Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614214124
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614214124.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.ŠtefanaBalážaasudcovJUDr.

Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. nad
A. XXX, zastúpeného C. kancelária Gereg & Messingerová, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Horná
Strieborná 4, IČO: 47 253 011, proti žalovaným 1/ Slovenskej republike, v mene ktorej koná Generálna
prokuratúra SR, so sídlom Bratislava, Štúrova 2, 2/ Generálnej prokuratúre SR, so sídlom Bratislava,
Štúrova 2, o náhradu škody 5.156,30 EUR a nemajetkovej ujmy 100.000 EUR, na odvolanie žalobcu a
žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/131/2014 -328 zo dňa 09. 12. 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť

žalobcovi majetkovú ujmu (náhradu škody) 5.037,10 EUR, nemajetkovú ujmu 4.800,- EUR v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku a ktorým vo zvyšku žalobu na zaplatenie nemajetkovej ujmy po
výšku 95.200 EUR ako aj v súvisiacom výroku, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť na účet
okresného súdu trovy svedočného vo výške 61,65 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku,
p o t v r d z u j e .

Strany sporu nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými okresný súd zamietol žalobu proti žalovanému 1/ o
zaplatenie majetkovej ujmy po výšku 119,20 EUR a zamietol žalobu proti žalovanému 2/, ostáva týmto
rozhodnutím nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi majetkovú
ujmu 5.037,10 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku, po výšku 119,20 EUR
žalobu proti žalovanej 1/ zamietol, ďalej uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi nemajetkovú
ujmu 4.800,- EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku, po výšku 95.200,- EUR

žalobu proti žalovanej 1/ zamietol. Žalobu žalobcu proti žalovanej v rade 2/ v celom rozsahu zamietol.
Žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 61,65 EUR na účet okresného súdu v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách strán sporu si vyhradil na čas po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Okresný súd vychádzal z toho, že žalobca uplatnil náhradu škody voči Slovenskej republike zastúpenej
Ministerstvom vnútra SR ako aj voči Generálnej prokuratúre SR. Nárok odvodzoval z trestného spisu

ORP-926/OEK-LC-04 a právoplatného rozsudku Okresného súdu Lučenec z 23. 11. 2011 v konaní
sp. zn. 22T/236/2008, ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že skutok pre ktorý bol
trestne stíhaný nie je trestným činom. Uvedený rozsudok bol potvrdený uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 2 To 40/11 z 24. 03. 2011, ktorým bolo odvolanie prokurátora ako nedôvodnézamietnuté. Žalobca požadoval náhradu škody pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia v sume
5.156,30 EUR a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- EUR.

Z trestného spisu vyplývalo, že Okresný súd Lučenec rozsudkom sp. zn. 2T/188/2005 z 21. 02. 2006
uznal Z. Y. za vinného z trestných činov marenia výkonu úradného rozhodnutia a krádeže podľa § 171
ods. 1 písm. c) a § 247 ods. 1, ods. 5 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a uložil mu úhrnný trest
odňatia slobody na 3 roky so zaradením do I. NVS. Na základe odvolania obžalovaného Krajský súd v
Banskej Bystrici rozhodnutím sp. zn. 5To 165/06 z 17. 07. 2007 rozsudok okresného súdu zrušil a vec

vrátil prokurátorovi na došetrenie. Prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec podal druhý krát obžalobu
na Z. Y. dňa 16. 10. 2008, o ktorej Okresný súd Lučenec rozhodol rozsudkom sp. zn. 22T/236/2008 z
08. 09. 2008 tak, že žalovaného uznal za vinného. Uvedený rozsudok Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením sp. zn. 2To 337/09 zo 17. 12. 2009 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd Lučenec ďalším rozsudkom sp. zn. 22T/236/2008 z 10. 06. 2010 žalovaného znovu uznal
za vinného a na základe jeho odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 2To 265/10

z 09. 09. 2010 rozsudok okresného súdu znovu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Napokon rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/236/2008 z 23. 11. 2010 bol žalobca spod
obžaloby oslobodený a odvolanie prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 2 To
40/11 z 24. 03. 2011 ako nedôvodné zamietol.

2. Okresný súd pokračoval v konaní so žalovanou 1/ Slovenskou republikou, v mene ktorej koná
Generálna prokuratúra. Žalovaná v rade 1/ namietala, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený nie z
dôvodu, že sa skutok nestal, ale že nie je trestným činom, z čoho vyvodzovala, že trestné stíhanie si
žalovaný privodil sám svojím protiprávnym konaním. Priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch by bolo
v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala na posun v ustálenej judikatúre vyjadrenej nálezom Ústavného

súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013-50 z 13. 11. 2013, podľa ktorého uznesenie o vznesení obvinenia,
na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z toho dôvodu
nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za
nezákonné, resp. odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť
o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Generálna

prokuratúra namietala, aby konala v mene štátu, lebo za nezákonné rozhodnutie sa považuje uznesenie
o vznesení obvinenia a sťažnosť obvineného bola zamietnutá.

3. Okresný súd uviedol, že zodpovednosť štátu predpokladá preukázanie nezákonného rozhodnutia,
škodu a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Pasívna legitimácia štátu je

nespochybniteľná. Zák. č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže
zbaviť. Rozhodujúcim kritériom je výsledok konania vedeného orgánom verejnej moci. Posúdenie toho,
ktorý orgán je príslušný konať za Slovenskú republiku má len procesný význam. Kto má zastupovať štát,
musívyriešiťsúd.PritomtourčenívychádzalzuzneseniaORPZLučenecČVS:ORP-926/OEK-LC-2004
z 23. 03. 2005, ktorým bolo proti žalobcovi začaté trestné stíhanie pre trestný čin marenia výkonu

úradného rozhodnutia a z uznesenia zo dňa 28. 06. 2005, ktorým bol žalobca trestne stíhaný pre trestný
čin krádeže. Žalobca splnil podmienku podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., lebo uznesenia o vznesení
obvinenia napadol sťažnosťou a tieto sťažnosti boli prokurátorom zamietnuté. Účinky zrušení uznesení
o vznesení obvinenia nastali právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/236/2008
z 23. 11. 2010, ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003

Z. z. za žalovanú Slovenskú republiku má konať Generálna prokuratúra SR. Žalobca splnil podmienku
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, o ktoré požiadal Ministerstvo spravodlivosti, ktoré
vec postúpilo na vybavenie Ministerstvu vnútra a to Generálnej prokuratúre. Generálna prokuratúra
žalobcovi oznámila dňa 17. 01. 2012, že žiadosť považovala za nedôvodnú.

4. Okresný súd zistil, že škoda žalobcovi vznikla nezákonným rozhodnutím, pre ktoré bol trestne stíhaný.
Uviedol, že právna zástupkyňa žalobcu Mgr. Viktória Hellenbart vyúčtovala odmenu za úkony právnej
služby od 04. 04. 2005 do 21. 02. 2006 v sume 19.106,- Sk a paušálne náhrady v sume 1.678 Sk.
Uvedené trovy žalobca uhrádzal zálohovými platbami dňa 04. 04. 2005 v sume 3.753 Sk, dňa 28. 07.
2005 v sume 4.000 Sk, dňa 18. 10. 2005 v sume 5.000 Sk, 20. 02. 2006 v sume 5.991 Sk a 06. 04. 2006

v sume 2.040 Sk. Advokátovi JUDr. Jánovi Geregovi žalobca uhradil odmenu za úkony právnej služby
od 23. 06. 2006 do 24. 03. 2011, cestovné náklady v sume 654,08 EUR a náhradu za stratu času 960,78
EUR. Spolu žalobca uhradil advokátovi trovy právneho zastúpenia 4.471,94 EUR vrátane DPH v sume
745,32 EUR zálohovými platbami tak, že dňa 03. 03. 2006 uhradil sumu 25.000 Sk, dňa 28. 03. 2006uhradil sumu 4.000 Sk, dňa 12. 05. 2008 uhradil sumu 29.750 Sk, dňa 24. 08. 2009 uhradil sumu 253,49
EUR, dňa 10. 11. 2009 sumu 364,26 EUR. dňa 16. 12. 2009 sumu 111,72 EUR, dňa 26. 02. 2010 sumu
111,72 EUR, dňa 17. 05. 2010 sumu 259,81 EUR a 137,31 EUR, dňa 09. 09. 2010 uhradil sumu 635,50

EUR, dňa 05. 01. 2011 sumu 115,88 EUR a dňa 24. 03. 2011 uhradil sumu 500,- EUR.

Z vyúčtovania trov obhajoby v trestnom konaní okresný súd zistil, že boli vyúčtované v súlade s vyhl. č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Zistil, že úkony
právnej služby označené ako porada s klientom zo dňa 10. 11. 2008 v sume 52,71 EUR a zo dňa 07. 09.

2009 v sume 57,95 EUR neboli účelne uplatnené a ďalej zistil nesprávne účtovanie úkonov zo dňa 11.
11. 2008 a 22. 04. 2010, pri ktorých mal obhajca nárok len na odmenu vo výške jednej štvrtiny základnej
sadzby odmeny, pri ktorých mu prináleží za úkon zo dňa 11. 11. 2008 odmena vo výške 19,78 EUR, a
nie v sume 26,35 EUR, a za úkon zo dňa 22. 04. 2010 v sume 22,54 EUR, a nie v sume 30,05 EUR.
Vzhľadom na uvedené priznal žalobcovi ako vecnú škodu trovy obhajoby v celkovej výške 5.037,10 EUR
a vo zvyšku, po sumu 119,20 EUR, žalobu zamietol.

5. Žalobca uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 100.000,- EUR. Z výpovede žalobcu a svedkov mal
okresný súd preukázané, že žalobca ťažko znášal trestné stíhanie ako obdobie neistoty, čo sa prejavilo
na jeho psychickej pohode. Ťaživo vplývalo aj na žalobcovho syna a manželku. Trestné stíhanie malo
negatívnydopadnapovesťžalobcuvobci,došlokobmedzeniukontaktovspriateľmiaznámymi.Trestné

stíhanie sa dostalo do povedomia verejnosti nielen v mieste bydliska, ale prostredníctvom článkov v tlači
a uverejnením správ v televízii aj do povedomia širšej verejnosti na Slovensku.

Pri zohľadnení výšky nemajetkovej ujmy okresný súd vychádzal z toho, že primárnou funkciou náhrady
je funkcia satisfakčná, ktorej účelom je zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a

iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Trestné stíhanie, v ktorom bol žalobca oslobodený spod obžaloby
trvalo šesť rokov, čo nepochybne ťaživo zasiahlo žalobcu, jeho rodinu a bezprostredné okolie. Pokiaľ
žalobcapoukázalnazdravotnéproblémyuviedol,žetrestnéstíhanieboloibajednouzpríčinzdravotných
problémov žalobcu, lebo k jeho zhoršeniu došlo aj v dôsledku obezity a veku. Ďalej prihliadol na to, že

žalobca sa v postavení starostu obce nesprával ako verejný činiteľ, lebo z rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 4T/202/2004-309 zo dňa 30. 03. 2012 bolo preukázané, že žalobca bol v inom trestnom
konaníuznanýzavinnéhopretrestnéčinyzneužívaniaprávomociverejnéhočiniteľaasprenevery.Podľa
uvedenéhorozsudkupreObecnýpodnik-štrkoviskoVeľkánadIpľomspôsobilškoduvovýške36.170,10
Sk. Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie žalobcu zamietol uznesením sp. zn. 5To/48/2012 z 18. 12.

2012, čím rozhodnutie o uznaní viny nadobudlo právoplatnosť. Uložený trest bol žalobcovi odpustený,
lebo sa na neho vzťahovala amnestia prezidenta republiky. S prihliadnutím na kritériá § 17 ods. 3 zák.
č. 514/2003 Z. z. určil výšku primeranej nemajetkovej ujmy za každý rok trestného stíhania sumou 800,-
EUR, za šesť rokov spolu 4.800 EUR a vo zvyšku po výšku 95.200 EUR žalobu zamietol.

6. Okresný súd zamietol žalobu proti žalovanému 2/ Generálnej prokuratúre SR, lebo v spore o náhradu
škody podľa zák. č 514/2003 Z. z. nie je pasívne legitimovaná. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci má povahu objektívnej zodpovednosti a Generálna prokuratúra len zastupuje
štát pri uplatňovaní náhrady škody, za ktorú priamo zodpovedá štát, ak sú na to splnené podmienky, čo
v posudzovanej veci preukázané bolo.

7. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1, písm. b), bod 1, písm. f),
§ 5 ods. 1, § 6 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, ods. 2, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu, ktoré vznikli vyplatením svedočného podľa § 148 ods. 1

OSP. Rozhodnutie o trovách ktoré vznikli stranám sporu si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia.

8. Žalobca podal včas odvolanie proti výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti zamietol náhradu
uplatnenej nemajetkovej ujmy. Uviedol, že z výpovede žalobcu a svedkov bolo preukázané ako ťažko
znášal niekoľkoročné nezákonné stíhanie, čo sa odzrkadlilo na jeho psychike a zdravotnom stave.

Trestné stíhanie žalobcovi zmenilo život, spôsobilo mu opovrhovanie a stresy. Svedkovia potvrdili, že
dôsledky trestného stíhania v obci, kde žalobca býva a kde pôsobil ako starosta obce pretrvávajú v
povedomí priateľov aj susedov aj napriek oslobodzujúcemu rozsudku. V dôsledku trestného stíhania
žalobcu jeho nebohá manželka, ktorá bola predtým zdravá, niekoľko krát skolabovala a utrpela porážku.Ľudia v obci žalobcu vnímajú ako bývalého starostu, ktorý prišiel do rozporu so zákonom a páchal
trestnú činnosť. Z lekárskych správ vyplýva, že zdravotné problémy žalobcu boli v príčinnej súvislosti
s nezákonným trestným stíhaním, ktoré trvalo od 23. 03. 2005 do 24. 03. 2011. V dôsledku toho

žalobca dodnes trpí srdcovocievnymi poruchami, pre ktoré bol počas trestného stíhania niekoľkokrát
hospitalizovaný. V období pred začatím trestného stíhania uvedené zdravotné problémy nemal. Žalobca
až 24. 03. 2011 nadobudol právnu istotu, že trestné konanie je právoplatne skončené. Opätovné
zaradenie do spoločenského, rodinného a pracovného procesu je pre žalobcu krajne obtiažne. Z
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a žalobcovi priznal

nemajetkovú ujmu ako spravodlivé zadosťučinenie za ujmu utrpenú diskreditáciou v spoločenskom,
osobnom a pracovnom prostredí, v ktorom žije a v ktorom pracoval. V prípade úspechu v odvolacom
konaní žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

9. Žalovaná v rade 1/ podala včas odvolanie proti tej časti rozsudku okresného súdu, v ktorej jej bola
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi majetkovú ujmu 5.037,10 EUR a nemajetkovú ujmu 4.800,- EUR

a nahradiť trovy štátu v sume 61,65 EUR. Namietala, že žalobca v žalobe ani v priebehu súdneho
konania jednoznačne neuviedol, z akého titulu sa domáha náhrady škody. Ďalej namietala závery
okresného súdu, že posúdenie toho, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má len procesný
význam, že rozhodujúcim kritériom zákonnosti je výsledok trestného konania a že okresný súd ustálil
ako titul pre nárok na náhradu škody nezákonné rozhodnutie v rozsahu oboch uznesení o vznesení

obvinenia, čím bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Štát ako zodpovedný subjekt za
škodu nezodpovedá sám za seba, ale za subjekt, ktorý škodu či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Uvedené
má význam aj z hľadiska následnej regresnej náhrady. Vznesenie obvinenia konkrétnej osobe nie
je rozhodnutie o vine, ale opatrenie smerujúce k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní zistili
skutkový stav. Pre vznesenie obvinenia stačí vyšší stupeň pravdepodobnosti, ktorý však musí byť

konkrétne zistenými skutočnosťami dostatočne odôvodnený. V prípade uznesenia o vznesení obvinenia
sa prokurátor žiadnym spôsobom nepodieľal. Uznesenie o vznesení obvinenia je účinné a vykonateľné
jeho vydaním bez ohľadu na to, kedy ho prokurátor obdrží, preto nemohol spôsobiť škodu, ktorá vznikla
už vydaním uznesenia. To platí aj v prípade, ak súd po predbežnom prejednaní obžaloby nariadi hlavné
pojednávanie, čím potvrdí zákonnosť prípravného konania. Za situácie, kedy príslušný orgán štátu

nemožno určiť, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti.

Dôvodom vznesenia obvinenia bolo konanie žalobcu, ktorý ako štatutárny zástupca obce Veľká nad
A. vydal pre Obecný podnik - štrkovisko súhlas na ťažbu štrku na nehnuteľnostiach vo vlastníctve
Rímskokatolíckej cirkvi napriek tomu, že mal vedomosť o zákaze nakladať s nehnuteľnosťami a

vykonávať ťažbu na základe vykonateľného uznesenia Okresného súdu Lučenec z 19. 05. 2004.
Skutočnosť, že súdy konanie žalobcu nevyhodnotili ako trestný čin, neznamená, že sa skutku nedopustil
a že začatie trestného stíhania nevyvolal. Žalobca bol spod obžaloby oslobodený nie preto, že sa
žalovaný skutok nestal, ale z dôvodu, že nebolo jednoznačne preukázané, že by žalovaný skutok
bol trestným činom. Súčasne nebolo v trestnej veci zistené porušenie zásad trestného stíhania. Pre

vznesenie obvinenia proti žalobcovi boli splnené zákonné predpoklady, lebo súd žalobu prijal, čo
znamená, že prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby, bolo lege artis.

Podľa žalovanej 1/ uplatnená nemajetková ujma nebola dostatočne preukázaná, nebola dokázaná
existencia nemajetkovej ujmy, ani jej výška, preto nebolo možné uspokojiť nemajetkovú ujmu v

peniazoch. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak nezákonné rozhodnutie a vznik škody sú v logickom
slede, teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody bezprostredným následkom tejto
príčiny. Vypočutý svedkovia predniesli len svoje subjektívne názory. Žalobca nepreukázal, že zhoršenie
jeho zdravotného stavu, srdcovocievne problémy, psychická trauma a depresia, boli v priamej súvislosti
s jeho trestným stíhaním, nakoľko proti žalobcovi sa od 18. 05.2004 viedlo aj iné trestné stíhanie,

ktoré skončilo jeho odsúdením rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 4T/202/2004-309 z 30. 03.
2012, právoplatným 18. 12. 2012. Psychické problémy žalobcu neboli podložené žiadnym lekárskym
potvrdením. Zvýšeným krvným tlakom trpeli aj jeho rodičia. Súd sa nevysporiadal s otázkou, či samotné
konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením. Oslobodenie spod obžaloby bolo
dostatočným satisfakčným prostriedkom.

Žalovaná 1/ namietala, že rozhodnutie, ktorým jej okresný súd uložil povinnosť nahradiť trovy štátu
bližšie nezdôvodnil. Štát má právo na náhradu trov len proti tomu účastníkovi, ktorému by podľa výsledkupripadla povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi. Ak účastník nebol oslobodený od
súdnych poplatkov, súd sa musí pri náhrade trov zaoberať zásadou úspechu v konaní vo veci samej.

Z uvedených dôvodov žalovaná 1/ navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ poukázal na to, že v trestnom konaní Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 22T/236/2008 bol spod obžaloby oslobodený nakoľko žalovaný skutok nie je trestným

činom a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24. 03. 2011. Nezákonný stav spôsobený trestným
stíhaním trval 6 rokov. Pasívnu legitimáciu žalovanej 1/ súd určil správne. Prokurátor vykonával dozor
naddodržiavanímzákonnostivprípravnomkonaní.Rozhodnutiaovzneseníobvineniažalobcapovažuje
za nezákonné rozhodnutia žalovanej, ktorá v prípravnom trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou
neobjasňovala skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu, na ktoré žalobca poukazoval od začiatku
trestného konania. Aj napriek priaznivej situácie pre žalobcu podal prokurátor obžalobu 19. 10. 2005 a

opakovane 16. 10. 2008. Počas celého trestného konania, ktoré trvalo 6 rokov, musel žalobca neustále
dokazovať svoju nevinu. Na základe nezákonných rozhodnutí vznikla žalobcovi škoda predstavujúca
trovy obhajoby, ktoré musel uhradiť. Proti žalobcovi stál profesionálny aparát štátu, pričom v trestnom
konaní sa uplatňuje zásada prezumpcie neviny.

11. Odvolací súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa470ods.2,vetaprvá,CSPprávneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutia
účinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Nováprávnaúprava rešpektujeúčinokprocesnýchpodaní
urobených do 30. 06. 2016 v zmysle princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníka konania,
ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy.

12. Podľa § 3 ods. 1, písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1, písm. f), zák. č. 514/2003 Z. z. o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom od 01. 01. 2013, vo veci náhrady

škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo
poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo

2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Podľa § 17 ods. 3 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli

poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná

odmena advokáta.

13.Odvolacísúdpreskúmalrozhodnutiesúduprvejinštancie,akoajobsahsúdnehospisu arozhodnutie
napadnuté odvolaniami oboch strán sporu potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

Okresný súd konal o nároku žalobcu na náhradu škody pozostávajúcej z trov obhajoby a o nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v trestnom konaní, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený, pretože
skutok, pre ktorý prokurátor podal obžalobu, nebol trestným činom. Nebolo sporné, že žalobca podal
proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol a po skončení vyšetrovania
podal obžalobu. Okresný súd správne vychádzal z toho, že zodpovednosť štátu za škodu je objektívna

a že za žalovanú Slovenskú republiku koná Generálna prokuratúra SR, pretože uznesenia o vznesení
obvinenia žalobca napadol sťažnosťou a tieto sťažnosti boli prokurátorom zamietnuté. Správy bol aj
záver, že účinky zrušení uznesení o vznesení obvinenia nastali právoplatnosťou rozsudku Okresného
súdu Lučenec sp. zn. 22T/236/2008 z 23. 11. 2010, ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený, a z
toho dôvodu zaviazal žalovanú 1/ na náhradu škody, ktorá žalobcovi preukázateľne vznikla v súvislosti

s trestným stíhaním ako trovy obhajoby.

14. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, žalobca v odvolaní zopakoval, že bola odôvodnená niekoľkoročným
nezákonný trestným stíhaním, ktoré sa odzrkadlilo na jeho psychike a zdravotnom stave, ktorým bol
znevážený na verejnosti. Ľudia v obci žalobcu vnímajú ako bývalého starostu, ktorý prišiel do rozporu

so zákonom a páchal trestnú činnosť. Za toho stavu je pre žalobcu obtiažne opätovné zaradenie do
spoločenského, rodinného a pracovného procesu.

Podľa odvolacieho súdu okresný súd pri určení nemajetkovej ujmy správne prihliadol na dĺžku
nezákonného trestného stíhania žalobcu a správne žalobcovi určil ako primeranú výšku nemajetkovej

ujmy za každý rok trestného stíhania sumou 800,- EUR, spolu za šesť rokov sumu 4.800 EUR a vo
zvyšku žalobu zamietol. Žalovaný výšku nemajetkovej ujmy okrem dĺžky trestného konania a hrozby
uloženia trestu odňatia slobody podrobnejšie nepreukázal. Pokiaľ ide preukázanie príčinnej súvislosti
nemajetkovejujmystrestnýmstíhaním,vktorombolžalobcaoslobodený,okresnýsúdsprávneprihliadal
na to, že zhoršenie zdravotného stavu a hospitalizácia neboli výlučne spôsobené týmto trestným

stíhaním, ale boli dôsledkom veku, životosprávy a iného trestného stíhania, v ktorom bolo preukázané,
že žalobca sa v postavení starostu obce nesprával ako verejný činiteľ, v dôsledku čoho bol rozsudkom
Okresného súdu Lučenec č. k. 4T/202/2004-309 zo dňa 30. 03. 2012 uznaný za vinného pre trestné činy
zneužívania právomoci verejného činiteľa a sprenevery. Keďže trestné stíhanie, v ktorom bol žalobca
trestne stíhaný odôvodnene, prebiehalo súbežne s trestným stíhaním, v ktorom bol žalobca oslobodený,

bolavýškanemajetkovejujmyurčenáprimerane,lebonemajetkovúujmuvovyššomrozsahu,akopriznal
okresný súd, žalobca nepreukázal a z dôvodov, ktoré uviedol okresný súd ani preukázať nemohol..15. Žalovaná v odvolaní namietala, že žalobca jednoznačne neuviedol, z akého titulu sa domáha
nároku na náhradu škody. Uvedená námietka je v rozpore s odpoveďou danou žalobcovi na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody pod č. XV/5 Spr 73/11-8 z 04. 01. 2012(č. l. 65 súdneho spisu),

z ktorej vyplýva, že žalobca požadoval náhradu trov právneho zastúpenia 5.156,30 Eur a nemajetkovú
ujmu 100.000 EUR.

Okresnú súd odôvodnil pasívnu legitimáciu žalovanej správne. Jej námietky týkajúce sa subjektu,
ktorý za škodu a nemajetkovú ujmu zodpovedá za štát, nemohli obstáť, pretože boli proti konštrukcií

zodpovednosti štátu pri výkone verejnej moci, ktorá vyplýva z § 4 ods. 1, písm. f) v spojení s § 4 ods.
1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom od 01. 01. 2013. Obrana žalovanej vychádzala z
nesprávneho výkladu právnej normy. Navyše žalovaná si vo svojich úvahách protirečí. Na jednej strane
uvádza, že vznesenie obvinenia žalovanému nebolo rozhodnutie o jeho vine, ale opatrenie smerujúce
k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní zistili skutkový stav a súčasne uviedla, že škodu, ktorá
vznikla už vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prokurátor nemohol spôsobiť. Zodpovednosti sa

žalovaná nemôže zbaviť tým, že až po vznesení obvinenia mohli príslušné orgány činné v trestnom
konaní zistiť skutkový stav, lebo prokurátor nezrušil uznesenie o vznesení obvinenia a podal obžalobu. Z
toho dôvodu je zodpovedným orgánom, ktorý koná za štát. Žalovaná prehliada, že z dôvodu objektívnej
zodpovednosti za výsledok trestného konania sa celé trestné stíhanie proti žalovanému považuje za
nezákonné.

Okresný súd správne neprihliadol na obranu, že v čase, keď rozhodol prokurátor, existovala
pravdepodobnosť o spáchaní skutku kladeného za vinu žalobcovi, lebo prokurátorovi nič nebránilo dať v
prípravnom konaní príkaz na vykonanie úkonov a zabezpečenie dôkazov na odstránenie pochybností,
ktoré boli dôvodom oslobodenia žalovaného spod obžaloby. Pokiaľ sa podozrenie zo spáchania

trestného činu nepotvrdilo, je potrebné považovať uznesenie o vznesení obvinenia aj podanie obžaloby
za nezákonné rozhodnutia. Rozhodnutím o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia a podaním obžaloby sa
žalovaná podieľala na spôsobenej škode spôsobom, ktorý predpokladá určenie jej zodpovednosti za
škodu.

V rozpore s objektívnou zodpovednosťou štátu za výsledok trestného konania je tvrdenie žalovanej,
že žalobca bol spod obžaloby oslobodený nie preto, že sa žalovaný skutok nestal, ale z dôvodu, že
nebolo jednoznačne preukázané, že by žalovaný skutok bol trestným činom a pokiaľ súd konanie
žalobcu nevyhodnotil ako trestný čin, neznamená to, že sa skutku nedopustil a že začatie trestného

stíhania nevyvolal. Takáto argumentácia prehliada, že dôvodom vzniku škody je trestné stíhanie a jeho
pokračovanie proti žalobcovi, ktoré viedli príslušné orgány trestného konania. Dôvodom vzniku škody
a objektívnej zodpovednosti žalovanej totiž nie je konanie žalobcu, ale to, že takéto konanie (skutok)
bolo nesprávne považované za trestný čin, v dôsledku čoho žalobca utrpel preukázanú majetkovú a
nemajetkovú ujmu.

Majetkovú ujmu okresný súd priznal ako preukázané trovy trestného konania v súlade s § 18 ods. 3
zák. č. 514/2003 Z. z. a žalovaná 1/ nespochybnila náhradu škody, ktorú z toho dôvodu okresný súd
žalobcovi priznal.

Žalovaná namietala, že sa okresný súd nevysporiadal s otázkou, či by samotné konštatovanie
porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením a že nemajetková ujma nebola dostatočne
preukázaná. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd potrebu peňažnej náhrady nemajetkovej
ujmy odôvodnil dĺžkou trestného konania, ktoré bolo ovplyvnené opakovaným podaním obžaloby a
opakovaným zrušovaním rozhodnutí okresného súdu z dôvodu odvolania žalobcu. Okresný súd v

prevažnej časti uplatnený nárok zamietol práve z dôvodu jeho nepreukázania. Žalovaná 1/ popierala
svoju zodpovednosť, preto nie je jasné z akého dôvodu uviedla, že oslobodenie spod obžaloby malo byť
pre žalobcu dostatočným satisfakčným prostriedkom.

Žalovaná 1/ napadla tiež uloženú povinnosť nahradiť trovy štátu odôvodnením, že okresný súd sa

nezaoberal zásadou úspechu strán v konaní, v ktorom nebol žalobca oslobodený od platenia súdneho
poplatku. Ani v tejto časti nebolo odvolanie žalovanej dôvodné, pretože v uplatnenej majetkovej škode
bol žalobca okrem nepatrnej časti úspešný a nemajetková ujma bola určená na základe úvahy súdu.Pokiaľ sa žalovaná 1/ v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu domáhala vyslovenia
možnosti podať dovolanie, právo podať dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vyplýva
z právnej úpravy Civilného sporového poriadku a z poučenia uvedeného na konci rozsudku odvolacieho

súdu.

Okresný súd správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a rozhodnutie riadne odôvodnil,
preto odvolací súd rozsudok potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol okresný súd.

16. V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca ani žalovaná 1/, preto odvolací súd rozhodol, že strany
sporu nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými okresný súd zamietol žalobu proti žalovanému
1/ o zaplatenie majetkovej ujmy po výšku 119,20 EUR a zamietol žalobu proti žalovanému 2/, nebol
odvolaním dotknutý, a preto ostáva týmto rozhodnutím nedotknutý.

18. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.
Toto uznesenie je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. Na výkon neodkladného opatrenia je miestne
príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne
príslušný súd prvej inštancie. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená,

súd môže povinnému uložiť pokutu do 1 000 €, zastaviť výplatu rodičovského príspevku povinnému a
prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa
rozhodnutia nemá byť a odovzdať ho tomu, komu bolo maloleté dieťa podľa rozhodnutia zverené, a to
aj bez návrhu (§ 367 ods. 3, § 376 ods.3, § 383 ods. 1, § 386
ods. 1 CMP).