Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115203813
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115203813.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: O. U., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX N. N., o zaplatenie 103,11 eura s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27. 10. 2015, č. k.: 12C/95/2015-43,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že:
„Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 103,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 103,11 eura od 02. 10. 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 16,50

eura za zaplatený súdny poplatok a to všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26. 02. 2015 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 103,11 eura s príslušenstvom. Tvrdil, že dňa 31. 05. 2012 uzatvoril s
odporcom poistnú zmluvu číslo 0358136125 o kapitálovom životnom poistení a úrazovom poistení typu
Život Premium so začiatkom poistenia dňa 01. 06. 2012. Na základe tejto zmluvy bol žalovaný povinný
platiť poistné vo výške 26,20 eura v mesačných poistných obdobiach. Žalovaný naposledy zaplatil

poistené splatné dňa 01. 06. 2012 vo výške 26,20 eura. Žalobca neeviduje úhradu poisteného vo výške
26,20 eura, ktoré bolo splatné dňa 01. 07. 2012, 01. 08. 2012, 01. 09. 2012 a 01. 10. 2012. Žalovaný
na predžalobnú upomienku nereagoval a pohľadávku neuhradil. Na základe toho sa domáha zaplatenia
103,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 103,11 eura od 02. 10. 2012
až do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 16,50 eura.
3. Súd najskôr rozhodol platobným rozkazom č. k.: 12C/95/2015-19 zo dňa 06. 05. 2015, voči ktorému

podal žalovaný včas odôvodnený odpor, v ktorom namietal,, že zmluva, na základe ktorej sa žalobca
domáha plnenia, je v plnom rozsahu neplatná, pretože s ním nebol nikdy vykonaný žiadny právny
úkon, na základe ktorého by prejavil záujem o uvedené poistenie. Nikdy nebol oslovený a nikdy nič
nepodpisoval.
4. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27. 10. 2015, na ktorom sa žalovaný nezúčastnil,
preto súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Mal preukázané, že žalobca uzatvoril so

žalovaným dňa 31. 05. 2012 poistnú zmluvu životného poistenia podľa Občianskeho zákonníka, so
začiatkompoisteniaod01.06.2012,smesačnoulehotouplateniabežnéhopoistného.Nakoľkožalovaný
neuhradil poistné za ďalšie poistné obdobia, ktoré boli splatné dňa 01. 07. 2012, 01. 08. 2012, 01. 09.
2012 a 01. 10. 2012, do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie,
poistná zmluva zanikla podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňa 29. 10. 2012 nezaplatením
ďalšieho poistného. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného listom zo dňa 21. 09. 2012,

ktorý žalovaný prevzal dňa 27. 09. 2012. Súd poukázal na § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého žalobca má právo na poistné za dobu do zániku poistenia, t. j. nezaplatené poistné od01. 07. 2012 do zániku poistenia dňa 29. 10. 2012, ktoré predstavuje 103,11 eura. Poukázal na to, že
žalovaný tvrdenia, že zmluvu neuzavrel a že táto je neplatná, nijako nepreukázal.
5. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietal, že súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 27.
10. 2015, ktorého sa nemohol zúčastniť, pretože nebol včas informovaný, že súd vo veci koná. Napriek
podanému odporu, v ktorom oznámil, že neexistuje žiadna poistná zmluva uzatvorená medzi ním a
žalobcom, vydal rozsudok, ktorým ho zaviazal na plnenie z takejto neexistujúcej zmluvy. Zmluva, na
základe ktorej sa žalobca domáha plnenia, je podľa § 791 OZ od začiatku neplatná, pretože nikdy s

poisťovateľom nejednal o uzatvorení zmluvy, teda nikdy ani nemohol takúto zmluvu podpísať. Nikdy
ho niekto osobne neoslovil na uzavretie tejto poistnej zmluvy a nikdy nebol osobou zastupujúcou
poisťovateľa oslovený, zmluvu nevidel a ani ju nemohol podpísať. Poukázal na ustanovenie § 792 ods.
1 OZ, § 37, § 40 ods. 3 OZ.
6. Uviedol, že poistná zmluva, ktorú predkladá žalobca, je možno podpísaná, ale nie ním, čo v prípade
potreby môže dokázať grafológ, verí však, že to nebude potrebné a osoba, ktorá ho podpísala, sa k

týmtoskutočnostiamprizná.Nikdynekomunikovalsozástupcomžalobcuouzatvorenízmluvyopoistení,
bola to jeho matka, ktorá bola vtiahnutá do poisťovacieho kolotoča nekalými praktikami poisťovacieho
zástupcu, ale ani ona nepodpisovala žiadnu zmluvu. On študuje a nie je zárobkovo činný. Poistné
neuhradil, pretože je študent. Poistka ako potvrdenie mu osobne nebola doručená. Výzvou sa síce
dozvedel o nejakom oznámení o zrušení zmluvy, keďže žiadnu zmluvu neuzatváral so žalobcom,

nevenoval tomu pozornosť, pretože sa ho to netýkalo. Vzhľadom na uvedené poukázal na ustanovenie
§ 205 ods. 2 O.s.p., keď podľa jeho názoru súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, čím
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 18. januára 2016. Uviedol, že
aj napriek tomu, že žalovaný v písomne podanom odvolaní popiera existenciu poistnej zmluvy, je toho

názoru, že rozsudok je vecne správny, bol vydaný na základe zistenia skutkového stavu veci, žalovaný
mal možnosť svoje tvrdenia dokázať a preukázať opak žalobcových tvrdení na pojednávaní, na ktoré
bol riadne predvolaný a ktorého sa nezúčastnil. Dôkazné bremeno bolo na žalovanom, ktoré neuniesol.
Z tohto dôvodu žiadal rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
8. K písomnému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný následne nevyjadril.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
b), c) CSP zrušil vezmú vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.
10. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom; c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku dňa 05. 01. 2016, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP).

Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku
2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o popretí skutkových tvrdení protistrany

a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Odvolací súd preskúmal vec na
základe podaného odvolania žalovaného, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP,
pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.
12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia, a to existenciu vady
konania, ktorá sa prejavila v nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil žalovanému, aby

uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pretože tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm.
b) CSP). Došlo tak k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
13. Žalobca v konaní tvrdil, že zmluvu uzavrel žalovaný. Je nesporné, že na uzavretej zmluve sa
nachádza sa podpis „Lác“. Žalovaný v odpore tvrdil, že túto zmluvu nepodpísal. Z predloženého dôkazu

žalobcom, poistnej zmluvy, vyplýva, že túto uzatvárala ako finančný agent Marta Kicková, ktorú žalobca
vo svojom podaní zo dňa 21. 8. 2015 žiadal vypočuť ako svedka - osobu, ktorá uzatvárala poistnú
zmluvu. Z obsahu spisu vyplýva, že súd vytýčil pojednávanie na deň 27. 10. 2015 o 10: 00 hodine
do pojednávacej miestnosti číslo dverí 229. Na pojednávanie predvolal uvedenú svedkyňu, pričomz predvolánky vyplýva, že túto predvoláva do pojednávacej miestnosti číslo dverí 203. Následne v
zápisnici o pojednávaní zo dňa 27. 10. 2015 súd konštatoval, že predvolaná svedkyňa nie je prítomná.
Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd pojednávanie začal o 10:15 hodine, pojednávanie skončil

o 10: 35 hodine. V spise sa nachádza úradný záznam spísaný o 10:50 hodine asistentkou, z ktorého
vyplýva, že predvolaná svedkyňa sa dostavila do pokladne súdu a zisťuje, čo je s pojednávaním, nakoľko
v pojednávacej miestnosti nikto nie je. Následne je konštatované, že vzhľadom na to, že asistentka si
pomýlila konanie, na ktoré tiež bola predvolaná svedkyňa, že výsluch svedkyne už nie je potrebný.
14. Hoci tento dôkaz bol navrhnutý, súd ho nevykonal, v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, prečo tak

neurobil. Pokiaľ ide o predvolanie žalovaného na pojednávanie, z obsahu spisu vyplýva, že tento si
zásielku neprevzal v odbernej lehote, pričom bol upozornený už 25. septembra 2015 na opakované
doručenie zásielky, ktoré bolo dňa 28. 09. 2015 neúspešné. Následne bola zásielka uložená a súdu
vrátená 21. 10. 2015. Z tejto skutočnosti vyplýva, že žalovaný bol dostatočne včas upovedomený o
nariadení pojednávania.
15. V čase rozhodnutia vo veci sa súd riadil Občianskym súdnym poriadkom. Podľa § 120

ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak jej ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Citované ustanovenie § 120 ods.
1 vyjadruje základné práva a povinnosti v občianskom súdnom sporovom konaní, ktorými je povinnosť
účastníkov konania tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník konania odvodzuje svoje právo alebo

povinnosť protistrany, označiť dôkazy, ktorými chce účastník konania preukázať pravdivosť ním tvrdenej
skutočnosti, zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena a právo súdu výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak jej vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Povinnosť
tvrdiť skutkové okolnosti je elementárnou povinnosťou účastníka konania, najmä žalobcu. Vo vzťahu
k žalovanému povinnosť tvrdenia nie je možné vynucovať, a jeho vecou, či sa bude v konaní brániť

skutkovými tvrdeniami odporujúcimi tvrdeniam žalobcu alebo zaujme len negatívne stanovisko a bude
žiada zamietnuť návrh. Zákon dáva do výlučnej právomoci súdu, aby posúdil, ktoré z navrhovaných
dôkazov vykoná a ktoré nie. Súd má však povinnosť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť, z
akého dôvodu navrhovaný dôkaz nevykonal.
16. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňovalo súdu, aby výnimočne vykonal aj dôkaz, ktorý účastníci

konania nenavrhli. Podmienkou pre takýto postup je, že vykonanie takéhoto dôkazu je nevyhnutné pre
rozhodnutie veci. Zákon presne neuvádza, kedy vykonanie takéhoto dôkazu je nevyhnutné, možno však
dospieť k záveru, že musí byť daná súvislosť medzi dôkazom, ktorý hodlá súd vykonať a rozhodnutím
vo veci samej. Preto v zmysle teórie za nevyhnutný je treba považovať stav, ktorého dôsledky pri
nevykonaní dôkazu by sa mohli prejaviť ako porušenie základného práva účastníka na súdnu ochranu

podľa čl. 6 Dohovoru. Podľa citovaného ustanovenia súd „môže“ vykonať iný dôkaz, avšak znenie
citovaného ustanovenia obsahuje „nevyhnutnosť“ vykonania dôkazu v prípade, ak vykonanie takéhoto
iného dôkazu je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V takomto prípade súd musí takýto dôkaz vykonať.
Podľa čl. 6 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

17. Žalovaný už v odpore spochybnil platnosť zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok. Hoci táto
námietka bola vznesená, súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú, s prihliadnutím na iné dôkazy, ktoré však,
podľa názoru odvolacieho súdu, dostatočne nepreukazujú, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o tom,
že daná zmluva skutočne vznikla a že ju uzatvoril žalovaný. V odvolaní opakovane žalovaný poukázal na
skutočnosť,žezmluvuneuzatváral,pričomzodvolaniavyplývamožnosť,žetútozmluvumohlauzatvárať

matka žalovaného, pričom ju ale nepodpísala. Ide o závažné tvrdenia, ktoré majú podstatný vplyv na
rozhodnutie vo veci, preto súd prvej inštancie sa mal s týmito skutočnosťami vysporiadať, čo neurobil.
Mal preto najskôr vypočuť navrhovanú svedkyňu žalobcom k okolnostiam pri uzatváraní zmluvy a na
základe zistení z tohto dokazovania mohol prípadne nariadiť grafológa tak, ako to požaduje žalovaný.
Podľa čl. 6 Dohovoru odvolací súd konštatuje, že bolo porušené právo žalovaného na spravodlivé

prejednanie, keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní postupoval formalisticky, pokiaľ vo veci neaplikoval
ustanovenie § 120 ods. 1 druhá veta.
18. V tejto súvislosti je naplnený odvolací dôvod na zrušenie veci podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a sú
dôvodné námietky žalovaného týkajúce sa vád skutkových zisteniach prvoinštančného súdu.
19. Odvolací súd však nemohol neprihliadnuť na novú skutočnosť, ktorou je nový procesný poriadok

CSP, pričom je potrebné zohľadniť princíp okamžitej použiteľnosti novej procesnej úpravy na všetky
konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších predpisov, ktorým je princíp okamžitej
aplikability. Zmyslom tohto princípu je zabezpečiť hladký a bezproblémový procesný režim súdnych
konaní. To znamená, že bude vecou strán sporu, akú aktivitu v konaní vyvinú, ktoré konkrétne dôkazynavrhnú vykonať (§ 185 ods. 1, 2 CSP), a z ktorých nakoniec pri rozhodovaní bude súd vychádzať.
Vzhľadom na tieto skutočnosti už odvolací súd nemôže súdu prvej inštancie prikázať, ktoré konkrétne
dôkazy má vykonať, pričom však musel prihliadnuť na porušenie práva v neprospech žalovaného v čase

platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Z hľadiska právneho posúdenia je nepochybné, že súd bude
musieť vyhodnotiť platnosť uzavretej zmluvy a následne posúdiť uplatnený nárok žalobcom na plnenie.
Prvoinštančný súd zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.
20. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).