Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/327/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314214718
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8314214718.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Bytové družstvo Humenné,

Laborecká 1896/58, Humenné, IČO: 223051, zast. JUDr. Tatianou Andrejcovou, Laborecká 1896/58,
Humenné proti žalovanému H.. X. S., nar. XX. X. XXXX, R. X, Z., zast. JUDr. Bernardom Medárom,
Dubová 4, Humenné, o zaplatenie 1621,74 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu dlhu na nájomnom sumu 1298 eur a poplatok z omeškania
vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 184,24 eur od 01.02.2008 do 28.02.2008, zo
sumy 380,22 eur od 01.03.2008 do 31.03.2008, zo sumy 576,22 eur od 01.04.2008 do 30.04.2008, zo
sumy 772,17 eur od 01.05.2008 do 31.05.2008, zo sumy 1028,99 eur od 01.06.2008 do 30.06.2008, zo

sumy 1224,97 eur od 01.07.2008 do 31.07.2008, zo sumy 1420,95 eur od 01.08.2008 do 31.08.2008,
zo sumy 1137,07 eur od 01.09.2008 do 30.09.2008, zo sumy 1083,96 eur od 01.10.2008 do zaplatenia,
v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 323,74 eur s úrokom z
omeškaniavovýške12,25%ročnezosumy214,03eurod01.10.2008do31.10.2008,9%ročnezosumy
203,10 eur od 01.05.2009 do 31.05.2009, 9% ročne zo sumy 113,66 eur od 01.08.2009 do 31.08.2009,

9% ročne zo sumy 207,40 eur od 01.09.2009 do 30.09.2009, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Návrh na prerušenie konania zamieta.

Súd priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou dňa 22. 3. 2010 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 1621,74 eur s

poplatkom z omeškania z titulu úhrady nájomného a plnenia poskytované s užívaním bytu a služieb s
tým spojených. Nárok vymedzil za obdobie od 01.01.2008 ku dňu 28.02.2010 s tým, že výška nároku
bola stanovená predpisom mesačnej zálohovej platby, ktorý vydalo predstavenstvo Bytového družstva
za obdobie od 01.01.2008 do 31.07.2008 vo výške 5904,- Sk (195,98 eur), od 01.08.2008 do 31.12.2008
vo výške 6448,- Sk (214,03 eur), od 01.01.2009 do 30.06.2009 vo výške 214,76 eur a od 01.07.2009
vo výške 193,74 eur.

2. V priebehu konania žalobca navrhol pribrať do konania ako žalovanú v 2. rade bývalú manželku
žalovaného v 1. rade H.. H. S. a voči nej uplatnil aj nárok na zaplatenie dlžného nájomného a nárok
na zaplatenie úhrady za služby a plnenia spojené s užívaním bytu a to za obdobie od XX.XX.XXXX do
skončenia nájomného vzťahu, t.j. do XX.XX.XXXX.3. Uznesením Okresného súdu Z. č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.05.2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu V. č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13. 8. 2014 súd pripustil, aby do konania vstúpila

žalovaná v 2. rade H.. H. S..

4. Dňa XX.XX.XXXX žalobca špecifikoval svoj nárok už aj vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, pričom
výška tohto nároku sa od podania žaloby nezmenila, avšak žalobca ju rozdelil do dvoch častí, ktorú
aj rozdielne právne odôvodnil. Návrhom na pripustenie zmeny petitu žaloby (č.l. 291) žiadal, aby súd

pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní zaplatiť
spoločne a nerozdielne z titulu dlhu na nájomnom sumu 1298 eur s prísl. a zároveň žalovaný v 1. rade
je povinný zaplatiť z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 323,74 eur s prísl., žiadal priznať aj náhradu
trov tohto konania. Súd o tomto návrhu rozhodol uznesením na č.l. 299 tak, že zmenu žalobného petitu
v tomto znení pripustil.

5. Rozsudkom Okresného súdu Z. č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd žalobu proti
žalovanej v 2. rade H.. H. S. zamietol. Žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznal a nárok
žalobcu voči žalovanému v 1. rade vylúčil na samostatné konanie. Tento rozsudok sa stal právoplatným
dňa XX.XX.XXXX. Ďalej súd pokračoval v konaní o nároku žalobcu proti žalovanému pod novou sp.
značkou XC/XXX/XXXX.

6. Žalovaný uznal iba časť nároku uplatneného žalobcom. Bol ochotný zaplatiť len dlžné nájomné
za obdobie trvania nájomného vzťahu, avšak iba vo výške 50% tohto nároku poukazujúc na to, že
druhú polovicu mala zaplatiť jeho bývalá manželka a je len vecou žalobcu, že nárok voči nej uplatnil
oneskorene. Namietal tiež rozsah a dôvodnosť položiek mesačnej zálohovej platby, najmä poplatok za

TKR,t.j.šírenietelevíznehosignálu atvrdil,žezaobdobie,zaktoréžalobcapožadujeúhradunájomného
a úhradu za plnenie a služby spojené s užívaním bytu, nemal uzavretú individuálnu zmluvu o dodávke
a odbere tejto služby, signál mu do bytu nebol dodávaný, a preto nie je ochotný platiť tento poplatok,
ktorý je uvedený v mesačnom zálohovom predpise. Zároveň žalovaný namietal aj položku príspevku do
fondu na opravu a údržbu bytu tvrdiac, že príspevok do fondu na opravu a údržbu bytu má platiť iba

vlastník tohto bytu, a nie nájomca.

7. Vykonaným dokazovaním, výsluchom strán sporu, z listinných dôkazov a z pripojeného spisu
Okresného súdu Z. sp. zn. XXC/XXX/XXXX zistil súd tento skutkový stav: Z listu vlastníctva č. XXXX
kat. územia Z. bolo zistené, že žalobca je vlastníkom a prenajímateľom družstevného bytu č. XX,

nachádzajúceho sa na ul. R. X v Z..

8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Z. sp. zn. XXC/XXX/XXXX bolo oboznámené rozhodnutie o
pridelení družstevného bytu, ako aj dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, na základe ktorej súd ustálil, že
žalovaný sa na základe rozhodnutia o pridelení bytu a zápisnice o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu

stal užívateľom družstevného bytu v Z. na ul. R. X, v bloku B., K. X. poschodí, pričom tento vzťah sa v
zmysle neskorších predpisov v súlade s ustanoveniami občianskeho zákonníka považuje za nájomný
vzťah. Žalobca v dohode o odovzdaní a prevzatí družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX uvádza ako
spoločných nájomcov žalovaného aj manželku H.. H. S.. Tento nájomný vzťah oboch manželov následne
skončil výpoveďou zo strany žalobcu a to tak žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanej v 2. rade H. S..

Výpoveď zo dňa 05.06.2008 bola doručená žalovanému v 1. rade dňa 10.06.2008 a žalovanej v 2. rade
dňa 13.06.2008. Táto okolnosť vyplýva aj z rozhodnutia Okresného súdu Z. v konaní vedenom pod sp.
zn. XXC/XXX/XXXX, kde súd žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu rozsudkom zo dňa 15.02.2010
zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 1. rade vtedy ako žalobca odvolanie. Krajský súd v
V. rozhodnutie Okresného súdu Z. potvrdil a rozsudok sa stal právoplatným dňa 06.12.2010. Z obsahu

týchto rozhodnutí, ale aj pripojeného spisu sp. zn. XXC/XXX/XXXX bolo zistené, že spoločný nájom bytu
manželom zanikol uplynutím výpovednej lehoty dňa 30.09.2008.

9. Žalobca pôvodne žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 1621,74 eur s prísl., avšak pri poslednej
úprave žalobného petitu vyčíslil samostatne dlh na nájomnom za obdobie od 01.01.2008 do 30.09.2008

a na bezdôvodné obohatenie, ktoré po zániku nájomného vzťahu uplatňuje voči žalovanému za obdobie
od 01.10.2008 do 28.02.2010.10. Pokiaľ ide o dlh na nájomnom za obdobie od 01.01.2008 do 30.09.2008, žalobca predložil do
konaniamesačnýzálohovýpredpisnájomného,ktorýod01.01.2008do31.07.2008stanovovalmesačnú
vo výške 5904,- Sk, za 7 mesiacov predstavuje sumu 41.328,- Sk. Mesačný predpis za obdobie

od 01.08.2008 do 31.12.2008 vo výške 6448,- Sk za dva mesiace predstavuje sumu 12.896,- Sk a
nedoplatok na vyúčtovaní 1833,- Sk za rok 2007, spolu predstavuje sumu 56.057,- Sk (1860,75 eur).
Za uvedené obdobie žalobca evidoval platby od žalovaného 353,50 Sk, 15.000,- Sk, 1600,- Sk, spolu
16.953,50 Sk, čo predstavuje sumu 562,75 eur. Rozdiel medzi tým, čo žalovaný mal zaplatiť a tým, čo
zaplatil, predstavuje dlh na nájomnom vo výške 1298 eur. Konečné vyúčtovanie nákladov spojených s

užívaním a správou bytu bolo v roku 2008 za rok 2007, čo žalobca preukázal listinným dôkazom na č.l.
59, kde pod bodom 22 zoznamu nájomcov žalovaný potvrdil prevzatie vyúčtovania a správu o činnosti
za rok 2008 vlastnoručným podpisom s tým, že podľa žalobcu nereklamoval tento stav vo vyúčtovaní,
ani ho nejakým iným spôsobom nespochybnil. Po zániku nájomného vzťahu žalovaný od 01.10.2008 v
podstate až doposiaľ užíva tento byt, pričom podľa žalobcu neplatí žiadne úhrady súvisiace s užívaním
tohto bytu žalobcovi už dlhodobo. Predmetom tohto konania je preto aj nárok žalobcu voči žalovanému

na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.10.2008 do 28.02.2010 vo výške 323,74 eur,
pričom opäť žalobca predložil do konania mesačný zálohový predpis, ktorý predstavoval v roku 2008
sumu 6448,- Sk krát 3 mesiace je 19.344,- Sk, čo je 642,10 eur. Mesačný predpis za obdobie od januára
2009 vo výške 214,76 eur krát 6 mesiacov je 1288,56 eur a mesačný predpis od júla 2009 vo výške
193,74 eur krát 8 mesiacov je 1549,92 eur, spolu 3480,58 eur. Podľa žalobcu žalovaný za uvedené

obdobie od 01.10.2008 do 28.02.2010 uhradil sumy 12.896,- Sk, čo je 428,07 eur, 6448,- Sk, t.j. 214,02
eur, 214,76 krát 3 je 644,28 eur, sumu 11,66 eur, 38,72 eur, 1299,40 eur, 77,76 eur, 442,92 eur,
spolu 3156,84 eur. Rozdiel medzi tým, čo za uvedené obdobie mal žalovaný zaplatiť a tým, čo zaplatil,
je suma 323,74 eur, ktorá je uplatnená z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia.

11. Túto položku žalovaný vôbec neuznával. Poukazoval na to, že ak skončil nájomný vzťah, tak nemôže
žalobca uplatňovať voči nemu naďalej nárok na zaplatenie za užívanie tohto bytu v takom rozsahu,
ako keby bol nájomcom bytu. Z tohto dôvodu považuje žalovaný nárok na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia za nepreukázaný.

12. Žalobca poukazoval na to, že výšku tejto úhrady za obdobie, keď neexistoval nájomný vzťah,
posudzoval so zreteľom na ustanovenie § 853 O. z., ktoré sú svojim obsahom a účelom najbližšie
právnemu vzťahu založenému na užívaní bytu, čo sa ustanovenia upravujúce nájomnú zmluvu podľa §
685 a násl., a z tohto dôvodu žalobca trval na tom, že aj za toto obdobie sa má výpočet bezdôvodného
obohatenia posudzovať tak, ako keby žalovaný bol nájomcom bytu, keďže v danom byte býva, užíva aj

spoločné priestory, ktoré boli rekonštruované a podieľa sa na všetkých benefitoch, ktoré bytový dom
v rámci opráv má, pričom v konaní nie je sporné, že žalovaný tento byt v bytovom dome po celú dobu
aj skutočne užíva.

13. Žalovaný poukazoval v konaní aj na to, že položka v mesačnom zálohovom predpise o platení

poplatku TKR je od neho neprávom vymáhaná, keďže nemal nikdy televízny signál za obdobie, za ktoré
od neho žalobca uplatňuje zaplatenie nájomného, alebo bezdôvodného obohatenia. Poukázal na zákon
č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, podľa ktorého
by takýto poplatok mal platiť iba v prípade, ak by mal uzavretú zmluvu s dodávateľom tohto signálu, čo
on nemal a naviac žalovaný poukazoval na to, že dlhé roky pracoval pre spoločnosť I. s.r.o. Z., a keďže

mal s nimi aj rôzne pracovné spory a skončil svoju pracovnú činnosť pre túto firmu, tak ešte v roku 2007
ho táto firma odpojila od signálu, ktorý bol dodávaný do bytového domu podľa žalovaného bez právneho
dôvodu, a preto odmietal túto položku platiť.

14. Žalobca vo svojej výpovedi, ale aj predložených listinných dôkazov poukázal na to, že až do

roku 2011 boli v bytovom dome, kde je aj byt užívaný žalovaným, spoločné rozvody káblové, na
základe ktorých boli prijímané televízne signály do všetkých bytov bytového domu a nebolo ich možné
individuálne odpájať. Až v roku 2011 bola uzavretá zmluva o dielo, ktorú žalobca predložil do konania
(č.l. 20), zmluva o dielo č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bola montáž terciálnych
rozvodov I.. Zmluvu uzavrelo Bytové družstvo Z. so zhotoviteľom T., W..Y..R.., V. XX, Z., pričom

predmetom tejto zmluvy je montáž terciálnych rozvodov I.. Na základe toho boli následne uzavreté
individuálnezmluvysovšetkýminájomcami,resp.vlastníkmibytovmimožalovaného.Zároveňpredložilo
bytové družstvo aj listinné dôkazy o tom, že do roku 2011 žalobca uhrádzal platby I. za všetky byty v
bytovom dome a to z dôvodu, že v tom čase v bytovom dome neboli individuálne prípojky na šíreniesignáluatentosignálbolšírenýlenprostredníctvomspoločnýchrozvodov.Ažnáslednepoinštalácii,teda
po rekonštrukcii týchto rozvodov boli realizované individuálne prípojky a na základe toho bolo možné
uzatvoriť individuálne zmluvy so spoločnosťou Televízne a káblové rozvody s.r.o. Z.. Podľa žalobcu

žalovaný za obdobie do roku 2011 užíval túto službu pokiaľ bol nájomcom bytu, pretože ju užívali všetci
užívateliaanájomcoviabytov anebolomožnésaodpojiťindividuálnetak,akototvrdilvkonanížalovaný.
Na námietku žalovaného, aby žalobca preukázal, na základe akého právneho dôvodu platil žalobca
faktúry Televíznym a káblovým rozvodom s.r.o. Z., žalobca uviedol, že nemá k dispozícii individuálnu
zmluvu, ale predpokladá, že tomu tak bolo na základe súhlasu všetkých vlastníkov bytového domu v

dávnej minulosti, resp. pripúšťa aj uzavretie zmluvy, ktorú však v konaní nepredložila. V mesačnom
predpise nájomného však bola táto čiastka ako súčasť nájmu, a aj z tohto dôvodu toto rozhodnutie o
mesačnej zálohovej platbe bol žalovaný povinný rešpektovať a platiť počas trvania nájomného vzťahu,
lebovýškatohtopoplatkutvorísúčasťnájomného.ŽalobcapoukazovalajnastanovyBytovéhodružstva,
platiace v období, za ktoré je nárok uplatnený, ktoré sa nachádzajú v pripojenom spise Okresného súdu
Z. sp. zn. XXC/XXX/XXXX, kde v článku 10 pod bodom 2, písm. c) je uvedené, že platiť nájomné za

užívanie družstevného bytu a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, alebo zálohy na ne v
termíne do 25.-tého dňa predchádzajúceho mesiaca je člen družstva povinný. Pre družstevné byty platí
zásada nákladového typu nájomného, aby vo všetkých družstevných bytoch nájomné pokrývalo výdavky
spojené s prevádzkou a správou bytového fondu a umorenie poskytovaného úveru. Výšku nájomného
ustanovuje predstavenstvo. Poukazoval aj na ďalšie ustanovenia stanov platných v tom čase, najmä

na úpravu rozhodnutia predstavenstva, ktoré podľa článku 45 ods. 7 písm. d) určuje výšku úhrady za
užívanie bytu a za poskytnuté služby. Na základe týchto listinných dôkazov žalobca považoval svoj
nárok za preukázaný a poukazoval na to, že naopak žalovaný svoje tvrdenia o tom, že bol individuálne
odpojený z užívania televízneho signálu ničím nepreukázal.

15. Okresný súd Z. rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 20.03.2017 vyhovel žalobe v celom
rozsahu. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý
uznesením č. k. XCo/XXX/XXXX zo dňa 12.12.2017 rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Z.
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch tohto uznesenia odvolací súd vytkol Okresnému súdu
Z., že vo svojom rozsudku nedal odpoveď na všetky argumenty žalovaného a rozhodnutie odôvodnil

len všeobecne ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že Okresný súd Z. neuvádzal
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, na základe ktorých hodnotí zápisnicu o odovzdaní a
prevzatí bytu zo dňa 16.11.1984 za nájomnú zmluvu.

16. V bode 44 odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd nedal odpoveď na námietky žalovaného, ktoré

sa týkali toho, že žalobca a žalovaný sa nedohodli na zmene výšky nájomného a právne tento záver
neodôvodnil.

17. Súd na základe vytknutých nedostatkov na odôvodnenie záveru, že medzi stranami sporu vznikol
uzavretím dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu nájomný vzťah, ale aj k tomu, akým spôsobom a kto

určuje pri družstevných bytoch výšku nájomného uvádza nasledovne:

18. Občiansky zákonník nedefinuje pojem družstevného bytu, avšak pod týmto pojmom možno vo
všeobecnosti rozumieť byt, ktorý je vo vlastníctve bytového družstva. Vzhľadom k tomu mal súd za to,
že byt, ktorý bol predmetom nájmu u žalovaného je bytom družstevným, lebo je vo vlastníctve žalobcu,

ktorý je bytovým družstvom.

19. Pokiaľ ide o družstevné byty, ustanovenie §685 ods. 2 O. z. sa vzťahuje na nájom družstevných
bytov. Stanovy bytových družstiev podrobnejšie upravujú, s kým môže bytové družstvo uzavrieť nájomnú
zmluvu o užívaní družstevného bytu. Pôvodne boli tieto otázky upravené v tzv. vzorových stanovách

stavebných bytových družstiev. Po transformácii stavebných bytových družstiev a po ich začlenení do
všeobecnej úpravy družstiev v obchodnom zákonníku má dnes každé bytové družstvo svoje vlastné
stanovy.

20. Podľa §226 Obchodného zákonníka stanovy družstva okrem iného musia obsahovať aj ustanovenie

o vzniku a zániku členstva, o právach a povinnostiach členov k družstvu a družstva k členom. V rámci
týchto ustanovení musí byť tiež upravené, za akých podmienok ma člen družstva práva na uzavretie
nájomnej zmluvy o nájme družstevného bytu.21. K základným povinnostiam nájomcu patrí jeho povinnosť platiť nájomné a úhradu za plnenie
poskytovanésužívanímbytu.Vyplývatoajztoho,ženájomnázmluvamusíobsahovaťvýškunájomného
a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, alebo spôsob ich výpočtu §686 ods. 1 O. z. Spôsob,

akým sa má v nájomnej zmluve určiť výška nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu
však Občiansky zákonník bližšie neupravuje. Ustanovenie §696 ods. 1 prenecháva tieto otázky úprave
v osobitnom právnom predpise. To platí pre všetky nájmy bytov okrem nájmov družstevných bytov. Pri
družstevných bytoch platia na určenie nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu
stanovy príslušného bytového družstva.

22. Z uvedeného je zrejmé, že ak predmetom nájmu bol družstevný byt, určenie nájomného, jeho
vzniku, výšky a splatnosti a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu bolo ponechané na úprave
stanov príslušného bytového družstva. V posudzovanom prípade v článku 45 ods. 7 písm. d) stanov
žalobcu účinných v roku 2008 (čl. 43 v spise 18C/185/2008) vyplýva, že predstavenstvo žalobcu okrem
iného rozhoduje a určuje výšku nájomného. Z vyššie uvedeného mal súd teda za to, že byt, ktorý

užíva žalovaný, je bytom družstevným. Otázka nájomného a jeho výšky je určená v stanovách žalobcu.
Orgánom oprávneným o tom rozhodovať je predstavenstvo žalobcu. Nájomné nebolo dohodnuté na
základe vzájomnej dohody zmluvných strán, ale určené podľa podmienok uvedených v stanovách
žalobcu. Pre určenie nájomného a jeho výšky nebolo potrebné spisovať osobitné dodatky k nájomnej
zmluve.

23. Podľa článku 10 ods. 2 písm. c) stanov Bytového družstva určených v roku 2008 člen družstva je
povinný platiť nájomné za užívanie bytu a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, alebo zálohy
na ne v termíne do 25. dňa predchádzajúceho v mesiaci. Pre družstevné byty platí zásada nákladového
typu nájomného, aby vo všetkých bytoch nájomné pokrývalo výdavky spojené s prevádzkou a správou

bytového fondu a umorenie poskytnutého úveru. Výšku nájomného stanovuje predstavenstvo.

24. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pričom poukazoval hlavne na to, že v tomto konaní nebola
preukázaná existencia nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, keďže sa žalobca a žalovaný
nikdy nedohodli na výške nájomného a bez dohody o tejto podstatnej náležitosti nájomného vzťahu

nemôže vzniknúť nájomný vzťah.

25. Z obsahu pripojeného spisu a listín, ktoré predložila žalobkyňa v tomto konaní vyplýva, že medzi
žalobcom a žalovaným existuje nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe rozhodnutia predstavenstva
o pridelení družstevného bytu žalovanému ako členovi družstva a zápisnicou o dohode a o odovzdaní

a prevzatí bytu zo dňa, kedy bol byt odovzdaný do osobného užívania. V čase vydania rozhodnutia
a uzavretia dohody o odovzdaní a prevzatí bytu bol tento vzťah nazývaný ako právo osobného
užívania bytu. Uvedené právo osobného užívania družstevného bytu žalovaného trvalo aj ku dňu
01.01.1992, kedy sa v zmysle ustanovenia §871 ods. 1 O. z. zmenil na nájomný vzťah, pričom táto
zmena nastala zo zákona a nevyžadovala si vykonávanie žiadneho ďalšieho úkonu, napr. v podobe

uzavretia novej nájomnej zmluvy k bytu. Vyššie citované zákonné ustanovenie zaisťovalo všetkým
dovtedajším užívateľom bytu transformáciu osobného užívania na nájom za podmienky, že toto právo
vzniklo a trvalo ku dňu jeho účinnosti, t.j. k 01.01.1992. Uvedenú otázku riešil NS SR vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/46/1997. Ustanovenie §871 bolo do O. z. pojaté na základe zákona č. 509/1991
Zbierky. Uvedené ustanovenie je právnym predpisom transformačnej povahy. Z dôvodovej správy k

zákonu č. 509/1991 Zbierky (novela Občianskeho zákonníka) vyplýva, že priamo zo zákona dôjde k
zmene (práva) osobného užívania na chránený nájom. Účelom tohto ustanovenia bolo zaistiť ochranu
všetkých dovtedajších užívateľov bytov a vytvoriť pre dovtedajšie užívacie vzťahy stav dostatočnej
právnej istoty. Podľa právnych predpisov platných pred vydaním zákona č. 509/1991 Zbierky existoval
striktný kogentný prideľovací systém, ktorý sa týkal prakticky všetkých bytov. Na to, aby občanovi vôbec

mohlo vzniknúť právo užívania bytu, muselo najprv existovať rozhodnutie o pridelení bytu, na ktoré
nadväzovala dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, ktorou sa proces konštituovania práva užívať byt
zavŕšil. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ku vzniku práva žalovaného užívať predmetný družstevný
byt došlo uvedeným spôsobom, a to na základe rozhodnutia predstavenstva družstva o pridelení bytu
a uzavretí dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. V konaní nebolo preukázané, že by takto konštituované

právo osobného užívania bytu žalovanému ku dňu 01.01.1992 zaniklo; v zmysle ustanovenia §871
ods. 1 O. z. zo zákona sa tak transformovalo na právo nájmu bytu, ktorého obsahom je okrem iného
aj povinnosť nájomcu uhrádzať nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu. Námietka
žalovaného, že medzi ním a žalobcom k uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo, povinnosť platiť nájomnéa poplatky za služby spojené s nájmom bytu mu nevznikli, bola preto neopodstatnená, ale právne aj
irelevantná.

26. Žalovaný v období od 01.10.2008 do 28.02.2010 užíval predmetný družstevný byt bez právneho
dôvodu bez platnej nájomnej zmluvy.

Podľa § 451 ods. 1, 2 O. z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 O.z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Musí
sa vydať všetko, čo sa bezdôvodným obohatením nadobudlo. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že

obohatenie spočíva vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada §458 ods. 1 O.z.

27. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného spočíva v užívaní bytu bez uzavretej zmluvy o
nájme, t.j. bez právneho dôvodu, za ktoré užívanie neposkytol žalobcovi žiadnu protihodnotu, pretože
bezdôvodné obohatenie spočívalo vo výkone práva (užívaní). Vydanie bezdôvodného obohatenia

spočíva v povinnosti na zaplatenie peňažnej náhrady. Výška bezdôvodného obohatenia, teda peňažnej
náhrady sa posudzuje so zreteľom na ustanovenie § 853 O. z. podľa tých ustanovení zákona, ktoré
sú obsahom, aj účelom najbližšie právnemu vzťahu založenému na užívaní bytu, čo sú ustanovenia
upravujúce zmluvu o nájme bytu §658 a násl. Pre prípad riadne uzavretej nájomnej zmluvy by vznikla
žalovanému povinnosť na úhradu nájomného, čo v danom prípade zodpovedá jeho povinnosti na

poskytnutie peňažnej náhrady vo výške obvyklého nájomného určeného pre užívanie daného bytu.
Pretože bezdôvodné obohatenie svojim charakterom zodpovedá nájomnému (§853 O. z.), obdobne, ako
u nájomného vzniklo bezdôvodné obohatenie vždy za každý mesiac užívania bytu a aj peňažná náhrada
z titulu vydania bezdôvodného obohatenia bola splatná samostatne ako obvykle nájomné. Pokiaľ
ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho nákladom za služby poskytnuté

žalovanému s užívaním bytu, ktoré boli uhradené zo strany žalobcu za žalovaného, mohol žalobca
uplatniť na súde tento nárok až po zistení výšky skutočných nákladov pripadajúcich na jednotlivých
užívateľov bytov, teda po uplynutí zučtovacieho obdobia a vykonaní zúčtovania , ako táto povinnosť
vyplýva pre správcu bytových domov zo zákona č. 182/1993 Z. z., resp. zo zákona č. 654/04 Z. z.
o energetike zákona č. 442/02 o verejných vodovodoch a kanalizáciách pre priameho odberateľa,

ktorý je v priamom zmluvnom vzťahu s dodávateľmi médií, a ktorý má povinnosť rozpočítať množstvo
uskutočneného odberu na konečného spotrebiteľa. V konaní bolo preukázané, že vyúčtovanie bolo
riadne vykonané, doručované na adresu bydliska žalovaného, ním prevzaté a žalovaný ani po lehote
splatnosti uvedené náklady neuhradil.

28. V konaní bolo preukázané to, že žalobca bol nájomcom družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho
sa na ul. R. X B. Z. v období od XX.XX.XXXX do. XX.XX.XXXX. Počas tohto obdobia mal povinnosť
žalovaný platiť nájomné, ktoré bolo spolu s úhradami za služby a plnenie spojené s užívaním bytu určené
mesačným zálohovým predpisom, ktorý vydal orgán bytového družstva, t.j. Predstavenstvo družstva.
Súd je toho názoru, že pokiaľ ide o fond prevádzky údržby a opráv, tento je zabezpečovacím fondom

a tvorí sa pravidelnými príspevkami užívateľov družstevných bytov (teda nielen vlastníkov bytov) vo
výške určenej predstavenstvom družstva. Prostriedky fondu sa potom používajú na financovanie opráv
údržby, modernizácie a rekonštrukcie v bytových domoch. Z tohto dôvodu je neopodstatnené tvrdenie
žalovaného o tom, že príspevok do fondu prevádzky údržby a opráv má platiť iba vlastník, a nie nájomca
bytu. Súd poukazuje tiež na to, že predmetný predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu

vydal žalobca ako oprávnená právnická osoba a to v zmysle stanov bytového družstva. Tento predpis
vrátane vyúčtovania za rok 2007, ktoré bolo splatné v roku 2008 žalovaný prevzal, čo v spise bolo
dokumentované zápisnicou o prevzatí tohto vyúčtovania, voči ktorému nevzniesol žiadne námietky, ani
výšku nereklamoval.

29. Zálohové mesačné platby sú pritom konkrétnym stanovením finančnej čiastky, ktorú užívateľ bytu,
resp. vlastník bytu je povinný mesačne hradiť. Z tohto dôvodu súd považoval nárok žalobcu vo vzťahu k
žalovanému na zaplatenie dlžného nájomného za oprávnený. Poukazoval pritom aj na to, že žalovaný
mimo položiek poplatku TKR a poplatku do fondu údržby a opráv nenamietal výšku tohto predpisua ani sumu, ktorú za toto obdobie zaplatil a ktorá bola žalobcom započítaná pri celkovom vyčíslení
dlhu. Pokiaľ ide o námietku k položke poplatok za TKR, súd mal za preukázané, že žalovaný v období
trvania nájomného vzťahu mal možnosť používať a najpravdepodobnejšie aj používal televízny signál,

keďže žalobca preukázal, že do roku 2011 bol dodávaný spoločnými káblovými rozvodmi do bytov a
naopak žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, že v roku 2007 bol on sám
individuálne odpojený od tohto príjmu tak, ako to uvádzal vo svojej výpovedi. Zároveň súd poukazuje na
to, že tento poplatok bol súčasťou nájomného v zmysle mesačného zálohového predpisu, ktorý žalovaný
nijakým spôsobom v čase trvania nájomného vzťahu nespochybňoval.

30. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za to, že nárok uplatnený žalobcom v konaní
je opodstatnený. Užívanie predmetného bytu žalovaným za celé obdobie nebolo zo strany žalovaného
popierané. Súd vyložil existenciu nájomného vzťahu. Poukázal na stanovy Bytového družstva účinné v
čase existencie nájomného vzťahu o tom, ako sa rozhoduje, kto a akým spôsobom rozhoduje o výške
nájomného, a preto mal za preukázané, že nárok žalobcu je uplatnený v súlade so zákonom.

31. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Žalobca si za obdobie počas trvania nájomného vzťahu /od 1.2.2009 do 30.09.2008/ uplatnil poplatok
z omeškania. Podľa § 4 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. (s účinnosťou do 1.1.2009) poplatok z omeškania
bol za každý deň omeškania bol 2,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 25 Sk za každý i začatý mesiac
omeškania.

33. Žalobca si za obdobie po zániku nájomného vzťahu uplatnil bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné
obohatenie predstavujezáväzkovýprávnyvzťah,zktoréhopohľadávkavznikátomu,nakohoúkorsainý
bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak ide o dlh peňažný, s jeho riadnym a včasným
nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s

právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. Do 31. 12. 2008 sa zákonná výška
úrokov z omeškania počítala ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS (neskôr tzv. základná úroková
sadzba NBS) a od 1. 1. 2009 (nar. vlády 87/1995 Z. z.) bola zákonná výška úrokov z omeškania o
8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX podal žalovaný aj návrh na prerušenie tohto konania
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Z. pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX z
dôvodu, že v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá má význam aj pre konanie vedené pod sp. zn. XC/
XXX/XXXX.

35.ZpredloženéhorozsudkuOkresnéhosúduZ.sp.zn.XXC/XXX/XXXX-XXXzodňaXX.XX.XXXXbolo
zistené, že v tomto konaní vystupuje ako žalobca H.. X. S. a žalovaný Bytové družstvo Z.. Predmetom
konania je nárok o určenie existencie a trvania právneho vzťahu nájmu bytu. Tento nájom k bytu č.
XX, v ktorom žalobca neustále býva od roku XXXX, mal vzniknúť podľa žalobcu dňa XX.XX.XXXX

odsúhlasením úpravy mesačného predpisu úhrad za nájom a za služby spojené s užívaním bytu s tým,
že zmena výšky zálohy zo dňa 18.12.2008, ktorú žalobca podpísal 08.01.2009, je podľa §686 O. z.
platná.

36. Súd žalobu rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX zamietol ako nedôvodnú. Z odôvodnenia rozsudku je

zrejme, že Okresný súd Z. poukazuje na to, že mesačný predpis nájomného nemôže byť považovaný
za uzavretie novej nájomnej zmluvy, lebo nespĺňa podmienky vyžadované v ustanovení §686 ods. 1 O.
z. a článku 25 stanov Bytového družstva.

37. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.38. Súd návrh na prerušenie konania zamietol, pretože konanie o určenie existencie nájomnej zmluvy,
ktorámalavzniknúťdňaXX.XX.XXXXmedzistranamisporunemávplyvnakonanieoúhradunájomného
za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy bol žalovaný v nájomnom vzťahu s Bytovým

družstvom, čo súd argumentuje v tomto rozsudku a samotná okolnosť, že žalovaný tvrdí, že rozhodnutie
o pridelení bytu a zápisnica o odovzdaní a prevzatí bytu nepreukazujú existenciu nájomného vzťahu je
irelevantná. Pokiaľ ide o ďalšie obdobie od 01.10.2008 do 28.02.2010, ktoré je taktiež predmetom tohto
konania o vydanie bezdôvodného obohatenia, súd posúdil toto obdobie ako užívanie bytu bez právneho
dôvodu, pričom výšku bezdôvodného obohatenia určil tak, ako keby bol žalovaný nájomcom tohto bytu,

nakoľko bezdôvodné obohatenie spočíva v užívaní tohto bytu aj po skončení nájmu bez právneho
dôvoduažalovanýneposkytolžalobcovižiadnuprotihodnotuavýškaprotihodnotysaposudzujevsúlade
s ustanovením §853 O. z. Preto aj keby súd v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX rozhodol
inak, žalovaný by mal povinnosť zaplatiť žalobcovi protihodnotu za užívanie tohto bytu aj za obdobie od
01.10.2008 do 28.02.2010 v rovnakej výške, ako súd v tomto konaní rozhodol.

39. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobca bol v konaní plne úspešný. O výške týchto
trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto
rozsudku (§262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.