Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 12, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/96/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216210696
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216210696.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35
831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: M. G., nar. XX.X.XXXX, bytom N.. S. U. XXXX/XX,
I. S., t.č. bytom V. XXXX/XX, I. S., o zaplatenie 256,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25. novembra 2016, č.k. 15Csp/22/2016-31, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento
domáhal zaplatenia sumy 256,65 eur s príslušenstvom a žalovanej priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 497 a nasledujúcich Obchodného
zákonníka, ustanovením § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ustanovením § 39, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecne dôvodil, že žalobca

odvodzoval svoje nároky zo Zmluvy o pôžičke uzavretej so žalovanou dňa 16.6.2010, ktorou jej poskytol
pôžičku vo výške 969,60 eur a žalovaná sa zaviazala splácať ju v pravidelných 48 mesačných splátkach
po 20,20 eur, pričom ku dňu podania žaloby uhradila len sumu 686,80 eur, preto ju žalobca listom zo
dňa 20.7.2013 vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Po vykonanom

3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním zistené, že žalobca a žalovaná dňa 16.06.2010
podpísali zmluvu o pôžičke č. 7459166462 (rýchla pôžička) na formulári pripravenom žalobcom, z ktorej

vyplýva, že žalovanej bola schválená pôžička vo výške 600,- eur, s mesačnou splátkou 20,20 eura, s
ročnou úrokovou sadzbou 29,22%, s RPMN (X): 29,22%, s priemernou hodnotou RPMN: 51,49%, s
termínom konečnej splatnosti: 06/2014, s celkovou sumou pôžičky: 969,60 eura, s počtom mesačných
splátok 48, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci a s celkovými nákladmi spotrebiteľa 369,60 eura.
Žalovanázaplatilacelkovo sumu686,80eura,ďalšiesplátkynevykonala.pretojejžalobcapredžalobnou
upomienkou z 20.07.2013 oznámil, že záväzok bol zosplatnený s povinnosťou úhrady všetkých splátok
jednorazovo do 3 dní odo dňa doručenia tejto upomienky. Žalovaná však svoje záväzky nesplnila ani

potom. Súd posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú, ktorá sa spravuje ustanoveniami zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto skúmal, či v
listinách, tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že obsahom úverovej zmluvy je okrem iného dohodnutá sadzba úroku (ročná úrokovásadzba) vo výške 29,22% a takáto výška úroku (odmeny za prenechanie peňažných prostriedkov) podľa
názoru súdu odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého
úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej

sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (uzn. NS SR 6 M Obdo
5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri
peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez
ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v

akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny,
a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto
všeobecneuznávanýmvzťahommedziľuďmi,abydlžníkposkytovalveriteľovineprimeranéažúžernícke
úroky. Úroková sadzba 29,22% istiny v priebehu jedného roka je podľa názoru súdu neprijateľná a
v rozpore s dobrými mravmi. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne dostupných údajov
inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni. Takto vysoká úroková sadzba nie

je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo
inou situáciou v slovenskej ekonomike. Okrem toho je v predmetnej sporovej veci úrok vypočítavaný
z celej istiny vopred a následne splácaný v jednotlivých splátkach, teda efektívna úroková sadzba
(zohľadňujúca postupne sa amortizujúcu istinu) je reálne vyššia a blíži sa výške RMPN. Vzhľadom na to
súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým

mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 OZ neplatná, takže treba uzavrieť, že absentuje dojednanie o
akejkoľvekúrokovejsadzbeapretosavzmysleustanovenia§11ods.1zák.č.129/2010Z.z.potomúver
pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu má žalobca
právo len na zaplatenie, resp. na vrátenie sumy poskytnutého spotrebiteľského úveru 600,- eur a keďže
žalovaná už zaplatila 686,80 eura, t.j. viac ako bola suma čerpaného úveru, preto súd žalobu zamietol.

Pokiaľ sa týka ostatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tie súd považoval sa dodržané, a
to aj s poukazom na aktuálny rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, dôvodiac, že súd prvej inštancie

na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že dojednaná odplata
za poskytnutie spotrebiteľského úveru je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že
žalovanej bol poskytnutý úver 600,- eur, ktorý sa zaviazala vrátiť formou 48 pravidelných mesačných
splátok vo výške 20,20 eur, takže navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo
výške ročnej úrokovej sadzby 29,22%, takže celková odplata za poskytnutie úveru predstavuje 369,60

eur. Poukázal na to, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v
RPMN vo výške 29,22% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou je práve
zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške do 1.500 eur so splatnosťou
od 1 do 5 rokov zverejnená NS SR v súlade s ustanovením § 21 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.
v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý

štvrťrok 2010 so stavom ku dňu 31.3.2010 predstavovala 51,49% tak, ako je táto hodnota uvedená
v úverovej zmluve. Poukázal na to, že súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1
O.z. má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkov
zmluvného vzťahu, keď korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie
neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Výška dojednanej

odplaty 29,22% neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobnýchprípadochpodľaustanovenia§53ods.6O.z.,platnéhoaúčinnéhovčaseuzavretiaúverovej
zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi podľa ustanovenia § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 účinného od
1.9.2014. Hoci uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase uzavretia úverovej

zmluvy v platnosti, žalobca je toho názoru, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky 2 x priemernej RPMN za akceptovateľnú, potom výška
dojednanej odplaty v tejto zmluve spĺňa tieto kritériá a nemôže byť označená za neprimeranú a rozpornú
s dobrými mravmi. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a
zaviazalžalovanúzaplatiťmusumu256,65eur,úrokzomeškaniavovýške8,50%ročnezosumy256,65

eur od 29.7.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359
a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods.

1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, pretože napadnutý rozsudok je vecne
správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo zaplatenie pohľadávky vo výške 256,65
eur s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o splátkovom úvere. Predmetom
odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a v závislom výroku o trovách konania.

8. Odvolací dôvod v prejednávanej veci bol v podstate jeden a síce, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h CSP), pretože rozhodnutie je
založenénaposúdeníúveruakobezúročnéhoabezpoplatkovzdôvoduabsenciedojednanieoúrokovej
sadzbe spotrebiteľského úveru ( § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z.).

9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,

s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu dodáva nasledovné:

10. Žalobca odvodzuje žalobou uplatnené nároky od zmluvného vzťahu, ktorý uzavrel so žalovanou dňa
16.06.2010. V uvedenom prípade treba súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že predmetnú zmluvu
o poskytnutí pôžičky č. 7459166462 zo dňa 16.06.2010 treba považovať za spotrebiteľský úver, na ktorý
sa aplikujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a táto skutočnosť ani nebola v konaní sporná.

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1.

12. Pre spotrebiteľský úver v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch z hľadiska formálnych
náležitostí sa vyžaduje písomná forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods.
2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyššie citované ustanovenie § 11 ods. 1 vymedzuje prípady,
kedy úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnu

neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy,
ako aj písomnej formy postihne neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné, podstatné obsahové
náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda
k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy. Ak zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z
náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 neobsahuje, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov.

13. Bolo teda správne, pokiaľ súd ex offo skúmal splnenie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle
§ 9 citovaného zákona. Po preskúmaní obsahu predmetnej úverovej zmluvy odvolací súd zhodne
so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov,
keďže neobsahuje všetky zákonom vyžadované obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona o

spotrebiteľských úveroch, a odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že
dojednaný úrok 29,22% ročne je v rozpore s dobrými mravmi.14. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný
úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácií pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez

ohľadu nato, v akej situácií sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých
finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácií poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke

úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú
taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať
vyššie úroky, rozhodne nie však úroky neprimerané. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Národnej
banky Slovenska, v roku 2010 priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom

eurozóny, pri domácnostiach a pri úrokoch poskytnutých od 1 do 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery)
bola 12,71%. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 29,22% ročne tak predstavuje viac
než dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby uplatňovanú bankami pri poskytovaní obdobných úverov
alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru a preto záver
o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho

zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.

15. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm i) zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index

alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

16. Podľa ust. § 3 ods. 1 O.z., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

17. Podľa ust. § 39 O.z., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je síce presne zákonom definovaný, ale môžeme ich
považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a

morálnou vodiacou líniou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.
Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej
úradnej moci prihliadať. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/173/2003
uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich

morálnych zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými
mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu
(nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na
všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.
Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie

ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnej
tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

19. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Tunajší súd sa stotožňuje s názorom Krajského
súdu v Prešove, vysloveným v právnej veci sp. zn. 3Co/114/2014, v ktorom k výške zmluvných úrokov
uviedol,ževýškazmluvnýchúrokov,pokiaľtietoúrokyprevýšiapriemerúrokovnatrhupriporovnateľnomúvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %

oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere.

20. Argumentácia žalobcu, že dojednaná výška úrokov v úverovej zmluve spĺňa kritériá pre maximálnu
výšku odplaty v zmysle ustanovenia § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 <. Zb. (dvojnásobok
priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke

ročne) nie je z hľadiska posudzovania tejto právnej veci namieste, keďže uvedené ustanovenie § 1a ods.
1 nariadenia vlády č. 87/19895 nadobudlo účinnosť od 01. 09. 2014, a teda pre posudzovanie zmluvného
dojednania o výške odplaty za užívanie požičanej sumy na základe zmluvy zo dňa 16.06.2010 medzi
stranami sporu je irelevantné.

21. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd považoval zhodne so súdom prvej inštancie dohodu o výške

úrokov za absolútne neplatnú a ako správne konštatoval okresný súd, potom poskytnutý úver je z
uvedeného dôvodu bezúročný a bez poplatkov.

22. Odvolací súd nad rámec uvedeného dodáva, že absentuje aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Predmetná
obligatórna náležitosť predstavuje údaj dôležitý pre spotrebiteľa, keďže pomáha spoznať ako konkrétne
budú náklady spojené so spotrebiteľským úverom uhrádzané. V zmluvách, ktoré nečlenia splátky na
časť istiny, úrokov a iných poplatkov, spotrebiteľ nevie, koľko má hradiť na istinu úveru, úroky a poplatky.

Aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť pre uzavretie úverovej zmluvy na základe úplnej znalosti veci,
je potrebné mu poskytnúť informácie i o nákladoch spojených s úverom. Občianskoprávna úprava
priraďovania čiastočného plnenia dlhu, je založená na prednostnom splácaní istiny a až následne
úrokov (ak dlžník neurčí inak) podľa § 566 ods. 2 O. z.. Na rozdiel od tejto úpravy Obchodný zákonník
upravuje započítavanie jednotlivých plnení v opačnom poradí. Ak zmluva obsahuje rozčlenenie splátky,

je naplnené pravidlo, aká časť sa použije na splátky istiny a aká na splátky úrokov, poplatkov, o
čom spotrebiteľ má vedomosť od počiatku uzavretia zmluvy a veriteľ, mimo vôle spotrebiteľa, nemôže
jednostranne rozhodnúť o splátke istiny a svojej odplaty, prípadne ďalších nákladov. Ak spotrebiteľ v
dôsledku nerozčlenenia splátky v zmluve nevie, v akom pomere bude splácať istinu úveru a hradiť úroky
z úverov ako odmenu veriteľa, je treba konštatovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V posudzovanom prípade.

23.Vposudzovanomprípadezmluvaobsahujelenúdajopočtemesačnýchsplátok48avýškumesačnej
splátky 20,20 eur, zo zmluvy preto nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká na
splátku úroku a táto skutočnosť nevyplýva ani z ďalších listinných dôkazov predložených žalobcom. Hoci

všeobecné obchodné podmienky uvádzajú ( bod 6.1.), že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je splátkový
kalendár, žalobca žiadny takýto dôkaz nepredložil a ani neuviedol, či uvedené zákonné náležitosti boli
jeho obsahom. Zmluva neustanovuje ani termíny splatnosti jednotlivých splátok, keď veľmi neurčitú
úpravu opäť obsahujú len všeobecné obchodné podmienky v bodoch 6.2 a 6.4 (pokiaľ nie je v
splátkovom kalendári a/alebo podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa

v príslušnom kalendárnom mesiaci; prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy,
pokiaľ nie je dohodnuté inak).

24. Vychádzajúc z uvedeného, dôvodne preto prvoinštančný súd v predmetnej veci uzavrel, že po
preskúmaní zmluvy o úvere je zrejmé, že táto nespĺňa náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 Zákona o

spotrebiteľských úveroch, pričom odvolací súd pripomína, že na to, aby bol považovaný spotrebiteľský
úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských
úveroch stačí, že chýba jeden z údajov vymedzených v tomto ustanovení.

25. Na základe uvedeného, keďže odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani

žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej
povinnosti(§380ods.2CSP),pretonapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).26. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť

odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP má rozhodovať následne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná
v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila,
ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Civilný sporový

poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na
náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v
odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné
ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Odvolací súd
pretospoužitímčl.4ods.2ZákladnýchprincípovCSPaplikovalnarozhodnutieonárokunanáhradutrov
konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej

normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si
strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v
súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že
sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

27. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).