Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/92/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314212486
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8314212486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu V. I., K.. XX.XX.XXXX, V. XX, Z.,
zast. JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, Lipová 1, Humenné proti žalovanému V. B., K.. XX.XX.XXXX,
Q. XX, zast. JUDr. Františkom Svatuškom, Námestie slobody 25, Humenné, o zaplatenie 1 330 Eur s
prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 5C/121/2016-177 zo dňa
20. 02. 2018 takto jednohlasne u Z.

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1330 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal

2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 454, § 456, § 458
Občianskeho zákonníka.

3. Vychádzal zo skutočnosti, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 1 330 eur s prísl. a to titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Z jeho strany došlo k zmene právnej
kvalifikácie nároku na pojednávaní konanom dňa 15.06.2017 v tom smere, že v konaní sa domáha
voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1 330 eur a to z dôvodu, že žalovaný
absolvoval zváračský kurz, cenu zváračského kurzu žalovaný nezaplatil, ale tieto finančné prostriedky
za žalovaného vyplatil žalobca.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil takto , cit.“
„Žalovaný v konaní tvrdil, že zmluvu o pôžičke podpísal a pod nátlakom bol uvedený do omylu ohľadom
toho, s kým zmluvu podpisuje a podpisoval ju iba z dôvodu, aby s ním bola uzatvorená pracovná zmluva.
Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že predmetná zmluva je neplatná v zmysle
§37 O. z. Okrem výpovede žalovaného mal súd aj výsluch svedka Q. a H.. E. mal za preukázané, že
takéto konanie žalobcu so žalovaným bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto je zmluva neplatná.
Skutočnosť, že žalovaný nepopieral absolvovanie zváračských kurzov, ani to, že získal certifikát, nebola

sporná v konaní. Tak isto nebolo v konaní sporné to, že žalobca zaplatil za žalovaného H.. E. 1330 eur,
pričom žalovaný bol v období od 07.02.2014 do 23.05.2014 zamestnancom spoločnosti V. na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 07.02.2014 a v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa bol s ním skončený
pracovný pomer ku dňu 25.03.2014. Podmienkou zamestnania v danej spoločnosti bolo absolvovaniezváračských kurzov zamestnancami za účelom výkonu povolania v cudzine, a to vo E.. Pracovný pomer
so žalovaným bol skončený z dôvodu, že investor zo zahraničia od projektu ustúpil. Teda zamestnávateľ
žalovanému nemohol zabezpečiť práce v súlade s uzatvorenou pracovnou zmluvou. Žalovaný pre

zamestnávateľa nevykonal žiadnu prácu, a zo strany zamestnávateľa mu neboli vyplatené žiadne
finančné prostriedky ako náhrada mzdy za vykonanú prácu. Spornou nebola ani tá skutočnosť, že
medzi stranami sporu bola ústne uzavretá dohoda o tom, že žalovaný absolvuje zváračské kurzy a ich
cenu neuhradí priamo, ale z jeho mzdy, ktoré mu vyplatí zamestnávateľ, mu táto suma bude postupne
zrážaná za účelom jeho postupnej úhrady veriteľovi a to zváračskej škole H.. E.. Z príjmového dokladu

a výsluchu svedka H.. E. bolo zistené, že žalobca zaplatil H.. E. za žalovaného 1330 eur za tento
zváračský kurz. Taktiež žalovaný pred súdom uviedol, že absolvoval tento kurz a nezaplatil za neho
žiadnu sumu ani H.. E., ani žalobcovi. Následne aj faktúra č. XX/XXXX na č.l. 29 bola vyhodnotená
súdom tak, že táto faktúra bola vystavená aj s príjmovým dokladom len pre účely predloženia z úradu
práce za účelom splnenia povinnosti pri poskytnutí peňažného príspevku na tento zváračský kurz tak,
ako to bolo vysvetľované svedkom H.. E.. Zo strany žalovaného bola vznesená aj námietka premlčania

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia“.

5. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenou zo strany žalovaného uviedol, že cit.
„Zo strany žalobcu bola žaloba podaná na tunajšom súde dňa 28.10.2014 a nakoľko žalobca uhradil
finančné prostriedky dňa 18.08.2014 žaloba bola podaná v zákonnej premlčacej dobe. Aj keby súd

vychádzal z toho, že došlo k zmene právnej kvalifikácie, na základe ktorej bol nárok uplatnený v
priebehu súdneho pojednávania a to v čase plynutia premlčacej doby súd len poukazuje, že súd nie
je viazaný právnym odôvodnením nároku a taktiež je potrebné uviesť to, že samotná zmena právnej
kvalifikácie nemá za následok aj zmenu žaloby, kedy by bolo možné prihliadať to, že až od pripustenia
zmeny žalobného petitu by začala plynúť premlčacia doba. V danom prípade tomu tak nebolo, pretože

žalobca k žalobe síce žiadal zaplatenie 1330 eur z titulu vrátenia pôžičky, avšak v zmluve o pôžičke boli
uvedené skutkové okolnosti rovnaké, ktoré sú použiteľné pre uplatnenie nároku z titulu bezdôvodného
obohatenia, keďže suma 1330 eur mala predstavovať sumu určenú na úhradu nákladov spojených s
úhradou nákladov základného kurzu zvárania v ochrannej atmosfére taviacej sa elektródou Z - M1 a
zaškolenie na drážkovanie uhlíkovou elektródou, ktorú pre dlžníka zabezpečí X. E.. Súd teda udáva, že

aj keď žalobca zmenil právnu kvalifikáciu svojho nároku, nešlo o zmenu žaloby. O zmenu žaloby by išlo
len vtedy, ak by boli natoľko zmenené skutkové okolnosti, že by vyústili do zmeny právnej kvalifikácie
žalobného návrhu, o ktorom by súd najprv musel rozhodnúť, že pripúšťa zmenu žalobného návrhu a
vtedy by bolo možné prihliadať k tomu, že či tento zmenený žalobný petit je uplatnený včas, alebo je
nárok premlčaný. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca namiesto žalovaného

uhradil cenu ním absolvovaných zváračských kurzov, plnil namiesto neho to, čo mal plniť sám žalovaný.
Sumu 1330 eur žalovaný neuhradil, tak došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu,
ktoré je povinný žalobcovi vydať“.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku s poukazom na to, že
úspešný žalobca trovy nežiadal priznať.

5. Proti tomuto rozsudku, podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplné zistil
skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd vec nesprávne právne
posúdil. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s otázkou zmeny právnej kvalifikácie. Trval na
skutočnosti, že žiadne finančné prostriedky od žalobcu neprevzal. Žalobu žalobca podal na Okresnom
súde Humenné 28. 10. 2014, pričom údajne dňa 18. 08. 2014 mala byť žalobcom uhradená svedkovi H..
E. suma vo výške 1 330 Eur. Žalobca nemal vedomosť, že v čase podania žaloby mala byť žalobcom

za žalovaného uhradená pôžička svedkovi E.. Teda je nepochybné, že žalobca nemohol za žalovaného
uhradiť sumy 1 330 Eur. Žalobca neupresnil právny dôvod, ani základ svojej žaloby. Tvrdí, že mu reálne
neboli požičané peňažné prostriedky zo strany žalobcu a nakoľko právny zástupca až na pojednávaní
dňa 15. 06. 2017 upresnil titul a právne posúdenie žaloby, je dôvodná jeho premlčacia námietka. Tiež
sú rozpory v tom, akým spôsobom bola suma 1 330 Eur uhradená v prospech H. E., ktorý uviedol, že

peniaze mu prišli na bankový účet, nie však v hotovosti. Poukázal na skutočnosť, že žalobca nie je ani
aktívne legitimovaným v tomto konaní, nakoľko jediný zmluvný vzťah, ktorý bol preukázaný bol medzi
žalovaným a svedkom E.. Z týchto dôvodov odôvodnenie rozsudku je nedostatočné a porušuje právona spravodlivý proces žalovaného. Navrhol zmeniť rozsudok tak, že žaloba sa zamieta resp. zrušiť
rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas
vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke,

najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodne.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stavasprávnevovecirozhodol,odvolacísúdsasjehorozhodnutímstotožňuje.Napotvrdeniesprávnosti
a vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza:

8. Podľa § 139 C.s.p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

9. Podľa § 140 ods. 1 až 3 C.s.p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností

tvrdených v žalobe. Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak
určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 142 ods. 1 C.s.p. o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola

zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

11. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

12. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

13. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
peňažnej sumy vo výške 1.330 eur s príslušenstvom titulom nevrátenia peňažných prostriedkov

poskytnutých žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 04.02.2014 uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným za účelom poskytnutia úhrady nákladov kurzov zvárania v zváračskej škole H.. X. E.. Na
pojednávaní konanom dňa 15.06.2017 žalobca zmenil svoju právnu kvalifikáciu svojho nárok tak, že sa
domáhalzaplateniasumy1330eurtitulombezdôvodnéhoobohatenia,keďuhradilnamiestožalovaného
náklady v súvislosti absolvovaním kurzov zvárania v zváračskej škole H. X. E..

14. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s otázkou zmeny právnej kvalifikácie
žalobyžalobcomvsúvislostisjehonámietkoupremlčania.Odvolacísúdpoukazujenato,žekonajúcisúd
nie je viazaný tým, ako niektorá zo strán právne kvalifikuje skutkový stav. Právna kvalifikácia uvedená v
žalobe nie je pre konajúci súd rozhodujúca. Preto nie je zmenou žaloby ani zmena právnej kvalifikácie,

lebo právne posúdenie nároku patri len súdu samému (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5 Cdo/58/1999). Tak ako správne konštatoval v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie. Ak potom
súd prvej inštancie pri zmene právnej kvalifikácie nároku žalobcu nevydal o tejto zmene rozhodnutie,
neporušil tým žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku.
Z procesných predpisov vyplýva záver, že O zmenu návrhu nejde, ak navrhovateľ pri nezmenenom

opise rozhodných skutočností a žalobnom petite mení iba právnu kvalifikáciu svojho nároku (napr. nárok
kvalifikoval ako zmluvný nárok, avšak ide o bezdôvodné obohatenie)
O změnu žaloby nejde, jestliže žalobce na základě téhož skutku mění pouze jeho právní kvalifikaci (např.
nárok na zaplacení určité peněžité částky, který původně právně kvalifikoval jako plnění ze smlouvy, nyní
dovozuje z odpovědnosti za bezdůvodné obohacení). Posouzení skutku (skutkového děje) po právní

stránce je vždy úkolem soudu; žalobce nemusí svůj nárok právně kvalifikovat a pokud tak učiní, není
soud jeho právním názorem vázán. Pouhá změna v právní kvalifikaci skutku proto není změnou žaloby.
(Rozsudek Nejvyššího soudu České republiky sp.zn. 33 Odo 944/2006, ze dne 31.7.2008)V tomto prípade ide o rovnaký právny problém, preto sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou
prvostupňového súdu ohľadom posúdenie otázky zmeny žaloby v o vzťahu k námietke premlčania tak,
ako to vyplýva z bodu 12 rozsudku

15. V ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka je bezdôvodné obohatenie vymedzené predovšetkým
ako záväzok z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil
a oproti tomu vzniká i právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo
sa druhý z subjektov tohto záväzku obohatil. Vecná legitimácia (či už aktívna alebo pasívna) je stav,

ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne
legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor
druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade
s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie,
ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý
stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok

neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
(§ 456 Obč. zák.) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

16. Žalobca sa v zmysle zmeny právnej kvalifikácie svojho nároku domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia voči žalovanému, keď mal uhradiť za neho náklady vo výške 1330 eur za školenie v

zváračskej škole H. X. E., teda to, čo mal žalovaný plniť podľa práva sám. Plnenie dlhu za iného možno
podriadiť pod jednu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia upravenú v § 454 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám. Citované ustanovenie upravuje prípady, pri ktorých existuje právna povinnosť na
konkrétne plnenie toho, za koho bolo plnené a naopak, neexistuje povinnosť na plnenie na strane toho,

kto plnil. Právna povinnosť plniť môže vyplývať zo zákona alebo zo záväzku. Nie je rozhodujúce, či
plnenieboloposkytnutésosúhlasomdlžníka,nonesmieísťosituáciu,kedybyboloplnenéprotijehovôli.
Predpokladom je, že prijatím plnenia veriteľom zanikol dlh dlžníka. Dlžník za ktorého bolo plnené sa tak
stáva obohatený na úkor toho, kto za neho veriteľovi plnenie poskytol (uspokojil veriteľovu pohľadávku,
príp. iba čiastočne). Obohatený tak získava majetkový prospech v okamihu, keď zanikol jeho dlh. Súd

prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný absolvoval vo zváračskej škole
H.. X. E. kurzy zvárania (potvrdené výpoveďou žalovaného, ako aj H. X. E.) ako aj to, že finančné
prostriedky vo výške 1330 eur za absolvovanie kurzov na miesto žalovaného uhradil žalobca, (príjmový
pokladničný blok zo dňa 18.08.2014 predložený žalobcom, ako aj H.. X. E. a ich výpovede v konaní). Z
vyššie uvedeného tak vyplýva aktívna legitimácia žalobcu, ktorý namiesto žalovaného uhradil náklady

zváračských kurzov, hoci na to nemal právnu povinnosť a pasívna legitimácia žalovaného, za koho boli
uhradené tieto náklady, ktoré mal právnu povinnosť zaplatiť sám.

17. Ďalej odvolací súd uvádza, že H.. X. E. boli zo strany žalobcu uhradené náklady za vykonanie
zváračských kurzov v plnej výške, a preto nie je v pozícii osoby aktívne legitimovanej na uplatňovanie

dlžnej pohľadávky voči žalovanému za vykonanie kurzov zvárania. Uvedené potvrdzujú skutočnosti
zistené súdom prvej inštancie, že medzi stranami sporu bola ústnou formou uzatvorená dohoda o tom,
že žalovaný absolvuje zváračské kurzy a ich cenu neuhradí priamo, ale z jeho mzdy, ktorú mu vyplatí
zamestnávateľ spol. V., mu táto suma bude postupne zrážaná za účelom jej postupnej úhrady veriteľovi
a to zváračskej škole H.. X. E.. Z výpovede H. X. E. vyplýva medzi ním a žalobcom bola uzatvorená

dohoda, na základe ktorej v prípade, ak uchádzači, u ktorých bol absolvovaný zváračský kurz nebudú
zaradení na výkon práce a tým pádom ani im nebude vyplatená mzda, tak cenu kurzov mu priamo
zaplatí žalobca. Žalovaný kurzy zvárania absolvoval, avšak pre odstúpenie zahraničného pracovného
partnera žalobcu nevykonal žiadnu prácu pre žalobcu a preto mu neboli zrážané z výplaty žiadne
finančné prostriedky za účelom zaplatenia ceny kurzov zvárania. Z uvedených dôvodov je námietka

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nedôvodná.

18. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že postupom okresného súdu došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
ak síce aplikoval nesprávny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. K takejto situácii v predmetnej sporovej veci vovzťahu k podstatným zhodnoteniam okresného súdu nedošlo. Krajský súd konštatuje, že okresný súd v
predmetnej veci dôsledne procesne postupoval a prijal skutkové a právne závery, ktorým predchádzala
racionálnaúvahakonajúcehosúdu,vychádzajúcazpriebehukonaniaastavudokazovania,atietoúvahy

súdu sú dostatočne zistiteľné z rozsudku. Je preto nedôvodná odvolacia námietka nedostatku riadneho
odôvodnenia, zároveň odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vecne správnych
skutkových a právnych zhodnotení vykonaných okresným súdom, pričom v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku podľa ust. § 387 ods. 2 CSP.

19. Žalobca navrhol iné právne posúdenie na pojednávaní 15.6.2017, následne prebehlo pojednávanie
aj 5.2.2018 na ktorých bol prítomný zástupca žalovaného, kde mal možnosť sa vyjadriť k zmene právnej
kvalifikácie, preto nemožno dospieť k záveru o porušení jeho procesných práv , či o prekvapivom
rozsudku. To, že žalobca uhradil cenu kurzu za žalovaného bolo preukázané dostatočne , pričom nie je
rozhodujúce, akým spôsobom prebehla platba, či hotovostným alebo bezhotovostným.

20. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd považoval odvolacie námietky žalovaného za
nedôvodné, preto rozsudok prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešný

žalobca v súvislosti s odvolacím konaním náhradu trov odvolacieho konania priznať nežiadal a žalovaný
nebol v odvolacom konaní úspešný.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).