Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 18, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113214025
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4113214025.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Jankou Benkovičovou v právnej veci žalobcov: 1. U.. K. G., bytom E.,

J. XX, 2. U.. I. G., bytom E., J. XX, zastúpený JUDr. Norbert Kálmán, advokátska kancelária so sídlom
Nitra, Sv. Beňadika 30/B proti žalovanej: A.. S. S., bytom E., Y. X zastúpená JUDr. CIMRÁK s.r.o. so
sídlom Nitra, Štefánikova 7, o zaplatenie sumy 33.193,92 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaná má nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobu domáhali, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 33.193,92 € s
príslušenstvom titulom nevrátenej pôžičky na základe ústnej zmluvy o pôžičke, podľa ktorej jej dňa

1.2.2006 bezhotovostným spôsobom túto sumu poukázali prevodom z účtu žalobcu v 1. rade na účet
žalovanej, pričom išlo o prostriedky patriace do BSM žalobcov, termín splatnosti pôžičky nebol určený
a bola splatná na výzvu žalobcov.
Okresný súd Nitra vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C/49/2014 - 111 zo dňa 7.12.2014 tak, že
žalobu zamietol a na základe odvolania žalobcov, Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 6Co/63/2015
- 133 zo dňa 29.2.2016 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu na ďalšie konanie
s tým, že prvostupňový súd napriek argumentácii žalobcov, že išlo o poskytnutie pôžičky a nie o

vyplatenie preddavku zo zisku sa k tomuto dostatočne nevyjadril a tak úplná absencia reakcie súdu
na zásadné otázky predkladané žalobcami je najväčším nedostatkom preskúmavaného rozsudku.
Taktiež sa podrobnejšie nezaoberal ( i napriek vznesenej námietke premlčania ) navrhovaným petitom
o určenie splatnosti dlhu a tieto významné argumenty bolo potrebné podložiť výsledkami vykonávaného
dokazovania vo veci vednej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 12C/49/2010. Vyčítal súdu prvého
stupňa, že išlo o závažné argumenty žalobcov, s ktorými sa súd prvého stupňa bol povinný vysporiadať
racionálne a logickým spôsobom, čo sa nestalo.

Právny zástupca žalobcov uviedol, že v spise vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 12C/49/2010 sa
nespomína poskytnutie sumy 1 milióna Sk zo strany žalobcov, uvádzal sa dátum, ale išlo o iné platby a
tieto sa netýkajú sumy, ktorá je predmetom sporu. Ďalej poukázal na iný spis vedený na tunajšom súde v
senáte 7C, ktorý sa týkal pohľadávok združenia, v ktorom konaní na strane žalobcov vystupovala matka
žalovanej a tá sa domáhala určenia, že pohľadávky patria do združenia a sú predmetom združenia,
pričom žaloba bola zamietnutá, išlo o vlastné pohľadávky v tomto konaní, nepatrili do združenia, ale
boli výlučne žalobcu, ktorý podnikal nielen v rámci združenia, ale aj samostatne. Poukázal na to, že

predmetom nároku žalobcov je pôžička, ktorej plnenie nebolo sporné, pričom zároveň sa domáha
určeniaajsplatnostitejtopôžičky.Uviedol,žeakbymalpravdivýargumentžalovanej,žeišloopreddavok
zo zisku, tak poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom pod sp.zn. 12C/49/2010 sa toto tvrdenie
nespomína a slúžil by pre obe strany, teda ak by žalobca v konaní 12C spomínal a uplatňoval túto sumu,tak by to aj uvádzal v uvedenom konaní, avšak nikdy takúto námietku neuplatnil a tvrdil, že išlo o pôžičku,
ak by mal vedomosť o tom, že išlo o vyplatenie z titulu združenia, bol by týmto argumentoval, avšak
vedomosť o tom nemal. Vyjadril sa, že nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve žalobcov, ktorí by sa boli

bránili vyplateniu tejto sumy v konaní 12C, čím by boli zlepšili svoju situáciu, pričom obe strany vedeli, že
nemá nič spoločné s vyporiadaním združenia, čoho dôkazom je aj vyplatenie sumy z iného účtu, teda sa
netýkala činnosti združenia, išlo len o pôžičku a iný dôkaz okrem tvrdenia žalovanej, že ju vráti keď bude
mať prostriedky nebol v konaní z jej strany preukázaný, v dôsledku čoho je jej obrana neakceptovateľná
a nie je možné ju považovať za pravdivú.

Právny zástupca žalovanej uviedol, že v konaní sp.zn.12C/49/2010 je predmetom vyporiadanie
združenia, pričom žalovaná uvádzala, že suma 1 milión Sk sa týkala vyplatenia zisku za rok 2005 a
nie vyplatenia sumy z titulu vyporiadania združenia. Poukázal na skutočnosť, že pred orgánmi činnými
v trestnom konaní žalovaná a jej matka uvádzali, že táto suma jej bola vyplatená ako preddavok zo
zisku za rok 2005, pretože za uvedený rok neboli uhradené všetky pohľadávky, nemal vedomosť, či
to vyplýva z účtovných dokladov, žalovaná nepožadovala 1 milión Sk, stretávali sa v roku 2006 a na

základe vzájomnej komunikácie k tejto sume dospeli, teda že išlo len o preddavok zo zisku. Ďalej
poukázal na písomný záverečný návrh, v zmysle ktorého si žalovaná nie je vedomá žiadnej zmluvy o
pôžičke a túto skutočnosť potvrdili aj vypočutí svedkovia, ani v ústnej forme nedošlo k uzavretiu zmluvy o
pôžičke a žalovaná nemala vôľu si požičať od žalobcov nejaké peniaze, pričom absencia vôle účastníka
uzavrieť daný právny úkon bez ďalšieho zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pretože v čase

uzatvorenia žalobcami tvrdenej zmluvy o pôžičke neexistovala na strane žalovanej a ani potom vôľa
ju uzavrieť a podporujú to aj výpovede svedkov v zmysle uznesení OR PZ a Okresnej prokuratúry
Nitra. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v žalobe uvádzali žalobcovia, že pôžička bola splatná na ich
výzvu, termín splatnosti nebol určený a následne po zmene petitu sa domáhajú určenia splatnosti dlhu,
nakoľko podľa nich bol čas plnenia dlhu ponechaný na vôľu dlžníka, čo je v zjavnom rozpore so zisteným

skutkovým stavom a k zmene petitu došlo preto účelovo. Poukázal na výpoveď žalobkyne v 1.rade,
ktorá aj po zmene petitu potvrdila tvrdenia, že oni mali vyzvať žalovanú na vrátenie dlhu a aj tak urobili.
Pre prípad, že by súd mal za preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu, vzniesol
námietku premlčania, ktorá premlčacia doba začala plynúť od 2.2.2006.
Súd okrem výsluchu strán sporu, svedkov doplnil dokazovanie oboznámením sa s výpismi z účtov, so

zápisnicami o konfrontácii a z pojednávaní a v konaní vedenom pod sp.zn. 12C/49/2010, s uznesením
OS Nitra, s uznesením OR PZ Nitra, s výzvou na vrátenie pôžičky, s potvrdeniami o daňovom priznaní, s
daňovým priznaním žalobcu v 1. rade za rok 2005 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:
Z výpisu z účtu žalobcu v 1.rade vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX
bolo zistené, že dňa 1.2.2006 bol daný jednorázový príkaz na úhradu sumy 1 milión Sk na účet č.

XXXXXXXXXX/XXXX s poznámkou S. S. - žalovaná.
Z výpisu z účtu žalovanej vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX za
obdobie 1.5. až 31.5.2006 bolo zistené, že jej na tento účet bol pripísaný bezhotovostný vklad vo výške
300.000,- Sk z účtu XXXXXXXXXX/XXXX od U.. K. G., kde na výpise je dopísaná poznámka - taťkov zisk
a za obdobie od 1.8. - 31.8.2006 jej pripísaná suma 50.000,- Sk z toho istého účtu, kde je poznámka zisk.

Z písomnej výzvy žalobcu v 1.rade zo dňa 12.7.2010 označenej ako výzva na vrátenie pôžičky vyplýva,
že dňa 1.2.2006 U.. K. G. poskytol pôžičku 1 milión Sk, k odovzdaniu ktorej malo dôjsť bezhotovostným
spôsobom z účtu U.. G. na účet žalovanej s tým, že čas vrátenia pôžičky nebol určený, na základe
dohody strán malo dôjsť k vráteniu pôžičky po výzve zo strany veriteľa a preto bola vyzývaná do 15 dní
od doručenia výzvy na vrátenie poskytnutej pôžičky veriteľovi U.. G.. Predmetná výzva je podpísaná

žalobcom v 1. rade a v záhlaví je uvedené aj zastúpenie žalobcu v 1.rade právnym zástupcom
JUDr. Norbertom Kálmánom totožným v tomto konaní. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Nitra zo
dňa 21.12.2011 č. 3Pv455/10-42 vyplýva, že bola zamietnutá sťažnosť splnomocnenca poškodených -
žalovanej a jej matky vo veci trestného stíhania pre obzvlášť závažný zločin podvodu v štádiu pokusu,
ktoré oznámenie bolo založené na skutkovom základe, že páchateľ v roku 2006 v Nitre sa pokúsil

prisvojiť si majetok účastníka združenia s názvom Nitros nebohého A. D. nar. XXXX, ktorý zomrel dňa
XX.X.XXXX tým, že v roku 2006 podal v mene nebohého daňové priznanie za rok 2005, ktoré boli
oprávnení podať iba jeho dedičia, kde vyčíslil majetok vo výške 5.534.466,- Sk a pohľadávky vo výške
4.046.633,- Sk a následne v roku 2007 podal opravné daňové priznanie za rok 2005, kde uviedol výšku
pohľadávok nula, hodnotu majetku 1.487.833,- Sk. Z obsahu predmetného odôvodnenia vyplýva, že

riadne daňové priznanie pre daň z príjmov fyzických osôb za A. D. za rok 2005 ako aj opravné štatistické
hlásenie o výkaze o majetku a záväzkoch za rok 2005 vyplnila žalobkyňa v 2.rade - U.. I. G., podpísal
ich žalobca v 1.rade a z daňového priznania vyplýva, že základom dane za rok 2005 je suma 416.326,-
Sk, daň z príjmu FO je 62.394,- Sk, preddavok bol zaplatený vo výške 19.756,- Sk a doplatok dane činil42.400,- Sk. Medzi žalobcom v 1.rade a neb. otcom žalovanej A. D. bolo uzavreté občianske združenie
Nitros, ktoré zaniklo dňom 15.2.2006, kedy došlo k úmrtiu A. D. a v súčasnosti prebieha na F. súde E. pod
sp.zn. XXC/XX/XXXX konanie o vyporiadanie majetku združenia. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX

vypracovaného U.. A. T. pre potreby trestného konania vyplýva, že výška majetku účastníkov združenia
Nitros bola ku dňu 31.12.2005 vo výške 11.068.931,- Sk, ktorá hodnota sa nezmenila ani v opravnom
výkaze o majetku a o záväzkoch pre daň z príjmu fyzických osôb za rok 2005 za A. D., obaja členovia
združenia majú z predmetného majetku podiel 50 % teda každý z nich podiel v hodnote 5.534.465,50,-
Sk, k 31.12.2005 evidovalo združenie pohľadávky vo či iným subjektom (svojím dlžníkom) vo výške

8.093.266,70 Sk, pričom pohľadávky v hodnote 7.974.246,70 Sk vznikli v období od 18.10.2005 do
31.12.2005. Zo správy Daňového úradu Nitra 1 vyplynulo, že daňová povinnosť A. D. ohľadne dane z
príjmu FO za rok 2005 sa tým, že žalobca v 1.rade potom ako podal daňové priznanie dňa 29.3.2006 za
rok 2005, kde vyčíslil hodnotu majetku a pohľadávok A. D. vo výške 4.992.691,- Sk, z toho pohľadávky
3.331.861,- Sk a podal dňa 11.4.2007 opravný výkaz o majetku a záväzku pre daň za rok 2005, kde
vyčíslil hodnotu majetku a pohľadávok A. D. ako pohľadávky 0 Sk, majetok 1.487.833,- Sk sa nezmenila

a zostala vo výške 42.000,- Sk.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka ( len OZ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Prejav vôle formou konania alebo opomenutia sa môže uskutočniť buď výslovne - ústne či písomne,
alebo konkludentným činom, t. j. iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť (napr. súhlasné pokývanie hlavou, stisk ruky ako znak prejaveného súhlasu). Právne úkony
plnia v súkromnom práve funkciu právneho dôvodu pre vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu.
Právny úkon (ako subjektívna právna skutočnosť) smeruje najmä ku vzniku, zmene alebo zániku práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Slovo „najmä“ v definícii právneho
úkonu znamená, že prejav vôle konajúceho môže sledovať i iný cieľ, ako je vznik, zmena alebo zánik
práv a povinností. Tak je tomu napr. v prípade uzavretia záložnej zmluvy (§ 151b OZ, na základe ktorej
sa zabezpečuje už vzniknutý záväzok medzi dlžníkom a veriteľom. Pojem právneho úkonu má podľa
zákona tieto zložky: a) ak má ísť o právny úkon, musí tu byť prejav vôle, b) náležitosťou prejavu vôle

je to, aby naň boli viazané právne následky, ktorými sú vznik, zmena alebo zánik práv či povinností, c)
prejav vôle musí byť dovolený (uznaný) právnym poriadkom („právnymi predpismi“), d) právne predpisy
musia s prejavom vôle skutočne spájať zamýšľané právne následky.
Základným pojmovým prvkom právneho úkonu je prejav vôle, ktorý smeruje ku vzniku, zmene alebo
zániku práv či povinností. Vôľa a jej prejav navonok predstavujú konštitutívny základ každého právneho

úkonu. Vôľa je javom psychického vnútra človeka, a preto sama osebe nie je navonok zrejmá. Môže mať
význam len vtedy, ak je vyjadrená navonok (objektivizovaná) prostredníctvom jej prejavu tak, aby bola
spoznateľná iným subjektom, t. j. spravidla tými fyzickými a právnickými osobami, ktorým je adresovaná.
Podľa vyjadrovacích prostriedkov - ako z vyššie uvedeného vyplýva - je okrem výslovného prejavu
(včítane prejavu písomného) právom aprobovaný i prejav urobený mlčky (konkludentne), t. j. akýkoľvek

nevýslovný prejav, ktorý s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vylučuje pochybnosti o tom, ako
je vôľa týmto spôsobom prejavená. Ďalším pojmovým znakom právneho úkonu je to, aby prejavená
vôľa smerovala k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Právne následky sú zvyčajne chceným
následkom prejavu vôle, pričom tieto následky spočívajú vo vzniku alebo v zmene, alebo v zániku práv a
povinností. Obsahom právneho úkonu je obsah prejavu vôle. Obsahové zložky právnych úkonov možno

rozlišovať podľa toho, s akou pravidelnosťou sa v právnych úkonoch vyskytujú. Všetky právne úkony
k svojej platnosti vyžadujú podstatné zložky.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 odseku 2 OZ tohto zákonného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Oprípadbezdôvodnéhoobohateniapodľa§451ods.2OZidevtedy,aksaniekomuposkytloplneniebez
právneho dôvodu (conditio indebiti). Ide o prípady, keď právny dôvod, ktorý by zakladal právo na plnenie
(niečo dať, niečo vykonať v prospech inej osoby), neexistoval od začiatku. Plnenie môže spočívať v tom,

že sa poskytla nejaká vec (peniaze), postúpila pohľadávka, zriadilo právo, vykonala nejaká práca atď.
bez toho, aby na to existoval právny titul (napr. zmluva). Bezdôvodné obohatenie môže spočívať v tom,
že ten kto plnil, predpokladal právny dôvod, avšak v skutočnosti od začiatku žiadny právny dôvod nebol
(napr. ak niekto zaplatil inému určitú peňažnú sumu bez existencie právneho dôvodu).Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 564 OZ ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa
okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
Doba splnenia (splatnosť) pohľadávky vyplýva buď zo zmluvy účastníkov, alebo je stanovená právnym
predpisom alebo rozhodnutím. Zmluve môže byť ponechané jej určenie účastníkmi záväzkového

právnehovzťahu.Prípad,kedyjeurčeniesplatnostizverenéveriteľovi,jeupravenýv§563.Vustanovení
§ 564 OZ je upravený, naopak, prípad, keď doba splnenia záväzku je ponechaná na vôľu dlžníka.
Niekedy sa stáva, že deň splatnosti pohľadávky je určený tak, že dlžník môže splniť, kedy bude chcieť
alebo kedy bude môcť. Ponechanie doby plnenia na vôľu dlžníka má ten význam, že veriteľ nemôže
požadovať splnenie skôr, ale dlžník by mohol plniť aj skôr, než je doba splatnosti dlhu. Ak však dlžník
ani v primerane dlhej dobe dlh nesplní alebo s plnením otáľa, potom veriteľ môže žiadať, aby súd určil,

kedy sa má dlh splniť. V ustanovení § 564 OZ je zakotvená sudcovská doba plnenia. Ide o prípad,
keď dobu splnenia určuje súd na návrh veriteľa, ktorý na súde hľadá právnu ochranu, lebo dlžník nie je
ochotný splatiť splatný dlh. Sudca, ktorý rozhoduje o žalobe veriteľa o plnenie, v rozsudku spravidla uloží
povinnosť, ktorú je potrebné splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.
Dlhšiu lehotu súd uloží najmä vtedy, ak je dlžník povinný vykonať nejaké práce alebo určité konanie,

pričom prihliadne na osobitné pomery dlžníka. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia (§ 160 ods. 1 OSP )
Domáhať sa určenia doby plnenia dlhu žalobou na súde môže veriteľ nielen vtedy, keď je plnenie
výslovne ponechané na vôľu dlžníka, ale aj v tých prípadoch, v ktorých splnenie záväzku závisí od

okolnosti, ktorú môže ovplyvniť len dlžník (porovnaj Rc 47/1993). Veriteľ v týchto prípadoch nemôže sám
určiť dobu splnenia, a to ani tým, že požiada dlžníka o splnenie. Veriteľ môže iba navrhnúť súdu, aby
doba splnenia bola určená s prihliadnutím na dobré mravy (porovnaj R 28/1984). Veriteľ sa bude na súd
obracať najmä v prípadoch, keď v zmluve bolo dohovorené, že dlžník zaplatí, až bude môcť alebo chcieť.
Prenechanie času splnenia dlhu na vôľu dlžníka neznamená, že dlžník môže so splnením dlhu otáľať a

odkladať ho na neurčitý čas. Takéto počínanie by bolo v rozpore dobrými mravmi. V týchto prípadoch
nemôžedobusplatnostipohľadávkyurčiťsámveriteľ(pretonatentoprípadnemožnopoužiťustanovenie
§ 563 OZ). Prípadná výzva veriteľa adresovaná dlžníkovi, aby plnil, zostala bez právneho významu.
Žaloba veriteľa požadujúca priamo uloženie povinnosti dlžníka plniť bez toho, aby jej predchádzalo
právoplatné rozhodnutie súdu určujúce dobu, kedy má dlžník splniť, by bola predčasná. Preto musí súd

určiť na návrh veriteľa čas plnenia podľa okolností konkrétneho prípadu a v súlade s dobrými mravmi,
pritom vezme zreteľ na to, čo bolo príčinou, že dlžník dosiaľ dlh nesplnil.
Podľa§657OZzmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Zmluvou o pôžičke vzniká medzi veriteľom a dlžníkom právny vzťah - pôžička. Zmluvou o pôžičke

prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu do uplynutia dohodnutej doby veci rovnakého (toho istého) druhu,
pričom môže ísť o odplatný alebo bezodplatný právny vzťah. Tento právny vzťah nevyžaduje osobitnú
formu, preto zmluva o pôžičke môže byť uzavretá ústne, konkludentne (mlčky) alebo v písomnej forme.
Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie veci na voľné nakladanie, b/ druhovo určené

veci, c/ dočasnosť (prenechanie na dohodnutú dobu), d/ povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a e/
doba splatnosti jej vrátenia. Aj keď je zmluva o pôžičke neformálnym právnym úkonom, je reálnou
zmluvou (kontraktom), čo znamená, že na uzavretie takejto zmluvy je treba, aby bol odovzdaný predmet
pôžičky (peniaze) veriteľom dlžníkovi a to či už fyzickým predaním peňazí alebo napr. bezhotovostným
spôsobom. V prípade, že účastníci takéhoto záväzkového právneho vzťahu uzavreli písomnú zmluvu,

je k existencii vzniku (platnosti) takéhoto záväzku treba odovzdanie predmetu pôžičky.
Veriteľ, ktorý sa žalobou na súde domáha od dlžníka, aby mu vrátil požičané peniaze, musí v zmysle
§ 657 OZ splniť dôkaznú povinnosť nielen o tom, že s dlžníkom v určitom čase uzavrel zmluvu o
pôžičke peňazí, ktoré mu mali byť v dohodnutej dobe dlžníkom vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze
dlžníkovi skutočne požičal (prenechal mu ich, odovzdal mu ich) a to či už v hotovosti alebo formou

bezhotovostného platobného styku.
K podobnej argumentácii, vychádzajúcej z rovnakej právnej úpravy, dospel aj Najvyšší súd Českej
republiky vo veci pod sp. zn. 33Cdo 3878/2008-138, keď judikoval, že ak k pôžičke dochádza na základe
zmluvy, podľa ktorej veriteľ poskytne (prenechá) peniaze dlžníkovi, ktorý sa ich zaväzuje vrátiť pouplynutí dohodnutej doby, potom v spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so
žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh
riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že

podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ
uniesol dôkazné bremeno. Pôžička je reálnym kontraktom a tak okrem samotného uzavretia zmluvy je
treba ešte ďalší úkon, ktorým je prenechanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.
Súd opakovane uvádza, že nemal za preukázané tvrdenie žalobcov o uzavretí zmluvy o pôžičke, od
ktorej odvodzovali žalobcovia svoj nárok.

V danom prípade súd nemal preukázané, že zo strany žalovanej došlo k vzniku akéhokoľvek dlhu
- záväzku z iného právneho titulu a napriek skutočnosti, že plnenie zo strany žalobcov prijala, teda
výška a prijatie plnenia nebolo sporné, a i keď podľa vyjadrenia žalovanej išlo o plnenie z titulu
vyplatenia zisku patriaceho jej nebohému otcovi, súd s poukazom na nepreukázaný zmluvný vzťah
medzi stranami ohľadne uzavretia zmluvy o pôžičke ako aj vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
dospel k záveru, že nárok žalobcov je premlčaný, pretože predmetné plnenie je možné považovať

iba za plnenie bez právneho dôvodu - bezdôvodné obohatenie sa žalovanej, keďže iný titul pre prijaté
plnenie zodpovedajúcej výške žalovanej sumy nebol v konaní preukázaný. Zo strany žalovanej nebol
preukázaný jej prejav smerujúci k uzavretiu dvojstranného právneho úkonu a to uzavretie zmluvy o
pôžičke, tomu nezodpovedá ani jej výpoveď a teda v danom prípade nemožno hovoriť o akomkoľvek
dlhu z jej strany. V konaní nebolo preukázané ani to, že išlo o plnenie z titulu vyplatenia preddavku zo

zisku za rok 2015, preto súd považoval plnenie poskytnuté žalobcami žalovanej jednoznačne za nárok
vyplývajúci z titulu bezdôvodného obohatenia.
V danom prípade právny zástupca žalobcov argumentoval zmluvným vzťahom a to ústnou zmluvou o
pôžičke BSM bez dohodnutej lehoty splatnosti, pričom táto argumentácia nebola v konaní preukázaná
bez pochybností a na základe objektívnych dôkazov a to aj s poukazom na dobu, kedy boli peňažné

prostriedky poukázané žalovanej vo februári 2006, pričom z vzťahy medzi stranami sporu sa zhoršili už
v lete 2006 a dôkazom zhoršenia vzťahov je aj prebiehajúce konanie o vyporiadanie združenia vedené
na tunajšom súde pod spisovou značkou 12 C 49/2010, preto je pre súd neprijateľný argument právneho
zástupcu žalobcov o vzniku zmluvného vzťahu pôžičky, ktorej by sa nedomáhali za dobu 7 rokov.
Rovnako nepresvedčivé boli aj vyjadrenia žalobcov ohľadne vyzývania žalovanej k vráteniu dlhu, ktoré

tvrdenia boli v rozpore s pôvodnou argumentáciou ich právneho zástupcu, ktorý svoju argumentáciu
menilo a prispôsoboval dôkazom, ktoré boli v konaní vykonávané. Tvrdenia žalobcov nepodporil
ani dôkaz a to výsluchom bývalého manžela žalovanej ktorý uviedol, že ani nemal vedomosť o týchto
finančných prostriedkoch, pričom je pravdepodobné, že by o nich vedomosť mal, ak by si bola žalovaná
od žalobcov požičala a to za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na podnikateľskú činnosť

jej otca a manžela. Súd teda opakovane dodáva, že nemal preukázané v konaní, že suma vyplatená
žalobcami žalovanej predstavovala pôžičku, ani skutočnosť, že išlo o vyplatenie preddavku zo zisku,
preto súd ustálil, že v danom prípade išlo o bezdôvodné obohatenie zo strany žalovanej.
Podľa názoru súdu je predmetný nárok zo strany žalobcov nepreukázaný, uplatnený tendenčne ako
reakcia na prebiehajúce konanie o vyporiadanie majetku zaniknutého združenia po smrti otca žalovanej,

ktorý bol členom predmetného združenia.
Napriek skutočnosti, že súd nie je viazaný právnym posúdením veci, jedinou nespornou skutočnosťou,
bolo prijatie žalovanej sumy žalovanou. Nebolo, ale preukázané, že došlo k uzavretiu právneho vzťahu,
uzavretia zmluvy o pôžičke. Skutočnosť, že v konaní o vyporiadanie majetku zaniknutého združenia,
nikto zo strán sumu, ktorá je predmetom tohto sporu neuvádzal je bez právneho významu, pretože

žiadne dôkazy okrem protichodných tvrdení strán sporu nepreukazujú tvrdenia žalobcov, že išlo o
pôžičku, ale ani tvrdenie žalovanej, že išlo o vyplatenie preddavku zo zisku. Súd preto zotrváva na
právnom posúdení veci, že zo strany žalovanej išlo o bezdôvodné obohatenie a to plnením bez právneho
dôvodu. Pokiaľ ide o 2. petit žaloby, ktorého zmenu súd v priebehu konania pripustil, k tomuto súd
uvádza, že išlo iba o reakciu na tvrdenia a argumenty žalovanej a to zo strany žalobcov a to s poukazom

na vznesenú námietku premlčania, pričom povinnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie - plnenie bez
právneho dôvodu vzniká ihneď po jeho prijatí a od vtedy plynie aj premlčacia lehota. Lehotu na vrátenie
bezdôvodného obohatenia nie je možné oddialiť, alebo určiť, pretože subjekt, ktorý prijal bezdôvodné
obohatenie je povinný ho vrátiť po jeho prijatí . Súd zariadil intenciami odvolacieho súdu a ani z
pripojeného spisu pod spisovou značkou 12 C 49/2010 nevyplýva že išlo o sumu, ktorá by sa mala

zohľadniť v rámci vyporiadania združenia . Z pripojeného spisu nevyplývajú a neboli zistené žiadne
skutočnosti týkajúce sa žalovanej sumy v tomto konaní. Súd preto opakovane dodáva, že išlo o plnenie
z titulu bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Vzhľadom na uvedené súd zamietol žalobu
a to nielen ohľadne nároku žalobcov o zaplatenie žalovanej sumy, ale aj ohľadne 2. petitu žaloby,že je nepochybné keďže súd nárok žalobcov nepovažoval za dôvodný z titulu poskytnutej pôžičky.
Dôkazné bremeno a povinnosť tvrdenia na preukázanie predmetného nároku zaťažovalo žalobcov a nie
žalovanú, nakoľko však žalobcovia toto dôkazné bremeno neuniesli. na základe uvedeného súd tak ako

predchádzajúcom rozhodnutí, tak aj v tomto ďalšom rozhodnutí po zrušení odvolacím súdom zotrváva
na svojom stanovisku, s tým že nárok žalobcov nebol preukázaný a žalobu bolo nutné zamietnuť . Súd
uvádza že tým že žalobu zamietol rozhodol o v celom predmete konania, teda nielen o nároku žalobcov
o zaplatenie sumy, ale aj o nároku žalobcov ktorým sa domáhali určenia, že dlh žalovanej vo výške
33.193,92 eura je splatný do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní, pričom v konaní mala
žalovaná plný úspech a preto jej súd s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na
plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Poučenie: Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.