Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314214718
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8314214718.2

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Bytové družstvo Humenné, Laborecká
1896/58, Humenné, IČO: 223051, zast. JUDr. Tatianou Andrejcovou, Laborecká 1896/58, Humenné
proti žalovanému H.. X. S., nar. XX. X. XXXX, R. X, Z., zast. JUDr. Bernardom Medárom, Dubová 4,
Humenné, o zaplatenie 1.621,74 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Humenné zo dňa 20.03.2017 č. k. 5C/327/2014-168 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu
dlhu na nájomnom sumu 1298 eur a poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania
zo sumy 184,24 eur od 01.02.2008 do 28.02.2008, zo sumy 380,22 eur od 01.03.2008 do 31.03.2008,

zo sumy 576,22 eur od 01.04.2008 do 30.04.2008, zo sumy 772,17 eur od 01.05.2008 do 31.05.2008,
zo sumy 1028,99 eur od 01.06.2008 do 30.06.2008, zo sumy 1224,97 eur od 01.07.2008 do 31.07.2008,
zo sumy 1420,95 eur od 01.08.2008 do 31.08.2008, zo sumy 1137,07 eur od 01.09.2008 do 30.09.2008,
zo sumy 1083,96 eur od 01.10.2008 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Ďalej je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 323,74 eur s úrokom z
omeškaniavovýške12,25%ročnezosumy214,03eurod01.10.2008do31.10.2008,9%ročnezosumy

203,10 eur od 01.05.2009 do 31.05.2009, 9% ročne zo sumy 113,66 eur od 01.08.2009 do 31.08.2009,
9% ročne zo sumy 207,40 eur od 01.09.2009 do 30.09.2009, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou podanou dňa 22. 3. 2010 žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie 1621,74 eur s poplatkom z omeškania z titulu úhrady nájomného

a plnenia poskytované s užívaním bytu a služieb s tým spojených. Nárok vymedzil za obdobie od
01.01.2008 ku dňu 28.02.2010 s tým, že výška nároku bola stanovená predpisom mesačnej zálohovej
platby, ktorý vydalo predstavenstvo Bytového družstva za obdobie od 01.01.2008 do 31.07.2008 vo
výške 5904,- Sk (195,98 eur), od 01.08.2008 do 31.12.2008 vo výške 6448,- Sk (214,03 eur), od
01.01.2009 do 30.06.2009 vo výške 214,76 eur a od 01.07.2009 vo výške 193,74 eur.

3. V priebehu konania žalobca navrhol pribrať do konania ako žalovanú v 2. rade bývalú manželku
žalovaného v 1. rade H.. H. S. a voči nej uplatnil aj nárok na zaplatenie dlžného nájomného a nárok
na zaplatenie úhrady za služby a plnenia spojené s užívaním bytu a to za obdobie od 01.02.2008 do
skončenia nájomného vzťahu, t.j. do 30.09.2008.

4. Uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 5C/169/2010-247 zo dňa 28.05.2014 v spojení s

uznesením Krajského súdu Prešov č.k. 4Co/129/2014-259 zo dňa 13. 8. 2014 súd pripustil, aby do
konania vstúpila žalovaná v 2. rade H.. H. S..5. Dňa 29.10.2014 žalobca špecifikoval svoj nárok už aj vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, pričom
výška tohto nároku sa od podania žaloby nezmenila, avšak žalobca ju rozdelil do dvoch častí, ktorú

aj rozdielne právne odôvodnil. Návrhom na pripustenie zmeny petitu žaloby (č.l. 291) žiadal, aby súd
pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní zaplatiť
spoločne a nerozdielne z titulu dlhu na nájomnom sumu 1298 eur s prísl. a zároveň žalovaný v 1. rade
je povinný zaplatiť z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 323,74 eur s prísl., žiadal priznať aj náhradu
trov tohto konania. Súd o tomto návrhu rozhodol uznesením na č.l. 299 tak, že zmenu žalobného petitu

v tomto znení pripustil.

6. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 5C/169/2010-304 zo dňa 30.10.2014 súd žalobu proti
žalovanejv2.radeH..H.S.zamietol.Žalovanejv2.radenáhradutrovkonanianepriznalanárokžalobcu
voči žalovanému v 1. rade vylúčil na samostatné konanie. Tento rozsudok sa stal právoplatným dňa
16.12.2014. Ďalej súd pokračoval v konaní o nároku žalobcu proti žalovanému pod novou sp. značkou

5C/327/2014.

7. Žalovaný uznal iba časť nároku uplatneného žalobcom. Bol ochotný zaplatiť len dlžné nájomné
za obdobie trvania nájomného vzťahu, avšak iba vo výške 50% tohto nároku poukazujúc na to, že
druhú polovicu mala zaplatiť jeho bývalá manželka a je len vecou žalobcu, že nárok voči nej uplatnil

oneskorene. Namietal tiež rozsah a dôvodnosť položiek mesačnej zálohovej platby, najmä poplatok za
TKR,t.j.šírenietelevíznehosignálu atvrdil,žezaobdobie,zaktoréžalobcapožadujeúhradunájomného
a úhradu za plnenie a služby spojené s užívaním bytu, nemal uzavretú individuálnu zmluvu o dodávke
a odbere tejto služby, signál mu do bytu nebol dodávaný, a preto nie je ochotný platiť tento poplatok,
ktorý je uvedený v mesačnom zálohovom predpise. Zároveň žalovaný namietal aj položku príspevku do

fondu na opravu a údržbu bytu tvrdiac, že príspevok do fondu na opravu a údržbu bytu má platiť iba
vlastník tohto bytu, a nie nájomca.

8. Vykonaným dokazovaním, výsluchom strán sporu, z listinných dôkazov a z pripojeného spisu
Okresného súdu Humenné sp. zn. 18C/100/2009 zistil súd tento skutkový stav: Z listu vlastníctva č.

XXXX kat. územia Z. bolo zistené, že žalobca je vlastníkom a prenajímateľom družstevného bytu č. XX,
nachádzajúceho sa na ul. R. X v Z..

9. Z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 18C/185/2008 bolo oboznámené rozhodnutie
o pridelení družstevného bytu, ako aj dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, na základe ktorej súd ustálil,

že žalovaný sa na základe rozhodnutia o pridelení bytu a zápisnice o dohode a odovzdaní a prevzatí
bytu stal užívateľom družstevného bytu v Z. na ul. R. X, v bloku B., na X. poschodí, pričom tento vzťah sa
v zmysle neskorších predpisov v súlade s ustanoveniami občianskeho zákonníka považuje za nájomný
vzťah. Táto okolnosť nebola v konaní sporná. Žalobca v dohode o odovzdaní a prevzatí družstevného
bytu zo dňa 16.11.1984 uvádza ako spoločných nájomcov žalovaného aj manželku H.. H. S.. Tento

nájomný vzťah oboch manželov následne skončil výpoveďou zo strany žalobcu a to tak žalovanému v
1. rade, ako aj žalovanej v 2. rade H. S.. Výpoveď zo dňa 05.06.2008 bola doručená žalovanému v 1.
rade dňa 10.06.2008 a žalovanej v 2. rade dňa 13.06.2008. Ani táto okolnosť nebola sporná a vyplýva aj
z rozhodnutia Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/134/2009, kde súd žalobu
o neplatnosť výpovede z nájmu bytu rozsudkom zo dňa 15.02.2010 zamietol. Proti tomuto rozsudku

podal žalovaný v 1. rade vtedy ako žalobca odvolanie. Krajský súd v Prešove rozhodnutie Okresného
súdu Humenné potvrdil a rozsudok sa stal právoplatným dňa 06.12.2010. Z obsahu týchto rozhodnutí,
ale aj pripojeného spisu sp. zn. 12C/134/2009 bolo zistené, že spoločný nájom bytu manželom zanikol
uplynutím výpovednej lehoty dňa 30.09.2008. Ani táto okolnosť nebola medzi stranami sporu sporná.

10. Žalobca pôvodne žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 1621,74 eur s prísl., avšak pri poslednej
úprave žalobného petitu vyčíslil samostatne dlh na nájomnom za obdobie od 01.01.2008 do 30.09.2008
a na bezdôvodné obohatenie, ktoré po zániku nájomného vzťahu uplatňuje voči žalovanému za obdobie
od 01.10.2008 do 28.02.2010.

11. Pokiaľ ide o dlh na nájomnom za obdobie od 01.01.2008 do 30.09.2008, žalobca predložil do
konaniamesačnýzálohovýpredpisnájomného,ktorýod01.01.2008do31.07.2008stanovovalmesačnú
vo výške 5904,- Sk, za 7 mesiacov predstavuje sumu 41.328,- Sk. Mesačný predpis za obdobie
od 01.08.2008 do 31.12.2008 vo výške 6448,- Sk za dva mesiace predstavuje sumu 12.896,- Sk anedoplatok na vyúčtovaní 1833,- Sk za rok 2007, spolu predstavuje sumu 56.057,- Sk (1860,75 eur).
Za uvedené obdobie žalobca evidoval platby od žalovaného 353,50 Sk, 15.000,- Sk, 1600,- Sk, spolu
16.953,50 Sk, čo predstavuje sumu 562,75 eur. Rozdiel medzi tým, čo žalovaný mal zaplatiť a tým, čo

zaplatil, predstavuje dlh na nájomnom vo výške 1298 eur. Konečné vyúčtovanie nákladov spojených s
užívaním a správou bytu bolo v roku 2008 za rok 2007, čo žalobca preukázal listinným dôkazom na č.l.
59, kde pod bodom 22 zoznamu nájomcov žalovaný potvrdil prevzatie vyúčtovania a správu o činnosti
za rok 2008 vlastnoručným podpisom s tým, že podľa žalobcu nereklamoval tento stav vo vyúčtovaní,
ani ho nejakým iným spôsobom nespochybnil. Po zániku nájomného vzťahu žalovaný od 01.10.2008 v

podstate až doposiaľ užíva tento byt, pričom podľa žalobcu neplatí žiadne úhrady súvisiace s užívaním
tohto bytu žalobcovi už dlhodobo. Predmetom tohto konania je preto aj nárok žalobcu voči žalovanému
na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.10.2008 do 28.02.2010 vo výške 323,74 eur,
pričom opäť žalobca predložil do konania mesačný zálohový predpis, ktorý predstavoval v roku 2008
sumu 6448,- Sk krát 3 mesiace je 19.344,- Sk, čo je 642,10 eur. Mesačný predpis za obdobie od januára
2009 vo výške 214,76 eur krát 6 mesiacov je 1288,56 eur a mesačný predpis od júla 2009 vo výške

193,74 eur krát 8 mesiacov je 1549,92 eur, spolu 3480,58 eur. Podľa žalobcu žalovaný za uvedené
obdobie od 01.10.2008 do 28.02.2010 uhradil sumy 12.896,- Sk, čo je 428,07 eur, 6448,- Sk, t.j. 214,02
eur, 214,76 krát 3 je 644,28 eur, sumu 11,66 eur, 38,72 eur, 1299,40 eur, 77,76 eur, 442,92 eur,
spolu 3156,84 eur. Rozdiel medzi tým, čo za uvedené obdobie mal žalovaný zaplatiť a tým, čo zaplatil,
je suma 323,74 eur, ktorá je uplatnená z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia.

12. Túto položku žalovaný vôbec neuznával. Poukazoval na to, že ak skončil nájomný vzťah, tak nemôže
žalobca uplatňovať voči nemu naďalej nárok na zaplatenie za užívanie tohto bytu v takom rozsahu,
ako keby bol nájomcom bytu. Z tohto dôvodu považuje žalovaný nárok na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia za nepreukázaný.

13. Žalobca poukazoval na to, že výšku tejto úhrady za obdobie, keď neexistoval nájomný vzťah,
posudzoval so zreteľom na ustanovenie § 853 O. z., ktoré sú svojim obsahom a účelom najbližšie
právnemu vzťahu založenému na užívaní bytu, čo sa ustanovenia upravujúce nájomnú zmluvu podľa §
685 a násl., a z tohto dôvodu žalobca trval na tom, že aj za toto obdobie sa má výpočet bezdôvodného

obohatenia posudzovať tak, ako keby žalovaný bol nájomcom bytu, keďže v danom byte býva, užíva aj
spoločné priestory, ktoré boli rekonštruované a podieľa sa na všetkých benefitoch, ktoré bytový dom
v rámci opráv má, pričom v konaní nie je sporné, že žalovaný tento byt v bytovom dome po celú dobu
aj skutočne užíva.

14. Žalovaný poukazoval v konaní aj na to, že položka v mesačnom zálohovom predpise o platení
poplatku TKR je od neho neprávom vymáhaná, keďže nemal nikdy televízny signál za obdobie, za ktoré
od neho žalobca uplatňuje zaplatenie nájomného, alebo bezdôvodného obohatenia. Poukázal na zákon
č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, podľa ktorého
by takýto poplatok mal platiť iba v prípade, ak by mal uzavretú zmluvu s dodávateľom tohto signálu, čo on

nemal a naviac žalovaný poukazoval na to, že dlhé roky pracoval pre spoločnosť TKR s.r.o. Humenné,
a keďže mal s nimi aj rôzne pracovné spory a skončil svoju pracovnú činnosť pre túto firmu, tak ešte v
roku 2007 ho táto firma odpojila od signálu, ktorý bol dodávaný do bytového domu podľa žalovaného
bez právneho dôvodu, a preto odmietal túto položku platiť.

15. Žalobca vo svojej výpovedi, ale aj predložených listinných dôkazov poukázal na to, že až do
roku 2011 boli v bytovom dome, kde je aj byt užívaný žalovaným, spoločné rozvody káblové, na
základe ktorých boli prijímané televízne signály do všetkých bytov bytového domu a nebolo ich možné
individuálne odpájať. Až v roku 2011 bola uzavretá zmluva o dielo, ktorú žalobca predložil do konania
(č.l. 20), zmluva o dielo č. 89/2011 zo dňa 06.07.2011, predmetom, ktorej bola montáž terciálnych

rozvodov TKR. Zmluvu uzavrelo Bytové družstvo Humenné so zhotoviteľom UTELS, s.r.o., Partizánska
28, Humenné, pričom predmetom tejto zmluvy je montáž terciálnych rozvodov TKR. Na základe toho boli
následneuzavretéindividuálnezmluvysovšetkýminájomcami,resp.vlastníkmibytovmimožalovaného.
Zároveň predložilo bytové družstvo aj listinné dôkazy o tom, že do roku 2011 žalobca uhrádzal platby
TKR za všetky byty v bytovom dome a to z dôvodu, že v tom čase v bytovom dome neboli individuálne

prípojky na šírenie signálu a tento signál bol šírený len prostredníctvom spoločných rozvodov. Až
následne po inštalácii, teda po rekonštrukcii týchto rozvodov boli realizované individuálne prípojky a na
základe toho bolo možné uzatvoriť individuálne zmluvy so spoločnosťou Televízne a káblové rozvody
s.r.o.Humenné.Podľažalobcužalovanýzaobdobiedoroku2011užívaltútoslužbupokiaľbolnájomcombytu, pretože ju užívali všetci užívatelia a nájomcovia bytov a nebolo možné sa odpojiť individuálne
tak, ako to tvrdil v konaní žalovaný. Na námietku žalovaného, aby žalobca preukázal, na základe akého
právneho dôvodu platil žalobca faktúry Televíznym a káblovým rozvodom s.r.o. Humenné, žalobca

uviedol, že nemá k dispozícii individuálnu zmluvu, ale predpokladá, že tomu tak bolo na základe súhlasu
všetkých vlastníkov bytového domu v dávnej minulosti, resp. pripúšťa aj uzavretie zmluvy, ktorú však
v konaní nepredložila. V mesačnom predpise nájomného však bola táto čiastka ako súčasť nájmu, a
aj z tohto dôvodu toto rozhodnutie o mesačnej zálohovej platbe bol žalovaný povinný rešpektovať a
platiť počas trvania nájomného vzťahu, lebo výška tohto poplatku tvorí súčasť nájomného. Žalobca

poukazoval aj na stanovy Bytového družstva, platiace v období, za ktoré je nárok uplatnený, ktoré
sa nachádzajú v pripojenom spise Okresného súdu Humenné sp. zn. 18C/185/2008, kde v článku
10 pod bodom 2, písm. c) je uvedené, že platiť nájomné za užívanie družstevného bytu a úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu, alebo zálohy na ne v termíne do 25.-tého dňa predchádzajúceho
mesiaca je člen družstva povinný. Pre družstevné byty platí zásada nákladového typu nájomného, aby
vo všetkých družstevných bytoch nájomné pokrývalo výdavky spojené s prevádzkou a správou bytového

fondu a umorenie poskytovaného úveru. Výšku nájomného ustanovuje predstavenstvo. Poukazoval aj
na ďalšie ustanovenia stanov platných v tom čase, najmä na úpravu rozhodnutia predstavenstva, ktoré
podľa článku 45 ods. 7 písm. d) určuje výšku úhrady za užívanie bytu a za poskytnuté služby. Na
základe týchto listinných dôkazov žalobca považoval svoj nárok za preukázaný a poukazoval na to, že
naopak žalovaný svoje tvrdenia o tom, že bol individuálne odpojený z užívania televízneho signálu ničím

nepreukázal.

16. Podľa § 696 ods. 1 O. z. spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť
nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy,

ustanovuje osobitný právny predpis.

17. Citované ustanovenie sa vzťahuje aj na úpravu úhrady za užívanie bytu v družstevných bytoch,
v ktorých platí zásada tzv. nákladového typu nájomného tak, aby nájomné za všetky družstevné byty
pokrývalo všetky výdavky spojené s prevádzkou a správou bytového fondu družstva. Konkrétne výšku

predpisu v zmysle stanov bytového družstva určuje príslušný orgán družstva a zároveň výška predpisu
je závislá od úpravy vyplývajúcej zo stanov družstva.

18. Súd považoval nárok žalobcu za opodstatnený. V konaní bolo preukázané to, že žalobca bol
nájomcom družstevného bytu č. 22, nachádzajúceho sa na ul. Osloboditeľov 8 v Humennom v období

od 01.01.2008 do 30.09.2008. Počas tohto obdobia mal povinnosť žalovaný platiť nájomné, ktoré bolo
spolu s úhradami za služby a plnenie spojené s užívaním bytu určené mesačným zálohovým predpisom,
ktorý vydal orgán bytového družstva, t.j. Predstavenstvo družstva. Súd je toho názoru, že pokiaľ ide o
fond prevádzky údržby a opráv, tento je zabezpečovacím fondom a tvorí sa pravidelnými príspevkami
užívateľov družstevných bytov (teda nielen vlastníkov bytov) vo výške určenej predstavenstvom

družstva. Prostriedky fondu sa potom používajú na financovanie opráv údržby, modernizácie a
rekonštrukcie v bytových domoch. Z tohto dôvodu je neopodstatnené tvrdenie žalovaného o tom, že
príspevok do fondu prevádzky údržby a opráv má platiť iba vlastník, a nie nájomca bytu. Súd poukazuje
tiež na to, že predmetný predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu vydal žalobca ako
oprávnená právnická osoba a to v zmysle stanov bytového družstva, ale aj v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi podľa § 696 O. z. Tento predpis vrátane vyúčtovania za rok 2007, ktoré
bolo splatné v roku 2008 žalovaný prevzal, čo v spise bolo dokumentované zápisnicou o prevzatí tohto
vyúčtovania, voči ktorému nevzniesol žiadne námietky, ani výšku nereklamoval.

19. Zálohové mesačné platby sú pritom konkrétnym stanovením finančnej čiastky, ktorú užívateľ bytu,

resp. vlastník bytu je povinný mesačne hradiť. Z tohto dôvodu súd považoval nárok žalobcu vo vzťahu k
žalovanému na zaplatenie dlžného nájomného za oprávnený. Poukazoval pritom aj na to, že žalovaný
mimo položiek poplatku TKR a poplatku do fondu údržby a opráv nenamietal výšku tohto predpisu
a ani sumu, ktorú za toto obdobie zaplatil a ktorá bola žalobcom započítaná pri celkovom vyčíslení
dlhu. Pokiaľ ide o námietku k položke poplatok za TKR, súd mal za preukázané, že žalovaný v období

trvania nájomného vzťahu mal možnosť používať a najpravdepodobnejšie aj používal televízny signál,
keďže žalobca preukázal, že do roku 2011 bol dodávaný spoločnými káblovými rozvodmi do bytov a
naopak žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, že v roku 2007 bol on sám
individuálne odpojený od tohto príjmu tak, ako to uvádzal vo svojej výpovedi. Zároveň súd poukazuje nato, že tento poplatok bol súčasťou nájomného v zmysle mesačného zálohového predpisu, ktorý žalovaný
nijakým spôsobom v čase trvania nájomného vzťahu nespochybňoval.

20. Za obdobie od 01.10.2008 do 28.02.2010 žalovaný užíval tento byt bez právneho dôvodu, keďže
došlo ku skončeniu nájomného vzťahu a za toto obdobie uplatňoval žalobca voči nemu nárok na
zaplatenie 323,74 eur, pričom výšku tohto nároku bezdôvodného obohatenia vypočítal so zreteľom na
ustanovenie § 853 O. z.

21. Podľa § 853 ods. 1 O. z. občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

22. Bezdôvodné obohatenie podľa žalobcu spočívalo vo výkone práva v užívaní bytu, za ktoré žalovaný
neposkytol žalobcovi žiadnu peňažnú náhradu. Z tohto dôvodu sa žalobca domáhal plnenia z titulu

bezdôvodnéhoobohateniavovýškenájomnéhopoukazujúcnato,ženajbližšietomutoprávnemuvzťahu
založenému na užívaní bytu sú ustanovenia upravujúce zmluvu o nájme bytu a to § 685 a násl. a §
685 ods. 2 O. z.

23. Podľa § 451 ods. 1, 2 O. z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 O. z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

24. V danom prípade bolo nepochybne zistené, že žalovaný v období od 01.10.2008 do 28.02.2010
užíval predmetný byt v plnom rozsahu bez právneho dôvodu, keďže došlo ku skončeniu nájomného

vzťahu výpoveďou, preto súd považuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za
opodstatnený,atoajpokiaľideospôsobvýpočtuvýškybezdôvodnéhoobohateniavsúladescitovanými
právnymi ustanoveniami § 853 O. z. v spojení s § 685 O. z.

25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Žalobca si za obdobie počas trvania nájomného vzťahu /od 1.2.2009 do 30.09.2008/ uplatnil poplatok

z omeškania. Podľa § 4 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. (s účinnosťou do 1.1.2009) poplatok z omeškania
bol za každý deň omeškania bol 2,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 25 Sk za každý i začatý mesiac
omeškania.

27. Ustanovenie § 697 upravuje právne následky nezaplatenia nájomného a úhrady za plnenia

poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti. Pokiaľ ide o splatnosť nájomného,
treba vychádzať predovšetkým zo stanov žalobcu, podľa čl. 10 ods.2 písm. c bola nájomcovi
družstevného bytu stanovená povinnosť platiť nájomné za užívanie družstevného bytu a úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu alebo zálohy na ne v termíne do 25. dňa predchádzajúceho
mesiaca. To znamená, že splatnosť nájomného nastane prvým dňom nasledujúceho mesiaca za

uplynulý mesiac.

28. Žalobca si za obdobie po zániku nájomného vzťahu uplatnil bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné
obohatenie predstavujezáväzkovýprávnyvzťah,zktoréhopohľadávkavznikátomu,nakohoúkorsainý
bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak ide o dlh peňažný, s jeho riadnym a včasným

nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka
s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. Do 31.12.2008 sa zákonná výška
úrokov z omeškania počítala ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS (neskôr tzv. základná úroková
sadzba NBS) a od 1. 1. 2009 (nar. vlády 87/1995 Z. z.) bola zákonná výška úrokov z omeškania o8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v
celom rozsahu zamietol, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

30. Okrem iných skutočností namietal, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je svojvoľné,

arbitrárne a nepreskúmateľné, lebo súd sa odmietol vyporiadať so všetkými námietkami a argumentami
žalovanej strany bez racionálneho, zákonného základu, čím hrubo porušil nielen príslušné ustanovenia
CSP (ust. § 186 a nasl.), ale aj ústavné práva žalovaného na spravodlivý proces, garantované čl. 46
ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovor.

31. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa citovaných článkov je aj právo

účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany (porov. III. ÚS 209/04, III.
ÚS 95/06, II. ÚS 260/06).

32. Tvrdenie súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, že žalovaný sa na základe rozhodnutia o

pridelení bytu a zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu stal užívateľom družstevného bytu v
Humennom na ulici Osloboditeľov 8, v bloku 6, na 7. poschodí (číslo bytu 22), pričom tento vzťah sa v
zmysle neskorších predpisov v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka považuje za nájomný
vzťah a táto okolnosť nebola v konaní sporná, je nepravdivé a súdom vykonštruované, keďže existencia
nájomnej zmluvy medzi účastníkmi konania - teda otázka nájomného vzťahu k predmetnému bytu je

esenciálnou otázkou, ktorú súd prvej inštancie bol povinný riešiť, ako prejudiciálnu - predbežnú otázku
v zmysle ust. § 194 ods. 1 CSP.

33. V tomto smere žalovaný poukazuje na obsah tvrdenia žalovaného uvedený v zápisnici z
pojednávania v tejto veci 5C/327/2014, konaného dňa 21.2.2017, kde žalovaný jednoznačne poprel

existenciu platne uzavretej nájomnej zmluvy na predmetný byt medzi žalobcom a žalovaným. Dôkazom
toho je citácia tvrdenia žalovaného na pojednávaní v tejto veci konanom dňa 21.2.2017.

34. Z obsahu tvrdení žalovaného na uvedenom pojednávaní jednoznačne vyplýva, že medzi účastníkmi
konania okolnosť ohľadom existencie nájomnej zmluvy na predmetný byt bola sporná a tak nie je a ani

nemôže byť pravdivý záver súdu prvej inštancie, že to nebolo v konaní sporné.

35. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal ani s námietkami žalovaného
týkajúcimi sa povinnosti vlastníkov platiť do fondu prevádzky, údržby a opráv a vôbec sa nevyporiadal s
námietkou premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2007.

36. Žalovaný opakovanie namieta, že v danom prípade medzi účastníkmi konania nedošlo k vzniku
nájomného vzťahu k predmetnému bytu.

37. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne

potvrdiť. Ďalej uviedol, že v priebehu konania poukázal na právnu úpravu, ktorá umožňovala žalobcovi
meniť výšku nájmu bez súhlasu žalovaného.

38. Žalobca uplatnil voči žalovanému za obdobie trvania nájomného vzťahu nezaplatené nájomné a po
jeho vzniku plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného, pretože najbližšie k tomuto

právnemu vzťahu založenému na užívaní bytu sú ustanovenia upravujúce zmluvu o nájme bytu, a to
ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka.

39. Žalovaná strana namieta premlčanie nároku z titulu, že mu nebolo doručované ročné vyúčtovanie
nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2007 a 2008, a to i napriek tomu, že prevzatie týchto

vyúčtovaní sám podpísal, o čom súdu predložili listiny preukazujúce prevzatie vyúčtovania s jeho
vlastnoručným podpisom, voči ktorému v konaní na súde prvej inštancie nenamietal.40. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu je opodstatnené.

41. V danom prípade odvolateľ v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa jeho argumentami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie nezaoberal a svoje závery
odôvodnil len všeobecnými konštatovaniami.

42. Takýmto všeobecným konštatovaním je okrem iného aj konštatovanie súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsudku, že vzťah medzi účastníkmi sa považuje za nájomný vzťah v zmysle neskorších
predpisov v súlade ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

43. Treba prisvedčiť žalovanému, že súd neuvádza a bližšie nekonkretizuje príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, na základe ktorých zápisnicu o dohode a o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa

16.11.1984 treba považovať na nájomnú zmluvu, resp. za nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným.
Otázka nájomného vzťahu k predmetnému bytu je pritom esenciálnou otázkou, ktorú súd prvej inštancie
bol povinný v tomto konaní riešiť.

44. Súd nedal odpoveď ani na námietky žalovaného, že zo spisu nevyplýva, že by sa žalobca ako

prenajímateľ a žalovaný ako nájomca zmluvne dohodli na možnosti niektorej zo zmluvných strán
jednostranne zmeniť výšku nájomného za byt a za služby spojené s užívaním bytu.

45. Na právnu úpravu, ktorá by umožňovala žalobcovi meniť výšku nájmu bez súhlasu žalovaného, súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nepoukázal.

46. Odvolací súd sa preto stotožňuje s námietkami žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia.

47. Len všeobecné konštatovanie súdu, že ust. § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj

na úpravu úhrady za užívanie bytu v družstevných bytoch, v ktorých platí zásada tzv. nákladového typu
nájomného tak, aby nájomné za všetky družstevné byty pokrývalo všetky výdavky spojené s prevádzkou
a správou bytu družstva a že konkrétne výšku predpisu v zmysle stanov bytového družstva určuje
príslušný orgán družstva a zároveň výška predpisu je závislá od úpravy vyplývajúcej zo stanov družstva,
nedáva odpoveď na námietky uplatnené žalovaným.

48. Rovnako všeobecným konštatovaním je aj poukaz súdu na to, že predmetný predpis z mesačnej
zálohovej úhrady za užívanie bytu vydal žalobca ako oprávnená právnická osoba, a to v zmysle
stanov bytového družstva, ale aj v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi podľa § 696
Občianskeho zákonníka.

49. Konečný záver súdu, podľa ktorého je nárok žalobcu opodstatnený tak okrem všeobecných
konštatovaní neobsahuje konkrétne uvedenie dôvodov.

50. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je

predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

51. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.52. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok

je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd

v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej.

53. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

54. Keďže vydanie nezrozumiteľného alebo nedostatočne zdôvodneného rozhodnutia je potrebné
hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

55. Po vrátení veci bude potrebné opätovne rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia
zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil skutkové a právne argumenty strán, pričom sa vyporiada i so špecifickými

námietkami žalovaného.

56. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

57. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).