Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/104/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714213516
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714213516.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/
XX, XXX XX Y. Y., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému JUDr. Jánom Havlátom, advokátom, so sídlom V. J.. X, XXX
XX G., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 78, o vydanie bezdôvodného

obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/265/2014-283 zo
dňa 01.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 15C/265/2014-283 zo dňa 01. 02. 2016 zrušuje a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému

povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 682,12 Eur zo Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500012558 zo dňa 08.06.2012 do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovanému tiež uložil povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 456,65
Eur zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200038646 zo dňa 26.05.2011 do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.Ďalšímvýrokombolažalovanémuuloženápovinnosťvydaťžalobcovibezdôvodnéobohatenie
vo výške 682,12 Eur zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500012557 zo dňa

08.06.2012 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon okresný súd rozhodol, že žalovaný je
povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 667,93 Eur zo zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8500013837 zo dňa 31.07.2012 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o náhrade trov
konania si podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil na samostatné uznesenie.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že účastníci vstúpili do právnych vzťahov na
základe jednotlivých zmlúv o revolvingových úveroch, v ktorých boli dojednania o výške ročnej

percentuálnej miere nákladov neplatné. Na základe uvedeného potom vzniklo na strane žalovaného
bezdôvodné obohatenie spočívajúce vo výške plnenia žalobcu presahujúceho istinu požičaných
finančných prostriedkov. K vznesenej námietke premlčania súd prvého stupňa uviedol, že ustanovenie §
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka má zmysel iba, ak je možné čas vedomosti o vzniku bezdôvodného
obohatenia ustáliť objektívne. Charakter tejto právnej ochrany je spojený s vnútornou, teda s psychickou
stránkou účastníka zmluvy, preto nie je spravodlivé a ani automaticky nemožno konštatovať

vedomosť spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia hneď od plnenia takejto úverovej zmluvy,
konkrétne dielčou úhradou, a preto ani nemožno ustáliť konkrétny čas, ku ktorému si mal byť spotrebiteľ -
dlžník ako slabšia zmluvná strana vedomý vzniku bezdôvodného obohatenia. Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú zo strany veriteľa ako podnikajúceho subjektu predkladané dlžníkom vedome. Ak nastane
právne hodnotenie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu veriteľa plnením dlžníka, ide zo strany
veriteľa o úmyselne získané bezdôvodné obohatenie, na ktoré sa viaže výhradne objektívna 10-ročná

premlčacia doba, ktorá v čase podania návrhu neuplynula. Rovnako podľa názoru prvostupňového súdu
by neuplynula ani 3-ročná objektívna premlčacia doba od posledného plnenia žalobcu žalovanému, čosa týka jednotlivých plnení na úverové zmluvy. Pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty z čiastočne neplatnej zmluvy, okresný súd poukázal na to, že rozhodujúci je subjektívny moment,
kedy sa oprávnený dozvie okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva. Vedomosť

oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a o tom, kto ho získal, musí
byť skutočná, a nie iba predpokladaná. Nie je rozhodujúce ani to, či sa oprávnený o svojom práve
nedozvedel vlastným zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť, alebo mal dozvedieť
pri vynaložení potrebnej starostlivosti (Zhodnotenie občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky Cpj 37/78 publikované pod R1/1979). Žalobca uviedol, že sa o dôvode neplatnosti

dozvedel až po oboznámení sa s touto zmluvou a jej vyhodnotení na spotrebiteľskom združení HOOS,
kde sa dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia, čo bolo vlastne v čase podania žaloby v roku 2014,
nakoľko predmetnú žalobu vyhotovovalo združenie, a aj túto žalobu podpisovalo spolu so žalobcom.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny a
zamietnutia žaloby.

Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, keďže v ňom nebola vyslovená reakcia
na podstatné argumenty žalovaného prezentované v konaní. K vznesenej námietke premlčania tvrdil, že
pre počiatok behu premlčacej lehoty je v tomto prípade rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom
prípade preukázateľne dozvedel o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho
získal. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia vtedy, ak má k dispozícii údaje, ktoré

muumožňujúpodaťžalobuovydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia,t.j.keďnadobudolvedomosť
o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Prvostupňový súd konštatoval, že zmluva
nebola uzavretá platne, pokiaľ ide o jej podstatnú náležitosť (údaj o RPMN), a to z dôvodu absencie
zmluvného konsenzu, keďže prejavy vôle zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy neboli vzájomné a
obsahovo zhodné. Odvolateľ tvrdil, že ak je uvedený právny záver prvostupňového súdu opodstatnený,

potom nemohlo dôjsť ani len k uzavretiu zmluvy. Nie je teda možné, aby bola neexistujúca zmluva
neplatnou. Žalovaný napokon v podrobnostiach vyslovil porušenie jeho práva na spravodlivý proces.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 2písm. b) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie vo veci samej i v závislom výroku o trovách konania v zmysle ustanovenia
§ 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Môže sa premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka), ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak sa
povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné
nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných
oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové
podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína
plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok,

premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa.
Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr,
než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr,
než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu

bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z
ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške
(objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v
tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení §
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Kbezdôvodnémuobohateniuzískanémuplnenímbezprávnehodôvodu,akprávnydôvodneexistovalod
začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej
premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý
dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil.Pokiaľ ide o včasnosť podania žaloby (a vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania) bol
krajský súd presvedčený, že subjektívna lehota na uplatnenie nároku mohla začať plynúť odo dňa,

kedy žalobca zaplatil jednotlivé plnenia v súvislosti s existujúcimi zmluvami o revolvingovom úvere nad
rámec toho, na čo bol povinný. Nie je možné akceptovať tvrdenie, že o bezdôvodnom obohatení sa
dozvedel až na základe konzultácií so spotrebiteľským združením. Krajský súd nemienil spochybniť
ustálenú judikatúru slovenských súdov, ako aj českých súdov v otázke zisťovania momentu získania
vedomosti o bezdôvodnom obohatení a osobe, ktorá sa na úkor iného obohatila. Súd prvého stupňa

odkázal na stanovisko Cpj 37/78, z ktorého je zjavný názor o nevyhnutnosti skúmania subjektívneho
momentu rozhodujúceho pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Obdobný
názor vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR (napr. sp. zn. 25Cdo/2581/98, 30Cdo/2758/2006,
28Cdo/1957/2012); tu riešené prípady určovania momentu vzniku vedomosti o bezdôvodnom obohatení
mali skutkový základ, teda sporným bolo zistenie, kedy oprávnená osoba získala z hľadiska skutkového
objektívne vedomosti umožňujúce iniciovať súdne konanie. Uvedené však nebolo možné aplikovať

na prejednávanú vec, kde žalobca uplatňoval svoje nároky z dôvodu právnych vád zmlúv. V čase ich
uzavretia platila právna úprava, podľa ktorej sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v prípade
absencie vymedzených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010Z.z.).Vedomosťotejtozákonnejúpravesaužalobcupredpokladáanemožnojunijakovyvrátiť
(§ 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky).

Pokiaľ malo na strane žalovaného vzniknúť bezdôvodné obohatenie na základe neplatných náležitostí
zmluvy o úvere, toto si mohol žalobca uplatniť odo dňa vyplatenia finančných prostriedkov zakladajúcich
vznik nároku podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Vzhľadom na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci,
resp. na nesprávne interpretovaných normách, bol krajský súd nútený rozsudok okresného súdu zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom dôjde k odstráneniu všetkých vytýkaných
pochybení.

V ďalšom konaní sa okresný súd primárne vysporiada s dôkaznými prostriedkami produkovanými
obidvomi procesnými stranami v tomto súdnom konaní. Na nariadenom pojednávaní vykoná

dokazovanie, na ktorom doplní dokazovanie (výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi atď.), na ktoré
poukazovali účastníci i v štádiu odvolacieho konania a vyporiada sa aj s prípadnými ďalšími návrhmi
účastníkov konania na doplnenie dokazovania. Po doplnenom dokazovaní sa okresný súd opätovne
vysporiada s otázkou nároku uplatneného žalobcom žalobou v tomto konaní. Vykonané dôkazy
vyhodnotí v súlade s ust. § 132 O.s.p., pričom výsledky hodnotenia dôkazov zahrnie aj do odôvodnenia

rozsudku tak, ako mu to ukladá ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a dostatočne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, a akými dôkazmi sa pri hodnotení dôkazov
riadil. Pri svojom novom rozhodnutí je okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226
O.s.p.) vysloveným vyššie.

Pre úplnosť krajský súd pripomína, že od 01.07.2016 nadobudne účinnosť nová úprava Civilného
sporového poriadku, ktorý upravuje novým spôsobom postup súdu i strán v konaní a ktorý už
neumožňuje prítomnosť spotrebiteľských združení ako vedľajších účastníkov v konaní ( viď jeho ust. §
81 a nasl.).

V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.