Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201075
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8118201075.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr.MilanaMajerníkaaJUDr.MarekaKoščavprávnejvecižalobcu:W..G.N.Ý.,L..XX.X.XXXX,V.XC,
XXX XX G. - L. Š., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 17,
080 01 Prešov, proti žalovanej: W.. T. N., L.. XX.XX.XXXX, V. XC, XXX XX G. - L. Š., právne zastúpenej
JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, o nahradenie vyhlásenia
vôležalovanejnauzavretiedohodyovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,oodvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXC/X/XXXX-XX zo dňa 14. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdPrešovvýrokomI.zamietolžalobu,výrokomII.priznalžalovanej
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd
nahradil vyhlásenie vôle žalovanej tak, že žalovaná uzatvára dohodu o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov v znení dohody, ktorá bola obsiahnutá v zmluve o budúcej dohode o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej účastníkmi konania dňa 21.11.2017
a ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Tvrdil, že žalovaná je jeho bývalá manželka a odmieta
uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM, ktorú sa zaviazala uzatvoriť formou zmluvy o budúcej dohode
o vyporiadaní BSM, uzatvorenej dňa 21.11.2017. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca
označil spis Okresného súdu Prešov sp. zn. XXP/XXX/XXXX, zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní
BSM zo dňa 21.11.2017, výzvu na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 27.12.2017,

podanie právneho zástupcu žalovanej zo dňa 4.1.2018, dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva zo dňa 21.11.2017, rodičovskú dohodu zo dňa 21.11.2017, výsluch účastníkov a
výsluch svedkov. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a navrhla ju zamietnuť. Ako prostriedok
procesnej obrany použila tvrdenie, že zmluva o uzavretí budúcej zmluvy je neplatná pre jej rozpor so
zákonom. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca a žalovaná sú bývalými manželmi.
Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa
22.11.2017. Dňa 21.11.2017, teda deň pred konaním pojednávania o rozvode manželstva uzatvorili

zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom tejto
zmluvy bolo budúce vyporiadanie hnuteľných a nehnuteľných vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. V článku 5. Vyhlásenia účastníkov Dohody, bod 5.1. sa uvádza, že účastníci
Dohody vyhlasujú, že touto dohodou sú vysporiadané všetky ich práva a povinnosti vyplývajúce z ichbezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj všetky ich vzájomné pohľadávky a záväzky týkajúce
sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že splnením tejto Dohody nemajú voči sebe žiadne
pohľadávky a záväzky vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a neexistuje žiaden

ďalší majetok tvoriaci ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Prílohou tejto zmluvy bola aj dohoda
o zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Listom zo dňa 27.12.2017 žalobca vyzval
žalovanú na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM, žalovaná však odmietla túto dohodu uzavrieť, keďže
ju považovala za nevýhodnú a navrhla zmeniť sumu finančného vyrovnania, ktorú by mala vyplatiť
žalobcovi.

3. Právne zdôvodnil svoje rozhodnutie poukázaním na ustanovenia § 50a ods. 1,2,3, § 39, § 143,
§ 143a ods. 1,2,3, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Konštatoval,žemedzistranaminebolospornéžeskutočnedošlokuzatvoreniuzmluvyobudúcejdohode
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sporné bolo, či je táto dohoda platná a či
možno súdnym rozhodnutím nahradiť vyhlásenie vôle žalovanej na uzatvorenie dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov v znení dohody, ktorá bola obsiahnutá v zmluve o budúcej
dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej dňa 21.11.2017 medzi
sporovými stranami. Zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa
21.11.2017 súd posúdil ako právny úkon, ktorý svojím obsahom a účelom odporuje ustanoveniam
Občianskeho zákonníka týkajúcich sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a

zároveň ich obchádza; prieči sa aj dobrým mravom.

4. Uzavrel, že dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov teda možno platne
uzavrieť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Uzavretie dohody, prípadne zmluvy o budúcej
dohode pred zánikom manželstva nie je prípustné. Takáto dohoda by je pre rozpor so zákon absolútne

neplatná (§ 39 OZ). Súdna prax možnosť uzavretia takýchto dohôd ešte pred zánikom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov odmietla (a to aj pre prípad, ak by takéto dohody boli uzavreté s odkladacou
podmienkou nadobudnutia účinnosti až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva), s poukazom
na výslovné znenie zákonnej úpravy (§149 ods. 1 OZ). Významné sú cieľ a zmysel vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, skutočnosť, že pred jeho zánikom nie je známy presný

rozsah spoločného majetku, ako aj obavy z možného obchádzania zákona či vynucovania súhlasu od
druhého manžela s rozvodom manželstva v takýchto prípadoch. Po vykonanom dokazovaní dospel súd
prvej inštancie k záveru, že zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní BSM je potrebné posúdiť ako
absolútne neplatný právny úkon, žalobu žalobcu preto ako nedôvodnú zamietol.

5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

6.Protitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalobca,ktoréodôvodniltým,žeprvoinštančnýsúddospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Tvrdenia o tom, že právna úprava BSM je tradičná a konzervatívna, je

mylné. Takéto informácie mal zrejme prvoinštančný súd z historických stanovísk súdov z obdobia
socializmu.Tvrdeniaotom,žerozsahbezdpodielovéhospoluvlastníctvamanželovjezmluvnýmstranám
známy až momentom zániku BSM a dobrým mravom odporuje vynucovaniu takejto dohody počas
manželstva, nemá oporu v zákone. V dôvodovej správe Občianskeho zákonníka sa uvádza, že podľa
novelizácie Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/82 Zb. sa uplynutím zákonnej trojročnej lehoty

uplatnil právny režim § 149 ods. 4 na tú časť nevyporiadaného majetku bývalých manželov, ktorá
sa aj napriek snahe súdu zistiť a vyporiadať všetok majetok nezahrnie do súdneho rozhodnutia (ale
ani do dohody účastníkov). Už v tom čase právna teória pripúšťala výklad, podľa ktorého dohoda o
čiastočnom vyporiadaní BSM je platná. Toto odporuje tvrdeniu súdov o tom, že je dôležité poznať rozsah
BSM a že samotná okolnosť poznania rozsahu BSM má vplyv na uzatváranie dohôd o vyporiadaní

BSM. Namietal, že je v súlade so zákonom reálne presadzovať takú interpretáciu uzavierania dohody
o vyporiadaní BSM, podľa ktorej aj rozvádzajúci sa manželia môžu platne uzavrieť takúto dohodu s
odkladacou podmienkou k okamihu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ich rozvodom.
Považuje za právne irelevantnú polemiku prvoinštančného súdu o tom, či názov tohto právneho úkonu
má byť „zmluva o budúcej dohode“ alebo „zmluva o budúcej zmluve“. Právne úkony sa totiž už dlhú dobu

posudzujú podľa obsahu, a nie podľa ich názvu. Po novelizácii Občianskeho zákonníka v roku 1982
došlo k prelomeniu súdnej praxe v tom, či je možné uzatvárať zmluvy so suspenzívnou podmienkou
alebopactumdecontrahendoohľadomvyporiadaniamajetkuporozvodemanželstva.Podľajehonázoru
súdna prax bude smerovať k tomu, aby rozvedení manželia nezaťažovali súdy svojimi majetkovýmispormi, ale naopak, aby už pri rozvode deklarovali, že ich majetkové práva sú vyporiadané. Navrhol
prvoinštančné rozhodnutie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uplatnil si nárok na náhradu trov
konania.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a
zaviazať žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Poukázala
na ust. § 149 ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva, že ak zanikne bezdpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Dohodu o vyporiadaní BSM možno platne uzavrieť

až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Uzavretie dohody pred zánikom BSM nie je prípustné.
Takáto dohoda by bola pre rozpor so zákonom absolútne neplatná (§ 39). Súdna prax možnosť uzavretia
takýchto dohôd ešte pred zánikom BSM odmietla (a to aj pre prípad, ak by takéto dohody boli uzavreté s
odkladacou podmienkou nadobudnutia účinnosti, až po zániku BSM). S poukazom na výslovné znenie
zákonnej úpravy (§ 149 ods. 1 OZ), cieľ a zmysel vyporiadania BSM, skutočnosť, že pred jeho zánikom
nie je známy presný rozsah spoločného majetku ako aj obavy z možného obchádzania zákona, či

vynucovania súhlasu od druhého manžela s rozvodom manželstva v takýchto prípadoch. Poukázala
na to, že medzi účastníkmi sa na Okresnom súde Prešov vedú iné konania a z odôvodnenia rozsudku
Okresného súdu Prešov o úplné vylúčenie žalovaného z užívania bytu v rodinnom dome sp. zn. XC/
X/XXXX-XX zo dňa 10.5.2018 a účastníckej výpovede W.. G. N. vyplýva, že problémy medzi ním a
žalobkyňou nastali vlastne po tom, keď po právoplatnosti rozsudku o rozvod manželstva žalobkyňu

požiadal, aby uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM v zmysle ich predchádzajúcej zmluvy o budúcej
zmluve zo dňa 21.11.2017 (uzavretej pred rozvodom manželstva). Žalobkyňa však toto odmietla urobiť
a predchádzajúcu dohodu (z 21.11.2017) rešpektovať napriek tomu, že žalovaný aj z dôvodu uzavretia
tejto dohody súhlasil s rozvodom manželstva s tým, že na súdnom pojednávaní o rozvode manželstva
nebude spomínať mimomanželský pomer žalobkyne. Z tejto skutočnosti vyplýva, že bol to práve

žalobca, ktorý si doslova (psychicky vynútil) súhlas od druhého manžela na uzavretie zmluvy o budúcej
dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 21.11.2017. Túto dohodu považuje od samého počiatku za neplatnú
a postoj a správanie sa žalobcu ešte pred tým ako manžela za účelové a majetnícke v snahe získať
a nadobudnúť spoločný majetok vo výške, ktorú si sám určil, a s ktorou on nesúhlasí. Poukázala na
správanie žalobcu počas trvania manželstva a pred rozvodom ich manželstva.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. §
379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku
Krajským súdom v Prešove za rešpektovania ust. § 219 ods. 1,3 CSP bol rozsudok okresného súdu
potvrdený ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa ust. § 219 ods. 1,3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej
tabuli Krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
čím boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Prešove v spojení s
ust. § 378 ods. 1 CSP.

10. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. §
220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil čo ho viedlo k
vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcim skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu

zodpovedá základným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviska procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
záveryprimeranevysvetlil.Odvolateľvpodanomodvolaníneuviedolskutočnosti,sktorýmibysaokresný

súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne
závery. Odôvodnenie okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj
krajský súd.13. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k platnosti zmluvy o
budúcej dohode o vyporiadaní bezdpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej dňa 21.11.2017,
teda predtým ako bolo manželstvo účastníkov rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.

XXP/XXX/XXXX zo dňa 22.11.2017. S námietkami zo stany žalobcu nemožno súhlasiť. Odvolací súd
má za to, že súd prvej inštancie komplexne dôsledne zhodnotil skutočnosti, ktoré je potrebné skúmať
pri posudzovaní platnosti uvedenej zmluvy. Prvoinštančný súd sa dostatočne vysporiadal so zákonnými
podmienkami a odôvodnil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby
žalobcu, na ktorých záver vzhľadom na ich podrobnosť a zrozumiteľnosť odvolací súd odkazuje.

14. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a vykonané dokazovanie odvolací súd sa
stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so zákonom. Odvolací súd
neuznal opodstatnenosť argumentov odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody a pri tom
napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

15. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).