Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314212486
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8314212486.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou, v právnej veci žalobcu V. I., nar. XX.XX.XXXX,

V. XX, Z., zast. JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, Lipová 1, Humenné proti žalovanému V. B., nar.
XX.XX.XXXX, Q. XX, zast. JUDr. Františkom Svatuškom, Námestie slobody 25, Humenné, o zaplatenie
1330 eur s prísl. takto u Humen

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1330 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 28.10.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 1330 eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od

05.05.2014 do zaplatenia, a k náhrade trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 04.02.2014
požičal žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1330 eur za účelom náhrady nákladov spojených
s úhradou nákladov základného kurzu zvárania v ochrannej atmosfére taviacou sa elektródou Z-M1
a zaškolenia na drážkovanie uhlíkovou elektródou, ktoré pre žalovaného zabezpečil H.. E. vo svojej
zváračskej škole. Tieto finančné prostriedky mal žalovaný vrátiť do dňa 04.05.2014. Žalovaný požičané
finančné prostriedky nevrátil. Žalobca sa snažil situáciu riešiť mimosúdnou cestou, žalovaný na jeho
výzvy nereagoval. Podaním zo dňa 18.09.2015 ešte pred doručením žaloby zobral žalobca žalobu v

časti uplatnenia úrokov z omeškania späť.

2. V danej právnej veci súd vydal platobný rozkaz pod č. k. 18Ro/345/2014-20 zo dňa 24.09.2015,
ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote
odpor. Uviedol, že zmluva o pôžičke zo dňa 04.02.2014 je neplatná pre rozpor s §39 O. z. Napriek
tomu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, žalobca žalovanému peniaze neodovzdal. Táto zmluva
mala zastrieť iné právne úkony, podpísanie pracovnej zmluvy. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť aj z

dôvodu premlčania nároku uplatneného v tomto konaní. Poukázal na to, že žalobca podal žalobu na
zaplateniesumy1330eurztituluvráteniapôžičkyaažneskôrpočaskonaniazmenilprávneodôvodnenie
tohto nároku a požadoval zaplatenie 1330 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Až dňa
15.06.2017 právna zástupkyňa žiadala zaplatiť túto sumu z titulu bezdôvodného obohatenia, preto
žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne poukázal na to, že doterajšia rozhodovacia prax súdov je
taká, že zmena právnej kvalifikácie nároku ma vplyv na plynutie premlčacej doby, a z tohto dôvodu tak
nárok je premlčaný, nakoľko ku dňu 15.06.2017 uplynula tak objektívna, ako aj subjektívna premlčacia

lehota.

3. Súd sa oboznámil s podanou žalobu a jej prílohami, so zmluvou o pôžičke, príjmovým pokladničným
dokladom, písomným vyjadrením žalobcu, žalovaného, výsluchom svedka H.. E. a Y. Q., pracovnouzmluvou, dohodou o skončení pracovného pomeru, faktúrou č. XX/XXXX (č.l. 29), výpisom z účtu B.
(č.l. 162 a násl.), zmluvou o pôžičke, uzavretou medzi žalobcom a H.. E. (č.l. 172) a listom H.. E.
zo dňa 26.08.2014, adresovanom žalovanému a zistil tento skutkový stav: Podľa zmluvy o pôžičke,

ktorá tvorí prílohu žalobného návrhu, uzavrel žalobca a žalovaný dňa 04.02.2014 zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej žalobca ako veriteľ sa zaviazal žalovanému požičať finančné prostriedky v sume 1330
eur bezúročne a žalovaný sa ich zaviazal vrátiť v dohodnutej dobe. Finančné prostriedky boli poskytnuté
za účelom úhrady nákladov spojených s úhradou nákladov základného kurzu zvárania v ochrannej
atmosfére taviacou sa elektródou Z-M1 a zaškolenia na drážkovanie uhlíkovou elektródou, ktoré pre

žalovaného zabezpečiť H.. E. vo svojej zváračskej škole. Žalovaný ako dlžník s podpisom tejto zmluvy
vyslovil súhlas s tým, aby sumu 1330 eur priamo uhradil H.. E. žalobca za neho ako dlžníka. Žalovaný
sa zaviazal finančné prostriedky žalobcovi vrátiť v lehote najneskôr do 04.05.2014.

4. Z príjmového dokladu zo dňa 18.08.2014 predloženého jednak žalobcom, a jednak H.. E. vyplýva,
že dňa 18.08.2014 žalobca uhradil H.. E. 1330 eur ako úhradu pôžičky za žalobcu. Z pracovnej zmluvy

č.l. 30 súd zistil, že medzi V.-W., s.r.o. a žalovaným ako zamestnancom bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX
pracovná zmluva. Dohodnutý druh práce bol robotník - zvárač. Deň nástupu práce bol dohodnutý na
XX.XX.XXXX, pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú, miesto výkonu práce bolo dohodnuté J.
X, Z.É. s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že zamestnávateľ môže vysielať zamestnanca na pracovné
cesty na nevyhnutné obdobie podľa svojich potrieb, s čím žalovaný súhlasil.

5. Z dohody o skončení pracovného pomeru na č.l. 28 bolo zistené, že pracovný pomer založený
touto pracovnou zmluvou bol skončený dohodou, uzavretou medzi zamestnávateľom a zamestnancom
dňa XX.XX.XXXX, pričom dohoda o skončení pracovného pomeru je podpísaná tak zamestnávateľom,
ako aj zamestnancom, t.j. žalovaným. Zo zmluvy o základnom kurze zvárania v ochrannej atmosfére

taviacou sa elektródou Z-M1 a drážkovanie uhlíkovou elektródou uzavretou medzi dodávateľom H.. X.
E., zváračská škola č. XXX Z. a objednávateľom V. B., t.j. žalovaným, Q. XX bolo zistené, že zmluva
bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX a následne zmluva o prípravnom kurze zvárania metódou 136MIG/MAG
zváranie sa odbavujúcou sa elektródou dňa 06.11.2013. Žalovaný nepopieral absolvovanie kurzov a
získanie certifikátu ani to, že za tieto kurzy nikomu nič nezaplatil.

6. Z výsluchu žalobcu bolo zistené, že žalobca mal v roku 2014 živnosť firmu V.-W., s.r.o., kedy sa
rozhodol, že sprostredkuje prácu pre fínskeho partnera, a za tým účelom oslovil aj Úrad práce Z., kde
boli evidovaní nezamestnaní. Požiadavka partnera vo E. bola, aby boli vyslaní pracovníci, ktorí ovládajú
zváračskú prácu, a teda majú absolvovaný zváračský kurz. Žalobca tento zváračský kurz zabezpečil v

zváračskej škole H.. E. a po výberovom konaní a následnom vybratí, s kým uzavrie pracovnú zmluvu,
títo absolvovali zváračský kurz, medzi nimi aj žalovaný, pričom žalobca ich informoval, že za tento
kurz zaplatí H.. E. on sám a po tom, čo nastúpia pracovníci do zamestnania vo E., mu postupne tieto
finančné prostriedky vrátia. Aby bol nejako krytý a mal nejakú istotu, tak uzatváral s nimi aj zmluvy o
pôžičke, ktoré boli predložené do konania, kde bolo síce špecifikované, kedy bola zmluva uzavretá,

akú sumu má ten ktorý zamestnanec vrátiť žalobcovi, aj na aký účel bola poskytnutá táto pôžička.
Žalovaný túto pôžičku podpísal. V podstate žalobca sám nepopieral, že pri uzavretí zmluvy o pôžičke
nedal priamo do rúk žalovanému, alebo aj iným pracovníkom finančné prostriedky, ale zaplatil za neho
náklady spojené s absolvovaním zváračského kurzu vo zváračskej škole pod vedením H.. E.. Neskôr
investor odstúpil od plánovaného zamestnania a tak pracovníci, ktorí absolvovali tieto kurzy nenastúpili

do práce vo E. a bol s nimi neskôr skončený aj pracovný pomer. Keďže so všetkými žalobca uzavrel
takéto zmluvy o pôžičke, z približne 25 chlapcov mu 17 vrátilo finančné prostriedky za absolvovaný
kurz, zvyšní odmietli, preto podal žaloby voči ním na Okresný súd Z. a začal vymáhať tieto finančné
prostriedky súdnou cestou. Uviedol, že konkrétne žalovaný nezaplatil nič. V jeho prípade za neho zaplatil
zváračskej škole H.. E. 1330 eur, na dôkaz čoho predložil aj potvrdenie - pokladničný príjmový doklad.

Poukazoval tiež na to, že títo záujemcovia o prácu boli podporovaní aj nejakým príspevkom od štátu,
pokiaľ prišli sa zamestnať z úradu práce, tak im bolo poskytnutých okolo 600 - 700 eur ako príspevok, z
ktorých niektorí po skončení pracovného pomeru uhradili časť za absolvovaný zváračský kurz a niektorí
si peniaze ponechali a neuhradili nič. Túto výpoveď žalobcu potvrdil vo svojej výpovedi aj žalovaný a to
na pojednávaní konanom dňa 15.06.2017, kedy uviedol, že sa o možnosti zarobiť si vo E. dozvedel od

kamaráta Q. Š., ktorý sa ho spýtal, či si nechce urobiť zváračský kurz pre prácu vo E., že nie je potrebné
nič platiť, tak išiel za žalobcom. Keďže skupina už začala s absolvovaním zváračského kurzu, tak so
súhlasom žalobcu sa k nemu pridal. Bol informovaný, že keď sa zamestná a bude pracovať vo E., tak
potom cenu za absolvovaný zváračský kurz uhradí žalobcovi takým spôsobom, že sa budú vykonávaťzrážky zo mzdy po určitých čiastkach, pričom ich ubezpečil žalobca, že to nebude hneď a že to bude
po 200-300 eur, aby sa nebáli. Keďže tak žalovaný, ako aj ostatní zamestnanci si chceli zarobiť, tak s
tým súhlasili. Podpísali teda pracovnú zmluvu, aj zmluvu o pôžičke, i keď k pracovnej zmluve už vtedy

mali výhrady, žalovaný tvrdil, že ju chcel mať k dispozícii, preštudovať, lebo niektoré ustanovenia sa
mu nepáčili, avšak žalobca povedal, že takých špekulantov si zapíše a podmienil, že ak nepodpíše
zmluvu, tak do E. nepôjde. Žalovaný nepopieral, že absolvoval zváračský kurz. Dostal aj certifikát a
že za neho nezaplatil. Túto okolnosť uviedol priamo vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa
15.06.2017. K otázke toho, či dostal aj nejaké finančné prostriedky z úradu práce uviedol, že získal na

pokrytie za zváračský kurz finančné prostriedky vo výške 600 eur, ktoré boli podmienené tým, že musí
byť zamestnaný 6 mesiacov, avšak žalobca skončil pracovný pomer so žalovaným asi po 3 mesiacoch,
a teda očakáva, že tieto finančné prostriedky bude musieť vrátiť, preto z nich neuhradil žalobcovi nič.
Z výsluchu žalovaného bolo teda jednoznačne zistené, že po absolvovaní zváračského kurzu a získaní
certifikátu nezaplatil za tento kurz ani žalobcovi, ani H.. E.. Neskôr prostredníctvom právnej zástupkyne
poukazoval na to, že ani nevedel, komu má zaplatiť, keďže obdŕžal oznámenie od H.. X. E. zo dňa

XX.XX.XXXX, kde bolo uvedené, že „v prípade, že pán I., t.j. žalobca nebude dodržiavať dohodnutý
splátkovýkalendárzdôvoduneuhrádzaniaVašichzáväzkovvočinemu,budemnútenýpodniknúťprávne
kroky na zabezpečenie mojich pohľadávok a následne zrejme pán I. podnikne podobné kroky voči
žalovanému, čím sa môže konečná suma zbytočne navýšiť“, a teda žalovaný mal za to, že v tomto
oznámení zo dňa 26.08.2014 je uvedené, že žalobca za neho nezaplatil žiadnu čiastku, kdežto príjmový

doklad z 18.08.2014 predložený do konania svedčí o tom, že žalobca zaplatil za žalovaného H.. E. 1330
eur. Na tento rozpor navrhoval žalovaný predvolať svedka H.. E. a vypočuť ho v konaní.

7. Súd predvolal na pojednávanie navrhnutého svedka a z jeho výpovede na č.l. 141 bolo zistené, že
svedok mal firmu, ktorá školí a pripravuje zváračov pre prax. Niekedy v roku 2013 za ním prišiel žalobca,

ktorý uviedol, že potrebuje nejakých zváračov pre firmu do zahraničia, a tak pristúpili k vykonávaniu
pracovných skúšok už hotových zváračov. Neskôr však zistili, že skúšky nedopadli dobre, a tak vybrali
ľudístým,žeichvyškolianatútoprácuvzváračskejškoleH..E..Podľasvedkaprišloasi25-27ľudí,ktorí
absolvovali u neho základný kurz a následne aj prípravu kurzu na skúšky podľa európskeho certifikátu.
Bolo to v období od septembra do decembra 2013. Počas tejto doby prišli aj zástupcovia fínskej firmy,

ktorí mali záujem pozrieť si týchto pracovníkov. Boli spokojní s tým, ako prebiehajú zváračské kurzy.
Začiatkom roka 2014 robili absolventi týchto kurzov aj skúšky, úspešne ich ukončili a získali certifikát,
ktorý ich oprávňoval na vykonanie tejto práce. Pokiaľ ide o právnu stránku tejto veci, tak ľudia, ktorým
svedok poskytol absolvovanie tohto zváračského kurzu uzavreli predtým dohodu s úradom práce, ktorý
im poskytol tiež nejaký finančný príspevok na tento kurz. V čase, keď záujemcovia o prácu nastúpili do

zváračskej školy H.. E., nemali títo žiadne finančné prostriedky, a keďže boli evidovaní na úrade práce,
získali príspevok na tento kurz. Podmienkou preplatenia časti týchto nákladov bolo to, že im zváračská
škola vystaví faktúru pre úrad práce, ktorá by bola už uhradená. Ak teda chceli pracovníci finančné
prostriedky získať od úradu práce, bolo potrebné splniť podmienky, doniesť faktúry, doklad o úhrade tejto
faktúry, pretože inak by úrad práce im tieto finančné prostriedky neposkytol a žiadal by ich o vrátenie.

Aj keď H.. E. nemal reálne zaplatený tento kurz, vystavil faktúru pre absolventa kurzu, pričom sa ale
dohodol, že za tento kurz bude platiť pán I., zaplatí mu všetky záväzky a pracovníci mu to potom vrátia,
pokiaľ budú pracovať vo E.. Neskôr sa odstúpilo od pracovnej zákazky, ktorá sa nerealizovala, lebo
nastalsinvestoromnejakýproblém.Zvýpovedesvedkabolozistené,žežalobcaplatilzáväzkyzasvojich
zamestnancov, keďže s nimi ukončil pracovný pomer a platil takým spôsobom, že mu zasielal finančné

čiastky na účet a následne od neho žiadal vystavenie príjmového dokladu s označením, za koho má
započítať zaplatenú sumu, teda uviedol meno, ktoré požadoval vystaviť na príjmový doklad a svedok
mal odpočítať túto sumu zo sumy, ktorú dovtedy uhradil žalovaný na jeho účet. Rovnako H.. E. po tom,
keď nevyšla práca vo E. mal obavu o to, či žalobca mu za tieto zváračské kurzy uhradí, keďže náklady
boli pomerne vysoké, a preto uviedol, že uzavrel dňa 26.02.2014 so žalobcom tak isto zmluvu o pôžičke,

aby si sumu 31.160 eur, ktorá vlastne predstavovala náklady za absolvovaný kurz zamestnancov
zabezpečil pre prípad, že by žalobca mu tieto finančné prostriedky nezaplatil. Poukazoval na to, že
reálne mu tieto finančné prostriedky nikdy nepožičal, ale boli to finančné prostriedky, ktoré predstavovali
náklady spojené so základným kurzom zvárania v ochrannej atmosfére taviacou sa elektródou Z-M1
a zaškolenie na drážkovanie uhlíkovou elektródou pracovníkov žalobcu zabezpečil H.. E. vo svojej

zváračskej škole. Svedok jednoznačne potvrdil, že žalobca zaplatil za žalovaného sumu 1330 eur,
vystavil mu preto príjmový pokladničný doklad, a pokiaľ bolo po tomto dátume napísané oznámenie,
ktoré bolo ním podpísané, tak na vysvetlenie uviedol, že obával sa o to, či mu finančné prostriedky budú
vrátené, keďže došlo postupne ku skončeniu pracovného pomeru a práca vo E. nebola zabezpečenáa tak týmto spôsobom chcel rozposlať všetkým absolventom kurzu takéto oznámenia, a to v snahe
získať čím skôr úhradu týchto finančných prostriedkov. Konkrétne u žalovaného to nič neznamenalo,
pretože 18.08.2014 vystavil doklad na žiadosť žalobcu tak, ako je to uvedené v konaní a oznámenia

boli preposielané všetkým uchádzačom kurzu bez kontroly toho, ktorý z nich už ku dňu oznámenia mal
za tento kurz uhradené finančné prostriedky. Zástupkyňa žalovaného vyjadrila v konaní pochybnosť aj
o tom, či žalobca ku dňu 18.08.2014 uhradil H.. E. dostatok finančných prostriedkov, z ktorých bolo
možné vyhotoviť príjmový doklad, a požadovala predloženie dôkazu. Zo strany žalobcu boli predložené
výpisy z B. banky o tom, aká suma bola uhradená zo strany žalobcu H.. E. za tieto kurzy v období od

19.03.2014 do 18.08.2014, pričom za toto obdobie bolo uhradených podľa výpisov z B. 8040 eur, čo
vyvracalo podozrenie žalovaného o tom, že žalobca zaplatil malú sumu a následne podal tri žaloby na
Okresný súd Z., pričom v každej z nich mohol potencionálne tvrdiť, že má finančné prostriedky namiesto
žalovaných uhradené zváračskej škole, a teda môže sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.

8. Žalobca sa v konaní nedomáhal voči žalovanému vrátenia pôžičky, ale počas konania upresnil, že

sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, a takéto právne posúdenie prijal aj súd prvej inštancie,
preto vyhodnotil, že zmluva o pôžičke je neplatná.

9. Podľa § 451 ods. 1, 2 O. z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 O. z. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 456 O. z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 O.z. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je

dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

10. Žalovaný v konaní tvrdil, že zmluvu o pôžičke podpísal a pod nátlakom bol uvedený do omylu
ohľadom toho, s kým zmluvu podpisuje a podpisoval ju iba z dôvodu, aby s ním bola uzatvorená
pracovná zmluva. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že predmetná zmluva je

neplatná v zmysle §37 O. z. Okrem výpovede žalovaného mal súd aj výsluch svedka Q. a H.. E. mal
za preukázané, že takéto konanie žalobcu so žalovaným bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto
je zmluva neplatná. Skutočnosť, že žalovaný nepopieral absolvovanie zváračských kurzov, ani to, že
získal certifikát, nebola sporná v konaní. Tak isto nebolo v konaní sporné to, že žalobca zaplatil za
žalovaného H.. E. 1330 eur, pričom žalovaný bol v období od 07.02.2014 do 23.05.2014 zamestnancom

spoločnosti V.-W., s.r.o. na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a v skúšobnej dobe zo strany
zamestnávateľa bol s ním skončený pracovný pomer ku dňu 25.03.2014. Podmienkou zamestnania v
danej spoločnosti bolo absolvovanie zváračských kurzov zamestnancami za účelom výkonu povolania v
cudzine, a to vo E.. Pracovný pomer so žalovaným bol skončený z dôvodu, že investor zo zahraničia od
projektu ustúpil. Teda zamestnávateľ žalovanému nemohol zabezpečiť práce v súlade s uzatvorenou

pracovnou zmluvou. Žalovaný pre zamestnávateľa nevykonal žiadnu prácu, a zo strany zamestnávateľa
mu neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky ako náhrada mzdy za vykonanú prácu. Spornou nebola
ani tá skutočnosť, že medzi stranami sporu bola ústne uzavretá dohoda o tom, že žalovaný absolvuje
zváračské kurzy a ich cenu neuhradí priamo, ale z jeho mzdy, ktoré mu vyplatí zamestnávateľ, mu táto
suma bude postupne zrážaná za účelom jeho postupnej úhrady veriteľovi a to zváračskej škole H.. E..

Z príjmového dokladu a výsluchu svedka H.. E. bolo zistené, že žalobca zaplatil H.. E. za žalovaného
1330 eur za tento zváračský kurz. Taktiež žalovaný pred súdom uviedol, že absolvoval tento kurz a
nezaplatil za neho žiadnu sumu ani H.. E., ani žalobcovi. Následne aj faktúra č. XX/XXXX na č.l. 29
bola vyhodnotená súdom tak, že táto faktúra bola vystavená aj s príjmovým dokladom len pre účely
predloženia z úradu práce za účelom splnenia povinnosti pri poskytnutí peňažného príspevku na tento

zváračský kurz tak, ako to bolo vysvetľované svedkom H.. E.. Zo strany žalovaného bola vznesená aj
námietka premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.11. Podľa § 100 ods. 1 O. z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovené §101
- 110. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemôže
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1, 2 O. z. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

12. Zo strany žalobcu bola žaloba podaná na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX a nakoľko žalobca
uhradil finančné prostriedky dňa XX.XX.XXXX žaloba bola podaná v zákonnej premlčacej dobe. Aj keby
súd vychádzal z toho, že došlo k zmene právnej kvalifikácie, na základe ktorej bol nárok uplatnený v
priebehu súdneho pojednávania a to v čase plynutia premlčacej doby súd len poukazuje, že súd nie

je viazaný právnym odôvodnením nároku a taktiež je potrebné uviesť to, že samotná zmena právnej
kvalifikácie nemá za následok aj zmenu žaloby, kedy by bolo možné prihliadať to, že až od pripustenia
zmeny žalobného petitu by začala plynúť premlčacia doba. V danom prípade tomu tak nebolo, pretože
žalobca k žalobe síce žiadal zaplatenie 1330 eur z titulu vrátenia pôžičky, avšak v zmluve o pôžičke boli
uvedené skutkové okolnosti rovnaké, ktoré sú použiteľné pre uplatnenie nároku z titulu bezdôvodného

obohatenia, keďže suma 1330 eur mala predstavovať sumu určenú na úhradu nákladov spojených s
úhradou nákladov základného kurzu zvárania v ochrannej atmosfére taviacej sa elektródou Z - M1 a
zaškolenie na drážkovanie uhlíkovou elektródou, ktorú pre dlžníka zabezpečí X. E.. Súd teda udáva, že
aj keď žalobca zmenil právnu kvalifikáciu svojho nároku, nešlo o zmenu žaloby. O zmenu žaloby by išlo
len vtedy, ak by boli natoľko zmenené skutkové okolnosti, že by vyústili do zmeny právnej kvalifikácie

žalobného návrhu, o ktorom by súd najprv musel rozhodnúť, že pripúšťa zmenu žalobného návrhu a
vtedy by bolo možné prihliadať k tomu, že či tento zmenený žalobný petit je uplatnený včas, alebo je
nárok premlčaný. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca namiesto žalovaného
uhradil cenu ním absolvovaných zváračských kurzov, plnil namiesto neho to, čo mal plniť sám žalovaný.
Sumu 1330 eur žalovaný neuhradil, tak došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu,

ktoré je povinný žalobcovi vydať.

13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania
podľa úspechu patril žalobcovi, ktorý však náhradu trov konania nežiadal priznať, preto súd vyslovil, že
žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.