Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/132/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816203198
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816203198.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna
48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 811/07, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: F. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX V. Q., o zaplatenie 1275,12 Eur s prísl., o čiastočnom

späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie sumy 350,- Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a sa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 350,- Eur s prislúchajúcim úrokom z
omeškania vo výške 08,50 % zo sumy 50,- Eur od 13.02.2017, zo sumy 100,- Eur od 18.03.2017, zo
sumy 100,- Eur od 12.04.2017, zo sumy 50,- Eur od 16.05.2017 a zo sumy 50,- Eur od 17.06.2017. V
tomto rozsahu sa z r u š u j e rozsudok súdu 1.inštancie a konanie sa z a s t a v u j e .

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
937,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 937,15 Eur od 19.05.2013
do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu žalobcu čo do zvyšku
zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 47 %.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust.§ 497 Obchodného zákonníka a ust.§
39, § 41, § 52 ods.1, § 53 ods.1,2,3 a 5, § 54 ods.1,2, § 517 ods.1,2, § 657, § 100, § 101, § 103 a
§ 111 Občianskeho zákonníka, ust.§ 1 ods.2, § 2 ods.1 písm.a/ a b/, § 9 ods.1,2 a § 11 ods.1 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ust.§ 10c
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,

ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný
ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný
predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný

právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že
na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia
žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzatvorili dňa 04.06.2012 Zmluvu o pôžičke. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške

1200,- Eur. Žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 43,09 Eur. Celkovénáklady spotrebiteľa predstavovali 810,24 Eur. Ročná úroková sadzba predstavovala 32 % a výška
RPMN bola 32 %. Žalovaný uhradil celkovo 262,85 Eur.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa
04.06.2012 neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a z dôvodu
absencie týchto údajov v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere podpísanej oboma účastníkmi
zmluvného vzťahu, tak ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. o spotrebiteľských úveroch, preto
je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

6. V zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch explicitne
vyjadruje ako jednu z obligatórnych náležitostí údaj o konečnej splatnosti. Tento údaj musí byť v zmluve
výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru,
nejednoznačne určený deň stanovený počtom dní od uzavretia zmluvy), najmä keď v danom prípade
splatnosť jednotlivých splátok k 20. dňu v mesiaci nie je priamo uvedená v texte zmluvy. Počet a výška

splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom
o konečnej splatnosti úveru.

7. Pokiaľ ide o nároky na poplatky resp. zmluvnú pokutu, ktoré by mohli byť súčasťou žalovanej istiny a
ďalšie sankcie podľa ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, súd uvedené nároky považoval

za neopodstatnené.

8. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (48 splátok) v júni 2012 činil úrok 12,93 %
p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako

dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

9. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

10. Keďže žalobca má v danom prípade nárok iba na istinu úveru bez úroku z dôvodov uvedených
vyššie (spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov, netransparentná inkorporačná doložka,
úrok v rozpore s dobrými mravmi), istina pripadajúca na jednu splátku predstavuje sumu 25,- Eur
(výpočet: suma poskytnutého úveru 1200:48 splátok = 25,- Eur. Nepremlčaná istina pozostávajúca z 38

nepremlčaných splátok úveru tak spolu predstavuje sumu 950,- Eur. Úhrady žalovaného v sume 262,85
Eur boli zarátané na splátky premlčanej istiny v sume 250,- Eur a vo zvyšku na splátky nepremlčanej
istiny. Žalovaného tak súd zaviazal na úhradu nesplatenej a nepremlčanej istiny v sume 937,15 Eur. Vo
zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol.

11. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho zaviazal súd aj
na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy v žalobcom požadovanej výške 8,50 % ročne, ktorá
výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády zo
sumy 937,15 Eur od 19.05.2013 ( po uplynutí troch dní od doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
žalovanému dňa 15.05.2013).

12.Zpôvodneuplatnenejsumy1275,12Eurspríslušenstvom,žalobcadôvodneuplatňovalsumu937,15
Eur spolu s príslušenstvom a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil súd
prvej inštancie ust.§ 255 ods.1,2 v spojení s ust.§ 262 ods.1,2 C.s.p.

13. Žalobcov úspech tak predstavoval 73,50 % a neúspech 26,50%. Úspešnejšiemu žalobcovi tak po
odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47 %
(73,50 - 26,50= 47 %), pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy
o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

14. Z obsahu spisu vyplýva (č.l. 50), že po vyhlásení rozsudku sa do dispozície konajúceho senátu 5C
dostalo späťvzatie žaloby čo do sumy 350,- Eur s príslušenstvom. Uvedené podanie bolo nedopatrením
doručené do senátu č. 7 a založené do spisu. Odvolací súd mal teda za to, že k späťvzatiu žalobyvčasti došlo až po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie. Teda ešte predtým ako rozsudok súdu prvej
inštancie nadobudol právoplatnosť došlo k späťvzatiu žaloby čo do sumy 350,- Eur s prislúchajúcim
úrokom z omeškania vo výške 08,50 % zo sumy 50,- Eur od 13.02.2017, zo sumy 100,- Eur od

18.03.2017, zo sumy 100,- Eur od 12.04.2017, zo sumy 50,- Eur od 16.05.2017 a zo sumy 50,- Eur od
17.06.2017. K späťvzatiu žaloby podľa oznámenia žalobcu došlo z dôvodu úhrad zo strany žalovaného.
Žalobca však dôkaz o tom, že skutočne k týmto úhradám došlo v termínoch tak ako uviedol nepredložil.
V späťvzatí žaloby odkázal na aktuálny právny stav vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa
09.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Biírová. Proti rozsudku však

žalobca odvolanie nepodal.

15. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 vyplýva, že pôvodný Intrum Justitia
Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 38 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 811 07 Bratislava od
17.02.2018 zmenil obchodné meno na Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 38, Bratislava - mestská časť Stará
Mesto 811/07, IČO žalobcu sa nezmenilo, ide o IČO: 35 831 154. Preto odvolací súd v záhlaví uznesenia

uviedol ako žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., pretože rozhodoval už po 17.02.2018 a jednalo sa iba o
zmenu obchodného mena.

16. Podľa ust.§ 370 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí
súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o

pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

17. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd z dôvodu, že čiastočné späťvzatie bolo zaslané

žalovanému a ten s čiastočným späťvzatím nevyjadril nesúhlas podľa ust.§ 370 C.s.p. pripustil
späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 350,- Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania vo výške
08,50 % zo sumy 50,- Eur od 13.02.2017, zo sumy 100,- Eur od 18.03.2017, zo sumy 100,- Eur od
12.04.2017, zo sumy 50,- Eur od 16.05. 2017 a zo sumy 50,- Eur od 17.06.2017 a v tomto rzsahu zrušil
rozsudok a konanie zastavil.

18. Podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa
použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ust.§ 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 256 ods.1 C.s.p., ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Čiastočne

zastavenie konania vo veci zavinil žalobca aj keď tvrdí, že žalovaný úhrady vykonal, nijakým spôsobom
uvedené nepreukázal. Žalobca žaloval sumu 1.275,12 Eur, priznaných mu bolo 937,15 Eur, k späťvzatiu
došlo čo do sumy 350,- Eur s príslušenstvom. Podľa ust.§ 255 ods.2 C.s.p., ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Pretože obe strany mali vo veci úspech len čiastočný, odvolací

súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.