Decision was made at the court Okresný súd Rožňava
Judgement was issued by JUDr. Iveta Farkašovská
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/7/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811200080
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7811200080.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu C. (Q.) T..Q.., XXX XX J.,
D.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Frederika Birková, advokátka, Štúrova 27, Košice proti žalovanému : Q.J.
- F. Q. Q., Ž. Z. XX, B., D.: XXXXXXXX, o náhradu škody vo výške 13.045,24 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške
8,5 % ročne od 15.08. 2008 do 16.12. 2014 zo sumy 13.045,24 Eur, v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti úrokov súd žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd 1. inštancie rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4C/7/2011- 14 zo dňa 29.03.
2011 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6.522,62 Eur s 8,5% úrokom z omeškania
ročne od 13..08. 2008 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol s tým, že žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov
konania.
2. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Co/219/2011 - 55 zo dňa 05.09.
2013 súd menil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch týkajúcich sa istiny tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 13.045,24 Eur do 3 dní od doručenia rozsudku. Vo zvyšujúcej časti, t.j. vo výroku
o príslušenstve pohľadávky a vo výroku o trovách konania zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Rozsudok odvolacieho súdu bol napadnutý dovolaním zo strany žalovaného.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 4Cdo/13/2014 - 100 zo dňa
29.09. 2014 dovolanie zamietol.
5. Žalobca podaním doručeným súdu 30.01. 2015 žiadal zaplatiť úrok
z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žiadosti žalobcu Ministerstvu spravodlivosti SR o
náhradu škody t.j. odo dňa 14.02. 2008 do zaplatenia t.j. do 16.12. 2014. Výška úroku z omeškania
vychádza z Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom k prvému dňu omeškania v zmysle, ktorého výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, čo bolo 2 x 4,25. Takto si uplatňuje titulom 8,5% ročného útoku z omeškania zo
sumy 13.045,24 Eur od 14.02. 2008 do 16.12. 2014 zaplatenie finančnej čiastky vo výške 7.579,64 Eur.
6. Na pojednávaní dňa 09.04. 2015 žalobca opravil toto svoje vyjadrenie
tak, že správne vyčíslil úrok z omeškania zo sumy 13.045,24 Eur od 13.08. 2008 do 16.12. 2014, čo je
7.032,81 Eur, teda po uplynutí 6 mesiacov po doručení žiadosti žalobcu žalovanému o náhradu škody.
Ďalej uviedol, že trovy konania si uplatňuje v časti vyčíslených úrokov a to za dva úkony, za prevzatie
veci a pojednávanie.
7. Žalovaný uviedol, že žiada žalobu v časti uplatneného úroku
z omeškania zamietnuť v celom rozsahu. Je toho názoru, že nárok podľa zák.č. 58/1969 Zb. nie
je plnenie zo zmluvného vzťahu, ani peňažného dlhu. Výška tohto nároku bola ustálená súdnym
rozhodnutím a v tomto prípade až rozsudkom Krajského súdu Košice, ktorý mu bol doručený 29.10.
2013.
8. Žalobca na svoje tvrdenia uviedol, že súd pri rozhodovaní o náhrade
nemajetkovej ujmy v peniazoch posudzuje splnenie podmienok pre vznik nároku a následne rozhoduje
o sankcii za spôsobenie nemajetkovej ujmy. Je na rozhodnutí súdu, akú sankciu určí, a ak rozhodne
o náhrade v peniazoch určuje výšku tejto náhrady s prihliadnutím na okolnosti prípadu. V danom
prípadekomeškaniusnáhradounemajetkovejujmydochádzapouplynutílehotynaplnenievyplývajúcej
z rozhodnutia vo veci samej. Iný prípad je náhrada reálnej škody. Súd pri rozhodovaní o náhrade
reálnej škody posudzuje existenciu predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody a deklaruje výšku
škody, ktorá skutočne vznikla. Na rozdiel od výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, o výške ktorej
rozhodne súd, výška škody nezávisí od rozhodnutia súdu, pretože predstavuje to, o čo sa majetok
poškodeného zmenšil. Na základe uvedených skutočností si žalobca uplatňuje úrok z omeškania vo
výške 7.032,81 Eur ako 8,5% ročne zo sumy 13.045,24 Eur za 2315 dní omeškania od 13.02.
2008 t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí šesťmesačnej lehoty na prerokovanie nároku (právny
predchodca žalovaného požiadal o predbežné prerokovanie nároku dňa 12.02.2008) do zaplatenia t.j.
do 16.12.2014.
9. Žalovaný naďalej tvrdil, že pri nárokoch na náhradu škody čas plnenia
nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a ani nie je zmluvne dohodnutý, preto vychádzajúc z
ustanovenia § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“) je dlžník povinný splatiť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ
požiada. veriteľ je tiež oprávnený v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžník nesplní
svoj dlh riadne a včas, požadovať okrem istiny aj úroky z omeškania. Žalobca sa domáha úhrady úroku
z omeškania z istiny vo výške 13.045,24 Eur, ktorý vyčíslil na sumu 7.032,81 Eur. Za deň omeškania
žalovanému s úhradou vyčísleného úroku vo vyjadrení zo dňa 02.05. 2016 určil deň 13.02. 2008, pričom
má ísť o nasledujúci deň po uplynutí šesťmesačnej lehoty na prerokovanie nároku žalobcu. Žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody právneho predchodcu žalobcu zo dňa 12.02. 2008
bola žalovanému doručená až dňa 14.02. 2008 a teda žalovaný sa nemohol dostať do omeškania dňa
13.02. 2008, tak ako to uvádza žalobca. Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, „ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania
žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde“. Z uvedeného
ustanovenia vyplýva, že do omeškania sa príslušný orgán môže dostať najskôr uplynutím šesťmesačnej
lehoty na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a teda žalovaný sa mohol dostať do
omeškania s uspokojením uplatneného nároku žalobcu najskôr dňa 15.08. 2008. Vo vzťahu k úroku z
omeškania uvádza, že v konaní o náhradu škody vo veci sp.zn.: 4C/7/2011, to či bude alebo nebude
žalobcovi priznaná náhrada škody a v akej výške záviselo od posúdenia a rozhodnutia zo strany súdu.
Omeškania žalovaného tak nemohlo vzniknúť predtým, než vznikla samotná povinnosť žalovanému
poskytnúť žalobcovi náhradu škody (istiny) v súdom stanovenej výšky (porovnaj napr. uznesenie NS
SR sp.zn. 7MCdo/16/2011). Podľa názoru žalovaného k omeškaniu pri nárokoch na náhradu škody
dôjde najskôr uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
za predpokladu, že súd neurčí neskorší začiatok plynutia lehoty na plnenie a to s prihliadnutím na tú
skutočnosť, že priznanie náhrady škody je závislé od rozhodnutia súdu. V danej veci sa tak žalovaný
mohol dostať do omeškania najskôr dňa 15.08. 2008 a nie dňa 13.02. 2008.10. Podľa § 563 OZ, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
11. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení jeho
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalovanému, t.j. od 15.02. 2008 (po ustálení dátumu
doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody) do zaplatenia, t.j. za 2495 dní.
Súd, ktorý rozhoduje o zodpovednosti za škodu vo svojom rozhodnutí iba posudzuje, či boli splnené
predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody (či škoda ako predpoklad vzniku tejto zodpovednosti je
daná t.j., či vznikla príčinnej súvislosti v tomto prípade s nesprávnym úradným postupom) a následne,
ak zistí, že predpoklady boli splnené, deklaruje jej výšku.
12. Žalovaný argumentoval, že nárok žalobcu na náhradu škody je konštituovaný
až súdnym rozhodnutím.
13. Podľa § 10 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom „ ak ústredný orgán neuspokojí
nárok poškodeného do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku,
alebo jeho neuspokojenej časti na súde“.
14. Súd je teda toho názoru, že do omeškania sa žalovaný dostal najskôr uplynutím
6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, teda najskôr dňa 15.08. 2008.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie podľa
toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis ( nariadenie Vl. č. 87/1995 Z.z., § 3 a § 4).
16. Súd priznal úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne od 15.08. 2008 do 16.12.
2014 zo sumy 13.045,24 Eur žalobcovi voči žalovanému z dôvodov, ktoré sú uvedené v
predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku.
17. V prevyšujúcej časti požadovaných úrokov žalobcom súd žalobu zamietol.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Strany sporu mali v konaní o úroku z omeškania čiastočný úspech, súd teda
rozhodol tak, že nemajú na náhradu trov konania právo
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364
C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšieprostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku
2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú
v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného §
odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.