Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/188/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207644
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617207644.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnom spore žalobcu: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpený
splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava,
ul. Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. E. č. XX,
o zaplatenie sumy 1.746,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 6Csp/167/2017-60 zo dňa 17. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. potvrdzuje.

Vo výroku I. zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 6Csp/167/2017-60 zo dňa 17.04.2018 žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.104,03 eur s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne od 05.07.2015 do
zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.).
Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 % (výrok III.).

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil žalobou proti žalovanému pohľadávku 1.746,09 eur
s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne od 05.07.2015 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že so
žalovaným uzatvoril dňa 20.10.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500085291, na základe ktorej
poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu
s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 47,43 eur s termínom splatnosti podľa splátkového
kalendára, ktorý mal byť dohodnutý v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru
už pri prvej splátke a do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitej

splatnosti úveru, napokon zaplatil len sumu 245,97 eur. Žalobca uplatnil okamžitú splatnosť úveru dňa
05.07.2015, pričom žalovanú sumu vo výške 1.746,09 eur označil za nesplatenú sumu úveru a úroku. V
podaní obsahujúcom doplnenie dôvodov žaloby uviedol, že okrem predmetnej zmluvy uzavrel aj Dohodu
o poskytnutí služieb, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal mu splácať mesačnú úhradu vo výške 2,56
% zo sumy schváleného úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Splátka, podľa Dohody
o poskytovaní služby bola 34,56 eur a počet splátok a ich splatnosť bola dohodnutá rovnako, ako počet
splátok a termín splatnosti splátok podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500085291 (teda 42 splátok,

splatnosť 1. deň v mesiaci). Uvedenú Dohodu o poskytnutí služieb žalobca nepredložil a uviedol, že
odplata za služby podľa tejto Dohody nie sú predmetom žalobného nároku. Z celkovej sumy úveru 1.992
eur (42 splátok vo výške 47,43 eur) žalovaný uhradil splátky vo výške 256,97 eur, z toho 187,37 eur naistinu a 56,60 eur na úroky. Žalovanú sumu 1.746,09 eur žalobca špecifikoval ako nesplatenú istinu vo
výške 1.312,63 eur a nesplatené úroky z úveru vo výške 433,46 eur. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Listinnými dôkazmi predloženými žalobcom mal súd preukázané, že žalovaný dňa 14.10.2014 v

Liptovskom Mikuláši podpísal listinu s názvom „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o
revolvingovom úvere“, ktorou požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur a tento navrhol
splatiť v 42 splátkach vo výške 47,43 eur. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť, bola vyčíslená
sumou 2.142,06 eur, predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 26,17 %,
ročná úroková sadzba 18,08 %, RPMN za úver 44,06 %, poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu 150

eur. Ako účel čerpania úveru je uvedené „zariadenie domácnosti“. Zároveň táto žiadosť obsahuje aj
žiadosť o poskytnutie revolvingu 1.500 eur za tých istých podmienok. Žalobca podpísal uvedenú listinu v
Bratislave dňa 20.10.2014, kedy boli doplnené údaje do bodu 6. tejto listiny; oproti údajom, vyznačeným
v „Žiadosti o úver“ bola uvedená RPMN vo výške 25,57 %. Dňa 20.10.2014 žalobca vypracoval aj
Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500085291, ktorá
okrem údajov uvedených v žiadosti o úver a zmluve o úvere obsahuje aj členenie mesačných splátok na

istinuaúroky,výškucelkovejplatby(mesačnásplátkaúveru+splátkapodľaDohodyoposkytnutíslužby)
81,99 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 01.12.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru
01.05.2018, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania „1“. Uvedené Oznámenie obsahuje
aj ďalšie údaje týkajúce sa revolvingového úveru. Dňa 14.06.2015 žalobca vypracoval Oznámenie o
zosplatnení, ktorým žalovanému oznámil, že je v omeškaní s úhradou č. 5., 6. a 7. splátky a sumu

omeškaných splátok vyčíslil na 245,97 eur. Aktuálne omeškanie na najstaršej splatnej splátke je 105 dní
a žalovaného upozornil, že ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok
viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky
zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa
18.06.2015. Z karty klienta vyplýva, že žalobca odoslal žalovanému elektronicky dňa 20.10.2014 čiastku

1.350 eur a žalovaný splatil žalobcovi dve splátky vo výške 81,99 eur, a to 30.12.2014 a 15.01.2015,
kedy zaplatil aj čiastku 1,36 eur a dňa 19.02.2015 zaplatil 80,63 eur. Spolu úhrady žalovaného podľa
karty klientov predstavujú 245,97 eur.
Podľa súdu právny vzťah založený zmluvou je vzťahom spotrebiteľským podľa špeciálnej úpravy
obsiahnutej v § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a zároveň ide o spotrebiteľský

úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2014, ďalej len
„zákona č. 129/2010 Z. z.“. Následne pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 2 písm. g/, h/, § 9 ods. 1 prvá
veta, ods. 2 písm. f/, g/, j/, k/, § 11 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z., § 37 ods. 1, § 44 ods. 1, 2, § 488,
§ 489, § 490 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom

do 31.12.2014, § 565, § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa súdu
žalobca odvodzoval nárok uplatnený v tomto konaní zo zmluvy o úvere, pričom zmluvnými stranami
boli dojednané písomne iba tie podmienky, ktoré sú obsiahnuté v bode 5. Žiadosti o úver, okrem výšky
RPMN.Tútouviedolžalobcavbode6.tejtolistinyvinejhodnote,takževzmysle§44ods.2Občianskeho

zákonníka sa v tejto časti jedná iba o návrh žalobcu. Nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu a žalobca nepreukázal, že žalobca písomne akceptoval túto hodnotu, zmluva o úvere
neobsahuje platný údaj o RPMN. Celková čiastka, ktorú sa dlžník zaviazal zaplatiť, je v zmluve o úvere
nepreskúmateľná, pretože pri 42 mesačných splátkach vo výške 47,43 eur by dlžník zaplatil 1.992,06
eur a nie uvedenú sumu 2.142,06 eur. Celková výška spotrebiteľského úveru je pritom podľa § 9 ods. 1

písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. zákonom stanovenou podmienkou písomnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Písomnou zmluvou o úvere nebol dojednaný vôbec termín splatnosti splátok, čo je podľa § 9 ods.
2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Zb. obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvnými
stranami nebola dojednaná ani doba trvania zmluvy a ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. sa jedná o dve samostatné obligatórne

náležitosti. Nie je právne významné, že chýbajúce náležitosti žalobca uviedol v Oznámení o schválení
úveru, nakoľko toto Oznámenie je jednostranným aktom veriteľa a nie zmluvou, ktorá pre svoju platnosť
vyžaduje navyše písomnú formu. Pokiaľ v súvislosti so zmluvou o úvere strany uzavreli ešte ďalšiu
Dohodu o poskytovaní služieb (ktorá súdu však predložená nebola a nároky z ktorej si žalobca v tomto
konaní neuplatnil), poplatky z takejto Dohody nepochybne predstavujú celkové náklady spotrebiteľa v

zmysle § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z. z. a veriteľ ich musel premietnuť do celkovej čiastky, ktorú
spotrebiteľ mal zaplatiť (§ 2 písm. h/ zák. č. 129/2010 Z. z. v spojení s ust. § 9 ods. 2 písm. g/ zák. č.
129/2010 Z. z.). Z tvrdenia žalobcu a aj z predloženej zmluvy o úvere vyplýva výška splátky, spolu s
odmenou, v zmysle Dohody o poskytovaní služieb 81,99 eur mesačne, čo pri 42 splátkach je 3.443,58eur. Potom za pôžičku poskytnutú vo výške 1.350 eur dlžník by bol povinný zaplatiť úroky a ďalšie
poplatky vo výške 2.093,58 eur. Takémuto dojednaniu v spotrebiteľských vzťahoch však nie je možné
poskytnúť súdnu ochranu, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd potom úver poskytnutý žalovanému sa v súlade s § 11 ods. 1
písm.a/,b/zák.č.129/2010Z.z.považujezabezúročnýabezpoplatkov.Medzistranamibolonesporné,
že veriteľ poukázal žalovanému úver vo výške 1.350 eur, takže po započítaní úhrady žalovaného v
celkovej výške 245,97 eur súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.104,03 eur a vo zvyšku žalobu
zamietol.

Z bodu 8.1 zmluvy o úvere, ako aj z článku 13 bod 13.1 písm. a/ zmluvných dojednaní zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. vyplýva dojednanie zosplatnenia úveru
v prípade nedodržania povolených splátok, čo je v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Oznámenie o zosplatnení bolo žalovanému doručené dňa
18.06.2015, pričom žalobca v ňom určil žalovanému 15-dňovú lehotu na plnenie, takže dlh sa stal
splatným dňom 03.07.2015 a dňom 04.07.2015 sa žalovaný dostal do omeškania. Ku dňu vzniku

omeškania, t.j. 04.07.2015, bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,05
% a nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, žalobcovi
vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od
05.07.2015 a nakoľko súd bol viazaný žalobným návrhom, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi z
priznanej istiny 1.103,03 eur úroky z omeškania 5,05 % ročne od 05.07.2015 do zaplatenia. Súd nezistil

žiadne dôvody pre určenie dlhšej lehoty splatnosti, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu
1.104,03eurspolusúrokmizomeškaniavzákonnejlehotetrochdní,ktorázačneplynúťprávoplatnosťou
tohto rozsudku (§ 323 ods. 3 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „C. s. p.“).
Žalobca si uplatnil voči žalovanému pohľadávku 1.746,09 eur s príslušenstvom, takže priznaním istiny

1.104,03 Eur s príslušenstvom bolo žalobe vyhovené v rozsahu 63 %. Po započítaní tohto úspechu
žalobcu s jeho neúspechom (v rozsahu 37 %), súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania vo výške 26 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré v súlade s ust. § 262 ods. 2 zákona C.
s. p. vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti rozsudku okresného súdu a to v časti zamietajúceho výroku podal odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.
V odvolaní uviedol, že záver súdu o neuzavretí zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o výške RPMN,
je v rozpore so zákonom a v zmysle platného právneho stavu nemôže mať za následok, že nedošlo

k vzniku úverovej zmluvy. Určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva
z § 493 Obchodného zákonníka. Podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o úvere, záväzok tieto
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Hodnota RPMN nie je žiadnym zákonom stanovená ako podmienka
vzniku úverovej zmluvy. Jednoznačne to vyplýva zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere č. 820015890 (správne č. 8500085291 -

poznámka odvolacieho súdu). Ak by hodnota RPMN bola podmienkou vzniku zmluvy (teda obligatórnou
náležitosťou pre jej vznik) potom ust. § 11 ods. 1 (osobitne pod písm. b/ nemalo žiadny právny význam.
Žalobca preto tvrdil, že čiastkový záver súdu o nevzniknutí zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o
RPMN, je v rozpore so zákonom. Ďalej žalobca napádal závery súdu aj preto, že súd ani len nezdôvodnil,
na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj o RPMN by si účastníci zmluvy

vôbec legálne mohli dohodnúť. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia uvádza, že nedošlo
k dohode o výške RPMN. Vzhľadom na špecifickosť tohto údaju, spôsob jeho určenia a kogentné
pravidlá stanovené zákonom pre jeho výpočet tvrdil, že takýto formalistický prístup súdu je predčasný.
Žalobca poukázal na to, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva
a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. Vyplýva to v prvom rade z

právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. Aj súdna prax dospela k obdobnému záveru. Z
rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že on vlastne navrhol údaj
o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v
nej len údaj o predpokladanej RPMN. Na základe uvedených skutočnosti žalobca tvrdil, že súd prvej
inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov. RPMN nepredstavuje predmet záväzku;

je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Na základe uvedených dôvodov preto
žalobca tvrdil, že súd nesprávne posúdil povahu nároku, ktorý sa uplatňoval podanou žalobou. Nejde o
bezdôvodné obohatenie, ale o zmluvný nárok.Pokiaľ súd odôvodnil rozhodnutie tým, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o termíne
konečnej splatnosti žalobca uviedol, že obsah zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle
čl. 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o revolvingovom úvere

(čl. 7 ods. 7.1 písm. g/ zmluvných dojednaní). Z ust. čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva
Deň splatnosti poslednej splátky úveru resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je
dňom konečnej splatnosti úveru. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie „termínu konečnej
splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to - určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch
a počtu mesačných splátok, - spôsobom vyplývajúcim z čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle

ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v Oznámení o schválení úveru je zároveň termínom
konečnej splatnosti. Predmetné rozhodnutie je tak založené na nesprávnych skutkových zisteniach.
Nesprávne právne posúdenie žalobca videl v tom, že s uvádzaním alebo neuvádzaním termínu konečnej
splatnosti nie je možné v zmysle záverov Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 dovodzovať záver o
bezúročnosti úveru.
Žalobcanavrholnapadnutýrozsudokzmeniťažalovanémuuložiťpovinnosťzaplatiťmužalovanénároky

a priznať nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako
vecne správny potvrdil.

5. Pre spotrebiteľský úver sa v zákone o spotrebiteľských úveroch z hľadiska formálnych náležitostí
vyžaduje písomná forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských prípadoch vymedzuje
prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu

úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových
náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutnými
podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo
vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy. Pokiaľ zmluva uzatvorená
medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona spotrebiteľských úveroch

neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma, poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu zákona o
spotrebiteľských úveroch.

6. V posudzovanej veci súd žalobe vyhovel čiastočne s odôvodnením, že zmluva o revolvingovom úvere

uzavretá medzi účastníkmi neobsahuje platný údaj o RPMN (§ 8 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.
z.), nepreskúmateľná je celková čiastka, ktorú sa dlžník zaviazal zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. g/ zák. č.
129/2010 Z. z.), nebol dojednaný termín splatnosti splátok (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.
z.), ani doba trvania zmluvy a ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm.
f/ zákona č. 129/2010 Z. z.). V dôsledku toho úver považoval za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods.

1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z.). Táto skutočnosť mala za následok, že žalovaného zaviazal
na zaplatenie sumy 1.104,03 eur ako rozdielu medzi sumou žalobcom poukázanou žalovanému (1.350
eur) a započítajúc úhrady žalovaného v sume 245,97 eur. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
7. Odvolací súd uvádza, že v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C. s. p. je odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi.

8. Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi žalobcovu
a žalovaným ako vzťahu spotrebiteľského a vyplývajúceho zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy ani
samotným žalobcom v odvolaní spochybnené a namietané nebolo.

9. Žalobca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu a to do zamietajúcej časti vytýkal súdu, že jeho
záver o neuzavretí zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o výške RPMN, je v rozpore so zákonom a v
zmysle platného právneho stavu nemôže mať za následok, že nedošlo k vzniku úverovej zmluvy.Odvolací súd mal obsahu zmluvy o revolvingovom úvere č. 850085291 zo dňa 20.10.2014 za
nepochybnéjejštrukturovanienačasť5.-Údajeopožadovanomrevolvingovomúvereačasť6.-Údajeo
schválenom revolvingovom úvere. Označenie týchto časti pri ich gramatickom výklade potvrdzuje záver,

že výsledok kontraktácie sporových strán je vyjadrený v časti 6., ktorá definuje jednotlivé parametre
úveru - jeho výšku, splatnosť úveru (počet splátok), výšku mesačnej splátky (vrátane úrokov), celkovú
čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, ročnú úrokovú sadzbu, priemernú RPMN. Takže okresný súd
správne konštatoval, keďže žalobca uviedol v bode 6. zmluvy výšku RPMN v inej hodnote, takže v
zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v tejto časti jedná iba o návrh žalobcu, nakoľko zmluva

o spotrebiteľskom v úvere musí mať písomnú formu a žalobca nepreukázal, že žalovaný písomne
akceptoval túto hodnotu, zmluva o úvere neobsahuje platný údaj o RPMN. Aj podľa odvolacieho
súdu keďže žiadosť/zmluva obsahuje rozdielne údaje o revolvingovom úvere, v konečnom dôsledku to
znamená, že zmluva neobsahuje údaj o revolvingovom úvere.

10. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy

nedojednáva a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. Vyplýva to v prvom
rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju.
Podľa odvolacieho súdu RPMN predstavuje porovnateľné číslo slúžiace spotrebiteľovi na orientáciu v
ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery a posúdenia výhodnosti poskytnutého úveru.
Je preto nespochybniteľné, že údaj o RPMN má byť v zmluve uvedený spôsobom nevzbudzujúcim

pochybnosti v čase uzatvárania zmluvy zmluvnými stranami, a to z dôvodu predovšetkým právnej istoty
spotrebiteľa,ktorýsprihliadnutímajnatentoúdajmámožnosťrozhodnúťsa,čizmluvuospotrebiteľskom
úvere uzavrie, alebo takúto zmluvu neuzavrie.

11.Odvolacísúdneprihliadolnanámietkužalobcuvodvolanímajúcehozato,žeúdajotermínekonečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru obsahujú zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle čl. 13 neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Okrem toho zmluva o
revolvingovom úvere obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi.
K uvedenému poukazovaniu žalovaného v odvolaní aj na bod 13. zmluvy, podľa ktorej „riadnym
vyplnenímanáslednýmpodpisomtejtoŽiadosti/zmluvyvšetkýmizúčastnenýmistranamiuzatvorilVeriteľ

s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na
zadnej strane tejto Žiadosti/Zmluvy“ odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa zmluvné strany dohodnú na
tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania obsiahnuté vo VOP (alebo Zmluvné
dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o.) tieto sa nemôžu bez
ich podpísania zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy a preto pre dodržanie podmienky písomnej

formy zmluve je treba, aby takéto VOP boli účastníkmi zmluvného vzťahu aj podpísané. V prejednávanej
veci zmluvné dojednania zmluvnými stranami osobitne neboli podpísané a preto sa nestali súčasťou
zmluvy.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza aj to, že hlavný význam
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spočíva v tom, aby spotrebiteľ bol už pri podpise

zmluvy informovaný, v akých termínoch, v akej výške, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti
zo zmluvy. Vyžaduje sa teda presná špecifikácia termínov splatnosti jednotlivých splátok a konečnej
splatnosti celého úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Čo sa týka konečnej
splatnosti úveru musí byť uvedená v zmluve spôsobom umožňujúcim spotrebiteľovi bez ťažkostí a
s istotou identifikovať dátum trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Zákonodarca vyžadovaním

uvedených náležitostí kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa, ktorému musí byť zo znenia zmluvy zrejmé,
kedy presne nastane posledný deň splatnosti úveru, aká dlhá bude doba trvania zmluvy. Vyplýva to aj
z jazykového výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetné
ustanovenia jednoznačne pojednáva o konečnej splatnosti úveru, teda o jednom konkrétnom termíne.
Termín konečnej splatnosti má byť zásadne vyjadrený ako deň, mesiac, rok, nie je možné ho nahradiť

ani výpočtom podľa počtu splátok. Tak tomu bolo aj v danej veci vyjadrením čísla 42 ako splátok bez
údaja o splatnosti prvej splátky a splatnosti poslednej splátky.
Na podporu už uvedenej argumentácie odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ide o základné výkladové pravidlo, v zmysle ktorého v

prípade, ak vzniknú pochybnosti, bude platiť priaznivejší výklad obsahu zmluvy v prospech spotrebiteľa.
Priaznivejším výkladom zmluvy je v tomto prípade to, že termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru je konkrétne vopred pevne stanovený deň, pričom tento nemožno odvodzovať od termínov
jednotlivých splátok, od počtu dní od uzatvorenia zmluvy a počtu splátok. Tento deň nemôže byť anisúčasťou Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, keďže sa jedná o jednostranný právny úkon
veriteľa. Spotrebiteľ musí už pri uzavretí zmluvy presne vedieť, teda bez akýchkoľvek matematických
operácií, kedy, ktorým konkrétnym dňom je určený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

12. Nakoľko žalovaný ostatné okresným súdom posudzované náležitosti zmluvy (celkovú čiastku, ktorú
sa dlžník zaviazal zaplatiť podľa § 9 ods. 1 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z.) v odvolaní bližšie nenamietal
odvolací súd ich správnosť/nesprávnosť nepreskúmaval.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné a vyššie uvedené
závery ho viedli k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a to vrátane výroku o
trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný a to v celom rozsahu,

preto by mu súd mal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Nakoľko
však z obsahu spisu vyplýva, že mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli (v konaní nebol zastúpený
právnym zástupcom, ani sa k odvolaniu písomne nevyjadril), odvolací súd rozhodol, že žalovaný nemá
voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).