Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/114/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710210957
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6710210957.20

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci navrhovateľa O.. E.
E., nar. XX. 2. XXXX, bytom H., H. XXX, okres W., zast. advokátkou D.. Tatianou Polkovou, Gaštanová
3077/17, Žilina, sídlo Na Priekope 174/13, Žilina, proti odporcom 1. Perex, a.s. Trnavská cesta 39/A,
831 04 Bratislava, IČO: 00 685 313, zast. Legal Professional, s.r.o. Tehelná 25, Bratislava, IČO: 36 857
998 a 2. Petit Press, a.s. Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 790 253, zast. Dedák & Partners,
s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 906 464 o návrhu na ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

O trovách konania súd r o z h o d n e až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 06. 07. 2010 domáhal ochrany osobnosti voči odporcovi v I.
rade PEREX, a.s. ako vydavateľovi denníka Pravda a žiadal, aby tento na strane č. 2 a nasledujúcich
v denníku Pravda uverejnil ospravedlnenie s rovnakým písmom, akým boli uverejnené pôvodné články
a názvy s nasledovným textom:

Ospravedlnenie Ing. E. E.

1.1. Dňa 26. 11. 2003 v denníku Pravda na strane č. 2, pod značkou „odu“ bol uverejnený článok s
názvom „P. z HZDS chytili pri braní úplatku“, v ktorom bolo uvedené:

Zákon umožňuje zadržať poslanca, keď je prichytený priamo pri trestnom čine. Parlament ešte včera
večer dostal žiadosť o vydanie súhlasu na väzbu a začatie trestného stíhania. „Už na ráno som zvolal
mandátový výbor, aby o tom rozhodol“, povedal predseda imunitného výboru Ľubomír A..
Preberanie úplatku polícia prekazila nasadím agenta provokatéra. Práve HZDS ostro vystupovalo proti
nasadeniu agentov provokatérov aj na poslancov. Podpredseda hnutia D. P. neverí, že k tomu došlo.
„Veľmi dobre ho poznám. Zdá sa mi, že je to vykonštruovaný prípad.“ Okrem P. boli v kancelárii aj ďalšie
osoby.
Okrem P. polícia chytila aj vedúceho úradu banskobystrického samosprávneho kraja E. E.. Viac
informácií o celom prípade poskytne minister vnútra R. H. až dnes. Ten môže v súčasnosti nasadiť agenta
provokatéra bez súhlasu sudcu. P. je vôbec prvý politik, ktorého prichytili pri preberaní úplatku. Najmä v
posledných mesiacoch však vznikali podozrenia, že poslanci za svoje hlasovanie berú peniaze, všetko
však zostalo bez dôkazov. „Je zaujímavé, že práve poslanec Karlin vystupoval nedávno v rozprave ostro
proti spoločnosti Veriteľ s tým, že je to veľký tunel“, povedal Lintner. Prípad vyšetruje odbor vyšetrovania
obzvlášť závažnej trestnej činnosti v T. Bystrici a dozoruje ho krajský prokurátor z F..

Tvrdenie, uverejnené v článku, podľa ktorého polícia chytila aj vedúceho úradu T. samosprávneho kraja
Milana E. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa PEREX a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

1.2. Dňa 27. 11. 2003 denník Pravda na strane č. 1, 2 pod značkou „odu“ uverejnil článok s názvom
„I. P.: Hanba, priznávajú politici. Poslancovi P. hrozí osem rokov * HZDS hlasovalo, aby zostal v cele *
dnes rozhodne parlament“, v ktorom bolo uvedené:

Úplatkárska aféra poslanca Gabriela P. otriasla politikmi a hlavu pred ňou sklonila aj jeho strana HZDS.
Stranícki kolegovia P. hlasovali včera ráno v mandátovom výbore za to, aby zostal v policajnej cele 48
hodín.
Už dnes bude o osude tohto politika HZDS rozhodovať snemovňa na mimoriadnom zasadnutí. Očakáva
sa, že ho vydá na trestné stíhanie a povolí, aby Karlin išiel do vyšetrovacej väzby. „Nič nenasvedčuje
tomu, že išlo o politickú objednávku“, povedal predseda poslaneckého klubu HZDS R. R..
„Keď chceme naozaj bojovať proti korupcii, tak nemôžu byť žiadne výnimky“, dodal G. T. (SMK). „Nie je
to pre parlament a politiku dobrou vizitkou“, uviedol Q. G. (SDKU).
Podľa policajnej verzie špeciálny útvar zadržal P. so šéfom úradu Banskobystrického samosprávneho
kraja E. E. po tom, čo im spolumajiteľ istej banskobystrickej firmy dal úplatok 500-tisíc korún. Peniaze
policajti našli v kufríku, ktorý mal poslanec Karlin pri sebe. R. sa odohralo priamo v poslaneckej kancelárii
v T. T..
Polícia tvrdí, že podnikateľ s ňou spolupracoval, v čase zásahu už v miestnosti nebol. Úplatok mal
odovzdať za objednávku vyššieho územného celku na dostavbu telocvične Združenej strednej školy na
Jilemnického ulici v Žiari nad Hronom v objeme približne 17 miliónov korún. P. aj E. obvinenia popiera.
R. prokurátora D. T. Karlin včera požiadal, aby sa mohol k celému prípadu vyjadriť dnes v parlamente.
H. poslancami chce vystúpiť ešte predtým, ako budú rozhodovať o jeho vydaní na trestné stíhanie,
ako aj o prípadnej väzbe. Podľa polície to však nie je možné. „Trestný poriadok a zákon o Policajnom
zbore nepoznajú možnosť, aby poslanca uvoľnili, alebo prepustili z cely policajného zaistenia“, povedal
hovorca ministerstva vnútra T. I.. I. to povedal s tým, že parlament so zadržaním poslanca súhlasil.
Ústavný právnik Peter P. tvrdí, že ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu,
polícia nemá povinnosť predviesť ho na rokovanie výboru. „Komunikujeme s políciou, ak bude chcieť byť
pán poslanec osobne prítomný, počítame aj s tým“, vyhlásil včera predseda imunitného výboru Národnej
rady Ľubomír A.. Karlin žiada o možnosť predstúpiť pred parlament na základe ustanovení rokovacieho
poriadku. H. neho imunitný výbor poslancovi musí umožniť, aby sa zúčastnil na rokovaní a aby sa k
veci vyjadril.
Generálna prokuratúra požiadala parlament o súhlas so stíhaním poslanca Karlina pre trestný čin
prijímania úplatku. Zároveň žiada o súhlas s jeho vzatím do väzby, aby nemohol ovplyvňovať svedkov.
V prípade dokázania viny pred súdom hrozí P. niekoľkoročné väzenie, minister vnútra tvrdí, že až osem
rokov. Ak parlament dnes odsúhlasí jeho vzatie do väzby, musí to ešte potvrdiť sudca. Bude na to mať
ďalších 48 hodín. Z rovnakého trestného činu už vyšetrovateľ obvinil šéfa úradu Banskobystrického
samosprávneho kraja E. E., ktorého polícia zadržala spolu s P., nechráni ho však imunita.
H., ktorý na prípade spolupracoval s políciou (meno na jeho žiadosť redakcia nezverejní), tvrdí, že P.
bol jeho osobným priateľom.
„Všetko malo dopadnúť inak. P. žiadne peniaze nepýtal. Mal len sprostredkovať stretnutie a zoznámenie
s E.“, hovorí. H. právneho zástupcu R. W. si poslanec Karlin nevie vysvetliť, ako sa peniaze k nemu
dostali. „E. mu to tam podhodiť“, myslí si W.. H. E. advokáta sa s podnikateľom videl v utorok po prvý
raz v živote.

Tvrdenie, že podľa policajnej verzie špeciálny útvar zadržal P. so šéfom Banskobystrického
samosprávneho kraja E. E. po tom, čo im spolumajiteľ istej banskobystrickej firmy dal úplatok 500-tisíc
korún, je vo vzťahu k E. E. nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa PEREX a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

X.X. Dňa XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X pod značkou „ok“ uverejnil článok s názvom „I. sa
spolu poznali už roky“, v ktorom bolo uvedené:

W. prepojenie existuje medzi T. samosprávnym krajom, ktorý robil verejnú súťaž na dostavbu telocvične
žiarskej školy, a víťazom súťaže - spoločnosťou Q. v T. T.. E. spoločnosti D. U., ktorý v utorok odovzdal
polmiliónový úplatok riaditeľovi úradu banskobystrickej samosprávy E. E. a poslancovi parlamentu G. P.,
dlhé roky spolupracoval s predsedom výberovej komisie E. M., ktorého za predsedu výberovej komisie
vymenoval práve E. E..
„S firmou Q. som nemal nijaké pracovnoprávne vzťahy, čo som podpísal aj v čestnom vyhlásení. O
dostavbu telocvične sa uchádzalo XX firiem a s XX percentami z nich som v minulosti spolupracoval
ako investičný pracovník pri riešení zákaziek. S firmou Q. som v minulosti zabezpečoval dve alebo tri
stavebné akcie, boli to však objednávky tak na štyri - päť miliónov korún. J. som s inými firmami na
podstatne väčších zákazkách a tieto v súťaži neuspeli,“ tvrdí M..
H. našich informácií v čase, keď bol M. vedúcim investičného oddelenia K. E. T. v T. T., univerzita priamym
zadaním vybrala na sťahovanie fakúlt a rekonštrukciu budov práve U. firmu Q.. H. objem prác bol XX,X
milióna korún, dodatkami k zmluve sa však vyšplhal na XX miliónov.

Q., podľa ktorého bol odovzdaný polmiliónový úplatok riaditeľovi úradu banskobystrickej samosprávy E.
E. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

X.X C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autora E. E. s názvom „P. prepustili,
vracia sa späť do NR SR“, v ktorom bolo uvedené:

H. G. P. (U.), ktorý je obvinený z korupcie, prepustil súd po vyše troch mesiacoch z vyšetrovacej väzby. J.
s ním sa včera dostal na slobodu aj jeho spoluobvinený, bývalý šéf úradu T. samosprávneho kraja E. E..
P. a E. prepustil nitriansky krajský súd vo štvrtok popoludní. Vo väzení boli od novembra minulého roka,
aby počas vyšetrovania nemohli ovplyvňovať svedkov. H. súdu však už nie je dôvod držať ich ďalej za
mrežami, pretože vyšetrovanie ich úplatkárskej aféry sa tento týždeň skončilo. „O. o obvyklý postup,
všetky dôkazy boli zabezpečené, súd rozhodol v súlade so zákonom,“ povedal P. advokát R. W.. „W.
zákonnosť a spravodlivosť. My sme stále tvrdili, že dôvody na väzbu tu neboli,“ reagoval E. právny
zástupca Q. U..
Obaja budú ďalej stíhaní na slobode. „P. vyšetrovanie bolo skončené, predpokladám, že vyšetrovateľ
spis predloží prokurátorovi a ten rozhodne, čo ďalej,“ hovorí U.. „T. podaná obžaloba, dôkazy bude
hodnotiť súd,“ dodal W..
Po prepustení z väzby môže obvinený poslanec už dnes nastúpiť do parlamentu a hlasovať. „Ak zanikne
prekážka na výkon poslaneckého mandátu, mandát sa obnovuje,“ uviedol ústavný právnik H. P..
V F. rade P. doteraz zastupovala P. Q., tá bude musieť po jeho návrate poslaneckú lavicu opustiť.
H. P. s E. zatkla koncom novembra po tom, ako zobrali od podnikateľa D. U. úplatok pol milióna korún.
H. našli peniaze v P. kufríku. Q. však obvinenie z korupcie odmietol.

Čo sa stalo v kauze P.

* XX. novembra - H. prichytila priamo pri braní úplatku poslanca G. P. z U. a šéfa úradu T. samosprávneho
kraja E. E., obidvaja skončili v cele policajného zadržania.
* XX. novembra - H. vydal na trestné stíhanie svojho člena G. P., poslanci súhlasili aj s jeho väzbou.
* XX. novembra - J. rozhodol, že poslanec G. P. zostane vo vyšetrovacej väzbe aj so šéfom úradu T.
samosprávneho kraja E. E..
* Od decembra obaja opakovane podávali sťažnosť na súd a žiadali prepustenie. J. ich žiadosti viac
ráz zamietol.
* XX. januára - V nitrianskej väznici vyšetrovateľ posadil P. a E. proti sebe, aby ich konfrontoval. Aj keď
obvinenie z korupcie obaja odmietajú, ich verzie boli odlišné.
* 3. marca - H. skončila vyšetrovanie úplatkárskej aféry poslanca G. P. (U.) a jeho straníckeho kolegu
E. E..
* 4. marca - P. súd v F. prepustil z väzby poslanca G. P. a bývalého vysokého úradníka T. samosprávneho
kraja E. E., ktorí sú obvinení v úplatkárskej kauze. Z. strávili za mrežami viac ako tri mesiace. R. pripravil
pre prokurátora návrh na podanie obžaloby. Z. hrozí, ak ich súd uzná za vinných, až osem rokov väzenia.

Q., podľa ktorých E. zobral úplatok pol milióna korún a bol prichytený priamo pri preberaní úplatku sú
nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

X.X. Dňa XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autorky C. Q. s názvom „ P. aj E.
tvrdia, že sú nevinní“, v ktorom bolo uvedené:

H. súd sa včera postavili poslanec U. G. P. a riaditeľ N. T. samosprávneho kraja E. E.. Z. sú obžalovaní z
toho, že mali zobrať pol milióna korún za sprostredkovanie zákazky na dostavbu telocvične. Na hlavnom
pojednávaní na Z. súde v T. T. obaja tvrdili, že sú nevinní a že ide o komplot voči ich osobám. H. P.
stojí za ním J..
Q. služba odmietla tieto slová komentovať. H. ministerstva vnútra J. na prípade nespolupracovala. E.
však namiesto J. obvinil nepriamo P.. „ D. pravda je, že som bol XX. novembra v kancelárii U. zadržaný
políciou.“ H. pred súdom E.. „ P. tvrdí, že bol na toalete. Ja tvrdím na sto percent, že z nás troch miestnosť
neopustil nik,“ uviedol.
E. stretnutie s podnikateľom D. U. vybavil P.. H.. P. doniesol pol milióna korún, mal byť P. rodinným
priateľom. U. spolupracoval s políciou ako agent provokatér. H. E. podnikateľ počas ich jediného
osobného stretnutia povedal, že „tak ja vám tu takto dávam XXX-tisíc“. E. sa podľa svojho tvrdenia obrátil
k oknu a povedal: „ tak pardon, so mnou asi nie, ak máte niečo s pánom P....ale so mnou nie.“ Čo sa
dialo za jeho chrbtom, nevie.
H. potom pri razii v kancelárii U. našla peniaze v kufríku poslanca U.. „F. obálku ani peniaze som nikdy
nepýtal, ani nezobral. F. to tam dal, ale ja nie. H. stretnutia som odišiel na toaletu“, povedal P..
H. prokuratúry však U. dal pol milióna v obálke E., ten obálku odovzdal P., ktorý si ju mal dať do kufríka.
Z. vysokopostavení muži čelia obvineniu z prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody. Po vyhlásení
výsledkov výberového konania na prístavbu telocvične v W. nad U. mal P. oznámiť podnikateľovi, že
má dať E. určitú sumu, lebo môže dôjsť k určitej zmene vo výberovom konaní. H. má dať päť percent
z investičných nákladov, teda XXX-tisíc korún, a desať percent z predpokladaného objemu prác, teda
ďalších XXX-tisíc. U. pojednávanie pokračuje dnes výsluchom svedkov.

Q., že U. dal pol milióna v obálke E. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

X.X. Dňa XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autorky R. R. s názvom „E. stáť pred
R. súdom“, v ktorom bolo uvedené:

N. kauza poslanca G. P. z U. a šéfa úradu T. samosprávneho kraja E. E. mala byť prvým prípadom,
o ktorom by rozhodoval R. súd. W. bol, aby konal aj v korupčných kauzách politikov. W. sa tak však
nestalo. H. v poslednej chvíli zmenil účinnosť zákona o R. súde. Ten začne rozhodovať až v septembri,
hoci to malo byť už v máji. W. musel preto prokurátor z F. podať na Z. súd v T. T., v meste, kde P. aj E.
zastávali najvyššie stranícke a samosprávnej funkcie. H. zriadenie tohto súdu s pôsobnosťou pre celé
J. malo zrušiť takéto regionálne väzby.
„H. súdu prelomí väzby medzi štátnymi a justičnými orgánmi, či zlepší nezávislé konanie v korupčných
kauzách,“ vyhlásil minister spravodlivosti C. A..
J. banskobystrického súdu S. H. dokonca podal námietku, že sa cíti byť zaujatý rozhodovať v tomto
prípade, pretože jedného z obvinených pozná. P. súd v T. T. však jeho námietke nevyhovel. „R. s
obžalovaným nebol v prípade sudcu taký blízky, aby bol dôvodom na vylúčenie tohto sudcu z konania
v tejto veci,“ zdôvodnil rozhodnutie súdu v máji hovorca súdu O. P..
H. niektorým kompetenciám R. súdu boli aj samotní politici. J. sa nepáči ani poslancom a žiadali vládu,
aby z jeho pôsobenia vylúčila konanie voči ústavným činiteľom. H. súdu bol spolu s ďalšími poslancami
pri schvaľovaní v parlamente aj samotný P.. A. sa pri hlasovaní o zákone opýtal, čo je na tomto súde
dobré. F. za zákon nehlasoval.

Čo sa stalo v prípade P.

XX. novembra XXXX - H. prichytila priamo pri braní úplatku poslanca G. P. z U. a šéfa úrad T.
samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele policajného zadržania

XX. novembra - H. vydal na trestné stíhanie P., poslanci súhlasil aj s jeho väzbou
XX. novembra - J. rozhodol, že P. spolu s E. zostanú vo vyšetrovacej väzbe
marec XXXX - H. skončila vyšetrovanie
marec - P. súd v F. prepustil z väzby P. a E.. Z. strávili za mrežami viac ako tri mesiace
júl - Z. súd v T. T. určil hlavné pojednávanie s P. a E.. V prípade preukázania viny im hrozí až osem
rokov väzenia

Q., podľa ktorého bral úplatok šéf úradu T. samosprávneho kraja E. E. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

X.X. Dňa XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autorky L. P. s názvom „J. bránili P.
a E.“, v ktorom bolo uvedené:

C. G. P., ktorý bol prichytený pri preberaní úplatku, na súde tvrdila, že za celu kauzou môže stáť bývalý
politik U. O. P.. Q., že jej to povedal korunný svedok D. U..
Na Z. súde v T. T. včera vypovedalo XX svedkov predovšetkým z okolia obvineného poslanca U. P. a
riaditeľa N. Banskobystrického samosprávneho kraja Milana Mráza. Väčšina z nich sa snažila Hromadu
vykresliť ako nespoľahlivého a nedôveryhodného človeka. Podľa niektorých mal Hromada, ktorý pred
rokom odovzdal polmiliónový úplatok Karlinovi a Mrázovi za získanie objednávky na dokončenie stavby
v Žiari nad Hronom, konať z prinútenia polície.
„Povedal mi, že to musel spraviť, inak by išiel do basy on. Vraj mu prišli na nejaké obchody z minulosti
s elektronikou. Tisíc ráz oľutoval, že narobil problémy našej rodine aj sebe,“ tvrdila vo štvrtok Karlinova
dcéra Kristína. Uviedla aj, že jej Hromada na stretnutí povedal, že za všetkým je vtedajší funkcionár
HZDS O. P., ktorý spolu s E. brali úplatky. H. sa včera pokúsila získať stanovisko P. k jej tvrdeniu,
nepodarilo sa s ním však telefonicky spojiť.
J. s predsedom T. samosprávneho kraja E. E. prišli o okolnostiach výberového konania na dodávateľa
stavby - telocvične v W. nad U. vypovedať členovia výberovej komisie. Q. bývalé radkyne riaditeľa úradu
E., úradníci krajskej samosprávy, tajomník krajskej organizácie U. za demokratické J. a jeho sekretárka.
W. E. E. na súde povedal, že do výberového konania nezasahoval a o nijakých problémoch nevedel. H.
vo štvrtok skončila výpoveď hlavného vyšetrovateľa prípadu, z ktorej sudca vylúčil verejnosť. J. pokračuje
dnes.

Q., podľa ktorého bol odovzdaný polmiliónový úplatok E. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

X.X. Dňa XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autorky L. P. s názvom „J. P. návrh
zamietol“, v ktorom bolo uvedené:

H. trestného stíhania žiadal od súdu poslanec F. rady SR G. P., ktorý je spolu s riaditeľom úradu T.
samosprávneho kraja E. E. trestne stíhaný z brania polmiliónového úplatku. P. si myslí, že pri odpočúvaní
bol porušený zákon o ochrane súkromia. Vo štvrtok sudca Z. súdu v T. T. tento návrh aj návrhy na ďalšie
dokazovanie zamietol a pojednávanie odročil na XX. februára. B. pojednávanie sa vo štvrtok konalo
bez prítomnosti verejnosti a médií. J. sa zaoberal dôkazmi, ktoré sú predmetom štátneho tajomstva a
zvukovými nahrávkami odpočúvaných stretnutí a telefonátov. Do nasledujúceho pojednávania si vyžiada
spis P. súdu v F., čo súvisí s utajovanými zvukovými záznamami.
H. P. obhajcu D. U. neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov došlo k porušeniu
zákona o ochrane súkromia. F. existuje nesúlad medzi týmto zákonom o ochrane súkromia a
medzinárodným C. o ľudských právach, ako aj N. SR, a mal by sa ním zaoberať N. súd SR.
J. E. na to počas prestávky reagoval: „B., aby sa to už skončilo. R., koľko to bude trvať, ak sa bude čakať
na rozhodnutie N. súdu? Z. P. sa už vlani v lete obrátila na N. súd so sťažnosťou, podľa ktorej súdy
dali súhlas na odpočúvanie a nasadenie agenta, čím malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do súkromia
obvinených. N. súd zatiaľ o tejto veci nerozhodol.
E. a P. si podľa obžaloby vypýtali úplatok v novembri XXXX za sprostredkovanie objednávky na prístavbu
telocvične v W. nad U.. P. firmy Q. D. U. obžalovaným ako policajný agent odovzdal úplatok pol milióna
korún. Z. tvrdia, že sú nevinní a že celá kauza je vyrobená na ich diskreditáciu.

Q., že si E. vypýtal úplatok a tvrdenie, podľa ktorého konateľ firmy Q. D. U. obžalovaným (rozumej aj E.)
ako policajný agent odovzdal úplatok pol milióna korún je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

X.X. Dňa XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autorky L. P. s názvom „P. P. a E. sa
blíži ku koncu“, v ktorom bolo uvedené:

J. proces s obžalovaným poslancom F. rady SR G. P. a riaditeľom N. T. samosprávneho kraja E. E.
sa možno tento týždeň skončí. Z. sa, že na hlavnom pojednávaní, ktoré bude v utorok, Z. súd v T. T.
uzavrie dokazovanie prípadu. Na rad by mohli prísť záverečné reči účastníkov konania a pravdepodobne
i rozsudok.
H. i vysokopostavený úradník sú obžalovaní z trestného činu brania úplatku a inej nenáležitej výhody, za
čo im hrozí jeden až päť rokov väzenia. Z. mali XX. novembra XXXX od banskobystrického podnikateľa a
konateľa firmy Q. D. U. prevziať polmiliónový úplatok za sprostredkovanie objednávky T. samosprávneho
kraja na dostavbu telocvične W. strednej školy služieb v W. nad U.. P. a E. zadržali tesne po prebraní
úplatku. Z. však vinu popierajú a celý proces považujú za vykonštruovaný. „J. klame, len sta tak práši,“
vyhlásil v priebehu pojednávania E.. P. svedok a bývalý P. rodinný priateľ U., ktorý bol v čase podplácania
policajným agentom, naopak, povedal: „R. som hral čistú hru. I. povedal som si, že niekto to proti
úplatkom začať musí.“ U. pojednávanie sa začalo pred súdom vlani v júli. Vo veci vypovedali približne dve
desiatky svedkov, medzi nimi aj predseda T. samosprávneho kraja E. E. či úradníci krajskej samosprávy.
P. dcéra P. tvrdila, že U. údajne podplácal z prinútenia polície a celej rodine sa za to ospravedlnil. Z
pojednávania bola viackrát vylúčená verejnosť aj médiá, pretože dokazovanie sa týkalo utajovaných
skutočností. R. ani médiá preto nepočuli zvukové záznamy odpočúvania stretnutí a telefonátov P. a E..
Z. so svojimi obhajcami sa ich viackrát pokúsili spochybniť. „T. do nich robené zásahy, niektoré pasáže
sú celkom vynechané. E. podozrenie, že ich dokonca mohol niekto postrihať a pozliepať,“ tvrdil P.. Aj
podľa E. bola zo záznamov v čase údajného podplácania vynechaná podstatná časť.
Z. P. sa už vlani v lete obrátila na N. súd so sťažnosťou, podľa ktorej súdy dali súhlas na odpočúvanie
a nasadenie agenta, čím malo dôjsť k neoprávnenému zásah do súkromia obvinených. N. súd zatiaľ
o tejto veci nerozhodol. Z toho istého dôvodu P. obhajca v januári požiadal sudcu, aby prerušil trestné
stíhanie. J. tento návrh i návrhy a na ďalšie dokazovanie zamietol.
P. aj E. napriek trestnému stíhaniu vykonávajú svoje doterajšie funkcie naďalej, argumentujúc, že platí
prezumpcia neviny, takže z nich neodstúpia.

Q., podľa ktorého E. prevzal polmiliónový úplatok je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

X.XX. Dňa XX. XX. XXXX denník H. na strane č. XX pod značkou „C. C.“ uverejnil článok s názvom „P.
verzia prípadu je absurdná“, v ktorom bolo uvedené:

J. ani na druhý pokus nedokázal uzavrieť korupčnú aféru G. P. a E. E.. H. raz sa o to postaral poslanec
P., keď v marci tesne pred plánovaným skončením súdneho procesu náhle ochorel a odišiel na liečenie
(hoci lekárske vyšetrenia jeho zdravotné ťažkosti nepotvrdili).
C. raz sa o odklad rozsudku opäť postaral P.. H. marcového „liečenia“ totiž napísal list kľúčovému
svedkovi prípadu, v ktorom vysvetľoval, že od začiatku spolupracoval na odhalení E.. Že bol vlastne na
strane spravodlivosti. A kľúčový svedok - podnikateľ D. U., ktorý polícii pomáhal pri odhalení a prichytení
úplatkárov - sčasti P. najnovšiu verziu potvrdil...
F. všetkým pochybnostiam a zmätkom vo výpovediach kľúčového svedka je však jadro prípadu jasné.
Je známe, že podnikateľ U. a poslanec P. sa dobre poznali ešte pred „akciou“.
H. pôvodnej verzie prípadu P. sprostredkoval pre U. stretnutie s kancelárom T. samosprávneho kraja E.
E. (išlo o verejnú zákazku na opravu školy). E. oznámil výšku provízie, U. sa zdala suma príliš vysoká
a obchod príliš riskantný, preto pristúpil na spoluprácu s políciou.
R. tejto spolupráce bol učebnicovo pekný; polícia zadržala P. a E. priamo pri preberaní úplatku v
hotovosti. R. svedeckým výpovediam U. začala ihneď oboch politikov trestne stíhať. H. to bolo všetko
jasné a logické.

H. nastal až po prepustení P. a E. z vyšetrovacej väzby. P. svedok U. začal meniť výpoveď v prospech
poslanca P.. Q. vraj spolupracoval s U. (ktorý spolupracoval s políciou) na odhalení E. a jeho korupčných
metód.
P. verzia však, na rozdiel od tej prvej, nie je ani jasná, ani logická. Po prvé, P. nemohol nepriamo, cez U.,
spolupracovať s políciou. V takom prípade by o tom polícia niečo musela vedieť. Po druhé, P. nemohol
spolupracovať s U. na odhalení E. ani súkromne, na vlastnú päsť. U. by ho v takom prípade musel už
na začiatku upozorniť, že Mráza „rozpracoval“ aj on s vyšetrovateľom.
Po tretie, U. radikálne zmenil výpoveď v prospech stíhaného P. až ku koncu súdneho procesu. P. bol
Karlin s E. vo väzbe, a bez pomoci svojej strany, Hromada svedčil proti obom, presne v duchu pôvodnej
verzie.
Nakoniec teda hrozí, že v sieti spravodlivosti opäť uviazne len tá menšia ryba. Tá väčšia, ktorá veľa vie
a mohla by kompromitovať ešte väčšie ryby, ostáva pod ochranou „vyššej moci“.
Tvrdenie, podľa ktorého Mráz oznámil výšku provízie a prebral úplatok v hotovosti je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje O.. E. E..

1.11. Dňa 05. 05. 2005 denník Pravda na strane č. 12 pod značkou „C. C.“ uverejnil článok s názvom
„P. ako precedens“, v ktorom bolo uvedené:

Keď v novembri 2003 P. s E. prichytili pri preberaní polmiliónového úplatku, vyzeralo to na krátky
proces. Čo iné vás môže čakať, keď vás polícia nachytá pri preberaní kufríka peňazí? Samozrejme, za
predpokladu, že justičné páky spoľahlivo fungujú...
Poslanec P. teraz uteká pred spravodlivosťou tým najprimitívnejším spôsobom. Hrá sa na detektíva,
ktorý chcel odhaliť E.. A snaží sa na svoju stranu získať kľúčového svedka - podnikateľa Hromadu.
Keďže svedok začal záhadne meniť výpoveď v prospech P., sudca musel konečné rozhodnutie opäť
odložiť. C., že len preto, aby si vo veci urobil jasno.
R., že k jasnému obrazu kauzy neprispeli ani médiá. F.. F. toho, aby poukázali na rozpory v P. verzii,
predstavili ju takmer ako fakt. Q. informovala, že P. vraj spolupracoval s políciou. Čo je zjavný nezmysel.
F. to ani polícia a netvrdí to ani sám P.. I. zas informovali, že údajne spolupracoval s policajným agentom.
E. nezmysel. U. nebol žiadny agent, ale obyčajný podnikateľ, ktorý pomáhal polícii.
P. si v istom zmysle slova sám vyvracia vlastné tvrdenia. J. hovorí, že pracoval na odhalení straníckeho
kolegu E.. Q. hovorí, že nie je „podrazák“, a že nikdy by nešiel proti nemu, lebo mu dôveroval. H. rokom
P. tvrdil, že o spolupráci U. s políciou „v žiadnom prípade nevedel“, že sa stal obeťou politickej pasce.
Q. tvrdí, že pascu sám nastražil. A sám do slučky vopchal nielen E., ale aj svoju hlavu.
J. má dnes len dve možnosti. T. napriek zmätkom vo výpovedi svedka P. odsúdi, hoci aj za cenu istého
rizika. I. ho oslobodí. A ukáže tým, že skorumpovaným politikom nič nehrozí ani v prípade, že ich policajti
chytia s úplatkom priamo pod pazuchu.

Q., podľa ktorého E. chytili pri preberaní polmiliónového úplatku je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. sa ospravedlňuje O.. E. E..

X.XX C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. 1, X uverejnil článok pod značkou „ok, bum“ s názvom:
„P. dostal rok väzenia, E. súd oslobodil“, v ktorom bolo uvedené:

S. za mrežami, taký je trest pre poslanca U. G. P., obvineného z brania úplatku. O. o prvý prípad, keď
súdy poslali za korupciu vysokopostaveného politika do väzenia. U. poslanca policajti prichytili s pol
miliónom v kufríku, dostal včera trest na spodnej hranici. C. obvineného politika U. v tejto kauze E. E.
súd pre nedostatok dôkazov dokonca zbavil obvinenia. H. práve jemu boli podľa obžaloby peniaze z
úplatku určené.
P. dostal okrem väzenia pokutu XXX-tisíc korún. F. rozsudku zostáva naďalej členom parlamentu,
nezakročilo proti nemu zatiaľ ani E. hnutie. R. totiž zatiaľ nie je právoplatný, pretože poslanec aj
prokurátorka sa proti nemu odvolali.
H. nesúhlasí najmä s oslobodením šéfa úradu T. samosprávneho kraja E.. „odvolala som sa,
predovšetkým proti oslobodzujúcej časti rozsudku. Z. sme totiž podávali pre trestný čin spáchaný
v spolupáchateľstve,“ vysvetlila prokurátorka P. Q.. I. hlavný dôkaz súdu poslúžili odpočúvania zo
schôdzky P. s podnikateľom D. U., ktorá sa odohrala koncom novembra XXXX v banskobystrickom hoteli
A.. Q. si P. od policajného agenta U. vypýtal XXX - tisícový úplatok s vysvetlením, že peniaze sú pre E..

Q. mal zariadiť, aby U. firma dostala lukratívnu zákazku na dostavbu telocvične v W. nad U.. „ T. úplatky
na všetky strany,“ hovorí o nahrávke z odpočúvania P. na adresu E.. U. ďalej odporučil, aby doniesol
„aspoň päťstovku“. H. následne pri naplánovanom zákroku v kancelárii U., kde boli všetci traja, našla
peniaze v poslancovom kufríku. H. súdu to dokazuje, že úplatok prijal práve on.
P., ktorý svoju verziu prípadu viackrát pozmenil, včera aj po vyhlásení rozsudku trval na svojej nevine.
„ J. konal pod veľkým tlakom. C. sa cieľ, s ktorým bol celý tento komplot zámerne urobený. T. to pasca,
ktorá sa zneužila a vyšlo z toho toto,“ povedal. Za celou kauzou sú podľa neho ekonomické záujmy
istých banskobystrických kruhov. „R. k tomu neviem povedať a ani nechcem“, dodal P..
E. bol naopak s rozsudkom spokojný. „J. rád, že pravda vyšla najavo, hoci následky v mojom vnútri nie
sú týmto odstránené. W., ako dokonalejšie očistím svoje meno“, uviedol. Za štyri mesiace strávené vo
väzbe chce žiadať odškodnenie. H. vlastných slov uvažuje aj nad tým, že ešte bude P. žalovať. H. súdu
neexistuje nijaký dôkaz o tom, že by peniaze žiadal naozaj E.. „T. v miestnosti, ale nijakým spôsobom sa
nezapojil do preberania peňazí. I. sa nepoďakoval, čo potvrdil svedok U. i zvukové záznamy,“ spresnil
sudca H. H..
Počas procesu sa nepodarilo s určitosťou preukázať, komu boli peniaze naozaj určené. „H. sa našli v
kufríku P.. H. vyznieva nelogicky, že boli určené pre E., keď E. mal tak isto pri sebe tašku, do ktorej
mohol sumu vložiť,“ uviedol ďalej v odôvodnení sudca. U. pojednávanie v kauze pred okresným súdom
prebiehalo od júla minulého roka. J. vypočul XX svedkov, množstvo utajených záznamov z odpočúvania,
podrobne sa zaoberal výberovým konaním na dostavbu telocvične. Z. obžalovaných viackrát spochybnili
rozporné výpovede korunného svedka a predložili aj znalecký posudok, podľa ktorého bola U. zákazka
napokon predražená o X,X milióna korún. J. však tento dôkaz zamietol, pretože podľa neho nesúvisel
s prípadom.
Q. pred koncom pojednávania P. namietol zaujatosť sudcu. Z. to tým, že sudca sa s E. pozná dôvernejšie
ako len z hokeja, ako tvrdil na začiatku. F. však vzniesol neskoro, a tak nebola vôbec braná do úvahy.
Q. si má P. odpykať vo väznici s najmiernejším režimom. Ak by odvolací súd väzenie pre poslanca
potvrdil, musel by sa vrátiť ešte pár mesiacov za mreže, kde strávil počas vyšetrovacej väzby už viac
ako štvrť roka.

Q., že peniaze, ktoré si vypýtal P. od policajného agenta U. sú pre E. je nepravdivé.
Q., že E. mal zariadiť, aby U. firma dostala lukratívnu zákazku na dostavbu telocvične v W. nad U. je
nepravdivé.
Q., že E. berie úplatky na všetky strany je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

X.XX C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autora M. E. s názvom: „ Ak sa rozsudok
potvrdí, poslanec môže prísť o mandát“, v ktorom bolo uvedené:

H. G. P. (ĽS U.) v prípade potvrdenia včerajšieho rozsudku odvolacím súdom príde o svoj mandát v F.
rade. Ak však odvolací súd zmierni P. súčasný ročný trest za korupciu na podmienku, mohol by naďalej
sedieť v parlamente.
H. to ústavný právnik H. P.. „Z ústavného textu nie je vyvolaný zánik poslaneckého mandátu pri
podmienečnom odklade trestu,“ uviedol. H. podľa neho stráca mandát vtedy, ak ho súd právoplatne
odsúdi za úmyselný trestný čin a uloží mu nepodmienečný trest.
Ak by teda odvolací súd P. potvrdil ročný trest, vráti sa za mreže. Po zadržaní políciou s polmiliónovým
úplatkom v novembri XXXX totiž strávil vo väzbe iba o niečo viac ako tri mesiace. H. zákona môže o
prepustenie z výkonu trestu požiadať najskôr až po pol roku väzenia. Q. vo väzení by mal zostať ešte
takmer tri mesiace. O prípadnom predčasnom prepustení by opäť rozhodoval súd.
P., ktorý sa počas súdneho procesu nechal hospitalizovať so srdcovými ťažkosťami, sa však ešte môže
právnymi kľučkami väzeniu dočasne vyhnúť. A to práve pre zdravotné dôvody, keď môže požiadať o
odloženie výkonu trestu, prípadne sa obrátiť na prezidenta so žiadosťou o milosť. „O odklade výkonu
trestu zo zdravotných dôvodov musí však rozhodnúť súd,“ uviedol vedúci katedry trestného práva K.
P. R. M.. J. môže nariadiť znalcovi preskúmať P. zdravotný stav. Ak by znalec zistil, že štát je schopný
zabezpečiť výkon jeho trestu, P. by väzeniu neminulo. V prípade zdravotných problémov by si mohol svoj
trest odpykať v trenčianskej väznici. K. amnestie zo strany prezidenta O. G. vidí M. nereálne. U. štátu
dosiaľ neudelili nijakému odsúdenému milosť. Aj keď v prípade potvrdenia verdiktu by mal P. automaticky
prísť zároveň o členstvo v ĽS - U., hnutie zatiaľ jednoznačne stanovisko ku kauze neprijalo. H. súdne
rozhodnutie podľa hovorcu O. W. rešpektuje, ale počká až na definitívny verdikt.

V prípade odsúdenia musia P. z ĽS - U. vylúčiť. „J. inú možnosť neponúkajú,“ uviedol W.. P. prípadom
sa bude v pondelok zaoberať grémium. J. však o P. post v parlamente nepríde. Po prípadnom potvrdení
rozsudku uvoľnený post zaujme náhradník.
P. spoluobžalovaný E., ak chce zostať na svojom poste riaditeľa úradu T. samosprávneho kraja, musí
zostať netrestaný. P. ho okresný súd v plnom rozsahu oslobodil, v úrade môže zostať. V prípade
právoplatného odsúdenia by musel podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme svoj post opustiť.
H. riaditeľa môže vykonávať iba bezúhonná osoba.

H. poslanca P.

* XX. novembra XXXX - H. prichytila pri braní úplatku poslanca G. P. z U. a šéfa úradu T. samosprávneho
kraja E. E., obidvaja skončili v policajnej cele
* XX. novembra - H. vydal na trestné stíhanie P.. H. súhlasili aj s jeho väzbou
* XX. novembra - J. rozhodol, že P. spolu s E. budú tráviť vyšetrovanie za mrežami
* marec XXXX - H. skončila vyšetrovanie návrhom na podanie žaloby
* marec - P. súd v F. prepustil z väzby P. a E.. Z. strávili v cele viac ako tri mesiace
* 8. júla - Z. súd v T. T. otvoril proces
* 3. mája XXXX - Z. záverečné reči
* 9. mája XXXX - J. uznal P. za vinného, E. oslobodil

Q., podľa ktorého polícia prichytila pri braní úplatku šéfa úradu T. samosprávneho kraja E. E. je
nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

X.XX C. XX. XX. XXXX bol v denníku H. uverejnený článok autora pod značkou (bum, mm) s názvom
„H. o kauze P. a E. mlčí“, v ktorom bolo uvedené:

S. vnútra odmieta komentovať, či má polícia podiel na E. oslobodení tým, že nezabezpečila dôkazy.
H. súd v polmiliónovej korupčnej afére oslobodil E. E., ktorému bol podľa obžaloby úplatok určený? H.,
že polícia nezabezpečila všetky dôkazy tak, ako mala, včera ministerstvo vnútra odmietlo komentovať.
H. pre nedostatok dôkazov súd E. obvinenia zbavil, kým jeho kolegu G. P. uznal za vinného.
„E. vnútra sa k prípadu až do právoplatného rozhodnutia súdu nebude vyjadrovať,“ uviedla D. H. z
tlačového oddelenia rezortu. J. skonštatoval, že proti E., ktorý si podľa odpočúvaní rozhovoru P. s
podnikateľom D. U. úplatok pýtal, žiadne iné dôkazy neexistujú. F. ho ani záznamy rozhovorov zo
stretnutia s P. a podnikateľom, kde došlo k odovzdaniu peňazí. H. sa odvolala. Q. na tom, že E. bol
spolupáchateľ.
H. prípadov, keď sa polícii nepodarilo zabezpečiť dostatok dôkazov, aj keď pôvodne vyzeralo všetko
jasné, je viacero. D. z najznámejších je kauza modelingového experta J. D., ktorému v minulosti polícia
našla v aute väčšie množstvo heroínu. P. však policajti na mieste činu dôkladne nezaistili odtlačky prstov,
muselo byť napokon stíhanie zastavené.
T. šéf vyšetrovateľov D. O. tvrdí, že na J. chýba odborná diskusia, ktorá by viedla k tom, aby sa chyby pri
vyšetrovaní neopakovali. „H. polície a prokuratúry by skvalitnila analýza prípadov. C. by sa tak vyvarovať
chybám do budúcnosti. H. je však aj obrovská zaťaženosť vyšetrovateľov a prokuratúry“, tvrdí O.. H. na
to, že v M. vydávajú P. zborník, kde závažné prípady rozoberajú viacerí experti. Aj predseda branno-
bezpečnostného výboru S. P. si myslí, že o kauzách by sa malo po ich uzavretí viac hovoriť. „T. by možné
zistiť, kde je potrebné zlepšiť odborné či technické vybavenie polície,“ dodal.

Z. v úplatkárskej afére

* H. P. uložil súd za prevzatie XXX tisícového úplatku o polovicu nižší trest, ako dostal pred rokom sudca
O. R. za to, že mal zobrať úplatok XX tisíc. Z. pritom polícia zadržala s nasadením agenta pri preberaní
peňazí. S. zatiaľ nie sú právoplatné.
* U. svedok úplatkárskej aféry, podnikateľ D. U. bol pôvodne P. rodinný priateľ. H. policajných nahrávok
sa spolu v banskobystrickom hoteli A. dohodli na úplatku pre E.. Q. však sudca napokon oslobodil,
pretože nijaké ďalšie dôkazy sa proti nemu nenašli.

* P. pôvodne tvrdil, že o úplatku nič nevie. H. pojednávania dokonca kauzu označil za komplot polície
a tajnej služby proti jeho osobe. F. prišiel s vysvetlením, že si chcel spolu s U. preveriť podozrenia z
korupcie na N. T. samosprávneho kraja.
* Z. s peniazmi, ktorú polícia zaistila v P. kufríku, bola označená špeciálnym práškom. J. po ňom sa však
po policajnom zákroku na rukách poslanca nenašli - ani odtlačky jeho prstov na obálke.

Q., podľa ktorého si E. pýtal úplatok je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

X.XX.Dňa XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X pod značkou „odu“ uverejnil článok s názvom „H. boli
viacerí politici, odsúdený nebol ani jeden“, v ktorom bolo uvedené:

D. prípad korupcie politikov za druhým rieši najmä v posledných mesiacoch polícia. Aj keď boli viacerí
pristihnutí pri čine, právoplatne nebol odsúdený ešte ani jeden z nich.
Za branie pol miliónového úplatku odsúdil síce súd v máji poslanca NR SR G. P. (U.), rozsudok však
nie je právoplatný. P. dodnes sedí v parlamente. H. trestu na najnižšej hranici sa totiž odvolal, neskôr
podal námietku proti zaujatosti senátu banskobystrického krajského súdu, ktorý mal o jeho korupčnej
kauze rozhodnúť. O námietke má teraz rozhodnúť F. súdu.
H. P. prichytila polícia v novembri XXXX pri braní pol miliónového úplatku spolu so šéfom N. T.
samosprávneho kraja E. E.. Z. skončili vo vyšetrovacej väzbe, z ktorej ich prepustili po skončení
trojmesačného vyšetrovania. J., ktorý trval XX mesiacov, odsúdil P. na pokutu a rok väzenia. E., ktorému
bol podľa obžaloby úplatok určený, pre nedostatok dôkazov oslobodil. J. to odôvodnil tým, že pri zákroku
v kancelárii U. sa peniaze našli práve v P. kufríku. H. vyšetruje podozrenie z kupovania hlasov poslancov
v parlamente. H. ANO Pavol S. jej odovzdal nahrávku, na ktorej nezávislá poslankyňa O. U. hovorí o
ponukách za hlasovanie v F. rade. S. podal na polícii aj ďalšie trestné oznámenie pre podozrenie zo
spáchania trestného činu podplácania ďalšieho poslanca NR SR.
P. kauzy sa nevyhli ani komunálnej politike. Za branie úplatku čelia obžalobe nielen starostovia, ale aj
viceprimátor či primátor. Za vybavovanie päťmiliónového úplatku je obžalovaný starosta bratislavskej
mestskej časti S. H. T.. H. výsledkov vyšetrovania mal byť úplatok od súkromnej firmy O. In za
sprostredkovanie lukratívnej zákazky v T. mestskej časti. H. T. nezadržali pri preberaní peňazí. H.
vyšetrovania polícia vlastnou chybou prišla o záznamy T. telefonátov, ktoré mali slúžiť ako dôkazy. H. s
T. sa začal na R. súde tento mesiac. P. padne verdikt, zatiaľ nie je známe. T. obvinenia odmieta.
Z korupcie je obvinený aj košický viceprimátor L. M.. Q. vlani zadržala polícia pri preberaní miliónového
úplatku v sídle stavebnej firmy P., ktorá získala zákazku na výstavbu nájomných bytov na M.. E. R.
H. oznámil, že celková výška úplatku mala predstavovať osemnásť miliónov a M. putoval na niekoľko
mesiacov za mreže. R. dodnes tvrdí, že nešlo o úplatok, ale o vyrovnanie dlhov z čias, keď ešte na
košickom magistráte nepôsobil.
V súvislosti s výstavbou nájomných bytov je obvinený aj starosta košickej M. A. A.. J. byty totiž neboli
postavené a peniaze sa stratili nevedno kam. A. polícia obvinila zo zneužitia právomoci verejného
činiteľa, konateľa stavebnej firmy E. E. z podvodu. R. sú na slobode, obžaloby ešte nepadli. Vo
vyšetrovacej väzbe doteraz sedí primátor R. E. J. A.. Q. v marci zadržali policajti pri preberaní XXX-
tisícového úplatku. H. mu dal podnikateľ R. T., ktorému mesto prenajalo pozemky okolo termálneho
kúpaliska na XX rokov za symbolickú korunu. H. mal na pozemkoch postaviť ubytovanie s celoročnou
prevádzkou, namiesto toho tam umiestnil len maringotky. H. mal podnikateľovi za úplatok vybaviť, že o
výhodný prenájom nepríde. H. R. súd by sa mal A. postaviť už na budúci týždeň.

Q., podľa ktorého šéfa úradu T. samosprávneho kraja E. E. prichytila polícia v novembri XXXX pri
preberaní pol miliónového úplatku je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

X.XX C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autora M. E. s názvom „J. s poslancom
P. môže pokračovať“ , v ktorom bolo uvedené:

T. krajskí sudcovia môžu uzavrieť korupčný prípad poslanca U. G. P. a riaditeľa N. T. samosprávneho
kraja E. E.. F. súd totiž v uplynulých dňoch potvrdil, že sudcovia nie sú zaujatí voči obžalovanému P.,

ktorý na okresnom súde dostal za polmiliónový úplatok ročné väzenie. „P. súd v T. T. tak môže v kauze
rozhodnúť,“ uviedla riaditeľka kancelárie predsedu F. súdu L. S..
P. námietka proti zaujatosti súdu znemožnila prípad uzavrieť už v tomto roku. P. z vyše päťdesiatich
sudcov banskobystrického krajského súdu sa musel písomne vyjadriť ku P. obvineniu. Z. súd pritom
kauzu rozhodol už X.mája tohto roku. P. poslanca uznal za vinného a okrem väzenia ho potrestal
stotisícovou pokutou, E. oslobodil.
H. verdiktu sa odvolala okrem P., ktorý tvrdí, že je nevinný, aj prokuratúra. Tá žiada odsúdiť aj E.. H.
prokuratúry obaja obžalovaní úmyselne porušili záujem štátu, „spolčili sa, aby získali úplatok“. R. dospel
k záveru, že poslanec úplatok prevzal v novembri pred dvomi rokmi od podnikateľa za sprostredkovanie
zákazky na dostavbu telocvične v W. nad U.. P. tvrdí, že peniaze boli určené pre riaditeľa N. T.
samosprávneho kraja E.. H. rozsudku do volieb by znamenalo P. odchod z parlamentu.

H. P. kauzy

* XX. novembra XXXX - polícia prichytila pri preberaní úplatku poslanca G. P. (U.) a šéfa N. T.
samosprávneho kraja E. E.. Z. skončili v policajnej cele
* XX. novembra - parlament vydal na trestné stíhanie P. a poslanci súhlasili aj s jeho väzbou
* XX. novembra - sudca rozhodol, že P. spolu s E. budú tráviť vyšetrovanie za mrežami
* marec XXXX - polícia skončila vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby.ň
* marec - po viac ako troch mesiacoch väzby P. súd v F. rozhodol o ich prepustení
* 8. júla - začal sa proces na Z. súde v T. T.
* 3. mája XXXX - odzneli záverečné reči
* 9. mája XXXX - súd uznal P. za vinného, E. oslobodil. P. a prokuratúra sa proti rozsudku odvolali.

Q., že E. sa „spolčil, aby získal úplatok“ je nepravdivé.
Q., podľa ktorého polícia prichytila pri preberaní úplatku šéfa úradu T. samosprávneho kraja E. E. je
nepravdivé.
Q., že peniaze boli určené pre E. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

X.XX C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autorky P. L. s názvom „H. súd v P.
P.“ , v ktorom bolo uvedené:

Z. konanie v úplatkárskej kauze poslanca NR SR za U. G. P. a bývalého riaditeľa N. T. samosprávneho
kraja E. E. sa začne v T. T. na krajskom súde XX. februára.
Z. súd ešte vlani 9. mája odsúdil P. za branie polmiliónového úplatku na rok väzenia a peňažný trest
stotisíc korún. E., obžalovaného za ten istý trestný čin, súd pre nedostatok dôkazov oslobodil. H.
rozsudku sa odvolal P. i prokurátor. W. odvolacieho konania na banskobystrickom krajskom súde však
oddialila P. námietka proti zaujatosti všetkých jeho sudcov. H. neho sudca D. U. a E. sú ako bývalí
spolužiaci v priateľskom vzťahu a E. obhajca Q. U. bol podpredsedom krajského súdu práve v období,
keď mu predsedal U.. Sudca U. je pritom svokrom sudcu okresného súdu S. H., ktorý v tejto korupčnej
kauze rozhodoval.
To malo podľa P. vyvolávať podozrenia, že môže dôjsť k ovplyvneniu procesu.
K námietke zaujatosti sa muselo písomne vyjadriť viac ako XX sudcov krajského súdu. Až na základe
toho F. súd vlani v decembri potvrdil, že sudcovia nie sú zaujatí proti obžalovanému P..
H. úplatok mali obaja obžalovaní prevziať ešte XX. novembra XXXX od banskobystrického podnikateľa
za sprostredkovanie objednávky vyššieho územného celku na výstavbu telocvične v W. nad U..
Ak odvolací krajský súd potvrdí rozsudok ešte do júnových predčasných volieb, P. bude musieť z
parlamentu odísť.

N. kauza poslanca P.

* XX. novembra XXXX polícia zadržala poslanca G. P. (U.) a vtedajšieho riaditeľa N. T. samosprávneho
kraja E. E. krátko potom, čo im podnikateľ odovzdal polmiliónový úplatok
* XX. novembra parlament vydal na trestné stíhanie P. a poslanci súhlasil aj s jeho väzbou
* marec XXXX - polícia skončila vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby, po troch mesiacoch väzby
P. a E. prepustili

* 8. júla XXXX sa začal proces na Z. súde v T. T.
* 9. mája XXXX súd uznal P. za vinného, E. oslobodil
* XX. februára XXXX sa začne na P. súde v T. T. odvolacie konanie

Q., podľa ktorého E. E. odovzdal podnikateľ pólmiliónový úplatok je nepravdivé

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E. .

X.XX C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X pod značkou „ok, bum“ uverejnil článok s názvom „J.
zrušil P. trest za korupciu“, v ktorom bolo uvedené:

Aj keď polícia pred vyše dvoma rokmi prichytila poslanca za U. G. P. s polmiliónovým úplatkom v kufríku,
stále je na slobode. T. krajský súd, ktorý mohol včera P. kauzu uzavrieť, totiž pôvodný verdikt o vine
napokon zrušil. H. sa tak vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. P. súd označil vlaňajšie rozhodnutie
okresného súdu za predčasné najmä vo vzťahu ku P. spoluobžalovanému E. E., ktorý bol spod obžaloby
oslobodený. „Je dôvodné podozrenie, že aj on je páchateľom, čo však nevylučuje, že môže byť napokon
oslobodený,“ povedal predseda senátu I. R.. C., že v celej veci zostalo veľa nezodpovedaných otázok.
Z. súd preto teraz musí doplniť dôkazy a tiež napraviť pochybenia, ktorých sa dopustil počas konania.
F. prokurátor O. E. je podľa vlastných slov s rozhodnutím spokojný, keďže takýto postup tiež navrhoval. J.
P. sa k záverom senátu odmietol bližšie vyjadriť. H. iba, že „raz pravda vyjde najavo“. „T. toto rozhodnutie
ako bernú mincu. E. si však, že najviac dôkazov bude potrebovať doktor P.,“ skonštatoval po skončení
pojednávania E.. Q. bol v čase spáchania skutku riaditeľom úradu T. samosprávneho kraja. Z. súd ho
oslobodil, aj keď bol zatknutý s P. po prevzatí peňazí v jednej kancelárii. Z. naďalej trvajú na tom, že
sú nevinní.
V novom konaní musí okresný súd doplniť dokazovanie o ďalšie výpovede policajtov, ktorí boli pri
zásahu. S. musí znovu vypočuť aj korunného svedka D. U., pretože vypovedal vždy inak. Z. súd v
máji minulého roku odsúdil P. za branie polmiliónového úplatku na rok väzenia a peňažný trest stotisíc
korún. E. oslobodil pre nedostatok dôkazov. H. rozsudku sa odvolal P. aj prokuratúra. H. obžaloby mali
polmiliónový úplatok P. s E. zobrať od podnikateľa U. za sprostredkovanie objednávky na výstavbu
telocvične v W. nad U..
P. sa potom, čo ho policajti zatkli s úplatkom, odmietol vzdať poslaneckého kresla a postavilo sa zaňho
aj U.. E. si neuplatňoval len počas vyšetrovacej väzby, v parlamente ho vtedy zastupovala P. Q..
Po prepustení na slobodu sa P. do poslaneckých lavíc vrátil. F. by o mandát mohol poslanec prísť iba v
tom prípade, ak by ho súd právoplatne poslal za mreže. A keďže sa teraz jeho prípadom bude zaoberať
okresný a potom zrejme opäť aj krajský súd, proces sa natiahne najmenej o niekoľko mesiacov.

H. poslanca P.

* október XXXX - kandidát U. G. P. nastúpil po voľbách do F. rady
* november XXXX - priamo pri bratí úplatku policajti zadržali poslanca G. P. z U. a šéfa úradu T.
samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele
* marec XXXX - polícia skončila vyšetrovanie a súd prepustil P. s E. z väzby
* máj XXXX - Z. súd v T. T. uznal P. vinným. H. ho ročným väzením a pokutou XXX-tisíc korún. E. oslobodil
* február XXXX - odvolací súd zrušil verdikt a vrátil celú kauzu okresnému súdu na opätovné konanie
* jún XXXX - P. dňom volieb vyprší poslanecký mandát

Q., podľa ktorého priamo pri preberaní úplatku policajti zadržali šéfa úradu T. samosprávneho kraja E.
E. je nepravdivé.
Q., že E. spáchal skutok je nepravdivé.
Q., že E. mal zobrať polmiliónový úplatok od podnikateľa U. za sprostredkovanie objednávky na výstavbu
telocvične v W. nad U. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E. .

X.XX C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. XX pod značkou „C. C.“ uverejnil článok s názvom „C.
je to“, v ktorom bolo uvedené:

V máji XXXX sme tu oslavovali jedno drobné a trochu dokaličené víťazstvo - poslanec U. G. P. bol
odsúdený za korupciu. Q. bol síce smiešne mierny, P. komplic E. E. bol oslobodený, ale... F. všetkým
problémom sa podarilo zovrieť aspoň poslanca. C. to už neplatí. Z. súd pôvodný rozsudok zrušil a nariadil
nový proces.

P. súdu treba uznať, že rozsudok, ktorý zrušil, bol až krikľavo nelogický a nespravodlivý. F. v prípade
P., ktorý bol usvedčený, ale v prípade E., ktorého okresný sudca minulý rok oslobodil. P. bol totiž
len sprostredkovateľ medzi podnikateľom U. a krajským kancelárom E., ktorý mal všetko zariadiť.
Oslobodenie E. bolo z tohto pohľadu absurdné.
E. mal celý čas viac šťastia, ako si zaslúžil. V jeho prospech hrali tri fakty. Polícia zabezpečila len
nahrávky P., nie E.. Úplatok takisto skončil v kufríku P., nie E.. A sudca, ktorý minulý rok o veci tak
nešťastne rozhodoval, sa sám priznal, že je E. kamarát...
A aby sme si nemysleli, že prípad je málo zamotaný: ukázalo sa, že kľúčový svedok a spolupracovník
polície U. je kamarát G. P.. Preto po celý čas svedčil v prospech kamaráta P. a neprospech E.. Teda
presne opačne, ako to potreboval sudca (kamarát E.).
Odvolací súd bol v zložitej situácii. Ak by uznal pôvodný rozsudok, potvrdil by absurdný stav, v ktorom mal
byť vinný len sprostredkovateľ. Zrušením rozsudku zas riskuje, že stratíme aj to málo, čo bolo doteraz
isté - slučku na hlave P..
H. Karlina a E. pôsobí neuveriteľne. Na začiatku sa polícii podarilo prichýliť dvoch skorumpovaných
politikov priamo pri preberaní úplatku. Na konci - po rozhodnutí odvolacieho súdu - sú obaja bezúhonní
(aj keď stále stíhaní) A šanca, že do obnoveného procesu si bystrickí sudcovia stihnú vytriasť slamu z
topánok a udrieť v plnej sile, je malá. E. ako U. dedinôčka...

Tvrdenie, podľa ktorého je E. skorumpovaný politik „prichytený“ priamo pri preberaní úplatku je
nepravdivé.
Tvrdenie, že krajský kancelár E. mal všetko zariadiť je nepravdivé.
Tvrdenie, že sudca je E. kamarát je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa PEREX a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

1.20 Dňa 03. 08. 2007 denník Pravda na strane č. 3 pod značkou „bum“ uverejnil článok s názvom
„Špecialisti preverujú nahrávky o korupcii exposlanca P.“, v ktorom bolo uvedené:

Preskúmanie pravosti policajných nahrávok, ktoré usvedčujú exposlanca HZDS G. Karlina v korupčnej
kauze spred takmer štyroch rokov, nariadil teraz banskobystrický okresný súd. Ten sa prípadom začal
znovu zaoberať po tom, čo krajský súd zrušil P.ovi ročný trest za branie úplatku a prikázal doplniť ďalšie
dôkazy.
Aj keď polícia v novembri 2003 zatkla vtedajšieho poslanca Karlina s 500-tisícovým úplatkom v kufri,
súdy prípad doteraz nedokázali uzavrieť. Ide pritom o prvú a zatiaľ jedinú korupčnú aféru člena F. rady.
V súčasnosti okresný súd čaká na závery znaleckého posudku k nahrávkam, ktoré vyhotovila polícia.
„Posudok sa týka overenia autentickosti predložených nahrávok. Po tom, čo súd dostane výsledky
skúmania, bude pokračovať v konaní,“ uviedla hovorkyňa súdu J. S..
Nahrávky policajnej akcie už dávnejšie spochybnil Karlin a tiež jeho spoluobžalovaný riaditeľ Úradu T.
samosprávneho kraja E. E.. Obaja odmietli pravosť záznamov telefonických rozhovorov, ako aj nahrávky
debaty v zasadačke HZDS z konca roka 2003, keď polícia zadržala Karlina s E. aj s úplatkom. Hoci
peniaze policajti našli v P.ovom kufri, jeho odtlačky na obálke neboli Poslanca E. hnutia v máji 2005 uznal
Okresný súd za vinného a potrestal ho ročným väzením a stotisícovou pokutou. Jeho spoluobžalovaného
E. pre nedostatok dôkazov oslobodil. P. súd však vo februári XXXX verdikt zrušil s konštatovaním, že
v prípade zostalo veľa nezodpovedaných otázok.
H. obžaloby zobrali Karlin s E. províziu pol milióna korún od podnikateľa Juraja U. za sprostredkovanie
zákazky na výstavbu telocvične v Žiari nad Hronom. Obaja obžalovaní sú v súčasnosti na slobode a
mimo politických funkcií.

Karlinova úplatkárska aféra

* október XXXX - kandidát U. G. Karlin nastúpil po voľbách do F. rady
* november XXXX - priamo pri bratí úplatku policajti zadržali poslanca G. P. z U. a šéfa N. T.
samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele

* marec XXXX - polícia skončila vyšetrovanie a súd prepustil P. s E.om z väzby
* máj XXXX - Z. súd v T. T. uznal P. vinným. H. ho ročným väzením a pokutou XXX-tisíc korún. E. oslobodil
* február XXXX - odvolací súd zrušil verdikt a vrátil celú kauzu okresnému súdu na opätovné konanie
* jún XXXX - P. dňom volieb vypršal poslanecký mandát.

Q., podľa ktorých polícia zadržala E. s úplatkom a priamo pri bratí úplatku zadržali šéfa úradu T.
samosprávneho kraja E. E. sú nepravdivé.
Q., podľa ktorého Mráz s P. zobrali províziu pol milióna korún od podnikateľa D. U. za sprostredkovanie
zákazky na výstavbu telocvične v W. nad U. je vo vzťahu k E. nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

X.XX C. XX. XX. XXXX bol v denníku H. č. N./XXX uverejnení článok autora E. T. s názvom „L. obrátil
korupčnú aféru vo svoj prospech“, v ktorom bolo uvedené:

Z. spolu XX miliónov korún žiada exposlanec za U. G. P. od novín, ktoré písali články o jeho úplatkárskej
afére z roku XXXX. P. bol prvým a zatiaľ jediným poslancom NR SR, ktorého prokuratúra obžalovala
z korupcie. H. doteraz súdy nedokázali uzavrieť. H. P. články o ňom hrubo pošpinili jeho česť, pretože
je nevinný.
V žalobe proti denníkom H., J. a U. noviny zhrnul P. desiatky článkov a komentárov o jeho prípade.
Od H. a J. žiada X miliónov korún, od U. novín ďalšie dva. „J. nepravdivé informovanie verejnosti o
žalobcovej trestnej veci mimoriadne vážne zasiahlo do jeho občianskej cti a dôstojnosti. R. spôsobom ho
poškodilo v politickom živote, podnikaní, spoločenskom a rodinnom živote,“ uvádza v žalobe P. právna
zástupkyňa Q. H..
R. P. zatkli v novembri XXXX v kancelárií po rokovaní s policajným agentom D. U., ktorý tam priniesol
úplatok XXX - tisíc korún. Na schôdzke bol ešte aj bývali šéf úradu banskobystrickej župy E. E.. Z. s
označenými bankovkami policajti našli v P. kufríku. „E. prevzal od U. obálku a túto odovzdal poslancovi
P., ktorý ju odložil do svojho kufríka. H. bol pri uvedenom trestnom čine pristihnutý a zadržaný,“ opisovala
udalosti G. prokuratúra v žiadosti o vydanie poslanca na trestné stíhanie.
P. žaloba proti médiám konštatuje, že ho v článkoch označovali za páchateľa skutku, pričom on nikdy
žiaden úplatok neprevzal. „H. rokov média živia v širokej verejnosti obraz žalobcu ako skorumpovaného
politika, ktorý morálne upadol na samé dno,“ píše sa v nej. Z. odškodného požaduje aj sériu
samostatných ospravedlnení za jednotlivé texty, ktoré majú denníky zverejniť postupne za sebou od
druhej strany. A. v prípade H. žiada XX takýchto ospravedlnení, čo by v jeden deň zabralo väčšiu časť
novín.
P. včera na otázky k jeho prípadu odmietol odpovedať. „F. hovoriť zatiaľ nič,“ uviedol.
J. exposlancovu korupčnú kauzu riešia od roku XXXX. V máji XXXX Z. súd v T. T. rozhodol, že P. je
vinný. K. mu ročný trest a pokutu XXX-tisíc korún. E. oslobodil pre nedostatok dôkazov. Z. súd vo februári
XXXX verdikt zrušil a nariadil doplniť ďalšie dôkazy. P. pôvodný sudca zatiaľ odišiel, musel sa proces
začať úplne od znova. H. agent U. medzičasom menil výpovede. Z. sa tiež podarilo spochybniť záznamy
z policajných odpočúvaní, ktoré patria medzi dôležité dôkazy. U. mal P. s označenými bankovkami v
kufri, stopy po špeciálnom značkovacom prášku na jeho rukách neboli.
P. žaloba na média ma takmer XXX strán. R. na jej rozsah je pravdepodobné, že súd bude musieť
vypočuť desiatky až stovky svedkov. V spore s médiami P. zastupuje manželka žilinského sudcu H. H..
Q. je známy tým, že sa v minulosti vytrvalo súdil s rôznymi médiami o miliónové sumy.
P. banskobystrický súd uzavrie samotný korupčný prípad P. a E., stále nie je jasné. Na otázky včera
súd neodpovedal.

J. článku je kópia výrezu žiadosti o súhlas so zbavením imunity poslanca, v ktorom je uvedené:

V T. T. obvinený O.. E. E. prevzal od D. U. obálku obsahujúcu peniaze v hotovosti v čiastke XXX.XXX,-
Sk a túto odovzdal tam prítomnému poslancovi F. rady J. republiky E.. G. P., ktorý ju odložil do svojho
kufríka.
H. F. rady J. republiky E.. G. P. bol dňa XX. novembra XXXX o XX.XX hod. podľa § 76 ods. X Q. poriadku
pri vyššie uvedenom trestnom čine pristihnutý a vyšetrovateľom zadržaný. E. a imunitný výbor F. rady
J. republiky na svojej deviatej schôdzi konanej XX novembra XXXX uznesením .....

J. výrezu kópie je popis, v ktorom je uvedené:

V žiadosti o súhlas so zbavením imunity poslanca G. prokuratúra popísala skutok, ktorého sa mal P.
dopustiť.

J. článku je citovanie žalobcovej právnej zástupkyne, v ktorom je uvedené:

„R. spôsobom ho poškodilo v politickom živote, podnikaní, spoločenskom a rodinnom živote.“

Q., podľa ktorých O.. E. E. prevzal od D. U. obálku, obsahujúcu peniaze v hotovosti v čiastke XXX XXX,-
Sk a túto odovzdal tam prítomnému poslancovi F. rady J. republiky E.. G. P., ktorý ju odložil do svojho
kufríka sú nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

F. tiež žiadal, aby spoločnosť H. a.s. v rámci ospravedlnenia vyhlásila, že nedisponuje žiadnymi dôkazmi,
ktorými môže preukázať, že O.. E. E. vypýtal, prevzal, prebral úplatok, ktorý sa opisuje v jednotlivých
článkoch s tým, že povinnosť ospravedlniť sa mu bola uložená rozsudkom Z. súdu W.. F. ďalej žiadal,
aby odporca v I. rade mu zaplatil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške XXX XXX,- L. a súčasne uhradil
trovy konania.

F. ďalej žiadal, aby odporca v II. rade ako vydavateľ denníka J. uverejnil ospravedlnenie na strane č. X
a nasledujúcich v denníku J. s rovnakým písmom, ako boli uverejnené pôvodné články a názvy.

X.X. C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X pod značkou „mož, sp, rp, tasr, sita“ uverejnil článok pod
názvom „H. F. rady zatkla polícia. H. U. zatkli údajne pri preberaní úplatku, do rána bol vo väzbe“, v
ktorom bolo uvedené:

H. včera zatkla poslanca za U. G. P. údajne pri preberaní úplatku priamo v jeho kancelárii v T. T..
H. zadržanie poslanca v slovenskej histórii potvrdil riaditeľ N. R. prokurátora D. T..
W. bol aj vedúci úradu T. samosprávneho kraja E. E.. N. mal byť milión korún a podľa informácií J. sa
chcel P. s E. o peniaze rozdeliť.
K. mala súkromná firma za to, že dostane od samosprávneho kraja zákazku za niekoľko miliónov korún.
D. zdroj z E. spravodlivosti včera večer naznačil, že na akcii sa podieľal policajný agent provokatér.
H. včera o prípade odmietla informovať s tým, že dnes ráno bude tlačová beseda.
H. rieši vyšetrovať obzvlášť závažnej trestnej činnosti v T. T.
a dozoruje prokurátor z F..
H. včera večer zbierala ďalšie dôkazy. P. ide o poslanca s imunitou, o prípadnom P. stíhaní musí
rozhodnúť parlament a ešte predtým mandátny a imunitný výbor. R. zasadne dnes ráno o siedmej
hodine. Od jeho rozhodnutia bude závisieť, či polícia poslanca prepustí. W. ho môže XX hodín, do
dnešného rána bol P. v cele.
H. výboru Q. A. z I. včera nevedel, či bude výbor uznášaniaschopný, lebo dvaja poslanci sú na služobnej
ceste v M..
G. prokurátor včera večer informoval o P. zatknutí predsedu parlamentu H. U.. Q. zatknutie nechcel
komentovať.
V U. boli viacerí poslanci správou zaskočení a nechceli sa vyjadrovať. H. strany J. P.: „F. na to
zareagovať. E. to len zobrať na vedomie.“ L. I.: „T., alebo chvalabohu, neviem o tom. J. šokovaná.“
E. poslankyňa U. C. C. povedala, že vie príliš málo na to, aby sa vyjadrovala. U. U. O. W. povedal, že
nepovažuje za rozumné hovoriť skôr, ako sa vec oficiálne potvrdí.
G. T. z J.: „Čo mám na to povedať? Je to smutné.“ On bude určite hlasovať za zbavenie imunity. S. R.
z J. tvrdí, že prijímanie úplatkov je nezlučiteľné s akoukoľvek funkciou.
P. má XX rokov, pôsobí v pôdohospodárskom výbore parlamentu a býva vo R. P..

Q., podľa ktorého sa chcel P. s E. o peniaze z úplatku pol milióna korún rozdeliť je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..

X.X C. XX. XX. XXXX denník J. na strane č. X, X uverejnil článok autorky E. W. s názvom „H.: R. si
úplatok 1 XXX XXX. H. parlamentu a vedúci úradu samosprávneho kraja sú stále v cele“ , v ktorom
bol uvedené:

H. U. G. P. a vedúci úradu samosprávneho kraja E. E. chceli podľa polície úplatok milión dvestotisíc
korún od majiteľa súkromnej firmy za to, že dostane od samosprávy zákazku.
H. ich predvčerom prichytila, odvtedy sú obaja v cele. C. o jedenástej zasadne parlament, aby rozhodol,
či P. vydá na trestné stíhanie. O. výbor to už včera odsúhlasil. Z. obvineným hrozí osem rokov väzenia.
E. R. H. včera povedal, že polícia na ich odhalenie a zadržanie použila agenta, ktorý neprovokoval. „N.
bol žiadaný,“ povedal minister.
J. kraj financoval stavbu telocvične W. strednej školy služieb v W. nad U.. M. by na stavbu dostala XX
miliónov korún, úplatok bol vlastne X-percentnou províziou.
H. akcia sa rozbehla ešte v auguste. H. možný únik informácií dozeral na prípad prokurátor z F. a nie
z T. T.. Na stavbu bol vypísaný konkurz, ktorý polícia od začiatku sledovala, lebo o E. už údajne mala
informácie, že je „náchylný“ na úplatkárstvo. H. postup policajti taja.
E. firmy sa zrejme po víťazstve v tendry niekto ozval, že chce úplatok, aby zákazku naozaj dostal.
H. neprezradila, či jej majiteľ vec oznámil sám, alebo ho oslovila ona. E. vnútra R. H. povedal len toľko, že
išlo o „operatívne rozpracovanie kriminalistami“ a označil prípad za „výsledok úspešnej práce v teréne“.
E. firmy sa k prípadu odmieta vyjadriť.
H. sa s E. a P. stretol v banskobystrickej kancelárii U.. H. pol milióna korún, zvyšok mal doniesť neskôr.
Z. vraj chceli ešte XX percent z každého prípadného dodatku k zmluve o zákazke.
„Z. úplatku prebehlo o XX.XX hod. Z. s peniazmi prevzal poslanec G. K. Z. potom vstúpili do miestnosti
policajti a oboch pánov zadržali,“ opísal akciu H.. „H. K. chcel opustiť miestnosť aj so svojim kufríkom,
policajti však stáli vo dverách. V kufríku sa našiel prijatý úplatok.“
I. úlohu hral v kauze poslanec P., ktorý nie je funkcionárom samosprávy, nechcel policajný viceprezident
D. J. povedať. „V záujme ochrany statočného občana, ktorý prispel k odhaleniu, absolútne nie je vhodné,
aby sa skúmalo to, na čo sa pýtate.“ R. žiadajú pre oboch zadržaných väzbu, aby neutiekli alebo
neovplyvňovali svedkov.
T. to celkom pekná policajná akcia, ktorá prebehla tak, ako majú takéto akcie prebiehať,“ povedal H.. R.
ľudí, aby sa nebáli podobné prípady nahlásiť.

Q., podľa ktorých E. E. chcel úplatok milión dvestotisíc korún a chcel ešte XX percent z každého
prípadného dodatku k zmluve o zákazke sú nepravdivé.
Q., podľa ktorého je „náchylný“ na úplatkárstvo je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..

X.X C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X pod značkou „eta“ uverejnil článok s názvom „J. škola v
W. má strach o telocvičňu“, v ktorom bolo uvedené:

N., pri preberaní ktorého zadržali poslanca a šéfa samosprávy, súvisel so stavbou telocvične pre W.
strednú školu služieb v W. nad U.. H. ju mal samosprávny kraj. S. školy D. Hlaváč tvrdí, že o ovplyvňovaní
konkurzu na staviteľa či úplatkárstve vedenie školy nemohlo ani tušiť. „Sú to veci, ktoré išli mimo nás.
Čo sa udialo, doteraz poriadne nechápeme.“
Škola sa po zatknutí poslanca HZDS G. P. a šéfa úradu samosprávneho kraja E. E. bojí, že výstavba
nebude pokračovať tak plynulo ako doteraz. „Verím, že táto nepríjemná kauza dokončenie výstavby
neovplyvní. Na stavbe sa už totiž preinvestovalo desať miliónov,“ hovorí riaditeľ.
Včera práce na stavbe bežali na plno. Výberové konanie na dodávateľa robil samosprávny kraj. So
stavbou sa začalo v júni tohto roka, veľká časť prác je už urobená,“ povedal Hlaváč. „J. treba ešte
oplášťovať, dokončiť montážne a interiérové práce. Ak sa teraz výstavba nezastaví, mala by byť
ukončená v marci alebo v apríli.“
Hoci sa vedenie samosprávneho kraja zatiaľ nechce ku kauze vyjadrovať, prešetrovanie úplatkárstva
zrejme beží naplno. S. školy mal samospráve včera priniesť všetky materiály o výstavbe telocvične, hoci
ich už na VÚC majú.
„Naozaj k tomu neviem nič povedať, o prípade som sa dozvedel iba z médií,“ povedala poslanec VÚC Ján
A., zvolený za žiarsky región. „Samého ma prekvapilo, že išlo o školu z mesta, ktoré v samosprávnom
kraji zastupujem.“

Prvé projekty na výstavbu telocvične platil ešte Krajský úrad v Banskej Bystrici. Konkurz na dodávateľa
robila v decembri už banskobystrická župa, stavať sa začalo približne o pol roka.
Ani jedno zo žiarskych stredných škôl nemá zatiaľ vlastnú telocvičňu.

Tvrdenie, podľa ktorého šéfa úradu samosprávneho kraja E. E. zadržali pri preberaní úplatku je
nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa Petit H. a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje O.. E. E..

2.4 Dňa 27. 11. 2003 denník Sme na strane 8 uverejnil článok autora E. A. s názvom „C. prichytení
pri čine“, v ktorom bolo uvedené:

Celkom pekná policajná akcia,“ ako označil prichytenie páchateľov pri čine minister H., odhalila škaredé
pomery v Banskobystrickom kraji a korupčný charakter nenápadného poslanca Ľudovej strany - HZDS.
E. E., miestny činiteľ HZDS a riaditeľ úradu Banskobystrického kraja, spolu s lokálne vplyvným
poslancom Gabrielom P. predávali zákazku samosprávy, ako keby bola ich vlastná - za 5 percent jej
hodnoty. Fakt, že o zákazkách kraja nerozhoduje samosprávny systém, ale dvaja ľudia, svedčí o tom,
že s decentralizáciou právomoci dochádza aj k decentralizácii korupcie. Dôkazy, že išlo o korupčné
správanie, sú také presvedčivé, že ich ani členovia imunitného a mandátového výboru za HZDS
nespochybnili. V tomto prípade teda nechýba to, čo ešte na začiatku roku chýbalo poslancovi kraja D.
E., keď vyhlásil, že jediným dôvodom, pre ktorý chce vedenie kraja kúpiť sídlo za 256 miliónov Sk, sú
provízie pre funkcionárov: „Tri percentá zo 100 miliónov korún a päť až sedem percent zo zvyšku ceny,
teda 10 až 15 miliónov“. Župan E. Marčok a šéf jeho úradu Milan E. vtedy obvinili E. z troch trestných
činov. Dnes musí pán E. čeliť obvineniu z prijímania úplatku.
V kraji vplyvný Gabriel P. sa ako poslanec NR SR venoval najmä dvom veciam - podnikaniu a lobovaniu
pre svoju záujmovú skupinu. Stal sa napríklad jedným spoločníkom firmy Seliko - Slovakia a podľa
obchodného registra svoj vklad (išlo o 57 200 000 Sk) splatil v septembri 2003. Jeho lobovanie za vyššie
dotácie pre poľnohospodárov, proti zákonu o preukazovaní pôvodu majetku i jeho sústavné sťažnosti
na to, že „korupcia prekvitá aj naďalej“, sú v parlamente také rozšírené, že to evokuje otázku, koľko asi
P.ov tam máme.
Pekná policajná akcia ukázala, že nielen centrum, ale aj samospráva je korupčná, že nielen stranícke
špičky, ale aj radový poslanec žiada a berie úplatky. Smiešny by bol každý, kto by tvrdil, že sa to týka
iba ľudí HZDS.

Tvrdenia, podľa ktorých je E. E. páchateľom prichytený pri čine a predával zákazku samosprávy za 5
percent jej hodnoty a že v jeho prípade išlo o korupčné správanie sú nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje O.. E. E..

2.5. Dňa 28. 11. 2003 bol v denníku SME č. 273 uverejnený článok autorky Moniky W. s názvom „P. už
nemá imunitu, zostáva v cele“

Zadržaný poslanec P. sa bránil, že o peniazoch na úplatok nevedel.
Parlament včera zbavil imunity poslanca za U. G. P. a súhlasil s jeho väzbou na žiadosť prokurátora,
aby Karlin neovplyvňoval svedkov.
R. vyšetrovateľ obvinil P. z trestného činu prijímania úplatku a na odbore vyšetrovania obzvlášť závažnej
trestnej činnosti v T. ho vyše šesť hodín vypočúval.
P. včera ráno priviezla biela dodávka s tmavými sklami do budovy parlamentu a z garáže vošiel výťahom
do traktu predsedu parlamentu tak, aby ho nikto nevidel.
O desiatej vystúpil pred členmi imunitného výboru v prítomnosti vyšetrovateľa a prokurátora. P. tvrdil,
že o žiadnom úplatku nevedel.
P. výpoveď poslancom v pléne zopakoval predseda výboru Q. A.. P. tvrdil, že úplatok bol určený šéfovi
úradu samosprávneho kraja E. E. a on bol v kancelárii HZDS v T. T. iba na žiadosť podnikateľa D. H.,
aby ho s E. zoznámil. E. polícia zatkla a obvinila tiež.
A. citoval P., že „položil svoj kufrík na stôl, odišiel na toaletu, žiadne peniaze nevidel ani o nich nevedel.
Keď sa vrátil, pristúpil k nemu jeden zo skupiny policajtov s tým, že v kufríku sú ich veci a že má povolenie
na prehliadku.“

Minister vnútra R. H. však tvrdí, že P. chcel s kufríkom odísť a policajti, stojaci vo dverách mu v tom
zabránili. H. informácií J. P. na poslednú chvíľu kufrík zablokoval, aby ho polícia nemohla otvoriť, a
nechcel ho dať z rúk.
P.ov obhajca Vladimír Zvar namieta, že niet dôkazov, že by sa Karlin obálky s peniazmi dotkol. „Samotný
agent tvrdí, že peniaze neodovzdával pánovi poslancovi. F. priamy dôkaz o žiadaní peňazí zatiaľ mne
nie je známy,“ povedal advokát pre televíziu Q Podľa neho je poslanec vo veľmi zlom stave, lebo v cele
mal nedôstojné podmienky.
V celom prípade bolo údajne použité napríklad aj odpočúvanie, ale policajti o ňom nechcú hovoriť.
Karlin a podnikateľ D. H. sú priatelia a Karlin údajne úplatok sprostredkoval na E. žiadosť. H. to ešte v
auguste oznámil polícii, ktorá začala vyšetrovanie.
B. úplatok mal byť vo výške X-percentnej provízie zo XX-miliónovej zákazky, ktorú dostala podnikateľova
firma od samosprávneho kraja na stavbu telocvične v W. nad U..
V celej kauze bude vypočutých asi XX svedkov. O tom, či Karlin zostane vo väzbe rozhodne do XX
hodín sudca. R. na 2. J..

I. o imunite a väzbe hlasovali poslanci.
J. na trestné stíhanie
zo XXX prítomných bolo za XXX poslancov koalície a opozície vrátane U.. W. sa dvaja poslanci U. Q.
E. a R. J.. P. C. z U. sa prezentoval, ale nehlasoval.
J. na vzatie do väzby
zo XXX prítomných bolo za XX poslancov koalície a opozície. H. hlasovalo XX poslancov U. a G. P. z
Q. únie. W. sa X poslanci ĽÚ.

Q., podľa ktorého bol úplatok sprostredkovaný na E. žiadosť je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..

X.X C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X uverejnil článok autora E. A. s názvom „R. línia u E.“, v
ktorom bolo uvedené:

H. prokurátora D. T. je prípad pánov P. a E. iba „klasickou jednoduchou korupciou“, lebo sa
úplatok poskytol v hotovosti. Po včerajšom rozhodnutí parlamentu bude mať aj klasicky jednoduché
pokračovanie. O obvinení poslanca Q. strany-U. rozhodne vyšetrovateľ s prokurátorom, o prípadnom
vzatí pána P. do väzby rozhodne sudca. C. k tomu po rokovaní, ktoré by sa inde považovalo sa
samozrejmosť, ale na J. je to zmena.
C. sa každý pokus klasicky stíhať dôvodne podozrivého poslanca vždy zmenil na zúrivý politický
spor. Q. zostal iba na úrovni náznakov. H. U. P. zadržanie kolegu P. komentoval slovami, že je
vykonštruované a že on ručí za poslancov strany. „D. z hovorcov“ U. pre nemeckú agentúru C. nevylúčil,
že „môže ísť o spravodajskú službu tajnej služby, aby sa zakryli rozpory medzi slovenskou koalíciou“. V
predchádzajúcom funkčnom období vyhlásenie poslanca o vlastnej nevine stačilo, aby jeho kolegovia v
parlamente rozpútali orgie obvinení proti vyšetrovateľom a vládnym činiteľom. Q. tvrdenie podozrivého,
že iba „položil svoj kufrík na stôl a odišiel na WC“, stačilo len na to, aby kolegovia nesúhlasili s jeho
vzatím do väzby. U. sa R. E. nechal počuť, že v celej kauze je „veľa vecí otvorených“ a že je tam „niekoľko
faktov, ktoré nasvedčujú na niečo iné“, jeho ľudia prvý raz nepremenili rokovanie o kriminálnom prípade
na politickú záležitosť. H. všetkého to súvisí nielen s okolnosťami, za ktorých bol P. zadržaný, ale aj
s pomermi v U.. V strane si posilňuje pozíciu podpredseda R. a priebeh schôdze naznačuje, že jeho
vplyv narastá.
R. R. sa nedávno stal predsedom poslaneckého klubu U., ale nie z vôle a iniciatívy šéfa strany. F. R. E.,
ale práve R. verejne prezentoval líniu strany v kauze poslanec P.. Q. línia sa včera stala stanoviskom
strany. V iných subjektoch by nešlo o nič zvláštne ale v U. je to zmena.

Q., podľa ktorého je prípad pána E. iba „klasickou jednoduchou korupciou“, lebo sa úplatok poskytol v
hotovosti, je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..

X.X. C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X pod značkou „wm, sita“ uverejnil článok s názvom „P. na
výber firmy vymenoval E.“, v ktorom bolo uvedené:

H. U. G. P. podľa prokurátora po vyhlásení výsledkov výberového konania na stavbu telocvične v W.
nad U. povedal konateľovi víťaznej firmy D. H., že má dať „nejakú peňažnú hotovosť“ riaditeľovi N. T.
samosprávneho kraja E. E.. G. prokuratúra to píše v žiadosti o súhlas na P. a E. trestné stíhanie D. H.
prípad oznámil polícii. Q. stíhanie vo veci sa začalo 6. augusta. P. mu totiž podľa prokuratúry povedal,
že kým nie je písomné rozhodnutie o víťazovi súťaže, môže komisia svoje rozhodnutie zmeniť.
P. D. H. doručili výsledky konkurzu, P. ho vraj opäť upozornil, že investor môže kedykoľvek prestať platiť,
a preto má dať E. päť percent z investičných nákladov (XXX XXX Sk) a XX percent z každého dodatku.
H. D. H. odovzdal v obálke E. XX. novembra. E. potom podľa obžaloby obálku dal P. a ten ju dal do
svojho kufríka. H. oboch zadržala.
P. komisia tvrdí, že E. nemal šancu zasiahnuť do priebehu výberového konania. R. firmy Q. bolo podľa
pracovníkov banskobystrickej župy úplne čisté.
H. komisiu, ktorá vybrala firmu Q., ale vymenoval práve E.. H. komisie E. M. je podľa našich zistení
dobrým priateľom D. H. D. z členov výberovej komisie zasa podľa výpisu z obchodného registra pôsobil
v orgánoch istej firmy spolu s bratom E. E..
P. bol M. vedúcim investičného odboru K. E. T., dostala firma Q. priamym zadaním zákazku na
rekonštrukciu areálu univerzity za takmer XX miliónov korún. T. sa opravovala postupne a rôznymi
dodatkami sa kontrakt vyšplhal na takmer XXX miliónov korún. M. tvrdí, že s Q. v minulosti zabezpečoval
len dve alebo tri menšie akcie, asi za X - X milióny korún. R. pre J. poprel, že by sa zúčastnil na výbere
firmy na rekonštrukciu budovy univerzity. „Za mojich čias Q. nerobil ani jednu akciu na univerzite, určite
nie. Po mojom odchode možno spolupracoval s univerzitou,“ povedal. C. kvestor univerzity D. P. je
presvedčený, že M. ako šéf investícií musel v roku XXXX o stavbe vedieť. „I. odborník sa M. musel na
zmluve s Q. podieľať.“ J. sa dokonca podarilo nahliadnuť do dokumentu, kde je pod výberom firmy Q.
na rekonštrukciu univerzitných budov M. podpis.
Za jeden a pol roka kontrola zistila pri verejných obstarávaniach v samosprávnom kraji XX porušení
pravidiel či zákonov.

Q., podľa ktorého peniaze D. H. odovzdal v obálke E. XX. novembra a ten dal obálku P. sú nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..

X.X. C. XX. XX. XXXX denník J. na strane XX uverejnil článok autora C. R. s názvom „ E. z úplatkárskej
aféry má haciendu neďaleko H.“ , v ktorom bol uvedené:

S. úradu T. samosprávneho kraja E. E. momentálne čaká na rozhodnutie súdu, či zostane vo väzbe
alebo ho v úplatkárskej aféru spolu s poslancom U. G. P. budú vyšetrovať na slobode. Z. zadržala
polícia pri preberaní polmiliónového úplatku priamo v P. poslaneckej kancelárii v T. T.. Z. bankovky
odnášal P. v kufríku. Q. v H., neďaleko rodinnej haciendy E., hovoria málo, ale vedia všetko. „D. tam
nenájdete. F., veď sedí. N.,“ sprisahanecky sa usmievajú. Z. ukazujú, kadiaľ sa novinár k sídlu dostane.
Je obkolesené vysokým kamenným plotom, no E. dcéra G. nemá chuť nič hovoriť. C. sme z nej jedinú
vetu: „No comment!“
J. riaditeľa úradu a funkcionára ľudovcov E. mohlo stáť podľa odhadov jednej z realitných kancelárii cez
päť miliónov korún. T. je momentálne prikrytý sklenenou kupolou, pod bazénom sú osvetlené tenisové
kurty a ešte nižšie rybník. O koňa sa E. starajú vo W. J.. J. hovoria, že E. kúpil starý dom asi pred
dvadsiatimi rokmi za pár tisíc korún a plánoval kúpiť ďalšie. Až za posledné roky sa mu haciendu podarilo
dostať do terajšieho stavu. „M.? F.. J. tam K.. R. to! R. boli odniekiaľ z E.,“ hovorí starší muž s istotou.
E. E. pravdepodobne pôvodne nechcel bývať v haciende v H., aspoň kým je riaditeľom úradu v T. T..
P. deň totiž musel na svojom I. dochádzať XXX kilometrov, čo je po prepočte najmenej X-tisíc korún
mesačne. S. úradu totiž patrí aj zrekonštruovaný veľký štvorpodlažný dom v centre mesta s luxusným
bývaním pod strechou. V objekte sídli aj jedna z jeho firiem O. a Q. banka. H. samosprávneho kraja
E. E. hovorí o svojej pravej ruke E. ako o schopnom podnikateľovi a manažérovi. D. meno sa objavilo
aj v mečiarovskej privatizácii zvolenského štátneho podniku S., ktorý je momentálne v konkurze. V
orgánoch bol aj donedávna stranícky kolega v U., dnes nezávislý poslanec parlamentu E. I.. L. pred
vyhlásením konkurzu však firmu obidvaja opustili. H. výpisu z obchodného registra na internete sa však
aj napriek straníckym nezhodám objavujú spolu v personálne prepojených spoločnostiach ďalej. E. je
tiež prezidentom zvolenskej pobočky, jedinej dobročinnej organizácie akreditovanej v J. národoch A. O..
Z. sa aj v dvoch auditorských firmách. V tom čase už paradoxne šéfoval aj J. finančnej kontroly, ktorá
dohliadala na štátne prostriedky.

N. aféra P. - E. sa začala výberovým konaním banskobystrickej firmy Q., ktorej majiteľom je rodinný
priateľ poslanca P.. H. P. mu nechal odkaz od E., že by sa za rekonštrukciu telocvične v W. nad U.
mal „odvďačiť“. H. tiež informoval podnikateľa o termíne na odovzdanie peňazí. R. už o korupcii vedela
polícia a P. s E. zadržali priamo pri prevzatí pol milióna korún.
Q., podľa ktorého E. zadržala polícia pri preberaní a prevzatí polmiliónového úplatku je nepravdivé.
Q., podľa ktorého E. odkázal, že by sa mal majiteľ firmy Q. odvďačiť za rekonštrukciu telocvične v W.
nad U. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..

X.X. C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X pod uverejnil článok s názvom „E. zostáva vo väzbe, no
funkcie šéfa úradu sa ešte nevzdal“, v ktorom bol uvedené:

H. T. samosprávneho kraja včera s napätím očakávali, či šéf úradu E. E. podal demisiu. N. je zapletený
do úplatkárskej aféry spolu s poslancom U. G. P.. W. E. E. v úvode zasadnutia však povedal len toľko,
že momentálne neexistujú zákonné dôvody na E. odvolanie.
S. E. T., ktorá dočasne úrad vedie, povedala, že vedeniu samosprávneho kraja sa ani za XX dní od
zadržania nepodarilo skontaktovať s E., ktorý je vo väzbe, a nemajú o ňom žiadne informácie. „W.
nevieme nič. H. sa stretnúť s rodinou E. E. a získať nejaké informácie o jeho ďalších zámeroch.“ M. si
E. čerpá neplatené voľno.
H. župy nie sú v názoroch na E. demisiu jednotní. M. z nich tvrdí, že by sa mal funkcie vzdať čím skôr,
pretože zatknutie pri preberaní úplatku, o ktorom hovorí polícia, nevrhá dobré svetlo na úrad, iní hovoria,
že kým nie je jasné, či skutočne konal protizákonne, nemá na demisiu dôvod. „P. nie je vyšetrovanie
skončené, nevidím dôvod na E. odstúpenie,“ povedal poslanec H. S. z J..
E. nie je jednoznačne presvedčený o E. vine a odmieta niesť politickú zodpovednosť za jeho
vymenovanie. L. pred týždňom bol presvedčený, že sa E. sám vzdá funkcie.
E. a P., obaja z U., sú obvinení z brania úplatku za prisúdenie zákazky na prístavbu telocvične W. strednej
školy služieb v W. nad U.. H. ich s pol miliónom korún zadržala v poslaneckej kancelárii. U. im väzenie
od troch do ôsmich rokov.
Z. najvyšší krajskí stranícki funkcionári U. prídu o svoje posty v strane. F. vedenie by mal zvoliť
mimoriadny krajský snem U. začiatkom budúceho roka. V strane však zostávajú až do verdiktu súdu.

Q., podľa ktorého bol E. zatknutý pri preberaní úplatku a zadržaný s pol miliónom korún je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..

X.XX. C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X pod značkou „wm“ uverejnil článok s názvom „ Z. E. si
zobral dlhodobé voľno“, v ktorom bol uvedené:

Z. šéf úradu banskobystrického samosprávneho kraja E. E. (na snímke) sa včera po niekoľkých
mesiacoch, ktoré strávil vo väzbe, objavil v práci. S médiami nechcel hovoriť. Z brania úplatku je spolu
s ním obvinený aj poslanec U. G. P..
E. pustili z väzby vo štvrtok a do XX. marca si zobral dovolenku. Po jej skončení bude mať neplatené
voľno až do vynesenia rozsudku, ktoré mu schválil župan E. E.. J. prítomnosťou v práci E. nechce
„vyvolávať domnienky“, ktoré by mohli poškodiť úrad. J. tvrdí, že je nevinný, advokáti mu odporúčali viac
verejnosti nehovoriť.
E. stále neuvažuje, že by riaditeľa svojho úradu odvolal, hoci krátko po vypuknutí korupčného škandálu
ešte veril, že E. odíde sám. „Až do právoplatného rozhodnutia súdu vychádzam z prezumpcie neviny,“
hovorí dnes. N. stále dočasne vedie radkyňa pre vonkajšie vzťah E. T..
H. vyšetrovanie E. a P. už skončila a tesne potom ich P. súd v F. prepustil na slobodu. Vo väzbe boli,
aby nemali možnosť prípadne ovplyvňovať svedkov.
M. U. E. s P. aj s pol milióna korún v poslancovom kufríku zadržala polícia koncom novembra priamo
v poslancovej kancelárii. P. spoločnosti Q. podľa obvinenia odovzdal peniaze v obálke E. a ten ich dal
P.. N. mal vraj firme pomôcť získať zákazku od samosprávneho kraja na stavbu telocvične W. strednej
školy služieb v W. nad U., jej konateľ sa však obrátil na políciu.
Aj keď funkcionári prišli o svoje posty v U., do verdiktu súdu zostávajú v strane. U. im väzenie od troch
do odem rokov.

Q., podľa ktorého konateľ spoločnosti Q. odovzdal peniaze (pol milióna korún) v obálke E. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..

X.XX C. XX. XX. XXXX denník J. na strane 1, 2, uverejnil článok autora C. R. s názvom „Z úplatku malo
ísť aj pre U.“, v ktorom bolo uvedené:

U. svedok v procese s poslancom U. G. P. a jeho spolustranníkom E. E., podnikateľ D. U. vypovedal
včera pred súdom. Q., že pol milióna korún odovzdal koncom novembra minulého roka v P. poslaneckej
kancelárii E.. P. podľa neho dohodu sprostredkoval a o úplatku vedel.
U. v auguste minulého roka polícia najala ako agenta, ktorý mal pomôcť pri odhalení korupcie pri
investičných akciách v regióne. „E. som urobiť to, aby bol niekto z vrcholového manažmentu prichytený
pri preberaní úplatku. F. ma nemanipuloval, spolupracoval som s políciou z vlastného presvedčenia,“
povedal.
E. rok ho vraj oslovil rodinný priateľ P. a informoval ho o verejnej súťaži na dostavbu školy v W. nad U..
R. sa vraj, že ak dá nejaké peniaze, „vedel by so stavbou pomôcť“. U. hovorí, že práve P. mu povedal,
že peniaze žiada riaditeľ N. T. samosprávneho kraja E..
P.a vraj U. bral len ako sprostredkovateľa a o spolupráci s políciou ho chcel informovať, až keď všetko
prebehne. U., že P. mu povedal, že nevie, kam peniaze pôjdu, ale že mu E. „hádam niečo dá na
prevádzku kancelárie U.“. „H. som položil pred E.. T., mal len košeľu, takže peniaze skončili v P. kufríku,“
opísal U. situáciu pri samotnom odovzdávaní úplatku.
E. sa podľa U. netváril, že o ničom nevie, a vzápätí prejavil záujem o spoluprácu pri ďalších menších
zákazkách, ktoré môže župa zadávať firmám bez súťaže.
Z. bola podľa U. až do jeho odchodu na stole.
U. sa pokúsil vyvrátiť tvrdenia oboch obžalovaných, z ktorých každý vypovedal, že je nevinný. P. tvrdí,
že išlo najmä o pokus o jeho diskreditáciu ako krajského predsedu U.. H. spomenul, že by za ňou mohol
byť E., J. z T. či ktosi z koalície U. - J. - J., ktorá vládne v kraji. E. zasa hovorí, že diskreditovať mali
jeho a naplánovali to U. s P..
V U. výpovedi sa objavili aj rozpory - zdôvodnil ich rozrušením a odstupom času. P. aj E. U. tvrdenia
popreli.
U. včera pod prísahou súdu potvrdil, že časť z polmiliónového úplatku mala ísť na prevádzku P.
kancelárie U.. U. záujem o financovanie U. v záverečnej konfrontácii zdôraznil aj P..
„R. sa ty na E.. C. ti XXX - tisíc, pomôžeš sebe aj kancelárii,“ zopakoval údajnú ponuku U. Karlin a dodal,
že ju odmietol, pretože jeho priateľ nebol členom U.. U. to poprel. H. len, že bol ochotný poslancovi s
financovaním nájomného v kancelárii pomôcť.
R. o pol siedmej musel sudca pojednávanie náhle ukončiť. H. otázkach, či U. prezradil mená policajtov
odpočúvanému P., agent najprv odpovedal kladne. „Y., povedal som mu. F. som do toho P. zatiahnuť.
E. byť svedkom, nie obžalovaným.“
F. však poprel, že P. vyzradil mená policajtov, a požiadal o odročenie. „W. sa, vyrábam si problémy. F.
som schopný ďalšieho výsluchu,“ povedal. J. pojednávanie odročil na XX. D..
O zvrat v procese sa pokúšajú P. advokáti, ktorí podali ústavnú sťažnosť, že súdy porušili jeho ľudské
práva, keď ho povolili odpočúvať. P. ju N. súd uznal, súd by nemohol brať dôkazy získané odpočúvaním
do úvahy.

Q., podľa ktorého bolo E. odovzdaný pol milióna korún je nepravdivé.
Q., podľa ktorého peniaze žiadal riaditeľ úradu T. samosprávneho kraja E. je nepravdivé.
Q., podľa ktorého E. vzápätí prejavil záujem o spoluprácu pri ďalších menších zákazkách, ktoré môže
župa zadávať firmám bez súťaže je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..

X.XX. C. XX. XX. XXXX denník J. na strane XX uverejnil článok autora E. A. s názvom „H. na P. E.“ ,
v ktorom bolo uvedené:

Po prichytení pánov P. a E. pri čine minister vnútra povedal, že to bola „celkom pekná policajná akcia“. Aj
to, čo po nej nasledovalo, spĺňa estetické kritériá, vyšetrovateľ, prokurátor a sudca spotrebovali len osem
mesiacov na to, aby spolu prichytení, boli aj spolu súdení. H. tak názornú ukážku, že zadržať, vyšetriť,

obžalovať a súdiť sa dá aj na J. rádovo rýchlejšie, ako sme zvyknutí. Q. sa pekná stránka prípadu končí,
všetky ostatné sú škaredé.
J., že obžalovaní boli prichytení priamo pri čine, spôsobila, že dvaja bývalí krajskí funkcionári Q. strany
- U. nemohli spolu obviňovať všetkých ostatných a celý svet z toho, čo sami urobili. P. sa preto pokúsil
zachrániť si vlastnú kožu na úkor straníckeho kolegu a osobného priateľa. P. ide o to, kto si pôjde sadnúť,
stranícka spolupatričnosť nemá ani zďaleka taký zjednocujúci účinok, aký ma vtedy, keď ide o to, od koho
a v akej výške žiadať úplatok. H. P. a E. už k sebe od novembra minulého roku žiadnu spolupatričnosť
necítia, ale ich strana ešte stále oboch považuje za svojich. W. ich síce funkcií, lebo krajskú organizáciu
nemohli riadiť spoza mreží, ale to bolo všetko. R., aby sa jeden vzdal mandátu a druhý odstúpil z dôležitej
riadiacej funkcie, už z vedenia U. nezaznela. I. by aj mohla, keď boli prichytení pri čine práve v krajskej
kancelárii U.. H. pánov P. a E. odhaľuje aj nepeknú tvár pomerov v samospráve. Z., že o zákazkách kraja
nerozhodoval samosprávny systém, ale jeho vplyvní ľudia, umožnil, aby päť percent zo základnej sumy
a desať percent z navýšenia rozpočtu išlo na korupciu. Čo fungovalo v jednom kraji, môže fungovať aj v
ostatných, takže predstava, že samosprávny systém je voči korupcii oveľa odolnejší ako systém štátny,
je príliš optimistická.
H. dvoma rokmi, keď sa podnikateľ P. stal poslancom parlamentu, posťažoval sa straníckemu denníku,
že „vysoký stupeň korupcie veľmi komplikuje rozvoj malého a stredného podnikania“. R. rozsudku v jeho
kauze sa tento vysoký stupeň môže aspoň o niečo znížiť.

Q., podľa ktorého bol obžalovaný E. prichytený priamo pri čine v krajskej kancelárii U. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..

X.XX C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X uverejnil článok autora C. R. s názvom „P. P. svedka
znechutila“, v ktorom bolo uvedené:

D. U., hlavný svedok v úplatkárskej afére, v ktorej sú obvinení dvaja predstavitelia U., na včerajšom
pojednávaní povedal, že po skúsenosti z tohto prípadu by po druhý raz už úplatok polícii neohlásil.
„R., čo sa tu dialo,“ povedal krátko po svojej výpovedi U., ktorý sa cítil skôr ako obžalovaný, hoci to bol
on, kto oznámil, že mu ponúkali úplatok. U. si myslí, že v tomto spore zvíťazí ten, kto bude mať širšie
ramená a očakáva politické tlaky.
Z. z prijatia polmiliónového úplatku čelia poslanec parlamentu G. P. a vysoký úradník T. samosprávneho
kraja E. E..
U. tvrdí, že pol milióna korún, ktoré obžalovaným odovzdal v poslaneckej kancelárii U., boli určené E.,
ale P. ako sprostredkovateľ o úplatku vedel. M. z peňazí mala ísť na financovanie krajskej kancelárie U..
T. podnikateľa U. v auguste minulého roka polícia najala ako agenta, ktorý mal pomôcť pri odhalení
korupcie v súvislosti s investičnými akciami v regióne. Na pojednávaní sa však ukázalo, že U. aj napriek
záväzku mlčanlivosti oznámil svojmu priateľovi P., že ho polícia odpočúva.
H. U. ho v minulom roku oslovil P. s tým, že mu vedel „pomôcť so stavbou“ školy v W. nad U., na ktorú
bola vypísaná verejná súťaž. H. bolo, aby U. dal nejaké peniaze, ktoré vraj žiadal E.. Z. obžalovaní
svedectvo popierajú.
Z. aj obvinení sa včera snažili rozbiť U. svedectvo a predstaviť ho nedôveryhodného svedka, P. aj E. ho
označili za klamára. U. sa potom obrátil na P. a povedal: „Z nášho vzťahu si sa mal veľmi dobre. S. vily
v B., vybavenie úveru, naháňanie klientov, to ti bolo dobré. A to nehovorím o korunách.“
Aj napriek nezrovnalostiam vo výpovediach svedka prokurátorka tvrdí, že U. hovorí pravdu.
H. U. mal byť scenár celej akcie, na konci ktorej polícia v novembri zadržala obidvoch aktérov aj s
úplatkom v poslancovom kufríku, iný. P. mal byť údajne svedok, nie obžalovaný.
E. tvrdí, že v tejto kauze bol hračkou v rukách P. a U. a súčasne štvancom.

Q., podľa ktorého U. odovzdal P., E. pol milióna korún je vo vzťahu k E. E. nepravdivé.
Tvrdenie, že E. žiadal peniaze je nepravdivé.
Tvrdenie, že E. E. bol zadržaný aj s úplatkom v poslancovom kufríku je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje O.. E. E..

2.14 Dňa 05. 11. 2004 denník Sme na strane 2 uverejnil článok autora C. R. s názvom „Za kauzou
úplatku pre P. je P., povedala súdu svedkyňa“, v ktorom bol uvedené:

Kristína P., dcéra poslanca HZDS G. P. včera na súde povedala, že v pozadí úplatkárskej aféry jej otca
je nezávislý poslanec Ivan P. a ďalší ľudia.
P. je obžalovaný spolu s riaditeľom úradu banskobystrickej župy E. E. za prebratie úplatku pol milióna
korún.
P. svedčila na Okresnom súde v Banskej Bystrici v celej kauze po prvý raz a povedala, že sa po zadržaní
otca tajne stretla s hlavným svedkom v procese, podnikateľom a neskôr policajný agentom Jurajom U..
Nikto z rodiny o stretnutí donedávna nevedel a zo strachu to neoznámila ani polícii.
U. mal podľa výpovede P. na decembrovom stretnutí v Nitre povedať, že za celou akciou stál P. a ešte
niekoľko ľudí. „U. mi povedal, že akcia bola namierená proti E. a myslel si, že otcovi sa nemôže nič stať.
Tvrdil, že E. aj P. brali úplatky, ale P. prefíkanejšie cez audítorskú firmu,“ povedala súdu. F. vraj došlo
medzi P. a E. ku konfliktu.
Poslanec P. včera označil všetky tvrdenia U. za absolútny výmysel a nezmysel. „ S nikým som sa
nepohádal, ani s P., ani s E. a branie úplatkov je nezmysel. U. poznám tak ako P. z jachtárskeho klubu,
ale nič viac.“
P. si tiež spomenula na U. tvrdenia, že ho polícia prinútila na zabezpečenie dôkazov proti obžalovaným,
a tiež dodatočné podpísanie súhlasu s odpočúvaním svojho telefónu. Záznamy z odpočúvania telefónu
patria medzi dôkazy svedčiace proti P. a E..
U. tvrdí, že pol milióna, ktoré obžalovaným odovzdal koncom novembra minulého roka v poslaneckej
kancelárii U., boli určené E. a že P. o úplatku vedel. U. v auguste minulého roka polícia najala ako agenta,
ktorý mal pomôcť pri odhalení korupcie v súvislosti s investičnými akciami v regióne.
Podľa U. mal byť scenár celej akcie, na konci ktorej polícia v novembri zadržala obidvoch aktérov aj s
úplatkom v poslancovom kufríku, iný. P. mal byť údajne svedok, nie obžalovaný. E. zasa tvrdí, že v tejto
kauze bol on hračkou v rukách P. a U..

Q., podľa ktorého záznamy z odpočúvania patria medzi dôkazy svedčiace proti E. sú nepravdivé.
Q., podľa ktorého obžalovanému E. bol odovzdaný pol milióna korún je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E.ovi.

X.XX. C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X uverejnil článok autora C. R. s názvom „Z. žiada pre P.
rok“, v ktorom bolo uvedené:

Ani včera Okresný súd v Banskej Bystrici nevyniesol verdikt v úplatkárskej kauze, v ktorej sú obvinení
poslanec G. P. a riaditeľ banskobystrického župného úradu E. Mráz, obaja z HZDS. Z. obvinenie
odmietajú, hovoria, že sa stali obeťami diskreditácie a obviňujú sa navzájom. Súd odložil vynesenie
rozsudku na 9. mája.
Q. štyri hodiny trvali včera záverečné reči prokurátorky a štyroch obhajcov. Obžaloba hovorí, že dôkazy
sú jednoznačné a žiada pre P. a E. rok väzenia a pokutu. Obhajcovia žiadajú svojich klientov oslobodiť
a tvrdia, že akciu zorganizoval a „hrubo“ zmanipuloval štát, teda polícia.
O prekvapenie sa postaral hneď na úvod G. P.. W. nespokojný sudca S. H. ho upozornil, že ovplyvňuje
hlavného svedka, a naznačil mu, že už za podobnú vec raz sedel vo väzbe. P. marca totiž P. napísal
korunnému svedkovi a bývalému priateľovi D. U. list, že vedel o jeho spolupráci s políciou. N. mu pomáhal
pri odhaľovaní činu. Za špinavosť označil, že jeho aktivitu zneužili proti nemu. A. dal na vedomie aj súdu.
„F. to nemalo vyjsť najavo, nemal som vystupovať ani ako svedok (...) Q. si, že je to všetko v môj
prospech. R. som volal manželke po zadržaní, že do XX hodín som von,“ napísal P. Hromadovi. V súdnej
sieni dodal, že dnes už nevie, čo bola skutočnosť a kto ho vlastne zneužil.
U. odpovedal, že P. obvinenie je výsledkom nevydarenej policajnej akcie.
E. advokáti okamžite pripomenuli P. jeho vyhlásenie z úvodu procesu: „V žiadnom prípade som nevedel,
že U. spolupracuje s políciou.“ E. počas pojednávania venoval P. iba jednu vetu: „Je mi zle na žalúdok.“
P. sa včera postaral aj o ďalšie prekvapenie. P. pred čítaním záverečných rečí vzniesol voči samosudcovi
námietku zaujatosti. „J. sa nepozná s E. len z hokeja, ale dôvernejšie. J. konanie sa vedie nie celkom
objektívne, hrá sa na moju vinu. C., ktoré navrhujem, sa nevykonávajú a nemám priestor, aby som
preukázal, že moje tvrdenia sú pravdivé,“ povedal prekvapenému sudcovi po desiatich mesiacoch
pojednávaní. J. námietku zamietol.
Na záverečnú reči využil P. iba XX minút, tvrdil, že je nevinný, že cieľom akcie bola jeho diskreditácia
a že nechcel kompromitovať E.. „F. som podrazák, aj keď možno to tak vyzerá. T. som podvedený a
zneužitý. H. telefonických rozhovorov nemôže stačiť na to, aby niekoho odsúdili,“ povedal.

E. záverečná reč netrvala ani minútu. „J. absolútne nevinný,“ povedal a vzdal sa práva posledného slova.
P. a E. zadržala polícia v miestnej poslaneckej kancelárii U. koncom novembra XXXX aj s polmiliónovým
úplatkom za zákazku na dostavbu telocvične. Z. s peniazmi, ktoré priniesol U., našla v P. kufríku.

Q., podľa ktorého E. polícia zadržala s polmiliónovým úplatkom za zákazku na dostavbu telocvične je
nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..

X.XX C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X uverejnil článok autora C. R. s názvom „H. P. odsúdili na
rok, E. súd oslobodil“, v ktorom bol uvedené:

H. parlamentu G. P. z U. včera Z. súd v T. T. odsúdil na rok najľahšieho väzenia a pokutu XXX-tisíc korún.
S. úradu T. samosprávneho kraja E. E. súd pre nedostatok dôkazov oslobodil.
J. S. H. považuje za dostatočne preukázané, že P. žiadal od svojho rodinného priateľa a neskôr
policajného agenta D. U. v E. mene najmenej pol milióna korún za zákazku pre jeho firmu od župy. „C.
aspoň päťstovku,“ povedal P. na záver rozhovoru s podnikateľom v hoteli A., ktorý polícia odpočúvala.
U. neskôr doniesol XXX-tisíc korún do sídla miestneho U.. H. polícia našla v P. kufríku a účasť E. na
úplatku sa podľa súdu nepodarilo dokázať.
J. odôvodnil výšku trestu tým, že spoločenská nebezpečnosť konania poslanca P. je vážnejšia ako typ
trestného činu, ktorý spáchal, lebo hrubo narušil dôveru občanov v štátne orgány. H. zas dostal, lebo
„pohnútkou jeho konania bola zištnosť.“ Ak ju P. nezaplatí, hrozí mu, že dostane o rok viac.
P. a E. zadržala polícia v poslaneckej kancelárii U. koncom novembra roku XXXX aj s polmiliónovým
úplatkom za hladký priebeh zákazky na dostavbu telocvične v W. nad U.. M. peňazí mala ísť údajne na
financovanie straníckej kancelárie.
E. od začiatku tvrdil, že žiadne peniaze nežiadal ani nevidel. P. označil za P. a U. komplot. R. žiada o
výpoveď na detektore lži alebo v hypnóze.
P. a E. čelili obžalobe XX mesiacov, P. súd označil za zaujatý: „bola to pasca, ktorú zneužili a vyšlo z
toho toto. R. vám nemôžem povedať. J. tam utajené veci, o ktorých nemôžem hovoriť.“
H. P. Q. trvá na pôvodnej obžalobe a myslí si, že vinný sú P. aj E..
U. zatiaľ nemieni voči P. vyvodiť žiadne konzekvencie. „Je predčasné to riešiť, keďže rozhodnutie ešte
nie je právoplatné,“ povedal hovorca strany O. W. pre Q.. H. stanov môže strana zbaviť niekoho členstva,
iba ak bol právoplatne odsúdený.

S. podľa obhajoby
* W. o dostavbe telocvične - niekoľko dátumov podpísania, je niekoľko dodatkov, nevie sa, kto ich robil.
* I. U. ako agenta polícia alebo sa ponúkol sám?
* Z. obálky s peniazmi v sídle U. - objavilo sa deväť verzií.
* P. bol len sprostredkovateľ alebo iniciátor úplatku?
* Z. tvrdí, že záznamy odpočúvaní sú upravené.
* H. časť dôkazov bola získaná na základe nezákonných postupov.

C. dátumy
XXXX
H. zmluvy o dostavbe telocvične v W. nad U., ktorá bola na začiatku celej úplatkárskej aféry. Do hry sa
dostáva korunný svedok procesu D. U. a jeho firma. H. dátum podpísania zmluvy je ťažké určiť, lebo
existujú X rôzne dátumy
XX. máj: P. súd v T. povolil odpočúvanie P. a E.. Z. tvrdí, že nerozhodol zákonný zástupca a dôvody
neboli relevantné.
D.: H. D. U. sa stáva policajným agtentom.
X.august: U. už ako agent upozorňuje podozrivého P., že ho sleduje polícia a že mu môže odpočúvať
mobilný telefón
X.august: U. podáva trestné oznámenie vo veci pre podozrenie z korupcie
XX.august: U. doplnil trestné oznámenie.
XX. november: Z. stretnutie U. s P. v hoteli A..
XX. november: U. odovzdal peniaze, ktoré potom polícia našla v P. kufríku. P. a E. v banskobystrickom
sídle U. zadržali. J. oboch vzal do väzby.

XXXX
8. D.: H. hlavné pojednávanie na Z. súde v T. T..

XXXX
2. máj: W. reči.
9. máj: S.. G. P. dostal jeden rok nepodmienečne a finančný trest XXX-tisíc korún. E. E. oslobodil súd
spod obžaloby. P. aj prokurátorka sa odvolali.

R.:
U.: „H. mňa sa peniaze dostali do P. kufríka náhodou, lebo E. nemal pri sebe tašku. H. som položil pred
E.. T., mal len košeľu, takže peniaze skončili v poslancovom kufríku.“
P.: „B. útok išiel z T. a údajne objednávku zadala J.. Sú to informácie od priateľov.“
E.: „T. to komplot U. a P.. F. si, že by v tom bola tajná služba. U. a P. pracovali na mojom obvinení. C.
sa, že P. mal premyslený plán, aby práve jemu odovzdal podnikateľ peniaze.“
U.: „H. milióna korún bolo určených E. a P. vystupujúci v úlohe kontaktného človeka o úplatku vedel.“
P.: „J. čistý a nevinný.“
E.: „J. nevinný.“
I. W. (po náhlej hospitalizácii P.): „H. išlo o výsledok psychického a duševného vyčerpania pred
pojednávaním. V žiadnom prípade nejde o žiadne taktizovanie, nemalo by to zmysel.“
E.: „Je mi zle na žalúdok“ (S. na korešpondenciu P. s U., kde konštatujú, že v úplatkárskej kauze mal
byť namočený iba on.)
Karlin: „Po mojom zatknutí prišiel pripravený mediálny ošiaľ, ktorý zatienil, ak keď al-P. vybuchla
dvojičky.“
U.: „R., čo sa tu dialo. Po tejto skúsenosti by som už políciu o požadovanom úplatku neinformoval.“
E.: „v E. sa oslavuje deň víťazstva a ja budem tento deň hodnotiť aj ako deň pravdy.“

Q., podľa ktorého E. zadržala polícia s pol miliónovým úplatkom za hladký priebeh zákazky na dostavbu
telocvične v W. nad U. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..

X.XX. C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X uverejnil článok autora C. R. s názvom „H. firmu hlavného
svedka v P. kauze“, v ktorom bolo uvedené:

N. aféra poslanca U. G. P. a riaditeľa N. T. samosprávneho kraja E. E. nadobúda nový rozmer. H. začala
preverovať firmu hlavného svedka v procese - D. U., majiteľa firmy Q..
H. dalo vedenie T. samosprávneho kraja a polícia pred týždňom začala trestné stíhanie pre podozrenie
z niekoľkomiliónového podvodu na stavbe telocvične, ktorú stavala U. spoločnosť Q..
„F. o tom neviem. H. to od vás prvýkrát. E. si, že je to osobná pomsta riaditeľa E.. B. ma ničiť z
pozície moci,“ povedal včera prekvapený U.. P. a E. zadržala polícia v poslaneckej kancelárii U. koncom
novembra roku XXXX s polmiliónom korún. H. vyšetrovateľov a prokuratúry to bol úplatok, ktorý od
podnikateľa U. žiadali za hladký priebeh zákazky na dostavbu telocvične v W. nad U..
R. začala preverovať firmu Q. na základe takmer X,X-miliónového rozdielu medzi firmou fakturovanou
sumou za prístavbu telocvične a posudkom znalca z odboru stavebníctva. T. samosprávnemu kraju tak
mala vzniknúť škoda takmer X,X milióna korún. W. upozornil aj na ďalšiu škodu za viac ako XXX-tisíc.
R. S. T. hovorí, že začala trestné stíhanie vo veci, nie voči konkrétnej osobe alebo firme. Či to bol Q.,
alebo niekto iný, to ešte nevie. U. tvrdí, že závery znaleckého posudku nie sú správne a obvinil znalca,
že nie je objektívny - podľa neho sa objavil v konkurenčnej firme, ktorá sa tiež zúčastnila konkurzu na
dostavbu telocvične.
H. prekvapuje, že si úrad objednal znalecké dokazovanie na ceny, ktoré boli vopred určené dohodou až
po dostavbe telocvične. „P. už, tak mali skúmať ceny pred podpisom zmluvy a nie po dostavbe.“
H. preverovanie považuje za pomstu - P. zatiaľ neprávoplatne odsúdil Z. súd v T. T. na jeden rok a
peňažný trest XXX-tisíc korún, E. oslobodil.

Q., podľa ktorého preverovanie políciou U. spoločnosti Q. je osobnou pomstou riaditeľa E., ktorý ho (U.)
chce ničiť z pozície moci je nepravdivé.

Q., podľa ktorého E. zadržala polícia v poslaneckej kancelárii U. koncom novembra roku XXXX s pol
miliónom korún a to bol úplatok, ktorý od podnikateľa U. žiadali (P. a E.) za hladký priebeh zákazky na
dostavbu telocvične v W. nad U. je vo vzťahu k E. E. nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..

X.XX C. XX. XX. XXXX denník J. v čísle XX/XXXX na strane X pod značkou „wm“ uverejnil článok s
názvom „J.: H., nemáte byť na čo pyšní!“, v ktorom bolo uvedené:

Z. P. súd v B.T. zrušil vo štvrtok rozsudok okresného súdu z mája minulého roku, ktorý odsúdil prvého
poslanca parlamentu v histórii J. G. P. z U. na jeden rok za branie úplatku. W. zrušil oslobodzujúci
rozsudok bývalého riaditeľa N. T. samosprávneho kraja E. E. a celý prípad vrátil okresnému súdu . H.
senátu I. R. bol nespokojný s rozhodnutím súdu nižšieho stupňa aj s dôkaznou situáciou. „V prípade
došlo k viacerým nedostatkom, procesným chybám, chybným aj pochybným skutkovým zisteniam a
pravdepodobne aj k porušeniu trestného zákona. B. boli už v prípravnom konaní a možno uvažovať aj o
tom, že zásah polície bol predčasný,“ vyhlásil v odôvodnení rozhodnutie R.. J. tak reagoval na výhrady
obhajoby. I. napríklad tým, že P. nemal na prstoch odtlačky kontrastnej látky z obálky s peniazmi, hoci
svedok tvrdí, že ju držal v ruke. I. tiež dokazujú, že nahrávky telefonických rozhovorov, ktoré slúžia ako
ťažiskový dôkaz v korupčnom prípade, polícia získala nezákonne. V takom prípade ich súd nemôže brať
do úvahy. H. je výrokom súdu spokojný. R. potvrdil požiadavku obhajoby, aby sa okresný súd zaoberal
otázkou zákonnosti použitia odpočúvania a získania dôkazov. „E. pochybnosti, či boli získané zákonne,“
dodal sudca. Z. rozsudok pre E. senát označil za predčasný a stále trvá dôvodné podozrenie, že riaditeľ
úradu je súčasťou korupčného škandálu. „H., nemáte by na čo pyšní,“ uzavrel R. rokovanie súdu, ale
zmysel slov bližšie nekomentoval.
P. so straníckym kolegom E. čelili obžalobe, že zobrali polmiliónový úplatok od podnikateľa a neskôr
policajného agenta D. U.. Z. zadržala polícia v poslaneckej kancelárii U. koncom novembra XXXX aj s
polmiliónovým úplatkom za hladký priebeh zákazky na dostavbu telocvične. Z. s peniazmi, ktoré priniesol
agent U., našla polícia v P. kufríku.

Q., podľa ktorého E. zadržala polícia s polmiliónovým úplatkom za hladký priebeh zákazky na dostavbu
telocvične je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..

X.XX C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X uverejnil článok autora C. R. s názvom „H. s P. trvá už
tri roky“, v ktorom bol uvedené:

C. korupčnej aféry je v nedohľadne, tentoraz neprišli na pojednávanie advokáti.
K. pojednávanie v úplatkárskej kauze poslanca U. G. P. a jeho straníckeho kolegu E. E. by mohol len
ich súhlas s čítaním svedeckých výpovedí. O. musí súd všetkých znovu vypočuť.
H. neprítomnosť advokátov musel súd odročiť včerajšie pojednávanie s bývalým poslancom F. rady za
U. G. P.. J. proces, v ktorom je obžalovaný po prvýkrát v novodobej histórii parlamentu dnes už bývalý
poslanec, sa tak ťahá už štyri roky. I. sudcovia nevedia, kedy sa skončí. F. pojednávanie bude v januári
budúceho roku.
J. Z. súdu v T. T. S. S., ktorému vec pridelili po odchode predošlého sudcu na R. súd, prípad odročil.
D. advokát sa ospravedlnil, druhému klient vypovedal plnú moc.
I. s kufríkom
G. P. zadržala polícia v novembri XXXX pri preberaní polmiliónového úplatku v straníckej kancelárii U.
spolu s jeho straníckym kolegom E. E.. H. mal P. dať podľa obžaloby jeho bývalý rodinný priateľ, v tom
čase už policajný agent D. U.. H. našla polícia v P. kufríku. M. z nich mala ísť údajne na financovanie
straníckej kancelárie.
H. pojednávanie sa začalo v júli roku XXXX, o necelý rok neskôr, v máji sudca okresného súdu P. odsúdil
na jeden rok nepodmienečne a pokutu XXX-tisíc korún a E. oslobodil. H. súdu P. žiadal od podnikateľa
v mene E. minimálne pol milióna korún za dostavbu telocvične v W. nad U.. N. E. na akcii sa podľa súdu
nepodarilo dokázať. P. aj prokurátorka sa odvolali.
H. sa vlečie

S. zrušil začiatkom roku XXXX krajský súd a prípad vrátil na opätovné prerokovanie okresnému súdu
pre viac procesných chýb. W. súd vyjadril pochybnosť, či boli nahrávky odpočúvaní získané zákonne.
J. štyri mesiace nebol schopný napísať rozsudok.
E. odklad verdiktu priniesol odchod sudcu okresného súdu na R. súd a požiadavka na znalecké
posúdenie pravosti nahrávok z odpočúvania. P. expertízny ústav v T. koncom minulého roku vrátil
požiadavku súdu s námietkami, sudca však obratom poslal požiadavku späť.
T. expertízy, ktorá nebola hotová ešte v auguste tohto roku, nemohol sudca proces otvoriť.
H. môže trvať ešte dlho.
P. procesu je v nedohľadne. Aj keď sa začne súd, nový sudca bude musieť odznovu vypočuť svedkov.
A. výpovede P. a E. v pôvodnom procese trvali tri dni a ďalší deň výpoveď U.. H. by mohol urýchliť len
súhlas obžalovaných na čítanie výpovedí.
C. procesu má podľa sudcov vplyv na výšku prípadného trestu i na kvalitu výpovedí
„Ak to bude trvať aj päť rokov, stopercentne budem oslobodený. E. ma len to, že to nie je ešte ukončené.
Je to nepríjemné, keď musím mesiace čakať na potvrdenie môjho oslobodenia,“ povedal E..
P. tvrdí, že je nevinnou obeťou politicko-ekonomického komplotu „istých“ banskobystrických skupín. P.
súdu označil za zaujaté. „T. to pasca, ktorú zneužili a vyšlo z toho toto. R. vám nemôžem povedať. Sú
tam utajené veci, o ktorých nemôžem hovoriť,“ povedal P..

R. prípadu

* máj XXXX - H. zmluvy o dostavbe telocvične v Žiari nad Hronom. Do hry sa dostáva korunný svedok
procesu D. U. a jeho firma.
* máj 2003 - Krajský súd v Bratislave povolil odpočúvanie P. a E..
* júl 2003 - Podnikateľ D. U. sa stáva policajným agentom.
* august 2003 - U. upozornil P., že ho sleduje polícia a na možnosť odpočúvania mobilných telefónov.
U. podal trestné oznámenie vo veci pre podozrenie z korupcie.
* november 2003 - Odpočúvanie stretnutie U. s P. v hoteli A.. U. odovzdal peniaze, P. a E. v
banskobystrickom sídle HZDS zadržala polícia. Oboch sudca vzal do väzby.
* júl 2004 - máj 2005 - súdny proces na Z. súde v Banskej T.. P. dostal jeden rok nepodmienečne a
finančný trest 100-tisíc korún. E. súd oslobodil.
* február 2006 - Krajský súd vrátil prípad okresnému súdu
* január 2007 - Prípad dostal nový sudca

Tvrdenie, podľa ktorého E. E. polícia zadržala pri preberaní polmiliónového úplatku je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. Press a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..

2.20 dňa 21. 11. 2008 denník Sme na strane 2 uverejnil článok autora C. R. s názvom „Proces P. a E.
odročili“, v ktorom bolo uvedené:

Na Okresnom súde v Banskej Bystrici pokračovalo včera pojednávanie vo veci korupcie bývalých
funkcionárov Hnutia za demokratické Slovensko..
Kedy sa proces s G. P. a Milanom E. skončí, nevedia odhadnúť súd ani prokuratúra. Súd včera
pojednávanie odročil na neurčito.
P. zadržala polícia v roku XXXX pri preberaní polmiliónového úplatku v straníckej kancelárii spolu s
Mrázom. H. mal P. dať podľa obžaloby v tom čase už policajný agent D. U.. H. našla polícia v P.ovom
kufríku. M. z nich mala ísť údajne na financovanie straníckej kancelárie. Karlin aj E. tvrdia, že sú nevinní.
Súd už takmer jeden a pol roka rieši autentickosť nahrávok odpočutých telefonických rozhovorov. Podľa
včerajšej doplnených posudkov znalcov sa teoreticky nedá vylúčiť manipulácia s nahrávkami. Obhajoba
a Gabriel Karlin opakovane tvrdia, že nahrávky boli upravované.
W. včera vyhlásil, že v digitálnych aj analógových nahrávkach sú prerušenia, ktoré môžu, ale nemusia
znamenať úmyselný zásah. „H. prerušení je možné manipulovať, ale takto by to robil iba diletant,“
vyhlásil znalec.
E. advokát tvrdí, že práve v mieste prerušenia odpočúvaní povedal klient agentovi provokatérovi vetu,
ktorá by ho mala očistiť: „Q. to teda nie, ak niečo máte, vybavte si to s pánom P..“
H. pojednávanie sa začalo v júli roku XXXX. O necelý rok neskôr sudca okresného súdu P. odsúdil
na jeden rok nepodmienečne a pokutu XXX tisíc korún. E. oslobodil. Karlin aj prokurátorka sa odvolali.

P. súd zrušil rozsudok začiatkom roku XXXX a prípad vrátil pre procesné chyby. H. trvá už viac ako
štyri roky.

Q., podľa ktorého Mráza zadržala polícia v novembri X003 pri preberaní polmiliónového úplatku je
nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..

F. ďalej chcel, aby spoločnosť H. H. v rámci ospravedlnenia vyhlásila, že nedisponuje žiadnymi dôkazmi,
ktorými môže preukázať, že O.. E. Mráz prebral úplatok, ktorý opisuje v jednotlivých článkoch s tým, že
povinnosť ospravedlniť sa bola vydavateľovi denníka J. uložená rozsudkom Z. súdu W.. F. ďalej žiadal,
aby odporca v II. rade H. H., a.s. bol zaviazaný zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške XXX
XXX,- L. a trovy konania.

F. vo svojom návrhu uvádzal, že v súvislosti s trestným konaním, vedeným proti navrhovateľovi odporca
X a 2 na stránkach svojich denníkov nepravdivo dlhodobo informoval verejnosť o konaní navrhovateľa,
spôsobom informovania bola verejnosť zavádzaná a navrhovateľ bol označovaný za páchateľa skutku,
pre ktoré bolo uvedené trestné konanie, ktorého sa nedopustil. F. ďalej vo svojom návrhu uvádzal,
že sústavné nepravdivé informovanie verejnosti o navrhovateľovej trestnej veci mimoriadne vážne
zasiahlo do jeho občianskej cti a dôstojnosti, vážnym spôsobom ho poškodil v podnikateľskej činnosti, v
spoločenskom a rodinnom živote. V článkoch bol navrhovateľ označený za páchateľa skutku, ktorý je v
očiach verejnosti považovaný za odsúdenia hodný čin, nielen z hľadiska trestno-právneho ale i z hľadiska
morálneho. F. nikdy nezobral žiadny úplatok a preto prezentácia tohto faktu je nepravdivá. Z hľadiska
gramatického je v článkoch použitý dokonavý vid, teda popisuje sa konanie, ktoré sa v skutočnosti stalo.
V prípade navrhovateľa je v rozpore s objektívnou realitou. X rokov označené printové médiá živí v
širokej verejnosti obraz navrhovateľa ako skorumpovaného politika, ktorý morálne upadol na samé dno
v rebríčku morálnych hodnôt. Z. zásahu do osobných práv žalobcu zvýrazňuje početnosť článkov, ktoré
nepravdivo informujú o osobe navrhovateľa ako i dlhodobosť poskytovania nepravdivých informácií.

Z. v I. rade uviedol, že uplatnený nárok navrhovateľa popiera v celom rozsahu. K., že v predmetných
žalovaných článkoch sú žalobným petitom napadnuté rôzne časti žalovaných článkov, ktoré vo viacerých
prípadoch nekorešpondujú so skutočným znením napadnutého článku a predstavujú prekrúcanie
jeho skutočného obsahu. W. petitom sú napádané informácie, ktoré nie sú skutkovými tvrdeniami,
resp. informácie, ktoré sú preukázateľným spôsobom pravdivé. J. navrhovateľ dlhú dobu nepovažoval
žalované články za zásah do svojich práv a nepociťoval naliehavý záujem na ochrane svojich práv,
keďže návrh bol navrhovateľom podaný až po uplynutí takmer siedmych rokov od uverejnenia v poradí
prvého zo žalovaných článkov. F. zákonom predpisovaným spôsobom nikdy nepožiadal odporcu v
I. rade o uverejnenie tlačovej opravy nepravdivých údajov, ktoré namieta v podanom návrhu. E. za
to, že v žalovaných článkoch sa nachádzajú pravdivé a neskreslené informácie, ktoré boli čerpané
z dôveryhodných zdrojov, z pojednávaní v trestnej veci navrhovateľa a boli pred uverejnením riadne
overené. V súvislosti s osobou navrhovateľa všetky slovenské printové a elektronické médiá priniesli
v rovnakom čase rovnaké informácie, ktoré sú navrhovateľom na základe podanej žaloby napádané.
V žalovaných článkoch sa hovorilo o vzťahu k navrhovateľovi o podozreniach zo spáchania trestnej
činnosti, o podozreniach z korupcie a prijímania úplatku a to práve a výlučne len v súvislosti s konaním
navrhovateľa rozobratým v žalovaných článkoch. R. informácie, uvádzané v inkriminovaných článkoch
vychádzajú z verejne dostupných a oficiálnych dokumentov a preto boli tieto skutočnosti v žalovaných
článkoch opakovane uvádzané a zdôrazňované. C. H. v žiadnej časti článku neuviedol, že navrhovateľ je
vinný zo spáchania trestného činu alebo právoplatne uznaný súdom za vinného zo spáchania trestného
činu ale žalovaný článok konštatuje, že informácie o podozreniach z trestnej činnosti navrhovateľa
vyplývajú z vydaného uznesenia o začatí trestného stíhania, z uznesenia o vznesení obvinenia. W.
bolo v článkoch uvádzané, že tieto podozrenia vo vzťahu k navrhovateľovi budú predmetom ďalšieho
vyšetrovania. W. články boli publikované v roku XXXX, v čase, kedy bolo vydané uznesenie o začatí
trestného stíhania, resp. po vydaní a doručení uznesenia o vznesení obvinenia navrhovateľovi. O
trestnom stíhaní boli médiá vrátane denníka H. informované orgánmi činnými v trestnom konaní. Z. X
má teda za to, že uverejnením informácií v žalovaných článkoch bolo realizované právo na slobodu
slova a slobodu tlače, pričom odporca X vychádza z informácií, ktoré boli pravdivé a aktuálne ku
dňu publikovania žalovaných článkov a v plnej miere sa zhodovali s obsahom uznesenia o vznesení
obvinenia, resp. s vedením trestného konania. E. sú toho názoru, že všetky negatívne udalosti, ktoré

sa vyskytli v živote navrhovateľa, po vyjdení žalovaných článkov nemôžu byť bez ďalšieho dávané
do súvislosti so žalovanými článkami denníku H., nakoľko medzi týmito negatívnymi udalosťami a
žalovanými článkami chýba akákoľvek príčinná súvislosť. F. v čase začatia trestného konania pôsobil ako
verejný funkcionár a v súvislosti s výkonom tejto verejnej funkcie bol Z. obvinený a neskôr prokurátorom
obžalovaný z trestného činu korupcie, ktorý mal podľa obžaloby priamo súvisieť s výkonom jeho
verejnej funkcie. S poukazom na to, že v denníku boli uverejnené len pravdivé skutočnosti, týkajúce
sa navrhovateľa sa požiadavka navrhovateľa javí ako neopodstatnená a neodôvodnená. H. zásah do
osobnostných práv fyzickej osoby musí byť splnených niekoľko podmienok:
X. Existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolanie majetkovej ujmy,
X. Neoprávnenosť takéhoto zásahu
X. Príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a jeho následkami.

Z. v II. rade uviedol, že s návrhom nesúhlasí, považuje ho za nedôvodný, poukázal na to že XX. XX.
XXXX bol navrhovateľ zadržaný v policajnej akcii, ktorej cieľom bola na základe informácií policajného
agenta prekaziť trestný čin korupcie. W. bol poslanec F. rady SR G. P. pre podozrenie zo spáchania
trestného činu a pri tejto akcii bol zadržaný aj navrhovateľ, ktorý vtedy pracoval vo funkcii úradu
T.-bystrického samosprávneho kraja. O zadržaní navrhovateľa informovali všetky televízne, printové,
rozhlasové a internetové spravodajské médiá, pričom denník J. nebol výnimkou. O policajnej akcii a
zadržanom úplatku usporiadal vtedajší minister vnútra R. H. spolu s viceprezidentom H. zboru SR D. J.
tlačovú besedu, kde uviedli, že navrhovateľ a G. P. si úplatok vyžiadali, odovzdanie prebehlo v kancelárii
G. P., v ktorej sa nachádzal okrem policajného agenta a G. P. už len navrhovateľ. F. pri policajnom zásahu
bol úplatok nájdený v kufríku G. P.. W. celej kauzy, dôvodnosť obvinení voči zadržaným potvrdzovala
aj NR SR v súhlase so vzatím poslanca P. do väzby a súdne rozhodnutie o vzatí navrhovateľa a G. P.
do väzby. O takýchto závažných kauzách má denná tlač povinnosť informovať verejnosť a verejnosť
má právo na prijímanie informácií o takýchto spoločensky významných udalostiach. P. kauza, na ktorej
mal údajne participovať navrhovateľ spolu s poslancom NR SR sa zásadným spôsobom týka verejného
života v SR a ovplyvňuje spôsob posudzovania verejných činiteľov širokou verejnosťou. I. zatajovanie
informácií z trestného konania, vedenom proti navrhovateľovi by bolo flagrantným porušením práv
občana a vyvolal by pochybnosti o záujme kompetentných orgánov vyšetriť a rozhodnúť daný skutok
nezávisle a spravodlivo. H. publikovania článkov bol navrhovateľ v postavení obvineného, prípadne
obžalovaného a spravodajské články, pokrývajúce túto tému vychádzajú vždy z informácií od oficiálnych
predstaviteľov, ktoré si novinári nie sú povinný overovať. F. z titulu svojej funkcie musí byť vnímaný ako
verejná osoba so zníženou ochranou osobnosti. F. je teda povinný zniesť zásah do svojho súkromia a
zverejňovania informácií o jeho osobe najmä ak sa týkajú výlučne jeho pracovného, profesionálneho
života, čo je prípad článkov, napádaných v tomto konaní. Q. stíhanie navrhovateľa ako osoby verejne
činnej bolo natoľko závažné z pohľadu verejného záujmu, že nie je možné navrhovateľovi priznať
právo na embargo, čo sa týka uverejňovania jeho celého mena a priezviska. O. o jeho celom mene
bolo z dôvodu, že išlo o predstaviteľa orgánov verejnej moci, pričom jeho meno bolo zo všetkých
spravodajských agentúr a médií dobre známe. S. pri príprave článkov vychádzali predovšetkým z
informácií, poskytnutých z oficiálnych zdrojov, napríklad z tlačových konferencií a oficiálnych vyhlásení
ministra vnútra, špeciálneho prokurátora, predstaviteľov policajného zboru, vedenia NR SR a vyjadrenia
jednotlivých poslancov NR SR. F. napádané výroky článkov boli prezentované ako výpoveď svedka D.
U., prípadne ako informácie, ktoré odzneli počas pojednávaní v danej trestnej veci voči navrhovateľovi,
obsah obžaloby alebo rozsudku.

Z. v II. rade k jednotlivým žalovaným článkom uviedol a to k článku X.X
Ad X.X. :
C. tvrdenie bolo v článku uvedené s odkazom, že ide len o názor novinárskeho zdroja, čo je v článku
jasne uvedené. O. o polemický výrok, ktorý nebol spôsobilý zasiahnuť do opráv na ochranu osobnosti
(viď nález N. IV. XXX)XXXX)
Ad X.X.:
Z článku vyplýva, že žalovaný výrok uviedla polícia SR a autor túto informáciu len ďalej sprostredkúva
čitateľom. Q. údaje poskytnuté oficiálnym predstaviteľom štátu nie je novinár v zmysle doterajšej
judikatúry L. povinný preskúmať ani zisťovať ich pravdivosť (viď rozsudok T. Q. a J. proti F. XXXX). W.
v II. S. má za to, že v tejto časti žaloby nie je pasívne legitimovaný.
Ad X.X.:
C. výrok nebol v článku uverejnený. C. údaje si žalobca účelovo pospájal do vetnej konštrukcie, ktorej
pravdivosť následne napáda.

Ad X.X.:
I. v tomto článku vyjadril svoj hodnotiaci úsudok na policajný zásah, pri ktorom bol zadržaný žalobca,
ktorý vychádzal z odôvodneného skutkového základu, získaného z oficiálnych správ a zdrojov. V
zmysle ustálenej judikatúry L. nie je možné na novinárov klásť požiadavky presného používania
terminológie trestného hmotného a procesného práva, a teda očakávať, že budú môcť rozlišovať medzi
pojmom páchateľ, obvinený, podozrivý, či obžalovaný. Q. denník J. nie je právnické odborné periodikum
a jeho čitatelia rozdiely medzi vyššie uvedenými pojmami trestného práva procesného a hmotného tiež
nepoznajú.
H. máme za to, že v tomto prípade nešlo o taký zásah do práv žalobcu, ktorý odôvodňoval obmedzenie
ústavného práva žalovaného v II. S. na slobodu prejavu. Z textu článku je zrejmé, že poznámka o
páchateľoch vychádza z opisu skutku ministrom vnútra V. H..
Ad X.X.:
V článku sa cituje výpoveď G. P., že úplatok bol určený žalobcovi. F. v závere uviedol, P. úplatok „údajne“
sprostredkoval na žalobcovu žiadosť. O. opäť o polemický výrok, ktorý vychádza z oficiálnych prameňov.
Ad X.X.:
O., ktorú napáda žalobca je pravdivá, t.j. podľa prokurátora D. T. je prípad žalobcu klasická jednoduchá
korupcia. O. o hodnotiaci úsudok predstaviteľa prokuratúry, a požadovaný text ospravedlnenia k nemu
je nevykonateľný, keďže hodnotiaci úsudok nemôže byť pravdivý alebo nepravdivý.
O. teda o verejne prístupnú informáciu, poskytnutú orgánom činným v trestnom konaní (t.j. verejným
orgánom), ktorú žalovaný v II. S. sprostredkoval svojím čitateľom. Zo znenia článku je zrejmé, že ide o
výrok prokurátora, preto máme za to, že v tejto časti žaloby nie je žalovaný v II. S. pasívne legitimovaný
a žaloba je v tejto časti nedôvodná.
Ad X.X.:
Zo znenia článku vyplýva, že napádaná informácia vychádza z obžaloby, t.j. verejnej listiny, ktorej obsah
novinár nie je povinný preverovať. F. čitateľom v článku priblížil obsah obžaloby voči žalobcovi pravdivo,
preto je žaloba v tejto časti nedôvodná.
Ad X.X.:
F. výrok je pravdivý. W. bol zadržaný v súvislosti s preberaním úplatku, ktorý sa našiel v kufríku G. P..
E. bola táto informácia poskytnutá oficiálne predstaviteľmi polície.
Ad X.X.:
S. ako pri predchádzajúcich bodoch, informácia, že žalobca bol zadržaný s pol miliónom korún
je pravdivá, a je v súlade s oficiálne poskytnutými informáciami. W. napádaný výrok, uvedený v
navrhovanom znení ospravedlnenia: „tvrdenie, podľa ktorého bol E. zatknutý pri preberaní úplatku a bol
zadržaný s pol miliónom korún je nepravdivé“ sa v článku vôbec nenachádza, a preto nie je možné také
ospravedlnenie uverejniť.
Ad X.XX.:
Q. ako v predchádzajúcich prípadoch, ani v tomto článku žaloba nesmeruje proti tvrdeniam autora
článku, ale proti informácii citovanej z verejnej listiny - uznesení o vznesení obvinenia proti žalobcovi.
V článku sa nachádza výrok: „konateľ podľa obvinenia odovzdal peniaze v obálke E....“ autor tak
čitateľov pravdivo informoval o obsahu obvinenia proti žalobcovi. H. písaní tohto článku jeho autor
vychádzal z uznesení o vznesení obvinenia - t.j. verejnej listiny, čo náležite uviedol aj v samotnom článku.
C. informácia sa v uznesení skutočne nachádza a teda je pravdivá. W., v zmysle judikatúry L. nie je
novinár povinný si preverovať pravdivosť informácií, ktoré mu boli poskytnuté z oficiálnych zdrojov, resp.
oficiálnych správ (rozsudky L.: B. a ostatní proti M., XXXX, a T. Q. a J. proti F., XXXX)
Ad X.XX.:
F. tvrdenie, že žalobcovi bol odovzdaný úplatok pol milióna korún je obsiahnuté v článku ako súčasť
výpovede agenta D. U. na súdnom pojednávaní. C. výrok sa nachádza v prvom odseku článku ktorý
jasne uvádza, že išlo o tvrdenia svedka pred súdom. W. teda žiada od žalovaného v II. S. ospravedlnenie
a finančné zadosťučinenie za zverejnenie výpovede svedka v súdnom konaní. Q. praktiku považujeme
za vážny a neakceptovateľný zásah do ústavného práva na slobodu prejavu ako aj do nezávislosti tlače.
Ad X.XX.:
H. článok bol uverejnený v sekcii P. a napádaný výrok je hodnotiaci výrok autora E. A., ktorý reflektuje
skutkový stav prezentovaný oficiálnymi zdrojmi. K zadržaniu žalobcu a G. P. došlo krátko po tom, čo do
miestnosti vstúpil policajný agent s úplatkom, pričom úplatok sa našiel k kufri jedného zo zadržaných.
Je preto na miest konštatovanie, že k zadržaniu došlo „pri čine“.
Ad X.XX.:

R. tri napádané výroky z článku „P. P. svedka znechutila“ vychádzajú z výpovede svedka D. U. v súdnom
konaní, čo z článku jednoznačne vyplýva. W. v II. S. tým sprostredkoval verejnosti výpoveď kľúčového
svedka v najvýznamnejšom korupčnom procesena J., čo mu nemôže byť na ujmu.
Ad X.XX.:
W. označuje informáciu „že záznamy z odpočúvania patria medzi dôkazy svedčiace proti E.“ za
nepravdivú.
Na preukázanie pravdivosti tohto tvrdenia navrhujeme, aby súd predvolal zodpovedného riadiaceho
príslušníka H. zboru, ktorý sa zúčastnil zásahu, pri ktorom bol žalobca zadržaný a to dožiadaním súdu
na PR SR.
C. informácia, že „žalobcovi bol odovzdaný pol milióna korún“ sa v tomto článku ani nenachádza , teda
žiadosť o ospravedlnenie sa za takýto výrok nemá žiadny reálny základ. V článku je len informácia, že
„žalobca je obžalovaný za prebratie úplatku pol milióna korún“ a „U. tvrdí, že pol milióna..... boli určené
E.“. Z. výroky sú nespochybniteľne pravdivé.
Ad X.XX.:
W. v II. S. má za to, že napádaný výrok je pravdivý. G. P. a žalobca boli v miestnosti, v ktorej policajný
agent odovzdal úplatok. F. bol tento úplatok nájdený zasahujúcimi príslušníkmi H. zboru v kufríku G.P.,
ktorí obidvoch prítomných zadržali. Q., že E. a P. boli zadržaní s polmiliónovými úplatkom vychádza z
pravdivého skutkového základu. M. neuvádza, že žalobca prevzal úplatok, ani že ho žiadal.
Ad X.XX.:
W. v toto článku napáda rovnakú vetu, ako bola uvedená v článku pod bodom X.XX, t.j. že žalobcu
polícia zadržala s polmiliónovým úplatkom. R. žalovaného v II. S. k tomuto bodu žaloby je rovnaké ako
k bodu X.XX vyššie.
Ad X.XX.:
K článku „H. firmu hlavného svedka v P. kauze“ z 6. 8. XXXX sa žalobca domáha ospravedlnenia k citácii
výroku J. U., ktorý uvioedol, že „si myslí že preverovanie jeho firmy je osobnou pomstou žalobcu“. W.
uverejnil názor zainteresovanej strany - hlavného svedka vo významnom procese v denníku J., pričom
citoval jeho hodnotiaci úsudok, a nie skutkové tvrdenie, čo preukazuje aj slovné spojenie „myslím si“. F. je
možné sa domáhať ospravedlnenia k hodnotiacemu výroku v znení že ne nepravdivé, keďže pravdivosť
hodnotiacdeho výroku nie je možné preukázať (viď rozsudok L. A. proti S., XXXX). Q. požadované znenie
ospravedlnenia je nezrozumiteľné („??? U. spoločnosti Q. je osobnou pomstou riaditeľa E.,....“) a podľa
názoru žalovaného v II. S. ho nie je možné uverejniť.
C. časť ospravedlnenia k článku „H. firmu hlavného svedka v P. kauze“ sa týka informácie, že žalobcu
zadržali s úplatkom,ktorý žiadali E. a P. od podnikateľa U.. O. o informáciu, ktorá v článku začína
úvodom „podľa vyšetrovateľov a prokuratúry“, čiže denník J. len čitateľom sprostredkoval pozíciu
orgánov činných v trestnom konaní, ktorá bola mnohokrát verejne prezentovaná a vyšetrovateľmi a
prokuratúrou oficiálne potvrdená. H. tejto informácie si žalovaný v II. S. nebol povinný preveriť.
Ad X.XX.:
V článku z XX. 2. XXXX v denníku J. „J.: H., nemáte byť na čo pyšní“ je uverejnené pravdivé skutkové
tvrdenie, že žalobca čelil obžalobe, že zobral polmiliónový úplatok. T. ohľadu na výsledok súdneho
konania je zverejnená informácia pravdivá, keďže obžaloba za takýto trestný čin voči žalobcovi podaná
bola a súd ju prejednával.
R., voči ktorému sa domáha ospravedlnenia žalobca „E. zadržala polícia s polmiliónovým úplatkom“ je
obdobný, ako výrok v článku pod bodom X.XX. žalovaný v II. S. sa pridržiava argumentácie uvedenej
pod bodom X.XX. vyššie.
Ad X.XX a X.XX.:
W. v týchto článkoch napáda rovnakú vetu, ako bola uvedená v článku pod bodom X.XX., t.j. že žalobcu
polícia zadržala s polmiliónovým úplatkom. R. žalovaného v II. S. k týmto bodom žaloby je rovnaké ako
k bodu X.XX vyššie.

Z. v II. rade poukázal na slobodu prejavu, ktorá je garantovaná N. SR, C. o ochrane ľudských práv
a základných slobôd s tým, že poukázal aj na rozhodnutia N. súdu SR a L. súdu pre ľudské práva.
Z. v II. rade k nároku navrhovateľa ohľadom finančnej náhrady vo výške XXX XXX,- L. uviedol, že
v danom právnom stave je možné aplikovať závery a argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutí L.: P.
a O. proti M. s tým, že pri aplikácii uvedených princípov by v súčasnosti relutárna satisfakcia SR
nemala presiahnuť sumu XX XXX,- L.. H. suma XXX XXX,- L. je absolútne neprimeraná a značne
prevyšuje čiastky, priznávané súdom za poškodenie zdravia, prípadne usmrtenia osôb. F. vo svojom
návrhu svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch bližšie neodôvodnil a takisto nijako
nepreukazoval a nepreukázal, že jeho vážnosť a dôstojnosť bola značne znížená a zároveň že

by morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nebolo dostatočné. J. však zniesol námietku
premlčania proti nároku navrhovateľa o náhradu nemajetkovej ujmy s tým, že právo domáhať sa
primeraného zadosťučinenia vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 1X ods. X Z.
zákonníka je majetkovým právom a podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. V
prípade sporu na ochranu osobnosti, ktorý vznikol na základe uverejnenia článkov treba za deň, v ktorý
bolo možné si uplatniť právo na ochranu osobnosti po prvý raz považovať deň vydania článku. H. na
náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčuje v dobe troch rokov odo dňa uverejnenia predmetného článku.
F. podal návrh na Z. súd W. 9. 7. XXXX a k článkom , ktoré vyšli pred 9. 7. XXXX si navrhovateľ uplatnil
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy až po uplynutí premlčacej lehoty a preto mu ho nie je možné v
tomto konaní priznať. Po tomto dátume vyšli len dva články a to dňa XX. XX. XXXX, článok s názvom:
„H. s P. trvá už X roky“ a dňa XX. XX. XXXX článok k názvom: „H. P. s E. odročili.“

Z. súd W. svojím rozsudkom XXC XXX/XX-XXX zo dňa XX. 4. XXXX rozhodol tak, že W. strana H., a.s. je
povinná v lehote X dní od právoplatnosti rozsudku na strane č. X a nasledujúcich v denníku H. uverejniť
ospravedlnenie s rovnakým písmom akým boli uverejnené pôvodné články a názvy s nasledovným
textom:

Z. O.. E. E.

C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. 3 pod značkou „ok“ uverejnil článok s názvom: „I. sa spolu
poznali už roky“, v ktorom bolo uvedené:

W. prepojenie existuje medzi banskobystrickým samosprávnym krajom, ktorý robil verejnú súťaž na
dostavbu telocvične žiarskej školy a víťazom súťaže - spoločnosťou Q. v T. T.. E. spoločnosti D. U., ktorý
v utorok odovzdal polmiliónový úplatok riaditeľovi úradu banskobystrickej samosprávy E. E. a poslancovi
parlamentu G. P., dlhé roky spolupracoval s predsedom výberovej komisie E. M., ktorého za predsedu
výberovej komisie vymenoval práve E. E..

„S firmou Q. som nemal nijaké pracovnoprávne vzťahy, čo som podpísal aj v čestnom vyhlásení. O
dostavbu telocvične sa uchádzalo XX firiem a s XX percentami z nich som v minulosti spolupracoval
ako investičný pracovník pri riešení zákaziek. S firmou Q. som v minulosti zabezpečoval dve alebo tri
stavebné akcie, boli to však objednávky tak na štyri - päť miliónov korún. J. som s inými firmami na
podstatne väčších zákazkách a tieto v súťaži neuspeli,“ tvrdí M..
H. našich informácií v čase, keď bol M. vedúcim investičného oddelenia K. E. T. v T. T., univerzita priamym
zadaním vybrala na sťahovanie fakúlt a rekonštrukciu budov práve U. firmu Q.. H. objem prác bol XX,X
milióna korún, dodatkami k zmluve sa však vyšplhal na XX miliónov korún.

Q., podľa ktorého bol odovzdaný pol miliónový úplatok riaditeľovi úradu banskobystrickej samosprávy
E. E. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autora E. E. s názvom: „P. prepustili, vracia
sa späť do NR SR“, v ktorom bolo uvedené:

H. G. P. (U.), ktorý je obvinený z korupcie, prepustil súd po vyše troch mesiacoch z vyšetrovacej väzby. J.
s ním sa včera dostal na slobodu aj jeho spoluobvinený, bývalý šéf úradu T. samosprávneho kraja E. E..
P. a E. prepustil nitriansky krajský súd vo štvrtok popoludní. Vo väzení boli od novembra minulého roka,
aby počas vyšetrovania nemohli ovplyvňovať svedkov. H. súdu však už nie je dôvod držať ich ďalej za
mrežami, pretože vyšetrovanie ich úplatkárskej aféry sa tento týždeň skončilo. „O. o obvyklý postup,
všetky dôkazy boli zabezpečené, súd rozhodol v súlade so zákonom,“ povedal P. advokát R. W.. „W.
zákonnosť a spravodlivosť. My sme stále tvrdili, že dôvody na väzbu tu neboli,“ reagoval E. právny
zástupca Q. U..
Obaja búdu ďalej stíhaní na slobode. „P. vyšetrovanie bolo skončené, predpokladám, že vyšetrovateľ
spis predloží prokurátorovi a ten rozhodne, čo ďalej,“ hovorí U.. „T. podaná obžaloba, dôkazy bude
hodnotiť súd,“ dodal W..
Po prepustení z väzby môže obvinený poslanec už dnes nastúpiť do parlamentu a hlasovať. „Ak zanikne
prekážka na výkon poslaneckého mandátu, mandát sa obnovuje,“ uviedol ústavný právnik H. P..

V F. rade P. doteraz zastupovala P. Q., tá bude musieť po jeho návrate poslaneckú lavicu opustiť.
H. P. s E. zatkla koncom novembra potom, ako zobrali od podnikateľa D. U. úplatok pol milióna korún.
H. našli peniaze v P. kufríku. Q. však obvinenie z korupcie odmietol.

Čo sa stalo v kauze P.

* XX. novembra - H. prichytila priamo pri braní úplatku poslanca G. P. z U. a šéfa úradu T. samosprávneho
kraja E. E., obidvaja skončili v cele policajného zadržania.
* XX. novembra - H. vydal na trestné stíhanie svojho člena G. P., poslanci súhlasili aj s jeho väzbou.
* XX. novembra - J. rozhodol, že poslanec G. P. zostane vo vyšetrovacej väzbe aj so šéfom úradu T.
samosprávneho kraja E. E..
* Od decembra obaja opakovane podávali sťažnosť na súd a žiadali prepustenie. J. ich žiadosti viac
ráz zamietol.
* XX. januára - V nitrianskej väznici vyšetrovateľ posadil P. a E. proti sebe, aby ich konfrontoval. Aj keď
obvinenie z korupcie obaja odmietajú, ich verzie boli odlišné.
* X. marca - H. skončila vyšetrovanie úplatkárskej aféry poslanca G. P. (U.) a jeho straníckeho kolegu
E. E..
* 4. marca - P. súd v F. prepustil z väzby poslanca G. P. a bývalého vysokého úradníka T. samosprávneho
kraja E. E., ktorí sú obvinení v úplatkárskej kauze. Z. strávili za mrežami viac ako 3 mesiace. R. pripravil
pre prokurátora návrh na podanie obžaloby. Z. hrozí, ak ich súd uzná za vinných, až osem rokov väzenia.

Q., podľa ktorých E. zobral úplatok pol milióna korún a bol prichytený priamo pri preberaní úplatku sú
nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

C. XX. XX. XXXX denník Pravda na strane č. 2 pod značkou „odu“ uverejnil článok s názvom „Prichytení
boli viacerí politici, odsúdený nebol ani jeden“, v ktorom bolo uvedené:

Jeden prípad korupcie politikov za druhým rieši najmä v posledných mesiacoch polícia. Aj keď boli viacerí
pristihnutí pri čine, právoplatne nebol odsúdený ešte ani jeden z nich.
Za branie polmiliónového úplatku odsúdil síce súd v máji poslanca NR SR Gabriela P. (U.), rozsudok
však nie je právoplatný. P. dodnes sedí v parlamente. Proti trestu na najnižšej hranici sa totiž odvolal,
neskôr podal námietku proti zaujatosti senátu banskobystrického krajského súdu, ktorý mal o jeho
korupčnej kauze rozhodnúť. O námietke má teraz rozhodnúť Najvyšší súdu.
Poslanca P. prichytila polícia v novembri 2003 pri braní polmiliónového úplatku spolu so šéfom Úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja E. E.. Obaja skončili vo vyšetrovacej väzbe, z ktorej ich
prepustili po skončení trojmesačného vyšetrovania. J., ktorý trval 10 mesiacov, odsúdil P. na pokutu a
rok väzenia. Mráza, ktorému bol podľa obžaloby úplatok určený, pre nedostatok dôkazov oslobodil. Súd
to odôvodnil tým, že pri zákroku v kancelárii HZDS sa peniaze našli práve v P. kufríku. H. vyšetruje
podozrenie z kupovania hlasov poslancov v parlamente. H. I. H. S. jej odovzdal nahrávku, na ktorej
nezávislá poslankyňa O. U. hovorí o ponukách za hlasovanie v F. rade. S. podal na polícii aj ďalšie
trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podplácania ďalšieho poslanca NR SR.
P. kauzy sa nevyhli ani komunálnej politike. Za branie úplatku čelia obžalobe nielen starostovia, ale aj
viceprimátor či primátor. Za vybavovanie päťmiliónového úplatku je obžalovaný starosta bratislavskej
mestskej časti S. H. T.. H. výsledkov vyšetrovania mal byť úplatok od súkromnej firmy O. In za
sprostredkovanie lukratívnej zákazky v T. mestskej časti. H. T. nezadržali pri preberaní peňazí. H.
vyšetrovania polícia vlastnou chybou prišla o záznamy T. telefonátov, ktoré mali slúžiť ako dôkazy. H. s
T. sa začal na R. súde tento mesiac. P. padne verdikt, zatiaľ nie je známe. T. obvinenia odmieta.
Z korupcie je obvinený aj košický viceprimátor L. M.. Q. vlani zadržala polícia pri preberaní miliónového
úplatku v sídle stavebnej firmy P., ktorá získala zákazku na výstavbu nájomných bytov na M.. E. R.
H. oznámil, že celková výška úplatku mala predstavovať osemnásť miliónov a M. putoval na niekoľko
mesiacov za mreže. R. dodnes tvrdí, že nešlo o úplatok, ale o vyrovnanie dlhov z čias, keď ešte na
košickom magistráte nepôsobil.
V súvislosti s výstavbou nájomných bytov je obvinený aj starosta košickej M. A. A.. J. byty totiž neboli
postavené a peniaze sa stratili nevedno kam. A. polícia obvinila zo zneužitia právomoci verejného
činiteľa, konateľa stavebnej firmy E. E. z podvodu. R. sú na slobode, obžaloby ešte nepadli. Vo

vyšetrovacej väzbe doteraz sedí primátor R. E. J. A.. Q. v marci zadržali policajti pri preberaní XXX-
tisícového úplatku. H. mu dal podnikateľ R. T., ktorému mesto prenajalo pozemky okolo termálneho
kúpaliska na XX rokov za symbolickú korunu. H. mal na pozemkoch postaviť ubytovanie s celoročnou
prevádzkou, namiesto toho tam umiestnil len maringotky. H. mal podnikateľovi za úplatok vybaviť, že o
výhodný prenájom nepríde. H. R. súd by sa mal A. postaviť už na budúci týždeň.

Q., podľa ktorého šéfa úradu T. samosprávneho kraja E. E. prichytila polícia v novembri XXXX pri
preberaní pol miliónového úplatku je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autora M. E. s názvom: „J. s poslancom P.
môže pokračovať“, v ktorom bolo uvedené:

T. krajskí sudcovia môžu uzavrieť korupčný prípad poslanca U. G. P. a riaditeľa N. T. samosprávneho
kraja E. E.. F. súd totiž v uplynulých dňoch potvrdil, že sudcovia nie sú zaujatí voči obžalovanému P.,
ktorý na okresnom súde dostal za polmiliónový úplatok ročné väzenie. „P. súd v T. T. tak môže v kauze
rozhodnúť,“ uviedla riaditeľka kancelárie predsedu F. súdu L. S..
P. námietka proti zaujatosti súdu znemožnila prípad uzavrieť už v tomto roku. P. z vyše päťdesiatich
sudcov banskobystrického krajského súdu sa musel písomne vyjadriť ku P. obvineniu. Z. súd pritom
kauzu rozhodol už X.mája tohto roku. P. poslanca uznal za vinného a okrem väzenia ho potrestal
stotisícovou pokutou, E. oslobodil.
H. verdiktu sa odvolala okrem P., ktorý tvrdí, že je nevinný, aj prokuratúra. Tá žiada odsúdiť aj E.. H.
prokuratúry obaja obžalovaní úmyselne porušili záujem štátu, „spolčili sa, aby získali úplatok“. R. dospel
k záveru, že poslanec úplatok prevzal v novembri pred dvoma rokmi od podnikateľa za sprostredkovanie
zákazky na dostavbu telocvične v W. nad U.. P. tvrdí, že peniaze boli určené pre riaditeľa N. T.
samosprávneho kraja E.. H. rozsudku do volieb by znamenalo P. odchod z parlamentu.

H. P. kauzy

* XX. novembra XXXX - polícia prichytila pri preberaní úplatku poslanca G. P. (U.) a šéfa N. T.
samosprávneho kraja E. E.. Z. skončili v policajnej cele
* XX. novembra - parlament vydal na trestné stíhanie P. a poslanci súhlasili aj s jeho väzbou
* XX. novembra - sudca rozhodol, že P. spolu s E. budú tráviť vyšetrovanie za mrežami
* marec XXXX - polícia skončila vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby
* marec - po viac ako troch mesiacoch väzby P. súd v F. rozhodol o ich prepustení
* 8. júla - začal sa proces na Z. súde v T. T.
* 3. mája XXXX - odzneli záverečné reči
* 9. mája XXXX - súd uznal P. za vinného, E. oslobodil. P. a prokuratúra sa proti rozsudku odvolali

Q., podľa ktorého polícia prichytila pri preberaní úplatku šéfa N. T. samosprávneho kraja E. E. je
nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X uverejnil článok autorky P. L. s názvom „H. súd v kauze P.“ ,
v ktorom bolo uvedené:

Z. konanie v úplatkárskej kauze poslanca NR SR za U. G. P. a bývalého riaditeľa N. T. samosprávneho
kraja E. E. sa začne v T. T. na krajskom súde XX. februára.
Z. súd ešte vlani 9. mája odsúdil P. za branie polmiliónového úplatku na rok väzenia a peňažný trest
stotisíc korún. E., obžalovaného za ten istý trestný čin súd pre nedostatok dôkazov oslobodil. H. rozsudku
sa odvolal P. i prokurátor. W. odvolacieho konania na banskobystrickom krajskom súde však oddialila
P. námietka proti zaujatosti všetkých jeho sudcov. H. neho sudca D. U. a E. sú ako bývalí spolužiaci
v priateľskom vzťahu a E. obhajca Q. U. bol podpredsedom krajského súdu práve v období, keď mu
predsedal U.. Sudca U. je pritom svokrom sudcu okresného súdu S. H., ktorý v tejto korupčnej kauze
rozhodoval.
To malo podľa P. vyvolávať podozrenia, že môže dojsť k ovplyvneniu procesu.

K námietke zaujatosti sa muselo písomne vyjadriť viac ako XX sudcov krajského súdu. Až na základe
toho F. súd vlani v decembri potvrdil, že sudcovia nie sú zaujatí proti obžalovanému P..
H. úplatok mali obaja obžalovaní prevziať ešte XX. novembra XXXX od banskobystrického podnikateľa
za sprostredkovanie objednávky vyššieho územného celku na výstavbu telocvične v W. nad U..
Ak odvolací krajský súd potvrdí rozsudok ešte do júnových predčasných volieb, P. bude musieť z
parlamentu odísť.

N. kauza poslanca P.

* XX. novembra XXXX polícia zadržala poslanca G. P. (U.) a vtedajšieho riaditeľa N. T. samosprávneho
kraja E. E. krátko potom, čo im podnikateľ odovzdal polmiliónový úplatok
* XX. novembra parlament vydal na trestné stíhanie P. a poslanci súhlasil aj s jeho väzbou
* marec XXXX - polícia skončila vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby, po troch mesiacoch väzby
P. a E. prepustili
* 8. júla XXXX sa začal proces na Z. súde v T. T.
* 9. mája XXXX súd uznal P. za vinného, E. oslobodil
* XX. februára XXXX sa začne na P. súde v T. T. odvolacie konanie

Q., podľa ktorého E. E. odovzdal podnikateľ pol miliónový úplatok je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X pod značkou „ok, bum“ uverejnil článok s názvom „J. zrušil
P. trest za korupciu“ , v ktorom bolo uvedené:

Aj keď polícia pred vyše dvoma rokmi prichytila poslanca za U. G. P. s polmiliónovým úplatkom v kufríku,
stále je na slobode. T. krajský súd, ktorý mohol včera P. kauzu uzavrieť totiž pôvodný verdikt o vine
napokon zrušil. H. sa tak vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. P. súd označil vlaňajšie rozhodnutie
okresného súdu za predčasné najmä vo vzťahu ku P. spoluobžalovanému E. E., ktorý bol spod obžaloby
oslobodený. „Je dôvodné podozrenie, že aj on je páchateľom, čo však nevylučuje, že môže byť napokon
oslobodený,“ povedal predseda senátu I. R.. C., že v celej veci zostalo veľa nezodpovedaných otázok.
Z. súd preto teraz musí doplniť dôkazy a tiež napraviť pochybenia, ktorých sa dopustil počas konania.
F. prokurátor O. E. je podľa vlastných slov s rozhodnutím spokojný, keďže takýto postup tiež navrhoval. J.
P. sa k záverom senátu odmietol bližšie vyjadriť. H. iba, že „raz pravda vyjde najavo“. „T. toto rozhodnutie
ako bernú mincu. E. si však, že najviac dôkazov bude potrebovať doktor P.,“ skonštatoval po skončení
pojednávania E.. Q. bol v čase spáchania skutku riaditeľom úradu T. samosprávneho kraja. Z. súd ho
oslobodil, aj keď bol zatknutý s P. po prevzatí peňazí v jednej kancelárii. Z. naďalej trvajú na tom, že
sú nevinní.
V novom konaní musí okresný súd doplniť dokazovanie o ďalšie výpovede policajtov, ktorí boli pri
zásahu. S. musí znovu vypočuť aj korunného svedka D. U., pretože vypovedal vždy inak. Z. súd v
máji minulého roku odsúdil P. za branie polmiliónového úplatku na rok väzenia a peňažný trest stotisíc
korún. E. oslobodil pre nedostatok dôkazov. H. rozsudku sa odvolal P. aj prokuratúra. H. obžaloby mali
polmiliónový úplatok P. s E. zobrať od podnikateľa U. za sprostredkovanie objednávky na výstavbu
telocvične v W. nad U..
P. sa potom, čo ho policajti zatkli s úplatkom, odmietol vzdať poslaneckého kresla a postavilo sa zaňho
aj U.. E. si neuplatňoval len počas vyšetrovacej väzby, v parlamente ho vtedy zastupovala P. Q..
Po prepustení na slobodu sa P. do poslaneckých lavíc vrátil. F. by o mandát mohol poslanec prísť iba
v tom prípade, ak by ho súd právoplatne poslal za mreže. A keďže sa teraz jeho prípadom bude znova
zaoberať okresný a potom zrejme opäť aj krajský súd, proces sa natiahne najmenej o niekoľko mesiacov.

H. poslanca P.

* október XXXX - kandidát U. G. P. nastúpil po voľbách do F. rady
* november XXXX - priamo pri bratí úplatku policajti zadržali poslanca G. P. z U. a šéfa úradu T.
samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele
* marec XXXX - polícia skončila vyšetrovanie a súd prepustil P. s E. z väzby
* máj XXXX - Z. súd v T. T. uznal P. vinným. H. horočným väzením a pokutou XXX - tisíc korún. E.
oslobodil

* február XXXX - odvolací súd zrušil verdikt a vrátil celú kauzu okresnému súdu na opätovné konanie
* jún XXXX - P. dňom volieb vyprší poslanecký mandát

Q., podľa ktorého priamo pri preberaní úplatku policajti zadržali šéfa úradu T. samosprávneho kraja E.
E. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E. .

C. XX. XX. XXXX denník H. na strane č. X pod značkou „bum“ uverejnil článok s názvom „ R. preverujú
nahrávky o korupcii exposlanca P.“, v ktorom bolo uvedené:

H. pravosti policajných nahrávok, ktoré usvedčujú exposlanca U. G. P. v korupčnej kauze spred takmer
štyroch rokov, nariadil teraz banskobystrický okresný súd. Q. sa prípadom začal znovu zaoberať po tom,
čo krajský súd zrušil P. ročný trest za branie úplatku a prikázal doplniť ďalšie dôkazy.
Aj keď polícia v novembri XXXX zatkla vtedajšieho poslanca P. s XXX-tisícovým úplatkom v kufri, súdy
prípad doteraz nedokázali uzavrieť. O. pritom o prvú a zatiaľ jedinú korupčnú aféru člena F. rady.
V súčasnosti okresný súd čaká na závery znaleckého posudku k nahrávkam, ktoré vyhotovila polícia.
„H. sa týka overenia autentickosti predložených nahrávok. Po tom, čo súd dostane výsledky skúmania,
bude pokračovať v konaní,“ uviedla hovorkyňa súdu J. S..
Nahrávky policajnej akcie už dávnejšie spochybnil P. a tiež jeho spoluobžalovaný riaditeľ N. T.
samosprávneho kraja E. E.. Z. odmietli pravosť záznamov telefonických rozhovorov, ako aj nahrávky
debaty v zasadačke U. z konca roka XXXX, keď polícia zadržala P. s E. aj s úplatkom. U. peniaze
policajti našli v P. kufri, jeho odtlačky na obálke neboli H. E. hnutia v máji XXXX uznal okresný súd za
vinného a potrestal ho ročným väzením a stotisícovou pokutou. D. spoluobžalovaného E. pre nedostatok
dôkazov oslobodil. P. súd však vo februári XXXX verdikt zrušil s konštatovaním, že v prípade zostalo
veľa nezodpovedaných otázok.
H. obžaloby zobrali P. s E. províziu pol milióna korún od podnikateľa D. U. za sprostredkovanie zákazky
na výstavbu telocvične v W. nad U.. Z. obžalovaní sú v súčasnosti na slobode a mimo politických funkcií.

P. úplatkárska aféra

* október XXXX - kandidát U. G. P. nastúpil po voľbách do F. rady
* november XXXX - priamo pri bratí úplatku policajti zadržali poslanca G. P. z U. a šéfa N. T.
samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele
* marec XXXX polícia skončila vyšetrovanie a súd prepustil P. s E.om z väzby
* máj XXXX - Z. súd v T. T. uznal P. vinným. H. ho ročným väzením a pokutou XXX-tisíc korún. E. oslobodil
*február XXXX - odvolací súd zrušil verdikt a vrátil celú kauzu okresnému súdu na opätovné konanie
* jún XXXX - P. dňom volieb vypršal poslanecký mandát.

Q., podľa ktorých polícia zadržala E. s úplatkom a priamo pri bratí úplatku zadržali šéfa N. T.
samosprávneho kraja E. E. sú nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s., vydavateľ denníka H. ospravedlňuje O.. E. E..

H. ospravedlniť sa bola uložená vydavateľovi denníka H. rozsudkom Z. súdu W..

W. strana H. H., a.s. je povinná v lehote X dní od právoplatnosti rozhodnutia na strane číslo X a
nasledujúcich v denníku J. uverejniť ospravedlnenie s rovnakým písmom akým boli uverejnené pôvodné
články a názvy s nasledujúcim textom:

Z. O.. E. E.

C. XX. XX. XXXX denník J. na strane X, X uverejnil článok autorky E. W. s názvom „H.: R. si úplatok 1
XXX XXX. H. parlamentu a vedúci úradu samosprávneho kraja sú stále v cele“ , v ktorom bol uvedené:

H. U. G. P. a vedúci úradu samosprávneho kraja E. Mráz chceli podľa polície úplatok milión dvestotisíc
korún od majiteľa súkromnej firmy za to, že dostane od samosprávy zákazku.

H. ich predvčerom prichytila, odvtedy sú obaja v cele. C. o jedenástej zasadne parlament, aby rozhodol,
či P. vydá na trestné stíhanie. O. výbor to už včera odsúhlasil. Z. obvineným hrozí osem rokov väzenia.
E. R. H. včera povedal, že polícia na ich odhalenie a zadržanie použila agenta, ktorý neprovokoval. „N.
bol žiadaný,“ povedal minister.
J. kraj financoval stavbu telocvične W. strednej školy služieb v W. nad U.. M. by na stavbu dostala XX
miliónov korún, úplatok bol vlastne X-percentnou províziou.
H. akcia sa rozbehla ešte v auguste. H. možný únik informácií dozeral na prípad prokurátor z F. a nie
z T. T.. Na stavbu bol vypísaný konkurz, ktorý polícia od začiatku sledovala, lebo o E. už údajne mala
informácie, že je „náchylný“ na úplatkárstvo. H. postup policajti taja.

E. firmy sa zrejme po víťazstve v tendri niekto ozval, že chce úplatok, aby zákazku naozaj dostal.
H. neprezradila, či jej majiteľ vec oznámil sám, alebo ho oslovila ona. E. vnútra R. H. povedal len toľko, že
išlo o „operatívne rozpracovanie kriminalistami“ a označil prípad za „výsledok úspešnej práce v teréne“.
E. firmy sa k prípadu odmieta vyjadriť.
H. sa s E. a P. stretol v banskobystrickej kancelárii U.. H. pol milióna korún, zvyšok mal doniesť neskôr.
Z. vraj chceli ešte XX percent z každého prípadného dodatku k zmluve o zákazke.
„Z. úplatku prebehlo o XX.XX h. Z. s peniazmi prevzal poslanec G. K. Z. potom vstúpili do miestnosti
policajti a oboch pánov zadržali,“ opísal akciu H.. „H. K. chcel opustiť miestnosť aj so svojim kufríkom,
policajti však stáli vo dverách. V kufríku sa našiel prijatý úplatok.“
I. úlohu hral v kauze poslanec P., ktorý nie je funkcionárom samosprávy, nechcel policajný viceprezident
D. J. povedať. „V záujme ochrany statočného občana, ktorý prispel k odhaleniu, absolútne nie je vhodné,
aby sa skúmalo to, na čo sa pýtate.“ R. žiadajú pre oboch zadržaných väzbu, aby neutiekli alebo
neovplyvňovali svedkov.
T. to celkom pekná policajná akcia, ktorá prebehla tak, ako majú takéto akcie prebiehať,“ povedal H.. R.
ľudí, aby sa nebáli podobné prípady nahlásiť.

Q., podľa ktorých E. E. chcel ešte XX % z každého prípadného dodatku k zmluve o zákazke sú
nepravdivé .

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. H. a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..

C. XX. XX. XXXX denník J. na strane XX uverejnil článok autora E. A. s názvom „H. na P. E.“ , v ktorom
bolo uvedené:

Po prichytení pánov P. a E. pri čine minister vnútra povedal, že to bola „celkom pekná policajná akcia“. Aj
to, čo po nej nasledovalo, spĺňa estetické kritériá, vyšetrovateľ, prokurátor a sudca spotrebovali len osem
mesiacov na to, aby spolu prichytení, boli aj spolu súdení. H. tak názornú ukážku, že zadržať, vyšetriť,
obžalovať a súdiť sa dá aj na J. rádovo rýchlejšie, ako sme zvyknutí. Q. sa pekná stránka prípadu končí,
všetky ostatné sú škaredé.
J., že obžalovaní boli prichytení priamo pri čine, spôsobila, že dvaja bývalí krajskí funkcionári Q. strany
- U. nemohli spolu obviňovať všetkých ostatných a celý svet z toho, čo sami urobili. P. sa preto pokúsil
zachrániť si vlastnú kožu na úkor straníckeho kolegu a osobného priateľa. P. ide o to, kto si pôjde sadnúť,
stranícka spolupatričnosť nemá ani z ďaleka taký zjednocujúci účinok, aký ma vtedy, keď ide o to, od koho
a v akej výške žiadať úplatok. H. P. a E. už k sebe od novembra minulého roku žiadnu spolupatričnosť
necítia, ale ich strana ešte stále oboch považuje za svojich. W. ich síce funkcií, lebo krajskú organizáciu
nemohli riadiť spoza mreží, ale to bolo všetko. R., aby sa jeden vzdal mandátu a druhý odstúpil z dôležitej
riadiacej funkcie, už z vedenia U. nezaznela. I. by aj mohla, keď boli prichytení pri čine práve v krajskej
kancelárii U.. H. pánov P. a E. odhaľuje aj nepeknú tvár pomerov v samospráve. Z., že o zákazkách kraja
nerozhodoval samosprávny systém, ale jeho vplyvní ľudia, umožnil, aby päť percent zo základnej sumy
a desať percent z navýšenia rozpočtu išlo na korupciu. Čo fungovalo v jednom kraji, môže fungovať aj v
ostatných, takže predstava, že samosprávny systém je voči korupcii oveľa odolnejší ako systém štátny,
je príliš optimistická.
H. dvoma rokmi, keď sa podnikateľ P. stal poslancom parlamentu, posťažoval sa straníckemu denníku,
že „vysoký stupeň korupcie veľmi komplikuje rozvoj malého a stredného podnikania“. R. rozsudku v jeho
kauze sa tento vysoký stupeň môže aspoň o niečo znížiť.
Q., podľa ktorého bol obžalovaný E. prichytený priamo pri čine a v krajskej kancelárii U. je nepravdivé.
Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. H., a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..
H. ospravedlniť sa bola vydavateľovi denníka J. uložená rozsudkom Z. súdu W..

J. návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamieta.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

R. tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovi v I. a v II. rade a žiadali, aby P. súd návrh navrhovateľa
zamietol v celom rozsahu.

P. súd v T. T. svojím uznesením č.k. XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX rozhodol tak, že
S. Z. súdu W. č.k. XXC/XXX/XX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX v spojení s opravným uznesením č.k.
XXC/XXX/XX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX vo výrokoch, ktorými uložil odporcovi X/ H., a.s., povinnosť v
lehote X dní od právoplatnosti rozsudku ospravedlniť sa navrhovateľovi O.. E. E. v denníku H. za presne
špecifikované články uverejnené v denníku H. v dňoch XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX.
XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX a XX. XX. XXXX, uverejnením presne špecifikovaného textu,
a vo výrokoch ktorými uložil odporcovi X/ H. H., a.s., povinnosť v lehote X dní od právoplatnosti rozsudku
ospravedlniť sa navrhovateľovi O.. E. E. v denníku J. za presne špecifikované články uverejnené v
denníku J. v dňoch XX. XX. XXXX a XX. XX. XXXX, uverejnením presne špecifikovaného textu, z r u
š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

Z. súd konštatoval, že odôvodnenie rozsudku I. stupňového súdu, týkajúceho sa odvolania napadnutých
výrokov, t.j. výrokov, ktorými uložil odporcom 1 a X povinnosť ospravedlniť sa navrhovateľovi nespĺňa
uvedené zákonné kritériá riadneho odôvodnenia. Je sporné, že v tomto konaní došlo k stretu práva
navrhovateľa na ochranu osobnosti, zaručeného článkom XX N. ako aj článku X C. a práva odporcov na
slobodu prejavu a slobodné rozširovanie informácií, garantované článkom XX N. a článku XX C.. R. na
túto skutočnosť presvedčivosť odôvodnenia rozsudku vyžadovala detailné hodnotenie miery dôležitosti
týchto práv za účelom riešenia ich vzájomnej kolízie a vysporiadania sa s výkladovými východiskami k
tejto otázke vyplývajúcimi s relevantnej judikatúry L. súdu za ľudské práva, ich prepojenie na konkrétne
okolnosti danej veci a to predovšetkým z hľadiska ich hodnotenia v tzv. teste proporcionality. Z. súd ďalej
uviedol, že za účelom hospodárnosti a efektivity ďalšieho konania považuje za potrebné uviesť (v súlade
s aktuálnou judikatúrou NS SR - porovnaj napr. rozsudok F. súdu J. republiky sp. zn. X B. XXX/XXXX
zo dňa XX. júna XXXX a rozsudok F. súdu J. republiky sp. zn. X B. XXX/XXXX zo dňa XX. augusta
XXXX), že podľa judikatúry L. sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej
spoločnosti. P. právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti sú rovnako garantované N. aj C.,
riešenie konfliktu (kolízie) medzi týmito právami vyžaduje, aby súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu
zvážil význam proti sebe stojacich záujmov, a to aby jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť
pred druhým. S. súdu v takomto prípade musí vychádzať zo zásady proporcionality, byť vyvážené a do
práva na slobodu prejavu zasahovať, len ak je to nevyhnutné.
Čl. XX ods. X N. a čl. XX ods. 2 C. explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom
ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti („opatrenia v
demokratickej spoločnosti nevyhnutné“). C. takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a slobôd
iných“, teda okrem iného aj záruky vyplývajúce zo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu
garantovanom v čl. XX N. a konkretizovanom najmä v § 11 a nasl. Z. zákonníka. Vo veciach ochrany
osobnosti musí byť vždy zohľadnená ochrana slobody prejavu, a to v rozsahu jej ústavných záruk, ako
i záruk v zmysle C.. K. ustanovenia Z. zákonníka preto nemožno aplikovať izolovane, ale je nutné ich
vykladať a aplikovať v súlade s N. a C..
N. súd J. republiky (ďalej len „ústavný súd“) obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a
teda aj slobody prejavu, považuje za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo
ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu
cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje
ho existencia naliehavej spoločenskej potreby, a je primerané, t.j. je v súlade so zásadou proporcionality
(porovnaj nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX z XX. októbra XXXX, W. nálezov a uznesení
ústavného súdu XXXX, str. XXX).
Z. práva na slobodu prejavu v prípade jeho stretu s právom na ochranu osobnosti má vo všeobecnosti
v slovenskej právnej úprave zákonný podklad najmä v ustanoveniach § 11 a nasl. Z. zákonníka a
sleduje aj legitímny cieľ, ktorým je ochrana osobnosti (občianskej cti, resp. dobrej povesti). S. otázkou
pre posúdenie jeho akceptovateľnosti v konkrétnom prípade je preto otázka jeho primeranosti, teda
či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality. Na tento účel judikatúra
L. i ústavného súdu využíva test proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky P., O P.,
ČO, P., P. a I. v danom prípade „hovoril“, resp. uverejnil informáciu (porovnaj okrem vyššie uvedeného

nálezu ústavného súdu aj nález tohto súdu sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX z XX. apríla XXXX dostupný na
www.concourt.sk).
H. hľadaní odpovedí na otázky testu proporcionality je potrebné dôsledne rešpektovať relevantnú
judikatúru L. a ústavného súdu v jej prepojení s konkrétnymi okolnosťami danej veci. Z judikatúry L.
možno vyvodiť základné princípy a kritériá, z ktorých treba vychádzať pri riešení kolízie práva na slobodu
prejavu s právom na ochranu osobnosti (pozri v odbornej literatúre H. V., L. P., J. prejavu a žaloby na
ochranu dobrej povesti, vydavateľ R. O. - B. pre práva občana, XXXX, dostupné na www.viaiuris.sk). O.
najmä o nasledovné základné princípy a kritériá aplikované L.:
1/ - kľúčová úloha médií, ktoré sú „strážnym psom“ demokracie („public watchdog“) a veľmi prísne
posudzovanie každého zásahu do slobody prejavu médií (B. v. R., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/
XX; T. Q. a J. v. F., rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX),
2/ - zvýšená ochrana šíreniu informácií a myšlienok o veciach verejného záujmu (Q. Q. v. O., rozsudok,
XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX),
3/ - väčšia miera kritiky osôb verejne známych a verejne činných (A. v. S., rozsudok, X.X.XXXX, č. XXXX/
XX; B. v. R., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; Q. Q. v. O., rozsudok, XX. 6. XXXX, č. XXXXX/XX; Q.
v. A., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; C. v. S., rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XXXXX/
XX; B.ănă a E.ăre v. S., rozsudok veľkého senátu, XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; W. v. S., rozsudok,
X.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; P. a J. R. G. v. S., rozsudok, X.XX.XXXX, č. XXXXX/XX),
4/ - rozlišovanie, či informácia je skutkovým tvrdením alebo hodnotiacim úsudkom, a vysoká miera
ochrany hodnotiacich úsudkov (A. v. S., rozsudok, X.X.XXXX, č. XXXX/XX; F. a D. v. F., rozsudok veľkého
senátu, XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; M. v. J., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX),
X/- vychádzanie hodnotiacich úsudkov z určitého skutkového základu (De U. a G. v. T., rozsudok,
XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; M. v. J., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; Q. Q. v. O., rozsudok,
XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX),
X/- ochrana nielen obsahu prejavu, tvrdenia, či myšlienky, ale aj spôsobu, resp. formy, ktorými sú
vyjadrované (U. v. J. kráľovstvo, rozsudok, X.XX.XXXX, č. XXXX/XX; A. v. S., rozsudok, 8. 7. XXXX,
č. XXXX/XX; H. a Z. v. S., rozsudok XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; Q. Q. v. O., rozsudok, XX.X.XXXX,
č. XXXXX/XX),
7/ - zvýšená ochrana tvrdení urobenými v dobrej viere a právo médií na ospravedlniteľný omyl (J.
Q. v. J. kráľovstvo, rozsudok, XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; T. Q. a J. v. F., rozsudok veľkého senátu,
XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; M. a S. v. M., rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; G. v.
J. kráľovstvo, rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XX XXX/XX; B. v. M., rozsudok, XX.X.XXXX,
č. XXXXX/XX; H. a Z. v. S., rozsudok XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; Q. Thorgersion v. O., rozsudok,
XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; M. v. E., rozsudok, X.X.XXXX, č. XXXXX/XX; Q. v. A., rozsudok, XX. marca
XXXX, č. XXXXX/XX; G. v. E., rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; W. v. S., rozsudok.
X.XX.XXXX, č. XXXXX/XX),
8/ - predvídateľnosť a primeranosť sankcie za poškodenie dobrej povesti (U. M. I. v. M., rozsudok,
XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; B.ănă a E.ăre v. S., rozsudok veľkého senátu, XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XX;
J. v. U., rozsudok, XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; B. v. R., rozsudok, XX. 4. XXXX, č. XXXXX/XX; Q. E.
v. J. kráľovstvo, rozsudok , XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; J. a E. v. J. kráľovstvo, rozsudok. XX.X.XXXX,
č. XXXXX/XX; P., v. M. U., rozsudok. X.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; A.. V. J., rozsudok, X.XX.XXXX, č.
XXXXX/XX; P. a Iltalehti v. M., rozsudok, XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XX).
H. prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude dôsledne sa vysporiadať, resp. rešpektovať vyššie
uvedené princípy a judikatúru L. (T. Q. a J. v. F., rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX),
podľa ktorej tlač, pokiaľ prispieva k verejnej diskusii o záležitostiach legitímneho záujmu, by mala mať
bežne právo spoliehať sa na obsah oficiálnych správ, bez toho, aby bola povinná vykonávať nezávislý
prieskum, lebo inak by mohla byť podkopaná životne dôležitá úloha „strážneho psa“, ktorú tlač zohráva.
S. bude jeho povinnosťou rešpektovať judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej od vydavateľa periodickej
tlače nemožno požadovať, aby selektoval informácie získané od štátneho orgánu, na ktoré sa mohol
s dôverou spoliehať, pretože sa tým upiera právo verejnosti na úplné informácie o veciach verejného
záujmu (nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX z XX. októbra XXXX, W. nálezov a uznesení
ústavného súdu XXXX), a podľa ktorej novinári (vydavateľ) nemôžu znášať zodpovednosť za to, že šíria
informácie poskytnuté orgánmi štátu, pretože to je ich úloha a poslanie, ale naopak, je na orgánoch štátu,
aby zvážili, ktoré informácie a v akom rozsahu možno prostredníctvom novinárov (masmédií) verejnosti
sprístupniť v súlade s platnými právnymi predpismi (nález ústavného súdu zo 6. júna XXXX sp. zn. IV.
ÚS XXX/XXXX).
Q., že prvostupňový súd podrobí články, ktoré zostali predmetom konania (t.j. články, za ktoré bola
odporcom uložená povinnosť ospravedlniť sa navrhovateľovi) náležitému testu proporcionality, zohľadní

a aplikuje základné princípy a kritériá, z ktorých treba vychádzať pri riešení kolízie práva na slobodu
prejavu s právom na ochranu osobnosti. W. sa tým de facto vysporiada s relevantnými námietkami a
argumentmi odporcov, prezentovanými v priebehu prvostupňového konania i v odvolaniach.
Z. toho sa prvostupňový súd bude musieť vysporiadať i s otázkou, či predmetné články boli vôbec
objektívne spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu na jeho osobnostných právach, keď je všeobecne
známe že o „kauze“ navrhovateľa v dobe ich publikovania podávalo rôzne informácie množstvo ďalších
printových i elektronický médií a dokonca i priamo oficiálne orgány.
To, či sa prvostupňový súd pri ďalšom rozhodnutí riadil uvedenými princípmi a príslušnou judikatúrou
bude možné konštatovať len v prípade, ak svoje rozhodnutie náležite zdôvodní.

C. XX. XX. XXXX vydal vyšetrovateľ PZ K. o začatí trestného stíhania voči navrhovateľovi a E.. G. P. ako
obvinených z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § X60a ods. X Q. zákona,
lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že E.. G. P. po vyhlásení
výsledkov výberového konania na vykonanie stavebných prác pri stavbe telocvične W. služieb W. nad U.,
vyhlásený na N. banskobystrického samosprávneho kraja, ktoré bolo uverejnené vo vestníku verejného
obstarávania č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX oznámil D. U., že je potrebné O.. E. E., riaditeľovi N.
banskobystrického kraja zaplatiť niečo v hotovosti, nakoľko kým nie je rozhodnutie vydané písomne,
môže ho komisia zmeniť. Po doručení výsledkov výberového konania D. U., ktoré vyhrala Q., s.r.o. T. T.,
E.. G. P. tohto upozornil, že O.. E. môže dosiahnuť, že investor môže kedykoľvek pozastaviť finančné
krytie a týmto pozastaviť stavbu a preto musí zaplatiť O.. E. X % z objemu investičných nákladov, t.j.
XXX XXX,- Sk a XX % z predpokladaného objemu prác, ktoré budú vykonané nad rámec zmluvy, t.j.
sumu XXX XXX,- Sk. C. XX. XX. XXXX po XX.XX hod. v T. T. na ulici P. XX, v kancelárii P. organizácie
ĽS - U. č. XXX prevzal po predchádzajúcej dohode E.. G. P. od D. U. obálku s finančnom hotovosťou vo
výške XXX XXX,- Sk za prítomnosti O.. E. E. po čom boli obaja menovaní zadržaní príslušníkmi polície.

Zo žiadosti G. prokuratúry SR o vydanie súhlasu na trestné stíhanie, vzatie do väzby poslanca F. rady
SR E.. G. P. vyplýva, že tento je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu prijímania úplatku
a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Q. zákona na tom skutkovom základe, že podozrivý
poslanec NR SR E.. G. P. po vyhlásení výsledkov výberového konania na vykonanie stavebných prác
stavby - prístavba telocvične W. služieb W. nad U., vyhláseným N. banskobystrického samosprávneho
kraja, uverejneného vo vestníku verejného obstarávania č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX oznámil
D. U., konateľovi a spoločníkovi obchodnej spoločnosti Q., s.r.o., že obvinenému O.. E. E., riaditeľovi
N. banskobystrického samosprávneho kraja je potrebné poskytnúť nejakú peňažnú hotovosť, pretože
pokiaľ nie je vydané písomné rozhodnutie, na základe ktorého mal v tomto verejnom obstarávaní
vyhrať verejnú súťaž môže komisia svoje rozhodnutie zmeniť. H., čo D. U. bolo doručené rozhodnutie
o výsledkoch výberového konania, v ktorom túto verejnú súťaž vyhrala obchodná spoločnosť Q., s.r.o.
so sídlom v T. T. E.. G. P. ho opätovne upozornil, že obvinený O.. E. E. môže dosiahnuť, aby investor
kedykoľvek prestal platiť za uskutočnené stavebné práce a tak pozastavil realizáciu tohto stavebného
diela a preto D. U. musí zaplatiť obvinenému O.. E. E. čiastku, činiacu X % z objemu investičných
nákladov, t.j. XXX XXX,- Sk a ďalšiu čiastku, činiacu XX % z objemu prác vykonaných nad rámec zmluvy,
t.j. XXX XXX,- Sk. Na to dňa XX. XX. XXXX v čase po XX.XX hod. v kancelárii č. XXX v budove na P. ulici
č. XX v T. T. obvinený O.. E. E. prevzal od D. U. obálku, obsahujúcu peniaze v hotovosti vo výške XXX
XXX,- Sk a túto odovzdal tam prítomnému poslancovi NR SR E.. G. P., ktorý ju odložil do svojho kufríka.
Z obžaloby P. prokuratúry F. Kv XXX/XX-XXX vyplýva, že bola podaná obžaloba na E.. G. P. a O.. E. E.
s tým, že O.. E. E. v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu cez sprostredkovateľa E.. G. P.
pre seba a inú osobu prijal úplatok, čím spáchali trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody.

Z rozsudku Z. súdu T. T. č.k .5T XX/XX zo dňa 9. 5. XXXX vyplýva, že obžalovaný E.. G. P. bol uznaný
vinným, že priamo pre seba prijal úplatok a O.. E. E. bol oslobodený spod obžaloby. Zo zápisnice o
verejnom zasadnutí P. súdu T. T. č.k. XTo XXX/XX vyplýva, že bol zrušený S. Z. súdu T. T. 5T XX/XX z
9. 5. XXXX a vec bola vrátená Z. súdu T. T.. Z rozsudku Z. súdu T. T. č.k. 5T XX/XX zo dňa XX. 9. XXXX
vyplýva, že obžalovaný O.. E. E. a E.. G. P. boli oslobodení spod obžaloby pre trestný čin prijímania
úplatku a inej nenáležitej výhody.

Z vyjadrenia N. špeciálnej prokuratúry, G. prokuratúry SR z XX. XX. XXXX vyplýva, že v trestnej veci
obžalovaných O.. E. E. a E.. G. P., trestne stíhaných pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej
výhody bol na hlavnom pojednávaní, konanom dňa XX. 9. XXXX vynesený rozsudok, ktorým boli obaja

obžalovaní oslobodení spod obžaloby s tým, že priamo na tomto hlavnom pojednávaní prokurátor podal
odvolanie.

Z uznesenia P. súdu T. T., č.k. XTo XXX/XX vyplýva, že súd zamietol odvolanie prokurátora N. špeciálnej
prokuratúry GP SR proti rozsudku Z. súdu T. T. 5T XX/XX zo dňa XX. 9. XXXX. Na záver svojho
odôvodnenia v rozsudku P. súd uviedol, že napriek závažnému podozreniu voči obžalovaným, ktoré však
nebolo podopreté nezvratnými dôkazmi nemožno jednoznačne dospieť k záveru o vine obžalovaných.
J. si preto počínal Z. súd, keď postupoval v duchu zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaných
a týchto spod obžaloby oslobodil.

Na základe tohto trestného konania potom uverejnil denník H., ktorého vydavateľom je odporca v I. rade
a denník J., ktorého vydavateľom je odporca v II. rade viacero článkov, v ktorých bola opísaná trestná
kauza navrhovateľa. Z monitoringu tlače, ktorý je pripojený na CD v spise potom vyplýva, že tejto trestnej
kauze navrhovateľa a poslanca NR SR G. P. sa venovali takmer všetky televízne, rozhlasové a printové
médiá na J. a taktiež niektoré v zahraničí. Vo svojom návrhu navrhovateľ žiadal, aby sa mu ospravedlnil
tak odporca v I. rade ako aj odporca v II. rade za niektoré z uverejnených článkov v denníku H. a v
denníku J. a to tie, ktoré sú predmetom tohto návrhu.

J. P. C. uviedla, že navrhovateľa pozná, nakoľko ju prijímal do práce na vyšší územný celok do T. kraja.
V deň, keď sa celá kauza prevalila, prišla domov strašne unavená a vtedy jej začali chodiť telefonáty.
M. na nočné televízne spravodajstvo až do rána nespala. Q. články vychádzali skoro denne a bolo ich
strašne veľa. Z. čítala vždy prehľad na internete, čítala J., H., F. M., U. noviny, sledovala televíziu a potom
sa o tom spolu rozprávali. J. si myslela, že týmito kauzami sa navrhovateľovi len ubližuje, keďže nikdy
nepracovala v takej firme ako R., kde bol taký poriadok. Z. ho nikdy nepoznala tak, ako bol opisovaný.
H. riaditeľ mal vždy prísny postoj ku svojim zamestnancom, bol strašne ľudský a keď začínala nejaká
porada, hovoril, že sú jedna veľká rodina. H. bolo zastupiteľstvo, bola to hrôza, začal byť nátlak zo strany
poslancov, aby predseda navrhovateľa z funkcie odvolal. To, čo sa dialo v kuloároch, bolo strašné. N.
nielen na navrhovateľa, ale aj na nich, ako na zamestnancov. W. sa písať články o jeho rodine, o jeho
majetku, v podstate sa to stále točilo dookola. H. začali meniť názor na ich riaditeľa a začali aj pripúšťať,
že sa to mohlo stať, že to mohol zobrať. C. aj o tom, že ak to naozaj urobil, že nemá morálne právo
túto funkciu viesť. Q. vzťah, ktorý mala predtým k navrhovateľovi už taký nie je. V súčasnej dobe tam už
zostal šrám, takže ho už hodnotí negatívne. F. uviesť, koľko článkov o navrhovateľovi čítala v denníku H..
B. však vyhľadávala články o navrhovateľovi, pretože to bol ich riaditeľ. K., že nemôže hodnotiť články
v denníku H., ktoré boli pravdivé, alebo neboli pravdivé. S počiatku však týmto článkom neverila. Q.
článkov bolo veľmi veľa a stále sa písalo len horšie a horšie. Z. nevedeli, ktoré informácie sú pravdivé a
ktoré nie sú pravdivé. E. si, že navrhovateľ sa očistí. Z. zmenila názor na navrhovateľa v dôsledku týchto
informácií, ktoré boli uvádzané na neho. W. informáciu, že navrhovateľ bol právoplatne oslobodený spod
obžaloby. F. však uviesť, v ktorom médiu to zachytila.

J. A. H. uviedla, že spolu s navrhovateľom sú spoločníkmi v jednej firme a to O. W.. Z televízie sa
dozvedela, že navrhovateľ je zatvorený. H. to začali rozoberať v ich firme. R. za ňou chodili a pýtali sa
na to. Či už zamestnanci alebo klienti. E. uviedla, že v televízii bolo dokonca vidieť aj tvár navrhovateľa.
P. bol navrhovateľ zatvorený, v tom čase to bolo ťažké. V podstate ona túto firmu vybudovala. T. tam
riaditeľkou XX rokov a táto kauza ich firmu poškodila. H. bola aj informácia aj o tom, že navrhovateľ bol
oslobodený. Na navrhovateľa zmenila názor, vlastne to už nie je on ako predtým. S navrhovateľom sa
navzájom rozdelili, čo sa týka vedenia firmy. O. síce majú v jednej firme, ale navrhovateľ už nezháňa
zákazky. E. dohodnuté nejaké firmy, s ktorými mali rozhovory, nakoniec ich nezískali ako napríklad
firma F. E.. P. prišli na audit, povedali im, čo nesieme v kufríkoch. O. firme táto kauza poškodila, ona
mu to jednoducho nemôže zabudnúť. H. už išlo aj o to, že museli nejakých ľudí prepustiť. O zákazky
prišli v dôsledku toho, že pán E. sa už neangažuje. J. žiadna firma im nepovedala, že s nimi už viac
nebudú spolupracovať v dôsledku tejto kauzy, pretože to jednoducho nepovie nikto, ale tie narážky k
tomu smerovali. Z. mala jedno konkrétne jednanie, ktoré dohodol pán E., bol to nejaký človek z firmy
pána P. a ten jediný povedal, že v dôsledku tejto kauzy už nie. V dôsledku tejto kauzy sa jej vzťah k
navrhovateľovi zmenil, je samozrejme horší, hoci vie o tom, že súd určil, že je nevinný. M. články v H.,
J., H. X dní. Y. sa to celé dosť dlho, tieto články mohla čítať aj X roky. Z. tieto články čítala, myslela si,
že navrhovateľ nehovorí pravdu v tom zmysle, že je nevinný, pretože v novinách písali niečo iné. S. sa
aj s inými ľuďmi, tí sa o navrhovateľovi nevyjadrovali dobre. U. niečo v tom zmysle, že ako dopadol, že
sa mu to aj zišlo. O trestnom stíhaní navrhovateľa sa dozvedela z televízie. C. sa tam, že bol prichytený

v kancelárii T. samosprávneho kraja a je podozrivý z preberania úplatku. H. čítala ďalšie informácie o
navrhovateľovi, z televízie, keď boli pojednávania. M. správy aj na internete. M. ďalej U. noviny, čítala
články aj v H. a J.. F. sa presne, čo v týchto článkoch sa písalo, ale niečo v tom zmysle, že bol zatvorený
za úplatkárstvo. F. povedať, ktoré informácie čítala v denníku H.. Od tejto kauzy navrhovateľovi nemôže
dôverovať, pretože sľuboval, že keď sa to pominie, bude zháňať zákazky a tieto nepozháňal, takže mu
nemôže dôverovať. J., že sa bude venovať firme, ale sa už nevenoval.

J. O.. E. G. uviedol, že navrhovateľa pozná z obdobia, keď pôsobil ako riaditeľ na R.. O. firma G., a.s.
T. T. mala záujem pre R. vytvoriť informačný systém. V tom čase rokoval aj s pánom E.. P. bol v aute
tak v rádiu zachytil správu, že pán E. bol zatknutý pre branie úplatku. Na druhý deň to potom čítal v
novinách, čítal pravidelne J., U. noviny a F. M.. H. to ako senzačná správa a boli rozobraté postupy
toho, čoho sa pán E. dopustil. T. tam popísaná korupcia, že prevzal peniaze. Na neho to malo veľmi
negatívny dopad, pretože ho to prekvapilo tak, ako poznal pána E., ten sa snažil pôsobiť odborne a
zdatne. H., ako bol zatknutý, všetko na R. prestalo fungovať, o ničom sa s ním nechceli rozprávať, na
tom základe on potom prestal navrhovateľovi dôverovať. On osobne ako aj firma sa cítili ohrození, že s
takým človekom pracovali. O tejto kauze sa dozvedel z televízie, pretože pozerá všetky Q. noviny, Q J
E.. H. išlo to veľmi intenzívne, opakovalo sa to donekonečna. K., že je ťažko povedať, či týmto článkom
veril, alebo nie. I. potom, ako pána E. prepustili z väzby a stretol ho, už s ním nechcel mať nič spoločné.
Na navrhovateľa sa už síce nikto nepýtal, ale v celom jeho okolí navrhovateľa odcudzovali. C. sa naňho
ako na skorumpovaného človeka.

J. O.. S. E. uviedol, že navrhovateľ je jeho brat, o celej kauze sa dozvedel v ten deň, keď bol zaistený,
bola toho plná televízia, rozhlas aj noviny. T. to na Q J E., písali o tom v H., J.. D. vzťahy s bratom boli
nadštandardné, po celej kauze to aj u neho vyvolalo rôzne myšlienky a pocity. B. to s ním riadne otriaslo,
ale nielen ním ale aj jeho deťmi a manželkou. K., že za celý život niečo dokázali, bol činný jednak v
hokejovom klube, potom v A., ako aj v E.. P. sa s niekým stretol, neustále v podstate vysvetľoval, čo sa
stalo. Od tohto momentu sa potom, ale jeho vzťah s navrhovateľom máličko zhoršil. Q., ktorých stretával
môže rozdeliť do dvoch skupín, jednak tí, ktorí verili v bratovu nevinu a potom na druhej strane keď je
niekto úspešný, tak má aj svojich nepriateľov a tí vyjadrovali určité potešenie z toho, čo sa stalo. H.,
ako sa stala táto kauza sa všetci traja bratia pravidelne stretávali, nielen oni, ale aj celé ich rodiny. Q.
je to už sporadickejšie. J. určitý pocit XXX % dôvery voči staršiemu bratovi. Q. článkom on síce neveril,
ale mediálne ataky boli v podstate X - X roky, ak niekto presviedčal o niečom inom, tak to vzbudzuje
pochybnosti. R. k bratovi sa v podstate začal meniť hneď potom, ako ho zadržali. T. to šok pre celú
rodinu. D. si pustili televíziu, z tadiaľ sa dozvedeli, čo sa deje. Q. pocit XXX % dôvery sa stratil v dôsledku
tých článkov a mediálnych výstupov.

J. W. H. uviedla, že bola zamestnancom firmy odporcu v I. rade a to od roku XXXX do marca XXXX. F.
bola vo funkcii redaktora, neskôr zástupca šéfredaktora. V súčasnej dobe je zamestnaná u odporcu v II.
rade a to od mája XXXX vo funkcii redaktora. K., že síce nebola s navrhovateľom v osobnom kontakte,
ale písala do novín články v čase, keď sa tento prípad stal. O trestnom stíhaní navrhovateľa sa dozvedela
z tlačovej besedy pána H., ktorý bol v tom čase E. vnútra a pána J., ktorý bol v tom čase policajným
prezidentom. Z. toho uviedla, že im vyšla nejaká správa od štátnej agentúry Q.. H. nej o tejto kauze
informovali všetky denníky, všetky tlačové agentúry ako aj televízie, informovali o tom všetky médiá. Z.
orgány informovali o tom, že vtedajší poslanec U. pán G. P. bol políciou zadržaný v okresnej kancelárii U.
T. T. s kufríkom, v ktorom bolo XXX XXX,- Sk. P. mal poskytnúť podľa štátnych orgánov podnikateľ D. U..
Q. bol v tom čase policajným agentom, tie mal dať za sprostredkovanie zákazky s tým, že peniaze mali
byť podľa informácie od štátnych orgánov pre riaditeľa N. banskobystrického samosprávneho kraja E. E..
E. potom o tejto kauze informovali tak, ako celý prípad išiel ďalej. Q. dvaja vysokopostavení predstavitelia
boli obžalovaní a boli postavení pred súd. O trestnom stíhaní informovala aj polícia aj prokuratúra. Z.
písala aj tie stanoviská, ktoré zverejnil pán P. a pán E.. M. zo zdrojov polície, prokuratúry, E. vnútra a
neskôr súdov. Q. informácie považovali za overené, pretože vlastne sprostredkovali informácie, ktoré
poskytla polícia a dali možnosť vyjadriť sa aj druhej strane. K., že je možné, že písala niektorý zo
žalovaných článkov pod skratkou Z.. E. opravila svoju výpoveď, že bola zamestnaná u odporcu X už
koncom roka XXXX alebo začiatkom roka XXXX.

J. H.. L. P. uviedla, že bola zamestnancom odporcu v I. rade od roku XXXX do roku XXXX, bola
zamestnaná ako regionálna redaktorka v T. T.. O trestnom stíhaní navrhovateľa sa dozvedela z tlačovej
agentúry. K., že nebolo média, ktoré by neinformovalo o tejto kauze. W. sa všetky dostupné informácie,

ktoré boli dostupné pre médiá o tejto kauze. H., že informácie boli získané z polície, buď z T. T. alebo z T..
K., že už nevie konkretizovať, ktoré informácie boli zverejnené o tejto kauze zo strany polície, prokuratúry
a súdov. Z. čerpala informácie z pojednávaní, na ktoré osobne chodila. H. boli nejaké informácie nejasné
alebo si ich chcel novinár doplniť tak sa tieto informácie snažil získať pred pojednávacou miestnosťou
alebo niekde inde a to buď, od účastníkov alebo ich právnych zástupcov. Z. vedome neuverejnila žiadnu
nepravdivú informáciu. Vo svojich článkoch písala informácie, ktoré získala aj z obžaloby, alebo čo
odznelo priamo na pojednávaní. W. sa všetkých pojednávaní, o ktorých potom písala. H. však bola
vylúčená verejnosť z pojednávania, samozrejme na tomto pojednávaní nebola.

J. C. C. uviedol, že bol zamestnaný u odporcu v I. rade od roku XXXX do XXXX ako komentátor. O
týchto informáciách sa dozvedel priamo od ministra vnútra, informácie sa ďalej dozvedel od policajných
orgánov, resp. vyšetrovacích orgánov, z médií, agentúr a verejne dostupných zdrojov. F. pôvodcom tejto
informácie bolo E. vnútra myslí si, že tieto informácie poskytli všetky médiá. T. zverejnené informácie o
tom, že pán E. spolu s pánom P. boli zadržaní políciou pri preberaní úplatku. T. zverejnené informácie
orgánmi činnými v trestnom konaní o tom, že pán P. a pán E. boli zapojení do korupčného škandálu. H.,
od ktorého vymáhali úplatky spolupracoval s políciou, že obaja boli zadržaní pri preberaní úplatku 500
000,- Sk . Pokiaľ nejakú informáciu zverejní štátny orgán, táto informácia sa sleduje, to či je pravdivá len
do tej miery, či naozaj to uverejnil štátny orgán. Ako náhle zistili, že E. vnútra tieto informácie poskytlo,
ďalej tieto informácie už neoveroval. Takáto prax je bežná vo všetkých denníkoch. F. informácie, ktoré
získali si potom ešte overovali aj u vyšetrovateľov, keďže títo ich potvrdili, tieto údaje považovali za
relevantné. S navrhovateľom sa predtým osobne nepoznal, nemal v úmysle ho poškodiť. Celé meno pri
písaní týchto článkov použil z toho dôvodu, že takéto informácie boli poskytnuté aj ministrom vnútra,
štátnou agentúrou aj všetkými ostatnými médiami.

J. E. T. uviedol, že pracoval u odporcu v I. rade v rokoch 2002 - 2010 ako redaktor domáceho
spravodajcu. Zamestnancom odporcu v II. rade je od septembra 2010. O trestnom stíhaní navrhovateľa
sa dozvedel z informácií TASR, myslí si, že o tejto kauze informovali všetky relevantné médiá. O. boli
zverejňované priebežne od vznesenia obvinenia, potom cez rozhodnutie o uvalení väzby, prepustenie z
väzby, podanie obžaloby. T.i zverejnené informácie ohľadom obvinenia voči pánovi P.ovi a pánovi E.ovi.
E. zobrali úplatok od podnikateľa U. za vybavenie nejakej zákazky v W. nad U.. Informácie získal aj od
právneho zástupcu pána P., právneho zástupcu pána E., z E. vnútra PZ ale aj z G. prokuratúry. Niektoré
informácie získal aj od kolegyni pani P., ktorá sa zúčastnila priamo na pojednávaní. T. postup je taký, že
pokiaľ poskytne informácie E. vnútra, polícia a G. prokuratúra tak majú záujem osloviť aj druhú stranu.
F. však zvykom, že by takéto údaje boli potom ešte overené. O tom, že by tieto informácie, ktoré boli
poskytnuté zo strany štátnych orgánov boli nepravdivé, mali iba od pána P. a pána E.. Q. stanoviská
v ich denníku aj zverejnili. K., že nemal v úmysle poškodiť pána E., že ho nepozná. V tom čase pán
E. bol politicky činnou osobou, u ktorej je znížená ochrana a v takých prípadoch sa bežne uvádza plné
meno. F. to len v prípade pána E..

Svedok E.. E. M. uviedol, že pracoval u odporcu v I. rade asi rok. T. redaktorom domáceho spravodajstva
s tým, že používal skratku Mm. Je autorom článku: „Ak sa rozsudok potvrdí“, poslanec môže prísť
o mandát“. D. úlohou bolo v tomto prípade urobiť právnu analýzu tohto prípadu s tým, že on čerpal
informácie od pána P., ktorý bol ústavným právnikom a v minulosti bol sudcom N. súdu a od pána
profesora M., ktorý bol v tom čase šéfom trestnej katedry na ÚK T. . B. tohto článku nebolo dehonestovať
ani pána E. ani pána P. ale načrtnúť možný vývoj v danom prípade, pretože bol vynesený prvostupňový
rozsudok, ktorý nebol právoplatný. P. bol vyhlásený rozsudok, tieto informácie zverejnili dve agentúry. H.
tam bolo odvolanie prokurátora, išlo vlastne o to, aký bude ďalší vývoj. H. sa v článku uvádza, že polícia
prichytila pri braní úplatku poslanca G. P. z U. a šéfa úradu T. E. E. s tým, že obaja skončili v policajnej
cele, toto sú informácie, ktoré poskytlo Ministerstvo vnútra. E. uviedol, že on nie je autorom tohto odseku,
kde sa toto konštatuje, pretože je tam už použitá iná skratka. E. uviedol, že je spoluautorom článku: „H. o
kauze P. a Mráz mlčí“ s tým, že nevie presne identifikovať, ktoré informácie on do tohto článku dodával.
E. autorom článku: „J. s policajtom môže pokračovať“ s tým, že však nie je autorom infografiky, ktorá
je pripojená k článku. Čo sa týka informovania ohľadom tejto kauzy boli tlačovky, ktoré sú sledované
všetkými médiami, nie je to exkluzívna informácia pre nejaký konkrétny denník. O. o tom všetky médiá
od printových cez elektronické, polícia, prokuratúra poskytovali informácie veľmi ochotne a promptne. T.
zverejnené informácie ohľadom vznesenia obvinenia, to že pán Karlin bol vydaný na trestné stíhanie, boli
zverejnené informácie o stanoviskách z N. T.. Q. informácie, ktoré zverejnila polícia, boli veľmi konkrétne
a presné. Bol daný však priestor aj druhej strane. Ja som sa informoval o tom, že bola podaná obžaloba,

že začal súdny proces. F. nemá šancu si overiť tie informácie, ktoré poskytne polícia, prokuratúra alebo
vyšetrovateľ. Tí, kto to môže objektívnej zhodnotiť je súd.

J. L. B. uviedla, že navrhovateľa pozná, keďže to bol jej priamy nadriadený ako riaditeľ T.. V tom čase
robila vedúcu finančného odboru. P. doma pravidelne odoberajú noviny J. tak je možné, že o celej kauze
navrhovateľa sa dozvedela práve z tohto denníka. I. samozrejme, že zamestnanci sa medzi sebou o
tejto kauze rozprávali a podávali si informácie. Do zamestnania dostávajú prierez, takže tam boli aj
denníky J. a H.. Je to v podstate monitoring tlače, ktorý im chodil na počítač. C. sa z tadiaľ hroznú vec,
že pána riaditeľa zavreli. R. aj prečo, pretože v tlači bolo hneď uvedené, že ich prichytili pri preberaní
úplatku. T. uvádzané, že sa to týka jednak pána riaditeľa a jednak pána P.. H., ako čítala tieto články
jej to jednoducho nešlo do hlavy, pretože práve navrhovateľ ich upozornil, aby si na takéto veci dávali
pozor, že budú na nás vyvíjané tlaky. H., ako viac krát čítala takéto informácie, že jednoducho boli
prichytení pri preberaní úplatku tak sa musí pánovi navrhovateľovi aj ospravedlniť. R. k tomu, že sa
všetko vysvetlilo, je jej v podstate ľúto jeho rodiny, čo všetko musel prežiť. E. si však, že verejnosť
je aj naďalej ovplyvnená tým, čo bolo v médiách, pretože jednak keď robila v F. samosprávnom kraji
alebo keď chodila na ministerstvo stále sa v podstate hovorilo o tom, že pokiaľ som uviedla, že som
z bystrického samosprávneho kraja: „I., to je tam, kde bol úplatok“. V F. to majú tak zafixované. E.
si všimol, že rozsudok bol oslobodzujúci, ľudia to skôr berú celé ako negatívne. Z. mala informáciu o
tom, že skončilo celé trestné konania voči navrhovateľovi, bolo to tiež medializované a tiež sa o tom
rozprávali s kolegami. O tom, že bol navrhovateľ oslobodený sa dozvedela jednak zo J., pretože toto
odoberajú domov a jednak z H., pretože táto zase chodila na úrad. Je samozrejme, že večer pozerala
televíziu a čítala iné tlačoviny.

J. O.. E. T. uviedla, že navrhovateľa poznala len z videnia ako riaditeľa J. finančnej kontroly. Z. bola
zamestnankyňou T. samosprávneho kraja od roku XXXX - XXXX. K., že podľa jej názoru bol to čestný
človek, spoľahlivý, uviedla, že za tú dobu, čo pre neho pracovala môže s čistým svedomím povedať, že
ju nikdy neovplyvňoval. V deň, keď sa to stalo, mala dovolenku, telefonovala je kolegyňa, aby si zapla
správy. W. si teda správy, myslí si, že to bola Q a tam bežala v titulkoch informácia, že bol zadržaný
navrhovateľ pri preberaní úplatku. R. o tom, že sa o tomto písalo veľa v novinách, bolo to v H., H. X
dní. C. odoberá H., čiže najviac čítala práve H.. H. sa dozvedela o tom aj ako trestné konanie skončilo.
R. bolo predvianočné obdobie a ona vtedy zisťovala, či môže napísať pánovi riaditeľovi. Za ňou chodili
ľudia, ktorí takisto chceli tento list podpísať. H., keď chcela napísať aj ďalší list situácia sa začala meniť s
tým, že prišli za ňou len traja ľudia, čo to chceli podpísať. Ju osobne toto celé vo vzťahu k navrhovateľovi
vôbec neovplyvnilo, hovorila mu to vtedy a hovorí to aj teraz, že je na XXX % presvedčená, že pán
riaditeľ by to neurobil. O tých článkoch, ktoré čítala, veľmi pochybovala, ale na tlačovkách hovorila, ako
je to možné, že takéto články sa píšu. Ju v podstate tieto články ovplyvnili tak, že nemá už takú dôveru
voči médiám. F. ľudí však tieto články ovplyvnili, pretože už pri pracovnej činnosti boli opatrnejší. Q.
napríklad nejakí známi a tí jej povedali, že je teda v dobrej spoločnosti. E. ľuďmi tiež počula rozhovory
o navrhovateľovi. C. sa jej ľudia pýtajú, či má stále na navrhovateľa taký názor. P. sa ich potom ona
pýtala, či poznajú pána E. tak síce povedali, že nie ale že čítali v novinách a videli v televízore. F. písali
o riaditeľovi dopredu ako o vinnom, ako že zobral úplatok. F. povedať, že to všetko bolo písané v J., ale
písali o tom aj v J., keďže tieto články boli podobné.

J. O.. C. Q. uviedla, že navrhovateľa pozná a to pracovne ešte pred touto kauzou, keďže pracovala ako
novinárka F. vpredu W.. H. články o tomto trestnom stíhaní a taktiež videla televíziu, ale ju to vo vzťahu
k navrhovateľovi neovplyvnilo. W. sa pojednávania v trestnej veci navrhovateľa, napísala článok, ktorý
bol potom uverejnený v H.. H. o tom, čo bolo povedané v pojednávacej miestnosti, rozhovory nerobila.

J. D.. E. O. uviedol, že bol zamestnancom T. od roku XXXX - XXXX s tým, že bol vedúci N. personalistiky
a navrhovateľ bol jeho priamy nadriadený. On si navrhovateľa váži jednak ako šéfa a aj ako človeka.
H. si kupoval X denníky: J., R. a H., takže informácie o trestnom stíhaní voči navrhovateľovi čerpal z
nich. R. o tom, že pán E. bol obvinený zo vzatia úplatku od nejakého stavebného podnikateľa. E. si, že
za stavbu telocvične v W. nad U.. Q. informácie, ktoré čítal o navrhovateľovi ho ovplyvnili, preto začal
pochybovať o jeho občianskej statočnosti a jeho dôveryhodnosti. Na úrade medzi zamestnancami sa
bavili o tom, či je možné, že by riaditeľ ten úplatok zobral. R. o tom, že väčšina zamestnancov bola
toho názoru, že je to možné. R., že pán riaditeľ bol vo väzbe, potom bol prepustený, začalo konanie na
Z. súde T. T., na ktoré sa išiel pozrieť ako verejnosť. O jednom pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil,
čítal potom v nasledujúci deň aj článok a bolo to jednoducho totálne prekrútené a fakty boli zmenené

v neprospech navrhovateľa. V súčasnej dobe už s navrhovateľom nie je v kontakte. H., ako čítal tieto
články o navrhovateľovi, zmenil na neho názor a jednoducho si ho prestal vážiť ako človeka.

J. C. R. uviedol, že navrhovateľa pozná, ale len pracovne, je zamestnancom odporcu v II. rade a to viac
ako XX rokov s tým, že pracuje ako redaktor. O tejto kauze písal a to do denníka J.. H. na základe tých
informácií, ktoré poskytli oficiálne štátne úrady ako polícia, prokuratúra. F. chodil na pojednávanie na
súd. On sa potom stretol aj s pánom navrhovateľom viac krát po pojednávaní s tým, že sa pýtal na jeho
názor a myslí si, že tento potom aj prezentoval. V niektorých svojich článkoch písal, že E. s P. prichytili
pri preberaní úplatku preto, lebo celé to považoval za policajnú akciu a od samého začiatku, keď tam
vošiel ten policajný svedok až po samotný zásah polície potom, ako boli oni dvaja zadržaný, že celé to
smerovalo k tomu, aby boli zadržaní pri preberaní úplatku. W., z ktorých čerpal pri písaní svojich článkov,
bol z polície, zo štátnych úradov ako aj zo samotného súdneho pojednávania. K., že si myslí, že má k
dispozícii aj nejaké listinné dôkazy, či už z vyšetrovacieho spisu alebo zo súdneho spisu ohľadom kauzy
navrhovateľa. E. to bola obžaloba alebo nejak tak. F. konkrétne veci, napríklad výpovede svedkov. Q.
dôkazy produkovala polícia, prokuratúra, čítali sa priamo na pojednávaní a tam sa s nimi oboznámil.
Q. sa oboznámil aj s inými svedeckými výpoveďami. Vo svojich článkoch uviedol celé mená z dôvodu,
že obaja sú verejne činní s tým, že navrhovateľ bol riaditeľom T. a pán P. bol poslancom a vzhľadom
na to používajú menšiu ochranu. H., ako napíše článok, tento ide do redakčného systému, články sa
tam zvyknú korigovať. W. napísať väčší článok a jednoducho nedajú celý, skorigujú na menší. K., že on
osobne hovoril aj so svedkom U., robil s ním rozhovory a on vždy potvrdzoval tie skutočnosti, že to bola
policajná akcia, že tie peniaze tam naozaj doniesol a tie peniaze ako skončili o tom sa hovorilo rôzne,
čo sa s nimi stalo. K., že predpokladá, že o tejto kauze informovali všetky printové médiá.

J. R. R. uviedla, že bola zamestnancom odporcu v I. rade od marca XXXX do mája XXXX a potom až
od marca XXXX až doposiaľ s tým, že pracuje ako redaktor. H. články z T. viac ju zaujímala kauza pána
P., pretože on bol zaujímavejší, ale keďže táto kauza súvisela aj s pánom E., písala aj o ňom. O. čerpala
jednak z polície ako aj z E. vnútra. Na samotnom pojednávaní nebola, nerozprávala sa s navrhovateľom,
s pánom P. ani so žiadnym zo svedkov. H., ako celá aféra vypukla, začal to vysielať najprv J. rozhlas
a potom už po tejto kauze išli aj oni. P. dostal nejakú úlohu s tým, že musela byť stihnutá uzávierka
vydania. Na tejto kauze robilo aj XX redaktorov. E. tým prvý a druhý deň. H. si to už rozdelili. H. nej o
tejto kauze hovorili všetky médiá snáď okrem P. novín, pretože to bola prvá kauza, kde poslanec bol
prichytený pri preberaní úplatku. V roku XXXX - XXXX o tejto kauze hovorili viaceré médiá. O trestnom
stíhaní navrhovateľa určite zverejnilo informácie aj E. vnútra.

Do spisu bolo ďalej vo forme CD pripojený monitoring tlače, z ktorého jednoznačne vyplýva, že o celej
kauze pána E. a pána P. informovali viaceré médiá, či už elektronické alebo printové na J. ako aj v
zahraničí.

Do spisu boli ďalej pripojené články, vydané rôznymi médiami, ktoré hovorili o kauze navrhovateľa ako aj
poslanca P. ako článok U. vypovedal proti P. zo dňa XX. X. XXXX v F. obrode, kde sa uvádza, že riaditeľ
N. T.-bystrického samosprávneho kraja E. E. vyžadoval prostredníctvom poslanca F. rady P. úplatok,
článok I. ľalie? Zo dňa XX. X. XXXX v H. X dní, v korupčnej kauze P., E. zo dňa 9. 7. XXXX S. Q., F.?!
zo dňa 7. XX. XXXX H. 7 dní, P. pána poslanca zo dňa 8. XX. XXXX H. 7 dní, H. exposlanca P. žiadajú
trest do X,X roka zo dňa XX. 9. XXXX Q..sk, Na kom zostane špina? zo dňa XX. XX. XXXX W..

H. § 11 Z. zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

Podľa čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo
myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,
aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym, alebo filmovým spoločnostiam.

Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám,
podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v
demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzať nepokojom
a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku
dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie môže sa obmedziť
zákonom ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, a to zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica 5T
30/04, že uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 27. XX. XXXX bolo začaté trestné stíhanie voči E.. G. P. a
navrhovateľovi ako obvinením z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § X60a
ods. 1 Q. zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že E.. G. P.,
poslanec NR SR po vyhlásení výsledkov výberového konania na vykonanie stavebných prác prístavby
telocvične W. služieb W. nad U., vyhlásenej na Úrade T., ktoré bolo uverejnené vo vestníku verejného
obstarávania č. 52/XXXX zo dňa XX. 12 XXXX oznámil D. U., konateľovi a spoločníkovi Q., s.r.o. T. T.,
Zvolenská cesta XXX, že je potrebné O.. E. E., riaditeľovi N. BBSK zaplatiť niečo v hotovosti, nakoľko
kým nie je rozhodnutie vydané písomne, môže ho komisia zmeniť. Po doručení výsledkov výberového
konania D. U., ktoré vyhrala Q., s.r.o. T. T. E.. G. P. tohto upozornil, že O.. E. môže dosiahnuť, že investor
môže kedykoľvek pozastaviť finančné krytie a týmto pozastaví stavbu a preto musí zaplatiť O.. E. E. X
% z objemu investičných nákladov, t.j. XXX XXX,- Sk a XX % z predpokladaného objemu prác, ktoré
budú vykonané nad rámec zmluvy, t.j. sumu XXX XXX,- Sk . Dňa XX. XX. XXXX po XX.XX hod. v T. T.
na ulici Kapitulská XX, v kancelárii Krajskej organizácie ĽS HZDS č. XXX prevzal po predchádzajúcej
dohode E.. G. P. od D. U. obálku s finančnou hotovosťou vo výške XXX XX0,- Sk za prítomnosti O..
E. E. po čom boli obaja menovaní zadržaní príslušníkmi polície. Zo žiadosti Generálnej prokuratúry
SR zo dňa XX. 11. 2003 vyplýva, že požiadali o vydanie súhlasu na trestné stíhanie a vzatie do väzby
poslanca NR SR E.. G. P., ktorý je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu prijímania úplatku
a inej nenáležitej výhody, podľa § 160a ods. 1 Trestného zákona a to na tom skutkovom základe,
že podozrivý poslanec NR SR E.. G. P. po vyhlásení výsledkov výberového konania na vykonanie
stavených prác stavby - prístavba telocvične W. služieb W. nad U., vyhláseným Úradom T. uverejnené
vo vestníku verejného obstarávania č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX oznámil D. U., konateľovi a
spoločníkovi obchodnej spoločnosti Q., s.r.o. so sídlom Na W. ceste č. 151, T. T., že obvinenému
O.. E. E., riaditeľovi N. BBSK je potrebné poskytnúť nejakú peňažnú hotovosť, pretože pokiaľ nie je
vydané písomné rozhodnutie, na základe ktorého mala v tomto verejnom obstarávaní vyhrať verejnú
súťaž, môže komisia svoje rozhodnutie zmeniť. H., čo D. U. bolo doručené rozhodnutie o výsledkoch
výberového konania, v ktorom verejnú súťaž vyhrala obchodná spoločnosť Technotrade, s.r.o. so sídlom
T. T., E.. G. P. ho opätovne upozornil, že obvinený O.. E. Mráz môže dosiahnuť, aby investor, kedykoľvek
prestal platiť za uskutočnené stavebné práce a tak pozastavil realizáciu tohto stavebného diela a preto
D. U. musí zaplatiť obvinenému O.. E. E. čiastku, činiacu X % z objemu investičných nákladov, t.j. 700
000, Sk a ďalšiu čiastku, činiacu XX % z predpokladaného objemu prác, vykonaných nad rámec zmluvy,
t.j. XXX XXX,- Sk. Na to dňa XX. XX. XXXX v čase po XX.XX hod. v kancelárii č. 505 v budove na P.
ulici XX v T. T. obvinený O.. E. Mráz prevzal od D. U. obálku, obsahujúcu peniaze v hotovosti v čiastke
XXX XXX,- Sk a túto odovzdal tam prítomnému poslancovi NR SR E.. G. P., ktorý ju odložil do svojho
kufríka. Zo spisu Z. súdu T. T. č.k. 5T XX/XX ďalej vyplýva, že P. prokuratúra v F. podala na Z. súde v
T. Bystrici dňa XX. 4. XXXX obžalobu voči E.. G. P. a O.. E. E., že po uskutočnení výberového konania,
vykonania stavebných prác, prístavba telocvične ZSŠ služieb Žiar nad Hronom, vyhláseného na Úrade

BBSK a uverejneného vo vestníku verejného obstarávania č. XX/XXXX zo dňa 30. XX. X002 oznámil E..
G. P., D. U., konateľovi a spoločníkovi FY Technotrade, s.r.o. T. T., ktorá výberové konanie vyhrala, že na
základe požiadavky O.. E.a E.a, riaditeľa Úradu banskobystrického samosprávneho kraja je potrebné
poskytnúť menovanému určitú sumu v hotovosti, pretože do písomného vyhotovenia rozhodnutia toto
výberová komisia ešte môže zmeniť, následne po doručení výsledkov označeného výberového konania
E.. G. P. opätovne upozornil D. U., že investor môže finančné krytie a realizáciu stavby pozastaviť, preto
je O.. E. E. potrebné zaplatiť 5 % z objemu investičných nákladov a X0 % z predpokladaného objemu
dodatočne vykonaných prác naviac a dňa 25. X1. 2003 okolo 14.30 hod. v kancelárii P. organizácie ĽS
U. č. XXX na P. ulici 12 v Banskej Bystrici prevzal O.. E. Mráz od Juraja U. prvú splátku žiadanej sumy
vo výške 500 000,- Sk z ktorej časť mala byť použitá E.. G. P., ktorý obálku s peniazmi uložil do svojho
kufríka, na chod uvedenej kancelárie, po čom boli obaja obvinení zadržaní príslušníkmi polície, teda O..
Milan Mráz v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu cez sprostredkovateľa MVDr. G. P.
pre seba a inú osobu prijal úplatok a MVDr. G. P. v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu
priamo pre seba a inú osobu prijal úplatok čím spáchali trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej
výhody podľa § 160a ods. 1 Q. zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Q. zákona. Z rozsudku
Z. súdu T. T. 5T XX/XX zo dňa 9. 5. XXXX vyplýva, že obžalovaný MVDr. G. Karlin bol uznaný vinným,
že v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok čím spáchal
trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, podľa § 160a ods. 1 Q. zákona a obžalovaný
Ing. Milan Mráz bol oslobodený spod obžaloby prokurátora. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí P. súdu
T. Bystrica XTo XXX/XX zo dňa XX. 2. XXXX vyplýva, že odvolací súd zrušil rozsudok Z. súdu T.
Bystria, č.k. 5T XX/XX z 9. 5. XXXX a vec vrátil okresnému súdu. Z nasledujúceho rozsudku Z. súdu
Banská Bystrica 5T XX/XX zo dňa XX. 9. XXXX vyplýva, že obžalovaný Ing. Milan Mráz a MVDr. Gabriel
Karlin boli oslobodení spod obžaloby prokurátora. Na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok
podal odvolanie prokurátor, ktorý následne odôvodnil, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania ako aj
z následného odôvodnenia N. R. prokuratúry, G. prokuratúry SR zo dňa XX. XX. XXXX. Z uznesenia
P. súdu Banská Bystrica č.k. XTo XXX/XX zo dňa XX. 4. XXXX vyplýva, že odvolací súd odvolanie
prokurátora N. R. prokuratúry GP SR zamietol. Q. skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné.

V súvislosti s touto trestnou kauzou navrhovateľa a MVDr. G. P. boli zverejnené informácie v denníku
H., ktorého vydavateľom je odporca v I. rade, v denníku J., ktorého vydavateľom je odporca v II. rade,
ale aj v ďalších denníkoch a časopisoch tiež boli zverejnené informácie v televízii, v rozhlase, rôznymi
elektronickými a printovými médiami, čo vyplýva aj z monitoringu tlače, ktorý sa nachádza na pripojenom
C., z výpovede účastníkov konania ako aj svedkov, ktorí boli vypočutí na tomto pojednávaní ako aj
z ďalších listinných dôkazov, ktoré boli pripojené do tohto konania. J. konštatuje, že pre zásah do
osobnostných práv fyzickej osoby musí byť na základe platnej právnej úpravy a judikatúry splnených
niekoľko podmienok a to:
X. Existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu,
X. Neoprávnenosť takéhoto zásahu
X. Príčinná súvislosti medzi neoprávneným zásahom a jeho následkami.
V tejto súvislosti súd konštatuje, že zo strany navrhovateľa nebola preukázaná existencia zásahu do
jeho práv, ktoré by boli objektívne spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu. Z vykonaného dokazovania tiež
vyplýva, že v žalovaných článkoch boli uverejnené korektné informácie tak o osobe navrhovateľa ako
aj o podozreniach, ktoré voči navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi existovali v čase uverejnenia
týchto článkov. O., ktoré boli takto uverejnené vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj osobu navrhovateľa,
ako osobu verejne činnú nemali objektívnu spôsobilosť vyvolať nemajetkovú ujmu aj v kontexte
medializácie osoby navrhovateľa a celej trestnej kauzy. Q. skutočnosti vyplývajú tak z tvrdení účastníkov
konania ako aj z mediálneho monitoringu tlače, výpovede svedkov ako aj pripojených ďalších listinných
dôkazov, z ktorých vyplýva, že o osobe navrhovateľa, jeho verejné pôsobenie ako aj podozrenie zo
spáchania trestného činu boli v danom čase predmetom záujmu takmer všetkých celoslovenských ako
aj regionálnych médií a to najmä vzhľadom na tú skutočnosť, že u navrhovateľa existovalo podozrenie v
súvislosti s jeho verejným pôsobením z korupcie. Z konania ďalej vyplynulo, že voči navrhovateľovi bolo
začaté trestné konanie a to pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § X60a ods.
1 Q. zákona. Z. 1, X informovali verejnosť o celej kauze navrhovateľa až do jeho úplného skončenia
s tým, že tieto informácie, ktoré boli zverejnené odzneli na tlačových konferenciách štátnych orgánov
alebo ministrov, alebo priamo na pojednávaní v trestnej veci.

J. ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že hoci o celej trestnej kauze navrhovateľa informovali viaceré
elektronické printové médiá, rozhlas a televízia, navrhovateľ podal návrh len voči odporcom v I. a

v II. rade. J. je ďalej toho názoru, že v žalovaných článkoch neboli vzhľadom na medializované
informácie o osobe navrhovateľa a celej trestnej kauzy uvedené také informácie, ktoré by boli objektívne
spôsobilé zasiahnuť do práv navrhovateľa. Z obsahu listín v trestnej veci navrhovateľa je zrejmé, že
informácie, ktoré boli uvádzané v žalovaných článkoch korešpondujú s obsahom podanej žaloby ako
aj s informáciami, ktoré odzneli v trestnej veci navrhovateľa. V tomto prípade teda nešlo o vymyslené
informácie alebo tvrdenia ale o informovanie verejnosti o aktuálnej téme a problematike, ktorá priamo
súvisela s osobou navrhovateľa ako osoby verejne činnej. B. táto téma bola v danom čase hlavne z
dôvodu podozrenia z korupcie u verejne činných osôb dlhodobo predmetom záujmu širokej verejnosti,
ktorá mala a má právo prijímať informácie. F. zásahom je len každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie,
ktoré zasahuje do práv chráneného a je objektívne spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv fyzickej
osoby. F. zásah je taký, ktorý je v rozpore s objektívnym právom a skutočnosťou. Q. je v zásade
nepravdivé tvrdenie o fyzickej osobe, ktoré zasahuje do jej osobnosti. V tomto konaní však nebolo
preukázané, že by v žalovaných článkoch boli uverejnené nepravdivé informácie o osobe navrhovateľa,
ktoré by boli v kontexte iných zverejnených informácií o osobe navrhovateľa objektívne spôsobilé
zasiahnuť do jeho práv na ochranu osobnosti. I. týchto článkov vychádzali z relevantných informácií,
ktoré mali k dispozícii v čase uverejnenia článku, ktoré boli získavané z rôznych zdrojov, z tlačových
konferencií, štátnych orgánov, ministerstiev, z obsahu obžaloby v trestnej veci navrhovateľa, z verejných
pojednávaní v trestnej veci navrhovateľa ako aj z listinných dôkazov, ktoré boli založené do súdneho
spisu.

F. bol v danom čase politik, osoba verejne činná. W. verejnosti a médií vzhľadom na osobu navrhovateľa
ako aj informácie, ktoré boli o navrhovateľovi ako osobe verejne činnej uverejnené, je možné považovať
za vec verejnú. R. osoby, ktoré sa samé svojou činnosťou dostali do predmetu záujmu verejnosti alebo
médií, prípadne ktoré dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia vstúpili do verejnej sféry. O. a tvrdenia,
šírené o týchto osobách sa teda nemusia týkať výkonu ich verejnej funkcie ale môžu sa týkať iných
vecí verejného záujmu. R. verejnou je nie len agenda štátnych orgánov a štátnych inštitúcií ale aj osôb,
pôsobiacich vo verejnom živote, napríklad činnosť politikov, úradníkov, atď.

V prípade, ak je predmetom verejnej diskusie možná korupcia u osoby verejne činnej - verejného
funkcionára ide o spoločensky aktuálnu tému a v tomto prípade nemôže byť označená za výroky
deformačného charakteru. F. uverejnenia nemôže byť v tomto prípade v neprospech slobody prejavu.
Q. záver potvrdzuje aj rozsudok L. J. C. proti H. z XX. 4. XXXX, kde súd potvrdil, že je úlohou
investigatívnych novinárov upozorňovať na aktuálne javy, ktoré sú predmetom verejného záujmu ako
náhle sa o nich dozvedia, z čoho teda vyplýva, že noviny nemajú čakať do právoplatného ukončenia
súdneho sporu. O., uverejnené v tlači nemôžu byť označené za nepravdivé len z dôvodu , že neskôr
súd v trestnej veci navrhovateľa právoplatne oslobodil. M. možno posúdiť len z hľadiska daného dňa a
nie neskoršieho vývoja trestného konania. V danej veci v žiadnom článku navrhovateľ nebol označený
za páchateľa trestného činu alebo za osobu právoplatne uznanú vinnou zo spáchania trestného činu
a teda bola zachovaná prezumpcia neviny navrhovateľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález N.
súdu SR sp. zn. O. XX/XX, kde N. súd v súvislosti s prezumpciou neviny uviedol, že: „prezumpcia neviny
neporušujú také výroky, ktoré len vyjadrujú stav podozrenia zo spáchania trestného činu“.

J. ďalej poukazuje na rozhodnutie L. vo veci B. proti R. z XX. 4. XXXX, ktorým bolo konštatované, že
hranice kritiky vlády a verejne činných osôb sú širšie ako hranice prípustnej kritiky súkromných osôb. Zo
strany L. bolo ďalej konštatované, že aj keď tlač nesmie prekročiť pevne vymedzené hranice najmä na
ochranu cti tretích osôb náleží jej oznamovať informácie myšlienky verejného záujmu a s touto funkciou
jej práv je spojené právo verejnosti získať a obdržať informácie. Q. musí v demokratickej spoločnosti
zohrávať dozornú úlohu, upozorňovať na možné problémy, nežiaduce javy a podobne.

L. považuje slobodu prejavu, zakotvenú v článku XX C. za jeden z hlavných základov demokratickej
spoločnosti, to platí tak pre informácie pozitívne alebo neškodné ako aj pre informácie, ktoré šokujú, či
znepokojujú, čo je dané záujmom zachovania plurality, tolerancie a duchu otvorenosti.

H. rozhodnutia L. vo veci T. Q. a J. proti F. bolo vyslovené, že tlač, pokiaľ prispieva k verejnej diskusii o
náležitostiach legitímneho záujmu a má bežne právo spoliehať sa na obsah oficiálnych správ bez toho,
aby bola povinná vykonávať nezávislý prieskum, pretože inak by bola podkopaná rola „strážneho psa“,
ktorú nepochybne tlač zohráva, teda právo informovať a právo verejnosti byť informovaná.

H. sa týka negatívnych postojov a názorov na navrhovateľa, ktoré tu existovali, tieto tu boli už aj pred
uverejnením žalovaných článkov, pričom v týchto článkoch sa len informovalo o už vzniknutom stave.
F. nebol diskreditovaný zverejnenými informáciami v žalovaných článkoch ale samotným podozrením,
ktoré existovalo voči jeho osobe v danom čase uverejnenia týchto článkov a to v súvislosti s jeho
pôsobením a podozrením z prijatia úplatku, ktorý súvisel s výkonom jeho verejnej funkcie. O., ktoré boli
zverejnené v žalovaných článkoch sa týkali vecí, ktoré súviseli s vecami verejnými z dôvodu, že tieto
informácie boli uverejňované o navrhovateľovi ako osobe verejne činnej. O úradníkovi, ktorý v danom
čase vykonal verejnú funkciu týkali sa vecí verejných keďže súviseli s nakladaním s verejnými financiami
a podozreniami s manipulácie pri verejnom obstarávaní a z korupcie. H. túto bol nakoniec navrhovateľ
aj trestne stíhaný. K. informácie sa nedotýkali súkromia navrhovateľa ale súviseli len s výkonom jeho
činnosti verejného funkcionára a boli uverejňované v období keď bolo zverejnené, že navrhovateľ bol
spolu s poslancom P. zadržaný. T. uverejnené v čase vedenia trestného konania keď toto prebiehalo za
účasti verejnosti na Z. súde T. T., P. súde T. T.. R. mala právo a aj záujem o tieto informácie a to najmä
z toho dôvodu, že sa jednalo o jeden z mála korupčných prípadov, ktoré sa dostali až pred súd a boli
nejakým spôsobom a ktoré sa dostali až pred súd. K. informácie boli poskytované orgánmi činnými v
trestnom konaní v priebehu tohto trestného konania od okamihu zadržania navrhovateľa až do okamihu
kedy došlo k právoplatnému rozhodnutiu o oslobodení navrhovateľa spod obžaloby. Z. 1, X nenesú ani
nemôžu niesť zodpovednosť za to, že navrhovateľ bol trestne stíhaný a aký názor si na jeho osobu
vytvorili ďalšie osoby. Z. 1, X v tomto prípade len preberali informácie a tieto následne uverejňovali o
tom, akým spôsobom prebieha toto trestné konanie voči navrhovateľovi a teda v zásahu do práva na
ochranu osobnosti navrhovateľa nemohlo dôjsť.

H. návrhom sa navrhovateľ domáhal zásahu do slobody prejavu odporcov s tým, že N. definuje
jednoznačné kritériá, ktoré musia byť splnené, aby súd takémuto návrhu na obmedzenie slobody prejavu
vyhovel. F. musí sledovať legitímny cieľ a tento zásah do slobody prejavu musí byť primeraný. F. v
tomto prípade žiadal v rámci ospravedlnenia uverejnenie celých napádaných článkov, pričom z každého
rozporoval len niekoľko slov prípadne vetu. K. celých článkov, ktorých pravdivosť v prevažnej miere nie
je sporná, preto súd považuje za nedôvodné a odporujúce ústavnej povinnosti a ústavnému kritériu.
Z. toho súd znova poukazuje na to, že tieto informácie pochádzali z oficiálneho zdroja či už z polície,
ministerstva vnútra, zo súdneho konania, z prokuratúry a iných štátnych orgánov.

H. ustanovenia judikatúry L. sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej
spoločnosti. P. právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti sú rovnako garantované ústavou
ako aj dohovorom riešenie konfliktu medzi týmito právami vyžaduje, aby súd s prihliadnutím na okolnosti
prípadu zvážil význam proti sebe stojacich záujmov a to aby jednému právu nebola bezdôvodne daná
prednosť pred druhým. S. súdu v tomto prípade musí vychádzať zo zásady proporcionality, musí
byť vyvážené a do práva na slobodu prejavu môže zasahovať len ak je to nevyhnutné. M. XX ods.
X N. a článok XX ods. X C. explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom ide
o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti. C. takéhoto
obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, teda okrem iného aj záruky, vyplývajúce zo
základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu, garantovanom v článku XX N. a konkretizovanom
najmä § 11 a nasl. Z. zákonníka. Vo veciach ochrany osobnosti musí byť vždy zohľadnená ochrana
slobody prejavu a to v rozsahu jej ústavných záruk ako aj záruk v zmysle dohovoru. K. ustanovenie
Z. zákonníka preto nemožno aplikovať izolovane ale je nutné ich vykladať v súlade s N. a C.. N. súd
SR obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody a teda aj slobody prejavu považuje za
ústavne akceptované len vtedy ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe
zákona zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej
potreby a je primerané, t.j. je v súlade so zásadou proporcionality. S. otázkou pre posúdenie obmedzenia
práva na slobodu prejavu v prípade jeho stretu s právom na ochranu osobnosti v konkrétnom prípade
je či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá v zásade proporcionality. H. hľadaní odpovedi
na otázku testu proporcionality je potrebné dôsledne rešpektovať relevantnú judikatúru L. a N. súdu. O.
najmä o nasledovné základné princípy a kritériá aplikované L.:
1/ - kľúčová úloha médií, ktoré sú „strážnym psom“ demokracie („public watchdog“) a veľmi prísne
posudzovanie každého zásahu do slobody prejavu médií (B. v. R., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/
XX; T. Q. a J. v. F., rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX),
2/ - zvýšená ochrana šíreniu informácií a myšlienok o veciach verejného záujmu (Q. Q. v. O., rozsudok,
XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX),

3/ - väčšia miera kritiky osôb verejne známych a verejne činných (A. v. S., rozsudok, X.X.XXXX, č. XXXX/
XX; B. v. R., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; Q. Q. v. O., rozsudok, XX. 6. XXXX, č. XXXXX/XX; Q.
v. A., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; C. v. S., rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XXXXX/
XX; B.ănă a E.ăre v. S., rozsudok veľkého senátu, XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; W. v. S., rozsudok,
X.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; P. a J. R. G. v. S., rozsudok, X.XX.XXXX, č. XXXXX/XX),
4/ - rozlišovanie, či informácia je skutkovým tvrdením alebo hodnotiacim úsudkom, a vysoká miera
ochrany hodnotiacich úsudkov (A. v. S., rozsudok, X.X.XXXX, č. XXXX/XX; F. a D. v. F., rozsudok veľkého
senátu, XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; M. v. J., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX),
X/- vychádzanie hodnotiacich úsudkov z určitého skutkového základu (De U. a G. v. T., rozsudok,
XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; M. v. J., rozsudok, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; Q. Q. v. O., rozsudok,
XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX),
X/- ochrana nielen obsahu prejavu, tvrdenia, či myšlienky, ale aj spôsobu, resp. formy, ktorými sú
vyjadrované (U. v. J. kráľovstvo, rozsudok, X.XX.XXXX, č. XXXX/XX; A. v. S., rozsudok, 8. 7. XXXX,
č. XXXX/XX; H. a Z. v. S., rozsudok XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; Q. Thorgersion v. O., rozsudok,
XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX),
7/ - zvýšená ochrana tvrdení urobenými v dobrej viere a právo médií na ospravedlniteľný omyl (J.
Q. v. J. kráľovstvo, rozsudok, XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XX; T. Q. a J. v. F., rozsudok veľkého senátu,
XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; M. a S. v. M., rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XXXXX/XX; G. v.
J. kráľovstvo, rozsudok veľkého senátu, XX.X.XXXX, č. XX XXX/XX; B. v. M., rozsudok, 25.6.2002, č.
51279/99; Prager a Oberschlick v. Rakúsko, rozsudok 26.4.1995, č. 15974/90; Thorgeir Thorgersion v.
Island, rozsudok, 25.6.1992, č. 13778/88; Flux v. Moldavsko, rozsudok, 3.7.2007, č. 31001/03; Thoma
v. Luxembursko, rozsudok, 29. marca 2001, č. 38432/97; Guja v. Moldavsko, rozsudok veľkého senátu,
12.2.2008, č. 14277/04; Zakharov v. Rusko, rozsudok. 5.10.2006, č. 14881/03),
8/ - predvídateľnosť a primeranosť sankcie za poškodenie dobrej povesti (Hachette Filipacchi Associés
v. Francúzko, rozsudok, 14.6.2007, č. 71111/01; Cumpănă a Mazăre v. Rumunsko, rozsudok veľkého
senátu, 17.12.2004, č. 33348/96; Steur v. Holandsko, rozsudok, 28.10.2003, č. 39657/98; Castells v.
Španielsko, rozsudok, 23. 4. 1992, č. 11798/85; Tolstoy Miloslavski v. Spojené kráľovstvo, rozsudok ,
13.7.1995, č. 18139/91; Steel a Morris v. Spojené kráľovstvo, rozsudok. 15.2.2005, č. 68416/01;
Koprivica, v. Čierna Hora, rozsudok. 2.11.2011, č. 41158/09; Lepojič. V. Srbsko, rozsudok, 6.11.2007, č.
13909/05; Karhuvaara a Iltalehti v. Fínsko, rozsudok, 16.11.2004, č. 63678/00).

Podľa judikatúry ESĽP tlač pokiaľ prispieva k verejnej diskusii o záležitostiach legitímneho záujmu by
mala mať bežne právo spoliehať sa na obsah oficiálnych správ bez toho, aby bola povinná vykonávať
nezávislý prieskum, lebo inak aby mohla byť podkopaná životne dôležitá úloha „strážneho psa“, ktorú
tlač zohráva. Podľa judikatúry Ústavného súdu od vydavateľa periodickej tlače nemožno požadovať, aby
selektoval informácie, získané od štátneho orgánu, na ktoré sa mohol s dôverou spoliehať, pretože sa
tým upiera právo vedomosti na úplne informácie o veciach verejného záujmu (nález Ústavného súdu sp.
zn. IV ÚS 107/2010 z 28. 10. 2010) a podľa ktorej novinári nemôžu znášať zodpovednosť za to, že šíria
informácie, poskytnuté orgánmi štátu, pretože to je ich úloha a poslanie ale naopak je na orgánoch štátu,
aby zvážil, ktoré informácie, v akom rozsahu možno prostredníctvom novinárov verejnosti sprístupniť v
súlade s platnými právnymi predpismi (nález Ústavného súdu zo 6. 6. 2013 sp. zn. IV ÚS 284/2012).

Vychádzajúc zo záväznosti Ústavy pre všetky orgány verejnej moci, vrátane všeobecných súdov, súd
konštatuje, že pri rozhodovaní sporov vo veciach ochrany osobnosti musí byť vždy zohľadnená ochrana
slobody prejavu a to minimálne v rozsahu jej ústavných záruk. Ustanovenie Občianskeho zákonníka
teda nemožno aplikovať izolovane ale je nutné ich vykladať a aplikovať v súlade s ústavou. Nutnosť
zohľadniť slobodu prejavu samozrejme neznamená rezignáciu na ochranu osobnosti. Znamená to však,
že v niektorých prípadoch musí byť uprednostnená sloboda prejavu aj keď daný prejav môže mať
isté následky z hľadiska klasickej zákonnej ochrany osobnosti. Súd v tejto súvislosti pripomína, že
povinnosťou všeobecných súdov je zohľadňovanie pri svojej rozhodovacej činnosti relevantnú judikatúru
ESĽP a ďalších medzinárodných súdnych orgánov, vyvoditeľnú okrem iného aj z článku 1 ods. 2
Ústavy. Z doterajšej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že obmedzenie akéhokoľvek zákonného práva
alebo slobody a teda aj slobody prejavu možno považovať za ústavné akceptovanie len vtedy, ak
ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému
ustanoveniu legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného
cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo)
vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, musí ísť o obmedzenie, ktoré je
v súlade so zásadou proporcionality. V tomto prípade ide nepochybne o obmedzenie slobody prejavu

odporcu 1 a X na základnom podklade, ktorý tvorili ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pričom zároveň išlo o obmedzenie, ktoré sledoval ochranu práva na súkromie, resp. práva na ochranu
osobnosti navrhovateľa, čo nepochybne považovať za legitímny cieľ. Za týchto okolností bolo z hľadiska
ústavnej akceptovateľnosti podaného návrhu posúdiť, či bol zásah do slobody prejavu odporcov 1 a X
primeraný, teda či zodpovedá zásade proporcionality. Súd teda pristúpil k preskúmaniu proporcionality
medzi zásahom do slobody prejavu odporcov 1 a 2 a ústavnými garanciami práva na súkromie
navrhovateľa. Na tento účel obdobne ako aj iných porovnateľných prípadoch (napr. II.ÚS 152/08, II.ÚS
326/09, I.ÚS 408/2009, IV.ÚS 492/12), súd vykonal test proporcionality, založený na hľadaní odpovedí
na otázky, kto, o kom, čo, kde, kedy a ako v danom prípade „hovoril“ (uverejnenú informáciu).

1. Kto zásah do práva na ochranu osobnosti (práva na súkromie) vykonal.

Z judikatúry ESĽP vyplýva, že privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu patrí
novinárom a masmédiám a to zvlášť pri informovaní pri veciach verejného záujmu (napríklad rozsudok
ESĽP Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. 4. 1995). Novinári majú povinnosť poskytovať informácia
a myšlienky, týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie
dostať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie (Perna v.
Taliansko rozsudok ESĽP zo 6. 5. 2003). O vzťahu k uvedenému súd ešte podotýka, že v predmetnej
veci je odporca 1 vydavateľom denníka H. a odporca 2 vydavateľom denníka J.. Z. 1, 2 sú teda v
tomto prípade nositeľmi slobody prejavu a preto sa na nich vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované
postavenie) poskytovaná novinárom, resp.masmédiám.

X. O kom boli inkriminované články a do koho osobnostnej sféry zasahovali.

V danom prípade sa inkriminované články vzťahovali na osobu navrhovateľa, ktorý bol v danom čase
politikom, verejným funkcionárom, ktorý bol činný v rámci bansko-bystrického samosprávneho kraja. U.
akceptovateľnosti šírenia informácií, týkajúcich sa osobnostnej sféry sú najširšie u politikov a najužšie
u bežných občanov.

X. Čo bolo obsahom inkriminovaných článkov.

H. posudzovaní proporcionality medzi slobodou prejavu a právom na ochranu osobnosti je nevyhnutné
posúdiť aj obsah prejavu odporcov 1, 2, ktorý mal spôsobil neprípustný zásah do osobnostných práv
navrhovateľa. Zo žalovaných článkov jednoznačne vyplýva, že tieto sa týkali vecí, ktoré súviseli s vecami
verejnými z dôvodu, že informácie, ktoré boli uverejňované boli uverejňované o navrhovateľovi ako
osobe verejne činnej, o úradníkovi, ktorý v danom čase vykonával verejnú funkciu a týkali sa vecí
verejných, nakoľko súviseli s nakladaním s verejnými financiami a podozreniami s manipulácie pri
verejnom obstarávaní a z korupcie. V dôsledku tohto bol nakoniec navrhovateľ vyšetrovaný väzobne
a bol trestne stíhaný. K. informácie sa žiadnym spôsobom nedotýkali súkromia navrhovateľa. T. to
informácie, ktoré súviseli s výkonom jeho činnosti verejného funkcionára. V tejto časti sa súd stotožňuje
s vyjadreniami odporcov, že v prospech ochrany slobody prejavu je to, že úlohou tlače je nie len
upozorňovať (Na zlyhanie ktorejkoľvek zložky verejnej moci, ale aj na odhaľovanie rizík a ich fungovania.
H. a verejní funkcionári sú nepochybne povinní takúto diskusiu strpieť.).

X. Kde boli inkriminované články uverejnené.

K. kritériom pri posudzovaní zásahu do slobody prejavu je miesto zaznenia, či uverejnenia sporných
výrokov. Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana
osobnostných práv. O. články boli uverejnené v denníku Pravda a J., ktoré majú celoslovenskú
pôsobnosť, nie len v elektronickej ale aj printovej verzii, ktorá má vysoký náklad. V danom prípade je
nevyhnutné vnímať kritérium miesta zaznenia sporných výrokov, spojených s kritériom ich autora. Ak
je autorom novinár tak jeho privilegované postavenie do určite miery neutralizuje kritérium miesta ich
zaznenia (m.m.IV.ÚS XXX/XXXX).

X. Kedy boli inkriminované články uverejnené.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalované články boli zverejňované v čase, keď bol navrhovateľ
spolu s poslancom P. zadržaný a následne prebiehalo trestné konanie či už na Z. súde alebo P. súde a

teda tieto informácie boli zverejňované v aktuálnom čase kedy k nim došlo s tým, že verejnosť má právo
a záujem o tieto informácie a to najmä z dôvodu, že išlo o korupčný prípad, ktorý sa dostal až pred súd.
O., uverejnené v žalovaných článkoch korešpondovali s informáciami, ktoré boli uverejnené v danom
čase orgánmi, činnými v trestnom konaní a to od okamihu zadržania navrhovateľa do okamihu, kedy
došlo k právoplatnému rozhodnutiu o oslobodení navrhovateľa spod obžaloby.

X. Ako boli informácie v inkriminovaných článkoch formulované.

L. súd pre ľudské práva pri posudzovaní limitov slobody prejavu starostlivo rozlišuje medzi faktami a
hodnotiacimi úsudkami. L. faktov možno preukázať, za čo čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov
nepripúšťa dôkazy (M. versus J. republika rozsudok z XX. 7. XXXX). Aj keď hodnotiaci úsudok vzhľadom
na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného faktického základu
(D. versus S. rozsudok z XX. 2. XXXX). Z uvedeného vyplýva, že ak v konkrétnom prípade sú z
hľadiska ústavnej akceptovateľnosti posudzované hodnotiace úsudky tak je ochrana výrokov takéhoto
charakteru z hľadiska slobody prejavu s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu intenzívnejšia ako
v prípade uverejnenia faktov, skutkových tvrdení (skutkových tvrdení), ktoré sa môžu ukázať neskôr
ako nepravdivé. Q. prístup L. k posudzovaniu právnych sporov, ktorých predmetom je konflikt medzi
slobodou prejavu a právo na ochranu súkromia konštantne uplatňuje vo svojej judikatúre aj ústavný súd
(napr. II.ÚS XXX/XX, II.ÚS XXX/XX, II.ÚS XXX/XX, IV.ÚS XXX/XX, IV.ÚS XXX/XX) a preto ho považuje
za potrebné uplatniť súd aj v danej veci. P. prejavu ako faktu alebo hodnotiaceho úsudku je vecou
posúdenia príslušných orgánov predovšetkým všeobecných súdov (H. and Z.). R. aplikovateľné kritérium
na klasifikáciu výrokov na fakty a hodnotiace úsudky neexistuje, avšak vo veci I. proti S. (rozsudok L. zo
dňa 8. 6. XXXX) L. konštatuje, že svoju úlohu zohrávajú aj okolnosti, že pôvodca výroku neprezentuje
určité skutočnosti ako istoty ale vyjadruje len pochybnosti, či podozrenia a že jeho snahou je v dobrej
viere informovať verejnosť o veci všeobecného záujmu (IV.ÚS XXX/XX) N. súd vo veci sp. zn. Pl.ÚS XX/
XX uviedol, že skutkové tvrdenia sú také vyjadrenia, ktoré možno podrobiť testu pravdivosti (obdobne M.
ústavný súd vo veci I.ÚS XXX/XX alebo J. ústavný súd J. vo veci T. XX, XXX, XXX). U. úsudky sú potom
všetky ostatné tvrdenia. Ak nie je možné skutkové tvrdenia oddeliť od hodnotiacich úsudkov je potrebné
na ne nazerať ako na hodnotiace úsudky, keďže tie poskytujú širšiu mieru ochrany slobody prejavu (T.
XX, X-XX ff.T. XX, X,XX). S prihliadnutím na citovanú judikatúru súd konštatuje, že v posudzovanej veci
informácie obsiahnuté v žalovaných článkoch súd vyhodnotil ako fakty len k titulkom inkriminovaných
článkov a čiastočne aj k niektorým ďalším informáciám , ktoré boli v nich obsiahnuté. Ak sa ale titulky
skonfrontujú s celým obsahom inkriminovaných článkov, ktorých predmetom je najmä polemika o trestnej
kauze navrhovateľa, o činnosti navrhovateľa, ako riaditeľa úradu bansko-bystrickej samosprávy a o
verejnej zákazke.

J. pripomína, že už vo veci sp. zn. II.ÚS XXX/XX k otázke vzťahu medzi titulkom a obsahom článku
okrem iného uviedol, že účelom titulku článku, uverejneného v printových médiách je upútať a zaujať
čitateľa tak, aby si článok prečítal až na tomto základe si osvojil tlačou ponúkané informácie a urobil
si o nich vlastný úsudok. Preto treba aj v konaní o ochrane osobnosti vo všeobecnosti akceptovať a
tolerovať, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce, či zveličujúce vyjadrovacie prostriedky.
Ústavný súd zároveň v označenej veci zdôraznil, že všeobecný súd, rozhodujúci v konaní o ochrane
osobnosti musí zohľadniť organickú vec vo veci titulkom určitého článku a jeho vecným obsahom. Pri
izolovanom posudzovaní by totiž väčšinu titulkov, uverejňovaných v tlači bolo potrebné kvalifikovať ako
skutkové tvrdenia, hoci skutočným zámerom ich autorov je len prostredníctvom titulkov upútať pozornosť
čitateľov na článok, ktorý poskytuje informácie o forme hodnotiacich úsudkov. Zároveň platí, že bez
dostatočného zohľadnenia organickej väzby medzi titulkom určitého článku a jeho vecným obsahom
spravidla nemožno dôjsť hodnoverne k záveru, či v ňom obsiahnuté tvrdenie je pravdivé alebo naopak
nepravdivé. Súd konštatuje, že neexistuje žiadny dôvod na to aby právne názory, vyslovené v sp. zn.
II. ÚS 340/09 neboli aplikované v danej veci, t.j. skutočnosť, že inkriminované články boli označené
titulkami, ktoré možno hodnotiť ako fakty, nemôžu byť bez ďalšieho vyhodnotenia na ťarchu odporcov
1, 2 a zakladať dôvody na obmedzenie ich slobody prejavu.

Súd návrh navrhovateľa na základe hore uvedených skutočností potom v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. a to tak, že o trovách konania bude rozhodnuté
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 3. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.