Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/810/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208880
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:2214208880.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi: O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, J., o zaplatenie 724,38 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.4.2014 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu sumu 724,38 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že

odporca s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Tatra banka, a.s.) uzatvoril dňa 22.8.2008 zmluvu
č. 00-0000996757, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal riadne
splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 777,35 € (z toho dlžná
istina 724,38 €, úrok z omeškania vo výške 52,97 €). Podaným návrhom na začatie konania si uplatnil na
zaplatenie sumu dlžnej postúpenej istiny. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 724,38 € od 20.11.2013 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil
zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením obsahu zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, všeobecných obchodných
podmienok, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, špecifikácie pohľadávky, prehľadu
finančných transakcií a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného
dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou Tatra
banka, a.s. dňa 19.11.2013, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči
odporcovi titulom zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pričom táto bola špecifikovaná v prílohe
č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase
postúpenia pohľadávky (t.j. k 19.11.2013) predstavoval dlh odporcu sumu 724,38 € titulom istiny.
Odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvoril dňa 22.8.2008 zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0000996757. Na základe tejto zmluvy

bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 995,82 € (30.000,- Sk), ktorý sa zaviazal vrátiť veriteľovi v
mesačnýchsplátkachpo22,24€(670,-Sk)vobdobí6rokovodsplatnostiprvejanuitnejsplátky.Úroková
sadzba bola ustálená vo výške 15,90 % ročne, RPMN vo výške 23,02 % pri priemernej RPMN vo
výške 20,40 %. Ako vyplynulo zo špecifikácie pohľadávky zo dňa 22.12.2014 a prehľadu finančnýchtransakcií odporca splácal úver v období od augusta 2008 do novembra 2010, keď naposledy titulom
úveru uhradil dňa 22.11.2010 sumu vo výške 17,06 €. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil na
zaplatenie dlžnú istinu vo výške 724,38 €. Odporca v priebehu konania potvrdil, že dňa

22.8.2008 uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
Tiež potvrdil, že od decembra 2010 už titulom úveru neuhradil žiadnu splátku, keď úver prestal splácať
z finančných dôvodov. Uviedol, že od roku 2010 podnikal ako živnostník v oblasti stavebných prác.
Jeho podnikaniu sa však nedarilo tak dobre, aby mal úver z čoho splácať. Od roku 2014 začal podnikať
ako živnostník v oblasti zváračských a zámočníckych prác. Priemerne dosahuje príjem vo výške 300,-

až 600,- € mesačne, výške príjmu je závislá od počtu objednávok. Je druhý krát ženatý. Jeho prvé
manželstvo bolo približne v mesiaci október 2010 rozvedené. Z jeho prvého manželstva pochádza
jedno maloleté dieťa, voči ktorému má určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 50,- € mesačne. Druhé
manželstvo uzatváral dňa 7.7.2013. Jeho manželka je zamestnaná v spoločnosti TESCO ako nákupca.
Výšku jej mesačného príjmu však nepozná, nakoľko pracovný pomer uzavrela v mesiaci apríl 2015. Žije
v spoločnej domácnosti s manželkou na adrese: S. X, J.. Bývajú v rodinnom dome, za ktorý uhrádzajú

mesačne nájom vo výške 200,- a tiež uhrádzajú zálohové platby za elektrinu a plyn vo výške 80,- €. Tiež
má záväzky voči spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorý mesačne uhrádza sumou 50,- €, Tatra
banka, a.s., ktorý mesačne uhrádza sumou 80,- €, titulom kreditnej karty, ktorý mesačne uhrádza sumou
30,- €, VÚB, a.s., ktorý mesačne uhrádza sumou 50,- € a ešte jeden záväzok, ktorý mesačne spláca
sumou 30,- €. Taktiež má mesačné výdavky spojené s prenájmom dielne, kde vykonáva podnikateľskú

činnosť. Titulom nájmu uhrádza sumu 120,- € mesačne a titulom zálohovej platby za elektrinu sumu
20,- € mesačne. Ani on, ani jeho manželka nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť, osobné motorové vozidlo,
prípadne inú hnuteľnú vec väčšej hodnoty. V prípade, ak by ho súd zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy,
žiadal, aby mu povolil túto uhradiť v mesačných splátkach po 20,- € s tým, že ak mu to finančné
možnosti dovolia, bude dlžnú sumu splácať vyššou splátkou. Podľa § 497 Obchodného

zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť
na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľ. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných

prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je
dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa
§ 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,

ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon
neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 100 ods.

1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka,
pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v

osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenienároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V prejednávanej

veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Súd
mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa
22.8.2008 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0000996757,
na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 30.000,- Sk (995,82 €), ktorý sa odporca
zaviazal právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť spolu s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške

15,90 % ročne v pravidelných mesačných splátkach vo výške 22,24 € v období od 27.8.2008 do
27.5.2014 (teda v 70 mesačných splátkach splatných vždy k 27. dňu v mesiaci). RPMN bola zmluvnými
stranami ustálená vo výške 23,02 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Odporca
čerpal úver v sume 995,82 € dňa 22.8.2008. Tento riadne a včas nesplácal, keď od mesiaca december
2010 už neuhradil žiadnu splátku úveru. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ku dňu 27.5.2014. Ku
dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 19.11.2013 evidoval právny predchodca navrhovateľa pohľadávku zo

zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru titulom dlžnej istiny vo výške 724,38 €. Zaplatenie tejto sumy
s príslušenstvom je predmetom tohto konania. Predmetom konania v tejto veci
bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv.
absolútnyobchodnýzáväzkovývzťah(§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka),predmetnázmluva
je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej

uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny
vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný

zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený

zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i
skutočnosťou, či navrhovateľ neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni
súdu priznať mu plnenie voči odporcovi ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a
o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014
povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné
vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné

aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide
aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá
novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale
ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS
16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas

platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti
podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom),
boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto
nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho

zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporcu ako
spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože
zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver
o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru
súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka si odporca ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že
uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanejveci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok
plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia

záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na
plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.
Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je
objektívnevymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby.Tentookamihjedanýobjektívneanezávisleod

subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát
vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie
konania. V prejednávanej veci z tvrdenia navrhovateľa (ktoré odporca nerozporoval) ako aj
prehľadu finančných transakcií mal súd preukázané, že poslednú splátku úveru uhradil odporca dňa
22.11.2010 (aj to len čiastočne), pričom právny predchodca navrhovateľa si účtoval úrok z omeškania z
dlžných splátok až do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do 19.11.2013. Potom deň, kedy bol navrhovateľ

oprávnený zosplatniť celý dlh, možno v zmysle citovaného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka
považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda za deň začatia plynutia premlčacej
doby. Sám navrhovateľ uviedol, že odporca naposledy uhradil čiastočne splátku úveru dňa 22.11.2010.
Najneskôr od 28.2.2011 (teda uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 27.11.2010)
začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2

Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa
27.2.2014. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 30.4.2014 doručením návrhu na súd
(§ 82 ods. 1O.s.p.), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym
spôsobom nespochybňuje právo navrhovateľa na uplatnenie jeho (aj keď premlčaného) nároku návrhom
na súde. Avšak poznamenáva, že navrhovateľ nárok na vrátenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac

ako troch rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako
zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni
priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S

ohľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci odporca bol podľa
výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal, keďže
si túto neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.