Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/263/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614205618
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1614205618.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovu v právnej veci žalobcu: BL Telecom
collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, zastúpený advokátskou
spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: G. o
zaplatenie 383,91 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 95,13 € s úrokom z omeškania 9,25 % ročne

zo sumy 9,13 € od 04.06.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 86,- € od
04.07.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.05.2014 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa proti žalovanému

domáha zaplatenia sumy 383,91 € s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 9,13 € od
04.06.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 125,83 €
od 04.07.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 248,95 €
od 04. 21.2012 do zaplatenia a trov konania titulom poskytovaných komunikačných
služieb a zmluvnej pokuty. Svoj návrh odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so
sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako postupca (ďalej ako „právny predchodca“) a žalobca ako

postupník, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok
uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky proti žalovanému vedenej pod referenčným
číslom XXXXXXXXXX. Žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom ako poskytovateľom
v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
zmluvuopripojení,predmetomktorejboloposkytovanieelektronickejkomunikačnejslužbyjehoprávnym
predchodcom žalovanému. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu elektronickej komunikácie a
platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému nasledovné faktúry: č. 7211767060, č. 7105656471 a
č. 7104553369, ktoré žalovaný doposiaľ neuhradil. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti sa žalovaný
dostal do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.

2. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril, žalobu mal riadne doručenú s poučením a výzvou dňa
19.03.2015.

4.Podľa§151ods.1,2CSPskutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

5. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur

6. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa
28.6.2018. Podľa § 219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej

tabuli a webovej stránke súdu dňa 05.06.2018. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav.

7. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s.,
so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako postupca a žalobca ako postupník, uzavreli zmluvu o

postúpení. Postupník postúpil pohľadávky z neuhradených komunikačných služieb svojich zákazníkov
na žalobcu, o. i. predmetom zmluvy bol aj odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy
vrátane pohľadávky voči žalovanému v celkovej výške, ktorá zodpovedá výške žalovanej istiny.

8. Zo zmluvy o pripojení súd zistil, že bola uzavretá medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s. so sídlom

Karadžičova 10, Bratislava, ako poskytovateľom a žalovaným ako užívateľom podľa § 43 a nasl. zákona
č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Žalovaný túto zmluvu
uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe zmluvy o pripojení sa poskytovateľ zaviazal pre
žalovaného dodávať telekomunikačné služby dojednané v tejto zmluve. K tomu poskytol žalovanému
SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa a za

účelom používania služieb v programe PODLA SEBA 3N. SIM karte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX bolo
pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX.

9. Predmetom dodatku k zmluve o pripojení, ktorý bol uzavretý medzi tými istými stranami, bol záväzok
poskytovateľa aktivovaťadodávaťžalovanémutelekomunikačnéslužbydojednanévdodatkuvovzťahu

k tzv. SIM karte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX v programe „PODLA SEBA 3N“ (bod 1 písm. a) dodatku),
ďalej sa zaviazal zabezpečiť žalovanému predaj zľavneného mobilného telefónu zn. Sony Ericsson
ZYLO za zľavnenú kúpnu cenu 1,- € vrátane DPH (bod 1 písm. c) dodatku). Žalovaný sa zaviazal riadne
a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu (bod. 1 písm. b) dodatku), že po dobu viazanosti
24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani

neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení
odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany
žalovaného (bod 2. dodatku). Zároveň sa dohodli, že s ohľadom na poskytovateľom poskytnutú zľavu
z poplatku za vydanie SIM karty sa žalovaný zaviazal, že podobu viazanosti nepožiada o
prenesenie čísla od poskytovateľa a v prípade porušenia tohto záväzku zaplatí poskytovateľovi zmluvnú

pokutu 47,80 € ( bod 2. dodatku), nepožiada po dobu viazanosti o aktiváciu alebo zmenu programu
služieb na program služieb s nižším mesačným poplatkom (bod 3. dodatku). V prípade
porušenia akejkoľvek povi povinností uvedenej v bode 1 písm. b/, v bode 2. alebo v bode 3. dodatku
alebo v článku 3 bod. 3.6 všeobecných obchodných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ až c/
všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany poskytovateľovi strany dojednali

povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 248,95 € (7.499,87 Sk) (tabuľka
č. 1).

10. Faktúrou č. 7104553369 splatnou dňa 03.06.2011 na sumu 39,13 € právny predchodca žalobcu
vyúčtoval žalovanému cenu mesačné hovorné za poskytnuté služby a tejto faktúry si uplatňuje len sumu

9,13 €.11. Faktúrou č. 7105656471 splatnou dňa 03.07.2011 na sumu 125,83 € právny predchodca žalobcu
vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby a poplatok v sume 39,83 € s DPH za spätnú aktiváciu
po nezaplatení účtu.

12. Faktúrou č. 7211767060 splatnou dňa 03.12.2012 na sumu 248,95 € právny predchodca žalobcu
vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu bez uvedenia povinnosti
za porušenie ktorej pokutu uplatňuje.

13. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s.,
so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako postupca, postúpil žalobcovi, ako postupníkovi, pohľadávky
z neuhradených komunikačných služieb svojich zákazníkov na žalobcu, o.i. predmetom zmluvy bol aj
odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému v
celkovej výške, ktorá zodpovedá výške žalovanej istiny.

14. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy

o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v
zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

15. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. podnik má právo na zaplatenie ceny

za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

16. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženia dokladu o vyúčtovaní.

17. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsahzmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

23. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

24. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania
(ku dňu účinnosti do 31.01.2013) je o 9 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28 Súd za preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s. a žalovaným a v nadväznosti na zmluvné postúpenie pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka zmluvou o postúpení zo dňa 24.06.2013 aj aktívnu legitimáciu žalobcu v
predmetnom spore.

29. Z hľadiska formy zmluvy a charakteru jej účastníkov niet pochýb, že sa v prípade predmetnej zmluvy
o pripojení jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, v rámci
ktorej právny predchodca žalobcu vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa.

30. Žalovaný porušil dohodnuté podmienky, pretože nezaplatil faktúry za poskytnuté elektronické
služby v zmysle uzavretej zmluvy, pričom tieto služby riadne využíval. Žalovaný bol povinný vykonávať
úhrady za poskytované služby právnemu predchodcovi žalobcu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam
považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby
vyúčtované faktúrami č. 7104553369 v sume 9,13 €, faktúrou č. 7105656471 v sume 86,- €, v celkovej

sume 95,13 € za dôvodný, a preto mu v tejto časti súd vyhovel.

31. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil
mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z priznanej časti istiny tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozhodnutia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej

sadzby Európskej centrálnej banky navýšenej o 8 %, ktorá ku dňu omeškania 04.06.2011, 04.07.2011
predstavovala výšku 9,25 % ročne (1,25% + 8%),
v okamihu vzniku omeškania, t.j. deň po splatnosti faktúr, ktorými právny predchodca žalobcu vyúčtoval
poskytnuté telekomunikačné služby.

32. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 248, 95 € je
potrebné uviesť, že z ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute
musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu, a to obsiahnuté v § 37 Občianskeho
zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Právny predchodca žalobcu, ako ajsamotný žalobca odvodzovali svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z bodu 4. zmluvy o pripojení.
V zmysle bodu 4 zmluvy o pripojení je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že ,,V prípade porušenia
akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1. Písm. b), alebo v bode 2. alebo v bode 3. dodatku alebo

v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/Všeobecných podmienok,
v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku je účastník povinný
uhradiť Podniku zmluvnú pokutu v sume 248, 95 €“. Z takéhoto znenia dojednaní o zmluvnej pokute
súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute spôsobom ,, ...v prípade porušenia akejkoľvek
povinnosti ...“ (z demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník povinný uhradiť zmluvnú

pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej
súčasťousúajobchodnépodmienkyobsahujeniekoľkodesiatokpovinnostíúčastníkarôznejzávažnosti.

33. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je
sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých
povinností, a to práve preto, že je len príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie

primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. V tejto súvislosti súd dáva
do pozornosti, že pri rovnakej právnej úprave ako je v Slovenskej republike vyššie uvedeným
spôsobom judikoval aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorým rozhodnutím sp. zn. 2 Odon /90/97
vyslovil, že pri formulácií dohody o zmluvnej pokute spôsobom ,,ak obsluhovateľ v priebehu
splatnosti zmluvy porušil svoje zmluvné záväzky neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určité,

popísané povinností, ktoré mali byť zaistené zmluvnou pokutou, zo slov porušenia zmluvného vzťahu
nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu, príp. ich určitý súhrn mal byť
zaistený zmluvnou pokutou, čo je podmienkou pre to, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto
sankcia“. Uvedený názor Najvyššieho súdu Českej republiky potvrdil aj v rozhodnutí sp.
zn. 28Cdo /1526/2009, v ktorom uviedol, že zmluvné dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť

zmluvnú pokutu viazaná na ,,porušenie zmluvného vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho
nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené
zmluvnou pokutou. Rovnako Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. MObdo/4/2003 uviedol, že v dohode o
zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, vymedzená určito, inak je
dohoda neplatná. Na základe uvedeného, podľa súdu, neobstojí bežné vysvetlenie žalobcu, že zmluvná

pokuta bola účtovaná za nezaplatenie faktúr, nakoľko právny úkon urobený v písomnej forme možno
vykladať iba podľa toho, čo obsahuje a výkladom právny úkon nemožno dopĺňať o to, čo síce mohlo
byť vôľou žalobcu, ale v právnom úkone to vyjadrené nebolo (faktúra právneho predchodcu žalobcu
č. 72117670060 neobsahuje žiadnu informáciu o tom, za čo účtuje zmluvnú pokutu). Demonštratívny
výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje, pretože

jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok. Ak je takáto dohoda z tohto pohľadu neurčitá, nie je táto
neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa náhodou nachádza aj povinnosť, za
ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu. Pre poriadok je potrebné uviesť, že z neplatného
právneho úkonu - neplatného dojednania o zmluvnej pokute, nevznikajú účastníkom takejto dohody
žiadne práva ani povinnosti.

34. Pre neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute súd zistil aj ďalší dôvod. Zmluvnú pokutu,
ktorú je nutné viazať v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka vždy na porušenie zmluvnej povinnosti, je
nutné dojednať vždy ako nepodmienenú. V tejto súvislosti je procesný súd toho názoru, že nie je možné
vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne, jednak na porušenie zmluvnej povinnosti,

ako aj následne na vypojenie SIM karty z prevádzky.
Z týchto dôvodov potom takéto dojednanie o zmluvnej pokute súd považoval za neplatné pre jeho
rozpor so zákonom nehovoriac o tom, že žalobca ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že jeho právny
predchodca vypojil pre porušenie povinností žalovanému SIM kartu z prevádzky, prípadne že by
žalovaný sám požiadal o vypojenie SIM karty z prevádzky (v takomto prípade by pokuta bola splatná

dňom doručenia takejto žiadosti žalovanému žalobcovi). Okrem toho žalobca v spore ani len netvrdil,
že žalovaný sám požiadal o vypojenie SIM karty
z prevádzky, preto súd v tomto zmysle ani nevykonával žiadne dokazovanie.

35. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že ním uplatnené právo

na zaplatenie zmluvnej pokuty (aj keď neplatne dojednané) sa vôbec stalo ku dňu rozhodovania súdu
vo veci samej splatným, teda že by nastali skutkové okolnosti majúce za následok vznik povinnosti
žalovanéhozaplatiťzmluvnúpokutu(žebydošlokvypojeniuSIMkartyžalovanéhozprevádzky).Ztohto
dôvodu súd žalobu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 248,95 € ako nedôvodný zamietol.36. Za nedôvodný súd považuje aj nárok žalobcu uplatnený faktúrou č. 7105656471 v sume 39,83 €
s DPH ako poplatok za spätnú aktiváciu po nezaplatení účtu. V danom prípade sa jednalo o sporové

konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné
dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré
v priebehu súdneho konania treba vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve
v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za
nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v

akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho
záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú
v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik
záväzku žalovaného hradiť žalobcovi vyúčtovaný poplatok, tak ako ich uplatnil žalobou a teda neuniesol
dôkaznébremenočodotvrdeniaooprávnenostivýškyuplatnenejpohľadávkyvčastinárokunapoplatok,

pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku
pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k prerušeniu,
či obmedzeniu služby poskytovanej žalobcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto
úkony vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Preto súd aj v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP Pri rozhodovaní o náhrade

trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 383,91 €
s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 95,13 € s príslušenstvom, žalovaný
v časti o zaplatenie sumy 288,78 € s príslušenstvom, (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného).
Vo veci bol teda úspešnejší žalovaný, patrilo by mu teda právo na náhradu trov konania. Žalovaný si
náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplýva, preto

súd (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015) žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).