Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 17, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/403/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116202737
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116202737.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o. , so sídlom Mlynské Nivy 14, 821 09 Bratislava, IČO: 35 886
013, zastúpený Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9,
811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 856 584, proti žalovanej Z. H., nar. XX. Z. XXXX,

trvale bytom obec K., XXX XX K., v konaní o zaplatenie 895,01 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 12C/11/2016 - 69 zo dňa 14. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej ako „súd prvej inštancie“

alebo „prvoinštančný súd“ event. „okresný súd“) zamietol žalobu žalobcu a žalobcovi nepriznal náhradu
trov konania.
1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie a zo spisu vyplýva, že žalobca urobil dňa 16. februára 2016 na
súd prvej inštancie podanie označené ako „Návrh na vydanie platobného rozkazu / Žaloba na zaplatenie
895,01 Eur s príslušenstvom“ (ďalej ako „podanie 1“). Súd prvej inštancie skonštatoval, že predmetné
podanie 1 neobsahovalo pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa

žalobca dovoláva a neboli k nemu pripojené ani listinné dôkazy. Prvoinštančný súd posúdil podanie
ako podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania (žalobou), a preto
vyzval uznesením žalobcu na odôvodnenie návrhu, pripojenie listín a doplnenie počtu rovnopisov spolu
s prílohami.
1.2 Žalobca na výzvu súdu podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15. marca 2016 (ďalej ako
„podanie 2“) doplnil podanie 1, na základe ktorého ustálil provinštančný súd skutkový stav. Z podania

2 vyplynulo, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s., so
sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej ako „banka“), dňa 11. augusta 2004
Zmluvu o bežnom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorej predmetom bolo zriadenie účtu pre žalovanú,
ďalej dňa 25. augusta 2004 uzatvorila žalovaná s Bankou Zmluvu o vydaní a používaní bankovej
platobnej karty, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty VISA electron k číslu účtu XXXXXXXXXX/
XXXX a dňa 17. decembra 2004 uzavrela žalovaná s Bankou Zmluvu o kontokorentnom úvere

predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške úverového rámca 23.000,- Sk (763,46 eur). Dňa 05.
októbra 2006 uzatvorila žalovaná s Bankou Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické
osoby (ďalej ako „Zmluva o balíku produktov a služieb“), na základe ktorej Banka žalovanej poskytla
nasledovné bankové produkty: vedenie/zmena bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, elektronické
služby k účtu a povolené prečerpanie. Zmluvou o balíku produktov a služieb bola zároveň nahradená
zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k

účtu (Zmluva zo dňa 17. decembra 2004). Z dôvodu porušenia obchodných podmienok zo strany
žalovanej Banka na základe listu zo dňa 13. februára 2013 označeného ako „Odstúpenie od zmluvy“odstúpila od Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb a zároveň vyhlásila mimoriadnu splatnosť
povoleného prečerpania. Účinky odstúpenia mali nastať dňom doručenia oznámenia o odstúpení od
zmluvy žalovanej. Ku dňu vyhotovenia oznámenia bola výška pohľadávky Banky voči žalovanej v sume

847,22 eur. Banka listom zo dňa 01. apríla 2014 oznámila žalovanej postúpenie predmetnej pohľadávky
na žalobcu (Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE zo dňa 27. marca 2014), ktorý následne
listom zo dňa 01. decembra 2014 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej pohľadávky.
1.3 Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu.
Za udalosť určujúcu začiatok plynutia premlčacej doby označil deň, v ktorý bolo oznámenie Banky

od odstúpení od Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb doručené žalovanej. Žalobca
doručenie predmetnej zásielky nepreukázal, prvoinštančný súd preto aplikoval na túto otázku článok
10.3 Všeobecných obchodných podmienok Banky účinných od 1. januára 2006, podľa ktorých sa
považuje zásielka za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní. Na základe uvedeného vyhodnotil
prvoinštnančný súd, že za predpokladu, že listina bola odoslaná na adresu žalovanej najskôr dňa 13.
februára 2013 (v deň vyhotovenia listiny), bola žalovanej doručená dňa 16. februára 2013. V uvedený

deň nadobudlo odstúpenie od zmluvy účinnosť a od nasledujúceho dňa (17. februára 2013) mohlo byť
právo na zaplatenie peňažnej sumy z uvedenej zmluvy uplatnené na súde.
1.3.1 Súd prvej inštancie pred skúmaním premlčacej doby preveril Zmluvu o poskytnutí balíka produktov
a služieb z hľadiska postavenia zmluvných strán a dospel k záveru, že predmetná zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou uzatvorenou podľa § 710 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, kde žalovaná vystupovala ako fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní
zmluvynekonávrámcisvojejpodnikateľskejčinnostiaBankaakododávateľ-osoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Nakoľko uzatvorenú Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb posúdil prvoinštančný súd
ako zmluvu spotrebiteľskú, skúmanie premlčacej doby odôvodnil podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o

ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 250/2007 Z.z.“), podľa ktorého v spotrebiteľských veciach
prihliadne aj bez návrhu na premlčanie nároku. Premlčaciu dobu potom v danom prípade v zmysle
ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posudzoval prvoinštančný súd podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a

služieb nadobudlo účinnosť dňa 16. februára 2013, právo na uplatnenie vrátenia peňažných prostriedkov
z poskytnutého povoleného prečerpania na bežnom účte odporkyne sa mohlo prvý raz uplatniť dňa
17. februára 2013. Všeobecná trojročná premlčacia doba by podľa ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka uplynula dňa 17. februára 2016. Súd prvej inštancie posúdil podanie 1 zo dňa 16. februára
2016 ako podanie, ktoré iba potenciálne mohlo byť návrhom na začatie konania (žalobou) a vyslovil, že

uvedené podanie nebolo uplatnením práva žalobou na súd podľa § 79 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (§ 131 - 135 C.s.p.), keď neobsahovalo pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností, ani označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva. Z uvedeného podania nevyplývali
žiadne skutočnosti umožňujúce identifikovať uplatňovanú pohľadávku, či dôvod vzniku pohľadávky. Až
dňa 15. marca 2016 bolo súdu prvej inštancie doručené „Doplnenie návrhu na vydanie platobného

rozkazu zo dňa 12. 02. 2016“, v ktorom bolo uvedené aj opísanie rozhodujúcich skutočností, dôkazov
ktorých sa žalobca dovoláva a boli k nemu tiež pripojené listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Súd prvej
inštancie skonštatoval, že až podanie 2 zo dňa 15. marca 2016 bolo uplatnením nároku žalobcu voči
žalovanej a až týmto dňom začalo konanie a došlo k zastaveniu plynutia príslušných hmotnoprávnych
lehôt. Keďže podanie 2 bolo urobené až po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá

uplynula dňom 17. februára 2016, nepriznal súd prvej inštancie právo na plnenie povinnosti žalobcovi,
keď právo z uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb uplatnil na súde až dňa 15.
marca 2016. Na základe uvedeného okresný súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.
1.4 Súd prvej inštancie rozhodol ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 2, § 101 Občianskeho
zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 142 ods. 1 v

spojenís§151ods.1zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku,podľaktoréhoúčastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.. V konaní úspešná žalovaná nepodala
návrh na náhradu trov konania. V konaní neúspešný žalobca návrh na náhradu trov konania podal. Súd
prvej inštancie preto rozhodol tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi uplatnenú náhradu trov konania

nepriznal.

2. Žalobcapodalprotirozsudkusúduprvejinštancievcelomrozsahuvčasodvolanie.Podanieodvolania
odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecia rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. d/, h/ C.s.p.). Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil charakter
podania 1 zo dňa 12. februára 2016, keď vyslovil, že predmetnou žalobou nedošlo zo strany žalobcu

k uplatneniu práva. Podľa názoru žalobcu bolo z petitu podania 1 zrejmé, že si uplatňoval svoje
právo voči žalovanej a podaním 2 zo dňa 08. marca 2016 si neuplatňoval toto právo voči žalovanej
duplicitne, ale iba doplnil pôvodné podanie. Podanie doplnil navyše v zákonom stanovenej lehote.
Postup súdu prvej inštancie nemá oporu v zákonných ustanoveniach, nakoľko postup pri dopĺňaní
neúplného podania je procesnoprávnym inštitútom, pričom predpokladom použitia procesnoprávnych

inštitútov je nepochybne existencia konania v určitej veci. Argumentácie súdu prvej inštancie je navyše
v danej otázke nekonzistentná, keďže aj podľa súdu prvej inštancie bolo podanie 1 zo dňa 12. februára
2016 potenciálnym návrhom na začatie konania. Podľa žalobcu bola teda žaloba podaná dňa 16.
februára 2016 uplatnená na súde prvej inštancie riadne a včas. Na dôkaz svojho tvrdenia poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 16/98 zo dňa 28. januára 1999 a taktiež
na ustálenú súdnu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobnej veci aká je predmetom

tohto konania. V zmysle uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C. s.
p.“), ktorý podľa § 470 ods. 1 C. s. p. platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti C. s. p. zostávajú
podľa § 470 ods. 2 C. s. p. zachované.

5. Podľa § 379 C. s. p. je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania okrem zákonných výnimiek. Žalobca
podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v plnom rozsahu.

6. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 C. s. p. prejednal vec podľa ustanovení C. s.
p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžaduje dôležitý verejný záujem (§ 385
ods. 1 C. s. p.). Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 391 ods. 1, 2, 3 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanieanovérozhodnutie,jepovinnývodôvodnenírozhodnutiauviesťajto,akomásúdprvejinštancie

vo veci ďalej postupovať.

8. Odvolací súd po preskúmaní spisu a rozhodnutia prvoinštančného súdu konštatuje, že odvolanie
žalobcu je v celom rozsahu dôvodné. Súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti O. s. p. Podľa
ustanovenia § 79 ods. 1 O. s. p. sa konanie začína na návrh. Žalobca podal návrh na začatie konania

(žalobu) na súd prvej inštancie dňa 16. februára 2016. Prvoinštančný súd vzhľadom na absenciu
zákonných náležitostí podania, vyzval žalobcu na jeho doplnenie v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1, 2
O. s. p., čo žalobca v súdom stanovenej lehote aj vykonal. Okresný súd však zároveň skonštatoval,
že podanie zo dňa 12. februára 2016 mohlo byť potenciálne návrhom na začatie konania (č. l. 74). O.
s. p. na účely poučovania a procesných dôsledkov nerešpektovania poučenia rozlišoval dva základne

druhy podaní, a to podanie, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania (žalobou)
a podanie, ktoré takým návrhom nie je. Podanie, ktoré by mohlo byť návrhom na začatie konania, je
podaním, ktorým sa začína konanie, najčastejšie je to sporové konanie, ale aj konanie v nesporových
veciach. Predmetné podanie 1 teda podľa odvolacieho súdu malo účinky návrhu na začatie konania a
dňom doručenia podania 1 konanie začalo. Už forma vyhotovenia podania 1 nasvedčovala, že návrh na

začatie konanie je neúplný, keď za úvodnou časťou nasledoval bod VII. návrhu. Porovnaním pôvodného
podania 1 a doplneného podania 2 je nepochybné, že sa nimi uplatňuje totožný nárok voči tej istej osobe.
Žalobca v odvolaní správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4
Cdo 16/98 zo dňa 28. januára 1999, podľa ktorého sa konanie s účinkami zachovania procesných ajhmotnoprávnych lehôt začína aj podaním návrhu na začatie konania, ktorý má nedostatky vyžadujúce
ich odstránenie v zmysle ustanovenia § 43 O. s. p. S poukazom na uvedené je odvolací súd toho názoru,
že konanie v prejednávanej veci začalo dňom doručenia podania 1, t. j. dňa 16. februára 2016.

9. Prvoinštantčný súd správne určil deň 17. február 2013, ako deň kedy mohlo byť prvý krát zo strany
žalovanej v prospech žalobcu plnené, a ktorý bol zároveň prvým dňom všeobecnej trojročnej premlčacej
doby.Uvedenýdátumanijednazosporovýchstránnerozporovala;ztohtodôvodumáodvolacísúdzato,

že takto určený začiatok plynutia premlčacej doby strany sporu uznávajú a plne rešpektujú. S poukazom
na odsek 8. tohto rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že žaloba bola podaná na súd prvej inštancie
pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá by uplynula až dňa 17. februára 2016. Z
dôvodu, že žaloba bola podaná riadne a včas (16. februára 2016), bude úlohou súdu prvej inštancie
žalobu vecne posúdiť a vo veci rozhodnúť.

10. Podľa § 396 ods. 3 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).