Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516201468
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8516201468.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Polyex-P, s.r.o., so sídlom
Jiráskova 58, 080 05 Prešov, IČO: 31 714 676, právne zastúpeného Mgr. Otom Salokym, advokátom,
Hlavná94,Prešov,protižalovanému:L.Á.E.,O..XX.X.XXXX,L.XXX,C.:XXXXXXXX(P.Ľ.F.U.Á.P.Č.),
právne zastúpenému JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa,
o zaplatenie 6.841,25 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa
č.k. 3Cb/61/2016-85 zo dňa 25.4.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje čiastočne rozsudok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.827,01 eur s 9,05 %

úrokom z omeškania ročne od 13.3.2015 do zaplatenia.

V zostávajúcej vyhovujúcej časti vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu
prvej inštancie zrušuje a v rozsahu zrušenia mu vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uvedeným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 6.841,25 eur spolu s 9,05 % úrokom z omeškania ročne od 13.3.2015 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol o priznaní nároku žalobcu na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods.1 v spojení s § 262 CSP, keďže žalovaný bol v spore v plnom

rozsahu neúspešný a má tak povinnosť nahradiť žalobcovi vzniknuté trovy konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že :

2.1 V uvedenom spore konal o žalobcom uplatnenej žalobe, ktorou si žalobca voči žalovanému uplatnil
nárok z uzatvorenej ústnej kúpnej zmluvy dňa 6.3.2015, predmetom ktorej bola dodávka dosiek z jaseňa.
Tovar považoval za riadne a včas dodaný na základe potvrdeného prevzatia žalovaným dňa 7.3.2015

podpisom na faktúre č. 04315 na sumu 6.841,25 eur, ktorá bola žalovanému odovzdaná súčasne s
tovarom, so splatnosťou dňom 12.3.2015.

2.2 Okresný súd po vykonanom dokazovaní vychádzal zo skutkového stavu, za ktorého žalobca dodal
žalovanému drevnú hmotu a to dosky z jaseňa neomietané v množstve 22,357 m3 v jednotkovej cene
255,- eur za kúpnu cenu 5.701,- eur bez DPH, pričom celková kúpna cena, vrátane DPH predstavuje
6.841,25 eur. Žalovaný kúpnu cenu za takto predaný tovar, ktorý prevzal spolu s faktúrou č. 04315 dňa

7.3.2015,čohodôkazomjepečiatkaapodpisnafaktúre,neuhradil.Nárokžalobcu,týkajúcisazaplatenia
kúpnej ceny, považoval okresný súd za jednoznačný a nesporný, citujúc ustanovenia § 409 a § 447
Obchodného zákonníka.2.3 V danom prípade sa súd prvej inštancie stotožnil s obranou žalujúcej strany, ktorá poukázala na
skutočnosť, že dôvodom uzavretia zmluvy bola skutočnosť, že žalovaný nebol schopný uhradiť kúpnu
cenu za skôr dodaný tovar a bol presvedčený, že ak mu poskytne možnosť spolupráce, resp. poskytne

mu prácu, tak z výťažku za ňu bude mať možnosť a schopnosť zaplatiť žalovaný kúpnu cenu za ním skôr
dodané výrobky. Podľa názoru súdu je to logické vysvetlenie pre postup žalobcu v tomto smere. Bez
ohľadu na to možno považovať zmluvný vzťah medzi stranami sporu, založený zmluvou o vykonaní prác,
za ďalší zmluvný vzťah, nezávislý na dodávke tovaru, ktorá tvorí predmet tohto sporu. V danom prípade
je povinnosťou žalovaného ako kupujúceho zaplatiť za prevzatý tovar kúpnu cenu. Súd nárok žalobcu

považoval za jednoznačný a nesporný a z hľadiska hospodárnosti konania nevidel dôvod zaoberať sa v
konaní ďalším zmluvným vzťahom a problémom, ktoré vznikli pre meritórne rozhodnutie v tomto konaní
o nároku žalobcu.

2.4 Obranu žalovaného označil súd ako účelovú, vyprodukovanú až po doručení mu platobného rozkazu
v súdnom konaní dňa 16.8.2016, a to výhrady formulované v kompenzačnej námietke, vrátane faktúry

č. 02/2016. Okresný súd, vzhľadom na jednoznačnosť a nespornosť povinnosti žalovaného zaplatiť
kúpnu cenu za prevzatý tovar, nároku žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Ďalej sa nezaoberal výhradou a
námietkami žalovanej strany, ktorá nesúvisí s týmto obchodným prípadom. Je založená novou zmluvou,
novými okolnosťami a ak sa žalovaný so žalobcom nedohodne inak, môže sa svojho nároku domáhať
samostatnou žalobou. Nie je povinnosťou súdu vysporiadať sa so všetkými výhradami, ktoré vznikli

v tomto konaní. Z toho dôvodu súd zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na doplnenie
dokazovania výsluchom žalovaného, pretože ho považoval za nadbytočný vo vzťahu k nároku žalobcu
v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

2.5 O priznaných úrokoch z omeškania rozhodol okresný súd v zmysle ustanovení

§ 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 a § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Okresný súd mal v predmetom konaní za preukázané, že
žalovaný sa dostal do omeškania. Úroky z omeškania neboli stranami sporu osobitne dojednané, preto
má žalobca nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, resp. v ním uplatnenej výške,
ak je táto nižšia ako zákonná. Žalobca má teda vo vzťahu k žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z

omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 6.841,25 eur od 13.3.2015 do zaplatenia.

2.6 Výrok o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou ust.§ 255 ods.1 v spojení s § 262 CSP, keďže
žalovaný bol v spore v plnom rozsahu neúspešný a má tak povinnosť nahradiť žalobcovi vzniknuté trovy
konania.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie žalovaný písomným podaním zo
dňa 29.6.2017, ktorým žiadal jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Rozsudok pokladá za nesprávny a nezákonný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d),
e), f) a h) CSP. V odôvodnení odvolania ďalej uviedol, že :

3.1 Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil písomnú zmluvu o vykonaní prác č. 8/2015 zo dňa
24.9.2015, ktorou mal pre žalobcu vykonať porez drevnej guľatiny na píle v obci L., za podmienok
dohodnutých v zmluve a následne i započítací právny úkon, učinený písomným podaním zo dňa
26.8.2016 voči nároku žalobcu do výšky 4.014,24 eur. Za jednoznačne preukázané odvolateľ považuje,

že pre žalobcu vykonal porez drevín, pričom toto tvrdenie aj riadne zdokladoval písomnými listinnými
dôkazmi. V skutočnosti vykonal porez predmetného dreva, pričom v zmluve o dielo bola stanovená
suma vo výške od 30,- do 50,- eur za 1 m3 a za jeden m3 porezu dreva fakturoval žalobcovi sumu vo
výške 40,- eur. Na základe zmluvy č. 8/2015 o vykonaní prác vykonal porez guľatiny - duba v množstve
83,63 m3. Na základe ústnej dohody a vychádzajúc z dobrých vzájomných vzťahov, bola predmetná

guľatina odpredaná odberateľom, ktorí žalobcovi za porezané drevo uhradili kúpnu cenu. Dodacie listy
vystavoval žalovaný a boli opečiatkované pečiatkou žalobcu. Ako dôkaz predložil odvolateľ do spisu
dodací list č. 02/10/2015 zo dňa 2.10.2015, faktúru č. 211015 zo dňa 5.10.2015, dodací list č. 27/01/16
zo dňa 1.2.2016, faktúru číslo 040216, dodací list 28/12/15 zo dňa 28.12.2015, email zo dňa 7.12.2015,
faktúru č. 20150038 zo dňa 23.9.2015 a fotografie. Pre žalobcu vykonal porez a následne porezané

drevo aj odpredal, čo preukazuje dôvodnosť jeho nároku za porez predmetného dreva, pričom týmito
skutočnosťami sa súd vôbec nezaoberal. Navrhovaná výpoveď žalovaného by odstránila pochybnosti
súdu o oprávnenosti nároku žalovaného za porez dreva a teda i dôvodnosť započítacieho prejavu
žalovaného. Ak súd tento dôkaz nevykonal, zakladá to odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.3.2 Odvolateľ sa nestotožnil ani so stanoviskom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nie je povinnosťou
súdu vysporiadať sa so všetkými výhradami, ktoré vznikli v konaní. Týmto procesným postupom

súdu bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, rovnosť zbraní, kontradiktórnosť
konania a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR II.ÚS 383/06, II.ÚS 85/06, III.ÚS 119/03-30,
IV.ÚS 115/03 zo dňa 3.7.2003 a napokon i na rozhodnutie NS SR zo dňa 29.7.2010 sp.zn.
2MCdo/7/2009.

3.3 Za nevyhnutné považuje odvolateľ vykonať v predmetnom konaní dokazovanie ohľadom porezu
dreva, ktorý bol vykonaný žalovaným, t.j. konkrétne výsluchom žalovaného a oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný predložil ako dôkaz. V nadväznosti na tieto potom považuje odvolateľ
za potrebné vyhodnotiť oprávnenosť započítacieho prejavu žalovaného.

4. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca písomným podaním zo dňa 14.8.2017, ktorým
navrholpotvrdenienapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie apriznaniemutrovodvolaciehokonania.
Vodôvodnenísvojhostanoviskauviedol,žeodvolaniežalovanéhonepovažujezadôvodné,alezasnahu
žalovaného vyhnúť sa riadnemu plneniu jeho záväzkov a zodpovednosti za konanie v obchodnom styku
so žalobcom. O účelovosti jeho pokusu o započítací úkon svedčí už len skutočnosť, že sumu nároku

žalobcu, prevyšujúcu tvrdený nárok žalovaného tento neuhradil ani sčasti. Súd v súlade s formálnou
logikou zistil, že zmluva, z ktorej chcel žalovaný uplatniť svoj započítací úkon, bola uzavretá až s
časovýmodstupompokúpnejzmluvezmarca2015,atedaideosamostatnýprávnyvzťah.Ďalejžalobca
konštatoval, že výsluch žalovaného by na právnom posúdení nároku žalobcu nebol nič zmenil, obrana
žalovaného od začiatku spočívala na zmluvnom vzťahu zo septembra 2015. Súd správne právne posúdil

tútoprávnuvecazhodnotilobranužalovanéhoakoúčelovú.Žalovanýsadomáhazapočítanianesplatnej
pohľadávkyvočisplatnej,sčímžalobcanesúhlasilaaninesúhlasí,pretonemožnozapočítanieuznať.Až
po podaní odporu začal žalovaný preukazovať svoj nárok, pričom z dokazovania je zrejmé, že vo vzťahu
k zmluve zo dňa 24.9.2015 nedošlo medzi žalobcom a žalovaným nikdy ku konkrétnemu dojednaniu, že
odplataprežalovanéhobudepráve40,-eur/m3dreva,akosižalovanýfakturoval. Žalovanýnepreukázal

do podania odporu riadne porez dreva v množstve 83,6, m3. Je spornou otázka, koľko výrobkov bolo
skutočne dodaných poľskému odberateľovi a kto za ne prevzal plnenie, ktoré malo patriť žalobcovi. Ak
žalovaný skutočne spracoval celé množstvo 83,63 m3 dreva, následne časť z tohto dreva si ponechal,
alebo ho scudzil na vlastný účet, potom sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Žalobca poprel,
že by mal pred súdnym konaním vedomosť o dodacom liste č. 28/12/15 zo dňa 28.12.2015, alebo že

by na základe neho vystavil faktúru, alebo prijal plnenie. Za výrobky o objeme 5,153 m3 na základe
faktúry 010116 zo dňa 4.1.2016 dostal sumu 1.649,29 eur, teda 320,- eur/m3. Teda za 15,093 m3
výrobkov v zmysle dodacieho listu č.28/12/15, ktorý vystavil a podpísal žalovaný, by bol mohol fakturovať
odberateľovi pri priemernej jednotkovej cene 320,- eur/m3 vo výške 4.830,73 Eur, teda viac ako žalovaný
chce fakturovať za porez dreva žalobcovi. Správne tak súd prvej inštancie odkázal žalovaného s jeho

nárokom na samostatnú žalobu. Ide o nárok z iného zmluvného vzťahu a predmet dokazovania je
tiež iný. Navyše je zrejmé, že za daných okolností má žalobca dôvod domáhať sa započítania svojho
ušlého zisku za 15,093 m3 drevených výrobkov voči nároku žalovaného na odplatu za vykonaný porez
dreva. V zmysle zásady hospodárnosti a rýchlosti konania nie je ani z pohľadu žalobcu žiadúce, aby
sa v tomto súdnom konaní reťazili započítacie úkony z rôznych právnych vzťahov medzi sporovými

stranami. Argumentácia žalovaného nesmerovala proti uplatnenému nároku žalobcom, dôvodnosť tohto
vôbec nespochybnil. Žalovaný aj vo svojich vyjadreniach menil svoje tvrdenia o vykonanom poreze a
o naložení s výrobkami, pilinami, kedy žalovaný predkladal potvrdenia o pilinách z ihličnatých stromov,
časovo nekorešpondujúce s časom, kedy mal byť porez dreva vykonaný a s odpadom. Požiadavka
žalovaného vykonať dokazovanie ohľadom porezu dreva nemá opodstatnenie vo vzťahu k predmetu

konania.Bolovhodnéažiadúcesprihliadnutímnazásaduhospodárnostikonaniaadokazovaniatvrdený
nárok žalovaného vylúčiť na samostatné konanie a o nespornom nároku žalobcu na zaplatenie splatnej
pohľadávky s príslušenstvom rozhodnúť vyhovujúcim rozsudkom tak, ako to urobil súd prvej inštancie.

5. Ďalšie odvolacie návrhy zo strany sporových strán neboli doručené ani súdu prvej inštancie ani

odvolaciemu súdu.

6. Krajský súd v Prešove (ako súd odvolací § 34 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia
pojednávania. Neboli totiž splnené zákonné podmienky na realizáciu pojednávania v predmetnej vecitak, ako vyplývajú z ustanovenia § 385 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého
rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo vychádzal z viazanosti súdu rozsahom odvolania i
uplatnenými odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP). Po prieskume napadnutého rozsudku

i konania, ktoré mu predchádzalo, v zmysle vyššie uvedených zásad (zdôrazniť pritom sa opakovane
žiada viazanosť dôvodmi podaného odvolania), dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie
dôvody v časti vyhovenia žalobe v rozsahu povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.827,01 eur s 9,05
% úrokom z omeškania ročne od 13.5.2015 do zaplatenia neumožňujú zrušenie, ani zmenu rozsudku
súdu prvej inštancie, ale vo zvyšujúcej časti vo výrokoch o vyhovení žalobe a o trovách konania je

potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

7. Tak ako je už uvedené vyššie, súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel v celom rozsahu
žalobe, ktorou žalobca uplatňoval proti žalovanému nárok na zaplatenie ceny dodávky reziva tak, ako
bola táto cena vyúčtovaná faktúrou č. 04315vystavenou žalobcom 6.3.2015, doručenou žalovanému.
V dôvodoch rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že obrana žalovaného bola postavená na

tom, že namietal čiastočný zánik uplatnenej pohľadávky v dôsledku započítania. Súd prvej inštancie
túto námietku započítania posudzoval tak, že zdôraznil, že ide o nárok z iného právneho vzťahu
totožných účastníkov konania a z hľadiska hospodárnosti nevidel dôvod zaoberať sa týmto ďalším
záväzkovým vzťahom, z ktorého žalovaná strana odvodzovala započítaciu námietku. Z toho istého
dôvodu z procesného hľadiska súd prvej inštancie posúdil aj návrh na výsluch žalovaného ako sporovej

strany v konaní ako nadbytočný, a preto nevyhovel tomuto návrhu.

8. V tomto konaní je medzi stranami nesporným a sporové strany to v podstate ani v odvolacom konaní
nenamietajú, že nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za rezivo podľa faktúry č. 04315 zo dňa
6.3.2015 bol daný. Relevantným zostalo v konaní zodpovedanie otázky či a v akom rozsahu tento

nárok žalobcu zanikol uplatnenou kompenzačnou námietkou. Ak má totiž žalovaný proti žalobcovi aj
svoj vlastný kompenzabilný nárok, je oprávnený i v prebehajúcom súdnom spore uplatniť započítaciu
námietku. Je oprávnený túto kompenzačnú námietku uplatniť vtedy, ak má pohľadávku, ktorú možno
jednostranne započítať proti žalobou uplatnenej pohľadávke podľa predpisov hmotného práva, teda v
zmysle § 580 a § 581 Obč. zák., alebo § 358 až § 363 Obch. zák.. Započítanie pohľadávok je totiž

jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku a z povahy veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca
započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. Pokiaľ žalovaný, ktorý inak
nárok žalobcu nepopiera, vznesie v sporovom konaní kompenzačnú námietku, súd ju musí posúdiť
podľa predpisov hmotného práva. Samotná kompenzačná námietka je hmotnoprávnou námietkou v
zmysle § 152 CSP, ktorú zákon zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany (§ 149 CSP). V súlade s

§ 124 ods. 2 CSP je hmotnoprávny úkon strany voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným
subjektom od okamihu, keď sa o ňom dozvedeli. Účinky započítania nastávajú v súlade s hmotným
právom spätne ku dňu, kedy sa vzájomne započítané pohľadávky stretli. Keďže započítanie pohľadávky
je právne účinné iba proti reálne existujúcej vzájomnej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu,
musí sa súd pred definitívnym vyhodnotením účinkov započítania prednostne zaoberať dôvodnosťou

pôvodnej žaloby. Ak je žalobou uplatnený nárok dôvodný, vyhodnotí súd započítací úkon žalovaného z
hľadiska jeho hmotnoprávnej prípustnosti a právnych účinkov na záväzkový vzťah, ktorý je predmetom
sporového konania. Tieto jeho závery následne musia determinovať obsah súdneho rozhodnutia vo veci
samej. Žalovaný pritom môže účinne započítať akúkoľvek svoju pohľadávku, ak to nie je v rozpore s
hmotným právom. Môže ísť o judikovanú pohľadávku, osobitne uznanú pohľadávku, pohľadávku, ktorá

je predmetom iného súdneho konania, pohľadávku, ktorú žalovaný popiera a podobne. S právnymi
dôsledkami započítania sa však súd musí náležite vyporiadať.

9. Ak žalovaný v sporovom konaní účinne uplatnil svoju kompenzabilnú pohľadávku na započítanie proti
pohľadávke žalobcu, dochádza tým k zániku oboch záväzkov v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú (§

580 Obč. zák.). Z procesného hľadiska tak platí, že námietka započítania zo strany žalovaného je možná
aj v sporovom konaní, a takto sa aj z hľadiska prostriedkov procesnej obrany posudzuje.

10. V predmetnej veci žalovaný svojimi prostriedkami procesnej obrany (v podanom odpore, v podaní z
23.11.2016, v podaní z 21.4.2017, v prednese na pojednávaní dňa 25.4.2017 i predkladanými listinnými

dôkazmi) uplatnil započítaciu námietku proti žalobcom uplatnenej pohľadávke na zaplatenie vo výške
6.841,25 eur s prísl. realizovanú oznámením o započítaní zo dňa 26.8.2016 (list na č.l. 36 spisu)
proti jeho nároku podľa faktúry č. 02/2016 z 10.8.2016 na sumu 4.014,24 eur. Tento nárok žalovaný
odvádza od plnenia, ktoré mal pre žalobcu uskutočniť podľa zmluvy o vykonaní práce č. 08/2015 z24.9.2015. Z obsahu spisu je zrejmé, že obe sporové strany na túto obranu žalovaného reagovali.
Predkladali svoje písomné stanoviska i listinné dôkazy (faktúry, dodacie listy, medzinárodný nákladný
list, obsah emailovej komunikácie, či iné). Za takéhoto stavu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie

posúdiť túto kompenzačnú námietku aj podľa hmotného práva s tým, že v súlade s ustanovením § 124
ods. 2 CSP je hmotnoprávny právny úkon strany voči súdu účinný okamihom jeho doručenia, a voči
ostatným subjektom od okamihu, kedy sa o ňom dozvedeli. Účinky započítania nastávajú v súlade s
hmotným právom spätne ku dňu, kedy sa vzájomne započítané pohľadávky stretli. Keďže započítanie
pohľadávky je právne účinné iba proti reálne existujúcej vzájomnej pohľadávke na plnenie rovnakého

druhu, bolo povinnosťou súdu pred rozhodnutím o podanej žalobe vyhodnotiť účinky realizovaného
úkonu o započítaní a zaoberať sa tak aj dôvodnosťou nároku, ktorý žalovaná strana v rámci započítania
uplatnila. Tu treba v nadväznosti na závery súdu prvej inštancie zdôrazniť, že nemusí ísť o započítaciu
námietku len z toho právneho vzťahu, ktorý je predmetom žaloby, ale môže ísť aj o pohľadávku, ktorá je
z iného právneho vzťahu totožných účastníkov konania. Ak je uplatnená námietka započítania, je súd v
rámcivyhodnocovaniaspôsobovprocesnejobranysasňouajhmotnoprávnevyporiadať.Nemôžeurobiť

taký záver (ako ho navrhoval i žalobca), že toto, čo urobil žalovaný predmetom započítania, môže byť
predmetom samostatného konania a že žalovaný si kompenzabilný nárok môže uplatniť v samostatnom
konaní. Započítacia námietka sa týkala sumy 4.014,24 eur, ktorú žalovaný oznámil žalobcovi v liste
zo dňa 26.8.2016, ktorý bol aj súdom oboznamovaný. Dôvodnosťou tohto nároku mal povinnosť teda
súd prvej inštancie sa venovať a posudzovať tieto skutočnosti. Nemožno sa preto stotožniť so záverom,

že toto môže byť predmetom samostatného konania. Aj po oznámenom započítaní je však nesporným
záväzok žalovaného v rozsahu 2.827,01 eur, ktorý nebol predmetom započítacej námietky. Zo žalobcom
fakturovanej sumy 6.841,25 eur, uplatňovanej v tomto konaní, suma 2.827,01 eur nebola rozporovaná,
ba dokonca odvolaciemu súdu neušlo pozornosti, že na túto sumu bol v prvoinštančnom konaní podaný
návrh žalobcu na vydanie rozsudku na základe uznania. V neposlednom rade sa aj uplatnené odvolacie

dôvody,ktorýmijeodvolacísúdviazanývrámciprieskumurozhodnutiasúduprvejinštancie,zameriavajú
len na započítaciu námietku (uplatnenú v konaní pred súdom prvej inštancie) a nerozporujú v zásade
povinnosť žalovaného plniť žalobcovi sumu 2.827,01 eur s 9,05 % úrokom z omeškania. Za takéhoto
stavuodvolacísúddospelkzáveru,ževuvedenomrozsahujepotrebnérozhodnutiesúduprvejinštancie
potvrdiť pri aplikácii ust. § 387 ods. 1 CSP, pretože nárok žalobcu na zaplatenie tejto časti kúpnej ceny i

úrokov z omeškania z nej je skutkovo i právne (pri kvalifikácii uvedenej v napadnutom rozsudku súdom
prvej inštancie) nesporný.

11. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa nevenoval žiadúcim spôsobom posudzovaniu
hmotnoprávnych účinkov žalovaným realizovaného hmotnoprávneho úkonu - započítacej námietky,

neostalaodvolaciemusúduinámožnosťlenvzostávajúcejčastirozhodnutiesúduprvejinštanciezrušiťa
vrátiťmuvecnaďalšiekonanie.Aksarozsudoksúduprvejinštancienevenujeposudzovaniuskutočností
o uplatnenej námietke započítania a v nadväznosti na ňu do konania zhromaždeného dôkazného
materiálu i podaní, či prednesov účastníkov je z tohto hľadiska aj nepreskúmateľný. Aj odkaz na možnosť
uplatnenia kompenzabilnej námietky v samostatnom konaní s odôvodnením hospodárnosti konania je

zjavne na úkor spravodlivého súdneho procesu. Tým sú porušené zásadným spôsobom procesné práva
strany civilného sporového konania. Za takéhoto stavu neostala odvolaciemu súdu iná možnosť, len
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP v zostávajúcej časti zrušiť a v
rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP)..

12. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

13. Úlohou súdu prvej inštancie bude v rámci konania o zostávajúcej časti podanej žaloby posúdiť

dôvodnosť kompenzačnej námietky aj z pohľadu, či neprivodila stav zániku pohľadávky žalobcom
uplatňovanej v predmetnom konaní. Za takéhoto stavu niet inej alternatívy pre súd prvej inštancie len
sa zaoberať aj dôvodnosťou žalovaným uplatňovanej pohľadávky. Keďže započítanie pohľadávky je
právne účinné iba proti reálne existujúcej vzájomnej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu, súd sa
musí pred definitívnym vyhodnotením účinkov započítania prednostne zaoberať aj dôvodnosťou práva

žalovaného uplatneného v rámci kompenzačnej námietky žalovaného. Zdá sa preto nielen vhodným, ale
aj potrebným realizovať i navrhovaný výsluch žalovaného. Aj pre konanie o uplatnenej obrane založenej
na uplatnenej kompenzačnej námietke platia pravidlá o iniciatíve sporových strán na produkovaní
skutočností i dôkazov o nich tak, ako to vyplýva z pravidiel vedenia civilného sporového konania. Zobsahu spisu vyplýva i to, že podaním zo dňa 27.9.2016 žalobca menil (rozšíril) uplatnený žalobný
nárok o požiadavku na rozhodnutie o povinnosti žalovaného nahradiť mu náklady spojené s uplatnením
pohľadávky v sume 40,- eur. Ide o hmotnoprávny nárok daný aplikáciou ust. § 369c ods. 1 Obch. zák.

a pri jeho uplatnení až v priebehu konania, ako tomu bolo v predmetnej veci, ide o zmenu žaloby (§
139, § 140 ods. 1 CSP), u ktorej sa žiada súhlas súdu. V prípade súhlasu súdu so zmenou žaloby je
povinnosťou súdu v rámci konania o celom predmete konania rozhodnúť aj o tomto uplatnenom nároku.
Súd prvej inštancie podľa obsahu spisu neprivodil procesný ani hmotnoprávny záver o tomto uplatnenom
nároku. Keďže zrušoval časť rozsudku súdu prvej inštancie a vracal mu vec na ďalšie konanie, nevidel

dôvod, aby pred svojim rozhodnutím vracal vec súdu prvej inštancie na doplnenie rozsudku (§ 225 ods.
1 CSP). Tento nedostatok v postupe súdu prvej inštancie môže a musí byť odstránený v nasledujúcom
priebehu konania.

14. Súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).