Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/211/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616208399
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616208399.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobkyne JUMA Reality,

a.s., so sídlom Klenová 9, Bratislava, IČO: 50474545, zastúpenej RR Legal Corp., s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Humenské námestie 4, Bratislava, IČO: 46789634 proti žalovanej YMCA
na Slovensku, občianske združenie, so sídlom Námestie osloboditeľov 1, Liptovský Mikuláš, IČO:
00682853, zastúpenej BADUCCI legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mostová 2, Bratislava,
IČO: 36872900, o zaplatenie 690.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 1.12.2016 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 690.000 eur.
2. Uvedený žalobný návrh žalobkyňa odôvodnila nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami.
Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou 27.9.2016 medzi právnym predchodcom žalobkyne -
nadáciou INTENDA, so sídlom Pražská 3222/11, Bratislava, IČO: 36069787 a žalobkyňou došlo k
odplatnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na žalobkyňu, čím bola daná jej aktívna

vecná legitimácia na podanie tejto žaloby. Oznámenie o postúpení tejto pohľadávky bola žalovanej
odoslané 29.11.2016. Pohľadávkou sa pre účely zmluvy o postúpení pohľadávky rozumela: a) peňažná
pohľadávka nadácie INTENDA voči žalovanej vo výške zodpovedajúcej nároku nadácie na vydanie
majetkového prospechu (bezdôvodného obohatenia) žalovanej získaného na úkor nadácie jednak
(i) zhodnotením nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej zo strany nadácie a jednak (ii) vynaložením
finančných prostriedkov nadácie na zachovanie, údržbu a prevádzku nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovanej, a zároveň b) peňažná pohľadávka nadácie, ktorá jej vznikla resp. môže v budúcnosti

vzniknúť v súvislosti s nárokom uvedený v písmene a), a zároveň c) peňažná pohľadávka nadácie,
ktorá jej vznikla resp. môže v budúcnosti vzniknúť titulom nároku na náhradu škody spôsobenej
nadácii v súvislosti s nárokmi nadácie viažucimi sa k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, a
to najmä, nie však výlučne v súvislosti z rozhodnutím orgánov štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej, a zároveň d) peňažná pohľadávka
nadácie, ktorá jej vznikla resp. môže v budúcnosti vzniknúť titulom akéhokoľvek s nárokmi uvedenými
v písmene a) a c) súvisiaceho nároku. Zmluvou o postúpení pohľadávky právny predchodca žalobkyne

(nadácia INTENDA) teda postúpila žalobkyni vyššie špecifikovanú pohľadávku voči žalovanej v celom
rozsahu (vrátane jej príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov, ktoré sú s pohľadávkou
spojené.) Žalobkyňa výslovne uviedla, že na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok
žalobkyňa odvodzuje svoje procesné postavenie v pozícií žalobcu, ktorý si predmetnou žalobouuplatňuje voči žalovanému nárok na vydanie majetkového prospechu (bezdôvodného obohatenia)
žalovaného získaného na úkor nadácie zhodnotením nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného zo
strany nadácie. Nadácia INTENDA ako právna predchodkyňa žalobkyne bola účastníčkou súdneho

konania (ako žalovaná) vedeného Okresný súdom Bratislava I pod sp.zn.: 11C/194/2015, v ktorom
sa žalovaný - YMCA na Slovensku, občianske združenie domáhal určenia svojho vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, aktuálne zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom v
Bratislave, katastrálnym odborom pre katastrálne územie S. A., obec Bratislava - mestská časť Staré
mesto, okres Bratislava I, a to konkrétne pozemkov CKN parc. č. 7559, 7560/1, 7560/2, 7560/3, stavby

súp. č. 3089 postavené na pozemku parc. č. 7559 a stavby súp. č. 103089 postavené na pozemku
parc. č. 7560/1 (ďalej len ,,nehnuteľnosti“) proti nadácií, ako v tom čase evidovanému vlastníkovi
nehnuteľností. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k.: 11C/194/2005 - 311 z 12.12.2006 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.: 9Co/66/2007-379 zo 17.9.2009 zamietol
žalobu z dôvodu, že žalovaný - YMCA na Slovensku, občianske združenie (v postavení žalobcu v
danom konaní) nie aktívne vecne legitimovaný, pretože je subjektom odlišným od pôvodného vlastníka

nehnuteľností, a nie je ani jeho právnym zástupcom. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.-:
9Co/66/2007-379 zo 17.9.2009 bol zrušený a vec bola vrátená Krajskému súdu na ďalšie konanie
nálezomÚstavnéhosúduč.k.:III.ÚS72/2010-38zo4.mája2010,pričomsasúčasnevysloviloporušenie
práv občianskeho združenia YMCA na Slovensku ako sťažovateľa. Po vrátení veci na Krajský súd
v Bratislave, tento uznesením sp.zn.: 9Co/282/2010 z 31.8.2010 zrušil rozsudok Okresného súdu

Bratislava I č.k.: 11C/194/2005-311 z 12.12.2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní
Okresný súd Bratislava I viazaný právnymi názormi Ústavného súdu Slovenskej republiky opätovne
meritórne rozhodol rozsudkom č.k.: 11C/194/2005-553 z 8.10.2012 tak, že žalobe vyhovel a určil
vlastníctvo YMCA na Slovensku, občianskeho združenia k sporným nehnuteľnostiam. Krajský súd
rozsudkom č. konania 9Co/19/2013-614 z 23.10.2014 potvrdil odvolaním nadácie INTENDA napadnutý

rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.: 11C/194/2005-553 z 8.10.2012. Rozsudok Okresného
súdu Bratislava I č.k.: 11C/194/2005-553 z 8.10.2012 a rozsudok Krajského súdu Bratislava č.k.:
9Co/19/2013-614 z 23.10.2014 nadobudli právoplatnosť 1.12.2014. Proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I z 8.10.2012 č.k.: 11C/194/2005-553 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
23.10.2014 č.k.: 9Co/19/2013-614 podal v celom rozsahu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor

Slovenskej republiky na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý dospel k záveru, že mimoriadnemu
dovolaniu nemožno vyhovieť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9.3.2016 sp.zn.:
2MCdo 1/2015.) Nadácia INTENDA sporné nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy z
30.7.2001 uzatvorenej zo Slovenskou republikou - Fondom detí a mládeže IČO: 17313309, pričom
vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech nadácie INTENDA bol povolený k 19.2.2002.

Od tohto momentu teda nadácia nehnuteľnosti užívala a užívala ich až do momentu, kedy bolo
na základe vyššie uvedených rozhodnutí súdov určené, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
svedčí žalovanej. Nadácia INTENDA však po uzatvorení darovacej zmluvy vložila do nehnuteľností
investície, ktorými nehnuteľnosti zhodnotila. Nadácia INTENDA odvodzovala svoj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia (ktorý zmluvou o postúpení pohľadávky neskôr postúpila žalobkyni ) zo

skutočnosti, že vynaložila investície do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Súdy v konaní
o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam totiž uzavreli, že v dôsledku absencie dôkazov o
platnom prevode nehnuteľností na právneho predchodcu nadácie INTENDA sa vlastníkom žalovaných
nehnuteľností nestal Československý zväz mládeže - Slovenský ústredný výbor v Bratislave a v zmysle
zásady rímskeho práva nemo plus iuris etc. sa týmto vlastníkom preto nestala ani Slovenská republika

- Fond detí a mládeže a neskôr ani nadácia, ktorá žalované nehnuteľnosti nadobudla na základe
darovacej zmluvy uzatvorenej zo Slovenskou republikou - Fondom detí a mládeže. Súdy v tejto súvislosti
argumentovali tým, že absolútna neplatnosť nastala priamo zo zákona, a táto vada právneho úkonu
nemôže byť odstránená dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti alebo dodatočným schválením
takéhoto úkonu, a na absolútnu neplatnosť prihliada súd z úradnej povinnosti (ex offo.) Právny nástupca

nemohol nikdy platne nadobudnúť vlastnícke právo, ak subjekt od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnosti toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho nemohol ani ďalej platne previesť.
Vynaloženíminvestíciídocudzejnehnuteľnostibezprávnehodôvodupodľažalobkynevznikávlastníkovi
bezdôvodné obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľností) k okamihu kedy ku zhodnoteniu došlo,
teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Povinnosť

vydať bezdôvodné obohatenie je založené na princípe naturálnej reštitúcie, t.j. na princípe navrátenia
pôvodného stavu, teda že musí byť zásadne vrátené to, čo bolo na základe neplatnej zmluvy prijaté,
a iba vtedy, ak to nie je dobre možné, musí byť poskytnutá peňažná náhrada ako protihodnota toho
čo nemožno vydať. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia súdov nadácia INTENDA v období od19.2.2002 (zápis vlastníckeho práva nadácie k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností na základe
darovacej zmluvy) do 1.12.2014 (nadobudnutie právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č.k.: 9C/19/2013-614 z 23.10.2014 ) užívala nehnuteľnosti - stavby v dobrej viere, že darovacia

zmluva je platná, a zároveň po právoplatnosti tohto rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vydala
nehnuteľnosti (vrátane stavieb) žalovanej. Nadácia v tomto období (od 19.2.2002 do 1.12.2014) ako v
tom čase zapísaný vlastník nehnuteľností vynaložila investície do (i) stavby súp. č. 3089 postavenej na
pozemku parc. č. 7559 a (ii) stavby súp. č. 103089 postavenej na pozemku parc. č. 7560/1, spoločne
zapísané na liste vlastníctva č. 9817 vedenom Okresným úradom v Bratislave pre katastrálne územie

Staré mesto, obec Bratislava - mestská časť Staré mesto, okres Bratislava I (ďalej len ,,stavby“).
Nadácií INTENDA vznikol nárok na zaplatenie sumy 690.000 eur , ktorá predstavuje rozdiel medzi
hodnotou stavieb pred investíciou nadácie (t. j. hodnotou stavieb v čase získania vlastníckeho práva
k stavbám nadáciou na základe darovacej zmluvy) a hodnotou stavieb po investícií nadácie (t. j.
hodnotou stavieb v čase odovzdania stavieb žalovanej na základe právoplatného rozhodnutia súdu),
to znamená rozdiel zodpovedajúci zvýšeniu hodnoty stavieb. Keďže obohatenie žalovanej spočívalo vo

výkonoch (stavebných prácach a dodávkach materiálu), ktoré nadácia vykonala na stavbách, ktoré sú
vo vlastníctve žalovanej, nie je v posudzovanej veci dobre možné, aby žalovaná vydala nadácií to, čo
nadobudla bezdôvodným obohatením, preto je na mieste postup podľa ustanovenia § 458 ods.1 druhej
vety Občianskeho zákonníka, t.j. na požadovanie poskytnutia peňažnej náhrady. Žalobkyňa založila
vyčíslenie nároku na zaplatenie sumy vo výške 690.000 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia

na pripojenom znaleckom posudku č. 186/2016 vypracovanom znalcom U.. U. B., X. XX, J. ako znalcom
v odbore stavebníctva a odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý posudok obsahuje doložku o tom,
že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku v zmysle § 209 ods. 2
Civilného sporového poriadku.

3. Na preukázanie týchto skutkových tvrdení žalobkyňa ako dôkazy označila zmluvu o postúpení
pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalobkyňou z 27.9.2016 , oznámenie žalobkyne
o postúpení pohľadávky žalovanému z 25.11.2016, potvrdenie o odoslaní zásielky - oznámenia o
postúpení pohľadávky z 25.11.2016 - podací lístok z 29.11.2016, darovaciu zmluvu uzavretú 30.7.2001
medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a Slovenskou republikou - Fondom detí a mládeže (spolu z

dodatkomč.1adodatkomč.2ktejtozmluve),výpiszlistuvlastníctvač.XXXXpreokresBratislavaI,obec
Bratislava - mestská časť Staré mesto, katastrálne územie S. A. z 9.3.2009, rozsudok Okresného súdu
Bratislava I z 8.10.2012 č.k.: 11C/194/2005-553, rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 23.10.2014
sp.zn.: 9Co/19/2013-614, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9.3.2016 sp.zn.: 2MCdo
1/2015 a znalecký posudok č.186/2016 vypracovaný znalcom U.. U. B., X. XX, J. ako znalcom v odbore

stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností z 25.11.2016.

4. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom na tunajší súd 27.1.2017 žalovaný potvrdil, že medzi
sporovými stranami nie sú sporné nasledovné skutkové tvrdenia. Nadácia INTENDA, so sídlom
Pražská 11, Bratislava ako právna predchodkyňa žalobkyne a žalovaná boli ako sporové strany (v

opačnom postavení) účastníkmi súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod
sp.zn.: 11C/194/2005, v ktorom sa občianske združenie YMCA na Slovensku domáhalo určenia svojho
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam aktuálne zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Okresným úradom v Bratislave, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie S. A., obec Bratislava
- mestská časť Staré mesto, okres Bratislava I, a to pozemkov CKN parc. č. 7559, 7560/1, 7560/2,

7560/3, stavby súp. č. 3089 postavenej na pozemku parc. č. 7559 a stavby súp. č. 103089 postavené na
pozemku parc. č. 7560/1 (ďalej len nehnuteľnosti) proti nadácii, ako v tom čase evidovanému vlastníkovi
nehnuteľností. Okresný súd Bratislava I ako aj Krajský súd v Bratislave pôvodne rozhodli tak, že
zamietližalobužalovaného(žalovanéhovtomtokonaní)zdôvodu,ženepreukázalprávnenástupníctvo.
Nálezom Ústavného súdu SR č.k.: III.ÚS 72/2010-38 zo 4.5.2010 (v spojení z vyslovením porušenia práv

občianskeho združenia YMCA na Slovensku ako sťažovateľa) bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k.: 9Co/66/2007-379 zo 17.9.2009 zrušený a vec vrátená Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie
konanie. Po vrátení veci na Krajský súd v Bratislave, tento uznesením sp.zn.: 9Co/282/2010 z 31.8.2010
zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.: 11C/194/2005-311 z 12.12.2006 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V ďalšom konaní Okresný súd Bratislava I (viazaný právnymi názormi ústavného súdu)

opätovne meritórne rozhodol rozsudkom č.k.: 11C/194/2005-553 z 8.10.2012 tak, že žalobe vyhovel, a
určil vlastníctvo YMCA na Slovensku k sporným nehnuteľnostiam. Krajský súd v Bratislave 23.10.2014
(za prítomnosti právnej predchodkyne žalobkyne) potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I
z 8.10.2012, ktoré rozhodnutie vyhlásil na verejnom pojednávaní. Proti rozsudku Okresného súduBratislava I z 8.10.2012 č.k: 11C/194/2005-553 v spojení z rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
23.10.2014 č.k.: 9 Co/19/2013-614 podal (v celom rozsahu) mimoriadne dovolanie generálny prokurátor
Slovenskej republiky na základe podnetu právneho predchodcu žalobcu z 5.11.2014. Najvyšší súd

Slovenskej republiky následne dospel k záveru, že k mimoriadnemu dovolaniu nemožno vyhovieť
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9.3.2016 sp.zn.: 2 MCdo 1/2015 .) Nadácia odvodzuje svoj nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia (ktorý zmluvou o postúpení pohľadávky neskôr postúpila žalobkyni)
zoskutočnosti,ževynaložilainvestíciedocudzejnehnuteľnostibezprávnehodôvodu.Žalovanáodmieta
žalobou uplatnený nárok čo do výšky, ako aj čo do základu, čo odôvodnila nasledovnou argumentáciou.

Žalobou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia považuje za premlčaný a preto
vzniesla námietku premlčania všetkých nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa
nepodala žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v zákonom stanovenej premlčacej dobe. Právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa totiž môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§107 ods. 1
Občianskeho zákonníka), ako aj v objektívnej dobe (§107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.) Začiatok
plynutia premlčacích dôb je určený okamihom kedy došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. V

zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a
kto sa na jeho úkor obohatil, pričom táto subjektívna premlčacia lehota nemohla začať plynúť skôr
ako došlo k bezdôvodnému obohateniu. Podľa žalovanej je nepochybné že právna predchodkyňa
žalobkynesadozvedela,žesanaúkoržalovanejbezdôvodneobohatilauž23.10.2014.Dôkazomtohoje

skutočnosť,žeprávnypredchodcažalobkynebolprítomnýnapojednávaní,naktoromdošlokvyhláseniu
rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn.: 9Co/19/2013-614 (ako súdu odvolacieho proti ktorému
nie je možné podať opravný prostriedok.) Práve týmto dňom sa totiž právna predchodkyňa žalobkyne
preukázateľne dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil.
Týmto verejným vyhlásením rozsudku krajský súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.:

11C/194/2005-553 z 8.10.2012 o určenie vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Je nepochybné,
že právny predchodca žalobcu mal vedomosť o novom vlastníkovi nehnuteľností už 8.10.2012, kedy
prvostupňový súd určil vlastnícke právo žalovaného. Z princípu právnej istoty a viazanosti rozhodnutím
súdu však vyplýva, že najneskôr si bola právna predchodkyňa žalobkyne vedomá toho, že jej vznikol
nárok na bezdôvodné obohatenie, keď bol vyhlásený rozsudok krajského súdu, na ktorom pojednávaní

bola osobne prítomná. Navyše ďalší dôkaz o nespochybniteľnej vedomosti právnej predchodkyne
žalobkyne o údajnom bezdôvodnom obohatení a o výške takéhoto obohatenia sa žalovanou bolo jej
podanie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, ktoré adresovala Generálnej prokuratúre SR
5.11.2014, pretože v tomto podnete právna predchodkyňa žalobkyne výslovne uvádza, že: ,,Žalovaný
bude povinný zaplatiť trovy konania vo výške 175.933,44 eur. Žalovaný doteraz (t.j. do 5.11.2014)

investoval do nehnuteľnosti v rokoch 2008 až 2012 sumu vo výške cca. 457.000 eur. Jednalo sa o
dlhodobé investície, ktorými nepochybne zhodnotil nehnuteľnosti“. Právna predchodkyňa žalobkyne
teda od 23.10.2014 resp. najneskôr od 5.11.2014 veľmi dobre vedela, že vlastníkom nehnuteľností sa
stal žalovaná, a súčasne najneskôr 5.11.2014 veľmi dobre vedela, o akú sumu sa mala údajne obohatiť
žalovaná, a teda si mohla uplatniť voči žalovanej (žalobou podanou v dvoj ročnej subjektívnej lehote

podľa §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nárok na vydanie údajného bezdôvodného obohatenia,
čo sa však nestalo. Keď žalobkyňa podala žalobu až 1.12.2016, podala túto žalobu po uplynutí
subjektívnej premlčacej doby dvoch rokov. Subjektívna premlčacia doba je z hľadiska svojho začiatku
určená reálnou, faktickou vedomosťou o osobe, ktorá sa na úkor druhej osoby obohatila, čo bolo
nepochybne dané už 23.10.2014, a tiež vedomosťou o sume, o ktorú sa obohatila, čo bolo nepochybne

uplatnené v podnete na podanie mimoriadneho dovolania z 5.11.2014. Pokiaľ by súd neprijal námietku
premlčania žalovanej, potom by bolo potrebné zamietnuť žalobu aj z iného dôvodu, a to z dôvodu
spornej výšky údajného bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa neuvádza aká suma bezdôvodného
obohatenia pripadá na zhodnotenie nehnuteľností, a aká suma obohatenia pripadá na zachovanie a
údržbu nehnuteľností, čo je podstatná otázka na posúdenie konkrétnej výšky, čoho sa vlastne domáha

žalobkyňa svojou žalobou. Ďalej žalovaná poukázala na to, že právna predchodkyňa žalobkyne nemala
danú jasnú výšku obohatenia ani z jej vlastných vyjadrení. Dňa 5.11.2014 totiž uviedla (v podnete na
podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn.: 9Co/19/2013 z
23.10.2014), že žalovaný doteraz investoval do nehnuteľností v rokoch 2008 až 2012 sumu vo výške
cca. 457.000 eur, pričom sa jednalo o dlhodobé investície, ktorými nepochybne zhodnotil nehnuteľnosti.

Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nadobudla spornú a premlčanú pohľadávku, o ktorej nie je jasné,
aká je jej výška, koľko z nej predstavuje suma pripadajúca na zhodnotenie nehnuteľností, a koľko
suma pripadajúca na zachovanie a údržbu nehnuteľností. Žalovaná ďalej namietla znalecký posudok č.
186/2016 vypracovaný znalcom U.. U. B., a to z dôvodu, že tento posudok bol vyhotovený na základenesprávnychafiktívnychdokladov,jenepresvedčivý,neúplnývovzťahukposudzovanýmskutočnostiam
a zásadám logického myslenia, a nie je v súlade s ostatnými navrhnutými dôkazmi. Znalec dospel k
výpočtu bezdôvodného obohatenia na základe neúplných a nejasných výpočtov, pričom ani posudok

samotný ani jeho prílohy neobsahujú reálny spôsob výpočtu zhodnotenia nehnuteľností. Výška žalobou
uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je opretá o úvahy súkromného znaleckého
posudku, ktorý neobsahuje prílohy podľa §17 ods. 3 písmena e) zákona č. 382/2004 Z.z. - o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch potrebné na preskúmateľnosť tohto znaleckého posudku, teda prílohy, z
ktorých by bolo jasné akými úvahami a na základe akých podkladov dospel znalec k výpočtu obohatenia

resp.zhodnotenianehnuteľností.Žalovanápoukázalaajnaust.§17ods.6piatejvetyzákonaoznalcoch,
podľa ktorého celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmanie jeho obsahu a overiť
odôvodnenosť postupu. Znalec oprel svoje výpočty o vlastné hodnotiace úsudky, na základe čoho sa
znalecký posudok stáva nezákonným dôkazom, a ktorý neumožňuje preskúmať jeho obsah a overiť
odôvodnenosť jeho postupov. Žalovaná tiež spochybnila oprávnenosť držby nehnuteľností žalobkyňou
a jej právnou predchodkyňou, keď uviedla, že 8.10.2012 Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k.:

11C/194/2005-553 rozhodol tak, že žalobe vyhovel a určil vlastníctvo YMCA na Slovensku, občianskemu
združeniu k sporným nehnuteľnostiam. Na základe tejto skutočnosti sa týmto dňom (8.10.2012) stala
právna predchodkyňa žalobkyne neoprávneným držiteľom nehnuteľností, keďže podľa §131 ods. 1
Občianskeho zákonníka platí, že ak u držiteľa nie je splnená podmienka dobromyseľnosti, držbu
nemožno považovať za oprávnenú, a teda ide o neoprávneného držiteľa, a tento neoprávnený držiteľ má

iba právo vyplývajúce z ustanovenia §131 Občianskeho zákonníka, teda právo na odpočítanie nákladov
potrebných na údržbu a prevádzku vecí, ktoré si môže neoprávnený držiteľ odpočítať od nároku na
náhradu škody. Ak vlastníkovi nevznikla škoda neoprávnený držiteľ si nemôže odpočítať žiadne náklady
potrebné na údržbu a prevádzku, a právo na oddelenie od veci toho čím ju neoprávnený držiteľ na svoje
náklady zhodnotil. Toto právo je podmienené tým, že oddelením sa nezhorší podstata (funkčnosť) veci.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu žalovaná navrhla súdu zamietnuť žalobu v plnom rozsahu.

5. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalovaná ako dôkazy označila rozsudok Najvyššieho
súdu SR o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp.zn.: 2MCdo 1/2015
z 9.3.2016, nález Ústavného súdu SR č.k.: III.ÚS 72/2010-38 zo 4.5.2010, rozsudok Krajského

súdu v Bratislave sp.zn.: 9Co/19/2013-614 z 23.10.2014, podnet právnej predchodkyne žalobkyne
na podanie mimoriadneho dovolania z 5.11.2014 opatrený odtlačkom podacej pečiatky Generálne
prokuratúry Slovenskej republiky s dátumom 5.11.2014, a rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn.:
11C/194/2015 z 8.10.2012.

6. V replike doručenej na tunajší súd 20.3.2017 žalobkyňa uviedla, že pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby (podľa §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) sa vyžaduje skutočná,
nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné
obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní bezdôvodného
obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr (R 25/1986.)

Subjektívna premlčacia doba podľa §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka začína plynúť najskôr zo
začiatkom plynutia objektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom pre
určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka
rozhodujúci okamih kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, preto ani subjektívna premlčacia doba podľa
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže začať plynúť skôr než bezdôvodné obohatenie vôbec

vznikne. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť najskôr so začiatkom objektívnej premlčacej
lehoty (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.1.2001 sp.zn.: 25Cdo 968/99 .) Plynutie
subjektívnej lehoty podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa viaže na moment, kedy sa oprávnený
preukázateľne dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. O vzniku bezdôvodného
obohatenia sa oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícií údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu

na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach
mohol dozvedieť aj skôr (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 1Cdo 67/2011.)
Vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné
obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľností) k okamihu kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa
majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnotu veci. Prospech z plnenia

bez právneho dôvodu vzniká prijatím tohto plnenia, a už v tomto okamihu tiež vzniká príjemcovi
tohto plnenia (bez ohľadu na jeho zavinenie) peňažný dlh (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky z 29.3.2003 sp.zn.: 25Cdo 355/2001.) Žalobkyňa bola až do momentu právoplatnosti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č.k.: 11C/194/2005-553 z 8.10.2012 a rozsudku Krajského súdu vBratislave č.k.: 9 Co/19/2013-614 z 23.10.2014, t.j. do dňa 1.12.2014, dobromyseľná vo viere, že stavby
patria do jej výlučného vlastníctva. Žalobkyňa bola povinná vydať stavby až na základe rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č.k.: 11C/194/2005-553 z 8.10.2012 v spojení z rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave č.k.: 9 Co/19/2013-614 z 23.10.2014, ktoré nadobudli právoplatnosť 1.12.2014. Do
tohto momentu bola žalobkyňa zapísaná na liste vlastníctva vedenom Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom ako výlučný vlastník stavieb. Takisto v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností
je právnym titulom nadobudnutia stavieb rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.:11C/194/2005-553
z 8.10.2012 (právoplatný 1.12.2014.) Daný moment je podľa názoru žalobkyne jediným momentom,

od ktorého možno posudzovať začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby pre právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia, a to z nasledujúcich dôvodov : a) do momentu nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.: 11C/194/2005-553 z 8.10.2012 a rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č.k.: 9 Co/19/2013-614 z 23.10.2014 (t.j. dňa 1.12.2014), žalobkyňa
nemala preukázanú vedomosť (skutočnú, nie iba predpokladanú vedomosť oprávneného), že právny
dôvod na plnenie nebolo od začiatku daný, túto získala až momentom nadobudnutia právoplatnosti

vyššie uvedených rozhodnutí, b) do momentu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vyššie uvedených
rozhodnutí (t.j. do 1.12.2014), žalovaná nemala k dispozícií údaje, ktoré jej umožňovali podať žalobu no
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, tieto získala až momentom nadobudnutia právoplatnosti
vyššie uvedených rozhodnutí, c) momentom nadobudnutia právoplatnosti vyššie uvedených súdnych
rozhodnutí (1.12.2014), bola právna predchodkyňa žalobkyne povinná vydať stavby žalovanej, čím

sa majetkový stav žalovanej zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty stavieb, to znamená
týmto okamihom žalovaná prijala prospech v rozsahu zhodnotenia stavieb, čo možno považovať
za rozhodujúci okamih kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, d) subjektívna premlčacia doba môže
začať plynúť najskôr so začiatkom objektívnej premlčacej doby a objektívna premlčacia doba podľa §
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemohla začať plynúť skôr ako bezdôvodné obohatenie vzniklo

(viď. písmeno c) vyššie.) Vzhľadom na uvedené žalobkyňa zastávala názor že jej právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je premlčané. K námietke spornej výšky bezdôvodného obohatenia
žalobkyňa uviedla, že určenie presných súm pripadajúcich samostatne na zhodnotenie stavieb a
samostatne na zachovanie a údržbu stavieb, nie je pre posúdenie nároku žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia rozhodujúce. V prípadoch hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť je

výška pohľadávky z bezdôvodného obohatenia určená nie hodnotou vynaložených prostriedkov, ale
rozdielommedzihodnotounehnuteľnostipredadaptáciouaponej,pretože(podľa§458ods.1prvejvety
Občianskeho zákonníka) musí byť vydané všetko, čo bolo bezdôvodne získané (R 26/1975.) V prípade
bezdôvodného obohatenia vo forme investícií do veci obohateného je teda majetkovým prospechom
zvýšenie hodnoty majetku obohateného, nie hodnota vynaložených investícií (rozsudok Najvyššieho

súdu Českej republiky z 30.9.2008 sp.zn.: 32Cdo/389/2008.) Žalobkyňa preto správne preukazovala
výšku svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia znaleckým posudkom č. 186/2016
vypracovaným U.. U. B., ktorý odpovedá na otázku hodnoty technického zhodnotenia nehnuteľností.
Čo sa týka argumentácie žalovanej ohľadne nejasných predstáv žalobkyne o výške bezdôvodného
obohatenia, žalobkyňa poukázala na to, že pre účely podnetu na podanie mimoriadneho dovolania

uvádzala sumu investícií do nehnuteľností, pričom ako vyplýva z vyššie uvedeného pohľadávka z
bezdôvodného obohatenia nie je hodnotou vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou
nehnuteľností pred investíciou a po nej. K argumentácií týkajúcej sa spornosti znaleckého posudku
žalobkyňa uviedla, že tieto tvrdenia žalovanej považuje za účelové. Žalovaná vytýka chyby znaleckého
posudku, ktoré však žiadnym spôsobom ďalej bližšie nešpecifikuje. Znalec vypracoval znalecký posudok

na základe objednávky ešte právneho predchodcu žalobkyne, ktoré vypracovanie sa riadilo platnou
vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
Znalecký posudok bol vypracovaný s použitím dostupných a poskytnutých podkladov objednávateľa
znaleckého posudku, s najlepším vedomím a svedomím, a s využitím dlhoročných skúseností znalca.
Znalec svoj postoj k argumentom uvedeným žalovanou vo vyjadrení k žalobe poskytol vo forme

písomného vyjadrenia pripojeného k replike. Podľa názoru žalobkyne priložený znalecký posudok má
všetky zákonom predpísané náležitosti vrátane doložky o tom, že znalec si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku, a preto žalobkyňa nevidí dôvod aby súd na predložený
znaleckýposudokneprihliadalapostupovalakobyšlooznaleckýposudoksúdomustanovenéhoznalca.
Žalobkyňa sa domnieva, že žalovaná nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď právnu

predchodkyňou žalobkyne považuje za neoprávnenú držiteľku nehnuteľností. Zákon pre účely vydania
bezdôvodného obohatenia oprávnenému nestanovuje podmienku jeho dobromyseľnej držby. Pre vznik
bezdôvodného obohatenia podľa §451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce len to, že došlo
k obohateniu určitej osoby na úkor iného, a pre toto obohatenie nebol právom uznaný dôvod. Napriektomu, že žalobkyňa je názoru, že pre priznanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je
posúdenie dobromyseľnosti žalobkyne rozhodujúce, doplnila, že neoprávnená držba vzniká buď už v
momente kedy dochádza k vzniku držby ako objektívnemu právnemu stavu (napr. nadobúdateľ vie,

že nadobúdací titul je vadný) alebo neoprávnenenosť držby vznikla v priebehu výkonu práva držby
(napr. držiteľ sa v priebehu držby dozvedel, že vec patrí inému.) V posudzovanom prípade sa žalobkyňa
preukázateľne dozvedela, že nehnuteľnosti (stavby) patria inému až dňom právoplatnosti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č.k.: 11C/194/2005-553 z 8.10.2012 (t.j. 1.12.2014.) O dobromyseľnosti
žalobkyne svedčí najmä spôsob akým si žalobkyňa resp. jej právna predchodkyňa obraňovala svoje

práva v súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva ukončenom právoplatným rozsudkom vyššie
uvedenýchsúdov(1.12.2012),atiežskutočnosť,žežalobkyňaresp.právnapredchodkyňažalobkynesa
svojhovlastníckehoprávasnažiladomôcťajprostredníctvomústavnejsťažnostipodanejnaÚstavnýsúd
SR. Pochybnosť o platnosti nadobúdacieho titulu k stavbám žalobkyňa resp. jej právna predchodkyňa
nemala tiež z dôvodu, že tieto nadobudla od štátu, a nie od akejkoľvek ľahšie spochybniteľnej tretej
osoby. V neposlednom rade žalobkyňa svoju dobromyseľnosť vyvodzuje zo skutočností, že až do

momentu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.: 11C/194/2005-553 z 8.10.2012 (t.j.
do 1.12.2014) bol na príslušnom liste vlastníctva evidovaný ako jediný vlastník stavieb, čo v zmysle
§ 41 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. - o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) podľa ktorého: „Práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu
vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra, tým sa stávajú hodnovernými , prípadne aj

záväznými údajmi katastra“, posilňovalo jeho dobromyseľnosť vo viere týkajúcej sa jeho vlastníckeho
práva k stavbám. Vzhľadom na uvedené zotrvala žalobkyňa na svojom pôvodnom žalobnom návrhu.

7. Na preukázanie týchto skutkových tvrdení žalobkyňa označila ako dôkazy list vlastníctva č. XXXX
vedený Okresným úradom v Bratislave pre katastrálne územie S. A., obec Bratislava - mestská časť

Staré mesto, okres Bratislava I, vyjadrenie znalca k námietkam voči znaleckému posudku č. 186/2016
z 16.3.2017, a potvrdenie o prijatí podania na Ústavný súd Slovenskej republiky z 1.7.2016.

8. V duplike doručenej na tunajší súd 15.8.2017 žalovaná trvala na tom, že právna predchodkyňa
žalobkyne sa dozvedela o tom, že sa na jej úkor žalovaný bezdôvodne obohatil už 23.10.2014. Dôkazom

toho boli podľa nej dve skutočnosti ktoré žalobkyňa nepoprela :
1.) je nesporné, že právna predchodkyňa žalobkyne bola prítomná na pojednávaní, na ktorom došlo k
vyhláseniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn.: 9Co/19/2013-614 (ako súdu odvolacieho) t.j.
rozhodnutia proti ktorému nie je možné podať opravný prostriedok. Práve týmto dňom sa preto právna
predchodkyňa žalobkyne dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor

obohatil. Týmto verejným vyhlásením rozsudku totiž krajský súd potvrdil rozsudok Okresného súdu
Bratislava I č.k.: 11C/194/2005-553 z 8.10.2012 o určení vlastníckeho práva v prospech žalovaného.
Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby ako aj subjektívnej premlčacej doby je zhodný, a
týmto dňom bol 23.10.2014 (verejné vyhlásenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktorým sa
potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.: 11C/194/2005-553 z 8.10.2012.) Ďalšia preukázaná

vedomosť a ďalší dôkaz o jasnej a nespochybniteľnej vedomosti právnej predchodkyne žalobkyne
o údajnom bezdôvodnom obohatení a o výške takéhoto bezdôvodného obohatenia sa bolo podanie
podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, ktoré adresovala Generálnej prokuratúre SR 5.11.2014, v
ktorom podnete právna predchodkyňa žalobkyne jednoznačne uvádza, že žalovaná (nadácia INTENDA)
bude povinná zaplatiť trovy konania vo výške 175.933,44 eur, a že žalovaný doteraz, t.j. do 5.11.2014

investoval do nehnuteľností v rokoch 2008 až 2012 sumu vo výške cca. 457.000 eur. Objektívna
premlčacia doba začína plynúť od okamihu kedy k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo, a to
bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie . Z tejto právnej vety (vyslovenej v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 1Cdo 67/2011) tiež vyplýva, že k začatiu objektívnej premlčacej doby
došlo v tejto veci už 23.10.2014, kedy došlo k verejnému vyhláseniu rozsudku krajského súdu. Vtedy

už oprávnený jednoznačne vedel že vlastníkom, a teda tým, ktorý má nejaké bezdôvodné obohatenie
vydať je žalovaný. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom kto sa na jeho
úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže
podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu
bezdôvodného obohatenia a osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach

mohol dozvedieť aj skôr (napr. zborník IV. býv. Najvyššieho súdu Praha 1986, str. 649.) Túto informáciu
zistila žalobkyňa resp. právna predchodkyňa žalobkyne najneskôr 5.11.2014, t.j. podaním podnetu na
podanie mimoriadneho dovolania (5.11.2014.) Sporná výška bezdôvodného obohatenia nie je jasná ani
z ďalších dôkazov, ktorými argumentovala právna predchodkyňa žalobkyne v iných konaniach. Podľafaktúry spoločnosti Hotely mládeže Slovakia, a.s., so sídlom Pražská 11, Bratislava vyplýva, že táto
100% - ná dcérska spoločnosť právnej predchodkyne žalobkyne vykonala pred právnou predchodkyňou
žalobkyne zhodnotenie vo výške 387.022,54 eur s DPH (v čistej výške 322.518,78 eur.) Žalobkyňa

resp. právna predchodkyňa žalobkyne (nadácia INTENDA) je neoprávnená držiteľka. Dňa 8.10.2012
rozhodol Okresný súd Bratislava I v rozsudku č.k.: 11C/194/2005-553 tak, že žalobe vyhovel, a určil
vlastníctvo YMCA na Slovensku, občianskemu združeniu k sporným nehnuteľnostiam. Týmto dňom
(8.10.2012) sa stala právna predchodkyňa žalobkyne neoprávneným držiteľom nehnuteľností. Právna
predchodkyňa žalobkyne resp. žalobkyňa ako neoprávnená držiteľka nemala nárok na oddelenie veci

od nehnuteľností, nakoľko to nie je reálne možné (§131 ods. 2 Občianskeho zákonníka.) K námietke
spornosti znaleckého posudku žalovaná dodala, že až z ďalšieho vyjadrenia žalobcu (repliky) sa
dozvedela, že znalecký posudok bol objednaný spoločnosťou Hotely mládeže Slovakia, a.s. Znalec
uvádza, že pri stanovovaní hodnoty sporných nehnuteľností k 1.12.2014 vychádzal z fyzickej obhliadky
majetku, z informácií objednávateľa posudku o vykonaných prácach, ako aj z účtovných podkladov
k týmto prácam a z posudku U.. S. č. 66/2014, v ktorom je zachytený stav objektov po vykonaní

rekonštrukcie a modernizácie. Znalecký posudok je sporný z viacerých dôvodov. Objednávateľom
posudku bola spoločnosť HMS, a.s., ktorá je dcérskou spoločnosťou nadácie INTENDA (právnej
predchodkyne žalobkyne.) Akákoľvek rekonštrukcia a modernizácia, ku ktorej došlo, a na ktorú sa
znalecký posudok odvoláva bola vykonaná touto spoločnosťou HMS, a.s. Podľa žalovanej dostupných
faktúr však bola rekonštrukcia vykonaná v absolútne odlišnej výške, ktorá je tiež sporná. Podľa faktúry

1011020334 z 31.12.2011 bola rekonštrukcia a modernizácia vykonaná v sume 322.518,78 eur, čiže v
úplne odlišnej hodnote ako je uplatňovaný nárok žalobkyňou. Iné účtovné doklady na rekonštrukciu a
modernizáciu ako tie ktoré predložila HMS, a.s. spolu s právnou predchodkyňou žalobkyne (nadáciou
INTENDA) žalovanej neboli predložené. Podľa vyjadrenia HMS, a.s. išlo o konečnú výšku, ktorú použila
a konzumovala táto spoločnosť (HMS, a.s.) Z uvedeného vyplýva, že znalecký posudok bol vyhotovený

na základe nesprávnych a fiktívnych dokladov a navrhla súdu, aby na tento dôkaz neprihliadal resp.
aby sa v konaní podrobne skúmali všetky doklady, z ktorých znalec vychádzal. Vo vzťahu k námietke
týkajúcej sa neoprávnenosti držby žalovaná poukázala na argumentáciu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v konaní vedenom pod sp.zn.: 2MCdo 1/2015, kde najvyšší súd ako súd dovolací jednoznačne
uviedol, že právna predchodkyňa žalobkyne (nadácia INTENDA) nemohla vydržať nehnuteľnosti,

nakoľko nebola dobromyseľná od momentu prijatia listu z 12.12.1990 adresovaného X.. O. A., B..S..,
podpredsedovi vlády ČSFR, v ktorom žalovaná požiadala o „prinavrátenie majetku organizácii YMCA
na Slovensku o budovu na Karpatskej ulici 2 v Bratislave z majetku Zväzu mladých pôvodnému
vlastníkovi - združeniu YMCA na Slovensku“. Tieto listiny podľa názoru najvyššieho súdu spochybňovali
dobromyseľnosť, t.j. oprávnenú držbu žalobkyne resp. jej právnych predchodcov pred 1.1.1992, keď

samotné písomné oznámenie vlastníka oprávnenému držiteľovi postačuje k vyvráteniu jeho dobrej vôle.
Tátonedobromyseľnosťsanemohlazmeniťnadobrúvieruvďalšomobdobíresp.uprávnejpredchodcov
žalobkyne. Dňa 8.10.2012 rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k.: 11C/194/2005-553 tak, že
žalobe vyhovel, a určil vlastníctvo YMCA na Slovensku k sporným nehnuteľnostiam. Na základe tejto
skutočnosti sa najskôr týmto dňom (8.10.2012) stala právna predchodkyňa žalobkyne neoprávneným

držiteľom nehnuteľností. Na základe neoprávnenej držby právnej predchodkyne žalobkyne nemá
žalobkyňa právo na oddelenie veci od nehnuteľností, pretože to nie je reálne možné. Vzhľadom na
uvedené žalovaná zotrvala na návrhu zamietnuť žalobu.

9. Na preukázanie skutkových tvrdení (v duplike) žalovaná ako dôkazy označila podnet právnej

predchodkyne žalobkyne adresovaný Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky z 5.11.2014, faktúru
č. 1011020334 z 31.12.2011, faktúru č. 1011020334 z 31.12.2011, a list od YMCA na Slovensku
adresovaný podpredsedovi vlády ČSFR A. z 12.12.1990.

10. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 23.11.2017 žalobkyňa uviedla, že bezdôvodné

obohatenie vzniklo až vtedy, keď súd vyslovil, že žalovaná je vlastníkom, t.j. až 1.12.2014, teda až vtedy
začala plynúť objektívna lehota, a keďže subjektívna premlčacia lehota nemohla začať plynúť skôr ako
objektívna premlčacia lehota, tak až 1.12.2014 mohla začať plynúť tiež subjektívna premlčacia lehota.
V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.: 33Odo
463/2005 z 25.4.2007, v ktorom najvyšší súd uzavrel, že plynutie objektívnej premlčacej doby vo vzťahu

k právu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa odvíja od okamžiku kedy nadobudlo právoplatnosť
súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k domu. Žalobkyňa následne vzniesla námietku rozporu
premlčania s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný po 65 rokoch nadobudol zhodnotenú nehnuteľnosť,
ktorú neužíval, a za toto zhodnotenie nezaplatil kompenzáciu osobe, ktorá túto nehnuteľnosť užívalav dobrej viere a zhodnotila ju. Dobrú vieru právnej predchodkyne žalobkyne preukazuje aj to, že sa
bránila všetkými dostupnými prostriedkami, dokonca podala aj sťažnosť na Ústavný súd (v roku 2016.)
Vo zvyšnom rozsahu žalobkyňa na pojednávaní v podstate len zopakovala svoje dovtedajšie písomné

vyjadrenia v žalobe a replike. Žalobkyňa na pojednávaní navrhla vykonať ako dôkaz sťažnosť podanú
na ústavný súd v roku 2016, a uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.: 33Odo 463/2005
z 25.4.2007, ktoré predložila súdu krátkou cestou na pojednávaní.

11. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že nedobromyseľnosť žalobkyne resp. právnej predchodkyne

žalobkyne (nadácie INTENDA) existovala po celú dobu jej držby (predmetných nehnuteľnosti), čo
vyslovene vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 2MCdo 1/2015 z 9.3.2016,
kde sa hovorí, že z dôvodu nedobromyseľnosti štátu ako právneho predchodcu právnej predchodkyne
žalobkyne (nadácie INTENDA) automaticky tento nedostatok dobrej viery prechádza aj na všetkých
právnych nástupcov tohto štátu, teda aj na právnu predchodkyňu žalobkyne a žalobkyňu. Ďalej
uviedol (žalovaný), že od 23.10.2014, teda od vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sa

začal žalovaný postupne až do konca novembra (fakticky) sťahovať do týchto stavieb a bol právnou
predchodkyňou žalobkyne akceptovaný ako vlastník. Preto ak by aj žalovaný prijal záver o tom,
že právna predchodkyňa žalobkyne bola oprávneným držiteľom, tak minimálne vzhľadom na túto
skutočnosť by uplynula subjektívna premlčacia lehota niekedy v období od konca októbra do konca
novembra 2016. Žalovaný na záver spochybnil aj samotný znalecký posudok s poukazom na to, že

znalec v jeho úvode vyhlasuje, že pre výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľností vychádzal pre obdobie
v roku 2001 zo znaleckého posudku znalca U.. S. č. 34/2006 a pre výpočet hodnoty nehnuteľností k
1.12.2014 vychádzal z fyzickej obhliadky, ktorá sa mala uskutočniť 31.10.2016. Tento znalec však nikdy
v týchto budovách nebol, čo žalovaný môže preukázať, pretože 31.10.2016, kedy malo dôjsť k tejto
obhliadke už kontrolovala budovu bezpečnostná služba a existovali knihy návštev, s ktorých nevyplýva

takáto návšteva. Teda je zrejmé, že znalec v budovách nebol, maximálne si mohol odfotiť budovy niekde
z ulice, ale tým nemohol získať vierohodné údaje, na základe čoho žalovaný spochybnil tento znalecký
posudok. Na pojednávaní žalovaný navrhol vykonať ako dôkazy výsluch svedka - konateľa spoločnosti
YMCA Building - X. O., a to na posúdenie okolností, či bol znalec v budove, a na predloženie knihy
návštev, ako aj návrhy listinných dôkazov, a to list adresovaný X.. O. A., podpredsedovi vlády ČSFR z

12.12.1990, a list z 12.4.1990 adresovaný B.. X.. P. D., a záznam o mailovej komunikácií z 20.11.2017,
z ktorého obsahu má vyplývať, že znalec, ktorý vykonával znalecký posudok predložený žalobkyňou
nefiguruje v knihe návštev predmetných nehnuteľností, a teda nemohol vykonať 31.10.2016 uvedenú
ohliadku.

12. Súd pri zisťovaní skutkového stavu prihliadal len na skutkové tvrdenia prednesené (stranami) do
uplynutia lehôt vyplývajúcich z výziev súdu podľa § 167 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, a
vyhovel len návrhom (strán) na vykonanie dôkazov podaným do uplynutia uvedených lehôt (sudcovská
koncentráciapodľa§167ods.3a 4CSPspoužitím§153CSP),atedaneprihliadalnaskutkovétvrdenia
prednesené stranami až na pojednávaní a nevykonal dôkazy navrhnuté stranami až na pojednávaní,

keďže tieto skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov mohli strany uviesť resp. predložiť aj
do uplynutia vyššie uvedených lehôt. Koncepcia nového procesného kódexu (CSP) totiž vychádza zo
zisťovania tzv. skutkového stavu (vyplývajúceho z včas prednesených skutkových tvrdení a návrhov
dôkazov), a nie zo zisťovania skutočného stavu (objektívnej pravdy), ako tomu bolo v minulosti.)

13. S (relevantnou) právnou argumentáciou (prvýkrát) použitou (stranami) až na pojednávaní, sa však
súd vysporiadal ďalej uvedeným spôsobom.

14. Na základe nespornosti nepopretých skutkových tvrdení strán sporu, ktoré sa nedokazovali (§ 151
ods. 1 CSP), súd dospel k nasledovným (relevantným) čiastkovým skutkovým zisteniam.

15. Právna predchodkyňa žalobkyne (nadácia INTENDA) bola ako žalovaná účastníčkou súdneho
konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn.: 11C/194/2005, v ktorom sa žalovaná
ako žalobkyňa domáhala určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam aktuálne zapísaným
na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom v Bratislave, katastrálnym odborom, pre
katastrálne územie S. A., obec Bratislava - mestská časť Staré mesto, okres Bratislava I, a to pozemkov

CKN parc. č.7559, 7560/1, 7560/2, 7560/3, stavby súp. č. 3089 postavenej na pozemku parc. č.
7559, a stavby súp. č. 103089 postavenej na pozemku parc. č. 7560/1, proti právnej predchodkyni
žalobkyne, ako v tom čase evidovanému vlastníkovi týchto nehnuteľností. Okresný súd Bratislava I
rozsudkom č.k.: 11C/194/2005-311 z 12.12.2006 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súduv Bratislave č.k.: 9 Co/66/2007-379 zo 17.9.2009 zamietol žalobu z dôvodu, že žalovaná (Občianske
združenie YMCA na Slovensku) nebola aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby, pretože bola
subjektom odlišným od pôvodného vlastníka nehnuteľností, a nebola ani jeho právnym nástupcom.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.: 9 Co/66/2007-379 zo 17.9.2009 bol zrušený a vec bola
vrátená na ďalšie konanie nálezom Ústavného súdu č.k.: III.ÚS 72/2010-38 zo 4.5.2010 v spojení s
vyslovením porušenia práv Občianskeho združenia YMCA na Slovensku ako sťažovateľa. Po vrátení
veci na Krajský súd v Bratislave, tento uznesením sp.zn.: 9Co/282/2010 z 31.8.2010 zrušil rozsudok
Okresného súdu Bratislava I č.k.: 11C/194/2005-311 z 12.12.2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní okresný súd viazaný právnymi názormi ústavného súdu opätovne meritórne rozhodol
rozsudkom č.k.: 11C/194/2005-553 z 8.10.2012 tak, že žalobe vyhovel, a určil vlastníctvo YMCA na
Slovensku k sporným nehnuteľnostiam. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.: 9Co/19/2013-614
z 23.10.2014 (vyhláseným na pojednávaní v prítomnosti právnej predchodkyne žalobkyne) potvrdil
(odvolaním nadácie INTENDA napadnutý) rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.: 11C/194/2005 -
553z 8.10.2012. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.: 11C/194/2005-553 z 8.10.2012 a rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č.k.: 9Co/19/2013-614 z 23.10.2014 nadobudli právoplatnosť 1.12.2014.
Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 8.10.2012 č.k.: 11C/194/2005-553 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave z 23.10.2014 č.k.: 9Co/19/2013-614 podal v celom rozsahu mimoriadne
dovolanie generálny prokurátor na najvyšší súd, ktorý dospel k záveru, že mimoriadnemu dovolaniu
nemožno vyhovieť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9.3.2016 sp.zn.: 2MCdo 1/2015.)

Právna predchodkyňa žalobkyne (nadácia INTENDA) nadobudla sporné nehnuteľnosti na základe
darovacej zmluvy z 30.7.2001 uzatvorenej so Slovenskou republikou - Fondom detí a mládeže, pričom
vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech nadácie bol povolený 19.2.2002. Od tohto
momentu nadácia nehnuteľnosti užívala, a to až do momentu, kedy bolo na základe vyššie uvedených
rozhodnutí súdov určené, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam svedčí žalovanému. Nadácia pritom v

tomto období (po dobu užívania) vložila do nehnuteľností investície, ktorými nehnuteľnosti zhodnotila.
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou 27.9.2016 medzi právnou predchodkyňou žalobkyne
(nadáciou INTENDA) a žalobkyňou došlo k postúpeniu (aj) v žalobe uplatnenej pohľadávky na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške zhodnotenia nehnuteľností.

16. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným (relevantným) čiastkovým
skutkovým zisteniam.

17. Zo znaleckého posudku znalca U.. U. B. č. 186/2016 (konkrétne z jeho (nedatovanej) prílohy -
výpočet nákladov na rekonštrukcie a obnovu objektu YMCA) súd zistil, že zhodnocujúce investície

právnej predchodkyne žalobkyne prebiehali v období od roku 2009 do roku 2014, a v roku 2014 išlo už
len o jednu investíciu spočívajúcu v rekonštrukcii komína v sume vynaložených prostriedkov 5.049 eur
(presný dátum uskutočnenia rekonštrukcie tohto komína nie je v tejto prílohe ani v znaleckom posudku
uvedený.)

18. Z podnetu právnej predchodkyne žalobkyne na podanie mimoriadneho dovolania z 5.11.2014,
ktorý podnet je opatrený odtlačkom podacej pečiatky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
potvrdzujúcim jeho prijatie dňom 5.11.2014, vyplynulo, že investície do nehnuteľností, ktorými
dochádzalo k ich zhodnoteniu boli vynakladané v rokoch 2008 až 2012 (bod IV.1. - Finančné dôsledky
rozsudku KS BA), a uvádza sa v ňom, že : „žalovaný doteraz (5.11.2014) investoval do nehnuteľností v

rokoch 2008 až 2012 sumu vo výške cca 457.000 eur“.

19. Z písomného vyjadrenia znalca U.. U. B. k námietkam voči jeho znaleckému posudku zo 16.3.2017
mal súd preukázané, že na základe informácií od objednávateľa v období rokov 2001 až 2006 nebola
na uvedených objektoch vykonávaná žiadna modernizácia alebo rekonštrukcia.

20. Z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9.3.2016, sp.zn.: 2MCdo 1/2015
súd zistil, že žalovaná podala 28.12.2005 proti právnej predchodkyni žalobkyne žalobu o určenie
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na Okresný súd Bratislava I, ktorá vec sa
viedla pod sp.zn.: 11C/194/2005, a následne 12.12.2006 došlo v tomto konaní k vyhláseniu (prvého)

rozsudku, ktorým bola táto žaloba zamietnutá pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie. Žalobu (o
určenie vlastníckeho práva) žalovaná odôvodnila tým, že je právnym nástupcom vlastníka predmetných
nehnuteľností zapísaného v pozemkovej knihe pred Československým zväzom mládeže, pričom
prevod nehnuteľností na Československý zväz mládeže považovala za neplatný, keďže malo ísť odispozíciu s majetkom zo strany nevlastníka, a keďže nikdy nedošlo k platnému skončeniu existencie
žalovaného, pretože rozhodnutie o rozpustení spolku YMCA z 26.1.1951 bolo vydané spolkom YMCA
v Československu, a teda inou právnickou osobou. Z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 9.3.2016, sp.zn.: 2MCdo 1/2015 vyplynul tiež všeobecne formulovaný právny záver
(Najvyššieho súdu SR), podľa ktorého samotné písomné oznámenie vlastníka oprávnenému držiteľovi
stačí k vyvráteniu jeho dobrej vôle.

21. Z obsahu uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.: I.ÚS 464/2016 zo 17.8.2016

mal súd preukázané, že meritórne závery vyššie uvedeného rozsudku najvyššieho súdu (výslovne
aj k sťažnostnej argumentácií právnej predchodkyne žalobkyne ako sťažovateľky, v zmysle ktorej
písomnákomunikáciaspredstaviteľmištátunemohlaspôsobiťnedobromyseľnosťprávnehopredchodcu
sťažovateľky (štátu), nakoľko také následky sú spájané jedine s kvalifikovaným úkonom, ktorým je
podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva na súde) odobril aj ústavný súd.

22. Takto zistený skutkový stav (na základe nesporných skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného
dokazovania) súd následne podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné
hmotnoprávne ustanovenia.

23. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov)

držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
24. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

25. Podľa § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu
nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom
zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však
nenahrádzajú.

26.Podľa§131ods.1Občianskehozákonníkaneoprávnenýdržiteľjepovinnývždyvydaťvecvlastníkovi
spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať
náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.

27. Podľa § 131 ods. 2 Občianskeho zákonníka neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju

na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.

28. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

29. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

31. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

32. Žalobkyňa si právnym titulom vydania bezdôvodného obohatenia uplatnila nárok na zaplatenie
sumy 690.000 eur, ktorá suma mala predstavovať zhodnotenie stavieb súp. č. 3089 a súp. č. 103089
(v dôsledku investícií jej právnej predchodkyne do týchto stavieb) za obdobie od 19.2.2002 (od zápisu

vlastníckeho práva k týmto stavbám v prospech právnej predchodkyne žalobkyne (nadácie INTENDA))
do 1.12.2014 (do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23.10.2014, č.k.
9Co/19/2013-614 resp. do následného odovzdania týchto stavieb právnou predchodkyňou žalobkyne
žalovanej.) Z tejto formulácie vyplýva, že žalobou uplatnená suma predstavovala len nárok na náhradutoho, čím právna predchodkyňa žalobkyne zhodnotila stavby (na svoje náklady), a teda nezahŕňala aj
nárok na náhradu nákladov potrebných pre údržbu a prevádzku stavieb. Vzhľadom na nepochopenie
tejto skutočnosti zo strany žalovaného (vyplývajúcej z vyjadrenia žalovaného k žalobe a dupliky) to súd

považoval na úvod za nevyhnutné zdôrazniť. Nárok na náhradu nákladov vynaložených na zhodnotenie
stavieb a nárok na náhradu nákladov potrebných pre údržbu a prevádzku stavieb sú totiž povahou
dva úplne odlišné nároky (ako to aj vyplýva napr. z ust. § 130 OZ.) Vynakladaním nákladov na údržbu
a prevádzku stavieb nedochádza k zhodnocovaniu stavieb. Žalobkyňa na viacerých miestach žaloby
a repliky výslovne opakovala, že jej ide (len) o náhradu vynaložených investícií do stavieb v rozsahu

zhodnotenia týchto stavieb, a nežiadala aj náhradu nákladov na údržbu a prevádzku stavieb. V tomto
smere bola preto argumentácia žalovaného zbytočná a zmätočná. A nebyť týchto jeho tvrdení súd by
sa týmto vysvetľovaním v odôvodnení rozsudku ani nezaoberal. Uvedené nedorozumenie však zrejme
pramenilo z vyjadrení žalobkyne v úvode žaloby, kde táto spomínala (avšak len výlučne v súvislosti
s opisom obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi nadáciou INTENDA a žalobkyňou,
a teda hmotnoprávnym prevodom práv na základe tejto zmluvy), že (hmotnoprávne) postupovaná

pohľadávka zahrňovala okrem práva na vydanie majetkového prospechu vzniknutého zhodnotením
nehnuteľností (III. písm. a) (i) žaloby), (a ďalších práv (bod III. písm. b) až d) žaloby)), aj právo na
vydanie majetkového prospechu vzniknutého vynaložením finančných prostriedkov nadácie na údržbu
a prevádzku nehnuteľností (III. písm. a) (ii) žaloby.) Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že predmetom
tohto konania je iba nárok žalobkyne na náhradu vynaložených investícií (právnou predchodkyňou

žalobkyne) v rozsahu zhodnotenia predmetných stavieb, a nie aj nárok žalobkyne na náhradu nákladov
vynaložených právnou predchodkyňou žalobkyne na údržbu a prevádzku nehnuteľností. Ak tento
nárok (na náhradu nákladov vynaložených právnou predchodkyňou žalobkyne na údržbu a prevádzku
nehnuteľností ) žalobkyňa (v úvode žaloby) spomínala v tej súvislosti, že bol (hmotnoprávne) postúpený
z právnej predchodkyne žalobkyne na žalobkyňu, avšak žalobkyňa si ho (v zmysle ďalšieho obsahu

žaloby a repliky) v tomto konaní neuplatňovala, nezakladalo to pochybnosť opakovanú žalovaným v jeho
písomných vyjadreniach, kde poukazoval na to, že nevie zo žaloby odlíšiť, čo zo žalobou uplatnenej
sumy predstavuje nárok na náhradu vynaložených investícií v rozsahu zhodnotenia stavieb, a čo nárok
na náhradu vynaložených nákladov na prevádzku a údržbu nehnuteľností. Preto táto argumentácia
nemala zmysel. Žalobkyňa si jednoducho v tomto konaní (na ňu zmluvne (hmotnoprávne) postúpený)

nárok na náhradu vynaložených nákladov na prevádzku a údržbu nehnuteľností neuplatňovala.

33. Žalobkyňa si uplatňovala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu zhodnotenia
nehnuteľností vyplývajúceho z investícií jej právnej predchodkyne do týchto nehnuteľností, a nie cenu
investovaných prostriedkov (vynaložených nákladov.) Z tvrdení žalobkyne v žalobe (o tom, že si

uplatňuje nárok na náhradu investícií vynaložených na stavby v rozsahu ich zhodnotenia za obdobie
od 19.2.2002 do 1.12.2014) vyplynulo, že k vynakladaniu investícií právnou predchodkyňou žalobkyne,
ktorými došlo k zhodnoteniu stavieb, malo dochádzať v priebehu (celého) obdobia od 19.2.2002 do
1.12.2014. Tomuto skutkovému tvrdeniu žalobkyne však nezodpovedajú vykonané dôkazy. V rozpore s
týmto skutkovým tvrdením je najmä (samotnou žalobkyňou navrhnutý dôkaz) znalecký posudok znalca

U.. U. B. č. 186/2016 (konkrétne jeho (nedatovaná) príloha - výpočet nákladov na rekonštrukcie a
obnovu objektu YMCA), kde sa uvádza, že zhodnocujúce investície právnej predchodkyne žalobkyne
prebiehali v období od roku 2009 do roku 2014, a v roku 2014 išlo už len o jednu investíciu spočívajúcu
v rekonštrukcii komína v sume vynaložených prostriedkov 5.049 eur (presný dátum uskutočnenia
rekonštrukcie tohto komína nie je navyše v tejto prílohe ani v znaleckom posudku uvedený.) V rozpore

s týmto skutkovým tvrdením žalobkyne je aj podnet právnej predchodkyne žalobkyne na podanie
mimoriadneho dovolania z 5.11.2014, v ktorom sa uvádza, že investície do nehnuteľností, ktorými
dochádzalo k ich zhodnoteniu boli vynakladané v rokoch 2008 až 2012 (bod IV.1. - Finančné dôsledky
rozsudku KS BA), ako aj písomné vyjadrenie znalca U.. U. B. k námietkam voči jeho znaleckému
posudku zo 16.3.2017, kde tento uvádza, že na základe informácií od objednávateľa v období rokov

2001 až 2006 nebola na uvedených objektoch vykonávaná žiadna modernizácia alebo rekonštrukcia.
Iné návrhy dôkazov ku skutkovému tvrdeniu žalobkyne o tom, že k vynakladaniu investícií, ktorými
došlo k zhodnoteniu stavieb malo dochádzať v priebehu (celého) obdobia od 19.2.2002 do 1.12.2014,
pritom žalobkyňa nenavrhla vykonať, čím vo vzťahu k uvedenému skutkovému tvrdeniu nedošlo zo
strany žalobkyne k uneseniu dôkazného bremena (súd nemôže vykonávať dôkazy ex offo.) Žalobkyňa

teda nepreukázala svoje tvrdenie, že zo strany jej právnej predchodkyne dochádzalo k vynakladaniu
investícií, ktorými došlo k zhodnoteniu stavieb za obdobie od 19.2.2002 do roku 2008 a za obdobie
(bližšie neurčiteľnej) časti roku 2014. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel ku skutkovému
záveru, že k zhodnocujúcim investíciám dochádzalo v období rokov 2009 až 2014.34. Pokiaľ ide o oprávnenosť držby právnej predchodkyne žalobkyne (nadácie INTENDA), súd
dospel k záveru, že po celú rozhodnú dobu (2009 až 2014), kedy dochádzalo zo strany právnej

predchodkyne žalobkyne k zhodnocujúcim investíciám do nehnuteľností (stavieb) žalovanej, bola
držba tejto právnej predchodkyne žalobkyne neoprávnená, pretože najneskôr niekedy v období medzi
28.12.2005 (podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva žalovanou k predmetným nehnuteľnostiam
na Okresnom súde Bratislava I vo veci vedenej pod sp.zn.: 11C/194/2005) do 12.12.2006 (vyhlásenie
rozsudku Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn.: 11C/194/2005) došlo k doručeniu žaloby (žalovanej)

o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam právnej predchodkyni žalobkyne, a tým
k strate jej dobromyseľnosti o tom, že je vlastníkom týchto nehnuteľností. Uvedená nepresnosť v
tom, kedy bola presne táto žaloba právnej predchodkyni žalobkyne doručená je v tomto prípade bez
právneho významu, a preto nebolo nutné tento deň presne zisťovať. Túto žalobu (o určenie vlastníckeho
práva) žalovaná odôvodnila tým, že je právnym nástupcom vlastníka predmetných nehnuteľností
zapísaného v pozemkovej knihe pred Československým zväzom mládeže, pričom prevod nehnuteľností

na Československý zväz mládeže považovala za neplatný, keďže malo ísť o dispozíciu s majetkom
zo strany nevlastníka, a keďže nikdy nedošlo k platnému skončeniu existencie žalovaného, pretože
rozhodnutie o rozpustení spolku YMCA z 26.1.1951 bolo vydané spolkom YMCA v Československu,
a teda inou právnickou osobou. Toto konanie o určenie vlastníckeho práva nakoniec skončilo plným
úspechom žalovanej. Podľa ustálenej judikatúry zaniká dobrá viera vo chvíli, keď sa oprávnený držiteľ

akýmkoľvek spôsobom dozvie o skutočnostiach, ktoré u neho objektívne musia vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec podľa práva patrí. K zániku dobrej viery nie je preto ani nutné, aby vlastník
podal proti držiteľovi žalobu, a ak ju podá, nie je nevyhnuté aby konanie riadne pokračovalo. Z 22.
strany odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 2MCdo 1/2015 z 9.3.2016
vyplýva všeobecne formulovaný právny záver podľa ktorého samotné písomné oznámenie vlastníka

oprávnenému držiteľovi stačí k vyvráteniu jeho dobrej vôle. Meritórne závery tohto rozsudku najvyššieho
súdu (výslovne aj k sťažnostnej argumentácií právnej predchodkyne žalobkyne ako sťažovateľky,
v zmysle ktorej písomná komunikácia s predstaviteľmi štátu nemohla spôsobiť nedobromyseľnosť
právneho predchodcu sťažovateľky (štátu), nakoľko také následky sú spájané jedine s kvalifikovaným
úkonom, ktorým je podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva na súde) odobril aj Ústavný súd

Slovenskej republiky v uznesení I.ÚS 464/2016 zo 17.8.2016. Ak v zmysle vyššie uvedených súdnych
autorít samotné písomné oznámenie vlastníka oprávnenému držiteľovi stačí k vyvráteniu jeho dobrej
vôle, o to viac to musí platiť v prípade, ak je oprávnenému držiteľovi (súdom) doručená žaloba
(vlastníka) o určenie vlastníckeho práva k veci. S týmto právnym názorom vlastne súhlasila aj právna
predchodkyňa žalobkyne v rámci svojej sťažnostnej argumentácie v konaní pred Ústavným súdom

v konaní vedenom pod sp.zn.: I.ÚS 464/2016 (ako už bolo uvedené vyššie.) Taktiež z uznesenia
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.: 22Cdo 4200/2014 z 22.1.2015 (s odkazom aj na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.: 22Cdo 296/1998 z 30.11.1999, uverejnenom pod č.
18/2001 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek) vyplýva, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu k strate dobrej viery oprávneného držiteľa dochádza už doručením (súdom) žaloby

vlastníka o určenie vlastníckeho práva oprávnenému držiteľovi, pričom nie je možné spojovať koniec
oprávnenej držby až s právoplatnosťou rozsudku vo veci samej ako to tvrdila žalobkyňa. Keďže v období
najneskôr od 12.12.2006 (vyhlásenie rozsudku Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn.: 11C/194/2005)
nemožno považovať držbu nehnuteľností právnou predchodkyňou žalobkyne (nadáciou INTENDA)
za oprávnenú, neprichádza vo vzťahu k nákladom (zhodnocujúcim investíciám) vynaloženým počas

tejto (neoprávnenej) držby (t.j. v období rokov 2009 až 2014) aplikácia ustanovenia § 131 ods. 3
Občianskeho zákonníka o nároku oprávneného držiteľa voči vlastníkovi veci na náhradu nákladov,
ktoré vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby v rozsahu zodpovedajúcom jej zhodnoteniu, ale iba
aplikácia ustanovenia § 131 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka nároku neoprávneného držiteľa
voči vlastníkovi. Ustanovenie § 131 ods. 3 Občianskeho zákonníka však v prípade, akým je aj

tento prípad, teda keď neoprávnený držiteľ si nemôže oddeliť od veci to, čím ju na svoje náklady
zhodnotil bez zhoršenia podstaty veci, nezakladá nárok neoprávneného držiteľa na peňažnú náhradu
týchto nákladov (Občiansky zákonník pre prax, komentár, autor - JUDr. Jaroslav Krajčo, vydavateľstvo
EUROUNION, I. časť, str. 1031), preto tu prichádza do úvahy uplatnenie subsidiárneho inštitútu nároku
z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda z právneho titulu,

na ktorý zhodne poukazovali obe strany (vo svojich písomných podaniach.) Uvedený záver vyplýva z
rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.: 28Cdo 2750/2013, podľa ktorého bezdôvodné
obohatenie je subsidiárny právny inštitút, ktorého aplikácia je vylúčená, ak je daný právny vzťah
regulovaný osobitnými zákonnými normami. Ak by však aj tento právny záver súdu bol nesprávny, ateda ustanovenia o bezdôvodnom obohatení by sa v danom prípade nedali subsidiárne použiť, viedlo by
to pre žalobkyňu k rovnakému záveru (zamietnutie žaloby), k akému nakoniec dospel súd vychádzajúc
zo svojho právneho záveru, pretože by neexistovalo zákonné ustanovenie, o ktoré by sa dal uplatnený

nárok (neoprávneného držiteľa) na náhradu nákladov vynaložených na nehnuteľností v rozsahu ich
zhodnotenia oprieť.

35. Na okraj súd dodáva, že nemožno súhlasiť z názorom žalovanej vychádzajúceho (údajne z obsahu
odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 2MCdo 1/2015 z 9.3.2016,

podľa ktorého celá doba držby nehnuteľností právnou predchodkyňou žalobkyne v rokoch 2002
až 2014, teda aj v období pred doručením žaloby žalovanej o určenie vlastníckeho práva právnej
predchodkyne žalobkyni v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.: 11C/194/2005)
bola neoprávnená, pretože v tomto rozsudku sa uvádza, že nemožno uvažovať o oprávnenej držbe u
právneho predchodcu nadácie INTENDA - štátu (postupne v podobe rôznych štátnych organizácií) len
za obdobie do roku 2001 (kedy na základe darovacej zmluvy nadobudla nadácia tieto nehnuteľnosti.)

Na inom mieste tohto odôvodnenia sa síce výslovne uvádza, že je spochybnená dobromyseľnosť,
t.j. oprávnená držba právnej predchodkyne žalobkyne (nadácie INTENDA), avšak podľa názoru súdu
ide len o nepresnosť vo vyjadrovaní, ktorú treba vykladať v kontexte celého odôvodnenia k otázke
dobromyseľnosti u právnej predchodkyne žalobkyne a jej právnych predchodcov, a ktorá (nepresnosť
vo vyjadrovaní) zrejme vyplývala z existencie ustanovenia § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka o

možnosti započítania oprávnenej držby právneho predchodcu do doby oprávnenej držby (aktuálneho)
oprávneného držiteľa. Keďže nebolo preukázané, že o liste z 12.4.1990 adresovanom vtedajšiemu
ministrovi Š.D. B.. X.. P. D., B..S.., a o liste z 12.12.1990 adresovanom X.. O. A., B..S.. podpredsedovi
vlády ČSFR, právna predchodkyňa žalobkyne (nadácia INTENDA) vedela, nemožno záver najvyššieho
súdu o tom, že samotné písomné oznámenie vlastníka oprávnenému držiteľovi stačí k vyvráteniu

jeho dobrej vôle vzťahovať aj na právnu predchodkyňu žalobkyne. Pre obdobie od roku 2001 do
roku 2006 je podľa názoru súdu u právnej predchodkyne žalobkyne (nadácie INTENDA), ktorá bola
zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka, a súčasne neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré
by spochybňovali v tomto období jej dobrú vieru, možné uvažovať o dobromyseľnosti, a teda tým aj o
oprávnenej držbe. V tomto období sa však neuskutočnili žiadne zhodnocujúce investície, preto je záver

o oprávnenej držbe (v tomto období) bez významu k predmetu tohto konania.

36. Nárok žalobkyne z bezdôvodného obohatenia je však premlčaný v subjektívnej premlčacej
dvojročnej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynúcej odo dňa, keď sa oprávnený
dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a tomu kto sa na jeho úkor obohatil. Oprávnený

(právna predchodkyňa žalobkyne) sa preukázateľne dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu, a tomu kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, najneskôr 23.10.2014, kedy došlo na
pojednávaní k vyhláseniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.: 9Co/19/2013, na ktorom bola
právna predchodkyňa žalobkyne prítomná, a nie až právoplatnosťou tohto rozsudku 1.12.2014. V tomto
čase mala právna predchodkyňa žalobkyne k dispozícií údaje, ktoré jej umožňovali podať žalobu o

vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto čase mala totiž právna predchodkyňa žalobkyne vedomosť
o tom, že žalovaný bol (v zásade nezmeniteľným spôsobom) určený ako vlastník nehnuteľností, pretože
vedela, že proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie (bola o tom aj poučená na pojednávaní.)
Správnosť tohto právneho názoru potvrdzuje aj judikatúra v obdobných veciach, a to napríklad
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.: 28Cdo 86/2010 podľa ktorého, ak spochybňuje

zmluvná strana platnosť odstúpenia od zmluvy, je možné dospieť k záveru, že rozhodujúcou právnou
skutočnosťou, s ktorou sa spája plynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka, je moment ukončenia súdneho konania o určenie vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam, to znamená najskôr pri vyhlasovaní rozsudku súdu, ak bola prítomná sama alebo
jej právny zástupca, a ak nebola dotknutá zmluvná strana prítomná vyhlásenia uvedeného rozsudku,

viaže sa začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby ku dňu doručenia tohto rozsudku (obdobný
názor (na otázku odkedy plynie subjektívna premlčacia doba) vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Českej republiky sp.zn.: 33Odo 766/2002 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn.: 3Cdo 124/2002.) Navyše (okrem vedomosti o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a o
osobe, ktorá sa na jej úkor bezdôvodne obohatila) o výške tohto bezdôvodného obohatenia sa právna

predchodkyňa žalobkyne preukázateľne dozvedela najneskôr 5.11.2014, ktorým dňom je datovaný jej
podnet na podanie mimoriadneho dovolania, a ktorý podnet je opatrený odtlačkom podacej pečiatky
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky potvrdzujúcim jeho prijatie dňom 5.11.2014, a v ktorom sa
uvádza, že : „žalovaný doteraz (5.11.2014) investoval do nehnuteľností v rokoch 2008 až 2012 sumu vovýškecca457.000eur“.HocirozsudokKrajskéhosúduvBratislavez23.10.2014,č.k.:9Co/19/2013ešte
nenadobudol právoplatnosť, právnej predchodkyni žalobkyne to nebránilo na základe (iba vyhláseného)
rozsudku podať podnet na mimoriadny opravný prostriedok, preto nemôže namietať, že v tomto čase

(pred právoplatnosťou 1.12.2014) nevedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a tomu kto sa na
jeho úkor obohatil. Pre účely určenia momentu, kedy začína plynúť subjektívna lehota v zmysle §107
ods. 1 Občianskeho zákonníka je v zmysle ustálenej judikatúry rozhodujúci čas, kedy oprávnená osoba
získala vedomosť o skutkových okolnostiach, na základe ktorých môže vyvodiť a uplatniť svoj nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Je irelevantné, kedy oprávnená osoba dospela k právnej kvalifikácií

týchto skutkových okolností ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto je zrejmé že
minimálne k dátumu vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave (23.10.2014) musela mať právna
predchodkyňa žalobkyne vedomosť o týchto skutkových okolnostiach, hoci ešte nedošlo k formálnemu
vyznačeniu právoplatnosti tohto rozsudku.

37. Súd sa nestotožnil s argumentáciou právnej predchodkyne žalobkyne, že k vzniku bezdôvodného

obohatenia došlo až 1.12.2014, a že teda až od 1.12.2014 plynie objektívna premlčacia lehota
(podľa §107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a že keďže platí, že subjektívna lehota nezačne plynúť
skôr ako objektívna, nemohla v tomto prípade začať plynúť subjektívna lehota pred 1.12.2014. Je
síce pravda, že až po 1.12.2014 bola právna predchodkyňa žalobkyne povinná vydať žalovanej
predmetné nehnuteľnosti, avšak nie je správny názor, že až týmto vydaním nehnuteľností sa mal

zvýšiť majetok žalovanej o predmet bezdôvodného obohatenia (nastalo zhodnotenie), pretože žalovaná
vydaním týchto nehnuteľností k nim nenadobudla vlastnícke právo, to predsa mala objektívne po celý
čas predtým, vydaním nehnuteľností došlo len k prevodu držby k týmto nehnuteľnostiam z právnej
predchodkyne žalobkyne na žalovanú. Bezdôvodné obohatenie vznikalo vždy v momentoch, keď došlo
k čiastkovému zhodnoteniu nehnuteľností v dôsledku jednotlivých investícií do nehnuteľností (napr.

rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.: 28 Cdo 2485/2012 alebo 30Cdo 4982/2009)
vykonávaných v priebehu rokov 2009 až 2014, ktoré boli v tomto období vo vlastníctve žalovanej.
Keďže k zhodnocovaniu nehnuteľností jednotlivými investíciami dochádzalo postupne v priebehu rokov
2009 až 2014, najneskôr začala plynúť objektívna premlčacia lehota vo vzťahu k celému uplatnenému
nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda aj vo vzťahu k (čiastkovému) nároku na

náhradu poslednej a v roku 2014 jedinej vykonanej investície - rekonštrukcii komína (niekedy) v roku
2014 (vo výške 5.049 eur.) Z dôkazov navrhnutých stranami sa tento údaj (presný dátum rekonštrukcie
komína nedá zistiť), a keďže súd nemôže vykonávať dôkazy ex offo, pričom vzhľadom na to, že súd
uplatnil sudcovskú koncentráciu pre navrhovanie dôkazov (§167 CSP), keďže žalobkyni doteraz nič
nebránilo predložiť takýto dôkaz, súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o tom,

že táto jediná investícia v roku 2014 a súčasne celkovo posledná investícia do nehnuteľností prebehla
práve 1.12.2014 (žalobkyňa netvrdila, že by mali prebiehať investície aj po 1.12.2014 (výslovne uviedla,
že do 1.12.2014), pričom ak by táto investícia prebehla do 30.11.2014, objektívna premlčacia lehota
a tým aj subjektívna premlčacia lehota (ktorá nemôže plynúť skôr ako objektívna lehota) by začala
plynúť v čase do 30.11.2014, a teda dvojročná subjektívna lehota by uplynula pred podaním žaloby

1.12.2016), preto súd mal za premlčaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj vo vzťahu k tejto
poslednej investícií. Ak by však aj (hypoteticky) žalobkyňa preukázala, že táto investícia sa uskutočnila
práve 1.12.2014 (čo sa však nestalo), a nedošlo by tak vo vzťahu k zhodnoteniu vyplývajúcemu z tejto
investície k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby, bolo by na mieste zaoberať sa dôvodnosťou žaloby
na vydanie bezdôvodného obohatenia z hľadiska ďalších argumentov uplatnených žalovanou, ale len

vo vzťahu k zhodnoteniu vyplývajúcemu z tejto investície, a teda vo zvyšku by bolo nutné žalobu aj tak
zamietnuť. Pravdepodobnosť, že táto posledná investícia prebehla práve k dátumu 1.12.2014, teda k
dátumu vypracovania znaleckého posudku, ktorú investíciu by tam stihol znalec ešte aj zaznamenať,
je však takmer nulová.

38. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne o tom, že bezdôvodné obohatenie vzniklo až
deklarovaním, že žalovaný je vlastníkom, t.j. až od 1.12.2014, a teda že až odvtedy plynula objektívna
lehota, pričom keďže subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr ako objektívna lehota, tak aj že
až odvtedy plynula subjektívna lehota, poukazujúc pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn.: 33Odo 463/2005, ktorý odvíja objektívnu premlčaciu lehotu od okamihu právoplatnosti

rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie, na ktoré sa odvolával na pojednávaní žalobca totiž obsahuje
skutkovo odlišný prípad. V zmysle tohto rozhodnutia ide o prípad vzniku bezdôvodného obohatenia
získaného plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol, na rozdiel od situácie v tomto konaní, kde ide
o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, teda keď právny dôvod neexistovalod počiatku. V spomínanom rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky totiž pri poskytovaní zálohy,
kedy bolo zjavné, že záloha má súvislosť s povinnosťou, ktorá bude upravená účastníkmi v zamýšľanej
zmluve, je poskytnutá záloha dôvodnou platbou (t.j. v dobe kedy bola poskytnutá záloha bezdôvodné

obohatenie nevzniklo), a to až do okamžiku, kedy je tomu, kto zálohu poskytol zrejmé, že zamýšľaná
zmluva nebude uzatvorená, a až týmto momentom odpadol dôvod na základe ktorého bolo plnené, a
záloha sa stávala bezdôvodným obohatením získaným ako plnenie, ktorého právny dôvod dodatočne
odpadol. Pokiaľ súd ustálil že beh objektívnej premlčacej doby sa odvíja od okamžiku kedy nadobudlo
právoplatnosť súdne rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva k domu, pretože najskôr tým bol

navodený stav, kedy bolo žalobcovi zrejmé, že k uzavretiu zamýšľanej kúpnej zmluvy nedôjde (čím
odpadol dôvod k plneniu a došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia) nie je možné jeho úvahám nič
vytknúť,tedaideoskutkovoodlišnúsituáciu.Vtakýchtoprípadochbezdôvodnéhoobohateniazískaného
plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie
začína plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Avšak v prípade akým
je aj tento spor, kedy k bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu (ak

právny dôvod neexistoval od počiatku) dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Nemožno sa stotožniť
s názorom žalobkyne, že k prijatiu plnenia došlo až vydaním odovzdaním stavieb žalovanej, pretože ako
už bolo spomenuté odovzdaním došlo len k prevodu práva držby. Žalovaná bola po celý čas (objektívne)
vlastníkom tejto stavby (zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (modus) je irelevantný, pokiaľ
chýba platný právny titul vlastníctva (titulus)), pretože platí zásada nemo plus iuris ad allium transfere

potest quam ipse habet (nikto nemôže na iného preniesť viac práv ako sám má), a keďže bola vlastníkom
k prijatiu (čiastkového) plnenia muselo dôjsť vždy momentom každého jednotlivého zhodnotenia jej veci.
To, že tá vec nebola v jej faktickej moci (držbe) na tom nič nemení.

39. Pokiaľ ide o žalobkyňou vznesenú námietku rozporu premlčania s dobrými mravmi vzhľadom na

to, že po 65 rokoch nadobúda žalovaná zhodnotenú nehnuteľnosť, ktorú neužívala, a za zhodnotenie
ktorej nezaplatila kompenzácie osobe, ktorá túto nehnuteľnosť užívala v dobrej viere a počas tejto
doby ju aj zhodnotila, súd poznamenáva, že nikto nespochybňuje právo osoby zhodnocujúcej vec iného
na kompenzáciu týchto nákladov v rozsahu zhodnotenia tejto veci ako jedného z nárokov na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ale to platí za predpokladu, že oprávnená osoba uplatní toto svoje právo v

zákonom určenej premlčacej dobe, v čom súd nevidí žiaden rozpor s dobrými mravmi.

40. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že dobrá viera bola daná aj pre to, že právna predchodkyňa
žalobkyne sa bránila všetkým dostupnými prostriedkami (vrátane mimoriadnych opravných prostriedkov
a ústavných sťažností na ústavnom súde), ide takisto o argument ktorý nemá právnu relevanciu,

pretože ako už bolo uvedené samotné (nesprávne) subjektívne presvedčenie (právny názor) právnej
predchodkyne žalobkyne o tom, že jej vec patrí, ktorý sa odráža aj do množstva použitých právnych
prostriedkov, za súčasnej existencie okolností, ktoré objektívne spochybňujú jej dobrú vieru (ako je napr.
doručenie žaloby právnej predchodkyni žalobkyne), neobstojí.

41. Rozsudok, ktorým bolo definitívne a právoplatne (k 1.12.2014) určené, že žalovaná je
vlastníkom predmetných stavieb a pozemkov, je len deklaratórnym rozhodnutím objektívne existujúceho
vlastníckeho vzťahu, v zmysle ktorého žalovaná nikdy neprestala byť vlastníkom predmetných
nehnuteľností.

42. Vzhľadom na to, že žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd musel prihliadnuť na toto
premlčanie, a z uvedeného dôvodu súd zamietol žalobu v celom rozsahu.

43. Z dôvodu hospodárnosti sa už preto súd nezaoberal dôvodnosťou nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej týkajúcu sa spornosti znaleckého posudku, ktorý postup

vpodstatesúdunavrhlaajsamotnážalovaná(vbodeII.17.vyjadreniakžalobe),kdežiadalazaoberaťsa
ďalšími argumentmi pre zamietnutie žaloby len v prípade pokiaľ by súd neprijal jej námietku premlčania.

44. Nakoľko v plne úspešnou konaní bola žalovaná, keďže žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu,
žalovaná má proti žalobkyni v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu, o čom súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom
podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodol že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd (príslušný súdny úradník) po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak :

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.