Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, November 11, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114215859
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114215859.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: M. Š., C.. XX.X.XXXX, W.
XX, XXX XX M., o zaplatenie 4.762,55 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.779,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.6.2010 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.7.2010 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.8.2010 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.9.2010 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.10.2010 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.11.2010 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.12.2010 do 17.11.2012,

vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.1.2011 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.2.2011 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.3.2011 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.4.2011 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.5.2011 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.6.2011 do 17.11.2012,

vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.7.2011 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.8.2011 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.9.2011 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.10.2011 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.11.2011 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.12.2011 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.1.2012 do 17.11.2012,

vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.2.2012 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.3.2012 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.4.2012 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.5.2012 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.6.2012 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.7.2012 do 17.11.2012,

vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.8.2012 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.9.2012 do 17.11.2012,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 56,03 Eur od 21.10.2012 do 17.11.2012,
a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.779,76 Eur od 18.11.2012 do zaplatenia.

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 5.6.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 4.762,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo splátok za obdobie od

21.6.2010 do 17.11.2012 a úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.762,55 Eur od
18.11.2012 do zaplatenia a náhradou trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovanému. Uviedol, že postupca a žalovaný uzatvorili dňa 16.7.2007 zmluvu č. XXXXXXXXX,

ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe
uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných
podmienkach.

3. Žalobca poukázal na to, že zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú
Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takom prípade
použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok

premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne
v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. To znamená, že aj v otázke premlčania je
na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka s tým, že tento právny názor
vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.3.2013 sp. zn.: 6M Cdo 4/2012, ktorým
zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Ďalej žalobca poukázal na to, že do 31.12.2007 sa

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných zmluvných podmienkach upravených v § 52
až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené
v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere
bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.

4. Žalobca tvrdil, že jeho pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 5.976,66 Eur, ktorá
pozostávala z istiny 5.264,14 Eur (pozn. súdu: bez jej zrejmého vymedzenia, keďže úver bol poskytnutý
vo výške 3.684,52 Eur, a bol aj čiastočne splatený - viď nižšie), riadneho úroku 648,31 Eur a úroku z
omeškania 64,21 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa,
a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná

bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 64,21
Eur predstavujúcu úrok z omeškania si v tomto konaní neuplatňuje. Uviedol, že podľa zmluvy postupca
poskytol žalovanému úver vo výške 3.684,52 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo
výške 56,03 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. V tomto konaní si uplatňuje splátky úveru splatné od 20.6.2010
do20.6.2017vpočte85avcelkovejvýške4.762,55Eurstým,žesplátkypôvodnesplatnéod20.11.2012

do 20.6.2017 sa stali splatnými dňa 17.11.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Zvyšné splátky úveru si v tomto konaní neuplatňuje. Úrok z omeškania si uplatňuje počnúc dňom
splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru si žalobca uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa.

5. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa
§ 114 ods. 3 O.s.p. uložil. Na pojednávaní uviedol, že si je vedomý skutočnosti, ktoré uviedol žalobca,
avšak poukázal na svoju sociálnu situáciu. Uviedol, že býva u rodičov, pričom má tiež určenú vyživovaciu
povinnosť voči dieťaťu. Inak sa k veci nevedel vyjadriť. Nevedel k veci uviesť nič iné. Úver bral za tým
účelom, aby uhradil svoje iné záväzky. Dlh je schopný uhradiť v splátkach.

6. Na základe výzvy súdu, aby v zmysle § 79 O.s.p. doplnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú
uplatnený nárok čo do základu a výšky, t.j. presne špecifikoval z čoho pozostáva žalovaná suma
(poskytnuté peňažné prostriedky, istina, poplatky, úroky), aké sumy a kedy žalovaný celkovo na základe
tejto úverovej zmluvy uhradil a na aké platby (istina, úroky, úroky z omeškania, poplatky) boli jednotlivé

splátky zarátané, žalobca v písomnom podaní zo dňa 1.6.2015 poukázal na platobnú históriu aamortizačnú tabuľku, a uviedol, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 3.684,52 Eur
(111.000,- Sk) a žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 1.206,64 Eur. Uviedol
jednotlivé úhrady odporcu v rôznych výškach uskutočnené od 16.7.2007 do 26.9.2011 s tým, že na istinu

bola započínaná suma vo výške 1.053,02 Eur, na poplatky suma 73,69 Eur a na úrok z omeškania suma
vo výške 79,93 Eur (pozn. súdu: spôsob výpočtu započítaných poplatkov a úrokov z omeškania, ako aj
oprávnenosť ich započítavania, a najmä spôsob uplatňovania a výpočtu úrokov - okrem amortizačnej
tabuľky zobrazujúcej iba plánované zloženie, resp. započítavanie splátok pri ich pravidelnom splácaní
ku dňu ich splatnosti, keď pritom žalovaný napokon platby uhrádzal v rôznych dňoch mimo dohodnutých

termínov splátok, teda pred resp. po ich splatnosti - žalobca neuviedol).

7. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť
skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení (dôkazná povinnosť). Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno

nahradiť odkazom na označené dôkazy.

8. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je

potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

9. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia),
je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav
aplikovať.

10. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

11. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, a na základe zhodných (resp.

nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový
stav:

13. Dňa 16.7.2007 uzatvoril právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka so
žalovaným ako dlžníkom písomnú zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX. Podľa článku I.

predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za
podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Dlžník sa v nej zaviazal za dohodnutých podmienok
poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Medzi
základným podmienkami bolo uvedené: výška úveru 111.000,- Sk, typ a výška úrokovej sadzby:
premenlivá, 12,35% p.a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo

bezhotovostne, poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne, výška splátky 1.688,- Sk, splatnosť prvej
splátky istiny 20.8.2007, počet splátok 119, periodicita a splatnosť splátok istiny: mesačne, k 20. dňu
v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru: 20.6.2017, splatnosť úrokov: mesačne, v posledný
deň kalendárneho mesiaca, ročná percentuálna miera nákladov 14,61%. Spôsob počítania zmluvných
úrokov, teda spôsob uplatňovania úrokovej sadzby úveru, jej zmena, a to ako, z akej sumy a odkedy a

dokedy sa uplatňuje, prípadne že dohodnuté úroky a poplatky sa pripočítavajú k úveru (tzv. zaúčtovanie
s kapitalizáciou - tak ako vyplýva z predloženej platobnej histórie, viď nižšie) a podľa dohody zmluvných
strán sa stávajú súčasťou poskytnutých peňažných prostriedkov a úročenej pohľadávky (t.j. povinnosť
platiť úroky z úrokov, tzv. anatocizmus) zo zmluvy nevyplýva. V zmluve je v čl. II bod 3. ešte uvedené, ževšetkyprávnevzťahyvysloveneneupravenévúverovejzmluvesabudúriadiťpríslušnýmiustanoveniami
úverových podmienok, všeobecných obchodných podmienok, obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi, a to v tom poradí. Určité a zrozumiteľné stanovenie úpravy (resp. odkaz na úpravu)

nejakejďalšejkonkrétnej(určitej)častiobsahuzmluvyodkazomnaúverovépodmienkyalebovšeobecné
obchodné podmienky (napr. že úročenie - uplatňovanie úrokovej sadzby, spôsob jej zmeny - keďže
bola dojednaná ako pohyblivá, spôsob započítavania úhrad, prípadne povinnosť platiť poplatky upravujú
všeobecné obchodné podmienky) zo zmluvy nevyplýva.

14. Žalobcom predložené všeobecné obchodné podmienky nie sú nikým (a teda ani žalovaným)
podpísané. Úverové podmienky predložené neboli.

15. Podľa tvrdení žalobcu v jeho písomnom podaní zo dňa 1.6.2015 žalovaný na túto zmluvu, resp.
úver zaplatil postupne v rôznych dňoch (aj mimo dohodnutých termínov splátok - teda pred resp.
po ich splatnosti) spolu sumu 1.206,64 Eur. Tieto úhrady (uskutočňované nepravidelne) boli podľa

tvrdení žalobcu započítané na rôzne položky (istinu, poplatky a úrok z omeškania) bez toho, aby
bol zrejmý mechanizmus a dôvod (oprávnenosť) započítavania úhrad na jednotlivé položky. Podľa
žalobcom predloženej platobnej histórie boli pritom úroky a rôzne poplatky žalovanému zaúčtovávané
s kapitalizáciou (t.j. zrejme s pripočítavaním k ďalej úročenej istine - bez toho aby toto vyplývalo z
predloženej zmluvy) a bez toho aby pri úrokoch z úveru bol zrejmý spôsob ich výpočtu (z akých súm,

za aké obdobie a v akej sadzbe).

16. Podľa oznámenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 15.10.2012 (č.l. 21) adresovaného žalovanému
a zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 Slovenská sporiteľňa a.s. pohľadávku z vyššie
uvedenej úverovej zmluvy postúpila na žalobcu.

17. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Nasledujúce dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka (od ktorých sa strany v zmysle §
263 ods. 1 OBZ môžu odchýliť) stanovujú výšku úrokov, ich uplatňovanie, ako aj pravidlá splácania a
splatnosti úrokov.

19. Podľa § 502 ods. 1 OBZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich

úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona.

20. Podľa § 503 ods. 2 OBZ ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

21. Podľa § 503 ods. 3 OBZ dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou
určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.

22. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v
zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho
sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom však vyplýva, že v
podrobnostiach ide o nároky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúce
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť

aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.

23. Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.24. Podľa § 4 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

25. Obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v ust. § 4 ods. 2 ZoSU,

podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

26. Podľa § 273 OBZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

28.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou

osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak.

29. Podľa § 4 ods. 4 ZoSU pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

30. V zmysle ust. § 4 ods. 5 ZoSU však platí, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

31. Podľa všeobecne akceptovaného výkladu úrokom sa rozumie príjem (výnos) z určitého kapitálu. Pri
peňažných prostriedkoch je to cena za získanie peňazí od niekoho druhého, ktorú musí zaplatiť dlžník
veriteľovi.

32. Z povahy veci ako úverového vzťahu s povinnosťou dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť určité (dohodnuté) úroky (§ 497 OBZ), v spojení s citovanými zákonnými
ustanoveniami (s prihliadnutím na právo dlžníka, ak nie je dohodnuté inak, vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve, a jeho povinnosť zaplatiť úroky len za dobu od poskytnutia
do vrátenia peňažných prostriedkov) vyplýva, že úrok, resp. spôsob úročenia a splácania úveru a jeho

jednotlivých častí musí byť vyjadrený určitým a zrozumiteľným spôsobom vylučujúcim pochybnosti o
obsahu povinnosti splácať jeho jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia), a musí byť uvedený v
písomnej úverovej zmluve, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Inak sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov, resp. veriteľ na úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, nárok nemá.

33. To znamená, že pre nárok na úroky musí byť v písomnej úverovej zmluve dojednaná úroková sadzba
spotrebiteľského úveru a súčasne podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie - ktorými sa, vychádzajúc
z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumya odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov, alebo od reálneho
poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného času v prípade
dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do stanoveného času

splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť platenia úrokov
(napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných prostriedkov)

34. Všetky vyššie uvedené obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pritom
zároveň vo svojej podstate vymedzujú rozhodujúce skutočnosti, ktoré jediné odôvodňujú, resp. v zmysle

ZoSU sú spôsobilé (mohli by a mali by) odôvodňovať nárok na úroky a poplatky (odplatu) za úver podľa
zmluvyospotrebiteľskomúvere,aktorépretomusížalobcavsúvislostisnimipreúspechvkonaníriadne
tvrdiť (a preukázať). Totiž len ak je v zmluve (presne) stanovený rozsah a spôsob čerpania, úročenia
a splácania úveru resp. jeho jednotlivých častí a súvisiacich poplatkov (teda záväzok), iba vtedy zákon
s takýmto prejavom vôle spája právne následky (teda vznik práv a povinností), a len vtedy je možné
kedykoľvek určiť rozsah všetkých práv a povinností, ktoré sú obsahom daného právneho vzťahu.

35. Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné
podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického
a vysvetľujúceho charakteru), keďže s týmito informáciami musí byť spotrebiteľ oboznámený už
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o

spotrebiteľskom úvere (§ 3 ZoSU), a nič by preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo brániť
tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis mutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem toho
tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani
neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o obchodných podmienkach), pretože ak má byť súčasťou
zmluvy (ako prejavu vôle), platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá

ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom na obchodné
podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo
zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba hľadať a vykladať na inom mieste (napr. v
obchodných podmienkach), písomne (§ 4 ods. 1 ZoSu), a zároveň aj nie menším písmom ako iná časť
takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade tomu tak však nebolo.

36. V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o úvere ako
dvojstranného právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných podmienok
napísaná drobným písmom s prípadným súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných
náležitostí zmluvy o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd

zdôrazňuje,ževprípadekonfliktuzáujmovspotrebiteľaajehozmluvnéhopartnerajepotrebnéposkytnúť
vyššiu mieru ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je
potrebné posúdiť aj úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa
podmienky, ktoré sú podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak

učiní, spreneverí sa princípu dôvery, a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu pre
rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

37. K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013,
sp. zn. I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute

(argumentum a minori ad maius tým skôr o predmete hlavného záväzku resp. o podstatných
náležitostiach zmluvy - úrokoch a poplatkoch, pozn. súdu) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv.
všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ
pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je
slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu.

Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch,
ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania
technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú

pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

38. V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa § 220
ods. 2 CSP (predtým obdobne § 157 ods. 2 O.s.p., s uvedením čoho sa žalobca domáhal a z akýchdôvodov, t.j. aké skutočnosti tvrdil) považuje súd za potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca
vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti),
ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky.

V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne zjednodušené a netransparentné
obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné
uplatňovanienárokovnekonkrétnympoukazomnaprílohypripojenéknávrhu.Natentotrendužreagoval
aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods. 2 platného Civilného sporového poriadku (účinného od
1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť

odkazom na označené dôkazy. V danom prípade však ani z týchto príloh nevyplývajú všetky dôvody
uplatnených nárokov. Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a
právnych služieb (pojem použil Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné
na www.ceska-justice.cz ). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú
(formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných
(rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť (a to už i vo

vzťahu k tzv. istine - kde absentuje výslovné a zrozumiteľné tvrdenie o poskytnutí peňažný prostriedkov
v určitej výške a záväzku na ich vrátenie s určitým a zrozumiteľným vymedzením spôsobu tohto vrátenia
- uvedené len odkazom na prílohy).

39. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.

Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o

skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

40. „Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny

pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

41. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným bola uzavretá platná písomná
zmluva o spotrebiteľskom úvere so záväzkom veriteľa poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky,
a záväzkom žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť veriteľovi určité úroky (a

poplatky), a ďalej že mu veriteľ určité peňažné prostriedky aj reálne poskytol a žalovaný ich nevrátil,
prípadne nezaplatil dohodnuté konkrétne špecifikované úroky (a poplatky), a že zmluva obsahuje všetky
obligatórne obsahové náležitosti. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil, a
žaloba, hoci má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením
o údajnom dlhu bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by ho odôvodňovali.

42. Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010,
sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin
a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením
odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými

zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu
a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami
občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“

43. Ak pritom súd v tomto prípade z tvrdení žalobcu a predložených príloh (dôkazov) podľa ich

obsahu a zmyslu (v snahe o maximálne potlačenie formalizmu pri extenzívnom výklade) vo vzťahu
k časti požadovanej sumy (istine) napokon nepriamo odvodil uplatnenie nároku právom na vrátenie
poskytnutých (žalovaným čerpaných) peňažných prostriedkov, vo vzťahu k zvyšku - k požadovaným
úrokom (a poplatkom) však rozhodujúce skutkové okolnosti zo žaloby a príloh (z predložených dôkazov)nevyplývajú ani nepriamo. Zo skutočností uvedených žalobcom totiž nevyplýva dohoda o úrokoch s
uvedením určitého a zrozumiteľného spôsobu uplatňovanie úrokovej sadzby. Celá argumentácia k nim
je v podstate založená len na dôvere v ich strohé vyčíslenie z tzv. bankového systému (výpise z

účtu) vypracovanom žalobcom. Obdobný postup bol síce v minulosti možný v zmysle bývalého (dnes
už neplatného) znenia ust. § 172 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom do r. 2003) ak sa právo opieralo
o tzv. výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu (zrejme ako relikt bývalého štátneho vlastníctva,
kontroly a z toho a priori predpokladanej správnosti účtovania všetkých peňažných ústavov), a aj to
len pri vydávaní platobných rozkazov (procesne bez osobitného skúmania a dokazovania). V súdnom

konaní v súčasnosti, s rovnocenným postavením sporových strán, osobitne v prípadoch ex offo kontroly
nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
však nemožno nekriticky akceptovať a vychádzať iba z jednostranných nepreskúmateľných vyčíslení
sporovej strany (dodávateľa) bez posúdenia práva. Z tvrdených (a preukazovaných) skutočností musí
právo vyplývať. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že evidovanie pohľadávky v uvedenom výpise
banky je snáď akousi verejnou listinou, a tento výpis potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky

voči žalovanému. Podľa § 205 CSP iba listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci,
ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v
nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

43. Vo vzťahu k požadovanej sume úrokov (a poplatkov) žalobca neuviedol (ani nepriamo v prílohách)

všetky rozhodujúce skutočnosti umožňujúce ich určenie, prípadne overenie ich výpočtu. Pri uplatnení
vyčíslených úrokov sú takými skutočnosťami, ktoré odôvodňujú ich uplatnenie (nárok), vychádzajúc z
ich podstaty, nesporne najmä uvedenie výšky úrokovej sadzby s poukazom na konkrétne skutočnosti,
ktorú ju odôvodňujú, a presné uvedenie ako sa uplatňuje, s uvedením konkrétnych období - za ktoré sa
uplatňuje, spolu so skutkovým odôvodnením. Tieto skutočnosti však zo žaloby nevyplývajú.

44. Z platobne histórie vyplýva, že veriteľ riadne úroky každý mesiac kapitalizoval, a teda zrejme
pripočítaval k aktuálnej výške poskytnutých peňažných prostriedkov a ďalej úročil, právo na takéto úroky,
teda že takýto (alebo iný) spôsob uplatňovania úrokovej sadzby bol dohodnutý a uvedený v úverovej
zmluve, a veriteľ mal naňho právo, však v konaní tvrdené a preukázané nebolo.

45. V návrhovom (sporovom) konaní je pritom zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu
tvrdiť všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a
ani oprávnený vyhľadávať za navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali,
tieto len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z

tvrdených skutočností právo na úroky a poplatky nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), nemožno
mu priznať súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.

46.Vzhľadomnauvedenémážalobcaztitulupostúpenejpohľadávkynárokibanavrátenieposkytnutých
peňažných prostriedkov vo výške 111.000,- Sk. Vrátenie bolo pritom dohodnuté v mesačných splátkach

po 1.688,- Sk so splatnosťou prvej splátky od 20.8.2007 (bez toho aby bolo podľa zmluvy zrejmé či sa
mala splácať najprv istina a potom úroky, alebo naopak, prípadne že by malo ísť o rovnomerné splátky
istiny a úroku alebo o tzv. anuitné splátky - teda aká časť splátky mala tvoriť istinu), a dlžná istina by
tak bola vrátená v 65 splátkach po 1688,- Sk a 1 splátkou vo výške 1.280,- Sk. V tejto súvislosti súd
pripomína, že pri riešení tohto prípadu nie je dôvod favorizovať počet splátok istiny pred ich výškou, ak

zo zmluvy nevyplýva aká časť istiny mala byť v tej ktorej splátke zahrnutá, a rýchlejšie splácanie istiny
je pre spotrebiteľa výhodnejšie (k tomu pozri podporne aj ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka k
výkladu prejavu vôle na ťarchu veriteľa, ktorý zmluvu koncipoval). 34 splátok bolo pritom splatných viac
ako štyri roky pred podaním žaloby do 20.6.2010 (žalovaný z nich časť plnil, a zvyšok je už i premlčaný),
a aj žalobca si uplatnil splátky úveru splatné až od 20.6.2010, preto mu súd priznal sumu zodpovedajúcu

zostávajúcim 31 splátkam po 1.688,- Sk a jednej splátke vo výške 1.280,- Sk, teda sume 53.608 Sk
(1.779,76 Eur) spolu s úrokom z omeškania z týchto jednotlivých splátok. Žalovaný je v omeškaní s ich
vrátením, a preto mu súd v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. uložil povinnosť na ich zaplatenie spolu so zákonnými úrokmi z omeškania
vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy uplatnenými v súlade so zákonom odo dňa nasledujúceho po

splatnosti jednotlivých splátok do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, a od tohto dňa z ich súčtu
až do ich zaplatenia, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.47. V súvislosti so žiadosťou žalovaného o plnenie v splátkach súd uvádza, že súčasný zákon (§ 232
CSP) - ak nejde o upomínacie konanie - neumožňuje súdu uložiť povinnosť zaplatiť dlžné peňažné
plnenie (ak je uplatnené v celosti) v splátkach (ak nejde o nárok na zaplatenie splátok, ktoré by

sa mali stať splatnými až v budúcnosti). „CSP neumožňuje súdu povoliť plnenie v splátkach. Od 1.
júla 2016 platí, že možnosť plniť v splátkach vyplýva iba z hmotného práva a nie je daná na úvahe
súdu.“ (viď aj stanovisko GP SR v pripomienkach k návrhu zákona o upomínacom konaní, dostupné
na www.najprávo.sk, s ktorým sa súd stotožňuje).Prípadná dohoda o splnení rozsudkom uloženej
povinnosti v splátkach je preto plne už len v dispozícii strán sporu (po dohode so žalobcom).

48. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

50. V konaní bol procesne úspešnejší žalovaný, a preto by mu mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP
aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať
podľa § 255 ods. 1 CSP pomernú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262
ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny
úradník). Keďže však žalovanému v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne

preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešnejší žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd nárok
na náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.