoločnosti Arena servis a pozná aj právneho zástupcu žalobcu, ktorý spoločnosť zastupoval. V tomto

konaní ide o zmluvu o spolupráci, ktorú mal uzavretú každý akcionár zo spoločnosťou Arena servis a aj
generálny dodávateľ stavby spoločnosť Rstav s.r.o., so sídlom v Hlohovci. O tom, že začalo konanie na
rozhodcovskom súde sa dozvedel po tom, ako začalo exekučné konanie voči spoločnosti Arena servis,
ako aj ostatným akcionárom ako spoludlžníkom, bolo to v roku 2011. On v tom čase bol predsedom
predstavenstva Arena servis. V tom čase im exekútor zablokoval prístup do kancelárie na Bartošovej

ulici, v kontakte boli len telefonicky, snažil sa osobne zvolať valné zhromaždenie, kde akcionárov o tomto
stave chcel informoval. Uviedol, že on osobne prevzal rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný dňa
21.11.2011. Na prevzatie rozsudku ho vyzval niekto telefonicky z rozhodcovského súdu, nevie kto, sú to
už4roky.PrišieldosídlarozhodcovskéhosúduvBratislave,tamzistilijehototožnosť,malvziaťzosebou
aj pečiatku. Iný spôsob doručenia v tom čase nebol možný. Výzvu na vyjadrenie sa k návrhu na začatie
konaniatiežprevzalon.VýzvuprebralvBratislave,lebovBanskejBystricinemoholpísomnostipreberať,

nemal ani dôvod chodiť do Banskej Bystrice, lebo mu nebol umožnený prístup do ich budovy. Nevie či
spracoval nejakú písomnú odpoveď na žalobnú výzvu, snažil sa zvolať valné zhromaždenie, však pána
H. K. Š. o tom informoval. Počas celej doby 5 rokov, počas ktorej bol predsedom predstavenstva konal
on ako predseda predstavenstva spolu s niektorým z podpredsedov. Písomnosti, teda poštu nepreberali
nikdy dvaja spoločne. Nikdy s tým nebol žiadny problém. Svedok potvrdil, že ide o jeho podpis na

potvrdení o osobnom prevzatí výzvy na žalobnú odpoveď z 09.11.2011 a potvrdení o osobnom prevzatí
rozsudku z 21.11.2011.

Z výpovede svedka G.. A. O. súd zistil, že pozná z účastníkov konania pána Š. a pána R.. Pokiaľ
vie, predmetom tohto konania sú nejaké náležitosti, ktoré sa týkajú spoločnosti Arena servis, v ktorej

pôsobil aj on, bolo to od roku 2002 do roku 2009, najskôr ako predseda predstavenstva a potom
podpredseda predstavenstva. V roku 2007, keď sa bral úver zo Slovenskej sporiteľne bol podpredsedom
predstavenstva. Úverovú zmluvu podpisovali akcionári spoločnosti, v tom čase to boli pán Š., pán
H. a pán R.. Nejaké informácie o tom, že bolo začaté rozhodcovské konanie má, ale podrobnosti
nepozná.Počasjehopôsobeniaakopredsedupredstavenstvazhrubadomarca2007sapoštapreberala

poštou. Nepamätá sa, že by sa mu stalo, že by ho niekto zavolal, aby si nejakú poštu šiel prevziať
osobne. Jeho vzťah s pánom Š. a s pánom R. K. H. je kolegiálny. Zmluva o spolupráci z roku 2007,
ktorú mali uzavrieť pán Bobák a pán Štofa zo spoločnosťou Arena bola podpísaná v čase, keď sa
uzatvárala úverová zmluva. V podstate pojednávala o tom, aby boli akcionári, ktorí pristupovali k úveru
chránení, ak by si tretie osoby od nich uplatňovali nárok. Bola to forma zábezpeky. On tie zmluvy

ako podpredseda predstavenstva podpisoval. Atmosféra medzi akcionármi v roku 2007, keď sa začal
realizovať developerský projekt s účasťou pána H. bola normálna, konštruktívna. Podpisoval tri zmluvy
o spolupráci, zmluvy podpisovali všetci zúčastnení pán Š., pán H. a pán R. a spoločnosť Rstav, ktorí
boli pristupujúci dlžníci úverovej zmluvy.

Z výpovede žalovaného v 2. rade A. Š. súd zistil, že úverovú zmluvu, ktorú podpisovali ako akcionári, aj
akospoločnosťArenaservissoSlovenskousporiteľnouboliakopristupujúcidlžníci.Pristupujúcidlžníkje
rovnakýmdlžníkomakodlžník.Kebysabankarozhodlavymáhaťpeniazeoddlžníkaalebospoludlžníkov
môže si vybrať od hociktorého. Je to rovnaký dlžník ako tá spoločnosť, ktorá úver čerpala. Okrem
akcionárov spoločnosti zmluvu podpisovala aj spoločnosť R-stav, ktorej bol on konateľom a ktorá bola

tiež pristupujúcim dlžníkom ako generálny dodávateľ stavby. V roku 2009 sa dohodli všetci akcionári, že
budú prolongovať úver, že budú pokračovať v úvere. Tieto podmienky boli také, že napr. on za Rstav
Hlohovec nebude počas trvania úveru platiť okrem úveru iné pohľadávky a potom sa stalo, že podpísali
tieto zmluvy, teda pán R. a on. Pán H. túto zmluvu nepodpísal, načo im banka vypovedala úver. Pán
Varga ju cez inú spoločnosť kúpil a dal ich na exekúciu. Potom ako sa dozvedel, že sú v exekúcii, dal

na stály rozhodcovský súd návrh na začatie rozhodcovského konania voči spoločnosti Arena servis z
titulu uzavretej zmluvy o spolupráci z roku 2007. V tom čase bol len akcionárom s pánom Bobákom mali
dve tretiny akcií, pán Bobák bol predseda predstavenstva a bolo to dohodnuté tak, že pán Varga vyberal
podpredsedov predstavenstva, aby všetci akcionári vedeli, čo sa v spoločnosti deje. Nepamätá si, či
návrh na začatie konania na rozhodcovský súd posielal poštou, alebo či sa tam podal osobne. Nepamätá

si, že by bol volaný na nejaké pojednávanie na rozhodcovskom súde, vedie viacero aj iných súdnych
konaní, tak si to nepamätá. O výsledku rozhodcovského konania sa dozvedel tak, že mu bolo doručené
rozhodnutie poštou, už si to presne nepamätá. S pánom Bobákom mal v roku 2011 dobré vzťahy, vedel
o tom, že podal návrh na rozhodcovský súd. Potom ako začalo konanie na rozhodcovskom súde sa spánom Bobákom snažili zvolať valné zhromaždenie, nedalo sa to, lebo podpredseda pán H. zakázal s
nimi spolupracovať a on s pánom R. mali nedostatočný počet akcií, aby o niečom rozhodli. Pán R. ho
informoval o tom, že mu bola doručená výzva rozhodcovského súdu na žalobnú odpoveď. Nepamätá si

kedy to bolo a nepamätá si ani, aká bola lehota na podanie odpovede. Nevedeli
čo majú robiť a v súdom určenej lehote žalobnú odpoveď za Arena servis nedali. Arena servis
prostredníctvom pána Bobáka prevzala rozhodcovský rozsudok zrejme tak, ako je uvedené v
rozhodcovskom spise. Nevie kedy bol rozhodcovský rozsudok doručený jemu, už si to nepamätá. Pri
preberaní rozhodcovského rozsudku on s pánom R.L. na rozhodcovský súd nešiel. Nevie o tom, či pán

R. niekde prevzatý rozsudok spoločnosti Arena servis zaevidoval.

z výpovede svedka B.. G. C. súd zistil, že v spoločnosti Arena servis pôsobí zhruba od roku 2007.
Pôvodne bol v dozornej rade, neskôr bol členom predstavenstva a od roku 2009 je podpredsedom
predstavenstva. Je technik, skôr sa zaoberal technickou stránkou čo sa týkalo stavieb. Nemá vedomosť
o tom, či bola uzavretá zmluva o spolupráci s pánom Š. prípadne pánom R.. Zmluvy a takéto veci riešil

zo začiatku pán R.. Zmluvy chodili medzi ním a účtovníčkou pani N.. O tomto som sa dozvedel v roku
2012, kedy firma Pharma kúpila za 1000 € od H. C. alebo Capital Investu dve zmluvy, ktoré boli každá na
2.500.000 €. Nazývali sa tuším zmluvy o spolupráci. Tieto zmluvy o spolupráci v účtovníctve spoločnosti
nefigurovali. Keď odišiel pán R. a robil sa súhrn zmlúv tak sa tam nenašli. Písomnosti boli doručované
prakticky do sídla firmy, mali v Banskej Bystrici kanceláriu, bolo to na začiatku, keď bol v dozornej rade.

Po kolaudácii bytového domu bolo vytvorené v Banskej Bystrici, na Bakošovej ulici obchodné miesto,
tam sa doručovali písomnosti s tým, že ich preberali ich pracovníčky, ktoré dirigoval pán R. ako predseda
predstavenstva. Nevie o tom, že by bola kniha o doručení písomnosti, takú nenašli. Museli založiť novú.
V Bratislave pôvodne bolo sídlo Areny servis asi v roku 2004, ktorá sa zaoberala propagáciou športu.
V roku 2007 to už bolo v Banskej Bystrici. Nevie povedať, či boli prijaté nejaké ďalšie opatrenia, lebo

on behal okolo technických vecí. Vie, že boli zablokované kancelárie, ale neviem povedať odkedy, ani
ako sa doručovalo, keď boli kancelárie zablokované. Boli tam 2 pracovníčky na predajnom mieste na
Bakošovej ulici, ktoré preberali zásielky. Bolo po kolaudácii, mená si už nepamätá ani rok si nepamätá.
Keď exekútor zablokoval kancelárie, nevie kde tieto pracovníčky sedeli.

Z výpovede svedka B.. G. Š. súd zistil, že v spoločnosti Arena Servis začal pôsobiť od 01.02.2010 ako
podpredseda predstavenstva, mal na starosti predaj bytov, rokoval s budúcimi záujemcami o kúpu bytu.
Dospoločnostinastúpilažpotom,kedymalibyťpodpísanévroku2007zmluvyospolupráciavroku2009
rozhodcovská zmluva. V tom čase o týchto zmluvách nevedel, teraz už vie. O existencii týchto zmlúv sa
dozvedel od právnych zástupcov asi v roku 2012, s ktorými o tomto rokovali. Osobne sa poznám aj s

pánom R., H. K. Š.. Aby vstúpil do spoločnosti oslovil ho pán Varga asi v novembri, decembri 2009. Bolo
to v súvislosti s tým, že z predstavenstva odchádzala doktorka V. a bolo treba doplniť predstavenstvo.
V súlade so stanovami ho zvolilo valné zhromaždenie so súhlasom všetkých 3 akcionárov. Pôsobil v
Banskej Bystrici hneď od začiatku. Keď on nastúpil do spoločnosti už mala sídlo na Bakošovej 3A, v
Banskej Bystrici, to už bolo po kolaudácii stavby a preto došlo k zmene sídla. Spoločnosť Arena servis

pracovisko alebo pobočku v Bratislave nemala. Keď nastúpil do spoločnosti vo februári 2010 písomnosti
boli doručované na adresu sídla spoločnosti, poštu preberali 2 pracovníčky, ktoré mali na to oprávnenie.
Kancelárie boli zablokované exekútorom koncom roka 2011. Jedna z pracovníčok v auguste 2011 odišla
zo spoločnosti a tá druhá odišla k 30.11.2011. Sídlo
v spoločnosti bolo v bloku 3A a pracovisko bolo vytvorené v bloku 3H. Sídlo spoločnosti ďalej fungovalo.

Doručovateľ nosil do kancelárie písomnosti, nechával v schránke oznámenie o uložení zásielok a od
decembra 2011 mal oprávnenie preberať zásielky aj on. Riešili to formou uloženia oznamov o uložení
zásielok, ktoré potom preberal na pošte on. V tom čase býval v Banskej Bystrici, vždy sa chodil pozrieť
do schránky, či tam je nejaká pošta. Potom tam prijali asistentku na polovičný pracovný úväzok, ktorá
sedela na Bakošovej 3A. Nepamätá si, kedy presne exekútor odblokoval druhú kanceláriu bloku H,

zrejme po vykonaní všetkých úkonov, ale tú už potom nepoužívali. K 30.11.2011 ukončila pracovný
pomer E. T., po nej na prelome roka 2011/2012 nastúpila G.. H. O. tá už v spoločnosti nerobí, teraz tam
nemajú žiadnu pracovníčku na preberanie pošty. Spoločnosť už predaj ukončila, preto je zbytočné tam
niekoho držať. Mali poštovú knihu, v auguste 2011 zaviedli novú, keď zistili, že pracovníčky evidenciu
neviedli tak, ako mali. On osobne do obdobia 30.11.2011 žiadnu zásielku neprebral, lebo na to nemal

oprávnenie, preberala ju slečna T., po 30.11.2011 preberal poštu on a pani O.Á. a vtedy sa poštová
kniha už viedla. Nepamätám, či v období od 01.12.2011 do nástupu pani O.Š. ním prevzaté poštové
zásielky zapísal do poštovej knihy. Spoločnosť viedla evidenciu zmlúv, bol archív, kde boli šanóny
podľa jednotlivých oblastí a po jednotlivých rokoch a obsah tých šanónov bol napísaný na čelnejstrane. Gro tvorili zmluvy účtovníctvo, kúpno-predajne zmluvy z predaja bytov a nebytových priestorov
a ostatná dokumentácia. Zriaďovacie listiny okrem obchodného registra mali tiež v archíve. Čo sa týka
splnomocnenia na preberanie pošty, to podpisoval s poštou, neviem kto druhý s ním zmluvu s poštou

podpísal, najskôr to bol pán Javor.

Z výpovede svedka B.. B. H. súd zistil, že vie čo je predmetom súdneho konania, žaloba sa týka
neplatnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vyhotovený Najvyšším rozhodcovským súdom, je to vo
veci zmluvy o spolupráci medzi pánom Š. a Arena servis. On ako akcionár pôsobil v spoločnosti Arena

servis od roku 2007 do roku 2015. Spolu s ním bol akcionárom G. R. K. A. Š.. On so spoločnosťou Arena
servis nemal uzavretú žiadnu zmluvu. Údajne mali uzavretú zmluvu pán R. K. Š.. Keď sa uzatvárala
úverová zmluva so Slovenskou sporiteľňou, súčasťou boli aj zmluvy nadriadenosti záväzku, všetci
akcionári sa skladali, nie rovnakou čiastkou a dávali pôžičky spoločnosti Arena servis a banka žiadala
všetky pohľadávky, ktoré mali spoločníci, ktoré vyplývali z pôžičky pre spoločnosť Arena servis, podriadiť
úverovejpohľadávkeSlovenskejsporiteľne.Toznamená,žeprvásasplácalaúverovápohľadávkabanky

a potom ostatné pôžičky. Ja som požičal najprv 15.000.000 Sk, potom 7 miliónov Sk a potom 1 milión
€. Pôvodná dohoda bola taká, že k výstavbe na Bakošovej ul. sa všetci traja akcionári skladáme po 15
miliónov Sk a potom Slovenská sporiteľňa, keď sa predložila žiadosť o úver, žiadala ďalšie zdroje, tak on
somposkytoldodatočneďalšiefinančnéprostriedky1milión€,leboostatnídvajapovedali,žeužnemajú.
JehopôžičkamunebolavrátenáodArenaservis,doteraznebolivyporiadanéfinančnézáležitosti,projekt

meškal, generálnym projektantom aj dodávateľom stavby bola spoločnosť R-STAV, ktorú vlastnil pán
Š. a predaj a reklamu robila spoločnosť Maynet s.r.o., ktorú vlastnil pán R.. Táto spoločnosť už dnes
neexistuje. On si pôžičku 1 milión euro poistil tým, že mu akcionári ručili svojimi akciami v spoločnosti,
úversamunevrátil,využilsvojezáložnéprávo,predalakcieaaspoňčiastočnesamuvrátilijehofinančné
prostriedky. Vrátilo sa mu asi 10% z tejto pôžičky. O zmluvách o spolupráci,

ktoré uzavrel pán R. a pán Š. so spoločnosťou Arena servis sa dozvedel o H. C., ktorému postúpili svoju
pohľadávku z pôvodnej pôžičky 15 miliónov Sk. Pán C. mu kázal zmluvy o postúpení od A. Š. K. G. R.L.
na istinu 15 miliónov a úroky a keďže tieto pohľadávky mali hodnotu len spolu cca 700.000 € tak mu
ponúkol, že odkúpi za 700.000 € tieto pohľadávky od neho. Celá táto transakcia sa robila v AK Sopko,
Floriš v Trnave.

Z výsluchu svedkyne C.. K. R. súd zistil, že účastníkov konania pozná len zo spisu. Spis dostala od pani
W., ktorá spisy prideľovala. Ona si vedie svoju súkromnú evidenciu vecí, ktoré jej boli pridelené, ktoré
má rozhodovať, administratívne rozdeľovanie spisov robil rozhodcovský súd ako taký. Súd viedol pán
K., teraz pani R.. Okrem nej a pána K. v tom čase na súde pracovala K. W.. Čo sa týka administratívnych

prác, treba sa spýtať priamo jej ako to funguje. Ona som dostala do ruky spis, v ktorom bol návrh a
prílohy, výzva na zaplatenie súdneho poplatku, čakala na žalobnú odpoveď, ak príde odpoveď prípadne
ak nepríde a uplynie lehota vydá rozhodcovský rozsudok. V tomto prípade nenariaďovala pojednávanie,
za svojej praxe len raz nariadila pojednávanie, rozhodovala len na základe návrhu a príloh spisu. Výzvu
nazaplateniesúdnehopoplatkurobísúd,neviektokonkrétnetorobí,asipaniW.,musíbyťotomzáznam

v súdnom spise. Výzvu na podanie žalobnej odpovede robí tiež pani W. resp. v tom čase to mala robiť.
Návrh spolu s výzvou sa doručuje poštou alebo osobne. Ak sa v spise nenachádzajú žiadne doručenky
o zaslaní výzvy na žalobnú odpoveď svedkyňa uviedla, že to mohli prevziať aj osobne. Urobí sa o tom
do spisu potvrdenie, aká listina, kým bola prevzatá.

Z výpovede svedkyne E. T. súd zistil, že z účastníkov konania pozná spoločnosť Arena sevis, pracovala
pre túto spoločnosť od novembra 2009 do novembra 2011 ako asistentka. V jej pracovnej náplni bolo
ukazovanie bytov, chodenie na kataster, preberanie pošty, príprava rôznych podkladov. Pracovisko mala
v Banskej Bystrici, na Bakošovej 3H. Keď nastúpila v kancelárii s ňou bola K. G. a Y. T.. Ona nahradila
K. G., ktorá išla na materskú dovolenku. Neskôr s nimi bol v kancelárii aj pán Š., nevie povedať odkedy.

Všetky 3 mali kartičky vydané poštou, ktoré ich oprávňovali preberať zásielky za Arena servis. Keď boli
v kancelárii poštu im nosili priamo do kancelárie poštári a preberali ju priamo tam, keď neboli v kancelárii
našli si v schránke žltý lístok a išli si pre zásielky na poštu. Keď prišli poštové zásielky, pozrelo sa od
koho to je, zapísala sa do knihy došlej-odoslanej pošty a podľa obsahu sa dalo vedieť tomu, kto by mal o
zásielke vedieť. Nevie o tom, že by v období október, november 2011 bol nejaký problém s doručovaním

pošty. Kancelária bola zablokovaná exekútorom asi mesiac, mesiac a pol predtým, ako zo spoločnosti
odišla, nepamätá si či to bol október alebo november 2011. Pošta sa dávala do schránky spoločnosti v
sídle na Bakošovej 3A, ale zásielky si mohol preberať aj pán R., nevedeli sme o tom, či niečo prebral,
až keď im to následne doniesol, že nejakú poštu prevzal. Keď exekútor zablokoval kanceláriu dostalapríkaz od pána Bobáka, s ktorým telefonovala, že má ísť domov a má byť na telefóne. Doma bola asi 2-3
týždne. Keď bola zavretá kancelária a dostala poštu, následne ju zapisovala do poštovej knihy, zápisy
neboli robené priebežne podľa toho kedy do firmy prišli.

Z výpovede svedkyne K. W. súd zistil, že bola predsedníčkou Najvyššieho rozhodcovského súdu, keď
ešte nebola advokátkou, vyžadovalo sa tam len vysokoškolské vzdelanie, bezúhonnosť a plnoletosť
a to spĺňala. Ako predsedníčka rozhodcovského súdu vykonávala organizačné a administratívne
zabezpečenie súdu, preto má za to, nešlo o vzťah medzi advokátom a klientom a nie je viazaná vo

vzťahu na NRS mlčanlivosťou. Ona nie je rozhodkyňou ani nebola, ona len administratívne zabezpečuje
chod rozhodcovského súdu tak, aby rozhodcovia mohli vo veciach konať, preto má za to, že nie je
viazaná mlčanlivosťou. Návrh na začatie konania mohli priniesť osobne, alebo poštou, zaeviduje ho
do systému, následne návrhy lustruje, vyzve na zaplatenie súdneho poplatku. Po zaplatení súdneho
poplatku sa zasiela druhej strane výzva na žalobnú odpoveď spolu s prílohami, tá má 10 dní na
vyjadrenie k veci, všetko prebieha v písomnej forme, za celý čas mali len jedno ústne pojednávanie,

lebo to mali účastníci dohodnuté v rozhodcovskej zmluve. V priebehu toho si rozhodca sleduje lehotu,
pripravuje si rozsudok, a po uplynutí lehoty na podanie odpovede vydá rozsudok. Výzvu na zaplatenie
poplatku za rozhodcovské konanie nerobil rozhodca, ktorému bola vec pridelená ale ona, ako predseda
súdu k výzve na zaplatenie poplatku za rozhodcovské konanie sa vystavuje faktúra, v tomto prípade
súdny poplatok bol zaplatený 18.11.2011, založila do súdneho spisu výpis z účtu NRS z novembra 2011.

V rozhodcovskom spise, nebol zažurnalizovaný doklad a to výzva na zaplatenie poplatku, faktúra na
zaplatenie poplatku ani doklad o tom, kedy výzvu a faktúru prevzal navrhovateľa, bolo to preto, lebo
postupujú na základe interného predpisu z 13.08.2008, podľa ktorého je rozhodcovský súd oprávnený
evidovať dôkazy navrhovateľa aj osobitným spôsobom v osobitnom šanóne. V zázname o prevzatí výzvy
k žalobnej odpovedi a v zázname o prevzatí rozhodcovského rozsudku nie je uvedená totožnosť osoby,

ktorá tieto listiny prevzala svedkyňa preto, že v tomto prípade obidva úradné záznamy robila ona osobne,
prišiel si pre ne pán Š. osobne, ona vedie si samostatne evidenciu v systéme, kedy prišiel, kto prišiel,
akým spôsobom bola zistená totožnosť a spôsob, ako bola zásielka expedovaná. Založila do súdneho
spisu výpis zo systému, v ktorom je uvedené akým spôsobom, kedy a komu bola aká písomnosť v danej
veci doručovaná. Vo výpise je uvedené, že výzva na žalobnú odpoveď bola doručená na základe plnej

moci udelenou Arenou servis pánovi R., rovnako aj rozsudok mu bol vydaný na základe tejto plnej moci.
Spis rozhodcovského súdu tvorí tak, že príjme žalobu, príjme dôkazy v origináli, vytlačí sa zo systému
spisový obal, založia sa doň doručené dôkazy. Návrh na začatie konania bol doručený osobne dňa
08.11.2011, viem to len podľa podacej pečiatky. Doručil ju pán Š.. Prevzala ho osobne. Výzvu na žalobnú
odpoveď doručovala pánovi R. za Arenu servis, lebo bol predseda predstavenstva, tak bol uvedený aj vo

výpise obchodného registra a mala za to, že je oprávnený spoločnosť zastupovať. Rozsudok za Arenu
servis prevzal pán Bobák 21.11.2011, jeho totožnosť zistila z občianskeho preukazu a na základe plnej
moci, ktorá bola k veci priložená. Tiež vysvetlila ako je možné, že keď návrh bol podaný 08.11.2011 už
09.11.2011 si prišiel za odporcu pán Bobák prevziať výzvu na žalobnú odpoveď, vyplynulo do z dohody
o výške súdneho poplatku za rozhodcovské konanie z 09.11.2011, kde na rube je uvedené rukou pána

Š. telefónne číslo na pána R..

Podľa§40ods.1Zákonaorozhodcovskomkonaní, účastníkrozhodcovskéhokonaniasamôžežalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený, alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

Podľa § 41ods. 1, veta prvá Zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 21 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce
uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci
samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej

sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť
až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského
rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník
rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke
dozvie.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní, žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú
účastníkom vždy do vlastných rúk, dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.

Podľa § 1, ods. 2, veta druhá Obchodného zákonníka, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto
ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto

predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

Podľa § 40 ods. 1, písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa
môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,

len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 51 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské
konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že G. R. bol oprávnený na základe plnej moci
preberať písomnosti za žalobcu a rozhodcovský rozsudok osobne prevzal, táto skutočnosť bola
potvrdená jeho výpoveďou v tomto konaní, svedeckou výpoveďou K. W., ako aj písomnou plnou mocou
založenou z rozhodcovského spisu, teda bol oprávnený rozsudok rozhodcovského súdu prevziať. Súd
preto mal dostatok dôkazov na to, aby ustálil, či žaloba bola podaná na tunajší súd včas, alebo nie.

Súd z vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že žaloba nebola podaná na súd po
uplynutí v 30-dňovej lehoty od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi, ktorý bol doručený
osobne predsedovi predstavenstva G. R.L. dňa 21.11.2011 a 30-dňová lehota uplynula dňa 21.11.2011,
návrh bol na tunajší súd podaný až dňa 09.02.2012, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. S
poukazom na uvedené súd nemal dôvod v predmetnom spore skúmať žalobcom namietané ďalšie

dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 57 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. s poukazom na ustanovenie
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (platného do 30.06.2016), žalobca v konaní nebol úspešný,
preto právo na náhradu trov konania by mali úspešní žalovaní v 1. až 3. rade. Náhradu trov konania si

uplatnil len žalovaný v 2. rade, súd mu priznal náhradu trov konania a trovy právneho zastúpenia trovy
právneho zastúpenia, ktoré súd vyčíslil v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, náhradu cestovného a náhradu za stratu času
nasledovne:
- 25.04.2014 Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady 61,87 EUR,

- 25.04.2014 Režijný paušál 8,04 EUR,
- 01.10.2015 Účasť na pojednávaní (8:30 -11:15 hod.) v sume 129,06 EUR,
- 01.10.2015 Režijný paušál 8,39 EUR,
- 01.10.2015 Náhrada cestovného Nitra - Bratislava - Nitra, 51,10 EUR,
- 01.10.2016 Náhrada za stratu času 83,88 EUR,

- 03.03.2016 Účasť na pojednávaní (8:30 -12:00 hod.), 132,00 EUR,
- 03.03.2016 Režijný paušál 8,58 EUR,
- 03.03.2016 Náhrada cestovného Nitra - Bratislava - Nitra, 49,10 EUR,
- 03.03.2016 Náhrada za stratu času 85,80 EUR,- 26.04.2016 Účasť na pojednávaní (9:00 -11:00 hod.), 66,00 EUR,
- 26.04.2016 Režijný paušál 8,58 EUR,
- 26.04.2016 Náhrada cestovného Nitra - Bratislava - Nitra, 50,64 EUR,

- 26.04.2016 Náhrada za stratu času 85,80 EUR,
- 09.06.2016 Účasť na pojednávaní (8:30 -09:00 hod.) v sume 66,00 EUR,
- 09.06.2016 Režijný paušál 8,58 EUR,
- 09.06.2016 Náhrada cestovného Nitra - Bratislava - Nitra, 51,36 EUR,
- 09.06.2016 Náhrada za stratu času 85,80 EUR, spolu bez DPH v sume 1040,58 €, s DHP v sume

1248,70 €.

Žalovaní v 1. a 3. rade si náhradu trov konania v tomto konaní neuplatnili, preto súd náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne v dvoch vyhotoveniach. Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických
osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované)

tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.), podľa Zákona č. 233/95 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení.