Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117201832
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117201832.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951 proti žalovanej: B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX,
t. č. V. XXX, XXX XX B., V. O., o zaplatenie 3.648,46 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 29Csp/23/2017-77 zo dňa 28.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku, vo výroku o splatnosti pohľadávky a v súvisiacom výroku
o trovách konania.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.436,38
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.648,46 eura od 30.12.2016 do
zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa
v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade
neuhradenia, čo i len jednej splátky riadne a včas. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že
žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania najmä obsah pripojených
listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, stanovisko žalovanej, citoval ust. § 1 ods. 2, ods. 8, § 2 písm.
a), písm. b), d), § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení ku dňu uzavretia zmluvy t.j. k 30.07.2015 (ďalej len zákona č. 129/2010 Z. z.), § 52 ods. 1
- 4, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu

vznikol na základe uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX dňa 30.07.2015, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.700,- eur. Žalovaná uhradila žalobcovi 129,52 eura,
ktorá suma bola započítaná na úrok vo výške 77,98 eura a v sume 51,54 eura na istinu. Súd prvej
inštancie považoval uzatvorenú zmluvu za zmluvu spotrebiteľskú, lebo žalobca je bankovým subjektom,
pričom jedným z predmetov jeho podnikania je poskytovanie úverov a žalovaná pri uzatváraní a plnení
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ďalej uviedol,
že žalobca potom ako žalovaná prestala uhrádzať dohodnuté splátky úveru, výzvou zo dňa 23.11.2016,

ktorá bola žalovanej doručená 30.11.2016, žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok vo výške
906,64 eura, pričom ju upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Žalovaná i napriek
upozorneniu neuhradila dlžné splátky úveru, a preto žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru
a vyzval žalovanú na úhradu celého dlhu vo výške 4.481,38 eura najneskôr do 13.01.2016 (správne do13.01.2017), o čom informoval žalovanú listom zo dňa 29.12.2016, ktorý jej bol doručený 02.01.2017.
Podľa názoru súdu, došlo k platnému zosplatneniu úveru. Ďalej uviedol, že žalovanej bol poskytnutý
úver 3.700,- eur, z ktorého žalovaná uhradila sumu 129,52 eura, a preto súd prvej inštancie uložil

žalovanej zaplatiť zvyšok istiny vo výške 3.648,46 eura (3.700 - 51,54 eura ktorá suma bola započítaná
na istinu), úroky ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 757,42 eura a dlžné úroky z omeškania ku dňu
zosplatnenia úveru vo výške 30,50 eura, t.j. 4.436,38 eura. Súd prvej inštancie nepriznal žalovanému
úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 30,50 eura od 30.12.2017 do
zaplatenia. Poukázal na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka s tým, že uviedol, že právo požadovať

od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania z dojednaných úrokov, resp. z úrokov z
omeškania)veriteľnemá,pretožeaniObčiansky,aniObchodnýzákonníkmutútomožnosťnepriznávajú.
Ani Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania
s platením príslušenstva pohľadávky, a preto v tejto časti bola žaloba nedôvodná. Vo vzťahu k istine súd
prvejinštanciepriznalžalobcoviúrokzomeškaniavovýške5%zosumynesplatenejistiny3.648,46eura
ododňanasledujúcehopozosplatneníúveruaždozaplateniavzmysleust.§517ods.1vetaprvá,ods.2

Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. V zmysle ust. § 232 ods. 3 z
Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie vzhľadom na sociálne a majetkové pomery žalovanej,
povolil žalovanej splácať priznanú istinu s príslušenstvom v splátkach vo výške 100,- eur mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade
neuhradenia, čo i len jednej splátky riadne a včas. Uviedol, že v súčasnosti je žalovaná zamestnaná, ale

jej príjem je cca 12.000,- Kč, resp. za mesiace v ktorých neodpracovala všetky dni dokonca necelých
6.000,- Kč. Žije spolu s maloletým synom, na výživu ktorého jej otec neprispieva, navyše bola v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie tehotná. V záujme predídenia ohrozenia živobytia žalovanej a jej
rodiny, súd povolil žalovanej splácať priznanú istinu v splátkach. Povolenie splátok vzhľadom na sociálnu
amajetkovúsituáciužalovanejjevsúladezozásadouspravodlivostivyplývajúcouzčl.2ods.1Civilného

sporového poriadku. Navyše, ak sa žalovaná omešká s úhradou čo len jednej splátky bude dlh splatný
naraz v celom rozsahu a žalobca bude môcť sa domáhať zaplatenia celej pohľadávky.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku tak,
že neúspech žalobcu spočíval len v časti zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z 30,50
eura od 30.12.2017, čo predstavovalo sumu 0,37 eura, preto súd prvej inštancie túto časť považoval

za neúspech v nepatrnej časti, a preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% voči žalovanej.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal zamietavý výrok a
výrok o splatnosti pohľadávky z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasil
s nepriznaním úrokov z omeškania z dojednaných úrokov, resp. z úrokov z omeškania. Poukázal na iné
rozhodnutia všeobecných súdov. Zdôraznil, že ak je dlžník v omeškaní s platením peňažného záväzku
je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Ďalej nesúhlasil so splatnosťou pohľadávky s
tým, že namietal, že žalovaná neuskutočnila počas celého súdneho sporu ani jednu úhradu. Neprejavila

žiadnu snahu splácať svoj záväzok aspoň čiastočne. Podľa názoru žalobcu, nie je možné prihliadať len
na finančnú situáciu žalovanej, ale aj žalobca má právo, aby bola pohľadávka zaplatená v primeranej
lehoteatedaabybolarešpektovanázásadaspravodlivostivyplývajúcazčl.2ods.1Civilnéhosporového
poriadku. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, uložiť povinnosť
žalovanej zaplatiť poskytnuté plnenie v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň si uplatnil

náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku.

3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhood01.07.2016vzneníneskoršíchpredpisovďalej
len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia
rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 24.08.2018

(§378 ods.1 v spojení s §219 ods.1,3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnymposúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, právnym posúdením
uplatneného nároku, ako aj s uplatnenými odvolacími námietkami, odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie. Predmetom odvolacieho konania

bol zamietavý výrok, výrok o splatnosti pohľadávky a súvisiaci výrok o trovách konania.

5.Vovzťahukodvolaniužalobcu,atonepriznaniuúrokovzomeškaniazúrokov,odvolacísúduvádza,že
súd prvej inštancie tento uplatnený nárok správne posúdil, pokiaľ citoval ust. § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého príslušenstvo pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jeho uplatnením. Úroky zo zmluvy o úvere predstavujú odplatu za peňažné

prostriedky, ktoré boli dlžníkovi na požiadanie poskytnuté podľa zmluvy o úvere. Sú splatné v dohodnutej
dobe, inak spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté plnenie. Záväzkovoprávny vzťah, ktorého predmetom
je peňažné plnenie, môže byť hlavný alebo vedľajší. Vedľajším (akcesorickým) peňažným záväzkovým
vzťahom je okrem iného i záväzok (povinnosť dlžníka) zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania v prípade,
ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného záväzku (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka). Z dôvodu neplnenia povinnosti žalovanej splácať dlh v splátkach došlo zo strany žalobcu
k zosplatneniu úveru, a preto po zosplatnení má žalobca nárok len na úrok z omeškania, pokiaľ sa
žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku tým, že zosplatnený dlh neuhradila v
stanovenej lehote. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorázové, okamžité vrátenie celej požičanej

istiny. Podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorázového zosplatnenia úveru spočíva v tom,
že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru
v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v
splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Predčasným
zosplatnením úveru vznikol žalobcovi ako veriteľovi nárok na jednorázové vrátenie požičanej istiny úveru

vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Žalobca si uplatňoval úroky z omeškania
ku dňu zosplatnenia vo výške 30,50 eura od nasledujúceho po jeho splatnosti, t.j. od 30.12.2016,
lebo k zosplatneniu došlo k 29.12.2016, a to vo výške 5 % ročne do zaplatenia. Súd prvej inštancie
tento uplatnený nárok správne posúdil, ak uzavrel, že Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník
nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky vo vzťahu

k uplatnenému nároku úrokov z omeškania z dojednaných úrokov. Uplatnená námietka týkajúca sa
nesprávneho posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku nebola dôvodná.

6. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj namietanú splatnosť pohľadávky. Súd prvej inštancie v
súlade s ust. § 232 ods. 2 CSP stanovil dlhšiu lehotu na plnenie vzhľadom na sociálne a majetkové

pomeryžalovanej,ktorézohľadnilatojejvyživovaciupovinnosťkmal.dieťaťu,akoajkďalšiemudieťaťu,
ktorého narodenie očakávala s tým, že uviedol, že uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi priznanú istinu
vo výške 4.436,38 eura by bolo spôsobilé ohroziť existenciu u žalovanej, vrátane jej starostlivosť o dve
maloleté deti, vzhľadom na výšku priznaného plnenia, príjem žalovanej zistený v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, ako aj preukázaných skutočností týkajúcich sa údajov o zamestnanosti žalovanej

(bod 13, 14, 15 odôvodnenia). Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že nesplnením jednej splátky sa stáva
splatný celý dlh, ktorú doložku súd prvej inštancie vo výrokovej časti správne uviedol. Z uvedeného
vyplýva, že žalovanej poskytol lehotu dlhšiu na plnenie po zohľadnení jej sociálnych a majetkových
pomerov, čo odvolací súd považoval za správne, a v prípade neplnenia si povinnosti riadne a včas
žalovanou, žalobcovi vznikne nárok na zaplatenie priznanej istiny v plnej výške jednorázovo. Ani v tejto

časti preto odvolací súd nepovažoval odvolanie za opodstatnené.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku, vo výroku o splatnosti
pohľadávky a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1,
2 CSP.

7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.
V záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov strán sporu v súlade so zásadou hospodárnostikonania ako základnými princípmi CSP vyplývajúcimi z čl. 4 ods. 2 a čl. 17 CSP, odvolací súd žalovanej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo jej z obsahu spisu trovy odvolacieho konania
nevyplývajú, ani si nárok neuplatnila.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý- za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen.ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.