Uznesenie Judgement was issued on Friday, November 24, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Er/472/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317205013
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317205013.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO : 35 724 803, so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO : 36 613 843, so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava proti povinnému M. F., D.. XX. XX. XXXX, N. F. A. XX, o vymoženie 813,54 eur s prísl. a o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60,
dňa 14.10.2016 predložil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného
proti povinnému o vymoženie 813,54 eur s prísl.

2. Exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia
pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 01243/15 zo dňa 28. 06. 2018. Predmetným rozhodcovským rozsudkom
bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 813,54 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 735,03 eur od 13. 12. 2012 do zaplatenia, náklady inkasného
konania vo výške 150,- eur a trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské
konanie vo výške 48,18 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 143,62 eur, to všetko do troch dní od

právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

3.Zexekučnéhotitulusúdzistil,žeoprávnenýnadobudolpohľadávkuvočipovinnémunazákladezmluvy
o postúpení pohľadávok so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, Mlynské nivy 1, IČO: 31320155,
na základe zmluvy zo dňa 12. 12. 2012.

4. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak
sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné

odvolanie.5. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie

so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie

spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

6. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy označenej ako Žiadosť o flexipôžičku“ (ďalej len “zmluvy“) zo dňa 17. 02. 2006, spotrebiteľským
úverom sa rozumie dočasne poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

7. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy zo dňa 17. 02. 2006, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou veriteľ sa
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a uhradiť celkove náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

8.Podľa§3ods.1zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy
zo dňa 17. 02. 2006, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť

veriteľom aj predávajúci.

9.Podľa§3ods.2zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy
zo dňa 17. 02. 2006, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

10. Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

11. Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

12. Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

13. Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

14. Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienky bola
individuálne dojednaná, musí o tom podať dôkaz.

15. Podľa prílohy - podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka
podľa písm. g) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladaťmu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.

16. Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

17. Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o
tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

18. Podľa § 879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.4.2004, týmto zákonom sa preberajú
právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe. V tejto prílohe je uvedená okrem iných aktov
aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
a nakoľko smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 1.4.2004, súd

posúdil zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj v súlade s touto smernicou.

19. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - zmluvy zo dňa 17. 02. 2006, označenej
ako Žiadosť o flexipôžičku, a to právneho predchodcu oprávneného Slovenská sporiteľňa, a.s. ako
dodávateľa v zmysle definície podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993 a povinného ako spotrebiteľa v zmysle
definície spotrebiteľa podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, súd túto zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu, kde povinný je v pozícií spotrebiteľa.

20.Exekučnýsúdpretopristúpilkriešeniuotázkyplatnostirozhodcovskejdoložkyresp.zmluvy.Najvyšší
súd SR už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať
existenciu rozhodcovskej doložky. Porovnaj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012,
2Cdo 245/2010, uznesenie Ústavného súdu SR vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

21. V rozhodcovskej zmluve zo dňa 15. 06. 2013 sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
z dohody o uznaní záväzku vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené : a/ pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu.

22. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v rovnaký deň ako Dohoda
o uznaní záväzku. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným povinný bez

primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky, alebo brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Je síce pravda, že v rozhodcovskej doložke bolo stanovené, že žalobca má právo
výberuformyriešeniasporu(rozhodcovskékonanie-konaniepredvšeobecnýmsúdom),zrozhodovacej
praxe exekučného súdu je zrejmé, že v sporoch zo spotrebiteľských právnych vzťahov je to však
práve veriteľ, kto iniciuje konanie proti dlžníkovi, preto je právo dlžníka obrátiť sa na miestne príslušný

všeobecný súd len iluzórne a trvá len do času, kým nepodá veriteľ návrh na začatie rozhodcovského
konania.

23. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej zmluvy (jej včlenením do
formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi

neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne
(rozhodcovský súd, ktorý má navyše ekonomický záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby
mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov).24. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu
ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy
neprimeranej zmluvnej podmienky sú ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv a rozsudky ESD vo veci C - 40/08 - Asturcom Telecomunicaciones

SL v. Cristina Rodríguez Nogueira. Rozhodcovskú doložku v rozhodcovskej zmluve uzavretej medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi
rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi
zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu
za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi
spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný

spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Z dôvodu absolútnej
neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský
rozsudok spôsobilým exekučným titulom.

25. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje

rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k
naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil
povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v zmluve
o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.

Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3
Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

26. V prejednávanej veci súd poukazuje na to, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným

a povinným, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, sa javí ako absolútne
nevyvážená a preto neprijateľná. Ide o formulárovú zmluvu, ktorá bola povinnému predložená na
predtlačenom formulári. Na uvedenom tlačive sa doplnili len údaje povinného, číslo a dátum uzatvorenia
zmluvy. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná

vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť
ani obsah zmluvy, dohody ako aj rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu
ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy
je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči

nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom
konanírozhodcovskýmsúdom,ktorýzaložilsvojuprávomocnazákladeneplatnejrozhodcovskejzmluvy,
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.

27. V stanovisku schválenom dňa 27.09.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a

obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza, že: „Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť

exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za
stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ V odôvodnení tohto stanoviska sa uvádza:
„vysoká miera zneužitia, zjavné uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom
a fakt, že sa rozhodovanie rozhodcami stalo predmetom biznisu plne opodstatňuje zvýšenú pozornosť
rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom“. Takisto sa v ňom uvádza, že podľa názoru právnej

vedy (K. Csach): „z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom
rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním.
Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu vzmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými
zmluvami.“

28. Taktiež súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá
bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť.
Spotrebiteľovibolavkonečnomdôsledkuodopretámožnosťbrániťsvojeprávapredvšeobecnýmsúdom
vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

29. Súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie
považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku
konaniu,ktoréniejepovinnývykonať,scieľomdosiahnutiaprejednaniavecipredrozhodcovskýmsúdom
a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej
doložky nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami
sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis).

O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v
priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).

30. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA

proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

31. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza

Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

32. Predmetná rozhodcovská zmluva preto v zmysle vyššie citovaného stanoviska Krajského súdu v
Prešove,atiežnázorutunajšiehoexekučnéhosúdubránitomu,abynazákladenejvydanýrozhodcovský
rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora.
Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom a nespĺňa podmienky individuálneho

dojednania, keďže splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami.

33. Neprijateľná rozhodcovská zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
zmluvy odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zamietnutie poverenia pre exekútora
podľa § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku.

34. Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje
za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2

je podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ
pretonemoholmaťžiadenvplyvnaobsahpodmienky,najmävsúvislostisvopredspísanouštandardnou,
formulárovou zmluvou.

35. Súd na základe uvedeného musí konštatovať, že z vyššie uvedenej rozhodcovskej zmluvy vyplýva,

že táto nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom za
žiadnych okolností.

36. Vzhľadom na uvedené rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať a vydať exekučný titul, na
základe takéhoto exekučného titulu nie je možné viesť exekučné konanie, z uvedeného dôvodu boli

splnené podmienky na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.
2 a 3 Exekučného poriadku.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Humenné v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /

ďalej len „CSP“/ ).
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§127ods.1 CSP)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodov sarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), ( § 363 CSP).