Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116218834
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116218834.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu Z. D., nar. X.XX.XXXX, bytom
N. XX, S. - H. N., zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sovietskych
hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 100,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu, proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 19.1.2018, č. k. 14Csp/73/2016-39, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 100,- eur do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca nemá právo na
náhradu trov konania a žalovanému sa náhrada trov nepriznáva.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci odôvodnil ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.. Zdôraznil,
že spotrebiteľ má právo uplatniť nárok na primerané finančné zadosťučinenie vtedy, ak na súde úspešne

uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi. V
danomprípadežalobcaodvíjalsvojnárokodrozhodnutiaOkresnéhosúduPrešovvydanéhovkonanísp.
zn. 25C/419/2015, ktorým súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, avšak z dôvodu nedostatku
vôle uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. z dôvodu neurčitosti ohľadom výšky pohľadávky,
ktorá má byť zabezpečená s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ. Z toho vyplýva, že súd v pôvodnom
konaní nekonštatoval žiadne porušenie práv a povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z., resp.
osobitnými predpismi na ochranu spotrebiteľa, za čo súd považuje napr. aj ust. § 52 a nasl. OZ. V danom

prípade súd v predchádzajúcom konaní konštatoval porušenie všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka, konkrétne § 37 a § 39. Keďže táto podmienka nebola splnená, žalobca nemá nárok na
primerané finančné zadosťučinenie, a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. Zdôraznil tiež, že z
pojmu zadosťučinenie vyplýva, že má sa jednať o nápravu určitej krivdy, keď sa má nahradiť určitá
ujma, ktorú súd v konaní musí mať preukázanú. V danom prípade však žalobca na otázku, či mu v tejto
súvislosti vznikla nejaká ujma, resp. nejaké problémy, príkoria a pod., žiadnym spôsobom nereagoval
a v podstate sa ani nevedel vyjadriť k predmetu konania, resp. si presne nepamätal, o ktorú zmluvu sa

v danom prípade malo jednať. O trovách konania strán rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 257 C.s.p..3.Protitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalobca,ktorýnesúhlasísrozsudkomsúduprvejinštancie
a navrhol ho zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uvádza, že nie je mu
jasné, čo majú znamenať zistenia súdu obsiahnuté v bode 4 rozsudku, nakoľko podľa ich obsahu

sa týkajú výlučne veci vedenej na OS Prešov sp. zn. 25C/419/2015, ktorá skončila právoplatne jeho
úspechom a na základe tohto úspechu pred súdom podal žalobu o primerané finančné zadosťučinenie.
Odpovede žalobcu, na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení bodu 4 poukazuje a ktoré sú pravdivé,
sú podľa žalobcu na posúdenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie právne bezvýznamné.
Súd prvej inštancie úplne prehliada, že spomínané konanie OS Prešov sp. zn. 25C/419/2015 bolo

konaním v spotrebiteľskej veci. Súd prvej inštancie tiež prehliada, že v uvádzanom konaní súd právne
odôvodnil výrok rozsudku z 2.5.2016 nielen § 37 a § 39 OZ, ale aj § 52 a nasl. OZ a v súvislosti so
Smernicou rady 93/13/ EHS. Súd ďalej prehliadol, že zabezpečovacia zmluva bola uzatváraná výlučne
vo vzťahu k spotrebiteľskej úverovej zmluve, ktorej súčasťou bola a že ju ako formulárovú zmluvu
pripravil žalovaný, ako sa to konštatuje aj v spomínanom rozhodnutí súdu. Súd ďalej prehliadol, že aj
judikát, ktorý bol použitý v tomto konaní sa týkal výlučne spotrebiteľských právnych vzťahov. Súd tak

nielen že odignoroval zistenia súdu v právoplatne ukončenej veci o poručení spotrebiteľského práva
žalobcu, ale odignoroval aj početnú judikatúru Krajského súdu Prešov, ktorá súvisí s prejednávanou
vecou a na ktorú v odvolaní poukazuje. Podľa žalobcu pre správny výklad § 3 ods. 5 veta tretia Zákona
o ochrane spotrebiteľa je podstatné to, že je to spotrebiteľ, kto úspešne uplatní spotrebiteľské právo
na súde v konaní, predmetom ktorého je posudzovanie spotrebiteľského právneho vzťahu. Tým je

súčasne dané, či aplikovaná právna norma je alebo nie je normou v zmysle § 3 ods. 5 veta tretia
citovaného zákona. Týmto spotrebiteľským právom je akákoľvek norma, ktorá sa v konkrétnej veci na
súde aplikuje na spotrebiteľský právny vzťah, teda na vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Tento
názor jednoznačne vyplýva aj z aplikačnej praxe, keď súdy priznávajú spotrebiteľom primerané finančné
zadosťučinenie v nadväznosti na predchádzajúce konania o neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, napr.

pre jej rozpor s dobrými mravmi, konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov neplatnej
rozhodcovskej doložky, či zmluvy, konania o neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy alebo zdržania
sa ich vykonania, čo taktiež nie je inštitút použiteľný len pri posudzovaní spotrebiteľských právnych
vzťahoch a týka sa aj ďalších zabezpečovacích inštitútov prípustných v spotrebiteľských právnych
vzťahoch. Mylné a nemajúce oporu v zákone sú aj úvahy súdu prvej inštancie obsiahnuté v bode 7

rozsudku. Súd vychádza z názoru, že primerané finančné zadosťučinenie možno priznať len vtedy, ak
porušenie práv alebo povinnosti mu spôsobilo nejakú ujmu a v tomto zmysle vníma zadosťučinenie.
Súd tento inštitút neposúdil podľa platnej právnej normy, ale podľa vlastného výkladu obsahu slova
zadosťučinenie a jednostranne vychádza len z jedného, pre spotrebiteľa nevyhovujúceho významu,
nakoľko súdu uniklo, že slovo zadosťučinenie má aj význam pocitu uspokojenia zo satisfakcie ako

odplaty. V tejto súvislosti poukazuje aj na vývoj právnej úpravy primeraného finančného zadosťučinenia.
Norma nikdy nevyžadovala ujmu, ale je pravdou, že do 9.6.2013 vyžadovala, aby konanie dodávateľa
bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi, teda ani žiadna ujma, ale ani žiadna priama hrozba ujmy,
ale len možnosť privodiť ujmu. Od 10.6.2013 sa zrušila potreba ujmy aj čo i len možnosti privodenia
ujmy, stačí úspech spotrebiteľa, čo sa týka spotrebiteľského práva na súde. Táto história normy má

svoj význam. Treba ju dodržiavať aj zo strany súdu a nie je možné platnú právnu normu nahradiť jej
vlastným dotvorením o pojmy, ktoré norma neobsahuje. Netvrdí, že ujma alebo hrozba ujmy nemá pri
posudzovaní primeraného finančného zadosťučinenia význam. Má význam, ale pre posúdenie výšky
primeraného finančného zadosťučinenia a nijakým spôsobom nemôže viesť k záveru o neexistencii
právneho základu nároku na posudzovaní primeraného finančného zadosťučinenia. V zmysle týchto

dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny a stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej
inštancie s tým, že vydané rozhodnutie je vecne správne.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je opodstatnené.

6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie,
ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností
orgánom dozoru, dohľadu a kontroly a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

8. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

9. Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho

konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom.
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostíustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva

alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní

porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedal. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z., alebo osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinností privodiť spotrebiteľovi ujmu. Na

úspešné uplatnenie práva postačuje aj to, keď spotrebiteľ vyjadrí nesúhlas s uplatnenou pohľadávkou.

11. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje,
ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde.

12. Je zrejmé, že v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 25C/419/2015 žalobca sa voči žalovanému
domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy s príslušenstvom. Rozsudkom zo dňa
2.5.2016, č. k. 25C 419/2015-47 bolo právoplatne určené, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve o
poskytnutí spotrebného úveru - flexipôžičky č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi
právnym predchodcom žalovaného a žalobcom je neplatná. V uvádzanom konaní súd žiadaný nárok

žalobcu posúdil nie len v intenciách ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, ale aj v nadväznosti na
§ 52 a nasl. OZ. v spojení so Smernicou rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. V tomto konaní súd vychádzal zo situácie, že žalobca vystupoval pri uzatváraní dohody o
zrážkach zo mzdy v postavení spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy má formulárový charakter,
rovnako ako zmluva o úvere a obsah týchto zmlúv žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť.

Sporná dohoda o zrážkach zo mzdy slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého
úveru s tým, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na
ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného práva, ako aj právneho poriadku SR, nakoľko
na základe tohto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli
nároky žalovaného preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu

na to, či bol odôvodnený alebo nie. Z celého konania žalovaného tak podľa súdu vyplynulo, že účelom
tohto zabezpečenia pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči
žalobcovi. Naviac žalobca poprel, žeby mal záujem takúto Dohodu uzatvoriť a súd taktiež skonštatoval,
že znenie Dohody vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorú má zabezpečovať, je neurčité.

13. Je preto potrebné konštatovať, že žalobca si bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní
úspešne uplatnil právo vo vzťahu k neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatváraná v
súvislosti so zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru - flexipôžičky. Bol to žalovaný, resp. jeho právny
predchodca, ktorý v súvislosti s touto zmluvou nepostupoval s odbornou starostlivosťou a predostrelžalobcoviformulárovúzmluvu,ktorábolavopredpripravená.Právnypredchodcažalovanéhoakosubjekt
podnikajúci v oblasti poskytovania úverov musí poznať zákonnú úpravu s tým súvisiacu, a to aj pokiaľ ide
o predpoklady zmluvy o zrážkach zo mzdy, napriek tomu zákonné ustanovenia nedodržal a ním vopred

pripravená formulárová zmluva neobsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti, čo žalobca ako
spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Zároveň v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva
splnenie predpokladu na primerané finančné zadosťučinenie pri uplatnenom porušení práva alebo
povinností ustanovenej nielen samotným zákonom č. 250/2007 Z.z., ale aj osobitnými predpismi.

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na
závažné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, ktorých
ochrany sa žalobca úspešne domohol na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné.
Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odrádzajúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy
môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle

judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc, musia byť sankcie za diskriminačné správanie ,,účinné,
primerané a odrádzajúce“. Konkrétne posúdenie výšky finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu
a s ohľadom na všetky okolnosti veci odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcom uplatňované finančné
zadosťučinenie vo výške 100.- eur je potrebné považovať za primerané. Takto priznané finančné
zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá vznikla konaním žalovaného, resp. jeho právneho

predchodcu, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je
aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Ako už bolo spomínané, žalobca sa v
inom súdnom konaní úspešne domohol svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady
pre priznanie finančného zadosťučinenia v požadovanej sume 100,-, ktorá zodpovedá svojmu účelu,
teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv

spotrebiteľov.

15. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie (§ 388 C.s.p.)
a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

16. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p..
Žalobcoviakoúspešnémuúčastníkovikonaniapatrínáhradavzniknutýchtrovstým,žeovýškepriznanej
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).