Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314214718
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8314214718.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Bytové družstvo Humenné, Laborecká
1896/58,Humenné,IČO:223051,zast.JUDr.TatianouAndrejcovou,Laborecká1896/58,Humennéproti
žalovanému H.. X. S., nar. XX. 4. XXXX, R. 8, Z., zast. JUDr. Bernardom Medárom, Dubová 4, Humenné,
o zaplatenie 1.621,74 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo
dňa 19.04.2018 č.k. 5C/327/2014-289 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
z titulu dlhu na nájomnom sumu 1298 Eur a poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň
omeškania zo sumy 184,24 Eur od 01.02.2008 do 28.02.2008, zo sumy 380,22 Eur od 01.03.2008 do
31.03.2008, zo sumy 576,22 Eur od 01.04.2008 do 30.04.2008, zo sumy 772,17 Eur od 01.05.2008 do
31.05.2008, zo sumy 1028,99 Eur od 01.06.2008 do 30.06.2008, zo sumy 1224,97 Eur od 01.07.2008
do 31.07.2008, zo sumy 1420,95 Eur od 01.08.2008 do 31.08.2008, zo sumy 1137,07 Eur od 01.09.2008
do 30.09.2008, zo sumy 1083,96 Eur od 01.10.2008 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.
2. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 323,74 Eur s úrokom z
omeškaniavovýške12,25%ročnezosumy214,03Eurod01.10.2008do31.10.2008,9%ročnezosumy
203,10 Eur od 01.05.2009 do 31.05.2009, 9% ročne zo sumy 113,66 Eur od 01.08.2009 do 31.08.2009,
9% ročne zo sumy 207,40 Eur od 01.09.2009 do 30.09.2009, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

3. Návrh na prerušenie konania zamieta.

4. Súd priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci.

5. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou podanou dňa 22.03.2010 žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie 1.621,74 Eur s poplatkom z omeškania z titulu úhrady nájomného

a plnenia poskytované s užívaním bytu a služieb s tým spojených. Nárok vymedzil za obdobie od
01.01.2008 ku dňu 28.02.2010 s tým, že výška nároku bola stanovená predpisom mesačnej zálohovej
platby, ktorý vydalo predstavenstvo Bytového družstva za obdobie od 01.01.2008 do 31.07.2008 vovýške 5904,- Sk (195,98 Eur), od 01.08.2008 do 31.12.2008 vo výške 6448,- Sk (214,03 Eur), od
01.01.2009 do 30.06.2009 vo výške 214,76 Eur a od 01.07.2009 vo výške 193,74 Eur.

6. V priebehu konania žalobca navrhol pribrať do konania ako žalovanú v 2. rade bývalú manželku
žalovaného v 1. rade Ing. H. S. a voči nej uplatnil aj nárok na zaplatenie dlžného nájomného a nárok
na zaplatenie úhrady za služby a plnenia spojené s užívaním bytu a to za obdobie od 01.02.2008 do
skončenia nájomného vzťahu, t.j. do 30.09.2008.

7. Uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 5C/169/2010-247 zo dňa 28.05.2014 v spojení s
uznesením Krajského súdu Prešov č.k. 4Co/129/2014-259 zo dňa 13. 8. 2014 súd pripustil, aby do
konania vstúpila žalovaná v 2. rade Ing. H. S..

8. Dňa 29.10.2014 žalobca špecifikoval svoj nárok už aj vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, pričom
výška tohto nároku sa od podania žaloby nezmenila, avšak žalobca ju rozdelil do dvoch častí, ktorú

aj rozdielne právne odôvodnil. Návrhom na pripustenie zmeny petitu žaloby (č.l. 291) žiadal, aby súd
pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní zaplatiť
spoločne a nerozdielne z titulu dlhu na nájomnom sumu 1298 Eur s prísl. a zároveň žalovaný v 1. rade
je povinný zaplatiť z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 323,74 Eur s prísl., žiadal priznať aj náhradu
trov tohto konania. Súd o tomto návrhu rozhodol uznesením na č.l. 299 tak, že zmenu žalobného petitu

v tomto znení pripustil.

9. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 5C/169/2010-304 zo dňa 30.10.2014 súd žalobu proti
žalovanej v 2. rade Ing. H. S. zamietol. Žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznal a nárok
žalobcu voči žalovanému v 1. rade vylúčil na samostatné konanie. Tento rozsudok sa stal právoplatným

dňa 16.12.2014. Ďalej súd pokračoval v konaní o nároku žalobcu proti žalovanému pod novou sp.
značkou 5C/327/2014.

10. Žalovaný uznal iba časť nároku uplatneného žalobcom. Bol ochotný zaplatiť len dlžné nájomné
za obdobie trvania nájomného vzťahu, avšak iba vo výške 50% tohto nároku poukazujúc na to, že

druhú polovicu mala zaplatiť jeho bývalá manželka a je len vecou žalobcu, že nárok voči nej uplatnil
oneskorene. Namietal tiež rozsah a dôvodnosť položiek mesačnej zálohovej platby, najmä poplatok za
I., t.j. šírenie televízneho signálu a tvrdil, že za obdobie, za ktoré žalobca požaduje úhradu nájomného
a úhradu za plnenie a služby spojené s užívaním bytu, nemal uzavretú individuálnu zmluvu o dodávke
a odbere tejto služby, signál mu do bytu nebol dodávaný, a preto nie je ochotný platiť tento poplatok,

ktorý je uvedený v mesačnom zálohovom predpise. Zároveň žalovaný namietal aj položku príspevku do
fondu na opravu a údržbu bytu tvrdiac, že príspevok do fondu na opravu a údržbu bytu má platiť iba
vlastník tohto bytu, a nie nájomca.

11. Vykonaným dokazovaním, výsluchom strán sporu, z listinných dôkazov a z pripojeného spisu

Okresného súdu Humenné sp. zn. 18C/100/2009 zistil súd tento skutkový stav: Z listu vlastníctva č.
7869 kat. územia Humenné bolo zistené, že žalobca je vlastníkom a prenajímateľom družstevného bytu
č. XX, nachádzajúceho sa na ul. R. X v Z..

12. Z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 18C/185/2008 bolo oboznámené rozhodnutie

o pridelení družstevného bytu, ako aj dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, na základe ktorej súd
ustálil, že žalovaný sa na základe rozhodnutia o pridelení bytu a zápisnice o dohode a odovzdaní a
prevzatí bytu stal užívateľom družstevného bytu v Z. na ul. R. 8, v bloku B na 7. poschodí, pričom tento
vzťah sa v zmysle neskorších predpisov v súlade s ustanoveniami občianskeho zákonníka považuje za
nájomný vzťah. Žalobca v dohode o odovzdaní a prevzatí družstevného bytu zo dňa 16.11.1984 uvádza

ako spoločných nájomcov žalovaného aj manželku Ing. H. S.. Tento nájomný vzťah oboch manželov
následne skončil výpoveďou zo strany žalobcu a to tak žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanej v 2. rade
H. S.. Výpoveď zo dňa 05.06.2008 bola doručená žalovanému v 1. rade dňa 10.06.2008 a žalovanej
v 2. rade dňa 13.06.2008. Táto okolnosť vyplýva aj z rozhodnutia Okresného súdu Humenné v konaní
vedenom pod sp. zn. 12C/134/2009, kde súd žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu rozsudkom zo

dňa 15.02.2010 zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 1. rade vtedy ako žalobca odvolanie.
Krajský súd v Prešove rozhodnutie Okresného súdu Humenné potvrdil a rozsudok sa stal právoplatným
dňa 06.12.2010. Z obsahu týchto rozhodnutí, ale aj pripojeného spisu sp. zn. 12C/134/2009 bolo zistené,
že spoločný nájom bytu manželom zanikol uplynutím výpovednej lehoty dňa 30.09.2008.13. Žalobca pôvodne žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 1621,74 Eur s prísl., avšak pri poslednej
úprave žalobného petitu vyčíslil samostatne dlh na nájomnom za obdobie od 01.01.2008 do 30.09.2008

a na bezdôvodné obohatenie, ktoré po zániku nájomného vzťahu uplatňuje voči žalovanému za obdobie
od 01.10.2008 do 28.02.2010.

14. Pokiaľ ide o dlh na nájomnom za obdobie od 01.01.2008 do 30.09.2008, žalobca predložil do
konaniamesačnýzálohovýpredpisnájomného,ktorýod01.01.2008do31.07.2008stanovovalmesačnú

platbu vo výške 5904,- Sk, za 7 mesiacov predstavuje sumu 41.328,- Sk. Mesačný predpis za obdobie
od 01.08.2008 do 31.12.2008 vo výške 6448,- Sk za dva mesiace predstavuje sumu 12.896,- Sk a
nedoplatok na vyúčtovaní 1833,- Sk za rok 2007, spolu predstavuje sumu 56.057,- Sk (1860,75 Eur).
Za uvedené obdobie žalobca evidoval platby od žalovaného 353,50 Sk, 15.000,- Sk, 1600,- Sk, spolu
16.953,50 Sk, čo predstavuje sumu 562,75 Eur. Rozdiel medzi tým, čo žalovaný mal zaplatiť a tým, čo
zaplatil, predstavuje dlh na nájomnom vo výške 1298 Eur. Konečné vyúčtovanie nákladov spojených s

užívaním a správou bytu bolo v roku 2008 za rok 2007, čo žalobca preukázal listinným dôkazom na č.l.
59, kde pod bodom 22 zoznamu nájomcov žalovaný potvrdil prevzatie vyúčtovania a správu o činnosti
za rok 2008 vlastnoručným podpisom s tým, že podľa žalobcu nereklamoval tento stav vo vyúčtovaní,
ani ho nejakým iným spôsobom nespochybnil. Po zániku nájomného vzťahu žalovaný od 01.10.2008 v
podstate až doposiaľ užíva tento byt, pričom podľa žalobcu neplatí žiadne úhrady súvisiace s užívaním

tohto bytu žalobcovi už dlhodobo. Predmetom tohto konania je preto aj nárok žalobcu voči žalovanému
na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.10.2008 do 28.02.2010 vo výške 323,74 Eur,
pričom opäť žalobca predložil do konania mesačný zálohový predpis, ktorý predstavoval v roku 2008
sumu 6448,- Sk krát 3 mesiace je 19.344,- Sk, čo je 642,10 Eur. Mesačný predpis za obdobie od januára
2009 vo výške 214,76 Eur krát 6 mesiacov je 1288,56 Eur a mesačný predpis od júla 2009 vo výške

193,74 Eur krát 8 mesiacov je 1549,92 Eur, spolu 3480,58 Eur. Podľa žalobcu žalovaný za uvedené
obdobie od 01.10.2008 do 28.02.2010 uhradil sumy 12.896,- Sk, čo je 428,07 Eur, 6448,- Sk, t.j. 214,02
Eur, 214,76 krát 3 je 644,28 Eur, sumu 11,66 Eur, 38,72 Eur, 1299,40 Eur, 77,76 Eur, 442,92 Eur,
spolu 3156,84 Eur. Rozdiel medzi tým, čo za uvedené obdobie mal žalovaný zaplatiť a tým, čo zaplatil,
je suma 323,74 Eur, ktorá je uplatnená z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia.

15. Túto položku žalovaný vôbec neuznával. Poukazoval na to, že ak skončil nájomný vzťah, tak nemôže
žalobca uplatňovať voči nemu naďalej nárok na zaplatenie za užívanie tohto bytu v takom rozsahu,
ako keby bol nájomcom bytu. Z tohto dôvodu považuje žalovaný nárok na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia za nepreukázaný.

16. Žalobca poukazoval na to, že výšku tejto úhrady za obdobie, keď neexistoval nájomný vzťah,
posudzoval so zreteľom na ustanovenie § 853 O. z., ktoré sú svojim obsahom a účelom najbližšie
právnemu vzťahu založenému na užívaní bytu, čo sa ustanovenia upravujúce nájomnú zmluvu podľa §
685 a násl., a z tohto dôvodu žalobca trval na tom, že aj za toto obdobie sa má výpočet bezdôvodného

obohatenia posudzovať tak, ako keby žalovaný bol nájomcom bytu, keďže v danom byte býva, užíva aj
spoločné priestory, ktoré boli rekonštruované a podieľa sa na všetkých benefitoch, ktoré bytový dom
v rámci opráv má, pričom v konaní nie je sporné, že žalovaný tento byt v bytovom dome po celú dobu
aj skutočne užíva.

17. Žalovaný poukazoval v konaní aj na to, že položka v mesačnom zálohovom predpise o platení
poplatku I. je od neho neprávom vymáhaná, keďže nemal nikdy televízny signál za obdobie, za ktoré od
neho žalobca uplatňuje zaplatenie nájomného, alebo bezdôvodného obohatenia. Poukázal na zákon č.
308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, podľa ktorého
by takýto poplatok mal platiť iba v prípade, ak by mal uzavretú zmluvu s dodávateľom tohto signálu, čo

on nemal a naviac žalovaný poukazoval na to, že dlhé roky pracoval pre spoločnosť I. s.r.o. Z., a keďže
mal s nimi aj rôzne pracovné spory a skončil svoju pracovnú činnosť pre túto firmu, tak ešte v roku 2007
ho táto firma odpojila od signálu, ktorý bol dodávaný do bytového domu podľa žalovaného bez právneho
dôvodu, a preto odmietal túto položku platiť.

18. Žalobca vo svojej výpovedi, ale aj predložených listinných dôkazov poukázal na to, že až do
roku 2011 boli v bytovom dome, kde je aj byt užívaný žalovaným, spoločné rozvody káblové, na
základe ktorých boli prijímané televízne signály do všetkých bytov bytového domu a nebolo ich možné
individuálne odpájať. Až v roku 2011 bola uzavretá zmluva o dielo, ktorú žalobca predložil do konania(č.l. 20), zmluva o dielo č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bola montáž terciálnych
rozvodov I.. Zmluvu uzavrelo O. družstvo Z. so zhotoviteľom T., s.r.o., V. XX, Z., pričom predmetom tejto
zmluvy je montáž terciálnych rozvodov I.. Na základe toho boli následne uzavreté individuálne zmluvy

so všetkými nájomcami, resp. vlastníkmi bytov mimo žalovaného. Zároveň predložilo bytové družstvo aj
listinné dôkazy o tom, že do roku 2011 žalobca uhrádzal platby I. za všetky byty v bytovom dome a to z
dôvodu, že v tom čase v bytovom dome neboli individuálne prípojky na šírenie signálu a tento signál bol
šírený len prostredníctvom spoločných rozvodov. Až následne po inštalácii, teda po rekonštrukcii týchto
rozvodov boli realizované individuálne prípojky a na základe toho bolo možné uzatvoriť individuálne

zmluvy so spoločnosťou I. a káblové rozvody s.r.o. Z.. Podľa žalobcu žalovaný za obdobie do roku XXXX
užíval túto službu pokiaľ bol nájomcom bytu, pretože ju užívali všetci užívatelia a nájomcovia bytov a
nebolo možné sa odpojiť individuálne tak, ako to tvrdil v konaní žalovaný. Na námietku žalovaného, aby
žalobca preukázal, na základe akého právneho dôvodu platil žalobca faktúry I. a káblovým rozvodom
s.r.o. Z., žalobca uviedol, že nemá k dispozícii individuálnu zmluvu, ale predpokladá, že tomu tak bolo
na základe súhlasu všetkých vlastníkov bytového domu v dávnej minulosti, resp. pripúšťa aj uzavretie

zmluvy, ktorú však v konaní nepredložil. V mesačnom predpise nájomného však bola táto čiastka ako
súčasť nájmu, a aj z tohto dôvodu toto rozhodnutie o mesačnej zálohovej platbe bol žalovaný povinný
rešpektovať a platiť počas trvania nájomného vzťahu, lebo výška tohto poplatku tvorí súčasť nájomného.
Žalobca poukazoval aj na stanovy Bytového družstva, platiace v období, za ktoré je nárok uplatnený,
ktoré sa nachádzajú v pripojenom spise Okresného súdu Humenné sp. zn. 18C/185/2008, kde v článku

10 pod bodom 2, písm. c) je uvedené, že platiť nájomné za užívanie družstevného bytu a úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu, alebo zálohy na ne v termíne do 25.-tého dňa predchádzajúceho
mesiaca je člen družstva povinný. Pre družstevné byty platí zásada nákladového typu nájomného, aby
vo všetkých družstevných bytoch nájomné pokrývalo výdavky spojené s prevádzkou a správou bytového
fondu a umorenie poskytovaného úveru. Výšku nájomného ustanovuje predstavenstvo. Poukazoval aj

na ďalšie ustanovenia stanov platných v tom čase, najmä na úpravu rozhodnutia predstavenstva, ktoré
podľa článku 45 ods. 7 písm. d) určuje výšku úhrady za užívanie bytu a za poskytnuté služby. Na
základe týchto listinných dôkazov žalobca považoval svoj nárok za preukázaný a poukazoval na to, že
naopak žalovaný svoje tvrdenia o tom, že bol individuálne odpojený z užívania televízneho signálu ničím
nepreukázal.

19. Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 5C/327/2014-168 zo dňa 20.03.2017 vyhovel žalobe v
celom rozsahu. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Prešove,
ktorý uznesením č. k. 8Co/114/2017 zo dňa 12.12.2017 rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu
Humenné zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch tohto uznesenia odvolací súd vytkol

Okresnému súdu Humenné, že vo svojom rozsudku nedal odpoveď na všetky argumenty žalovaného
a rozhodnutie odôvodnil len všeobecne ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že
Okresný súd Humenné neuvádzal príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, na základe ktorých
hodnotí zápisnicu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 16.11.1984 za nájomnú zmluvu.

20. V bode 44 odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd nedal odpoveď na námietky žalovaného, ktoré
sa týkali toho, že žalobca a žalovaný sa nedohodli na zmene výšky nájomného a právne tento záver
neodôvodnil.

21. Súd na základe vytknutých nedostatkov, na odôvodnenie záveru, že medzi stranami sporu vznikol

uzavretím dohody o odovzdaní a prevzatí bytu nájomný vzťah, ale aj k tomu, akým spôsobom a kto
určuje pri družstevných bytoch výšku nájomného uvádza nasledovné:

22. Občiansky zákonník nedefinuje pojem družstevného bytu, avšak pod týmto pojmom možno vo
všeobecnosti rozumieť byt, ktorý je vo vlastníctve bytového družstva. Vzhľadom k tomu mal súd za to,

že byt, ktorý bol predmetom nájmu u žalovaného je bytom družstevným, lebo je vo vlastníctve žalobcu,
ktorý je bytovým družstvom.

23. Pokiaľ ide o družstevné byty, ustanovenie §685 ods. 2 O. z. sa vzťahuje na nájom družstevných
bytov. Stanovy bytových družstiev podrobnejšie upravujú, s kým môže bytové družstvo uzavrieť nájomnú

zmluvu o užívaní družstevného bytu. Pôvodne boli tieto otázky upravené v tzv. vzorových stanovách
stavebných bytových družstiev. Po transformácii stavebných bytových družstiev a po ich začlenení do
všeobecnej úpravy družstiev v obchodnom zákonníku má dnes každé bytové družstvo svoje vlastné
stanovy.24. Podľa §226 Obchodného zákonníka stanovy družstva okrem iného musia obsahovať aj ustanovenie
o vzniku a zániku členstva, o právach a povinnostiach členov k družstvu a družstva k členom. V rámci

týchto ustanovení musí byť tiež upravené, za akých podmienok ma člen družstva práva na uzavretie
nájomnej zmluvy o nájme družstevného bytu.

25. K základným povinnostiam nájomcu patrí jeho povinnosť platiť nájomné a úhradu za plnenie
poskytovanésužívanímbytu.Vyplývatoajztoho,ženájomnázmluvamusíobsahovaťvýškunájomného

a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, alebo spôsob ich výpočtu §686 ods. 1 O. z. Spôsob,
akým sa má v nájomnej zmluve určiť výška nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu
však Občiansky zákonník bližšie neupravuje. Ustanovenie §696 ods. 1 prenecháva tieto otázky úprave
v osobitnom právnom predpise. To platí pre všetky nájmy bytov okrem nájmov družstevných bytov. Pri
družstevných bytoch platia na určenie nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu
stanovy príslušného bytového družstva.

26. Z uvedeného je zrejmé, že ak predmetom nájmu bol družstevný byt, určenie nájomného, jeho
vzniku, výšky a splatnosti a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu bolo ponechané na úprave
stanov príslušného bytového družstva. V posudzovanom prípade v článku 45 ods. 7 písm. d) stanov
žalobcu účinných v roku 2008 (čl. 43 v spise 18C/185/2008) vyplýva, že predstavenstvo žalobcu okrem

iného rozhoduje a určuje výšku nájomného. Z vyššie uvedeného mal súd teda za to, že byt, ktorý
užíva žalovaný, je bytom družstevným. Otázka nájomného a jeho výšky je určená v stanovách žalobcu.
Orgánom oprávneným o tom rozhodovať je predstavenstvo žalobcu. Nájomné nebolo dohodnuté na
základe vzájomnej dohody zmluvných strán, ale určené podľa podmienok uvedených v stanovách
žalobcu. Pre určenie nájomného a jeho výšky nebolo potrebné spisovať osobitné dodatky k nájomnej

zmluve.

27. Podľa článku 10 ods. 2 písm. c) stanov Bytového družstva určených v roku 2008 člen družstva je
povinný platiť nájomné za užívanie bytu a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, alebo zálohy
na ne v termíne do 25. dňa predchádzajúceho mesiaca. Pre družstevné byty platí zásada nákladového

typu nájomného, aby vo všetkých bytoch nájomné pokrývalo výdavky spojené s prevádzkou a správou
bytového fondu a umorenie poskytnutého úveru. Výšku nájomného stanovuje predstavenstvo.

28. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pričom poukazoval hlavne na to, že v tomto konaní nebola
preukázaná existencia nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, keďže sa žalobca a žalovaný

nikdy nedohodli na výške nájomného a bez dohody o tejto podstatnej náležitosti nájomného vzťahu
nemôže vzniknúť nájomný vzťah.

29. Z obsahu pripojeného spisu a listín, ktoré predložila žalobkyňa v tomto konaní vyplýva, že medzi
žalobcom a žalovaným existuje nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe rozhodnutia predstavenstva o

pridelení družstevného bytu žalovanému ako členovi družstva a zápisnicou o dohode a o odovzdaní a
prevzatí bytu, kedy bol byt odovzdaný do osobného užívania. V čase vydania rozhodnutia a uzavretia
dohody o odovzdaní a prevzatí bytu bol tento vzťah nazývaný ako právo osobného užívania bytu.
Uvedené právo osobného užívania družstevného bytu žalovaného trvalo aj ku dňu 01.01.1992, kedy sa
v zmysle ustanovenia §871 ods. 1 O. z. zmenil na nájomný vzťah, pričom táto zmena nastala zo zákona

a nevyžadovala si vykonávanie žiadneho ďalšieho úkonu, napr. v podobe uzavretia novej nájomnej
zmluvy k bytu. Vyššie citované zákonné ustanovenie zaisťovalo všetkým dovtedajším užívateľom bytu
transformáciu osobného užívania na nájom za podmienky, že toto právo vzniklo a trvalo ku dňu jeho
účinnosti, t.j. k 01.01.1992. Uvedenú otázku riešil NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/46/1997.
Ustanovenie §871 bolo do O. z. pojaté na základe zákona č. 509/1991 Zbierky. Uvedené ustanovenie je

právnym predpisom transformačnej povahy. Z dôvodovej správy k zákonu č. 509/1991 Zbierky (novela
Občianskeho zákonníka) vyplýva, že priamo zo zákona dôjde k zmene (práva) osobného užívania na
chránený nájom. Účelom tohto ustanovenia bolo zaistiť ochranu všetkých dovtedajších užívateľov bytov
a vytvoriť pre dovtedajšie užívacie vzťahy stav dostatočnej právnej istoty. Podľa právnych predpisov
platných pred vydaním zákona č. 509/1991 Zbierky existoval striktný kogentný prideľovací systém, ktorý

sa týkal prakticky všetkých bytov. Na to, aby občanovi vôbec mohlo vzniknúť právo užívania bytu, muselo
najprv existovať rozhodnutie o pridelení bytu, na ktoré nadväzovala dohoda o odovzdaní a prevzatí
bytu, ktorou sa proces konštituovania práva užívať byt zavŕšil. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ku
vzniku práva žalovaného užívať predmetný družstevný byt došlo uvedeným spôsobom, a to na základerozhodnutia predstavenstva družstva o pridelení bytu a uzavretí dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. V
konaní nebolo preukázané, že by takto konštituované právo osobného užívania bytu žalovanému ku dňu
01.01.1992 zaniklo; v zmysle ustanovenia §871 ods. 1 O. z. zo zákona sa tak transformovalo na právo

nájmu bytu, ktorého obsahom je okrem iného aj povinnosť nájomcu uhrádzať nájomné a poplatky za
služby spojené s užívaním bytu. Námietka žalovaného, že medzi ním a žalobcom k uzavretiu nájomnej
zmluvy nedošlo, povinnosť platiť nájomné a poplatky za služby spojené s nájmom bytu mu nevznikli,
bola preto neopodstatnená, ale právne aj irelevantná.

30. Žalovaný v období od 01.10.2008 do 28.02.2010 užíval predmetný družstevný byt bez právneho
dôvodu bez platnej nájomnej zmluvy.

31. Podľa § 451 ods. 1, 2 O. z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

32. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Musí sa vydať všetko, čo sa bezdôvodným obohatením nadobudlo. Ak to nie je dobre možné najmä

preto, že obohatenie spočíva vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada §458 ods. 1 OZ

34. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného spočíva v užívaní bytu bez uzavretej zmluvy o
nájme, t.j. bez právneho dôvodu, za ktoré užívanie neposkytol žalobcovi žiadnu protihodnotu, pretože
bezdôvodné obohatenie spočívalo vo výkone práva (užívaní). Vydanie bezdôvodného obohatenia

spočíva v povinnosti na zaplatenie peňažnej náhrady. Výška bezdôvodného obohatenia, teda peňažnej
náhrady sa posudzuje so zreteľom na ustanovenie § 853 O. z. podľa tých ustanovení zákona, ktoré
sú obsahom, aj účelom najbližšie právnemu vzťahu založenému na užívaní bytu, čo sú ustanovenia
upravujúce zmluvu o nájme bytu §658 a násl. Pre prípad riadne uzavretej nájomnej zmluvy by vznikla
žalovanému povinnosť na úhradu nájomného, čo v danom prípade zodpovedá jeho povinnosti na

poskytnutie peňažnej náhrady vo výške obvyklého nájomného určeného pre užívanie daného bytu.
Pretože bezdôvodné obohatenie svojim charakterom zodpovedá nájomnému (§853 O. z.), obdobne, ako
u nájomného vzniklo bezdôvodné obohatenie vždy za každý mesiac užívania bytu a aj peňažná náhrada
z titulu vydania bezdôvodného obohatenia bola splatná samostatne ako obvykle nájomné. Pokiaľ
ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho nákladom za služby poskytnuté

žalovanému s užívaním bytu, ktoré boli uhradené zo strany žalobcu za žalovaného, mohol žalobca
uplatniť na súde tento nárok až po zistení výšky skutočných nákladov pripadajúcich na jednotlivých
užívateľov bytov, teda po uplynutí zúčtovacieho obdobia a vykonaní zúčtovania , ako táto povinnosť
vyplýva pre správcu bytových domov zo zákona č. 182/1993 Z. z., resp. zo zákona č. 654/04 Z. z.
o energetike zákona č. 442/02 o verejných vodovodoch a kanalizáciách pre priameho odberateľa,

ktorý je v priamom zmluvnom vzťahu s dodávateľmi médií, a ktorý má povinnosť rozpočítať množstvo
uskutočneného odberu na konečného spotrebiteľa. V konaní bolo preukázané, že vyúčtovanie bolo
riadne vykonané, doručované na adresu bydliska žalovaného, ním prevzaté a žalovaný ani po lehote
splatnosti uvedené náklady neuhradil.

35. V konaní bolo preukázané to, že žalobca bol nájomcom družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho
sa na ul. R. X v Z. v období od 01.01.2008 do. 30.09.2008. Počas tohto obdobia mal povinnosť žalovaný
platiť nájomné, ktoré bolo spolu s úhradami za služby a plnenie spojené s užívaním bytu určené
mesačným zálohovým predpisom, ktorý vydal orgán bytového družstva, t.j. Predstavenstvo družstva.
Súd je toho názoru, že pokiaľ ide o fond prevádzky údržby a opráv, tento je zabezpečovacím fondom

a tvorí sa pravidelnými príspevkami užívateľov družstevných bytov (teda nielen vlastníkov bytov) vo
výške určenej predstavenstvom družstva. Prostriedky fondu sa potom používajú na financovanie opráv
údržby, modernizácie a rekonštrukcie v bytových domoch. Z tohto dôvodu je neopodstatnené tvrdenie
žalovaného o tom, že príspevok do fondu prevádzky údržby a opráv má platiť iba vlastník, a nie nájomca
bytu. Súd poukazuje tiež na to, že predmetný predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu

vydal žalobca ako oprávnená právnická osoba a to v zmysle stanov bytového družstva. Tento predpis
vrátane vyúčtovania za rok 2007, ktoré bolo splatné v roku 2008 žalovaný prevzal, čo v spise bolo
dokumentované zápisnicou o prevzatí tohto vyúčtovania, voči ktorému nevzniesol žiadne námietky, ani
výšku nereklamoval.36. Zálohové mesačné platby sú pritom konkrétnym stanovením finančnej čiastky, ktorú užívateľ bytu,
resp. vlastník bytu je povinný mesačne hradiť. Z tohto dôvodu súd považoval nárok žalobcu vo vzťahu k

žalovanému na zaplatenie dlžného nájomného za oprávnený. Poukazoval pritom aj na to, že žalovaný
mimo položiek poplatku I. a poplatku do fondu údržby a opráv nenamietal výšku tohto predpisu a ani
sumu, ktorú za toto obdobie zaplatil a ktorá bola žalobcom započítaná pri celkovom vyčíslení dlhu. Pokiaľ
ide o námietku k položke poplatok za I., súd mal za preukázané, že žalovaný v období trvania nájomného
vzťahu mal možnosť používať a najpravdepodobnejšie aj používal televízny signál, keďže žalobca

preukázal, že do roku 2011 bol dodávaný spoločnými káblovými rozvodmi do bytov a naopak žalovaný
v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, že v roku 2007 bol on sám individuálne
odpojený od tohto príjmu tak, ako to uvádzal vo svojej výpovedi. Zároveň súd poukazuje na to, že tento
poplatok bol súčasťou nájomného v zmysle mesačného zálohového predpisu, ktorý žalovaný nijakým
spôsobom v čase trvania nájomného vzťahu nespochybňoval.

37. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za to, že nárok uplatnený žalobcom v konaní
je opodstatnený. Užívanie predmetného bytu žalovaným za celé obdobie nebolo zo strany žalovaného
popierané. Súd vyložil existenciu nájomného vzťahu. Poukázal na stanovy Bytového družstva účinné v
čase existencie nájomného vzťahu o tom, ako sa rozhoduje, kto a akým spôsobom rozhoduje o výške
nájomného, a preto mal za preukázané, že nárok žalobcu je uplatnený v súlade so zákonom.

38. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Žalobca si za obdobie počas trvania nájomného vzťahu /od 1.2.2009 do 30.09.2008/ uplatnil poplatok
z omeškania. Podľa § 4 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. (s účinnosťou do 1.1.2009) poplatok z omeškania
bol za každý deň omeškania bol 2,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 25 Sk za každý i začatý mesiac
omeškania.

40. Žalobca si za obdobie po zániku nájomného vzťahu uplatnil bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné
obohatenie predstavujezáväzkovýprávnyvzťah,zktoréhopohľadávkavznikátomu,nakohoúkorsainý
bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak ide o dlh peňažný, s jeho riadnym a včasným
nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s

právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. Do 31. 12. 2008 sa zákonná výška
úrokov z omeškania počítala ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS (neskôr tzv. základná úroková
sadzba NBS) a od 1. 1. 2009 (nar. vlády 87/1995 Z. z.) bola zákonná výška úrokov z omeškania o 8
percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky)platnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Na pojednávaní konanom dňa 20.03.2018 podal žalovaný aj návrh na prerušenie tohto konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 18C/124/2012
z dôvodu, že v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá má význam aj pre konanie vedené pod sp. zn.
5C/327/2014.

42. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Z. sp. zn. 18C/124/2012-644 zo dňa 14.12.2017 bolo
zistené, že v tomto konaní vystupuje ako žalobca Ing. X. S. a žalovaný O. družstvo Humenné. V. konania
je nárok o určenie existencie a trvania právneho vzťahu nájmu bytu. Tento nájom k bytu č. XX, v ktorom
žalobca neustále býva od roku 1984, mal vzniknúť podľa žalobcu dňa 08.01.2009 odsúhlasením úpravy

mesačného predpisu úhrad za nájom a za služby spojené s užívaním bytu s tým, že zmena výšky zálohy
zo dňa 18.12.2008, ktorú žalobca podpísal 08.01.2009, je podľa §686 O. z. platná.

43. Súd žalobu rozsudkom zo dňa 14.12.2017 zamietol ako nedôvodnú. Z odôvodnenia rozsudku
je zrejme, že Okresný súd Humenné poukazuje na to, že mesačný predpis nájomného nemôže byť

považovaný za uzavretie novej nájomnej zmluvy, lebo nespĺňa podmienky vyžadované v ustanovení
§686 ods. 1 O. z. a článku 25 stanov Bytového družstva.44. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

45. Súd návrh na prerušenie konania zamietol, pretože konanie o určenie existencie nájomnej zmluvy,
ktorá mala vzniknúť dňa 08.01.2009 medzi stranami sporu nemá vplyv na konanie o úhradu nájomného
za obdobie od 01.02.2008 do 30.09.2008, kedy bol žalovaný v nájomnom vzťahu s Bytovým družstvom,
čo súd argumentuje v tomto rozsudku a samotná okolnosť, že žalovaný tvrdí, že rozhodnutie o pridelení

bytu a zápisnica o odovzdaní a prevzatí bytu nepreukazujú existenciu nájomného vzťahu je irelevantná.
Pokiaľ ide o ďalšie obdobie od 01.10.2008 do 28.02.2010, ktoré je taktiež predmetom tohto konania o
vydanie bezdôvodného obohatenia, súd posúdil toto obdobie ako užívanie bytu bez právneho dôvodu,
pričom výšku bezdôvodného obohatenia určil tak, ako keby bol žalovaný nájomcom tohto bytu, nakoľko
bezdôvodné obohatenie spočíva v užívaní tohto bytu aj po skončení nájmu bez právneho dôvodu
a žalovaný neposkytol žalobcovi žiadnu protihodnotu a výška protihodnoty sa posudzuje v súlade s

ustanovením §853 O. z. Preto aj keby súd v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/124/2012 rozhodol inak,
žalovaný by mal povinnosť zaplatiť žalobcovi protihodnotu za užívanie tohto bytu aj za obdobie od
01.10.2008 do 28.02.2010 v rovnakej výške, ako súd v tomto konaní rozhodol.

46. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v

celom rozsahu zamietol, alternatívne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

47. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie založil napadnuté rozhodnutie na skutkovom a
právnom základe uvedenom v bode 8. odôvodnenia.

48. Citujúc uvedený odsek napadnutého rozhodnutia odvolateľ zvýraznil tú jeho časť, v zmysle ktorej
podľa tvrdenia odvolateľa je konštatovanie súdu prvej inštancie že „Táto okolnosť nebola v konaní
sporná“.

49. V ďalšej časti podaného odvolania uvádza, že takýto záver súdu prvej inštancie je nepravdivý a
súdom vykonštruovaný.

50. Otázka nájomného vzťahu k predmetnému bytu je esenciálnou otázkou, ktorú súd prvej inštancie
bol povinný riešiť ako prejudiciálnu otázku.

51. Súd bližšie neuvádza a bližšie konkretizuje príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, na
základe ktorých Zápisnicu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 16.11.1984 treba považovať za
nájomnú zmluvu, resp. za nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným.

52. Okrem toho žalobca nepreukázal oprávnenosť nárokovania si sumy 6,47 Eur mesačne od žalobcu
ako preddavku na odber TV signálu, nepreukázal, že žalovaný má povinnosť platiť tzv. mesačné
preddavky podľa účtovania žalobcom, ako aj povinnosť žalobcu platiť do fondu prevádzky, údržby a
opráv.

53. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie doposiaľ nepreukázal, že medzi žalobcom a žalovaným
došlo k zmene nájomnej zmluvy na sumy žalobcom jednostranne zvýšené ohľadom nájomného a úhrady
za služby spojené s užívaním bytu zo strany žalobcu.

54.Odvolateľpoukazujevpodanomodvolaníďalejnato,žeprávonavydaniebezdôvodnéhoobohatenia

za rok 2007 je premlčané. Žalobca nemôže účtovať úrok z omeškania za rok 2008 od 01.01.2008, keď
bezdôvodnéobohatenievzniklozarok2008až01.06.2009,podobnetakajzarok2009,keďbezdôvodné
obohatenie vzniklo až 01.06.2010.

55. Žalovaný v podanom odvolaní napokon uzavrel, že v danom prípade medzi účastníkmi konania

nedošlo k vzniku nájomného vzťahu k predmetnému bytu.56. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

57. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

58. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

59. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

60. K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť nasledovné.

61. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou podanou 22.03.2010 domáhal toho, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.621,74 Eur s poplatkom z omeškania z titulu úhrady

nájomného a plnení poskytovaných s užívaním bytu a služieb s tým spojených. Pri poslednej úprave
žalobného petitu vyčíslil samostatne dlh na nájomnom za obdobie od 01.01.2008 do 30.09.2008 a na
bezdôvodné obohatenie, ktoré po zániku nájomného vzťahu uplatňuje voči žalovanému za obdobie od
01.10.2008 do 28.02.2010.

62. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že žalovanému spolu s manželkou na základe
rozhodnutia o pridelení bytu a zápisnice o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu vzniklo právo spoločného
užívania bytu v Z., na ul. R. 8, v bloku B na X. poschodí.

XX. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že toto právo spoločného užívania bytu manželmi trvalo aj

ku dňu 01.01.1992, kedy sa zmenilo na spoločný nájom (§ 871 ods. 1 OZ).

64. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie poukazuje na to (ods.
22), že „ak predmetom nájmu bol družstevný byt, určenie nájomného, jeho vzniku, výšky a splatnosti a
úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu bolo ponechané na úprave stanov príslušného bytového

družstva. V posudzovanom prípade v článku 45 ods. 7 písm. d/ Stanov žalobcu účinných v roku 2008
(č.l. 43 v spise 18C/185/2008) vyplýva, že predstavenstvo žalobcu okrem iného rozhoduje a určuje výšku
nájomného. Z vyššie uvedeného mal súd teda za to, že byt, ktorý užíva žalovaný, je bytom družstevným.
Otázkanájomnéhoajehovýškyjeurčenávstanováchžalobcu.Orgánomoprávnenýmotomrozhodovať
je predstavenstvo žalobcu. Nájomné nebolo dohodnuté na základe vzájomnej dohody zmluvných strán,

ale určené podľa podmienok uvedených v stanovách žalobcu. Pre určenie nájomného a jeho výšky
nebolo potrebné spisovať osobitné dodatky k nájomnej zmluve.

65. Podľa článku 10 ods. 2 písm. c/ Stanov Bytového družstva určených v roku 2008, člen družstva
je povinný platiť nájomné za užívanie bytu a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu,

alebo zálohy na ne v termíne do 25-teho dňa predchádzajúceho mesiaca. Pre družstevné byty platí
zásada nákladového typu nájomného, aby vo všetkých bytoch nájomné pokrývalo výdavky spojené s
prevádzkou a správou bytového fondu a umorenie poskytnutého úveru. Výšku nájomného stanovuje
predstavenstvo.

66. K námietke odvolateľa, podľa ktorej súd v bode 8. odôvodnenia konštatuje, že hore uvedené
skutočnosti neboli v konaní sporné („Táto okolnosť nebola v konaní sporná“), treba uviesť, že
odvolateľom prezentované konštatovanie súdu prvej inštancie sa v ním uvedenom bode 8. napadnutého
rozsudku neuvádza.

67. Nemožno preto zo strany odvolacieho súdu k uvedenej námietke zaujať relevantné stanovisko.68. Naopak, z uvedenej časti odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť, že súd v tomto smere na zistenie
rozhodujúcich skutočností vykonal náležité dokazovanie a svoj záver o vzniku spoločného nájmu oprel
o ustanovenie § 871 ods. 1 OZ (bod 25).

69. Vzhľadom k opakujúcim sa námietkam odvolateľa, že medzi účastníkmi konania nedošlo k vzniku
nájomného vzťahu k predmetnému bytu, odvolací súd zvýrazňuje, že podľa § 871 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa priamo zo zákona zmenilo právo spoločného užívania družstevného bytu na spoločný
nájom družstevného bytu.

70. K ďalším odvolacím námietkam je potrebné poukázať na Stanovy BD Z..

71. Podľa článku 10 ods. 2 písm. c/ Stanov BD Z. je člen družstva povinný platiť nájomné za užívanie
družstevného bytu a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo zálohy na ne v termíne do 25
-teho dňa predchádzajúceho mesiaca. Pre družstevné byty platí zásada nákladového typu nájomného,

aby vo všetkých družstevných bytoch nájomné pokrývalo výdavky spojené s prevádzkou a správou
bytového fondu a umorenie poskytnutého úveru. Výšku nájomného stanovuje predstavenstvo.

72. Stavebné bytové družstvo je oprávnené účtovať všetky skutočné náklady v plnej výške a nielen
nevyhnutné náklady (R4/1983).

73. Za tohto stavu je potrebné poukázať na správne dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie,
najmä že, nájomné v danej veci nebolo dohodnuté na základe vzájomnej dohody zmluvných strán,
ale za podmienok uvedených v stanovách žalobcu, výšku nájomného stanovuje predstavenstvo a
predstavenstvo má právo úhradu za užívanie bytu kedykoľvek určiť inak (R34/1983).

74. Čo sa týka námietky, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2007 je premlčané,
táto sa netýka prejednávanej veci, nakoľko uvedené právo žalobca uplatňuje od 01.10.2008. Až od
uvedeného dátumu (nie od 01.01.2008) žalobca uplatňuje úrok z omeškania z dôvodu, že splatnosť
úhrady a zálohy za mesiac október 2008 nastala 25. novembra 2008 (článok 10 ods. 2 písm. c/ Stanov

BD Z.).

75. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

76. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

77. Odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu
so súvisiacim výrokom o trovách konania potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

78. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takého rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobcovi

v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

79. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).