Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010259
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416010259.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a sudcov
JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Jána Deáka, o odvolaniach obžalovaných G. S. a E. S. proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 3T/65/2016 z 05.03.2018, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 20.11.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovaných G. S. a E. S. z a m i e t a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom boli obaja obžalovaní uznaní vinnými z
prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 212 ods. 1 s poukazom na § 20 Tr.zák., ktorý spáchali
tak, že

od 28.01.2014 do presne nezistenej doby v roku 2015 v N. A. M. na ul. A. T. XXX/XX, z bytu č. X

odcudzili vysávač, televízor, práčku, zlaté náušnice, zlatý prsteň, zlatý náramok, rýchlovarnú kanvicu,
gauč, koberec, mikrovlnnú rúru, robot, chladničku a ďalšie presne nezistené veci, čím poškodenému F.
W., nar. XX.XX.XXXX, nesvojprávnemu, zastúpenému opatrovníčkou P.. T. P. spôsobili škodu vo výške
najmenej 377,- Eur.

Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že okresný súd sa nestotožnil s obhajobou oboch obžalovaných.

Jej podstata spočívala v tom, že veci z predmetného bytu, ktoré vlastnila a užívala až do svojej smrti v
januári 2004matkapoškodenéhoY.W.,bolitoutozverenéeštepredjejsmrťouobžalovanejE.S.(sestre)
s tým, že po smrti Y. W. má s nimi naložiť, aby mohol byť byt vyprataný a lepšie predaný. Obžalovaná E.
S. ešte v prípravnom konaní uviedla, že súc takto poverená, zabezpečila prostredníctvom blízkej rodiny
naloženie s predmetnými vecami (darovaním iným osobám a odovzdaním na zberný dvor). Obžalovaný
G. S. poprel, že by mal niečo spoločné s vypratávaním predmetného bytu po smrti nebohej Y. W..

Na základe výpovedí viacerých svedkov (P.. T. P., Y. H., Y. Q., H. E., P. U., P. W., Q. Q., P.. P. O.) mal
okresný súd predovšetkým za to, že: z výpovedí vypočutých svedkov vyplýva, že dvojizbový byt, ktorý
užívala pred svojou smrťou Y. W. bol plne zariadený (nábytkom, elektrospotrebičmi, nachádzali sa v
ňom aj zlaté predmety vrátane prsteňov, ako aj finančná hotovosť); pri odovzdávaní bytu kompetentným
osobám v decembri 2015 bolo zistené, že tento je kompletne vybrakovaný; nebohá Y. W. sa za svojho

života viackrát vyjadrila, že po jej smrti všetky veci z bytu nadobudne jej nesvojprávny syn F. W., ktorý
bude týmto spôsobom ako tak zabezpečený; od predmetného bytu existovali len dve sady kľúčov, ktoré
mali po smrti nebohej Y. W. k dispozícii práve len obžalovaní; k odcudzeniu vecí z predmetného bytu po
smrti Y. W. mohlo dôjsť len pričinením oboch obžalovaných (spôsobom uvedeným v obžalobe).

Poprávnejstránkekonanieobochobžalovanýchbolopotomprávnekvalifikovanéakospolupáchateľstvo

k prečinu krádeže podľa § 20, § 212 ods. 1 Tr.zák., pretože spoločným konaním si obaja obžalovaní
prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu.Obžalovaným poľahčovalo, že pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti viedli riadny život
a priťažovalo im, že k spáchaniu trestného činu došlo na mieste požívajúcom osobitnú ochranu, to

znamená v byte iného.

V rámci aplikovanej trestnej sadzby podľa § 212 ods. 1 Tr.zák. (trest odňatia slobody až na 2 roky) boli
obom obžalovaným uložené tresty odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov, výkon ktorých bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Obaja obžalovaní boli tiež zaviazaní k úhrade spôsobenej škody poškodenému F. W. vo výške 377,- Eur.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja obžalovaní, ktoré aj písomne odôvodnili
prostredníctvom svojej obhajkyne a navrhli primárne, aby boli po zrušení napadnutého rozsudku spod
obžaloby oslobodení, resp. alternatívne aby bola vec vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajoba argumentovala najmä nasledovne: hnuteľné veci dostala obžalovaná E. S. od nebohej W.
s tým, že nebohá W. menovanú obžalovanú v čase odovzdania hnuteľných vecí požiadala, aby tieto
hnuteľnévecibolipojejsmrtizbytuvypratané,nakoľkotentosamalpodľanebohejW.pojejsmrtipredať;

poškodený F. W. nebol účastníkom dedičského konania po nebohej Y. W. a nemal preto nadobudnúť
vlastnícke právo k predmetným veciam z bytu; z dokazovania vyplývajú pochybnosti o existencii
hnuteľných vecí, ako aj o ich rozsahu; v priebehu trestného konania nebola preukázaná hodnota
údajne odcudzených hnuteľných vecí (v súdnom konaní neboli vypočutí zástupcovia organizácií, ktoré
veci ohodnotili a nebolo vyhovené návrhu obhajoby na vykonanie znaleckého dokazovania v týchto

súvislostiach); veci, ktoré boli z predmetného bytu vypratané, patrili obžalovanej E. S. a nepatrili
poškodenému F. W. - tento ku nim nemal žiadne vlastnícke ani obdobné, či užívacie právo, z uvedeného
dôvodu sa nemalo jednať o cudzie veci; nesvojprávny F. W. uvedené veci nikdy neužíval a podľa
názoru obžalovaných nemal o nich ani žiadnu vedomosť; obžalovaní by sa v rámci občianskoprávneho
konania z titulu dedičského konania, ako osoby, ktoré hradili všetky náklady súvisiace s pohrebom Y. W.,

stali legitímnymi vlastníkmi dotknutých vecí; ak by sa aj hypoteticky dopustili obaja obžalovaní trestnej
činnosti, ktorá sa im kladie za vinu, stíhaný skutok predstavuje iba nepatrný stupeň nebezpečnosti
pre spoločnosť v zmysle § 10 ods. 2 Tr.zák., a preto takéto konanie nie je trestným činom a malo
by byť prejednané maximálne ako priestupok proti majetku; medzičasom bolo zistené, že poverený
príslušník policajného zboru, ktorý objasňoval túto trestnú vec, údajne sfalšoval výpovede a podpisy

určitých svedkov, pričom bola na neho podaná aj obžaloba na okresnom súde - a z toho potom vyplýva,
žetrestnéstíhaniejevočiobžalovanýmnezákonné(amalobybyťprerušené,kýmnedôjdekrozhodnutiu
ohľadne uvedeného príslušníka policajného zboru).

Na základe podaných odvolaní oboch obžalovaných preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por.

napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce. Po takomto prieskume dospel k právnemu
názoru, že odvolanie obžalovaných nie je dôvodné a je potrebné ho zamietnuť podľa § 319 Tr.por.

Podľa názoru krajského súdu z dokazovania náležite vyplynuli relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú
uznanie viny oboch obžalovaných v zmysle obžaloby, a to spôsobom uvedených vo výroku napadnutého

rozsudku.

Bolo náležite preukázané, že veci v byte, ktorého vlastníkom je nesvojprávny poškodený F. W., vlastnila
a užívala pred svojou smrťou v januári 2014 jeho matka Y. W.. Táto sa jasne pred svojou smrťou
opakovanie vyjadrila pred viacerými osobami, že si praje, aby po jej smrti (bola onkologicky chorá) veci z

bytu nadobudol jej nesvojprávny syn F. W., ktorý sa už roky nachádza v domovoch sociálnej starostlivosti
a aby aj výťažkom z týchto vecí bolo aspoň sčasti prispené k jeho ďalšej existencii.

Vychádzajúc z dokazovania je vylúčené, že by pred svojou smrťou v januári 2014 bola Y. W. darovala
veci svojej sestre obžalovanej E. S..

Smrťou Y. W. v januári 2014 veci nachádzajúce sa v predmetnom byte prešli do vlastníctva
nesvojprávneho F. W., a to bez ohľadu na to, že nesprávnym postupom v dedičskom konaní bol tento,
ako dedič, opomenutý.Pokiaľ obžalovaní nakladali s vecami v predmetnom byte ako s vlastnými, dopustili sa prečinu krádeže
v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 ods. 1 Tr.zák. tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého

rozsudku.

Hodnotu odcudzených vecí uvedených vo výroku napadnutého rozsudku v sume 377,- Eur (na základe
podaných odborných vyjadrení ešte v prípravnom konaní) možno považovať za minimálnu, pretože cena
vecí v zariadenom dvojizbovom byte bola zrejme vyššia.

S poukazom najmä na to, že obžalovaní svojím konaním spôsobili škodu F. W., ktorý je osobou plne
zbavenou spôsobilosti na právne úkony, závažnosť ich konania je viac ako nepatrná, a preto nejde o
priestupok ale o trestný čin - prečin (§ 10 ods. 2 Tr.zák. a contario).

Obhajoba obžalovaného G. S., že na vypratávaní vecí z predmetného bytu nemal žiadnu účasť, je

vyvrátená tvrdeniami svedkov Q. Q. v priebehu trestného konania, ako aj svedka Y. Q. (jeho výpoveď
ako suseda nebohej Y. W. v prípravnom konaní).

Skutočnosť, že na A.. W.. L. C. bola dňa 04.04.2018 podaná na Okresný súd v Žiari nad Hronom
obžaloba pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr.zák.,

nebráni tomu, aby bolo v tejto prejednávanej veci právoplatne rozhodnuté, a teda nevyhovené návrhu
obhajoby na prerušenie konania (až do doby, kým bude vec menovaného príslušníka policajného zboru
právoplatne skončená).

Na menovaného príslušníka policajného zboru je obžaloba podaná preto, že v prípravnom konaní v tejto

trestnej veci vyhotovil fiktívne zápisnice viacerých svedkov, tieto zaradil do spisu a sfalšoval aj podpisy
svedkov. Týmto mal obvineným v tejto trestnej veci (to znamená obžalovaným) poskytnúť neoprávnené
výhody (popri porušení základných povinností policajta).

Skutočnosť, že menovaný policajt vyhotovil fiktívne výpovede viacerých svedkov v prípravnom

konaní v prospech obvinených a nezodpovedajúce tvrdeniam svedkov, teda prospievala obvineným
(obžalovaným), na čo sa začalo dochádzať v priebehu súdneho konania v teraz prejednávanej veci,
pričom relevantní svedkovia v súdnom konaní ozrejmili, aké sú ich poznatky súvisiace s prejednávanou
trestnou vecou (a neprospievajúce obhajobe).

Nazáverpretotrebaskonštatovať,žezpohľadukrajskéhosúdusúakceptovateľnéakoskutkovézistenia
okresnéhosúduvnapadnutomrozsudku,takajprávnakvalifikáciakonaniaobžalovaných,uloženétresty
odňatia slobody s podmienečným odkladom ich výkonu a tiež rozhodnutie o náhrade škody, a preto
možno odvolanie oboch obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr.por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.