Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 24, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917000030
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6917000030.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného Q. M. na verejnom zasadnutí
dňa 24. októbra 2018, za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr.zák.,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 22.11.2017, sp.zn.
0T/8/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného Q. M. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 22.11.2017, sp.zn. 0T/8/2017 bol
obž. Q. M. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a),
b) Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a) Tr.zák. a ust. § 127 ods. 4 Tr.zák. na tom skutkovom
základe, že

pod vplyvom alkoholu dňa 11.02.2017 okolo 09.30 hod. v obci H. H. č. XXX sa v rodinnom dome po
predchádzajúcich vulgárnych nadávkach vyhrážal smrťou svojej manželke G. M., nar. XX.XX.XXXX so
sekerouvruke,atotakýmspôsobom,žedotohočasunebudepokojný,kýmG.M.tousekerouneposeká
na kusy a potom ju dá zožrať psom, pričom týmto konaním obžalovaný vzbudil dôvodnú obavu o jej život.
Za to mu bol uložený podľa § 360 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m) Tr.zák., § 38 ods. 2, 4 Tr.zák.
trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 1, 2

písm. a) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods.
1 písm. a) Tr.zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci - sekery s dreveným poriskom, dĺžky 40 cm,
vlastníkom ktorej sa po prepadnutí veci stáva štát.
Treba zdôrazniť, že proti obžalovanému sa trestné konanie pred odvolacím súdom viedlo ako proti
ušlému (§ 358 a nasl. Tr.por.) na základe opatrenia predsedu senátu krajského súdu.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný,

ktorý ho bližšie neodôvodnil. Po predložení veci na odvolací súd mu následne predseda senátu ustanovil
z dôvodu povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. e) Tr.por. obhajcu, ktorý mal rovnaké práva ako
obžalovaný. Tento písomným podaním doručeným krajskému súdu 23.10.2018 odôvodnil odvolanie
podané obžalovaným, a to jednak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste.
Argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty trestného činu, ktorý mu bol kladený za vinu. Ním vyslovená vyhrážka nebola

mienená vážne a nebola spôsobilá vzbudiť u poškodenej, jeho manželky, dôvodnú obavu z jej naplnenia.
Táto uviedla, že v kritickom čase bol veľmi opitý, nevedel vojsť do domu, z čoho je zrejmé, že ju nemohol
ani reálne splniť, pretože v danom čase nemal na to predpoklady. Naviac, svojej manželke nemal v
úmysle nikdy ublížiť a vyhrážky boli len dôsledkom predchádzajúcej hádky, pričom plne neovládal svoje
konanie. S poškodenou má dobrý vzťah, spolu sa starajú o domácnosť a deti, na skutku sa výrazným
spôsobom podieľal požitý alkohol.

Aj samotná poškodená mu pri hádke nadávala, teda nemohla mať dôvodnú obavu z jeho vyhrážok a zo
znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie vyplýva, že táto je simplexnou, emočne labilnou osobnosťousosklonomkdissociatívnymprejavom,čosamohlopodpísaťpodspôsob,akýmvnímalaainterpretovala
jeho vyhrážku.
Okrem toho poukázal na to, že uložený nepodmienečný trest je neprimerane prísny a jeho prípadným

výkonombynedošloknaplneniuúčelutrestuvzmysleTrestnéhozákona,najmä,aksamotnápoškodená
uviedla, že by jej doma chýbal a ku konfliktom medzi nimi dochádzalo, len keď požil alkohol. Táto nemala
potrebu byť pred ním chránená, už samotné prejednanie skutku pred súdom bolo pre neho dostatočným
poučením, aby sa v budúcnosti obdobného konania nedopustil.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por. zrušil v celom rozsahu a vo veci rozhodol sám tak,
že ho podľa § 285 písm. b) Tr.por. spod obžaloby oslobodí.
Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného zotrval na dôvodoch odvolania a navrhol, aby mu krajský
súd vyhovel.
Naproti tomu zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného
zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok považoval v celom rozsahu za zákonný.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného v zmysle § 317
ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine a o treste,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil,
že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.
Súd prvého stupňa, pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného

na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného
dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne,
odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168
ods. 1 Tr.por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere
nič podstatné vyčítať. Stručne teda vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje

skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy,
ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné,
akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného zo spáchania skutku kladeného jej za
vinu a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného z prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a) Tr.zák. a ust. §
127 ods. 4 Tr.zák. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom
na stranách č. 3, 4 a 5, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil, avšak považoval za potrebné reagovať
v rámci odvolacieho konania aj na ďalšie odvolacie námietky obžalovaného, ktoré však nie je možné
akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o vine.

Na začiatku krajský súd zdôrazňuje, že priama svedkyňa poškodená, manželka obžalovaného, ho
zo spáchania skutku jednoznačne usvedčovala už svojou výpoveďou z prípravného konania zo dňa
12.02.2017, ktorá bola na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2017 prečítaná, keďže už využila svoje
právo a odmietla vypovedať. Spáchanie skutku obžalovaným tak, ako bol ustálený, potvrdila svojou
výpoveďou už na hlavnom pojednávaní dňa 09.03.2017, hoci vtedy uviedla, že chce svoju výpoveď

stiahnuť, pretože obžalovaný im chýba, má s ním 10 detí a keď nepije, tak je veľmi dobrý (obžalovaný bol
v tom čase ešte vo výkone väzby). Z tohto je zrejmá snaha svedkyne poškodenej v priebehu trestného
konania pomôcť obžalovanému a dosiahnuť, aby tento nebol odsúdený, resp., aby mu bol uložený iný
trest, ako nepodmienečný trest odňatia slobody, avšak táto svedkyňa poškodená, pokiaľ ide o priebeh
skutku, svoje výpovede nemenila a trestné oznámenie podala bezprostredne po tom, čo bol spáchaný

obžalovaným. Nie až tak významnou je obhajoba obžalovaného v tom smere, že zo znaleckého posudku
z odvetvia psychiatrie na poškodenú, ktorý bol vypracovaný v inej trestnej veci, vyplýva, že táto je
simplexná a emočne labilná osobnosť, nakoľko s jeho záverov súčasne vyplýva aj to, že poškodená
nemá sklon ku konfabuláciám, ani k vedomej nepravde, len v dôsledku jej intelektuálnych schopností
a osobnostnej výbavy môže dôjsť k určitému skresleniu výpovede, čo však samo o sebe neznamená,

že by vypovedala nepravdivo. Napokon ani samotný obžalovaný nepoprel, že by voči poškodenej v
danom čase vyhrážky použil, poprel len použitie sekery, avšak sám priznal, že vzhľadom na ovplyvnenie
alkoholom, si ani nepamätal, čo robil.
Neobstojí ani argumentácia obžalovaného, že vyhrážky nemyslel vážne, poškodenej by nikdy neublížil,
a táto ani nemala z jeho konania skutočnú obavu, nakoľko samotná poškodená vypovedala, že keď je

tento pod vplyvom alkoholu, má z neho strach, verbálne sa v takom stave voči nej opakovane správa
agresívne, vulgárne jej nadáva a o jej obave v danom prípade svedčí aj to, že volala na políciu, na čo by
nemala dôvod, ak by sa obžalovaného, resp. jeho vyhrážok a následného konania skutočne neobávala.
Okrem toho sa obžalovaný vyhrážal poškodenej so zbraňou - sekerou, ktorá bola poškodenou následnevydaná, teda mal pri sebe predmet, ktorým mohol nepochybne spôsobiť poškodenej závažné zranenia,
prípadne aj smrť. To, že bol obžalovaný v čase skutku pod značným vplyvom alkoholu, vyplýva zo
zápisov o dychových skúškach. Veľmi dôležitou bola aj skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti

viackrát súdom trestaný za rôznu úmyselnú trestnú činnosť, a predovšetkým to, že trestným rozkazom
Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 05.06.2014, sp. zn. 11T/88/2014, právoplatným tým istým
dňom, bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b)
Tr.zák., kde poškodenou bola taktiež jeho manželka G. M.. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov,

následne mu bol uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 08.11.2016, sp.zn. 11T/88/2014,
právoplatným tým istým dňom, nariadený výkon tohto trestu, keďže sa v skúšobnej dobe neosvedčil,
na výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, a ktorý dňa 27.04.2017
aj vykonal. Okrem toho sa obžalovaný dopustil dvoch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to v
rokoch2013a2015,kdetiežvulgárnenadávalsvojejmanželke.Ztýchtolistinnýchdôkazovjednoznačne

vyplýva, že sa obžalovaný pod vplyvom alkoholu opakovane, najmä vo verbálnej rovine, správa voči
poškodenej agresívnym spôsobom.
Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému, odvolací súd sa stotožnil s
výrokom prvostupňového súdu, ktorý obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov,
na výkon ktorého ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj trest prepadnutia veci

- sekery s dreveným poriskom, a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku na stranách
č. 5 a 6.
Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchaní trestných činov ; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Okresnýsúdprihliadolnavšetkyskutočnosti,naktorébolpodľaTr.zák.povinnýprihliadnuť, vzmysleust.

§34ods.4Tr.zák.vzaldoúvahyspôsobspáchaniačinu,jehonásledok,zavinenie,pohnútku,priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, zhodnotil aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Správne
konštatoval, že u obžalovaného neexistuje ani jedna poľahčujúca okolnosť, naproti tomu obžalovanému
priťažovala jedna okolnosť, a to, že už bol za trestný čin odsúdený (ust. § 37 písm. m Tr.zák.). Keďže
priťažujúce okolnosti prevažovali nad poľahčujúcimi v pomere 1:0, zvyšovala sa dolná hranica zákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (ust. § 38 ods. 4, 8 Tr.zák.), teda súd mohol obžalovanému
uložiť trest odňatia slobody na 16 mesiacov až 3 roky. Zákonné a primerané bolo uloženie trestu odňatia
slobody obžalovanému na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 16 mesiacov, prihliadajúc
na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti.
Obžalovaný bol doposiaľ súdom 4-krát súdom trestaný, ohľadne prvých troch odsúdení sa síce na

neho hľadí akoby odsúdený nebol, avšak keďže si nevážil dobrodenie zákona, keď mu pri poslednom
predchádzajúcom odsúdení bol výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložený, keďže
následne došlo následne k nariadeniu jeho výkonu, bolo namieste uložiť obžalovanému nepodmienečný
trest odňatia slobody. Uloženie iného druhu trestu, prípadne podmienečný odklad výkonu trestu odňatia
slobody, by v danom prípade nepostačoval na zabezpečenie dosiahnutia účelu trestu.

Prvostupňový súd nepochybil ani v tom, keď obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil podľa §
48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,
keďže tento nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, nakoľko trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov z vyššie uvedeného trestného rozkazu vykonal až dňa 27.04.2017, teda neskôr, ako sa
dopustil súdeného prečinu.
Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie
účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu aj prvky represie, ako aj prvky individuálnej a

generálnej prevencie a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4
Tr.zák., ako aj ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd odvolanie obžalovaného v súlade s citovaným
ustanovením Tr.por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.