Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 10, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516201543
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8516201543.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v spore žalobcu: KRUK Česká a

Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká
republika, IČO: 247 85 199, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického
4012/30, 036 01 Martin, IČO: 367 15 352, proti žalovaným: 1/ M. S., nar. XX.X.XXXX, XXX XX X. XX,
občan SR, 2/ L. S., nar. XX.X.XXXX, XXX XX X. XX, občan SR, v konaní o zaplatenie 5.893,62 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.4.2016 domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade
zaplatenia sumy 5893,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 5733,02 eur
od 29.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.8.2012 uzavreli právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa,
a.s. a žalovaní Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverovú zmluvu“). Na základe
tejto bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 4.000 eur, ktorý sa zaviazali splatiť v 120 mesačných

splátkach v sume po 76,66 eur. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria Všeobecné obchodné podmienky
Slovenskej sporiteľne, a.s.. Žalovaní sa touto zmluvou okrem iného zaviazali splácať poskytnutý úver vo
vyššie uvedených mesačných splátkach, ďalej sa zaviazali vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu
s úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení
pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 29.10.2014 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika,
s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247

85 199 ako postupníkom, postúpila spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku voči žalovaným
vrátane príslušenstva na KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., o čom boli žalovaní upovedomení
oznámením o postúpení pohľadávky. Vzhľadom nato, že žalovaní porušili svoju povinnosť splácať
poskytnutý úver resp. jednotlivé povinné splátky úveru riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou
a všeobecnými obchodnými podmienkami, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve
žalovanej dňa 6.10.2014 písomne oznámil, že v súlade s ustanoveniami zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a žiada o okamžité splatenie úveru.

Žalobca listom zo dňa 30.3.2016 - výzva pred podaním žaloby, vyzval žalovaných k úhrade celej dlžnej
sumy. Do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradili. Celkový dlh ku dňu podania žaloby je vo výške 5.893,62
eur a predstavuje celkovú pohľadávku postúpenú na žalobcu pozostávajúcu z istiny vo výške 4.000 eur,
úrokov vo výške 1.613,42 eur, úroku z omeškania vo výške 160,60 eur a poplatkov vo výške 119,60 eur.3. Súd doručil žalovaným poučenia o procesných právach a povinnostiach spolu so žalobou na
vyjadrenie.

4. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

5. Podaním zo dňa 22.5.2017 Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v
Bratislava žiadalo o pribratie do konania ako osobitný subjekt na strane žalovaného.

6. Súd uznesením č.k. 4C 48/2016-80 predmetný návrh občianskeho združenia zamietol.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.11.2017, ktorého sa právny zástupca žalobcu a
žalobca nezúčastnil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Taktiež sa nedostavili žalovaní, preto súd
pojednávanie odročil s poukazom na potrebu ďalšieho dokazovania.

8. Na pojednávanie dňa 19.9.2018 sa nedostavili žalovaní, u žalovanej v 2. rade bolo predvolanie riadne
a včas vykázané, u žalovaného v 1. rade súd vychádzal z fikcie doručenia, a teda pojednával v ich
neprítomnosti v zmysle ust. § 180 CSP

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe tak, ako bola súdu
zaslaná. Nakoľko nedošlo k žiadnej zmene okolností od podania žaloby, trvá na všetkých písomných
vyjadreniach zaslaných súdu. Zároveň uviedol, že nemá k dispozícií žiadne ďalšie listinné dôkazy, a
teda ani doručenky preukazujúce doručenie výzvy žalovaným na úhradu dlhu.

10. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 8.8.2012 (čl.
5), štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere (čl. 7), výzvou na zaplatenie
z 8.09.2014, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 6.10.2014, Zmluvou o postúpení
pohľadávok z 29.09.2015, oznámením o postúpení pohľadávky na žalobcu z 11.11.2014, predžalobnou
výzvou z 30.3.2016, všeobecnými obchodnými podmienkami, špecifikáciou žalovanej pohľadávky (čl.

87) a ďalšími listinami, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a zistil tento skutkový stav veci.

11. Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaní uzavreli dňa 8.8.2012 Zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverovú zmluvu“). Na základe tejto bol žalovaným
poskytnutý úver vo výške 4.000 eur, ktorý sa zaviazali splatiť v 120 mesačných splátkach v sume po

76,66 eur od 22.9.2012, k 22.dňu v kalendárnom mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá fixná do
splatnosti 17,40 % ročne. Celková čiastka spojená s úverom predstavovala 9.184,76 eur. Úver bol
poskytnutý jednorazovo. Konečná splatnosť úveru bola 22.8.2022.

12. Žalovaní úver nesplácali podľa zmluvy a dostali sa do omeškania. Z predložených listinných dôkazov

vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaného v 1. rade a v 2. rade dňa 08.08.2012 na
zaplatenie omeškaných splátok a upozornila ich na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Žalobca
však súdu nepreukázal doručenie tejto výzvy žalovanému v 1. rade a ani žalovanej v 2. rade. Nebolo
preukázané ani aspoň odoslanie tejto výzvy zo strany práv. predchodcu žalobcu. Keďže žalovaní dlh
nezaplatili, preto Slovenská sporiteľňa, a.s. v zmysle Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len

„VOP“) úver zosplatnila k 03.10.2014. Túto skutočnosť oznámila žalovaným listom zo dňa 6.10.2014,
ktorý žalovanému v 1. rade doručila 10.10.2014 a žalovanej v 2. rade dňa 13.10.2014, zásielku však
prevzal jej manžel. Následne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 postúpila
pohľadávku terajšiemu žalobcovi, čo žalovaným oznámila listom zo dňa 11.11.2014. Doručenie tohto
oznámenie súdu nebolo preukázané. Žalovaní uhradili iba dve splátky vo výške 154,30 eur. Žalobou

uplatnená pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny 4000 eur, riadneho úroku v sume 1613,42 eur,
poplatkov vo výške 119,60 eur, úroku z omeškania k dátumu postúpenia v sume 160,60 eur.

Právny stav:

13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávkuzodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Z
cit. právnej úpravy vyplýva, že banka je oprávnená postúpiť inému subjektu vtedy, ak napriek písomnej
výzve je klient v omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku nepretržite dlhšie, ako 90
kalendárnych dní. Postúpenie pohľadávky predpokladá kumulatívne spojenie dvoch podmienok, a to
splatnosť postúpenej pohľadávky a predchádzajúcu písomnú výzvu banky dlžníkovi po tom, čo bol dlhšie

ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením záväzku. V predmetnej veci Slovenská sporiteľňa
nepostupovala v súlade s cit. právnou úpravou, nakoľko nepreukázala doručenie výzvy dlžníkovi -
žalovanej na úhradu dlhu.

14.Podľa§1ods.2z.č.129/2010Spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 1 Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je

dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom
zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z., ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

21. Podľa § 2 ods. 2 Obč. zákonníka, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

22. Podľa § 219 odsek 2 CSP, rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania,

ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie
najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na
ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia
o odročení pojednávania sa v tomto prípade použijú. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okremvšeobecných náležitosti podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúci h
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

23. Podľa § 219 odsek 4 CSP, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

24. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Ustanovenia Obchodného zákonníka,

v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného
záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou
právnou úpravou. Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, a teda
podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre
spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu,

že na strane žalovaného je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na
ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý vykonáva svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii
okrem finančných prostriedkov aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním. Podľa čl. 6 ods. 1
SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,členskéštátyzabezpečia,abynekalépodmienkypoužitév
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

25. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko
je podporené aj Rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch
C-240/98,C-241/98,C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano

Quinteround Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo,
Mohammed Berroanea Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa
môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z
úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená
vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl.6 Smernice, konkrétne chrániť

spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl.7 Smernice. Tieto opatrenia
môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

26. Súd má za to, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka,
treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitného zákona. Právna úprava obsiahnutá

v zákone č. 102/2014 Z.z. zmenila a doplnila niekoľko právnych predpisov, ktorými sa má zabezpečiť
vyššia úroveň právnej ochrany spotrebiteľov ako slabšej strany v spotrebiteľských právnych vzťahoch.
Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje prioritu aplikácie Občianskeho zákonníka
pred Obchodným zákonníkom. Uvedená právna úprava je systematicky zaradená v hmotnoprávnom
predpise, ale z hľadiska svojho obsahu má procesný charakter, pretože určuje, ktorý predpis treba

aplikovať v prípade, že posudzovaný právny vzťah je spotrebiteľský. Súd aplikuje procesný predpis,
ktorý je platný a účinný v čase prejednávania a rozhodovania veci. Súd bol povinný na posudzovaný
právny vzťah aplikovať kogentné ustanovenia špeciálneho predpisu, zákona č. 129/2010 Z.z.

27. Zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými má teda

charakter spotrebiteľského úveru.

28. Nakoľko aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore mal žalobca nadobudnúť podľa svojho tvrdenia na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa, ktorým bola banka, okrem všeobecnej
právnej úpravy postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z ustanovenia § 524 a násl. Občianskeho

zákonníka, bolo nevyhnutné skúmať platnosť postúpenia pohľadávky aj podľa osobitnej právnej normy
upravujúcej pôvodný zmluvný vzťah medzi pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľnou , ktorý je
bankový subjekt a žalobcom, pričom vzhľadom na právny status pôvodného veriteľa sa právne vzťahy
vyplývajúce z úverových zmluvných vzťahov medzi bankou a klientami banky spravujú osobitnouprávnou úpravou - zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pokiaľ osobitná právna norma ako lex specialis
upravuje osobitne zákonné podmienky a predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky z bankových
úverov - konkrétne ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, súd aplikoval a vyložil predmetné

zákonné ustanovenie ako zákonné podmienky, ktoré banka, ako pôvodný veriteľ, bola povinná splniť
na to, aby došlo z jej strany k platnému postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z bankového úveru voči
dlžníkom na ďalší subjekt.

29. Súd dospel k záveru, že žalobca nie je v danom spore aktívne legitimovaným a nositeľom práv

z predmetnej pohľadávky, pretože súdu nepreukázal, že by na neho právne relevantným a zákonným
spôsobom prešiel nárok uplatňovaný žalobou. Súd s poukazom na citáciu ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách zdôrazňuje, že zákon o bankách, ako osobitná právna úprava, pre platné postúpenie
pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie oboch podmienok v zmysle tohto zákonného ustanovenia
(osobitnápísomnávýzvabankyklientoviarelevantnádobaomeškaniadlžníkaajnapriekpísomnejvýzve
banky), pričom súd nemal v konaní preukázané splnenie jednej z uvedených zákonných podmienok

- a to hodnoverne preukázané zaslanie písomnej výzvy banky žalovaným ako dlžníkom tak, ako to
predpokladá uvedené zákonné ustanovenie.

30. Pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre platné a zákonné postúpenie pohľadávok banky alebo
pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu, ustanovenie § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. o

bankách je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniam § 524 a nasl. lex generalis Občianskeho
zákonníka, upravujúceho postúpenie pohľadávok, banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo
postúpiť postupníkovi pohľadávku, avšak len za podmienok, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 92 ods.
8 zákona o bankách, teda pokiaľ klient nesplní riadne a včas čo i len jednu splátku istiny úveru, jeho
omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a súčasne na zaplatenie omeškanej časti

peňažného záväzku bol preukázateľne písomne bankou vyzvaný.

31. Súd konštatuje, že neboli naplnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z
pôvodného veriteľa - banky na následného postupníka, a to z dôvodu nepreukázania naplnenia
zákonných predpokladov vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca neuniesol

v konaní dôkazné bremeno, pretože nepreukázal hodnoverným dôkazom zaslanie tejto písomnej výzvy
pôvodného veriteľa - banky žalovaným v 1. a 2. rade. Žalobca nepreukázal súdu ani odoslanie tejto
písomnosti banky žalovaným, ako ani prevzatie tejto písomnosti žalovanými. Taktiež nebolo preukázané
doručenie oznámenia od práv. predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky na terajšieho žalobcu.

32. Vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, ktorá je nosnou zásadou v sporovom konaní a
povinnosti tvrdenia a preukázania tvrdenia, ako aj povinnosti znášať a uniesť dôkazné bremeno o tom,
že žalobcovi skutočne náleží v spore uplatnené právo či nárok, súd nie je povinný vyzývať žalobcu na
splnenie povinnosti, ktorá je jeho elementárnou povinnosťou, pokiaľ má záujem v konaní uspieť a uniesť
dôkazné bremeno (s poukazom na čl. 8 Civilného sporového poriadku, § 132 ods. 1 CSP).

33. Súd musel absenciu tohto nevyhnutného dôkazu vyhodnotiť v neprospech žalobcu, nakoľko nemal
v konaní preukázané hodnoverne naplnenie zákonných podmienok platného postúpenia pohľadávky
v zmysle osobitnej právnej normy a teda nemal preukázané platné nadobudnutie aktívnej vecnej
legitimácie súčasného žalobcu.

34. Súd tak konštatuje, že v prípade pohľadávky banky je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách iba pohľadávka alebo časť pohľadávky z bankového
úveru len za predpokladu, že preukázateľne banka ešte pred postúpením pohľadávky zaslala písomnú
výzvu dlžníkovi na splnenie dlhu po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky
v zmysle hmotného práva a musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky
postúpenia stanovuje priamo zákon o bankách a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom
ochrany bankového tajomstva (uvedenú skutočnosť súd konštatuje len pre úplnosť vzhľadom na
označenie 14. Časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ

TAJOMSTVO, v ktorej je obsiahnuté aj zákonného ustanovenia § 92 ods. 8), ide o zákonné podmienky
postúpenia pohľadávky upravené osobitnou právnou normou, pri porušení ktorých právny úkon
postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a preto s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho
zákonníka, v spojení s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je neplatný.Taktiež ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky
pri ochrane bankového tajomstva, ale priamo stanovuje hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam

Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávok (§ 524 a nasl.. Občianskeho zákonníka). Takémuto
záveru nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky pohľadávku postúpiť “), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie
“Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového
tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje osobitné podmienky, za

ktorých môže banka a to aj bez súhlasu klienta postúpiť pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a
contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka platne postúpiť
pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže.

35.Bankaještátomautorizovanáinštitúcia,ktorejčinnosťvzmysleust§2ods2Zákonaobankách/ZoB/
podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.

Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.

36. Z ust. § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany
banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teba banka má oprávnenie
postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej

výzvebankyvomeškaní.Tedapohľadávkazodpovedajúcatakémutopeňažnémuzáväzkujenesplácaný
určitú dobu dlh. Bolo by teda v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu
stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle
zákona o bankách pod dohľad NBS.

37. Banka má právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takýto postup banky
je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej
mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať
pred postúpením pohľadávky. Žalobca ale takéto oprávnenie nemá, nakoľko spôsobilým predmetom
postúpeniavzmysleust.§92ods.8ZoBmôžebyťibapohľadávkaalebojejčasť,ktorésúužsplatnými,a

to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie
pohľadávky banky.

38. V danom prípade neboli splnené zákonom stanovené náležitosti na platné postúpenie pohľadávky.

Pokiaľ bola postúpená pohľadávka bankou bez splnenia podmienok uvedených v uvedenom zákonnom
ustanovení, je potrebné takéto konanie a úkon považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto
úkon je absolútne neplatný podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. Žalobca v konaní nepreukázal
naplnenie jednej zo zákonných podmienok na platné postúpenie pohľadávky - odoslanie a doručenie

predchádzajúcej písomnej výzvy banky dlžníkom - žalovaným, pričom ani oznámenie banky klientom
o postúpení pohľadávky, respektíve následné oznámenie postupníka o postúpení pohľadávky nebolo
súdu preukázané, a ani toto nenahrádza takúto osobitnú výzvu vyžadovanú zákonom a teda potom
zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou mal pôvodný žalobca pohľadávku voči žalovanej od banky
nadobudnúť, je v rozpore so zákonom a je neplatná a tak postupník - žalobca nemá v konaní aktívnu

vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky.

39. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti sa súd už ďalšími tvrdeniami nezaoberal, vychádzajúc zo
zistenej nesprávnej aktívnej legitimácie, a preto žalobu zamietol.

40. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

41. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Žalovaným, ako úspešnej strane sporu, však žiadne trovy nevznikli, preto im súd náhradu trov
konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia

nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.