Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/169/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114215859
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114215859.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: M. A., nar. XX.X.XXXX,
W. XX, XXX XX M., o zaplatenie 4.762,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 13C/76/2014-69 zo dňa 11.11.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.779.076,- Eur s prísl. Náhradu trov konania stranám nepriznal. Napokon vyslovil, že v prevyšujúcej
časti súd žalobu zamieta.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie § 37 ods.1 a § 40 ods.3 Občianskeho
zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že z tvrdených skutočností právo na
úroky a poplatky nevyplýva, teda na unesenie bremena tvrdenia zo strany žalobcu, nemožno mu priznať
súdnu ochranu a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý. Preto má žalobca
z titulu postúpenej pohľadávky nárok iba na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške
111.000,- Sk. Vrátenie bolo pritom dohodnuté v mesačných splátkach po 1.688,- Sk so splatnosťou prvej
splátky od 20.8.2007 (bez toho aby bolo podľa zmluvy zrejmé či sa mala splácať najprv istina a potom

úroky, alebo naopak, prípadne že by malo ísť o rovnomerné splátky istiny a úroku alebo o tzv. anuitné
splátky - teda aká časť splátky mala tvoriť istinu), a dlžná istina by tak bola vrátená v 65 splátkach po
1688,- Sk a 1 splátkou vo výške 1.280,- Sk. V tejto súvislosti súd prvej inštancie pripomenul, že pri riešení
tohto prípadu nie je dôvod favorizovať počet splátok istiny pred ich výškou, ak zo zmluvy nevyplýva
aká časť istiny mala byť v tej ktorej splátke zahrnutá, a rýchlejšie splácanie istiny je pre spotrebiteľa
výhodnejšie (k tomu pozri podporne aj ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka k výkladu prejavu vôle
na ťarchu veriteľa, ktorý zmluvu koncipoval). 34 splátok bolo pritom splatných viac ako štyri roky pred

podaním žaloby do 20.6.2010 (žalovaný z nich časť plnil, a zvyšok je už i premlčaný), a aj žalobca si
uplatnil splátky úveru splatné až od 20.6.2010, preto mu súd priznal sumu zodpovedajúcu zostávajúcim
31 splátkam po 1.688,- Sk a jednej splátke vo výške 1.280,- Sk, teda sume 53.608 Sk (1.779,76 Eur)
spolu s úrokom z omeškania z týchto jednotlivých splátok. Žalovaný je v omeškaní s ich vrátením, apreto mu súd v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. uložil povinnosť na ich zaplatenie spolu so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške
8,75 % ročne z dlžnej sumy uplatnenými v súlade so zákonom odo dňa nasledujúceho po splatnosti

jednotlivých splátok do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, a od tohto dňa z ich súčtu až do
ich zaplatenia, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň vyslovil súd prvej inštancie názor, že ak
nejde o upomínacie konanie, neumožňuje § 232 C.s.p. súdu uložiť povinnosť zaplatiť dlžné peňažné
plnenie, ak je uplatnené v celosti v splátkach. Od júla 2016 podľa názoru súdu prvej inštancie platí, že
možnosť plniť v splátkach vyplýva iba z hmotného práva a nie je daná na úvahe súdu. Prípadná dohoda

o splnení v rozsudku uloženej povinnosti v splátkach je preto plne už len v dispozícií strán sporu.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 255 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§ 262
ods.1, 2 C.s.p. V konaní bol procesne úspešný žalovaný, a preto by mu mal súd v zmysle ust. § 262
ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí, priznať podľa § 255 ods. 1 CSP pomernú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v

zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré
by vydal súdny úradník). Keďže však žalovanému v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu
doposiaľ žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešnejší žalobca na náhradu trov konania nemá
právo, súd nárok na náhradu trov konania stranám nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie v
zmysle ktorého z tvrdení skutočností nevyplýva žalobcove právo na úroky a poplatky a poskytnutý úver
nie je možné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov. Preto navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388
C.s.p. zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že celej žalobe vyhovie, resp. v zmysle ust.§ 389 ods.1

C.s.p. rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si
uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 322,56 Eur.

6. Žalobca namietal, že v časti, v ktorej súd žalobu žalobcu zamietol rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zároveň súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, ktoré žalobca odôvodnil tým, že podanou žalobou si uplatnil len
nárok na zaplatenie nepremlčaných a žalovaným ani čiastočne neuhradených splátok úveru v splátkach
od 20.06.2010 do 20.06.2017 v počte 85 a v celkovej výške 4.762,55 Eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť
svoj záväzok spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach po 1.688,- Sk (56,03 Eur) počnúc

dňom20.08.2007do20.06.2017.Zmluvnéstranysazároveňdohodli,žeúverbudeúročenýpremenlivou
úrokovou sadzbou vo výške 12,35 % ročne. Zo vzniknutého záväzkového vzťahu vznikla povinnosť
právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému úver vo výške 3.684,53 Eur a žalovanému
povinnosť vrátiť poskytnutú sumu právnemu predchodcovi žalobcu spolu s úrokmi, t.j. vrátiť právnemu
predchodcovi žalobcu sumu spolu vo výške 6.667,57 Eur, teda 119 splátok po 56,03 Eur. Žalovaný si

túto zmluvnú povinnosť riadne neplnil a v priebehu zmluvného vzťahu uhradil právnemu predchodcovi
žalobcu titulom úveru len sumu vo výške 1.206,64 Eur. Z prehľadu splátok žalovaného je nesporné,
že splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.06.2017 neboli zo strany žalovaného uhradené ani len
čiastočne. Všetky úhrady žalovaného boli úplnými alebo čiastočnými úhradami splátok úveru splatných
od 20.08.2007 do 20.05.2010. Z uvedeného je nesporné, že žalobca skutkovo a právne vymedzil svoj

nárok na vrátenie nepremlčaných a dosiaľ ani len čiastočne neuhradených splátok úveru splatných
od 20.06.2010 do 20.06.2017. Súčasťou každej splátky je aj splátka zmluvne dohodnutého úroku.
Zmluva podľa názoru žalobcu navyše spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o slovenskej
obchodnej inšpekcií v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Poskytnutý

úver podľa názoru žalobcu nie je možné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov a žalobca nesúhlasí s
názoromsúduvzmyslektoréhoztvrdenýchskutočnostínevyplývažalobcovoprávonaúroky apoplatky.
Žalovaný sa priamo v zmluve zaviazal, že poskytnutý úver vráti s dohodnutým úrokom v pravidelných
mesačných splátkach. Splátky od 20.06.2010 do 20.06.2017 neboli uhradené ani len čiastočne,
a preto je nárok žalobcu v plnom rozsahu preukázaný a dôvodný. Žalobca považuje odôvodnenie

rozsudku za nepreskúmateľné. Nie je mu zrejmé na základe akých úvah súd z vykonaných dôkazov
ustálil, že z tvrdených skutočností nevyplýva žalobcovo právo na úroky a poplatky z úveru. Takýto
záver podľa názoru žalobcu odporuje vykonanému dokazovaniu. Poukázal na článok 46 ods.1 Ústavy
Slovenskej republiky a článok 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zároveňna uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 ObdoV/10/2012 zo dňa 30.05.2013 a
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/90/2013 zo dňa 22.08.2013.

7. Odvolanie bolo doručené žalovanému dňa 14.10.2017. Tento sa k nemu nevyjadril.

8. Odvolací súd pri preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie v danej veci neaplikoval ust.§ 92 ods.8
Zákona o bankách. Preto v zmysle ust.§ 382 C.s.p. vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému
použitiu uvedeného ustanovenia, k posúdeniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu k nároku, ktorý je

predmetom odvolacieho konania z dôvodu, že tento všeobecne záväzne právny predpis v doterajšom
rozhodovaní veci nebol použitý a pre rozhodnutie je aplikácia tohto ustanovenia rozhodujúca.

9. K výzve strán v zmysle ust.§ 382 C.s.p. sa vyjadril žalobca. Podanie označil ako oznámenie
o postúpení pohľadávky. V súvislosti s aktívnou legitimáciou poukázal na skutočnosť, že v konaní
predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími

hárkami preukazujúcimi odoslanie týchto písomnosti žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd mal povinnosť z týchto oznámení
vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník, teda žalovaný
sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky ani jej
prípadnej neexistencie. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 4Obo/210/2001 zo dňa

11.06.2003 a uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/387/2015 zo dňa 04.05.2016, Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 8Co/564/2015 zo dňa 30.11.2015 a Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9Co/133/2013
zo dňa 27.06.2014. Žalobca ďalej zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky. Žalobca zároveň vyslovil názor, že ust.§ 92 ods.1 Zákona o bankách
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. V prípade porušenia

povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods.8 Zákona o bankách nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods.8 Zákona o bankách
nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale
administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods.1 Zákona
o bankách. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods.8 Zákona o bankách nie je

podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky
písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle §
524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúcej
zo Zákona o bankách. Nemôže byť s ňou spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle

ust.§ 50 ods.1 Zákona o bankách. Zároveň žalobca poukázal na výzvu zo dňa 16.07.2008, ktorou
v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust.§ 92 ods.8
Zákona o bankách ukladá, teda že žalovaný bol v mene banky vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a
zároveň bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Zo znenia ust.§ 92 ods.8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom

postúpeniamôžebyťibapohľadávkaalebojejčasť,ktorájeužsplatná.Pokiaľbypredmetnéustanovenie
malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to
v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického
znenia daného ustanovenia. Inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak je klient v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, ale bolo by formulované v tom zmysle, že časť

peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní môže byť predmetom postúpenia. Vzhľadom k
uvedenému je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva.
Nakoľko ust.§ 89 ods.1 Zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahu medzi bankou a klientom odchylne
od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ust.§ 92 ods.8
nevylučuje odchýlku vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od

predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní
omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy.

10. Zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením

termínu splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili
a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru. Právny predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil
žalobca, a to podaním zo dňa15.10.2012. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možnézo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý
dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu
dlhu dlžníka. Týka sa výlučne spôsobu zosplatnenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Preto

navrhli, aby odvolací súd odvolaniu v napadnutej časti v celom rozsahu vyhovel.

11. Podanie žalobcu bolo zaslané na vyjadrenie žalovanému, ktorý vo svojom vyjadrení iba uviedol, že v
súčasnej dobe pracuje len za minimálnu mzdu, má vyživovaciu povinnosť na jedno dieťa v hodnote 100,-
Eur mesačne a 100,- Eur mesačne platí VOS. Býva u rodičov, snaží sa im prispievať na domácnosť

a stravu. Mesačne mu ostáva veľmi málo. V období roku 2012 bol nezamestnaný, preto sa splátky
oneskorili. Teda k výzve ani k odvolaniu sa nevyjadril, popísal len svoju sociálnu situáciu.

12. Odvolací súd na základe podaného odvolania a zaslaného vyjadrenia preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených ustanovením § 379
a nasledujúcich C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a contrario s tým,

že dátum a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Prešove dňa 20.09.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

13. Podľa § 92 odsek 8 ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

14. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia §
92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to

za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

15. Zo spisu vyplýva, že na č.l. 49 je založené oznámenie k žiadosti súdu, z ktorého vyplýva, že právny

predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru vzniknutého zo
zmluvy o splátkovom úvere č. 0504188705/0900, uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom ku dňu 24.09.2012. Pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o
úvere a ktorá je predmetom tohto konania bola postúpená Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom
žalobcovi ako postupníkovi dňa 27.09.2012. Uvedené však nekorešponduje s predloženými listinami

žalobcom, konkrétne z oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo dňa
15.10.2012, ktorú právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. adresovala žalovanému a z
ktorej nevyplýva, že by bolo došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a listinou nazvanou „Výzva
k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“, ktorá bola adresovaná žalovanému
zo strany súčasného žalobcu. Ide o listinu založenú na č.l. 58 zo dňa 15.10.2012, pričom z listiny -

Oznámenie k žiadosti súdu na č.l. 49, ktorú adresovala Slovenská sporiteľňa, a.s. súdu vyplýva, že táto
nedisponuje oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ku dňu 24.09.2012 z dôvodu, že zmluvu
o úveru a súvisiacu dokumentáciu o záväzkovom vzťahu odovzdala žalobcovi. Túto listinu o vyhlásení
mimoriadnejsplatnosti,aleanivýzvubankyvyžadovanúust.§92ods.8ZoBžalobcadospisunepredložil.

16. Z oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré zaslal žalobca odvolaciemu súdu na základe jeho
výzvy vyplýva, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky.
Zároveň vyslovil názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupcu pohľadávky. Žalobca zároveň zastáva názor, že banka môže postúpiťpeňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Zároveň uviedol, že žalovaní sa dostali do
omeškania, nesplnili presne stanovené termíny splatnosti jednotlivých splátok a právnemu predchodcovi
žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca

žalobcu toto svoje oprávnenie využil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca a to podaním zo dňa
15.10.2012 označeným ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. K
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 30.10.2012 dodržaním lehoty podľa ustanovenia
§53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda po postúpení pohľadávky dňa 27.09.2012.

17.Odvolacísúdmázato,ževpredmetnejvecisúdprvejinštancievdostatočnomrozsahuzistilskutkový
stav, avšak zo zistených skutočnosti nevyvodil správny právny záver. Preto, tak ako bolo uvedené vyššie
uznesením sp. zn. 5Co/169/2017-97 zo dňa 26. júna 2018, žiadal o vyjadrenie strany spory k možnému
použitiu ustanovenia § 92 ods.8 Zákona o bankách v zmysle ustanovenia § 382 C.s.p.

18. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru,

regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).

19. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha
bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez
bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.

20. Odvolací súd má za to, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal, žeby disponoval takýmto
povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním
fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je preto potrebné
vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu

žalobcu.

21. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky
zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má
oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek

písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je
nesplácaná určitú dobu.

22. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom ZoB a viedlo by k neúnosnému právnemu
stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle

zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného
vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s
požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou
o nekalých obchodných praktikách.

23. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup
banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu
predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka
realizovaťpredpostúpenímpohľadávky.Žalobcavšaktakétooprávneniepodľanázoruodvolaciehosúdu
nemá.

24. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je
produktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový
sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať

bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu
vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

25. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.

Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie
pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní. Preto
odvolací súd ustálil, že žalobca v danom spore nie je aktívne vecne legitimovaný.26.Odvolacísúdzdôrazňuje,žežiadnymspôsobomnespochybňujeprávobankypostúpiťajpohľadávku
z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom
a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť

predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie by
mala banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky (porov. rozhodnutie KS v Bratislave vo veci
sp.zn. 6Co/58/2016, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/26/2017 zo
dňa 28.03.2018).

27. Keďže súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a iba tento výrok a výrok o trovách
konania je predmetom odvolacieho konania, odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 387 ods.1
C.s.p. potvrdil rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a vo výroku o trovách konania.

28. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Z rovnakých
dôvodov odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu,

ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

29.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§255ods.1C.s.p.vspojení
s ustanovením § 396 ods.1 C.s.p. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo
a úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho nevznikli, preto odvolací súd vyslovil,

že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.