Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/56/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410211870
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4410211870.11

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: K.. W. R., správca so
sídlom R., O. 4, správca konkurznej podstaty úpadcu W. K., A. nad U., T. XX, proti žalovanému: C.
O., nar.XX.X.XXXX, bytom J., N. XXX/XX, právne zastúpený: K.. A. V., advokát, AK J., R.. M.R. C. 6 o
zaplatenie 1086 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 105,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9

% ročne zo sumy 105,- € od 14.9.2009 do zaplatenia , všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd v zostávajúcej časti žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v pomere 135/181.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu1086€spríslušenstvom,keďpoukazovalnaskutočnosti,
že žalovaný ako vodič K. pracujúci pre žalobcu mu mal spôsobiť škodu v uvedenej výške, nakoľko sa
dopustilchybyaneskontrolovalvýškujazdnejsúpravyresp.svojimkonanímamanipuláciousovládacími
prvkami túto sám zvýšil a pri kontrole policajnou hliadkou v R. mu bola udelená pokuta, ktorú zaplatil
žalobca a v zmysle ustanovení zákonníka práce mu vznikol nárok na náhradu škody od zamestnanca.

2. Rozsudkom 15C/56/2012-228 zo dňa XX.X.XXXX tunajší súd vyhovel v celom rozsahu žalobe. C.
rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

3. Uznesením 25Co/238/2013-248 zo dňa 29.11.2013 Krajský súd v R. zrušil napadnutý rozsudok. V
uznesení okrem iného uviedol aj: „...Súd prvého stupňa sa zhora uvedenými princípmi pri posudzovaní

nároku navrhovateľa uplatneného v tomto konaní dôsledne neriadil, a preto je záver o jeho dôvodnosti
potrebné považovať za predčasný. Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci výsledkami doposiaľ
vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi účastníkmi ani nie je sporné, že odporca v dobe od
01. 10. 2007 do 10. 11. 2009 bol v pracovnom pomere u navrhovateľa vo funkcii vodiča medzinárodnej
kamiónovej dopravy a že v dňoch 07. 09. 2009 až 19. 09. 2009 na pokyn navrhovateľa vykonával
zahraničnú prepravu. Počas tejto služobnej cesty dňa 17. 09. 2009 v rámci dopravnej kontroly vykonanej

príslušníkmi Dopravnej inšpekcie V. na ceste D. 3, na parkovisku K. bola kontrolovaná i jazdná
súprava, ktorú riadil odporca a to ťahač C., C. NZ XXX DI a náves C. NZ XXX YK. Výsledkom tejto
kontroly bol zápis o peňažnej záruke vydaný Policajným prezídiom Südosthessen dňa 17. 09. 2009 č.
OVK/1100314/2009, podľa ktorého odporca ako vodič nákladného auta C. C. NZ XXX DI sa dopustil
priestupku a to viacnásobného prekročenia rýchlosti nad 15 km/hod. a bolo mu nariadené zloženie
peňažnej záruky na zabezpečenie realizácie trestného konania / peňažnej pokuty vo výške 105 eur.

Rovnaký orgán v uvedený deň vydal i zápis o peňažnej záruke č. OVK/1100906/2009, podľa ktorého
sa navrhovateľ ako držiteľ vozidla SZM/SAnh, poznávacia značka NZ-XXX DI, NZ-XXX YK dopustilpriestupku a to prekročenie prípustnej výšky jazdnej súpravy bez osobitného povolenia, keď povolená
výška bola 4 m a nameraná hodnota bola 4,19 m a bolo mu nariadené zloženie peňažnej záruky vo
výške 915 eur. Obe peňažné záruky uhradil navrhovateľ, keď dňa 18. 09. 2009 prostredníctvom Western

Union poukázal odporcovi sumu 1.020 eur na ich úhradu, pričom poplatok za tento prevod činil 66 eur.
Následne Vláda v oblasti Kasselhessensko dňa 15. 12. 2009 vydala rozhodnutie o prepadnutí peňažnej
záruky vo výške 915 eur z dôvodu, že navrhovateľ v premávke použil jazdnú súpravu, ktorej povolené
rozmery boli prekročené, čím získal hospodársku výhodu.
S ohľadom na uvedené zistenia niet teda pochýb, že navrhovateľom uplatnená pohľadávka z titulu

náhrady škody vyplýva z celkovo 2 škodových udalostí. Jednou je spáchanie priestupku odporcom,
spočívajúcom v prekročení povolenej rýchlosti, čo bolo sankcionované zaplatením sumy 105 eur.
Druhou je prepadnutie peňažnej záruky 915 eur za prekročenie výšky jazdnej súpravy navrhovateľa bez
osobitného povolenia, ku ktorej došlo podľa navrhovateľa nesprávnou manipuláciou odporcu s tlačidlom
nazdvihnutiezadnejnápravyvozidlaatýmkzvýšeniuzadnejnápravypočasjazdynadpovolenúhranicu.
Za tejto situácie bolo preto potrebné skúmať splnenie zodpovednostných predpokladov pri každej z

týchto škodových udalostí samostatne, čo súd prvého stupňa neučinil, resp. z dôvodov jeho rozhodnutia
to nevyplýva. V tejto súvislosti iba konštatoval, že priestupkové konania sú zavinenými konaniami,
ktorými je súd viazaný, čo je pre ustálenie zodpovednosti zamestnanca za škodu nepostačujúce. Týka
sa to najmä zodpovednosti odporcu za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi zaplatením sumy 105 eur
ako pokuty uloženej odporcovi za prekročenie povolenej rýchlosti. I keď odvolací súd sa stotožňuje s

konštatáciou prvostupňového súdu o jeho viazanosti rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný priestupok a kto ho spáchal, nezbavuje ho to však povinnosti v odôvodnení rozhodnutia
sa skutkovo i právne vysporiadať so splnením všetkých zákonných predpokladov vzniku všeobecnej
pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, o ktorý prípad ide i v súdenej veci.
Odlišná situácia je, pokiaľ ide o škodovú udalosť v súvislosti s prekročením povolenej výšky jazdnej

súpravy a zaplatením finančnej čiastky 915 eur navrhovateľom. Tu poukaz súdu prvého stupňa na
priestupkové konanie je nenáležitý, keď ako správne uvádza odvolateľ, podľa zápisu o peňažnej záruke
zo spáchania tohto priestupku bol podozrivý práve navrhovateľ ako držiteľ jazdnej súpravy, z ktorého
dôvodu mu bolo nariadené zaplatiť peňažnú zábezpeku 915 eur a aj rozhodnutie o prepadnutí tejto
zábezpeky bolo vydané proti navrhovateľovi. Podstatné je však to, že súd prvého stupňa zodpovednosť

odporcuzatútoškoduvyvodilzozistenia,ženadmernávýškajazdnejsúpravybolaspôsobenázvýšením
zadnej nápravy a to práve zavineným konaním odporcu, ktorý túto zdvihol nesprávnou manipuláciou
s tlačidlom na jej zdvihnutie a napriek svietiacej signalizácii na displeji palubovky vozidla pokračoval
s ním v jazde. Takéto jeho závery však nemajú oporu v doposiaľ vykonanom dokazovaní. V tomto
smere len samotná okolnosť, že vady snímača výšky zadnej nápravy na vozidle pri jeho oprave v

autoservise dňa 03. 10. 2009 zistené neboli, sama o sebe nad akúkoľvek pochybnosť nepreukazuje, že
výlučne popísaným zavineným konaním odporcu došlo k prekročeniu povolenej výšky jazdnej súpravy.
Hoci odporca v priebehu konania popieral, že k prekročeniu výšky jazdnej súpravy došlo z dôvodu
jazdy so zdvihnutou zadnou nápravou, čo i argumentačne podložil uvedením konkrétnych námietok,
opierajúcsatiežolistinnédôkazy,súdprvéhostupňavpreskúmavanomrozhodnutísatýmitonezaoberal

a len formálne konštatoval, že obranu odporcu považuje za účelovú v snahe vyhnúť sa uvedenej
zodpovednosti, keď bola vyvrátená vykonaným dokazovaním. Učinil tak napriek tomu, že doposiaľ v
konaní nebola spoľahlivo objasnená príčina prekročenia povolenej výšky jazdnej súpravy, keď tento
údaj absentuje v rozhodnutiach nemeckých policajných orgánov a tvrdenia účastníkov konania ohľadne
tejto skutočnosti sú protichodné. Bez povšimnutia ponechal i poukaz odporcu na to, že navrhovateľ v

konaní nepreukázal, že počas jazdy mu svietila kontrolka zdvihnutej zadnej nápravy, keďže je ťažko
predstaviteľné, že by si svetelnú a zvukovú signalizáciu kontrolky v kabíne na palubnej doske pred
ním nevšimol počas vykonanej jazdy v dĺžke 225 km...“ Právnym názorom súdu druhej inštancie je
prvoinštančný súd viazaný, a preto naň poukazuje ako na svoj vlastný.

4. Na pojednávaní dňa 15.11.2016 súd vykonal dokazovanie oboznámením s pracovnou zmluvou,
dodatkom k pracovnej zmluve, dohodou o skončení pracovného pomeru, záznamom o výkone
zahraničnej prepravy, preklad listín z nemeckého jazyka, pokuta a dodatok výpočtu, listina z banky,
vyjadrenie spol. Kamionservice Nové Zámky zákazkový list a faktúra, oznámenie žalobcu, odpoveď
žalobcu, zápisnica z pojednávania zo dňa 27.11.2012, listinné dôkazy, preklad listín z nemeckého

jazyka, technický preukaz ťahača a technický preukaz návesu, zápisnica z pojednávania zo dňa
24.4.2013, uznesenie Krajského súdu v Nitre 25 Co /238/2013-248 zo dňa 29.11.2013, kópia
uznesenia Okresného súdu Nitra 32K/46/2013-276 zo dňa 18.10.2013, oznámenie Sociálnej poisťovneo zárobkových pomeroch žalovaného a ďalšími k spisu pripojenými listinami a zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

5. Žalobca bol podnikateľský subjekt, ktorý vykonával cestnú dopravu tovaru, vrátane medzinárodnej
kamiónovej dopravy. Žalovaný pracoval pre žalobcu ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy,
pričom bol u neho v zamestnaneckom pomere, ktorý pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 1.10.2007, na základe ktorej žalobca ako zamestnávateľ zamestnal žalovaného ako zamestnanca
na pracovnú funkciu vodič MKD s dňom nástupu do práce 1.10.2007. Dodatkom č. 1 zo dňa 1.1.2009

bola pracovná zmluva zmenená a žalovanému ako zamestnancovi bola určená mesačná mzda vo výške
295,50 € spolu so stravným pri zahraničných cestách. Pracovný pomer žalovaného u žalobcu ako u
zamestnávateľa bol ukončený dohodou a to dňom 10.11.2009. (pracovná zmluva, dodatok č.1, dohoda
o skončení pracovného pomeru, výpis zo živnostenského registra).
V rámci pracovnej činnosti žalovaný vykonal v dňoch 7.9.2009 do 19.9.2009 prepravu tovaru, pričom
okrem iných štátov prechádzal i cez Nemecko. Tu bol dňa 17.9.2009 o 22:55 hod na diaľnici v K.

na 202,5 km príslušníkmi dopravnej polície Policajného prezídia K. (Juh) V. na D. 3 zastavený a
bol podrobený kontrole. Následne mu bola nemeckou políciou uložená pokuta vo výške 105 € za
viacnásobné prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti. Súčasne bola kontrolovaná i výška jazdnej
súpravy, pričom táto presiahla maximálnu povolenú výšku o 19 cm a to v časti, kde sa náves upína
o ťahač (fotodokumentácia čl. 140) a za tento priestupok bola pokuta uložená nemeckými orgánmi

žalobcovi. Pokuta bola stanovená vo výške 915 €. Následne Vláda v oblasti J. dňa 15. 12. 2009 vydala
rozhodnutie o prepadnutí peňažnej záruky vo výške 915 eur z dôvodu, že navrhovateľ v premávke použil
jazdnú súpravu, ktorej povolené rozmery boli prekročené, čím získal hospodársku výhodu. Žalovaný si
uvedeného pochybenia o prekročení výšky jazdnej súpravy nebol vedomí, nakoľko podľa jeho vyjadrení
mu kamión nesignalizoval, že by súprava bola zdvihnutá. (výpoveď strán sporu, listinné dôkazy z

Nemecka- zápis o peňažnej záruke vydaný Policajným prezídiom Südosthessen dňa 17. 09. 2009 č.
OVK/1100314/2009, zápis o peňažnej záruke č. OVK/1100906/2009 čl. 11 až 16)
Následne dňa 24.9.2009 žalobca uhradil celú pokutu, t.j. pokutu za prekročenie rýchlosti vo výške 105
€ a pokutu za prekročenie výšky jazdnej súpravy vo výške 915€ ( potvrdenie o zaplatení čl. 186,191,
výpis z banky čl. 24)

Po príchode zo zahraničnej cesty, dal žalobca kamión na kontrolu do servisu, kde nebola potvrdená vada
snímača výšky zadnej nápravy, čo potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní i svedok U. I.. Ten uviedol,
že všetko bolo v poriadku, na aute neboli žiadne závady. Auto chybu nevykazovalo ani po napojení na
počítač, pokiaľ nápravu zdvihli, tak kontrolka signalizujúca zdvihnutie nápravy v kabíne vodiča svietila a
pípala. Svedok uviedol, že auto predtým v servise nebolo.

Z technického preukazu ťahača EČ NZ 199 DI a z technického preukazu návesu a náves EČ NZ 799 YK
vyplýva, že tak ťahač ako i náves sú osadené rovnakými pneumatikami, teda pneumatikami rovnakého
priemeru spolu s rovnakými ďalšími vlastnosťami.

Na pojednávaní žalovaný vzniesol námietku premlčania voči časti uplatnenej istiny vo výške 105 € a to

z dôvodu, že nebola samostatne špecifikovaná už v čase podania žaloby.

6. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 311/2001 Zákonník práce v znení zák. č. 184/2009 Z.z., ktorý na danú
vec dopadá (ďalej len „Zákonník práce“), odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je
povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,

utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať podstatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou a zamestnanec je povinný podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase
a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 134 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do
zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3 ) a do

obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na
pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa
zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiacanasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ
požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa

štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až § 185, alebo
ak škoda bola spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných
látok.

Podľa § 187 ods. 1 Zákonníka práce, ak škodu spôsobil porušením povinnosti aj zamestnávateľ,
zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

7. Ustanovenie § 179 Zákonníka práce je rámcovou právnou úpravou všeobecnej zodpovednosti
zamestnanca za škodu, ktoré určuje predpoklady jej vzniku s tým, že tieto musia byť splnené
kumulatívne. K týmto predpokladom patrí: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody, ako i zavinenie zamestnanca. K tomu, aby naozaj išlo o
pracovnoprávnu zodpovednosť, je nevyhnutné naplnenie i ďalších dvoch osobitných zodpovednostných

predpokladov a to existencia pracovného pomeru a vznik škody v dôsledku porušenia povinností pri
plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Za protiprávne konanie je potrebné považovať
také konanie škodcu, ktoré je v rozpore s právnou povinnosťou vyplývajúcou preňho z pracovného
pomeru, pričom povinnosti vymedzujú najmä všeobecne záväzné právne predpisy vzťahujúce sa
na prácu vykonávanú zamestnancom, vnútropodnikové predpisy alebo pracovná zmluva, poprípade

aj pokyn bezprostredne nadriadeného vedúceho zamestnanca, ktorým sa bližšie konkretizuje druh
práce realizovaný v rámci pracovnej zmluvy. Protiprávny úkon v prípade zodpovednosti za škodu
nemusí však vždy spočívať výhradne len v porušení právnych povinností, ale v zákonom stanovených
prípadoch zodpovednosť za škodu vzniká aj vtedy, ak škoda bola spôsobená úmyselným konaním
proti dobrým mravom. Za škodu sa označuje majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodeného a ktorá je vyjadriteľná v peniazoch a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nutné
vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu. Súčasť skutočnej škody predstavujú aj náklady spojené
s odstraňovaním škodlivého následku. Pokiaľ škodca neodčiní škodu uvedením do predošlého stavu,
škoda sa uhrádza v peniazoch. Jedným zo zodpovednostných predpokladov je príčinná súvislosť, tzv.
kauzálny nexus medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom. Pod týmto pojmom je potrebné

rozumieť vnútornú súvislosť medzi dvomi javmi, ktorá spočíva v tom, že protiprávny úkon je takej
povahy, že by bez neho škoda nebola vznikla. Príčinná súvislosť predstavuje skutkovú otázku, ktorú
nie je možné riešiť všeobecne, ale je ju nutné posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu. Ďalším
predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je zavinenie. Je to subjektívna kategória, ktorá
vyžaduje vnútorný psychický stav škodcu k výsledku svojho konania. Môže spočívať vo forme úmyslu

alebo nedbanlivosti, pričom v pracovnoprávnej zodpovednosti forma zavinenia podstatným spôsobom
ovplyvňuje rozsah náhrady škody. Zodpovednosť zamestnanca za škodu na rozdiel od zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi je založená na subjektívnom princípe, a preto
zamestnanec zodpovedá za škodu, len ak ju spôsobil zavineným porušením pracovných povinností. Vprípade subjektívnej zodpovednosti je osobitne významné, kto preukazuje existenciu zavinenia, pričom
zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa § 179 Zákonníka práca je konštruovaná s prezumpciou
neviny. Znamená to, že zamestnávateľ musí preukázať zavinenie zamestnanca, rovnako tak, ako i

vznik škody, protiprávnosť konania a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním
zamestnanca. Právna úprava pri určovaní rozsahu a spôsobu náhrady škody vychádza zo zásady, že
sa nahrádza skutočná škoda, v niektorých prípadoch aj tzv. ušlý zisk. Podľa judikatúry pojem škody však
nie je možné chápať iba ako obyčajný súčet strát, ktoré vznikli zamestnávateľovi zo strany zamestnanca,
a preto v prípade viacerých škodných udalostí je potrebné skúmať splnenie zodpovednostných

predpokladov pri každej z nich samostatne. Pri škode spôsobenej z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ
požaduje od zamestnanca, zákon obmedzuje náhradu od jednotlivého zamestnanca a to výškou 4-
násobku jeho priemerného mesačného zárobku, ktorý dosiahol pred porušením povinnosti, tzn. z
priemerného mesačného zárobku z rozhodujúceho obdobia pred porušením povinnosti. V prípade,
ak je preukázaná zodpovednosť zamestnanca vo viacerých prípadoch a vznikli tým rôzne škody,
zamestnanec zodpovedá vo výške 4-násobku priemerného zárobku za každú z nich osobitne. Naviac

v konaní o náhradu škody je súd povinný skúmať aj bez návrhu, či sú dané dôvody pre obmedzenie
zodpovednosti zamestnanca v dôsledku porušenia povinnosti aj zo strany zamestnávateľa.

8. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti dôvodná. Súd mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že žalobca bol zamestnávateľom žalovaného, ktorý pre neho vykonával

prácu ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. V rámci zamestnaneckého vzťahu, žalobca pridelil
žalovanému prácu, ktorej náplňou bolo vykonanie dopravy tovaru do zahraničia. V rámci tejto činnosti,
bol žalovaný dňa 17.9.2009 o 22:55 hod zastavený hliadkou nemeckej polície. Následne boli hliadkou
nemeckej polície riešené dva priestupky. Jeden bol priestupok, ktorým bola uložená pokuta (peňažná
záruka) vo výške 105 € žalovanému Štefanovi Abrahámovi, a druhým priestupkom bol priestupok

za prekročenie výšky jazdnej súpravy, ktoré konanie bolo vedené proti W. Maďarovi a bola mu
uložená peňažná záruka XXX€. (zápis o peňažnej záruke vydaný N. prezídiom I. dňa 17. 09. 2009 č.
OVK/1100314/2009, zápis o peňažnej záruke č. OVK/1100906/2009)

Žalovaný C. O. bol obvinený a uznaný vinným zo spáchania priestupku a to prekročenie povolenej

rýchlosti pričom mu bola uložená pokuta vo výške 105 €, ktoré boli uhradené dňa 24.9.2009, teda po
tom, čo bol žalobca o pokute informovaný a odoslal žalovanému peniaze na úhradu tejto škody. Je
nepochybné, že za spôsobenú škodu zodpovedá žalovaný, nakoľko nemecké policajné orgány rozhodli
o jeho vine priamo v blokovom konaní a súd musí rešpektovať výsledky priestupkového konania v
ktorom bol žalovaný uznaný vinným. V danej časti sú splnené teda všetky predpoklady žalobcu na

náhradu škody od žalovaného, nakoľko je daný protiprávny úkon- prekročenie rýchlosti, vznik škody-
žalobca musel uhradiť 105 €, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody- z dôvodu
neprispôsobenia rýchlosti žalovaným vznikla žalobcovi škoda 105 €, ako i zavinenie zamestnanca-
bolo preukázané už v konaní pred nemeckou políciou. Je teda nepochybné, že zavineným konaním
zamestnanca vznikla zamestnávateľovi táto škoda, ktorá vznikla v súvislosti s výkonom pracovnej

činnosti. Okrem istiny bol priznaný i úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
vo výške podľa ustanovení nariadenia vlády 87/1995 Z.z., pričom začiatok doby omeškania bol určený
podľa § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas plnenia nie je určený, dlžník je povinný
plniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobca
požiadal žalovaného o plnenie najskorej listom zo dňa 10.11.2009 (čl. 29), v ktorom bolo uvedené, že

predošlé doručenie listu bolo neúspešné, teda skorší list. Následne ak bol tento doručovaný poštou
(list z čl 29), tak doručený mohol byť najskorej dňa 12.11.2009 a teda deň 13.11.2009 mal plniť a
následne dňom 14.11.2009 sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním peňažného dlhu. Ohľadne
vznesenej námietky premlčania, ktorú žalovaný vzniesol na danú časť uplatnenej istiny súd uvádza, že
táto námietka nie je dôvodná, nakoľko žalobca včas uplatnil svoje právo na súde. Podľa ustanovení

občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvieoškodeaotom,ktozaňuzodpovedá(§106ods.1Občianskehozákonníka).Vdanomprípadesa
žalobca o vzniku škody, o výške škody ako i o tom kto za ňu zodpovedá mohol dozvedieť najskorej dňom
keď žalovaný spáchal priestupok, t.j. dňa 17.9.2009. Následne mu začala plynúť dvojročná subjektívna
premlčacia lehota v ktorej musel uplatniť právo na súde, t.j. do konca lehoty muselo byť podanie na

súde (hmotnoprávna lehota). Lehota by márne uplynula 17.9.2011, avšak keďže tento deň bol sobota,
konieclehotysavzmysle§122ods.3Občianskehozákonníkapresunulnapondelok19.9.2011.Žalobca
podal žalobu na súd 28.7.2009, teda právo na zaplatenie uplatnil včas. Je nepodstatné, že žalobca
žaloval zaplatenie celej istiny súčasne a nerozdelil nárok na dva samostatné nároky, ktoré rozdeleniev podstate akoby nastalo až v priebehu samotného konania. Dôležité pre posúdenie premlčania je
to, že bol uplatnený v rámci premlčacej doby, pred jej márnym uplynutím. Súd iba poznamenáva, že
výška 105 € zodpovedá výške náhrady škody, do ktorej zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi

pri nedbanlivostnom porušení povinností, teda neprekročila 4 násobok priemernej mzdy. Nakoľko táto
ako vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne bola v každom mesiaci v rozhodujúcom období vo výške
295,50€. Rozhodujúcim obdobím bolo podľa § 134 Zákonníka práce obdobie mesiacov apríl až jún 2009,
teda štvrťrok pred tým ako vznikla škoda, t.j. obdobie štvrťroka pred mesiacom september2009.

V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol. V konaní nárok na zaplatenie 66 € za poukázanie finančných
prostriedkov do Nemecka, považoval súd za nepreukázaný, nakoľko vznikol ako poplatok banke
za jej úkony a nie je možné ho vziať a pripísať na ťarchu žalovaného. A rovnako tak z dôvodu,
že takmer 90% nákladov z uloženej pokuty vzniklo a je pripísaných na ťarchu žalobcu, a nebolo
by správne ak by žalovaný mal platiť za to, čo bolo zapríčinené najmä žalobcom. Ak sa na celú
náhradu škody vzťahuje princíp zavinenia, tak i v tomto prípade, teda v danej časti nároku súd

nevzhliadol to, že žalobca preukázal zavinenie žalovaného na vzniku týchto výdavkov. V konaní
nebolo preukázané, že škoda vo výške 915 € vznikla pričinením žalovaného resp. že by tento svojim
zavineným konaním bol spôsobil škodu žalobcovi ako zamestnávateľovi, ktorý by si ju mohol následne
riadne od neho požadovať. Z listinných dôkazov vyplýva, že za porušenie povinnosti týkajúcej sa výšky
jazdnej súpravy zodpovedá žalobca, ktorému priamo nemeckou políciou bola uložená povinnosť zaplatiť

peňažnú záruku. Ďalej je v zmysle vyššie uvedených intencií nepochybné, že žalobca musí preukázať
zavinenie žalovaného na vzniku škody. Žalobca však zavinené konanie žalovaného žiadnym spôsobom
nepreukázal. Nebolo preukázané, že by žalovaný manipuloval nejako s výškou jazdnej súpravy, a teda
žezavinilškoduzamestnávateľovi.Vprospechžalovanéhonasvedčujeitenfakt,žeťahačbolponávrate
zo zahraničnej cesty podrobený kontrole a nevykazoval žiadne chyby (výpoveď I. I.), a je teda nemožné

predpokladať, že v prípade riadne fungujúcej elektroniky (predpokladá sa že fungovala riadne, keď
nebola chybná), ktorá vydáva svetelnú i zvukovú signalizáciu, by si šofér, teda žalovaný počas viac ako
200 km vzdialenosti nevšimol, že táto mu signalizuje zvýšenie jazdnej súpravy. Ďalej v konaní nebolo
preukázané, že žalovaný by sám manipuloval s ovládačmi, ktorými sa mení výška jazdnej súpravy, a
teda, že týmto konaním by zavinil vznik škody, tak ako to v žalobe opísal žalobca. Z fotodokumentácie

merania výšky jazdnej súpravy vyplýva, že táto bola prekročená v časti, kde sa náves napája na ťahač,
teda nie je možné, že by výšku zapríčinili rozdielne rozmery pneumatiky návesu a ťahača, nakoľko ťahač
a náves v zmysle technických preukazov majú mať rovnaké pneumatiky.
Žalobca nepredniesol také prostriedky procesného útoku, ktoré by jednoznačne preukázali zavinenie
žalovaného na konaní a na vzniku škody. Z toho dôvodu súd nevzhliadol dôvod na vyhovenie žaloby

vo výške 915 €, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaný svojim zavineným konaním spôsobil škodu
zamestnávateľovi, t.j. žalobcovi. Bez toho nemôže žalovaný zodpovedať za škodu žalobcovi, nakoľko
preukázanie zavinenia je esenciálnou náležitosťou zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnancom
zamestnávateľovi a bez jeho preukázania sa má za to, že žalovaný nekonal zavinene a nie je možné
nárokovať si náhradu škody.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 CSP a žalovanému
úspešnejšiemu v konaní priznal nárok na náhradu trov v pomere 135/181. Pomer bol vypočítaný
tak, že pomer úspechu žalobcu bol 105/1086 a úspech žalovaného predstavuje 915/1086. Výsledný
pomer úspechu predstavuje úspech žalovaného od ktorého sa odpočíta úspech žalobcu, teda

915/1086-105/1086 čo sa rovná 810/1086, ktorý pomer následnými matematickými prepočtami
predstavuje výslednú sumu 135/181.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.