Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 3, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217211915
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2217211915.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľa: G. Y., narodený
X.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, V., právne zastúpený: JUDr. Jolana Černá, advokátka, so sídlom Bazová
337/28, Jahodná, proti osobe oprávnenej prijímať výživné: U. O., narodená XX.X.XXXX, bytom K. P.
XXXX, G. R., právne zastúpená: Mgr. Peter Gazdík, advokát, so sídlom Alžbetínske námestie 1203,
Dunajská Streda, o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní osoby oprávnenej prijímať výživné proti
výroku I. rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 17Pc/4/2017-42 zo dňa 15.12.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o zrušení vyživovacej povinnosti

a v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. zrušil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa voči jeho plnoletej dcére stanovenú rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
12P/58/2011 z 16.4.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/77/2012 z
27.2.2013, počnúc od 1.7.2017, výrokom II. vo zvyšku návrh zamietol, výrokom III. rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 Zákona o
rodine, § 52 Civilného mimosporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že osoba oprávnená prijímať výživné dňa
30.6.2017 úspešne absolvovala záverečné skúšky na ďalšej strednej škole, čím jej definitívne skončilo
štúdium na Strednej odbornej škole stavebnej s VJM v Dunajskej Strede, keď už predtým absolvovala

nasledovné štúdia: od 1.9.2009 do 31.8.2012 - denné štúdium - kaderníčka; od 1.9.2012 do 31.8.2014 -
nadstavbové denné štúdium - maturita; od 1.9.2014 do 28.11.2014 - pomaturitné denné štúdium. Osoba
oprávnená prijímať výživné cez leto 2017 brigádovala, pričom v septembri a októbri 2017 pracovala ako
zamestnanec u zamestnávateľov M. E. G. a u B. V., avšak iba po krátku dobu. Od septembra 2017 je
prihlásená na Úrade práce, sociálnych a vecí a rodiny Dunajská Streda a hľadá si prácu.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že u osoby oprávnenej prijímať výživné možno

konštatovať, že podmienky na nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť boli u nej dané už
ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (stredná škola) vo vyštudovanom odbore kaderníctvo,
a to najneskôr po absolvovaní príslušného štúdia k tomu (denné štúdium - kaderníčka od 1.9.2009
do 31.8.2012), poprípade po absolvovaní nadstavbového denného štúdia s maturitou a ďalšiehopomaturitného denného štúdia, spolu v trvaní viac ako 5 rokov od začatia stredoškolského štúdia v tomto
odbore ešte v roku 2009 do 28.11.2014, pričom v konaní nebol zistený prípadný dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav osoby oprávnenej prijímať výživné pre tento (poprípade aj iný) druh práce. Stredoškolské

štúdium, ktoré osoba oprávnená prijímať výživné začala v roku 2014 a ukončila v roku 2017 bez
akýchkoľvek pochybností nesúviselo a nenadväzovalo na jej predchádzajúce stredoškolské štúdium, v
rámci ktorého (denné štúdium - kaderníčka od 1.9.2009 do 31.8.2012, poprípade aj nadstavbové denné
štúdium s maturitou od 1.9.2012 do 31.8.2014 a ďalšie pomaturitné denné štúdium od 1.9.2014 do
28.11.2014) v plnom rozsahu získala predpoklady na výkon povolania kaderníčky a tým aj schopnosť

samostatne sa živiť prácou v tomto odbore. Osoba oprávnená prijímať výživné absolvovala záverečné
skúšky na Strednej odbornej škole stavebnej s VJM v Dunajskej Strede. Nakoľko samotné ďalšie
štúdium na inej strednej škole v úplne inom odbore objektívne nie je možné považovať za relevantné
štúdium, ktoré by nejakým spôsobom súviselo alebo nadväzovalo na predchádzajúce štúdium osoby
oprávnenej prijímať výživné, ktorým v plnom rozsahu získala predpoklady na výkon povolania v už
skôr vyštudovanom odbore kaderníctvo a tým aj objektívnu schopnosť samostatne sa živiť prácou

práve v tomto odbore, tak ani prázdninové obdobie v lete 2017 v tomto konkrétnom prípade nemohlo
bez ďalšieho predĺžiť dobu vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho plnoletej dcére v období po
vykonaní záverečných skúšok. Práve z týchto dôvodov bolo dôvodné zrušenie vyživovacej povinnosti
ku dňu 1.7.2017, pričom súd prvej inštancie posledný júnový deň 30.6.2017 zarátal do doby uvedeného
posledného štúdia osoby oprávnenej prijímať výživné a tak zároveň návrh v časti tohto jedného dňa

30.6.2017 zamietol, keď vzhľadom na vyššie uvedené osobe oprávnenej prijímať výživné patrí výživné
do 30.6.2017 vrátane.

5. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie osoba oprávnená prijímať výživné
(ďalej aj „oprávnená“) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) Civilného sporového

poriadku. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie v konaní nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností a u veľkej časti vychádzal zo skutkových zistení a taktiež
tvrdení oprávnenej, ktoré táto prezentovala v predchádzajúcom súdnom konaní o rovnakom návrhu
navrhovateľa (sp. zn. 9C/183/2016) v tom smere, že dňa 30.6.2017 ukončí štúdium na Strednej odbornej
škole stavebnej s VJM, pričom potom pôjde pracovať a v prípade podania nového návrhu na zrušenie

vyživovacej povinnosti voči nej bude súhlasiť so zrušením vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie
sa jednostranne priklonil k argumentácii navrhovateľa, pričom v konaní predchádzajúcom napadnutému
rozhodnutiu nevykonal absolútne žiadny dôkaz navrhnutý oprávnenou. Súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí taktiež konštatoval, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa zanikla v podstate už skôr a to
najneskôr dňa 28.11.2014 (s poukazom na predchádzajúce denné stredoškolské štúdium oprávnenej),

a preto nie je potrebné v tomto konaní vykonať žiadne iné dokazovanie a vyživovaciu povinnosť treba
jednoducho iba formálne zrušiť, nakoľko oprávnená bola od tohto momentu schopná samostatne sa
živiť. Tu treba poukázať na podstatný rozpor v tvrdeniach súdu prvej inštancie, keďže tento nakoniec
zrušil vyživovaciu povinnosť počnúc dňom 1.7.2017, hoci podľa jeho vyššie prezentovaných zistení tu
vyživovacia povinnosť navrhovateľa nebola minimálne od 28.11.2014. V danom prípade vyživovacia

povinnosť navrhovateľa trvala aj počas v mesiacov júl a august 2017, za ktoré mesiace boli matke
oprávnenej, C. O., nar. XX.XX.XXXX, zo strany ÚPSVR v Dunajskej Strede vyplatené prídavky na dieťa
vo výške 23,52 eur za každý z týchto mesiacov. Súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným
postupom jednak znemožnil oprávnenej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej nevykonal oprávnenou navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností a z tohto dôvodu dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil na rozhodnutie súdu prvej inštancie s vyslovením svojho právneho
názoru.

6. Navrhovateľ odvolanie nepodal.

7. K odvolaniu oprávnenej sa vyjadril navrhovateľ. Vo vyjadrení uviedol, že k dôvodu, že súd prvej
inštancie nevykonal oprávnenou navrhované dôkazy, keď po tými dôkazmi myslela k odvolaniu pripojené
potvrdenie SOŠS, že bola žiačkou od 26.11.2014 do 31.8.2017, toto potvrdenie bolo vystavené dňa

6.11.2017, teda vyše mesiaca pred konaním pojednávania vo veci, oprávnená mala možnosť predložiť
toto potvrdenie rovno na pojednávaní. K tvrdeniu, že súd prvej inštancie vychádzal z tvrdení oprávnenej
v súdnom konaní sp. zn. 9C/183/2016, tak podľa zákona skutočnosti známe súdu z jeho činnosti nie je
potrebné dokazovať, tieto sú už dokázané. K dôvodu, že v tvrdeniach súdu prvej inštancie sú rozpory,tak z odôvodnenia rozsudku jasne vyplýva, že podľa právneho názoru súdu vyživovacia povinnosť
navrhovateľa síce zanikla ukončením štúdia oprávnenej v odbore kaderníctvo, avšak navrhovateľ sám
súhlasil s ďalším platením výživného do skutočného skončenia štúdia v druhom odbore, v odbore viazač

- aranžér kvetín. Navrhovateľ ale s ďalším platením výživného súhlasil len do 30.6.2017, čo súd prvej
inštancie akceptoval a jeho vyživovaciu povinnosť zrušil k tomuto dňu aj vzhľadom na to, že do tohto dňa
oprávnená vykonaním záverečnej skúšky získala schopnosť samostatne sa živiť aj v ďalšom pracovnom
odbore, teda už nie je odkázaná pri svojej výžive na pomoc rodičov. Fakt, že oprávnenej sa nechce
pracovať, keďže počas pár mesiacov už mala 3 pracovné pomery, ktoré dlho netrvali a následne sa

prihlásila na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, ešte neznamená, že nie je schopná sa sama živiť,
preto nie sú podmienky k predĺženiu vyživovacej povinnosti navrhovateľa aj na mesiace júl a august
2017. Z týchto dôvodov navrhovateľ navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
a odvolanie oprávnenej ako neopodstatnené zamietnuť.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§
359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolaciedôvody(§365ods.1písm.b),d),e),f),h)Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmalrozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o zrušení vyživovacej povinnosti a v závislom výroku III. o
nároku na náhradu trov konania v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím
na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil
(§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§

68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je v napadnutom výroku I. o zrušení vyživovacej povinnosti a v závislom výroku III. o nároku

na náhradu trov konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
(§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9.Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,nazáklade
ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie

návrhom uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani

s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu navrhovateľa na zrušenie

jeho vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére ako osobe oprávnenej prijímať výživné s účinnosťou ku dňu
30.6.2017. Výživné navrhovateľa na osobu oprávnenú prijímať výživné bolo ostatný krát určené na sumu
155 eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12P/58/2011-99 zo dňa 16.4.2012
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/77/2012-118 zo dňa 27.2.2013. Súd prvej
inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním vo výroku I. rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti

navrhovateľa voči jeho plnoletej dcére stanovenej rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
12P/58/2011 z 16.4.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/77/2012 z
27.2.2013, počnúc od 1.7.2017 (výrok I.), vo zvyšku návrh zamietol (výrok II.) a o nároku na náhradu
trov konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.). Keďže
navrhovateľ proti preskúmavanému rozsudku odvolanie nepodal, v zamietajúcom výroku II. rozsudok

súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal napadnutý
výrok I. o zrušení vyživovacej povinnosti od 1.7.2017 a závislý výrok III. o nároku na náhradu trov
konania rozsudku súdu prvej inštancie. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody osobe
oprávnenej prijímať výživné predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zrušenievyživovacej povinnosti od 1.7.2017, keď odvolacie dôvody osoby oprávnenej prijímať výživné smerovali
proti určeniu termínu, ku ktorému má dôjsť k zrušeniu vyživovacej povinnosti navrhovateľa vo vzťahu
k osobe oprávnenej prijímať výživné.

11. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku napadnutého odvolaním vo výroku I., konania jemu
predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový
stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovýmzisteniam,vecisprávneprávneposúdil,rozsudokvovšetkýchjehočastiachriadneodôvodnil,

pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi
základ pre rozhodnutie. Námietky osoby oprávnenej prijímať výživné obsiahnuté v odvolaní odvolací súd
nepovažoval za prijateľné a odôvodnené práve z dôvodov, že súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité
dokazovanie, vec správne posúdil, pričom osoba oprávnená prijímať výživné neuviedla žiadne nové
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Osoba
oprávnená prijímať výživné vo svojom odvolaní zároveň neuviedla žiadnu takú podstatnú skutočnosť,

ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe súdu prvej inštancie
alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia, pričom odvolací súd preskúmaním veci takúto vadu ani
nezistil.

12. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je

poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to
vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy
na jej budúce povolanie a podobne. Nárok na výživné má aj plnoleté dieťa, keďže Zákon o rodine
neviaže zánik vyživovacej povinnosti na vek dieťaťa, ale výlučne na jeho schopnosť samostatne sa živiť

(§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Základnou podmienkou pre existenciu vyživovacej povinnosti rodičov
k dieťaťu je neschopnosť plnoletého dieťaťa samostatne sa živiť. Štandardne vyživovacia povinnosť k
dieťaťu zaniká ukončením prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Pre trvanie zákonnej vyživovacej
povinnostirodičakdieťaťujetedarozhodujúceposúdenie,čidieťaje,aleboniejeschopnésamosaživiť.

13. V prejednávanom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné zrušenie vyživovacej povinnosti
navrhovateľa vo vzťahu k osobe oprávnenej prijímať výživné, sporným bol termín zrušenia vyživovacej
povinnosti. Navrhovateľ navrhoval zrušenie vyživovacej povinnosti ku dňu 30.6.2017, keďže osoba
oprávnená prijímať výživné ukončila štúdium na Strednej odbornej škole stavebnej s vyučovacím
jazykom maďarským v Dunajskej Strede. Osoba oprávnená prijímať výživné trvala na tom, že

vyživovacia povinnosť navrhovateľa trvala aj počas mesiacov júl a august 2017, keďže aj za uvedené
mesiace jej matka poberala prídavky na dieťa a žiačkou uvedenej školy bola do 31.8.2017. Súd prvej
inštancie vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k osobe oprávnenej prijímať výživné zrušil od 1.7.2017,
keďže podľa jeho názoru zanikla vyživovacia povinnosť ku dňu 28.11.2014, kedy osoba oprávnená
prijímať výživné ukončila štúdium kaderníčky v trvaní od 1.9.2009 do 28.11.2014 (vrátane denného

štúdia, nadstavbového denného štúdia, pomaturitného denného štúdia) a posledné štúdium fakticky
ukončila ku dňu 30.6.2017.

14. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samé schopné sa živiť. Veková
hranica 18 rokov má význam len z procesného hľadiska v tom zmysle, že do dosiahnutia plnoletosti

možno začať konanie vo veciach výživného aj bez návrhu, po dovŕšení plnoletosti iba na návrh. Kedy
nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory
nastranedieťaťapatríjehovek,zdravotnýstav,štúdium,schopnosťzamestnaťsa,schopnosťvykonávať
prácu, odôvodnené potreby a záujmy, majetkové pomery a podobne. Schopnosťou dieťaťa samostatne
sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné

životné náklady. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úloha rodiča viesť
dieťa k získaniu vzdelania a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa akcentuje štúdium.
Súdna prax vychádza z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Je na jednej strane
potrebné brať do úvahy i záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam, danostiam, aby získalo vhodné
predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie

uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu
negatívneho postoja k práci.15. Podľa odvolacieho súdu schopnosť plnoletého dieťaťa samé sa živiť je treba chápať ako schopnosť
samostatne uspokojovať svoje potreby. Je preto nesporné, že ak osoba oprávnená prijímať výživné v
rámci svojej prípravy na budúce povolanie ukončila stredoškolské štúdium kaderníčky pomaturitným

denným štúdiom dňa 28.11.2014, bola plne spôsobilá uspokojovať svoje potreby samostatne k
uvedenému dňu a to bez ohľadu na to, že pokračovala v ďalšom vzdelávaní denným štúdiom na Strednej
odbornej škole stavebnej s vyučovacím jazykom maďarským v Dunajskej Strede. Pre trvanie zákonnej
vyživovacej povinnosti rodiča vo vzťahu k plnoletému dieťaťu nie je rozhodujúce, či je toto plnoleté dieťa
ekonomicky samostatné ale to, či je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Pre nadobudnutie

schopnosti osoby oprávnenej prijímať výživné samostatne sa živiť tak boli dané podmienky ukončením
štúdia na strednej škole a z toho hľadiska nie je možné považovať za relevantné ďalšie štúdium opäť na
strednejškole,ktoréniejeriadnympokračovanímvštúdiu.Tátopodmienkabolapodľaodvolaciehosúdu
na strane osoby oprávnenej prijímať výživné splnená ukončením jej prvého stredoškolského štúdia dňa
28.11.2014.Pokiaľosobaoprávnenáprijímaťvýživnériadneukončilastredoškolskévzdelaniematuritou,
ukončila tak prípravu na budúci výkon zamestnania alebo povolania a je teda odôvodnené očakávať,

že po ukončení štúdia vo veku 21 rokov je schopná samostatne si zabezpečiť finančné prostriedky
na živobytie, či už prácou na plný pracovný úväzok, polovičný pracovný úväzok alebo brigádnicky
tak, aby nebola v uvedenom veku odkázaná na vyživovaciu povinnosť zo strany svojich rodičov. Ak
sa osoba oprávnená prijímať výživné za tejto situácie opätovne rozhodla študovať na strednej škole
(Stredná odborná škola stavebná s vyučovacím jazykom maďarským v Dunajskej Strede), je uvedené

výlučne voľbou osoby oprávnenej prijímať výživné, avšak s vedomím, že nemožno spravodlivo žiadať od
navrhovateľa platenie výživného i počas druhého stredoškolského štúdia, ktoré nebolo pokračovaním
prvého stredoškolského štúdia. Hoci súd prvej inštancie návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti za
deň 30.6.2017 zamietol (výrok II.), správnym malo byť zrušenie vyživovacej povinnosti ku dňu 30.6.2017
v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým je súd viazaný, keďže súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov

konania a prisúdiť im viac, než čoho sa domáhajú (§ 40 Civilného mimosporového poriadku). Čiastočné
pochybenie súdu prvej inštancie v tomto smere však nebolo možné odvolacím súdom napraviť, keďže
proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žiadnym z účastníkov konania podané nebolo.

16. Pokiaľ osoba oprávnená prijímať výživné namietala, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté

dôkazy, a to predloženie potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že bola registrovaná od
septembra 2017 a potvrdenia sociálnej poisťovne o poberaní sociálnych dávok za júl a august 2017,
je jej odvolacia námietka nenáležitá vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku.
Keďže osoba oprávnená prijímať výživné nadobudla schopnosť samostatne sa živiť už dňa 28.11.2014,
je bezpredmetné preukazovanie týchto skutočností a dokazovanie v tomto smere nadbytočné. Správne

postupoval súd prvej inštancie, keď návrhy osoby oprávnenej prijímať výživné na doplnenie dokazovania
zamietol.

17. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS200/09apodobne).Naďalšiuirelevantnúargumentáciu,pretoodvolacísúdnepovažovalzapotrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

18. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o

zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči osobe oprávnenej prijímať výživné od 1.7.2017 podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (vrátane
rovnako správneho výroku III. o nároku na náhradu trov konania, ktoré inak odvolaním ani spochybnené
nebolo a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti).

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52
Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).