Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207473
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116207473.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky: M. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., Y. F. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom A.,
V. L. XXXX/XA a manžela navrhovateľky: C. S. nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Y. F. XXXX/XX, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Advokáti Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Závodská cesta 3911/24, IČO:

36 864 455, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: E. S.
nar. XX.XX.XXXX a A. S., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 30P/93/2016-307 zo dňa 19.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, odvolaním
nenapadnutý, ostáva n e d o t k n u t ý .

V ostatnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina rozhodol o rozvode manželstva a úprave rodičovských

práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že manželstvo účastníkov rozviedol.
Ohľadom výchovy a stretávania sa schválil medzi rodičmi uzatvorenú rodičovskú dohodu v tom znení,
že maloleté deti E. a A. sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a upravený bol styk otca s deťmi počas školského
roku aj letných prázdnin. Otec maloletých detí bol zároveň zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu
maloletého E. výživným vo výške 150,00 Eur mesačne, na výživu maloletej A. výživným vo výške 120,00

Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku o rozvode. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie zdôvodnil s poukazom na ust. § 24 Zákona
o rodine, resp. ust. § 25, § 62 a § 75 Zákona o rodine. Konštatoval, že manželstvo účastníkov je vážnym
spôsobom a dlhodobo narušené, neplní svoje základné funkcie, preto rozhodol o rozvode a na čas
po rozvode upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom s prihliadnutím na ich odôvodnené

potreby, ako aj na možnosti a schopnosti rodičov. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust.
§ 52 CMP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu, čo
do výroku o výživnom, podal odvolanie otec maloletých detí. Napadol výrok, ktorým súd rozhodol
o výške výživného. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci,

nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi a tvrdeniami otca, na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 CSP). Súd by mal skúmať faktické príjmy a výdavkypovinného, pričom súd v odôvodnení rozsudku len stručne uviedol vyjadrenia otca a matky ohľadom
ich mesačných príjmov a výdavkov, ako aj ohľadom výšky mesačných výdavkov oboch maloletých detí.
Súd sa nedostatočne vysporiadal s odôvodnenými potrebami detí a majetkovými pomermi otca. Matka

maloletýchdetívpriebehukonaniamenilapožadovanúvýškuvýživnéhoodsumy180,00Euražposumu
250,00 Eur mesačne. K tomu, že takto navrhovaná výška výživného je nereálna, dospel aj súd, keď
stanovil výživné na E. 150,00 Eur mesačne a na maloletú A. 120,00 Eur mesačne. Aj takto stanovené
výživné je nad možnosti otca s prihliadnutím na jeho príjmy, ako aj skutočnosť, že po odchode matky zo
spoločnej domácnosti ostali na ňom všetky záväzky a pasíva pochádzajúce z manželstva a súvisiace

so správou spoločného majetku. Tieto výdavky znáša otec sám. Nestotožnil sa ani s deklarovanými
výdavkami, ktoré má mať matka v súvislosti so zabezpečením potrieb maloletých detí. Otec maloletých
okrem výživného uhrádza aj mesačné poistenie každému z detí vo výške 11,50 Eur a náklady na
telefón synovi 10,00 Eur mesačne. Po zohľadnení majetkových pomerov otca a odôvodnených potrieb
maloletých detí považuje za dostatočnú výšku výživného 100,00 Eur mesačne na každé dieťa. Poukázal
tiež na opakovanú pracovnú neschopnosť v rokoch 2016 a 2017, čo viedlo k zníženiu jeho príjmu.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne vymedzenie navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolací súd
zmenil a vo výroku o výške výživného zaviazal otca na platenie na maloletého E. vo výške 100,00 Eur
a na maloletú A. vo výške 100,00 Eur mesačne na čas po rozvode manželstva.

3. K podanému odvolaniu sa matka maloletých detí ani opatrovník nevyjadrili.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 65 a § 66 CMP a
postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Výrok o rozvode manželstva rozsudku
súdu prvej inštancie ostal nedotknutý.

5.Zpreskúmavanéhorozhodnutia,akoajspisovéhomateriáluodvolacísúdzistil,žepredmetomkonania
je rozhodovanie o rozvode manželstva a zároveň v zmysle § 100 CMP rozhodovanie o úprave práv
pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Pri rozhodovaní o odvolaní mal odvolací
súd posúdiť, či prvoinštančný súd riadnym spôsobom zistil skutočnosti rozhodné pre určenie výživného

pre maloleté deti na čas po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie prihliadal na odôvodnené potreby
maloletých detí, ako aj na možnosti a schopnosti oboch rodičov. Deti bývajú s matkou v prenajatom byte,
súžiakmizákladnejškoly7.a3.ročníka,okremobvyklýchškolskýchplatiebnavštevujúzáujmovékrúžky
(syn hudobný, dcéra tanečný) a obaja nosia okuliare. Matka maloletých detí má príjem z pracovného
pomeru v priemere 576,00 Eur mesačne v čistom. Otec maloletých detí je konateľ spoločnosti a zároveň

zamestnancom MOBIL WAP SK, s.r.o., okrem toho má príjem aj zo živnosti, ktorú vykonáva ako poradca
ďalšej firmy. Podľa daňového priznania príjmy zo živnosti predstavovali 3.655,00 Eur, výdavky 1.671,00
Eur a základ dane 1.983,78 Eur (rok 2016). V roku 2017 boli vyplatené provízie vo výške 3.253,44 Eur.
Za obdobie 2 - 5/2017 bol príjem otca z pracovného pomeru v priemere 217,00 Eur mesačne. Príjem a
výdaje spoločnosti MOBIL WAP SK, s.r.o. 78.400,00 Eur a 74.111,00 Eur, výsledok hospodárenia pred

zdanením 4.288,96 Eur (rok 2016).

6. Rozsah stanovenia vyživovacej povinnosti sa odvíja od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje
požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k
dieťaťu, ktoré je možno očakávať. Miera potreby je rôzna, závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťu,

od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Výživné
pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie
odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa, ako sú potreby kultúrne, rekreačné, športové
a podobne. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami
rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby

dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho
človeka.Aksúalereálnemožnostiaschopnostiväčšie,odôvodnenýmisúajďalšiepotrebydieťaťa,ktoré
síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný
vývoj dieťaťa.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukázaním na ustanovenie § 62 ods. 1, 5 Zákona
o rodine, v zmysle ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie doúvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, postupoval pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prvej inštancie správne a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu zhoduje a na tieto v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP poukazuje. V danom prípade súd prvej inštancie riadne zdôvodnil svoje rozhodnutie,

primerane opísal stanoviská procesných strán, zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s
ktorými sa odvolací súd stotožnil. Súd zároveň svoje závery primeraným a dostatočným spôsobom v
súlades§220CSPzdôvodnil.Nakoľkoodvolacísúdnezistilžiadnepochybenie,ktorébyvtomtoprípade
dávalomožnosťzrušiťalebozmeniťnapadnutérozhodnutie,rozsudokakovecnesprávnypotvrdil,okrem

výroku o rozvode manželstva, ktorý odvolaním dotknutý nebol.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 CMP v spojení s § 396 CSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).