Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204282
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616204282.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: Š. G., F.

XX.X.XXXX, Q. T. J. F. R., Q.Á. XXXX/XX, právne zastúpenom Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so
sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 59 proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, IČO: 00686832, za účasti
intervenienta Obec Letanovce, Slovenského raja 55, Letanovce, IČO: 00329304, právne zastúpenom
JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 5, o
určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná a intervenient majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti Slovenskej republike a žalovanej v 2. rade obci Letanovce,
doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.3.2016 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území A. a to stavieb špecifikovaných v žalobnom petite prideleným
súpisným číslom, orientačným číslom a číslom parciel, a pozemku parcely B.-P. Č.. XXXX/X - ostatné
plochy o výmere XXXX m2 zapísanej na liste vlastníctva č. X v katastrálnom území A.. V žalobe uviedol,
žestavby,kuktorýmsadomáhaurčeniavlastníckehopráva,odichpostavenianiesúdoposiaľevidované

na liste vlastníctva. Dňa 29.10.2001 vydala obec A. Listinu o určení súpisného čísla, ktorou stavbám
boli pridelené súpisné čísla. Na základe jeho objednávky bol dňa 10.2.2014 vyhotovený geometrický
plán, ktorým boli určené parcely, n ktorých sú postavené jednotlivé stavby. Žalobca je dobromyseľným
užívateľomaprevádzkovateľompredmetnýchnehnuteľnostíoznačovanýchakoB.Z.P.odjanuára1998,
kedy užívanie prevzal po svojom otcovi Š. G., ktorý umrel v decembri 1997. V ich užívaní nebol nikým
rušený. Rozhodnutím v konaní vedenom Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 6C/540/1994
bolo určené, že prechod majetku štátu Prevádzkovej jednotky P., pozostávajúcej z vyššie označených

nehnuteľností, je neplatný t.j. do vlastníctva mesta Spišská Nová Ves a obce A., ktoré boli v konaní
žalovaní, tieto nehnuteľnosti neprešli. Žalobca nemal o tomto konaní vedomosť, nebol jeho účastníkom.
O konaní nebol upovedomený ani obcou A., hoci táto mala s ním uzatvorenú Nájomnú zmluvu zo
dňa 25.6.1999, ktorej predmetom bol nájom prevádzkovej jednotky P.Q.. Napriek tomu, že prechod
vlastníctva štátu na obec bol neplatný, obec s ním uzatvorila dňa 4.5.2005 Nájomnú zmluvu týkajúcu sa
tých istých nehnuteľností. Slovenská republika, ktorá si robila v konaní sp. zn. 6C/540/1994 majetkové
nároky na Chatovú osadu P. sa o tento majetok žiadnym spôsobom nestarala. Ani jeden zo žalovaných

počas plynutia doby 10 rokov oprávnenej držby predmetných nehnuteľností žalobcom, nedal najavo,
že sa cíti byť ich vlastníkom, do nehnuteľností nič neinvestoval. Žalovaný v 2. rade je vedený ako
vlastník parcely B.-P. Č.. XXXX/X napriek vyššie uvedenému rozsudku. Pokiaľ žalovaný nedisponuje
iným nadobúdacím titulom, nemôže byť vlastníkom uvedeného pozemku a nemôže s ním nakladať.2. Žalovaná Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo hospodárstva SR v písomnom vyjadrení
doručenom súdu dňa 13.4.2016 uviedla, že Prevádzková jednotka P. bola v správe štátneho podniku

Reštaurácie Spišská Nová Ves š.p. v likvidácii. Likvidátor tohto podniku delimitačným protokolom zo
dňa 9.6.1992 previedol túto prevádzkovú jednotku na obec A.. Na bezodplatný prevod nemal likvidátor
súhlas príslušného ministerstva, čo mu bolo oznámené listom zo dňa 27.3.1993. Slovenská republika
sa preto na súde domáhala určenia, že prechod Prevádzkovej jednotky P. je neplatný, čomu bolo súdmi
vyhovené. Dňa 23.8.2001 sa uskutočnila ohliadka prevádzkovej jednotky, a následne kúpnou zmluvou

zo dňa 14.1.2002 bola parcela č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXXX m2 odpredaná obci A.. Listom
zo dňa 2.10.2001 bolo navrhnuté obci A., aby zabezpečila podklady potrebné pre zápis chát do katastra
nehnuteľností tak, aby mohli byť zapísané do správy ministerstva a potom ich bude možné previesť
do vlastníctva obce ako jedinému záujemcovi. Až dňa 11.6.2014 vydala obec rozhodnutie o určení
súpisných čísel a ministerstvo požiadalo o záznam predmetného majetku do katastra nehnuteľnosti.
Listom zo dňa 25.2.2015 katastrálny odbor vyzval ministerstvo na odstránenie nedostatkov súvisiacich

s rozhodnutiami o určení súpisných čísel k stavbám, ktorý bol postúpený na doriešenie starostovi
obce A.. Žalobca sa niekoľkokrát obrátil na ministerstvo, uviedol že prevádzkuje zariadenie na P. po
dobu 17 rokov a má záujem o uzatvorenie dlhodobej nájomnej zmluvy resp. o kúpu nehnuteľnosti. Je
nemysliteľné, aby žalobca nevedel o majetkovoprávnom stave Prevádzkovej jednotky P.. S obcou A. mal
uzatvorenúnájomnúzmluvunadobuurčitú-10rokov.Akonájomcaobdŕžalnesúhlasnéstanoviskoobce

s pokračovaním v nájme z dôvodu, že každoročne boli problémy s platbami. Stavby stoja na pozemkoch
urbariátu a obce, ktoré subjekty prejavili záujem o odkúpenie stavieb a ako vlastníci pozemkov majú
predkupné právo. Vzhľadom na uvedené namietal dobromyseľnosť žalobcu, jeho aktívnu legitimáciu a
nedostatok jeho naliehavého právneho záujmu.

3. Pôvodne žalovaná v 2. rade obec A. vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 13.4.2016 uviedla,
že žalobca nikdy nebol dobromyseľným držiteľom predmetných nehnuteľností. V žalobe žalobca ani
neuvádza, na základe akých skutočností malo u neho vzniknúť presvedčenie, že je ich vlastníkom.
Naopak sám priznáva, že nehnuteľností užíval na základe nájomnej zmluvy a uhrádzal dohodnuté
nájomné. Nehnuteľností teda užíval ako nájomca, nie ako vlastník, pričom ich neužíval v rozsahu, aký

uviedol v žalobe. O tom, že sa nikdy necítil byť vlastníkom svedčí aj podanie žaloby o zaplatenie sumy
68 756,45 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, kde nájomné zmluvy označil ako neplatné.
Žalobca teda za vlastníka nehnuteľností považoval obec A., neskôr nadobudol presvedčenie, že ich
vlastníkom je Slovenská republika a preto si uplatnil nárok na vrátenie nájomného. Pozemok - parcelu
č. XXXX/X obec nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.1.2002. Povinnosťou žalobcu bolo v

žalobe uviesť naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, čo žalobca neurobil.

4. Podaním doručeným súdu dňa 12.4.2016 a jeho spresneným podaním doručeným súdu dňa
11.7.2016 vzal žalobca čiastočne žalobu späť a to v časti týkajúcej sa žalovanej v 2. rade a určenia
vlastníckeho práva k pozemku - parcele B.-P. Č.. XXXX/X katastrálne územie A.. Konanie proti žalovanej

v 2. rade bolo následne uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 9C/92/2016-86 zo dňa 18.7.2016, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.8.2016, zastavené.

5. Uznesením sp. zn. 9C/92/2016-101 zo dňa 7.9.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.9.2016
súd pripustil, na návrh žalobcu, zmenu žaloby a to na základe skutočností, ktoré nastali po podaní

pôvodnej žaloby, pričom zmena sa týkala niektorých zo stavieb, ktoré boli zapísané na návrh žalovanej
na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie A..

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie, vypočul žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to výpismi z
listov vlastníctva, listinou o určení súpisného čísla, rozhodnutiami, nájomnými zmluvami, geometrickým

plánom, kúpnou zmluvou, žiadosťou o odpredaj nehnuteľnosti, žiadosťou o vykonanie opráv, obsahom
spisuOkresnéhosúduSpišskáNováVessp.zn.6C/65/1997asp.zn.1C/328/2015azistiltentoskutkový
stav:

7. Predmetom konania sú nehnuteľnosti - stavby zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne

územie A. a to stavby súpisné č. XXX na parcele Č.. XXXX/XX, č. XXX na parcele XXXX/XX, č. XXX na
parcele č. XXXX/X, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č.
XXXX/X, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/XX,
č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXX na parcele č. XXXX/XX, č. XXXna parcele č. XXXX/X, v prospech Slovenskej republiky v podiele 1/1. Predmetom sú aj nehnuteľnosti,
ktoré nie sú doposiaľ evidované v katastri nehnuteľnosti a to chaty orientačné č. X, XX,XX, XX, XX, XX,
X, X postavené na parcele č. XXXX/X, chaty orientačné č. X, X, X na parcele č. XXXX/X, chata č. X

postavená na parcelách č. XXXX/X a XXXX/X, chaty č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX,
XX, XX, XX, XX postavené na parcele č. XXXX/X.

8. Dňa 14.1.2002 bola medzi predávajúcim Slovenská republika a kupujúcim obcou A. uzatvorená
kúpna zmluva, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť - pozemok č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere

XXXX m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území A..

9. Stavbám, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie A. boli pridelené súpisné
čísla Listinou o určení súpisného čísla č. X/XXXX pre stavby uvedené v prílohe Listiny postavené na
P. v Slovenskom raji, ktorú vydala obec A. dňa 29.10.2001. Ako vlastník stavieb je v Listine o určení
súpisného čísla uvedená obec A..

10. Stavby, ktoré sú predmetom tohto konania sú postavené na parcelách registra „C“ č. XXXX/X, Č..
XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX I. Č.. XXXX/X, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX
katastrálne územie A. a sú evidované ako spoločné nehnuteľnosti Urbárskej spoločnosti A.. Stavby sú
umiestnené aj na parcele registra „C“ č. XXXX/X, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX katastrálne

územie A. vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo J. H., J. P. a parcele registra „C“ č. XXXX/X
zapísanej na liste vlastníctva č. X katastrálne územie A. vo vlastníctve obce A..

11. Na základe objednávky žalobcu bol vyhotovený geometrický plán Ing. Pavlom Kostelníkom č.
65/2013, ktorým boli určené novovzniknuté parcely, na ktorých sú jednotlivé nehnuteľnosti - stavby.

12. Žalobca užíva nehnuteľnosti - stavby, ktoré sú predmetom tohto konania od roku 1998. Podľa
žalobcu, tieto nehnuteľnosti prevzal po svojom otcovi nebohom Š. G., ktorý zomrel v decembri 1997.
O nehnuteľnosti sa riadne staral v dobrej viere, že tieto mu patria. Jeho rodičia užívali stavby od roku
1990. Aj keď vedel, že stavby nepatria obci A., uzatvoril s obcou dve nájomné zmluvy z dôvodu, že bol

oslovený obcou a stavby sa nachádzali v jej katastrálnom území. Okrem toho bol uvedený do omylu
vyjadreniami starostu, že nehnuteľnosti patria štátu. V užívaní nehnuteľnosti nebol nikým rušený, štát
sa o tieto nehnuteľnosti nestaral.

13. Prevádzková jednotka P. - A. bola predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 27.12.1995 uzatvorenej

medzi prenajímateľom obcou A. a nájomcom Š. G., F.. XX.XX.XXXX.

14. Dňa 25.6.1999 bola uzatvorená nájomná zmluva medzi prenajímateľom obcou A. a nájomcom Š.
G. o prenájme prevádzkovej jednotky P. - A.. Nájomca sa zmluvne zaviazal uhrádzať polročné nájomné
vo výške 185 320,- Sk v mesačných splátkach po 15 443,- Sk. Ďalej sa zaviazal z výnosov z obchodno-

prevádzkovej činnosti a z vlastných prostriedkov zabezpečovať úspešný chod prenajatej prevádzky.
Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.7.1999 do 31.12.2002.

15. Ďalšia nájomná zmluva medzi obcou A. ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom bola
uzatvorená dňa 4.4.2005 a jej predmetom bolo prenechanie do užívania prevádzkovej jednotky P. - A.,

za dohodnuté nájomné ročne vo výške 250 000,- Sk, ktoré malo byť uhrádzané v polročných splátkach.
V bode 5. zmluvy sa nájomca zaviazal, že v lehote 5 rokov od podpisu zmluvy začne vykonávať
rekonštrukciu prevádzkovej jednotky, s čím prenajímateľ vyslovil súhlas. Aj táto zmluva bola uzatvorená
na dobu určitú do 31.12.2015.

16. Rozhodnutím Okresného úradu Štátny okresný hygienik Spišská Nová Ves zo dňa 13.10.1999
bol na žiadosť Š. G., IČO: 35316284 udelený súhlas na uvedenie prevádzky Reštaurácie s kuchyňou
a výčapu v Chatovej osade P.. Na žiadosť menovaného bolo dňa 31.5.2004 vydané rozhodnutie
Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Spišskej Novej Vsi, ktorým bol udelený súhlas na
uvedenie prevádzkových priestorov Chatovej osady P. do prevádzky a zároveň schválený prevádzkový

poriadok. Dňa 30.6.2000 Okresný úrad v Spišskej Novej Vsi, odbor životného prostredia na žiadosť
I. G. vydal súhlas na vstup motorových vozidiel na lesnú účelovú komunikáciu H. - P. na území
Národného parku Slovenský raj v katastrálnom území U. a A.. Rozhodnutím Regionálneho úraduverejného zdravotníctva so sídlom v Spišskej Novej Vsi zo dňa 2.11.2005 bol schválený prevádzkový
poriadok zariadenia CHO P. - stredisko kuchyňa a reštaurácia na P.Á. vypracovaný Š. G..

17. V roku 1999 Obecný úrad A. vo vyjadrení adresovanom I. G. uviedol, že nemá námietky k
využívaniu účelovej komunikácie H. U. - P. motorovými vozidlami, ktoré prevádzkovateľ používa pri
zabezpečovaní prevádzky Reštaurácie a Chatovej osady na P., vozidlami ubytovaných a vozidlami
zabezpečujúcimi prevádzku CHO P.. Námietky k využívaniu motorových vozidiel na uvedené účely
nemalo ani Pozemkové spoločenstvo - bývalý urbariát U., čo bolo oznámené Š. G. listom z 30.6.2000.

18. Obvodným lesným úradom Spišská Nová Ves bola dňa 1.3.2004 vydaná výnimka zo zákazu
vchádzania a státia s motorovými vozidlami pre Obecný úrad U., Obecný úrad A., Správu Národného
parku Slovenský raj, Horskú záchrannú službu a prevádzkovateľov CHO P. a ubytovaných hostí.

19. Zo strany intervenienta bola súdu predložená žiadosť žalobcu zo dňa 5.4.2002 adresovaná obci

A., ktorou žalobca požiadal o prevedenie opráv a doplnenie ubytovacej časti pomocným materiálom v
Chatovej osade P..

20. Žiadosťou zo dňa 2.12.2010 žalobca požiadal Ministerstvo hospodárstva SR o odpredaj
nehnuteľnosti. V žiadosti uviedol, že podľa dostupných informácii vlastníkom nehnuteľnosti - stavieb

bývalej prevádzkovej jednotky P. - A. je pravdepodobne Slovenská republika, pričom dovtedy
za vlastníka považoval obec A., s ktorou má od roku 1998 uzatvorený nájomný vzťah. So
súhlasom prenajímateľa predmetné nehnuteľnosti zhodnotil, pričom hodnota investícii sa má prejaviť v
spoluvlastníckom podiele na predmetných nehnuteľnostiach.

21. Pod sp. zn. 6C/65/1997 (pôvodne 6C/540/1994) bolo Okresným súdom Spišská Nová Ves vedené
konanie na základe žaloby Slovenskej republiky proti žalovaným Reštauráciam, š.p. v Spišskej Novej Vsi
v likvidácii a obci A. o určenie neplatnosti prechodu majetku vo vlastníctve štátu na žalovaného v 2. rade.
Rozsudkom sp. zn. 6C/65/1997-78 zo dňa 24.3.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.9.1999
bolo určené, že prechod majetku vo vlastníctve štátu Prevádzkovej jednotky P.Š. pozostávajúcej z

nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území A. a to drevených panelových chát ev. č. X I. XX,
parcely č. XXXX/X ostatná plocha o výmere XXXX m2 na obec A. na základe delimitačného protokolu
zo dňa 9.6.1992 o odovzdaní nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, v správe Reštaurácii štátny podnik v
likvidácii v Spišskej Novej Vsi a o prevzatí nehnuteľnosti obcou A. je neplatný. V spise sa nachádzajú
žiadosti žalobcu v tomto konaní Š. G. zo dňa 16.4.2008 a 14.5.2008 o zaslanie rozhodnutia v uvedenej

veci z dôvodu, že predmetnú prevádzku má v dlhodobom nájme na základe nájomného vzťahu s obcou
A..

22. Okresným súdom Spišská Nová Ves je pod sp. zn. 1C/328/2015 vedené konanie na základe žaloby
podanej na súde dňa 16.7.2015 zo strany žalobcu proti žalovanej Obci A.. Žalobca a podanou žalobou

domáha od žalovanej zaplatenia istiny 68 756,45 Eur s príslušenstvom. Istinu žalobca požaduje titulom
vydania bezdôvodného obohatenia vyčísleného výškou nájomného uhradeného zo strany žalobcu
žalovanejnazákladenájomnýchzmlúvz25.6.1999a4.4.2005,kdepredmetomnájmubolaprevádzková
jednotka P.. V žalobe žalobca poukázal na to, že predmetné nájomné zmluvy sú neplatné z dôvodu,
že žalovaná nie je vlastníkom nájmu a nemá k nemu ani dispozičné oprávnenie. Po tomto zistení v

roku 2015 vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia. K žalobe pripojil uvádzané nájomné
zmluvy, doklady o úhrade nájomného v prospech žalovanej.

23. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.25. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

26. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

27. Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

28. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Jedná sa o
určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. b/ Civilného sporového poriadku, kde ak má byť žaloba o určenie,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z hľadiska procesného splnené dve
podmienky a to:
1. že účastníci konania majú vecnú legitimáciu, a

2. že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Vecná legitimácia ako aj naliehavý
právny záujem na strane žalobcu musia existovať v čase vyhlásenia rozsudku. Vecnú legitimáciu v
konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu
alebopráva,oktorévkonaníide.Naliehavýprávnyzáujemnaurčeníjedanýnajmätam,kdebybeztohto
určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo

neistým. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno
iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Ak žalobca navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie

určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav
súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

29. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľností ako

vlastník časti predmetných nehnuteľnosti a časť nehnuteľnosti nie je v katastri zapísaná vôbec, hoci
podľa žalobcu na základe vydržania vlastníctva by mal byť zapísaný ako vlastník on. Žalobca teda
má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože rozhodnutie súdu je podkladom pre
uskutočnenie zmeny resp. zápisu v katastri nehnuteľností.

30. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a preto súd posudzoval,
či žalobca má konkrétny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Podľa tvrdenia žalobcu vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol ich vydržaním.

31. Vydržanie je jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom po splnení zákonom

určených podmienok dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva priamo zo zákona. Zákonnými
predpokladmi vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu sú:
- spôsobilý subjekt
- spôsobilý predmet držby
- dobromyseľnosť držiteľa

- oprávnená držba
- uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby
Je pritom potrebné, aby tieto podmienky boli splnené zároveň.

32. Spôsobilým subjektom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním sú tak

fyzické, ako aj právnické osoby resp. štát. Spôsobilým predmetom držby môže byť hnuteľná i nehnuteľná
vec s výnimkou vecí uvedených v § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákonom stanovená doba na
vydržanie nehnuteľnosti je 10 rokov.33. Ďalším predpokladom vydržania je oprávnenosť držby. Za oprávnenú držbu veci sa považuje
nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom,
že mu vec patrí ako vlastníkovi. Oprávnenosť držby musí byť daná nielen pri jej vzniku, ale v celom jej

priebehu. Oprávnenosť držby sa posudzuje objektívne z hľadiska
- existencie právneho titulu
- nakladania s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou.
Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca užíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania od
začiatku roka 1998. Pred tým nehnuteľnosti užívali jeho rodičia a to od roku 1990. Žalobca neuviedol

v konaní žiaden titul, ani len domnelý, od ktorého svoje vlastnícke práva resp. vlastnícke práva jeho
rodičov k nehnuteľnosti odvodzuje. Podľa jeho vyjadrenia, rodičia žalobcu pred rokom 1989 pracovali
v týchto nehnuteľnostiach s tým, že sa jednalo o štátny podnik a po jeho rozpade tam rodičia ostali
pracovať. Žalobca teda musel mať vedomosť o tom, že nehnuteľnosti patrili štátu. K titulu, na základe
ktorého jeho rodičia tieto nehnuteľnosti považovali za vlastné sa nevedel vyjadriť. Taktiež neuviedol
žiaden titul, od ktorého odvodzuje svoje presvedčenie o vlastníctve k nehnuteľnostiam. Právnym titulom

vydržania možno pritom rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka. Takýmto
titulom nemôže byť nájomná zmluva, ani skutočnosť, že niekto do nehnuteľnosti investuje svoje vlastné
finančnéprostriedky.Dokazovanímpritombolopreukázané,žetakrodičiažalobcu,akoajžalobcaužívali
predmetné nehnuteľnosti na základe nájomných zmlúv uzatvorených s obcou A..

34. Pokiaľ sa týka dobromyseľnosti oprávneného držiteľa, dobrá viera sa posudzuje objektívne t.j.
podľa toho, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať
pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť chýba, ak dôvodom držania veci je právny titul,
na základe ktorého je zrejmé, že nejde o držbu, ale len o detenciu napr. užívanie veci na základe
nájomnej zmluvy (NS ČR sp. zn. 22Cdo/1590/2001 z 5.2.2003). Ako bolo uvedené žalobca nepreukázal

existenciu titulu na vydržanie nehnuteľnosti a tiež z jeho strany nebola preukázaná dobromyseľnosť
držby. Žalobca uzatvoril nájomné zmluvy, ktorých predmetom boli predmetné nehnuteľnosti. Vedomie
užívania nehnuteľnosti z titulu práva užívania prípadne nájmu, ktoré nie je nezameniteľné s vlastníckym
právom, vylučuje dobrú vieru užívateľa (nájomcu), že mu vec ako vlastníkovi patrí. Pokiaľ by aj žalobca
do uzatvorenia nájomných zmlúv bol oprávneným držiteľom (čo však v konaní nebolo preukázané),

po uzatvorení nájomných zmlúv sa oprávnený držiteľ zmení na detentora ak vec ktorú mal predtým
v oprávnenej držbe, bude držať na základe záväzkového právneho vzťahu. Dobrú vieru držiteľa teda
nemožno odvodzovať od záväzkovo právneho vzťahu. Nájomnú zmluvu pritom rodičia žalobcu uzatvorili
už v roku 1990 a žalobca potom, ako začal užívať nehnuteľnosti uzatvoril nájomnú zmluvu v roku 1999.

35. Žalobca v konaní poukázal na to, že pri uzatvorení nájomných zmlúv bol uvedený do omylu.
Zmluvy uzatvoril z dôvodu, že nehnuteľnosti, ktoré užíval sa nachádzali v katastri obce A., pričom pri
uzatvorení prvej z nich mu bolo povedané, že nehnuteľnosti by mali patriť štátu. Je pravdou, že okolnosti
nastúpenia dobromyseľnosti musia vždy súvisieť s nejakým omylom, s ktorým je spojené presvedčenie
držiteľa, že nadobudol vlastnícke právo k veci. Takýmto dôvodom môže však byť len ospravedlniteľný

omyl. Žalobca mal byť uvedený do omylu v tom, že mu bolo povedané, že nehnuteľnosti zrejme patria
štátu, čo nechápal, keďže štát sa o tieto nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nezaujímal, nestaral sa o
ne a nezabezpečil ich zápis v katastri nehnuteľnosti. Takýto omyl v žiadnom prípade nie je dôvodom
nadobudnutia dobromyseľnosti držiteľa, že mu nehnuteľnosti patria. Uvedené vyjadrenie mohlo u
žalobcu spochybniť len to, kto je skutočným vlastníkom nehnuteľnosti a to či ide o obec alebo štát. O tom,

že žalobca nebol dobromyseľný svedčí aj to, že žalobou podanou na tunajšom súde sa domáha vydania
bezdôvodného obohatenia od obce A. z dôvodu, že obec nebola vlastníkom predmetných nehnuteľnosti
a teda nemohla uzatvoriť zmluvy ako prenajímateľ. Z uvedeného je totiž zrejme, že žalobca mal za
to, že obec je vlastníkom týchto nehnuteľnosti a teda nemohol byť dobromyseľný v tom, že tieto mu
patria. Dôkazom o tom, že žalobca bol len užívateľom nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy svedčí

aj jeho žiadosť adresovaná obci A. z 5.4.2002, ktorou sa domáhal opráv predmetných nehnuteľnosti.
Pokiaľ by bol, ako tvrdí dobromyseľný v tom, že nehnuteľnosti mu patria, ako vlastník nemal dôvod
požadovať opravy od iného subjektu. Napokon je tu aj žiadosť žalobcu o odpredaj nehnuteľností, ktoré
sú predmetom tohto konania zo dňa 2.12.2010, ako aj vyjadrenie žalobcu, že od uzatvorenia prvej
nájomnej zmluvy sa snažil zistiť dôvod, prečo nehnuteľnosti nie sú zapísané v katastri nehnuteľnosti. Z

toho vyplýva, že sa snažil zistiť aj to, kto je ich skutočným vlastníkov keďže nebol si istý, či nehnuteľnosti
patria obci alebo štátu.36. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti žalobca nebol dobromyseľným držiteľom predmetných
nehnuteľnosti a preto súd jeho žalobu zamietol.

37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalovaná bola v konaní úspešná a
preto náhrada trov konania bola priznaná v plnom rozsahu žalovanej a intervenientovi. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.