Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 20, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/327/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314214718
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8314214718.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Bytové družstvo Humenné,

Laborecká 1896/58, Humenné, IČO: 223051, zast. JUDr. Tatianou Andrejcovou, Laborecká 1896/58,
Humenné proti žalovanému H.. X. S., nar. XX. X. XXXX, R. X, Z., zast. JUDr. Bernardom Medárom,
Dubová 4, Humenné, o zaplatenie 1621,74 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu dlhu na nájomnom sumu 1298 eur a poplatok z omeškania
vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 184,24 eur od 01.02.2008 do 28.02.2008, zo
sumy 380,22 eur od 01.03.2008 do 31.03.2008, zo sumy 576,22 eur od 01.04.2008 do 30.04.2008, zo
sumy 772,17 eur od 01.05.2008 do 31.05.2008, zo sumy 1028,99 eur od 01.06.2008 do 30.06.2008, zo

sumy 1224,97 eur od 01.07.2008 do 31.07.2008, zo sumy 1420,95 eur od 01.08.2008 do 31.08.2008,
zo sumy 1137,07 eur od 01.09.2008 do 30.09.2008, zo sumy 1083,96 eur od 01.10.2008 do zaplatenia,
v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 323,74 eur s úrokom z
omeškaniavovýške12,25%ročnezosumy214,03eurod01.10.2008do31.10.2008,9%ročnezosumy
203,10 eur od 01.05.2009 do 31.05.2009, 9% ročne zo sumy 113,66 eur od 01.08.2009 do 31.08.2009,

9% ročne zo sumy 207,40 eur od 01.09.2009 do 30.09.2009, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou dňa 22. 3. 2010 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 1621,74 eur s
poplatkom z omeškania z titulu úhrady nájomného a plnenia poskytované s užívaním bytu a služieb s
tým spojených. Nárok vymedzil za obdobie od 01.01.2008 ku dňu 28.02.2010 s tým, že výška nároku
bola stanovená predpisom mesačnej zálohovej platby, ktorý vydalo predstavenstvo Bytového družstva

za obdobie od 01.01.2008 do 31.07.2008 vo výške 5904,- Sk (195,98 eur), od 01.08.2008 do 31.12.2008
vo výške 6448,- Sk (214,03 eur), od 01.01.2009 do 30.06.2009 vo výške 214,76 eur a od 01.07.2009
vo výške 193,74 eur.

2. V priebehu konania žalobca navrhol pribrať do konania ako žalovanú v 2. rade bývalú manželku
žalovaného v 1. rade H.. H. S.H. a voči nej uplatnil aj nárok na zaplatenie dlžného nájomného a nárok
na zaplatenie úhrady za služby a plnenia spojené s užívaním bytu a to za obdobie od 01.02.2008 do

skončenia nájomného vzťahu, t.j. do 30.09.2008.3. Uznesením Okresného súdu Z. č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.05.2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu V. č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13. 8. 2014 súd pripustil, aby do konania vstúpila
žalovaná v 2. rade Ing. H. S..

4. Dňa 29.10.2014 žalobca špecifikoval svoj nárok už aj vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, pričom
výška tohto nároku sa od podania žaloby nezmenila, avšak žalobca ju rozdelil do dvoch častí, ktorú
aj rozdielne právne odôvodnil. Návrhom na pripustenie zmeny petitu žaloby (č.l. 291) žiadal, aby súd
pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní zaplatiť

spoločne a nerozdielne z titulu dlhu na nájomnom sumu 1298 eur s prísl. a zároveň žalovaný v 1. rade
je povinný zaplatiť z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 323,74 eur s prísl., žiadal priznať aj náhradu
trov tohto konania. Súd o tomto návrhu rozhodol uznesením na č.l. 299 tak, že zmenu žalobného petitu
v tomto znení pripustil.

5. Rozsudkom Okresného súdu Z. č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.10.2014 súd žalobu proti

žalovanejv2.radeH..H.S.zamietol.Žalovanejv2.radenáhradutrovkonanianepriznalanárokžalobcu
voči žalovanému v 1. rade vylúčil na samostatné konanie. Tento rozsudok sa stal právoplatným dňa
16.12.2014. Ďalej súd pokračoval v konaní o nároku žalobcu proti žalovanému pod novou sp. značkou
XC/XXX/XXXX.

6. Žalovaný uznal iba časť nároku uplatneného žalobcom. Bol ochotný zaplatiť len dlžné nájomné
za obdobie trvania nájomného vzťahu, avšak iba vo výške 50% tohto nároku poukazujúc na to, že
druhú polovicu mala zaplatiť jeho bývalá manželka a je len vecou žalobcu, že nárok voči nej uplatnil
oneskorene. Namietal tiež rozsah a dôvodnosť položiek mesačnej zálohovej platby, najmä poplatok za
TKR,t.j.šírenietelevíznehosignálu atvrdil,žezaobdobie,zaktoréžalobcapožadujeúhradunájomného

a úhradu za plnenie a služby spojené s užívaním bytu, nemal uzavretú individuálnu zmluvu o dodávke
a odbere tejto služby, signál mu do bytu nebol dodávaný, a preto nie je ochotný platiť tento poplatok,
ktorý je uvedený v mesačnom zálohovom predpise. Zároveň žalovaný namietal aj položku príspevku do
fondu na opravu a údržbu bytu tvrdiac, že príspevok do fondu na opravu a údržbu bytu má platiť iba
vlastník tohto bytu, a nie nájomca.

7. Vykonaným dokazovaním, výsluchom strán sporu, z listinných dôkazov a z pripojeného spisu
Okresného súdu Z. sp. zn. XXC/XXX/XXXX zistil súd tento skutkový stav: Z listu vlastníctva č. XXXX
kat. územia Z. bolo zistené, že žalobca je vlastníkom a prenajímateľom družstevného bytu č. XX,
nachádzajúceho sa na ul. R. X v Z..

8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Z. sp. zn. XXC/XXX/XXXX bolo oboznámené rozhodnutie o
pridelení družstevného bytu, ako aj dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, na základe ktorej súd ustálil, že
žalovaný sa na základe rozhodnutia o pridelení bytu a zápisnice o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu
stal užívateľom družstevného bytu v Z. na ul. R. X, v bloku B., na X. poschodí, pričom tento vzťah sa

v zmysle neskorších predpisov v súlade s ustanoveniami občianskeho zákonníka považuje za nájomný
vzťah. Táto okolnosť nebola v konaní sporná. Žalobca v dohode o odovzdaní a prevzatí družstevného
bytu zo dňa 16.11.1984 uvádza ako spoločných nájomcov žalovaného aj manželku H.. H. S.. Tento
nájomný vzťah oboch manželov následne skončil výpoveďou zo strany žalobcu a to tak žalovanému
v 1. rade, ako aj žalovanej v 2. rade H. S.. Výpoveď zo dňa XX.XX.XXXX bola doručená žalovanému

v 1. rade dňa 10.06.2008 a žalovanej v 2. rade dňa 13.06.2008. Ani táto okolnosť nebola sporná a
vyplýva aj z rozhodnutia Okresného súdu Z. v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, kde súd
žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX zamietol. Proti tomuto
rozsudku podal žalovaný v 1. rade vtedy ako žalobca odvolanie. Krajský súd v V. rozhodnutie Okresného
súdu Z. potvrdil a rozsudok sa stal právoplatným dňa XX.XX.XXXX. Z obsahu týchto rozhodnutí, ale

aj pripojeného spisu sp. zn. XXC/XXX/XXXX bolo zistené, že spoločný nájom bytu manželom zanikol
uplynutím výpovednej lehoty dňa XX.XX.XXXX. Ani táto okolnosť nebola medzi stranami sporu sporná.

9. Žalobca pôvodne žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 1621,74 eur s prísl., avšak pri
poslednej úprave žalobného petitu vyčíslil samostatne dlh na nájomnom za obdobie od XX.XX.XXXX

do XX.XX.XXXX a na bezdôvodné obohatenie, ktoré po zániku nájomného vzťahu uplatňuje voči
žalovanému za obdobie od 01.10.2008 do 28.02.2010.10. Pokiaľ ide o dlh na nájomnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, žalobca predložil
do konania mesačný zálohový predpis nájomného, ktorý od 01.01.2008 do 31.07.2008 stanovoval
mesačnúvovýške5904,-Sk,za7mesiacovpredstavujesumu41.328,-Sk.Mesačnýpredpiszaobdobie

od 01.08.2008 do 31.12.2008 vo výške 6448,- Sk za dva mesiace predstavuje sumu 12.896,- Sk a
nedoplatok na vyúčtovaní 1833,- Sk za rok 2007, spolu predstavuje sumu 56.057,- Sk (1860,75 eur).
Za uvedené obdobie žalobca evidoval platby od žalovaného 353,50 Sk, 15.000,- Sk, 1600,- Sk, spolu
16.953,50 Sk, čo predstavuje sumu 562,75 eur. Rozdiel medzi tým, čo žalovaný mal zaplatiť a tým, čo
zaplatil, predstavuje dlh na nájomnom vo výške 1298 eur. Konečné vyúčtovanie nákladov spojených s

užívaním a správou bytu bolo v roku 2008 za rok 2007, čo žalobca preukázal listinným dôkazom na č.l.
59, kde pod bodom 22 zoznamu nájomcov žalovaný potvrdil prevzatie vyúčtovania a správu o činnosti
za rok 2008 vlastnoručným podpisom s tým, že podľa žalobcu nereklamoval tento stav vo vyúčtovaní,
ani ho nejakým iným spôsobom nespochybnil. Po zániku nájomného vzťahu žalovaný od 01.10.2008 v
podstate až doposiaľ užíva tento byt, pričom podľa žalobcu neplatí žiadne úhrady súvisiace s užívaním
tohto bytu žalobcovi už dlhodobo. Predmetom tohto konania je preto aj nárok žalobcu voči žalovanému

na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.10.2008 do 28.02.2010 vo výške 323,74 eur,
pričom opäť žalobca predložil do konania mesačný zálohový predpis, ktorý predstavoval v roku 2008
sumu 6448,- Sk krát 3 mesiace je 19.344,- Sk, čo je 642,10 eur. Mesačný predpis za obdobie od januára
2009 vo výške 214,76 eur krát 6 mesiacov je 1288,56 eur a mesačný predpis od júla 2009 vo výške
193,74 eur krát 8 mesiacov je 1549,92 eur, spolu 3480,58 eur. Podľa žalobcu žalovaný za uvedené

obdobie od 01.10.2008 do 28.02.2010 uhradil sumy 12.896,- Sk, čo je 428,07 eur, 6448,- Sk, t.j. 214,02
eur, 214,76 krát 3 je 644,28 eur, sumu 11,66 eur, 38,72 eur, 1299,40 eur, 77,76 eur, 442,92 eur,
spolu 3156,84 eur. Rozdiel medzi tým, čo za uvedené obdobie mal žalovaný zaplatiť a tým, čo zaplatil,
je suma 323,74 eur, ktorá je uplatnená z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia.

11. Túto položku žalovaný vôbec neuznával. Poukazoval na to, že ak skončil nájomný vzťah, tak nemôže
žalobca uplatňovať voči nemu naďalej nárok na zaplatenie za užívanie tohto bytu v takom rozsahu,
ako keby bol nájomcom bytu. Z tohto dôvodu považuje žalovaný nárok na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia za nepreukázaný.

12. Žalobca poukazoval na to, že výšku tejto úhrady za obdobie, keď neexistoval nájomný vzťah,
posudzoval so zreteľom na ustanovenie § 853 O. z., ktoré sú svojim obsahom a účelom najbližšie
právnemu vzťahu založenému na užívaní bytu, čo sa ustanovenia upravujúce nájomnú zmluvu podľa §
685 a násl., a z tohto dôvodu žalobca trval na tom, že aj za toto obdobie sa má výpočet bezdôvodného
obohatenia posudzovať tak, ako keby žalovaný bol nájomcom bytu, keďže v danom byte býva, užíva aj

spoločné priestory, ktoré boli rekonštruované a podieľa sa na všetkých benefitoch, ktoré bytový dom
v rámci opráv má, pričom v konaní nie je sporné, že žalovaný tento byt v bytovom dome po celú dobu
aj skutočne užíva.

13. Žalovaný poukazoval v konaní aj na to, že položka v mesačnom zálohovom predpise o platení

poplatku I. je od neho neprávom vymáhaná, keďže nemal nikdy televízny signál za obdobie, za ktoré od
neho žalobca uplatňuje zaplatenie nájomného, alebo bezdôvodného obohatenia. Poukázal na zákon č.
308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, podľa ktorého
by takýto poplatok mal platiť iba v prípade, ak by mal uzavretú zmluvu s dodávateľom tohto signálu, čo
on nemal a naviac žalovaný poukazoval na to, že dlhé roky pracoval pre spoločnosť TKR s.r.o. Z., a

keďže mal s nimi aj rôzne pracovné spory a skončil svoju pracovnú činnosť pre túto firmu, tak ešte v
roku 2007 ho táto firma odpojila od signálu, ktorý bol dodávaný do bytového domu podľa žalovaného
bez právneho dôvodu, a preto odmietal túto položku platiť.

14. Žalobca vo svojej výpovedi, ale aj predložených listinných dôkazov poukázal na to, že až do

roku 2011 boli v bytovom dome, kde je aj byt užívaný žalovaným, spoločné rozvody káblové, na
základe ktorých boli prijímané televízne signály do všetkých bytov bytového domu a nebolo ich možné
individuálne odpájať. Až v roku 2011 bola uzavretá zmluva o dielo, ktorú žalobca predložil do konania
(č.l. 20), zmluva o dielo č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bola montáž terciálnych
rozvodov TKR. Zmluvu uzavrelo Bytové družstvo Z. so zhotoviteľom T., s.r.o., V. XX, Z., pričom

predmetom tejto zmluvy je montáž terciálnych rozvodov TKR. Na základe toho boli následne uzavreté
individuálnezmluvysovšetkýminájomcami,resp.vlastníkmibytovmimožalovaného.Zároveňpredložilo
bytové družstvo aj listinné dôkazy o tom, že do roku 2011 žalobca uhrádzal platby TKR za všetky byty
v bytovom dome a to z dôvodu, že v tom čase v bytovom dome neboli individuálne prípojky na šíreniesignáluatentosignálbolšírenýlenprostredníctvomspoločnýchrozvodov.Ažnáslednepoinštalácii,teda
po rekonštrukcii týchto rozvodov boli realizované individuálne prípojky a na základe toho bolo možné
uzatvoriť individuálne zmluvy so spoločnosťou Televízne a káblové rozvody s.r.o. Z.. Podľa žalobcu

žalovaný za obdobie do roku 2011 užíval túto službu pokiaľ bol nájomcom bytu, pretože ju užívali všetci
užívateliaanájomcoviabytov anebolomožnésaodpojiťindividuálnetak,akototvrdilvkonanížalovaný.
Na námietku žalovaného, aby žalobca preukázal, na základe akého právneho dôvodu platil žalobca
faktúry Televíznym a káblovým rozvodom s.r.o. Z., žalobca uviedol, že nemá k dispozícii individuálnu
zmluvu, ale predpokladá, že tomu tak bolo na základe súhlasu všetkých vlastníkov bytového domu v

dávnej minulosti, resp. pripúšťa aj uzavretie zmluvy, ktorú však v konaní nepredložila. V mesačnom
predpise nájomného však bola táto čiastka ako súčasť nájmu, a aj z tohto dôvodu toto rozhodnutie o
mesačnej zálohovej platbe bol žalovaný povinný rešpektovať a platiť počas trvania nájomného vzťahu,
lebovýškatohtopoplatkutvorísúčasťnájomného.ŽalobcapoukazovalajnastanovyBytovéhodružstva,
platiace v období, za ktoré je nárok uplatnený, ktoré sa nachádzajú v pripojenom spise Okresného súdu
Z. sp. zn. XXC/XXX/XXXX, kde v článku XX pod bodom X, písm. c) je uvedené, že platiť nájomné za

užívanie družstevného bytu a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, alebo zálohy na ne v
termíne do 25.-tého dňa predchádzajúceho mesiaca je člen družstva povinný. Pre družstevné byty platí
zásada nákladového typu nájomného, aby vo všetkých družstevných bytoch nájomné pokrývalo výdavky
spojené s prevádzkou a správou bytového fondu a umorenie poskytovaného úveru. Výšku nájomného
ustanovuje predstavenstvo. Poukazoval aj na ďalšie ustanovenia stanov platných v tom čase, najmä

na úpravu rozhodnutia predstavenstva, ktoré podľa článku 45 ods. 7 písm. d) určuje výšku úhrady za
užívanie bytu a za poskytnuté služby. Na základe týchto listinných dôkazov žalobca považoval svoj
nárok za preukázaný a poukazoval na to, že naopak žalovaný svoje tvrdenia o tom, že bol individuálne
odpojený z užívania televízneho signálu ničím nepreukázal.

15. Podľa § 696 ods. 1 O. z. spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť
nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy,
ustanovuje osobitný právny predpis.

16. Citované ustanovenie sa vzťahuje aj na úpravu úhrady za užívanie bytu v družstevných bytoch,
v ktorých platí zásada tzv. nákladového typu nájomného tak, aby nájomné za všetky družstevné byty
pokrývalo všetky výdavky spojené s prevádzkou a správou bytového fondu družstva. Konkrétne výšku
predpisu v zmysle stanov bytového družstva určuje príslušný orgán družstva a zároveň výška predpisu
je závislá od úpravy vyplývajúcej zo stanov družstva.

17. Súd, považoval nárok žalobcu za opodstatnený. V konaní bolo preukázané to, že žalobca bol
nájomcom družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na ul. R. X v Z. v období od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX. Počas tohto obdobia mal povinnosť žalovaný platiť nájomné, ktoré bolo spolu s úhradami
za služby a plnenie spojené s užívaním bytu určené mesačným zálohovým predpisom, ktorý vydal orgán

bytového družstva, t.j. Predstavenstvo družstva. Súd je toho názoru, že pokiaľ ide o fond prevádzky
údržby a opráv, tento je zabezpečovacím fondom a tvorí sa pravidelnými príspevkami užívateľov
družstevných bytov (teda nielen vlastníkov bytov) vo výške určenej predstavenstvom družstva.
Prostriedky fondu sa potom používajú na financovanie opráv údržby, modernizácie a rekonštrukcie v
bytových domoch. Z tohto dôvodu je neopodstatnené tvrdenie žalovaného o tom, že príspevok do fondu

prevádzky údržby a opráv má platiť iba vlastník, a nie nájomca bytu. Súd poukazuje tiež na to, že
predmetný predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu vydal žalobca ako oprávnená právnická
osoba a to v zmysle stanov bytového družstva, ale aj v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi podľa § 696 O. z. Tento predpis vrátane vyúčtovania za rok 2007, ktoré bolo splatné v roku
2008 žalovaný prevzal, čo v spise bolo dokumentované zápisnicou o prevzatí tohto vyúčtovania, voči

ktorému nevzniesol žiadne námietky, ani výšku nereklamoval.

18. Zálohové mesačné platby sú pritom konkrétnym stanovením finančnej čiastky, ktorú užívateľ bytu,
resp. vlastník bytu je povinný mesačne hradiť. Z tohto dôvodu súd považoval nárok žalobcu vo vzťahu k
žalovanému na zaplatenie dlžného nájomného za oprávnený. Poukazoval pritom aj na to, že žalovaný

mimo položiek poplatku TKR a poplatku do fondu údržby a opráv nenamietal výšku tohto predpisu
a ani sumu, ktorú za toto obdobie zaplatil a ktorá bola žalobcom započítaná pri celkovom vyčíslení
dlhu. Pokiaľ ide o námietku k položke poplatok za TKR, súd mal za preukázané, že žalovaný v období
trvania nájomného vzťahu mal možnosť používať a najpravdepodobnejšie aj používal televízny signál,keďže žalobca preukázal, že do roku 2011 bol dodávaný spoločnými káblovými rozvodmi do bytov a
naopak žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, že v roku 2007 bol on sám
individuálne odpojený od tohto príjmu tak, ako to uvádzal vo svojej výpovedi. Zároveň súd poukazuje na

to, že tento poplatok bol súčasťou nájomného v zmysle mesačného zálohového predpisu, ktorý žalovaný
nijakým spôsobom v čase trvania nájomného vzťahu nespochybňoval.

19. Za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX žalovaný užíval tento byt bez právneho dôvodu,
keďže došlo ku skončeniu nájomného vzťahu a za toto obdobie uplatňoval žalobca voči nemu nárok na

zaplatenie 323,74 eur, pričom výšku tohto nároku bezdôvodného obohatenia vypočítal so zreteľom na
ustanovenie § 853 O. z.

20. Podľa § 853 ods. 1 O. z. občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

21. Bezdôvodné obohatenie podľa žalobcu spočívalo vo výkone práva v užívaní bytu, za ktoré žalovaný
neposkytol žalobcovi žiadnu peňažnú náhradu. Z tohto dôvodu sa žalobca domáhal plnenia z titulu
bezdôvodnéhoobohateniavovýškenájomnéhopoukazujúcnato,ženajbližšietomutoprávnemuvzťahu
založenému na užívaní bytu sú ustanovenia upravujúce zmluvu o nájme bytu a to § 685 a násl. a §

685 ods. 2 O. z.

22. Podľa § 451 ods. 1, 2 O. z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 O. z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

23. V danom prípade bolo nepochybne zistené, že žalovaný v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
užíval predmetný byt v plnom rozsahu bez právneho dôvodu, keďže došlo ku skončeniu nájomného
vzťahu výpoveďou, preto súd považuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za
opodstatnený,atoajpokiaľideospôsobvýpočtuvýškybezdôvodnéhoobohateniavsúladescitovanými

právnymi ustanoveniami § 853 O. z. v spojení s § 685 O. z.

24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Žalobca si za obdobie počas trvania nájomného vzťahu /od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX/ uplatnil
poplatok z omeškania. Podľa § 4 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. (s účinnosťou do 1.1.2009) poplatok
z omeškania bol za každý deň omeškania bol 2,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 25 Sk za každý

i začatý mesiac omeškania.

26. Ustanovenie § 697 upravuje právne následky nezaplatenia nájomného a úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti. Pokiaľ ide o splatnosť nájomného,
treba vychádzať predovšetkým zo stanov žalobcu, podľa čl. 10 ods.2 písm. c bola nájomcovi

družstevného bytu stanovená povinnosť platiť nájomné za užívanie družstevného bytu a úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu alebo zálohy na ne v termíne do 25. dňa predchádzajúceho
mesiaca. To znamená, že splatnosť nájomného nastane prvým dňom nasledujúceho mesiaca za
uplynulý mesiac.

27. Žalobca si za obdobie po zániku nájomného vzťahu uplatnil bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné
obohatenie predstavujezáväzkovýprávnyvzťah,zktoréhopohľadávkavznikátomu,nakohoúkorsainý
bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak ide o dlh peňažný, s jeho riadnym a včasným
nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka správom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. Do 31. 12. 2008 sa zákonná výška
úrokov z omeškania počítala ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS (neskôr tzv. základná úroková
sadzba NBS) a od 1. 1. 2009 (nar. vlády 87/1995 Z. z.) bola zákonná výška úrokov z omeškania o

8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobca bol v konaní plne úspešný. O výške týchto

trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto
rozsudku (§262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.