Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116202737
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116202737.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o. so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35
886 013, zastúpeného Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy
49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti odporkyni Z. H., J.. XX. XX. XXXX, G. Z.N. XX, XXX XX
G. G., štátnej občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 895,01 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaním doručeným súdu dňa 16. 02. 2016 domáhal voči odporkyni vydania platobného

rozkazu na sumu 895,01 eura s príslušenstvom a to bez pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností,
bez označenia dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a bez pripojenia listinných dôkazov.

Nakoľkopodaniedoručenésúdudňa16.02.2016bymohlobyťpodľasvojhoobsahunávrhomnazačatie
konania, uznesením č.k. 12C/11/2016-7 zo dňa 18. 02. 2016 súd vyzval navrhovateľa na odôvodnenie
návrhu, pripojenie listín a doplnenie počtu rovnopisov spolu s prílohami.

Podaním, doručeným súdu dňa 15. 03. 2016 navrhovateľ doručil súdu návrh voči odporkyni o
zaplatenie sumy 895,01 eura s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že odporkyňa uzatvorila s právnym
predchodcom navrhovateľa, N., a.s., IČO: 00 151 653, dňa 11. 08. 2004 zmluvu o bežnom účte. Ďalej
uviedol, že odporkyňa uzatvorila dňa 17. 12. 2004 s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o
kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 763,46
eura a v ktorej bola dohodnutá premenlivá úroková sadzba vo výške 11,35 % ročne. Odporkyňa
uzatvorila tiež dňa 05. 10. 2006 s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o poskytnutí balíka

produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo poskytnutie povoleného prečerpania po
splnení podmienok. Odporkyňa uzatvorila dňa 11. 08. 2004 s právnym predchodcom navrhovateľa
zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty,
prostredníctvom ktorej mohla odporkyňa realizovať transakcie na uvedenom účte. Právny predchodca
navrhovateľa umožnil odporkyni čerpať úver tak, že realizoval platobné príkazy odporkyne na prevod
alebo výbery hotovosti odporkyne a to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka odporkyne voči
právnemu predchodcovi navrhovateľa z účtu odporkyne, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb

uskutočnených v prospech účtu odporkyne alebo vkladom v hotovosti na účet odporkyne. Odporkyňa
sa zaviazala úver splácať tak, že bola povinná splatiť pohľadávku právneho predchodcu navrhovateľa
najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru. Odporkyňa využila možnosť čerpať úver od právneho
predchodcu navrhovateľa, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiavala a dostala sa sosplácaním do omeškania. S ohľadom na vyššie uvedené právny predchodca navrhovateľa listom zo
dňa 13. 02. 2013 uplatnil právo vypovedať zmluvu a požadovať splatenie celého zostatku úveru s
príslušenstvom. Právnemu predchodcovi navrhovateľa tak vznikla voči odporkyni pohľadávka na sumu

846,99eura,pričomtátosumapozostávazistinyúveruposplatnostivovýške846,99eura,zvyčísleného
riadneho úroku vo výške 0,24 eura, debetného úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 0,82 eura,
zákonného úroku z omeškania vo výške 46,96 eura vyčísleného od prvého dňa omeškania odporkyne so
splácaním záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t.j. do 27. 03. 2014. Právny predchodca
navrhovateľa, N., a.s., IČO: 00 151 653, a navrhovateľ uzatvorili dňa 27. 03. 2014 zmluvu o postúpení

pohľadávok č. 0346/2014/CE na základe ktorej prešla s účinnosťou od 27. 03. 2014 na navrhovateľa
pohľadávka voči odporkyni (pod číslom 232), jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Právny
predchodcanavrhovateľaoznámilpostúpeniepohľadávkyodporkynilistomzodňa01.04.2014.Nakoľko
odporkyňa neuhradila pohľadávku právnemu predchodcovi navrhovateľa ani navrhovateľovi, podaným
návrhom sa navrhovateľ domáhal zaviazania odporkyne zaplatiť mu sumu 895,01 eura, zmluvný úrok
vo výške 11,35 % ročne zo sumy 846,99 eura od 28. 03. 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške

8,25 % ročne zo sumy 846,99 eura od 28. 03. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Návrh spolu s prílohami bol doručený odporkyni do vlastných rúk dňa 18. 05. 2016, k podanému návrhu
sa nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 710 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Občiansky zákonník“), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko predmetom konania je zaplatenie sumy 895,01 eura, ide podľa § 200ea OSP o drobný spor.

Súd podľa § 115a ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené súdom na úradnej tabuli súdu od 08. 06.
2016 do 14. 06. 2016.

Z listín predložených navrhovateľom súd zistil, že odporkyňa uzatvorila so N., a.s., IČO: XX XXX
XXX., dňa 11. 08. 2004 Zmluvu o bežnom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorej predmetom bolo

zriadenie účtu pre odporkyňu, dňa 25. 08. 2004 Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej
karty, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty VISA electron k číslu účtu XXXXXXXXXX/XXXX,
dňa 17. 12. 2004 Zmluvu o kontokorentnom úvere predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
úverového rámca 23 000,00 Sk a dňa 05. 10. 2006 Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb
pre Fyzické osoby predmetom ktorej bolo poskytnutie bankových produktov, vedenie/zmena bežného

účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX pre odporkyňu, poskytnutie elektronických služieb k účtu, poskytnutie
povoleného prečerpania po splnení podmienok a nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie
kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu. Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151
653 listom zo dňa 13. 02. 2013 odstúpila od zmluvy, ktorou boli odporkyni poskytnuté bankové produkty
v balíku č. XXXXXXXXX/XXXX a to s účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia a zmluvy, na základe

ktorej bolo odporkyni poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu č. XXXXXXXXX/XXXX a to
s účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia a zároveň vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného
prečerpania. Podľa oznámenia bola ku dňu vyhotovenia oznámenia pohľadávka Slovenskej sporiteľni,
a.s. voči odporkyni vo výške 847,22 eura. N., a.s., IČO: 00 151 653 listom zo dňa 01. 04. 2014
oznámila odporkyni postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Navrhovateľ listom zo dňa 01. 12. 2014

vyzval odporkyňu na úhradu pohľadávky, zásielka s listom sa vrátila navrhovateľovi späť s poznámkou
poštového doručovateľa „adresát je neznámy.“ Podľa časti Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok
č. 0346/2014/CE zo dňa 27. 03. 2014 bola pod poradovým číslom 232 pohľadávka N., a.s., IČO: 00 151
653 z Nepovoleného prečerpania na účte FO vo výške zostatku 895,01 eura postúpená na navrhovateľa.

Z listín predložených navrhovateľom dospel súd k záveru, že navrhovateľ podaným návrhom uplatňuje
voči odporkyni pohľadávku nadobudnutú od N. a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE
zo dňa 27. 03. 2014 uzatvorenou medzi ním a Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej aj
„právny predchodca navrhovateľa“).

Z listín predložených navrhovateľom dospel súd k záveru, že navrhovateľ podaným návrhom uplatňuje
voči odporkyni pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické
osoby, ktorá bola uzatvorená medzi odporkyňou a Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653 dňa 05.
10. 2006, keď podľa bodu 4. tejto zmluvy došlo jej uzatvorením aj k nahradeniu zmluvy, predmetom ktorej
bolo poskytnutie kontokorentného úveru, teda Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 17. 12. 2004 a

podľa bodu 4. bolo jej predmetom aj poskytnutie povoleného prečerpania na bežnom účte odporkyne.
Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Listom „Odstúpenie od zmluvy“ zo dňa 13. 02. 2013 N., a.s.,
IČO: 00 151 653, od Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby zo dňa 05. 10.
2006 odstúpila a vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania s účinnosťou ku dňu doručenia
tohto listu. Doručenie listiny „Odstúpenie od zmluvy“, ani jej odoslanie navrhovateľ nepreukázal, v návrhu

uviedol, že N., a.s., IČO: 00 151 653 v zmysle článku 10.3 Všeobecných obchodných podmienok
považuje zásielku za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní. Za uvedeného stavu vychádzal
súd zo skutočnosti, že listina mohla byť odoslaná na adresu odporkyne najskôr dňa 13. 02. 2013 (v
deň vyhotovenia listiny), teda odporkyni bola doručená podľa bodu 10.3 Všeobecných obchodných
podmienok 1.1.2006 Slovenskej sporiteľne, a.s. dňa 16. 02. 2013, kedy nadobudlo odstúpenie od zmluvy

účinnosť. Odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí balíka produktov
a služieb pre Fyzické osoby, teda od 17. 02. 2013 mohlo byť právo na zaplatenie peňažnej sumy z
uvedenej zmluvy uplatnené na súde.Zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby, uzatvorená medzi odporkyňou a N.,
a.s., IČO: 00 151 653 dňa 05. 10. 2006 je zmluvou spotrebiteľskou uzatvorenou podľa § 710 a nasl.
Obchodného zákonníka v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe uzatvorenej zmluvy

boli odporkyni, ktorá je fyzickou osobou nepodnikateľkou dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo
forme úverového rámca poskytnutom na bežnom účte odporkyne N., a.s. ktorá poskytuje úvery v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Návrh navrhovateľa je nedôvodný, keď je uplatnený po uplynutí premlčacej doby. Premlčacia doba sa

v danom prípade podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posudzuje podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, keď niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala
dopadať právna ochrana vyplývajúca z § 54 Občianskeho zákonníka. Súd považuje spotrebiteľské
zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom, dodávateľom a nepodnikateľom, spotrebiteľom a so
zreteľomnanepodnikateľskýúčelzmluvyzatypickéobčianskoprávnevzťahy.Súdnepopieraargumenty,
že zmluva o úvere (v danom prípade zmluva o povolenom prečerpaní na bežnom účte vedenom pred

odporkyňu) je absolútnym obchodným vzťahom a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka
bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskej zmluve,
ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý
prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí

medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany
spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 20/2009 zo dňa 25. 01. 2011). S účinnosťou zákona č.
150/2004 Z. z. (od 01. 01. 2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie

zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením
§ 54 ods. 1 „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho
podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania
predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa. To, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, je nesporné a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej

zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ sa
spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z. z., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu neskôr
označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka (...„za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje
zmluva podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a...“). Dualistický systém záväzkového
práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava

premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod).
Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01. 01. 1992), avšak niet
rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej
občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak
Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov

výhodnejšia. V bežných medziľudských vzťahoch použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský
vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery v objektívne právo narážať
na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske právo a nie Obchodný zákonník. Ak dodávateľ
predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ, tak sa
dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka). O takýto

rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva
podľaObchodnéhozákonníkasodkazomna§261ods.3Obchodnéhozákonníkazhoršilonapriektomu,
že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie (z odôvodnenia rozsudku
Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/81/2012-279 zo dňa 14. 02, 2013, Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. 06. 2013).

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila,
že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonník, aj keby sa inak mali požiť normy obchodného práva. Z autentického
výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky

premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny
režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Rovnako tak podľa rozsudkov Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21. 04. 2015 a sp. zn. 3 MCdo 14/2014
zo dňa 21. 04. 2015 vyplýva, cit.: „V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či jeopodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované
podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil
mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel

by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako
„orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod,
ktorýbránipriznaťplneniepožadovanéžalobou.Malbytiežzohľadniť§52ods.2vetutretiuObčianskeho
zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom.“

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka všeobecná premlčacia doba trojročná a začína plynúť kedy sa
právo mohlo uplatniť prvý raz. Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti odstúpenia od zmluvy ku dňu 16.

02. 2013, právo na uplatnenie vrátenia peňažných prostriedkov z poskytnutého povoleného prečerpania
na bežnom účte odporkyne na základe Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické
osoby, uzatvorenej medzi odporkyňou a N., a.s., IČO: 00 151 653 dňa 05. 10. 2006 sa mohlo prvý raz
uplatniť dňa 17. 02. 2013. Uplynutím dňa 17. 02. 2016 došlo k uplynutiu 3-ročnej premlčacej doby podľa
Občianskeho zákonníka.

Uplatnenie pohľadávky z uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby
dňa 05. 10. 2006, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úverový rámec povoleného prečerpania na
bežnom účte odporkyne, bolo súdu doručené dňa 15. 03. 2016. Dňa 16. 02. 2016 bola súdu doručená
iba obojstranná listina, podanie, ktoré iba potencionálne mohlo byť návrhom na začatie konania, ktorým

navrhovateľ navrhol voči odporkyni vydať platobný rozkaz. Dňa 16. 02. 2016 súdu doručené podanie
nebolo uplatnením práva na súde, nakoľko v ňom absentovalo uvedenie akýchkoľvek skutkových tvrdení
a dôkazov. Súd tak nevedel dôvod (skutkové vymedzenie návrhu), pre ktorý zaplatenie uvedenej sumy
navrhovateľ od odporkyne žiada. Doručené podanie nebolo uplatnením práva návrhom na súd podľa §
79 ods. 1 OSP, keď neobsahovalo pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, ani označenie dôkazov,

ktorých sa navrhovateľ dovoláva. Z uvedeného podania nevyplývali žiadne skutočnosti umožňujúce
identifikovať uplatňovanú pohľadávku, či dôvod vzniku pohľadávky. Návrh navrhovateľa voči odporkyni
bol súdu doručený až dňa 15. 03. 2016, kedy bolo súdu doručené „Doplnenie návrhu na vydanie
platobného rozkazu zo dňa 12. 02. 2016“, v ktorom bolo uvedené aj opísanie rozhodujúcich skutočností,
dôkazov ktorých sa navrhovateľ dovoláva a boli k nemu tiež pripojené listinné dôkazy, na ktoré sa

odvoláva.

Nakoľko uzatvorená Zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby zo dňa 05. 10.
2006, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úverový rámec povoleného prečerpania na bežnom
účte odporkyne je zmluvou spotrebiteľskou, súd podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadol aj

bez návrhu odporkyne na premlčanie nároku navrhovateľa.

Nakoľko navrhovateľom uplatnený nárok voči odporkyni z uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí balíka
produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 05. 10. 2006 bol súdu doručený po uplynutí premlčacej
doby, ktorá uplynula dňom 17. 02. 2016, nemohol súd právo na plnenie povinnosti navrhovateľovi

priznať, keď právo z uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo
dňa 05. 10. 2006 uplatnil na súde až dňa 15. 03. 2016, a preto podaný návrh v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP. V konaní
úspešná odporkyňa nepodala návrh na náhradu trov konania. V konaní neúspešný navrhovateľ návrh na
náhradu trov konania súdu podal. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že v konaní neúspešnému
navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.