Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617203981
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2617203981.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobkyne v 1. rade: H..

B. X., nar. X.X.XXXX, bytom O., O. XXXX/X, v 2. rade: X. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom O. W. X. XXX, obe
zastúpené advokátom: JUDr. Peter Schmidl, AK Malacky, G. XX/A proti žalovaným v 1. rade: X. R., nar.
X.XX.XXXX, bytom O. W. X. XX, v 2. rade: S. Z., nar. X.X.XXXX, bytom F., V. XX/X, v 3. rade: Y. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. W. X. XX, všetci zastúpení advokátkou: JUDr. Lenka Čomajová, AK Senica, Z.
XXX o určenie neplatnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Súdurčuje,žeprávnyúkon,ktorýmdošlokvydedeniužalobkynev1.radeažalobkynev2.rade,urobený
poručiteľom neb. X. R., nar. X.X.XXXX, zomrelým dňa XX.XX.XXXX, v listine o vydedení sp. zn. K. XXX/

XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, datovanej dňa XX.X.XXXX, spísanej na
Notárskom úrade JUDr. B. S. v Z. je neplatný.

Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyniam náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.5.2017 voči právnemu
predchodcovi žalovaných v 1. až 3. rade, svojmu bratovi H. R., domáhali určenia neplatnosti listiny

o vydedení, ktorú spísal otec žalobkýň a pôvodného žalovaného X. R. (ďalej len „poručiteľ) a ktorou
vydedil žalobkyne v 1. a 2. rade. V žalobe uviedli, že dňa XX.X.XXXX spísal poručiteľ závet a listinu o
vydedení na Notárskom úrade JUDr. B. S. v Z.. Žalobkyne listinu o vydedení namietali, uviedli, že listinu
považujú za absolútne neplatnú a trvajú na tom, že sú dedičkami po poručiteľovi. Obsahom listiny o
vydedení sú výhrady poručiteľa voči žalobkyniam, že mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytli pomoc
v chorobe, starobe a vtedy, kedy to potreboval, pričom tiež uviedol, že o neho žalobkyne neprejavovali
opravdivý záujem. Žalobkyne majú za to, že dôvody uvádzané poručiteľom nie sú zákonnými dôvodmi

na vydedenie, pričom je evidentné, že pri formuláciách týchto dôvodov sa prejavil vysoký vek poručiteľa,
kde aj malicherné skutočnosti si berie príliš k srdcu. Uviedli, že poručiteľ im nikdy neuviedol, že by
potreboval pomoc, ani nemali vedomosť o žiadnej závažnej chorobe alebo inej závažnej skutočnosti,
ktorá by odôvodňovala túto pomoc, ani takýto dôvod neuviedol poručiteľ v listine o vydedení. Žalobkyne
pomoc poručiteľovi poskytovali, prejavovali o neho záujem v rámci ich možností a schopností a po celý
čas udržiavali dobré rodinné vzťahy.

2. Právny predchodca žalovaných v 1. až 3. rade sa k žalobe vyjadril dňa 28.12.2017. Vo svojom
vyjadrení uviedol, že so žalobou nesúhlasí. V zastúpení svojím právnym zástupcom uviedol, že žaloba
je podaná v rozpore s ust. § 137 CSP, v zmysle ktorého sa možno domáhať neplatnosti právneho úkonu,
ibaaktovyplývazosobitnéhopredpisu.Poslednúvôľuporučiteľanarozdielodžalobkýňnespochybňuje.Poručiteľ bol až do smrti v jeho starostlivosti a po psychickej stránke bol v poriadku. Právny predchodca
žalovaných s manželkou a deťmi žili 28 rokov spolu s jeho rodičmi v rodinnom dome. Mali spoločnú
domácnosť. Žalobkyne chodievali na návštevy občas, žalobkyňa v 1. rade len na väčšie sviatky, hody a

pod. Žalobkyňa v 2. rade aj cez týždeň, zastavila sa z práce. Asi pred 4 - 5 rokmi začali v rodine nezhody.
Vždy, keď sestry prišli, chceli sa len hádať, robili nezhody medzi ním a rodičmi. Pritom starostlivosť o
rodičov bola zabezpečená riadne, mali navarené, oprané, keď boli starší, pomáhalo sa im aj pri kúpaní.
Uviedol,žekeďbolotreba,chodilsrodičmiajklekárom.Asi10-12rokovdozadubolaporučiteľovizistená
rakovina prostaty, mal problémy so srdcom, liečil sa na cukrovku. Hádky podľa právneho predchodcu

žalovaných začali preto, lebo žalobkyňu v 1. rade prepustili z práce a tak sa chcela o rodičov starať
ona, dovtedy nie. Stretala sa so žalobkyňou v 2. rade a dohadovali sa, čo urobia. Jedného dňa začali
vybavovať poručiteľovi účet v banke, dovtedy mal tento len vkladnú knižku. Vkladnú knižku zrušili.
Poručiteľ mal so svojou ženou nasporených dosť peňazí a jedného dňa zistil, že na účte už nemá
toľko peňazí, ako predtým. Tieto boli preposlané na účet žalobkyne v 1. rade. To poručiteľa nahnevalo.
ďalej uviedol, že pred dvoma rokmi ležala manželka poručiteľa v nemocnici v Malackách. Raz za ňou

prišli žalovaní aj s poručiteľom na návštevu, no táto už v nemocnici nebola. Z nemocnice ju zobrala
žalobkyňa v 1. rade, k sebe do Bratislavy, bez toho, že by to oznámila aspoň poručiteľovi. Poručiteľa
to veľmi nahnevalo. Poručiteľ bol následne na návšteve za svojou ženou, žalobkyňa v 1. rade vtedy
pustila dnu len poručiteľa, právneho predchodcu žalovaných s rodinou nechala stáť vonku. Poručiteľa
tam prehovárali, aby aj on zostal u žalobkyne v 1. rade, tento nechcel, chcel byť doma, vo svojom

dome. Potom už žalobkyne do domu poručiteľa nechodili, nenavštevovali ho. Od toho času sa starali o
poručiteľa len žalovaní. O matku sa starala žalobkyňa v 1. rade. Matka zomrela v máji XXXX, poručiteľ
zomrel v decembri XXXX. Žalobkyne vedeli o chorobách poručiteľa. Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Žalobkyne sa k uvedenému vyjadrili.

4. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že ona so svojou rodinou mala veľmi dobré vzťahy s oboma rodičmi.
Vždy si vzájomne vychádzali v ústrety, keď bolo treba niečo nakúpiť, pomôcť okolo domu, urobili to,
organizovali oslavy. Keď bolo treba niečo vybaviť, poručiteľ požiadal zväčša práve ju.
Účet poručiteľovi aj so sestrou pomohla zriadiť z dôvodu, že tento sa často sťažoval, že mu doma

miznú peniaze. Keď sa pohol z domu, nosil vkladnú knižku so sebou. Preto dňa X.X.XXXX pomohla
otvoriť poručiteľovi účet, poručiteľ išiel na poštu dobrovoľne, všetko ohľadom účtu mu vysvetlila jednak
sama žalobkyňa v 1. rade, jednak zamestnankyňa pošty. Disponentmi na účte boli okrem poručiteľa jeho
manželka a žalobkyňa v 2. rade. Táto mu pomáhala zabezpečovať úhrady elektronicky, príp. kartou.
Výpisy z účtu vždy vytlačili a nosili poručiteľovi. Keďže na účte nebol žiaden úrok, dohodla sa následne

žalobkyňa v 1. rade s poručiteľom, že väčšiu časť peňazí prevedie na svoj účet, kde budú lepšie úročené.
A tiež preto, lebo sa s rodičmi dohodli, že si títo dajú urobiť pomník a žalobkyne im s týmto mali pomôcť
pri vybavovaní a zabezpečení.
Pokiaľ ide o starostlivosť, spočiatku sa o všetkých starala manželka poručiteľa. Deti žalobkyne v 1. rade
chodievali k starým rodičom na prázdniny, v tom čase chodievala žalobkyňa v 1. rade k rodičom aj raz

týždenne. Okrem toho ich cca 2x do týždňa telefonicky kontaktovala. Rodičom počas života pomohla
napr. predajom auta za lacnejší peniaz, dala im veľkú mrazničku, šila im periny, kupovali si darčeky, v
roku 2014 kúpila so sestrou poručiteľovi telefón. K lekárovi s rodičmi, teda aj s poručiteľom, chodievali
aj žalobkyne. Pomoc bola nezištná, zato brat si za odvoz otca k lekárom pýtal peniaze. Keď v októbri
2014 prestali žalovaní rodičom variť, žalobkyne zabezpečili dovoz obedov z reštaurácie. Cez víkendy

donášali stravu žalobkyne. Priniesli jedlo, pomohli aj upratať, okúpať rodičov.
Právny predchodca žalovaných, brat žalobkýň, žije v rodičovskom dome okrem 1 roka celý život. V
súvislosti s bývaním platil poručiteľ s manželkou plyn, televíziu, vodu celý svoj život, žalovaní platili len
elektrinu. Často krát dal poručiteľ žalovaným peniaze na úhradu šekov, ktoré ale nezaplatili, takže musel
dať peniaze znovu, aj na pokutu. Počas návštev sestier ich brat vždy vyvolával hádky, mal výbušnú

povahu. Žalobkyňa uviedla, že manipuloval rodičov voči nej a sestre, klamal. Mal tiež presviedčať
poručiteľa, aby dal dom prepísať na neho. Vzťahy medzi súrodencami sa začali postupne zhoršovať. V
spoločnosti brata sa rodina žalobkyne v 1. rade cítila nepríjemne. Preto rodičom ponúkla, aby Vianoce
2014 strávili u nej, s čím súhlasili. Žalobkyňa bola rada že nebudú musieť znášať bratovo vyčíňanie a
jeho amoky. V Bratislave zorganizovali aj oslavu poručiteľovej 85-ky. X.X.XXXX sa poručiteľ rozhodol,

že chce ísť už domov, tak ich žalobkyňa v 1. rade s manželom odviezli. Domov sa poručiteľ nevedel
dostať, nakoľko boli pozamykané aj dvere, ktoré sa inak nezamykajú. Podľa žalobkyne v 1. rade to
bola schválnosť zo strany jej brata. Na Veľkú noc 2015 prišla žalobkyňa znovu pre rodičov, ktorí boli
prichystaní na odchod, no jej brat s rodinou vytiahli rodičov z auta, načo žalobkyňa s plačom odišlapreč. Dokonca mala so sestrou podozrenie, že otec je týraný. Bolo veľmi ťažké pomáhať rodičom, keď
žalobkyňa v 1. rade nebývala v dome a brat jen podkopával nohy. Od roku 2014 sa vzťahy medzi rodinou
žalobkyne v 1. rade a bratovou rodinou úplne pretrhli. Prestali komunikovať medzi sebou.

Čo sa týka matky žalobkýň, táto zabúdala, menila nálady. V X/XXXX jej bola potvrdená Alzheimerova
chorobaapredpísanélieky.Žalobkyňapoprosilabrata,abyjejdávallieky,po2mesiacochzistila,žetento
jej lieky nedával. V 1. polroku 2015 matka žalobkyne odišla 2 razy z domu, cudzí ľudia ju museli priviesť.
V 6/2015 začala matka žalobkyne kolabovať, brat situáciu neriešil. 12.6.2015 lekárka zistila, že matka
má úbytok krvi a odporučila okamžitú hospitalizáciu. Žalobkyňa s mužom ju zobrali do nemocnice. Vtedy

bola žalobkyňa v 1. rade posledný raz v rodičovskom dome. Po 5 dňoch bola schopná ísť do domáceho
liečenia. Potrebovala 24-hodinovú starostlivosť, preto si ju žalobkyňa v 1. rade zobrala k sebe. Uvedené
sa pokúšala oznámiť otcovi, teda poručiteľovi, nebral telefón. Potom oznámenie vybavila cez sestru.
Poručiteľ prišiel na návštevu za manželkou aj so žalovanými, pre nevhodné správanie brata a jeho
rodinu k sebe nepustila, len otca. Matka sa domov nepýtala, žalobkyňa otcovi situáciu vysvetlila, dohodli
sa, že ak bude matka na tom lepšie, môžu ju previezť späť domov, dovtedy môže poručiteľ manželku

kedykoľvek navštíviť. Žalobkyňa uviedla, že si aj poplakal, ale situáciu pochopil. Druhá návšteva skončila
za asistencie polície, kedy brat žalobkyne zaútočil na manžela žalobkyne v 1. rade, fyzicky ho napadol
na ulici pred bytovkou. Bola zavolaná polícia, brata zobrali na oddelenie a preto z návštevy nebolo nič,
poručiteľ odišiel so žalovanými za bratom žalobkyne.
25.4.2015 sa ženil syn žalobkyne v 1. rade, na svadbu pozval aj starých rodičov, títo prišli a výborne sa

bavili. Následne zostal poručiteľ v Bratislave. Po ceste domov sa s ním ešte zastavili na diabetológii v
Malackách. Je zarážajúce, že dňa 26.8.2015 spísal poručiteľ listinu o vydedení. V nasledujúcom období,
keď sa žalobkyňa chcela informovať na otca, nepodarilo sa jej s ním spojiť. Začala mu preto písať listy.
Informovala ho o maminom zdraví, prosila ho, aby prišiel za ňou ju navštíviť. Má dojem, že žalovaní
mu listy nedávali. Naposledy poručiteľa videla a rozprávala sa s ním pred kardiologickou ambulanciou

v Q., kam prišla preto, aby sa stretli. Zistila si termín vyšetrenia. Pýtala sa poručiteľa, ako sa má a či
niečo nepotrebuje, povedal, že sa má dobre a nič nepotrebuje. Informovala ho o jeho účte, dala mu
fotokópiu účtu, faktúry o zaplatenom pomníku a fotku mamy. Peniaze, ktoré na účte zostali po odrátaní
nákladov na pomník vo výške XXXX €, zaslala poručiteľovi poštovou poukážkou 22.10.2016. Chcela
mu ich zaslať až po rozhovore s ním, aby mu brat peniaze nezatajil. Žalobkyňa uviedla, že ona peniaze

nepotrebovala, to jej brat bol celý život vo finančných problémoch.

5. Žalobkyňa v 2. rade v písomnom vyjadrení uviedla, že s rodičmi vždy vychádzala v dobrom, nikdy
medzi nimi neprišlo k nezhodám. Rodičov pravidelne navštevovala, a to aj za účelom pomoci - tepovanie
kobercov, čistenie po maľovaní, jarné upratovanie, nákupy. A to napriek tomu, že s nimi býval brat s

rodinou. Jej manžel pomáhal pri budovaní žumpy, pivnice v záhrade, pri prehlbovaní studne, stavbe
dielne a od. Má za to, že príčinou celého sporu je bratova závisť. Len on si nedokázal vyriešiť bytovú
otázku. Pokiaľ boli rodičia žalobkyne sebestačný, pomáhali skôr oni žalovaným. Pokiaľ sa rodičia
dokázali o seba postarať, neboli zásadné problémy. Nezhody začali, až keď matka žalobkyne začala
zabúdať a poručiteľ už nevládal pomáhať v dielni. Vtedy brat žalobkýň tieto vyzval, aby sa o rodičov

postarali. Žalobkyne začali chodievať do domácnosti rodičov častejšie, upratovať, maminku kúpať,
žalobkyňa v 2. rade brávala domov bielizeň na opranie, nosievala nákupy. Po čase začal mať brat
žalobkýň výhrady, pri každej návšteve žalobkyňu urážal a nadával jej. Mala z jeho vystupovania strach.
Uvedené správanie zle pôsobilo na jej psychiku. Z týchto dôvodov žalobkyňa v 2. rade postupne prestala
chodiť do rodičovského domu, vídala poručiteľa na ulici, kde sa s ním rozprávala. Videla, že sa bojí,

aby ich žalovaní nevideli.
Čo sa týka ďalšej starostlivosti, k lekárovi s poručiteľom nechodieval len brat žalobkyne, ale aj ona.
A pokiaľ poručiteľ vládal, chodieval k lekárovi sám. Niekedy viezol poručiteľa k lekárovi manžel alebo
syn žalobkyne v 2. rade, príp. žalobkyňa v 1. rade. Žalobkyňa mala od lekára vedomosť, že poručiteľ
nemá rakovinu. Až keď pre správanie sa svojho brata žalobkyne obmedzili návštevy rodičovského domu,

začal s otcom k lekárovi chodievať brat žalobkyne. Okrem správania sa brata žalobkyni znemožnila
navštevovanie rodičov aj skutočnosť, že brat žalobkýň vymenil zámky na bránke.
Žalobkyňa v 2. rade zhodne so žalobkyňou v 1. rade opísala dôvod zriadenia účtu poručiteľovi. Peniaze,
ktorémalirodičiažalobkyneušetrené,bolipodľavyjadreniaporučiteľaajehomanželkyurčenénapohreb
a zakúpenie pomníka. Zhodne so žalobkyňou v 1. rade uviedla, že po určitú dobu zabezpečovali pre

rodičov dovoz teplej stravy z reštaurácie. Po čase mal brat žalobkyne k tomuto námietky, ako žalobkyňa
uviedla, už bratovi neprispieval na stravu, preto poručiteľ odber stravy ukončil. Vianoce 2015 strávila
žalobkyňa v 2. rade spolu s rodičmi u sestry v Bratislave. Žalobkyňa uviedla, že žalovaní pravdepodobnezakazovali poručiteľovi k nej chodiť, nakoľko keď ho od seba vyprevádzala, asi 200 m pred jeho domom
jej povedal, aby už ďalej nešla.
Brat žalobkyne nadával aj jej dcére v prítomnosti jej malého dieťaťa. Poručiteľ sa tomuto prizeral, brata

žalobkyne nenapomenul, len mlčky stál. Brat žalobkyne nadával aj pri odvoze ich matky do nemocnice.
Po prepustení matky z nemocnice z dôvodu potreby zabezpečovania celodennej starostlivosti si sestra
žalobkyne v 2. rade nechala matku u seba doma.

6. Právny predchodca žalovaných v 1. až 3. rade na uvedené vyjadrenia reagoval a uviedol, že rodinné

vzťahy neboli dobré, narušili sa asi pred 4-5 rokmi. Žalobkyne tvrdia, že ich narušil on, on zasa tvrdí, že
ich narušili jeho sestry, a to tým, že zriadili otcovi, teda poručiteľovi účet v banke a internetbanking a tým
znemožnili otcovi v jeho veku prístup k jeho peniazom, dokonca mu ako tvrdil poručiteľ, peniaze brali.
To, že nosili otcovi výpisy z účtu, nie je ospravedlnenie pre takéto chovanie. Situácia sa úplne vyhrotila,
keď žalobkyňa v 1. rade odviezla v 6/2015 priamo z nemocnice ich matku k sebe domov do O., bez
vedomia žalovaných a hlavne bez vedomia poručiteľa. Rodičia boli na seba zvyknutí a toto ich odlúčenie

im spôsobovalo duševnú bolesť. Matka to časom tak nevnímala, nakoľko bola psychicky chorá, ale
poručiteľ to do poslednej chvíle niesol ťažko. Napokon obaja umreli oddelene. Snaha žalobkýň obviniť
ho z týrania poručiteľa im nevyšla, trestné stíhanie bo odmietnuté. Je pravda, že žalobkyne asi po dobu
4 mesiacov zabezpečovali dovoz stravy pre rodičov, podľa právneho predchodcu žalovaných svojvoľne,
nakoniec poručiteľ sám uznal, že strava od žalovaných mu vyhovuje viac.

7. V priebehu pojednávania dňa 27.2.2018 zomrel pôvodný žalovaný, H. R., následne bolo uznesením
súdu sp.zn. XC XX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX rozhodnuté, že v konaní sa pokračuje s právnymi
nástupcami žalovaného, a to manželkou X. R. a dvoma deťmi žalovaného S.K. Z. a Y. R..

Dňa 8.10.2018 bol súdu doručený návrh na rozšírenie žaloby, ktorým žalobkyne, ako uviedli, z opatrnosti
zmenili žalobu, a popri určení neplatnosti listiny o vydedení žiadali tiež určenie, že dôvody vydedenia
uvedené v listine o vydedení nie sú dané. Jednalo sa zrejme o reakciu na námietky protistrany ohľadom
formulácie petitu pôvodnej žaloby. Nakoľko však k zmene žaloby došlo až po skončení dokazovania vo
veci samej, v čase medzi ukončením dokazovania a vyhlásením rozsudku, mal súd za to, že v tejto fáze

konania už nie je možné meniť žalobu. A to najmä z toho dôvodu, že akékoľvek prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
dokazovanie končí. V prípade pripustenia zmeny žaloby v tejto fáze konania by protistrana už nemala
žiadnu možnosť na zmenu žaloby reagovať procesnými prostriedkami, preto súd uznesením sp. zn. XC
XX/XXXX - XXX rozhodol o nepripustení zmeny žaloby.

8. Súd vykonal dokazovanie notárskou zápisnicou K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXX/XXXX,
K. XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, výsluchom žalobkýň, žalovaného aj jeho právnych nástupcov,
výsluchom svedkov B. X., V. J., V. X.S., Q. Q., Q. Q., X. Z., X. P., uznesením OR PZ v Senici zo
dňa XX.X.XXXX, zmluvou o osobnom účte a doplnkových službách zo dňa 12.1.2015, prehľadom o

vyúčtovaní zostatku zrušenej vkladnej knižky, listami žalobkyne v 1. rade adresovanými poručiteľovi,
podacími lístkami, mailami riešiacimi podozrenie z týrania, osvedčením o dedičstve, osvedčením o
novoobjavenom majetku, ústrižkom poštovej poukážky zo dňa XX.XX.XXXX, fotografiami z oslavy
a svadby, rozhodnutím Okresnej prokuratúry O. B. zo dňa 3.X.XXXX, upovedomením o vznesení
obvinenia zo dňa XX.X.XXXX, dokladmi o platbách a písomnými vyjadreniami uvedenými vyššie a zistil

tento skutkový stav veci:

9. Notárskou zápisnicou K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX mal súd
preukázané, že poručiteľ dňa 26.8.2015 spísal na Notárskom úrade JUDr. B. S. v Z. závet a listinu o
vydedení. Listinou o vydedení vydedil svoje dcéry, žalobkyne v 1. a 2. rade a ich potomkov z dôvodu, že

mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytujú potrebnú pomoc v jeho chorobe, starobe, ale aj vtedy, keď
to potrebuje a neprejavujú o neho ako o otca opravdivý záujem, ktorý by ako dcéry a vnuci prejavovať
mali. V listine sa ďalej uvádza, že k vydedeniu dcér a ich potomkov sa odhodlal najmä po situácii,
ktorá nastala v jeho rodine po Vianociach v januári 2015. Poručiteľ uviedol, že žije v rodinnom dome v
spoločnej domácnosti so synom a jeho rodinou, donedávna bývala s nimi aj jeho manželka. Dcéry ho

občas navštevovali, žalobkyňa v 1. rade si ich nikdy nevzala na Vianoce domov, až v roku 2015. Doma
ich prehovárala, aby u nej zostali žiť, že sa o nich postará. Odmietli, lebo nechceli, aby sa o nich starala
a hlavne boli zvyknutí na svoj domov. Žalobkyňa v 1. rade ani jej deti im nikdy neposkytli pomoc, keď
prišli, iba na návštevu. Žalobkyňa v 2. rade chodila na návštevy, ale poručiteľ nevedel, že plánuje aj sožalobkyňou v 1. rade zobrať im peniaze a predať dom. Hlavným dôvodom, prečo poručiteľ dcéry vydedil,
bolo, že ho dcéry v januári 2015 zobrali na poštu, zobrali mu vkladnú knižku, založili účet, naň vložili
peniaze z vkladnej knižky a tieto mu neskôr zobrali. Zostal bez akýchkoľvek peňazí. Ďalej uviedol, že

si jeho manželku zobrala žalobkyňa v 1. rade k sebe bez jeho vedomia a súhlasu. Keď bol za ňou na
návšteve, veľmi plakala. Uviedol, že ani jedna z dcér o neho neprejavovali opravdivý záujem, možno len
preto, aby ich s manželkou podporovali a finančne im prispievali.
10. Žalobkyňa v 1. rade pri výsluchu na súde opätovne zopakovala skutočnosti uvedené už v písomnom
vyjadrení, znovu uviedla, že s rodičmi mala po celý život veľmi dobrý vzťah a rozhodnutie jej otca je

pre ňu neuveriteľné. Namietala pravdivosť tvrdení uvedených v listine o vydedení. Pravidelne rodičov
navštevovala aj so svojou rodinou, v minulosti častejšie, po tom, ako sa vzťahy s jej bratom začali
zhoršovať, už menej, ale aj tak minimálne raz do mesiaca. Keď prišla, aj poupratovala. Naposledy bola
v rodičovskom dome 12.6.2015, kedy odvážala matku do nemocnice. Pre starostlivosť o matku po jej
prepustení z nemocnice sa rozhodla, lebo usúdila, že jej zdravotný stav vyžaduje stálu starostlivosť
a dohľad. Brat žalobkyne bol chorý, jeho manželka pracovala. Matka často sedela sama v izbe, pár

krát aj z domu ušla, preto sa žalobkyňa v 1. rade rozhodla do zlepšenia jej zdravotného stavu si ju
ponechať u seba. Otcovi uvedené vysvetlila pri jeho návšteve koncom júna 2015. Tiež mu povedala,
že keď sa zdravotný stav matky zlepší, privezie ju späť domov. Otcovi dala možnosť matku vidieť, kedy
bude chcieť. Keď sa v nasledujúcom období snažila otca kontaktovať telefonicky, telefón nebral. Uviedla,
že cca od roku 2014 každá návšteva v rodičovskom dome skončila hádkou a nadávkami zo strany brata

žalobkyne. Pokiaľ ide o účet, tento pomohla poručiteľovi založiť z dôvodu jeho strachu o peniaze. Keď
žalovaný zistil, že do domácnosti chodí menej peňazí, začal sa do toho starať. Zrušil s poručiteľom ako
disponentov žalobkyňu v 2. rade a manželku poručiteľa a disponentom sa stal on. Po výmene zámku
na bránke rodičovského domu žalobkyňa v 1. rade nedostala kľúče. Bránka sa zamykala a nevedeli sa
teda dostať do domu. Uviedla, že žalovaný jej bránil v kontakt s otcom, preto sa otec ani nedozvedel,

ako zomrela jeho manželka.

11.Taktiežžalobkyňav2.radezotrvalanasvojichvyjadreniachuvedenýchužvpísomnejforme.Uviedla,
že býva v tej istej obci ako bývali jej rodičia, takže za nimi chodievala minimálne raz do týždňa. Často
krát rodičom povysávala, keď matka nevládala, túto kúpala, občas zašla k lekárovi s poručiteľom. K

rodičom žalobkyne v 2. rade chodievali aj jej deti. Pokiaľ ide o matku, táto po prepustení z nemocnice
v júni 2015 nebola v dobrom stave, preto sa so sestrou dohodli, že ostane u nej. Sám žalovaný sa
mal vyjadriť, že ich rodičia majú dve dcéry, ktoré sa tiež majú postarať. Potom, ako matka zostala v
Bratislave, žalobkyňa v 2. rade viac krát stretla otca a ponúkala mu, že ho jej muž odvezie za manželkou
do Bratislavy. Otec nereagoval, žalobkyňa v 2. rade má zato, že mal strach. Do rodičovského domu

prestala chodiť v priebehu roku 2015, z dôvodu urážok a nadávok zo strany svojho brata. Urážal nielen
ju, ale aj jej dcéry. Potom chodievala pozerať rodičov len cez okno, zo strachu pred bratom.

12. Právny predchodca žalovaných v 1. až 3. rade zotrval na svojich písomných vyjadreniach. Doplnil,
že vzťahy so sestrami boli kedysi dobré, k zhoršeniu vzťahov podľa jeho názoru prišlo, keď žalobkyňa

v 1. rade prišla o prácu. Táto začala vyvolávať problémy aj v rodičovskom dome. Predtým žalobkyňa v
1. rade do rodičovského domu chodievala, ale menej, žalobkyňa v 2. rade chodievala často, Uviedol že
žalobkyne mu nedali vedieť, že matka je odvezená z nemocnice. Za matkou u žalobkyne v 1. rade boli
na návšteve v júni 2015, dnu za matkou pustili len otca, druhá návšteva dopadla zle, fyzickým stretom
s manželom žalobkyne v 1. rade. Žalovaný potvrdil, že na bránke u rodičovského domu bol vymenený

zámok a boli od neho len 2 kľúče.
Ďalej uviedol, že keď poručiteľ spisoval listinu o vydedení, on ležal v nemocnici, u notárky s poručiteľom
nebol. K notárke ho zaviezol jeho žalovaný v 3. rade. Či mal poručiteľ listinu vopred pripravenú, nevedel
uviesť.

13. Výsluchom žalovanej v 1. rade mal súd preukázané, že vzťahy medzi žalovanými a žalobkyňami sa
začalizhoršovaťniekedyvrokoch2014-2015.Začalivznikaťväčšienezhody.Podľajejvyjadreniahádky
vyvolávali žalobkyne. Keď sa poručiteľ vrátil po Vianociach 2014 z Bratislavy, kde mu mimochodom
usporiadali žalobkyne aj oslavu 85-tych narodenín, bol zmenený. Potom si žalobkyňa v 1. rade nechala
u seba matku, čím vlastne odlúčila od seba svojich rodičov. Poručiteľ to zle znášal. Žalobkyňa v 1. rade

volala aj poručiteľa, aby išiel bývať tiež k nej, ale on nechcel, bol zvyknutý na svoj dom. Ďalší problém
bol, že žalobkyne zriadili poručiteľovi účet, o čo poručiteľ podľa žalovanej nestál, tam mu presunuli
aj peniaze z vkladnej knižky, podľa žalovanej ho na to prehovorili. Žalovaná uviedla, že peniaze mu
žalobkyne nezobrali, ale z časti peňazí nechali urobiť drahý pomník a zvyšok mu vrátili. Uvedené všakso žalovanými neriešili. Keď boli žalobkyne v rodičovskom dome, riešili veci len oni dve, s bratom
vôbec nekomunikovali. Starali sa do toho, čo kto v domácnosti poručiteľa platí, pritom žalovaní boli
s poručiteľom na platbách dohodnutí a všetkým to vyhovovalo. Žalobkyňa v 2. rade chodievala do

domácnosti rodičov pomáhať. Po výmene zámku na bránke už nemali žalobkyne kľúče. Žalovaná v 1.
rade tiež uviedla, že keď žalobkyne odlúčili poručiteľa od jeho manželky, poručiteľ už nechcel, aby k nim
žalobkyne chodievali, mal od bránky svoj kľúč, ktorý im nedával. Keď ale prišli a zazvonili, uviedla, že ich
dnu pustili. Ohľadom incidentu, keď mali ísť poručiteľ s manželkou na Veľkú noc do Bratislavy, uviedla,
že tam nechceli ísť, čo sa dialo pri aute, keď boli prichystaní na odchod, si už nepamätala.

14. Výsluchom žalovanej v 2. rade mal súd preukázané, že poručiteľa veľmi hnevalo, ako vzťahy v rodine
dopadli. Vzťahy sa začali kaziť od Vianoc 2014. Každá návšteva žalobkýň u nich skončila hádkou.
Žalobkyne stále riešili, či je navarené, či je urobený čaj a podobne. Len žalobkyne spolu riešili veci a
brata, teda pôvodného žalovaného vynechávali. Uviedla, že o poručiteľa a jeho manželku bolo doma
dobrepostarané, žalovanáv1.radevarila.Pôvodnýžalovanývozievalporučiteľaklekárovi,častochodil

poručiteľ k lekárovi aj sám. Žalobkyne poručiteľa prehovárali, aby býval v Bratislave. On bol ale zvyknutý
na rodinný dom, nechcel bývať na činžiaku. Žalobkyňa v 1. rade nedala hneď vedieť, že si zobrala z
nemocnice matku k sebe, oznámila to až neskôr.

15. Výsluchom žalovaného v 3. rade mal súd preukázané, že najväčší zlom v rodinných vzťahoch nastal

po tom, ako si žalobkyňa v 1. rade nechala manželku poručiteľa u seba v Bratislave. Žalovaným to dala
vedieť až nasledujúci deň SMS správou. Už aj predtým boli v rodine problémy, žalobkyne riešili veci
osamote, aj s poručiteľom sa rozprávali osamote. Žalobkyňa v 1. rade prehovárala poručiteľa, aby šiel
k nej bývať. Aj mu to písala v listoch. Poručiteľ o tom nechcel ani počuť. V listoch tiež urážala rodinu
žalovaných. Uviedol, že keď sa poručiteľ pýtal, čo sa s tým dá spraviť, lebo mu vadilo, že nemá manželku

doma, žalovaný v 3. rade mu poradil , ako sa to dá riešiť, našiel mu notárku na internete a tiež ho k
notárke zaviezol. Poručiteľ bol dnu u notárky sám, sám zápisnicu nadiktoval, žalovaný čakal vonku. Ďalej
uviedol, že žalobkyne založili poručiteľovi účet, odvtedy tento nemal u seba peniaze v hotovosti, tiež z
týchto peňazí kúpili pomník. Poslali síce faktúru, žalovaný uviedol, že cena nemusí sedieť s faktúrou.
Pritom poručiteľ mal už vyhliadnutý iný pomník a keď chcel zaplatiť zálohu, zistil, že na účte už nemá

dostatok peňazí. Veľmi problematické boli aj návštevy žalovaných v Bratislave, keď prišli za manželkou
poručiteľa, do bytu žalobkyne neboli vpustený, len poručiteľ. Počas druhej návštevy sedela manželka
poručiteľa v aute a len cez otvorené okno sa mohla rozprávať s poručiteľom. Žalovaný tiež uviedol, že
jeho rodina nebránila rodine protistrany v návštevách poručiteľa, keď manželka poručiteľa bola už v
Bratislave, aj tam občas prišiel niekto od protistrany, napr. sestrenica V., bratranec Q., sesternica Q..

16. Svedok B. X., manžel žalobkyne v 1. rade, mal súd preukázané, že vzťahy v rodine bývali dobré.
Vždy si navzájom pomáhali, keď bolo treba. Potom sa začali postupne kaziť. Manželku poručiteľa si
jeho žena vzala k nim domov z dôvodu jej choroby, mala Alzheimerovu nemoc, a starostlivosť zo strany
žalovaných nebola podľa žalobkyne v 1. rade dostačujúca. Zabúdali jej podávať lieky, časom, keď už

manželka poručiteľa bola odkázaná na 24 hodinovú starostlivosť, žalovaní jej túto podľa svedka neboli
schopní poskytnúť. Uviedol, že k lekárom vozievali ako poručiteľa, tak jeho ženu aj oni. O pomoc so
starostlivosťou o svoju manželku prosil podľa svedka sám poručiteľ, on ale do Bratislavy bývať nechcel
ísť, chcel dožiť vo svojom dome. Na Vianoce 2014 boli poručiteľ s manželkou u nich, po návrate domov
boli v rodičovskom dome vymenené zámky. Na Veľkú noc 2015 tiež chceli ísť k nim, ale žalovaní to

nedovolili. Poručiteľ mal dobrý vzťah so žalobkyňou v 1. rade, keď niečo potreboval vybaviť, obracal sa
na ňu. Žalobkyňa v 1. rade bola s rodičmi na Veľkú noc 2015, kedy ich prišli zobrať k nim, boli aj na
svadbe ich syna v 4/2015, neskôr, keď sa žalobkyňa v 1. rade starala o svoju matku, ktorá vyžadovala
celodennú starostlivosť, už nebola príliš možnosť jazdiť za poručiteľom.

17. Svedok V. X., syn žalobkyne v 1. rade, vo svojej výpovedi uviedol, že vzťahy medzi jeho rodinou a
starými rodičmi, teda poručiteľom a jeho manželkou, boli vždy korektné, férové. V detstve tam chodieval
na prázdniny, na návštevy s rodičmi, niekedy na celý víkend. Keďže jeho ujo, pôvodný žalovaný zostal
bývať v rodičovskom dome spolu s rodičmi, občas pri návštevách vznikali trecie plochy. Ujo bol výbušnej
povahy, teda sem tam aj vybuchol. Väčšie problémy nastali v dobe, keď už sa poručiteľ s manželkou

nedokázali o seba sami postarať. Zhoršil sa ich zdravotný stav. A pri riešení tejto situácie vznikali
konflikty. Vzťahy medzi rodinou žalobkyne v 1. rade a rodinou žalovaných sa postupne zhoršili natoľko,
žesvedokprestaldodomácnostižalovanýchdochádzať.ToužmanželkaporučiteľabývalavBratislaveu
jeho matky. Svedok je človek, ktorý sa vyhýba konfliktným situáciám, a preto redšej do domu pôvodnéhožalovaného nešiel, vedel, ako sa pôvodný žalovaný správal pri návšteve jeho sestrenice v dome, ako jej
nadával. Vzťahy v rodine boli tak zlé, že došlo aj k bitke medzi otcom svedka a ujom H. R., pôvodným
žalovaným. Matka svedka potom kontaktovala poručiteľa už len písomne. Raz si zistila termín jeho

vyšetrenia a išla do nemocnice, aby sa s poručiteľom videla, vtedy sa s ním porozprávala osobne.
Svedok má za to, že myšlienky vyjadrené v závete nie sú poručiteľove, uvedené nemohol myslieť vážne.

18. Svedok Q. Q., manžel žalobkyne v 2. rade, uviedol, že vzťahy medzi žalobkyňami a rodičmi boli vždy
dobré. On s rodinou žije v tej istej dedine, ako žil poručiteľ s manželkou. Žalobkyňa v 2. rade chodievala

do domácnosti rodičov pomáhať, umývať okná, upratať, brala si ich bielizeň na pranie. Aj svedok so
synom pomáhali, napr. pri budovaní žumpy, vybavení elektrickej prípojky, pri prehlbovaní studne, tiež pri
stavbe stolárskej dielne. S rodičmi žalobkyne v 2. rade sa stretávali pri rôznych príležitostiach, oslavách
a pod. Keď boli rodičia menej vládni, chodievala žalobkyňa v 2. rade ich v sobotu kúpať, no bolo to pre ňu
psychicky neúnosné, nakoľko jej brat, pôvodný žalovaný, jej pri každej príležitosti vynadal, chodievala
domovsplačom,nebolanatompsychickydobreanakoniectamchodiťprestala.Vnasledujúcomobdobí

chodieval poručiteľ k nim, tak 2 - 3-krát do mesiaca. Svedok má za to, že poručiteľ k nim chodil tajne,
aby to doma nepoznali, pretože keď prišiel, prišiel neoblečený, v zime len v papučiach. V roku 2016
už k nim nechodieval vôbec. Účet poručiteľovi bol zriadený, pretože často krát sa stalo, že tento dal
peniaze pôvodnému žalovanému na úhradu plynu, pričom následne došla upomienka pre nezaplatenie.
Tiež preto, lebo sa poručiteľ o peniaze a vkladnú knižku obával, nosil ich pri sebe. Keď bola manželka

poručiteľa v Bratislave u dcéry, poručiteľ sa pýtal, kedy príde domov, načo mu vysvetlili, že lepšie je o
ňu postarané tam.

19. Svedkyňa V. J., dcéra žalobkyne v 2. rade, uviedla, že vzťahy jej rodiny s poručiteľom a jeho
manželkou boli vždy dobré. Rada k nim chodievala. Všetky problémy v rodine boli podľa nej spojené

so žalovaným H. R., ktorý im pri každej príležitosti nadával, obviňoval ich, pričom mu vždy išlo len o
peniaze. Uviedla, že keď jej pôvodný žalovaný H. R. nadával, poručiteľ len počúval, nevyjadroval sa,
bol ticho. Potvrdila tiež, že prišlo k výmene zámkov na dome poručiteľa. Po tom, ako sa poručiteľovi
zriadil účet, pôvodný žalovaný pri jednej z návštev vykrikoval, kde sú peniaze. Má za to, že keď bola
manželka poručiteľa v Bratislave, žalovaný bránili poručiteľovi v stretávaní sa s jej rodinou. Naposledy

rozprávala s poručiteľom v lete 2016, cez okno v poručiteľovej spálni, v zime toho roku poručiteľ zomrel.
V tej dobe sa do domu poručiteľa už nevedela dostať. Poručiteľ chcel byť so svojou manželkou spolu,
ale do Bratislavy nechcel ísť, a v rodičovskom dome sa zasa žalobkyne nemohli o matku starať.

20. Svedok Q. Q., syn žalobkyne v 2. rade, pri výsluchu uviedol, že vzťah medzi poručiteľom a

žalobkyňami bol vždy pozitívny. Jeho matka chodievala k rodičom po práci. Nielen na návštevu, ale aj
pomáhať s upratovaním. Postupom času sa tam vyvinula konfliktná atmosféra, mama tam chodievala
s nervami, lebo strýko Ivan, pôvodný žalovaný vykrikoval. S poručiteľom sa svedok stretával do roku
2015, kedy boli vymenené zámky. Dovtedy bolo takmer vždy otvorené, vedel sa tam dostať. Dovtedy
chodieval aj 2 - 3-krát do týždňa, po výmene zámkov musel zvoniť a často nikto neotváral.

21. Svedok X. Z., zať žalovanej v 1. rade a manžel žalovanej v 2. rade uviedol, že rozbroje v rodine
nastali po Vianociach 2014, kedy sa poručiteľ vrátil z Bratislavy, kde bol na Vianoce u žalobkyne v 1.
rade. Dve zásadné veci, ktoré podľa svedka viedli poručiteľa k vydedeniu žalobkýň, boli jednak to, že
žalobkyňa v 1. rade zobrala k sebe matku, manželku poručiteľa, na čo bol tento nahnevaný, nesúhlasil

s tým, celý život prežil so ženou a na sklonku života ich od seba odlúčili. A druhou vecou bolo, že
žalobkyne prevzali kontrolu nad jeho peniazmi. Svedok má za to, že po tomto stratil poručiteľ k dcéram
dôveru a to ho viedlo k vydedeniu. Predtým boli vzťahy medzi žalobkyňami a ich otcom dobré. Potom
už poručiteľa žalobkyne ani nenavštevovali, a keď prišiel niekto z ich rodiny, vyvolal konflikt. Svedok
uviedol, že žalobkyne podali na pôvodného žalovaného, svojho brata, trestné oznámenie, že týra blízku

osobu, polícia vec vyšetrovala, chodili po ľuďoch, pričom toto obvinenie sa ukázalo ako nepravdivé.
Svedok uviedol že on s manželkou k poručiteľovi chodievali každý druhý víkend, niekedy ja cez týždeň.
V čase spísania listiny o vydedení bol pôvodný žalovaný v nemocnici, nebol s poručiteľom u notárky.

22. Svedkyňa X. P., suseda poručiteľa, uviedla, že táto vídavala v domácnosti poručiteľa žalobkyne,

žalobkyňu v 1. rade menej často, tak raz do mesiaca, žalobkyňu v 2. rade častejšie. K ich pomoci v
domácnosti sa nevedela vyjadriť. Svedkyňa často debatovala s poručiteľom. Pri jednom rozhovore sa
mal poručiteľ vyjadriť, že žalobkyňa v 1. rade začína byť nejaká zlá. Na druhú dcéru si nesťažoval.
Žalovanú v 1. rade vždy chválil, k synovi, teda pôvodnému žalovanému, sa nevyjadroval. Svedkyňamá za to, že o poručiteľa bolo v domácnosti dobre postarané. Svedkyňa uviedla, že raz išiel poručiteľ
navštíviť svoju ženu do nemocnice, kde zažil šok, lebo táto tam nebola. Vyjadril sa v tom zmysle, že mu
ukradli babičku z nemocnice, mrzelo ho to. Povedal tiež, že si spraví poriadok, že pôjde za notárom. Čo

sa týka peňazí, sťažoval sa, že si vybral pomník, a keď išiel platiť zálohu, peniaze nemal. Bol nahnevaný,
že žalobkyne vybrali iný, drahý. Vyjadril sa, že nepotrebuje, aby ho niekto dirigoval s jeho peniazmi.

23. Uznesením OR PZ v Senici zo dňa XX.X.XXXX bolo odmietnuté trestné oznámenie žalobkyne v
1. rade pre podozrenie z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, ku ktorému malo prísť tým,

že pôvodný žalovaný nedával rodičom jesť napriek tomu, že od nich prevzal peniaze na zabezpečenie
stravy, nedával im lieky a bránil sestrám v stretávaní s rodičmi. Trestné oznámenie bolo odmietnuté,
nakoľko neboli naplnené znaky trestného činu.

24. Zmluvou o osobnom účte a doplnkových službách zo dňa 12.1.2015 mal súd preukázané, že dňa
8.1.2015 podpísal zmluvu o zriadení a vedení osobného účtu č. XXXXXXXXXX jednak poručiteľ, jednak

žalobkyňa v 2. rade, ktorá bola 1. disponentom a manželka poručiteľa, ktorá bola 2. disponentom. Zo
strany V. banky bola zmluva podpísaná dňa 12.1.2015

25. Prehľadom o vyúčtovaní zostatku zrušenej vkladnej knižky mal súd preukázané, že vkladná knižka
vedená v Poštovej banke bola zrušená dňa 15.1.2015, pričom suma na vyplatenie predstavovala 7

158,52 €. Uvedená suma bola zaslaná na vyššie uvedený účet č. XXXXXXXXXX.

26. Listami žalobkyne v 1. rade adresovanými poručiteľovi a podacími lístkami mal súd preukázané, že
žalobkyňa zaslala poručiteľovi nasledovné listy: list zo dňa 30.9.2015, list zo dňa 19.10.2015, list zo dňa
20.12.2015, list z 15.2.2016 (vrátil sa ako neprevzatý), pohľadnicu zo dňa 13.4.2016, list z 8.6.2016. V

listoch okrem iného informovala poručiteľa o tom, ako sa darí jeho manželke, pozývala ho opakovane
na návštevu, pýtala sa na jeho zdravie. Tiež oznamovala, že z peňazí, ktoré mal poručiteľ s manželkou
nasporené, bol zakúpený pomník za 4490,17 € a odbavený pohreb matky za 1300 € s tým, že zvyšok
poručiteľovi vráti.

27. Mailovou komunikáciu z júna 2016 mal súd preukázané, že žalobkyňa v 1. rade sa pokúšala riešiť
podozrenie z týrania svojich rodičov dopytmi na internetové fórum.

28. Osvedčením o dedičstve č. XXD XXX/XXXX zo dňa 22.2.2011 a osvedčením o novoobjavenom
majetku č.k. XXD XXX/XXXX zo dňa 7.10.2011 mal súd preukázané, že ako v konaní o dedičstve po

U. W.Ň. (sestre matky poručiteľa), tak v konaní o novoobjavenom majetku po X. R. (otcovi poručiteľa)
zastupovala poručiteľa na základe plnomocenstva žalobkyňa v 1. rade.

29. Ústrižkom poštovej poukážky zo dňa 22.10.2016 mal súd preukázané, že v tento deň zaslala
žalobkyňa v 1. rade poručiteľovi sumu1780 € s poznámkou, že sa jedná o vrátenie polovice zo zvyšku

účtu po odpočítaní sumy za pomník.

30. Rodinnými fotografiami z narodeninových osláv a svadieb vnúčat poručiteľa mal súd preukázané,
že rodina sa stretávala pri takýchto príležitostiach až do roku 2015, naposledy sa rodičia žalobkýň a
pôvodného žalovaného v 4/2015 zúčastnili na svadbe vnuka, syna žalobkyne v 1. rade.

31. Upovedomením o vznesení obvinenia zo dňa 27.7.2015 a následným rozhodnutím Okresnej
prokuratúry Bratislava V zo dňa 3.8.2015 mal súd preukázané, že dňa 25.7.2015 bolo začaté trestné
stíhanie a dňa 26.7.2015 vznesené obvinenie pôvodnému žalovanému, a to pre prečin výtržníctva v
súbehu s prečinom ublíženia na zdraví, ktorého sa mal dopustiť napadnutím manžela žalobkyne v 1.

rade. Následne bolo uznesenie povereného príslušníka PZ OO PZ V.-W. zo dňa 26.7.2015, ktorým bolo
vznesené obvinenie pôvodnému žalovanému zrušené ako neopodstatnené, nakoľko závažnosť konania
žalovaného bola nepatrná a nejedná sa teda o trestný čin. Z odôvodnenia rozhodnutia však vyplýva, že
žalovaný sa ku skutku priznal.

32. Podľa § 469a ods. 1, 2, 3 OZ v znení účinnom ku dňu spísania listiny o vydedení poručiteľ môže
vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby
uvedené v § 473 ods. 2.
O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však
musí byť uvedený dôvod vydedenia.

33. Podľa § 476 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu spísania listiny o vydedení poručiteľ môže závet
buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme
notárskej zápisnice.

34. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

35. Podľa § 194 CMP ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže
súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej
pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá
nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

36. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že
žaloba bola podaná dôvodne.
37. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaných voči žalobnému petitu uvedenou vyššie. S
námietkou žalovaných ohľadom formulácie žalobného petitu sa súd nestotožňuje. Žalovaní namietali,

že žaloba nie je podaná správne, súd by podľa ich názoru nemal rozhodovať o platnosti či neplatnosti
listiny o vydedení, mal by rozhodovať len o určovaní právnych skutočností a právny záver na základe
zistených skutočností by mal urobiť v dedičskom konaní notár a teda žaloba podľa nich nebola podaná
v súlade so zákonom.

38. Súd uvádza, že v zmysle novej právnej úpravy civilného procesu rozhoduje súd o určení právnej
skutočnosti len vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V prípade existencie spornej právnej
skutočnosti, ktorá sa vyskytne v dedičskom konaní, CMP odkazuje účastníka dedičského konania
na podanie žaloby o určenie spornej skutočnosti. Je pritom nepochybné, že platnosť či neplatnosť
právneho úkonu je právnou skutočnosťou. V danom prípade je teda spornou právnou skutočnosťou

otázkaplatnostičineplatnostiprávnehoúkonu,ktorýmjevdanejvecilistinaovydedení,pričomprocesná
prípustnosť žaloby o určenie spornej skutočnosti vyplýva z ustanovenia § 194 CMP. Nie je ničím
odôvodnené tvrdenie žalovaných, že právny záver o platnosti či neplatnosti listiny o vydedení by mal
urobiť až notár. Pod pojmom určenie právnej skutočnosti podľa názoru súdu treba chápať určenie
platnosti či neplatnosti právneho úkonu, a nie len určenie skutkových okolností, t.j. napr. len určenie

existencie či neexistencie zákonných dôvodov pre vydedenie, takéto úvahy, i keď sú súdu známe (viď
Veľký komentár CSP, k ust. § 137 CSP, nakl. C.H Beck), podľa názoru súdu nevyplývajú zo žiadneho
zákonného ustanovenia CSP. V opačnom prípade by podľa názoru súdu išlo o príliš formalistický
prístup, nezohľadňujúci cieľ novej právnej úpravy civilného sporového konania, zasahujúci do práva na
spravodlivý proces. Na dôvažok súd uvádza, že rovnakého názoru je zrejme aj nadriadený súd, teda

Krajský súd v Trnave, nakoľko tento po platnosti novej úpravy civilného sporového konania rozhodoval
vo veci určenia neplatnosti listiny o vydedení a voči formulácii žaloby nemal žiadne výhrady (viď.
rozhodnutie KS v Trnave 11Co/321/2016 zo dňa 23.8.2017).

39. Napokon i zo samotnej dôvodovej správy k zákonu č. 160/2015 Z.z. (CSP) vyplýva, že záujmom

zákonodarcu pri zavedení novej koncepcie žalôb zakotvenej v § 137 písm. c) a d), kde sa rozlišuje
klasickáurčovaciažalobaažalobaourčeníinejprávnejskutočnostipodľapísmenad),bolovylúčiťvšetky
nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti či platnosti právnych úkonov a iných právnych
skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Pričom je nepochybné,že otázka určenia platnosti či neplatnosti listiny o vydedení je kľúčovou pre ďalšie konanie v dedičskom
konaní a jej zodpovedanie vylučuje ďalšie spory v tejto otázke. Na základe toho súd považuje žalobu za
žalobu podanú v súlade so zákonom, a preto o tejto konal a rozhodoval.

40. Žalobkyne sa vo veci samej domáhali určenia neplatnosti listiny o vydedení, urobenej vo forme
notárskej zápisnice, ktorou poručiteľ, teda otec žalobkýň, vydedil ako žalobkyne, tak ich potomkov. Ako
dôvody pre svoje rozhodnutie poručiteľ uviedol jednak skutočnosť, že mu žalobkyne a ich potomkovia
v rozpore s dobrými mravmi neposkytujú potrebnú pomoc v jeho chorobe, starobe, ale aj vtedy, keď

to potrebuje, jednak že neprejavujú o neho ako o otca opravdivý záujem, ktorý by ako dcéry a vnuci
prejavovať mali. V listine následne podrobne rozobral, čo ho viedlo k rozhodnutiu vydediť dcéry a
ich deti. Uviedol, že hlavným dôvodom bolo, že ho dcéry v januári 2015 zobrali na poštu, zobrali mu
vkladnú knižku, založili účet, naň vložili peniaze z vkladnej knižky a tieto mu neskôr zobrali. Zostal
bez akýchkoľvek peňazí. Ďalej uviedol, že si jeho manželku zobrala žalobkyňa v 1. rade k sebe bez
jeho vedomia a súhlasu. Keď bol za ňou na návšteve, veľmi plakala. Uviedol, že ani jedna z dcér o

neho neprejavovala opravdivý záujem, možno len preto, aby ich s manželkou podporovali a finančne
im prispievali.

41. Uvedené dôvody však zjavne nie sú rozvedením zákonných dôvodov, ale sú to ďalšie, podľa
poručiteľa hlavné príčiny vydedenia. Avšak ani založenie účtu, zrušenie vkladnej knižky a prevedenie

peňazí poručiteľa na účet, ani skutočnosť, že si žalobkyňa v 1. rade z dôvodu zabezpečenia starostlivosti
o chorú matku túto ponechala u seba napriek nesúhlasu poručiteľa, v dôsledku čoho zostal poručiteľ
bývať oddelene od manželky, nie sú dôvodmi, ktoré zákon predpokladá pre možnosť vydedenia.
Poručiteľom uvádzané dva hlavné dôvody vydedenia nemožno subsumovať ani pod jeden z dvoch
zákonných dôvodov, na ktorých poručiteľ vydedenie založil. A pokiaľ ide o zákonné dôvody uvedené

listine o vydedení, ich existencia nebola preukázaná.

42. Naopak, v konaní bolo preukázané, a to v podstate zhodne ako výpoveďami žalobkýň a ich rodinných
príslušníkov, tak výpoveďami žalovaných, že vzťahy medzi žalobkyňami a poručiteľom boli dlhú dobu
dobré, v podstate až do roku 2015. Až v priebehu tohto roka sa začali vzťahy v rodine zhoršovať, pričom

dôvodom boli napäté vzťahy medzi súrodencami, a to žalobkyňami na jednej strane a ich bratom,
teda pôvodným žalovaným na strane druhej. Napätá atmosféra sa rozšírila aj na rodiny strán. Pôvodný
žalovaný i s rodinou zostal bývať v rodičovskom dome, a nakoľko žalobkyne ako dcéry často riešili
pomery v domácnosti rodičov, dochádzalo medzi nimi a ich bratom k hádkam. Žalobkyne sa snažili riešiť
financie poručiteľa, a to za účelom ochrany jeho peňazí, nakoľko mali podozrenie, že žalovaní sa na

úkor poručiteľa obohacujú. Vytýkali žalovaným nedostatočnú starostlivosť o poručiteľa a jeho manželku.
Atmosféra v celej rodine, vzájomné hádky a napádanie dospeli napokon do fázy, kedy žalobkyne a ich
rodinní príslušníci prestali do rodičovského domu, v ktorom žil pôvodný žalovaný s rodinou, dochádzať.

43. Avšak v konaní bolo preukázané, že do tej doby obe žalobkyne do rodičovského domu chodievali,

žalobkyňa v 1. rade z dôvodu vzdialenosti menej často, cca raz za mesiac, žalobkyňa v 2. rade, bývajúca
v tej istej dedine ako rodičia, častejšie, niekoľkokrát do týždňa. Pričom chodievali nielen na návštevy,
ale aj za účelom pomoci, či už s upratovaním, praním, žalobkyňa v 2. rade aj za účelom pomoci pri
hygiene a pod. Skutočnosť, že zo strany žalobkýň bola poskytovaná aj patričná pomoc, nebola zo
strany žalovaných spochybnená. To, že žalobkyňa v 2. rade rodičom v domácnosti pomáhala, dokonca

žalovaná v 1. rade potvrdila. Fakt, že dcéry prestali chodiť za otcom do jeho domácnosti, nebolo ich
svojvoľné rozhodnutie, k takejto situácii prišlo v dôsledku dlhodobých nezhôd medzi žalobkyňami a
ich bratom, ktorý aj so svojou rodinou býval v jednom dome s rodičmi, neskôr už len s poručiteľom.
Žalobkyne prestali chodiť do rodičovského domu z dôvodu neustálych hádok, urážania, vyhrotenej
atmosféry, ktorá vládla v rodičovskom dome pri ich návštevách. Žalobkyňa v 1. rade následne potom aj

z dôvodu zabezpečovania celodennej starostlivosti o chorú matku, ktorú si vzala k sebe. Treba uviesť,
že poručiteľ problémy v rodine žiadnym spôsobom neriešil, pri hádkach býval ticho, len sa prizeral. Ako
vážne a hlboko boli vzťahy medzi žalobkyňami a ich bratom narušené, presnejšie povedané rozvrátené,
možno vyvodiť aj zo skutočnosti, že žalobkyne neboli bratovi ani na pohrebe. V konaní bolo ďalej
zhodnými výpoveďami oboch strán preukázané, že žalobkyňa v 1. rade mala záujem starať sa aj o

poručiteľa, ktorému navrhla, aby aj on zostal bývať u nej, čo poručiteľ z vlastnej vôle odmietol. Uvedené
rozhodnutie poručiteľa vzhľadom k jeho veku a vzhľadom k tomu, že bol zvyknutý na svoje bývanie
vo svojom dome, je pochopiteľné, na druhej strane je však možné konštatovať, že ponuku pomoci,
starostlivosti zo strany žalobkyne v 1. rade z vlastnej vôle odmietol. Žalobkyňa v 1. rade sa o život,zdravie otca po tom, ako prestala chodiť do jeho domácnosti, zaujímala písomnou formou, písala mu
listy, na ktoré on neodpovedal napriek tomu, že tieto čítal, čo potvrdili žalovaní bývajúci s poručiteľom
v spoločnej domácnosti. Prišla za ním aj do nemocnice, keď si vopred z vlastnej iniciatívy zistila termín

poručiteľovho vyšetrenia. Taktiež žalobkyňa v 2. rade komunikovala s poručiteľom, i keď mimo jeho
domova, a to i u nej doma, keď k nim poručiteľ ešte chodieval, alebo pri stretnutiach na ulici. Podstatnou
je aj tá skutočnosť, že po výmene zámkov zo strany žalovaných na rodičovskom dome po Vianociach
2014 bolo pre žalobkyne problematické sa do rodičovského domu dostať. Do tej doby bol pre nich prístup
k rodičom v zásade neobmedzený, po výmene zámkov, keď im ani žalovaní, ani poručiteľ kľúče od domu

nedali, boli odkázané na to, či budú do domu vpustené.

44. Ako uviedla žalovaná v 1. rade, po tom, ako si žalobkyňa v 1. rade nechala u seba svoju matku,
poručiteľ už nechcel, aby k nim žalobkyne chodievali, mal od bránky svoj kľúč, ktorý im nedával.

45. Podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné otázku, či potomok o poručiteľa neprejavoval opravdivý

záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu. Z hľadísk, ktoré je potrebné pri tomto dôvode vydedenia vždy skúmať je aj to, či potom potomok
mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t.j. či
poručiteľmalsámzáujemsaspotomkomstýkaťaudržiavaťsnímbežnépríbuzenskévzťahy;vydedenie
prichádza od úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem

potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, nie v prípade, keď ide o situáciu, keď je mu tento
stav ľahostajný, prípadne keď k nemu aj sám prispel. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v citovanom
ustanovení (§ 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka ) totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené,
nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa,

je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že
potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje
záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom
mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 239/2009
z 24.2.2010, 2Cdo 109/2010 z

29.2.2012 a 4Cdo 32/2014 z 27.5.2014).

46. Podľa názoru súdu tak je tomu aj v tomto prípade. Žalobkyne mali záujem stretávať sa s poručiteľom,
mali záujem mu pomáhať, navštevovať ho. No v tomto im bránila objektívna prekážka, a to vypäté vzťahy
v rodine a s tým súvisiaca atmosféra pri návštevách v dome poručiteľa. Poručiteľ tieto problémy neriešil,

k situácii sa nijako nevyjadroval. A potom, ako si žalobkyňa v 1. rade zobrala k sebe jeho manželku,
sám prestal javiť záujem o stretávanie sa s dcérami. Nedal im ani kľúč od bránky, aby sa za ním mohli
dostať. Nebral telefóny, neodpisoval na listy žalobkyne v 1. rade. Napriek tomu, že žalobkyňa bývala v
tej istej dedine ako poručiteľ a poručiteľ mal teda možnosť stretávať sa s rodinou žalobkyne v 2. rade
u nej, chodieval k nej len sporadicky a napokon v roku 2016 k nej nechodil už vôbec. Či už to bolo z

dôvodu možného ovplyvňovania zo strany žalovaných, alebo z jeho vlastnej vôle, možno jednoznačne
konštatovať, že žalobkyne nemali reálnu možnosť o poručiteľa prejavovať taký záujem, ako chceli.

47. Čo sa týka poskytovania pomoci v starobe, chorobe, možno konštatovať obdobný záver, a to, že
žalobkynezdôvodovuvedenýchvyššienemalivposlednýchdvochrokochpredsmrťouporučiteľareálnu

možnosť poručiteľovi pomáhať. Poručiteľ sám pomoc ponúknutú zo strany staršej dcéry odmietol, táto
mala záujem starať sa o neho v jej domácnosti. Poručiteľ dokonca po odlúčení od svojej manželky
v podstate nejavil záujem o návštevy žalobkýň. Preto poskytovanie pomoci zo strany žalobkýň bolo
prakticky vylúčené. Navyše, žalobkyňa v 1. rade v tom čase zabezpečovala celodennú starostlivosť
o ťažko chorú matku, žalobkyni v 2. rade v návštevách poručiteľa bránil strach zo správania sa jej

brata. Navyše, keďže žalovaní bývali v dome poručiteľa, je možné predpokladať a zároveň očakávať,
že podstatnú mieru starostlivosti o neho budú zabezpečovať práve oni. Do doby, než prišlo k
radikálnemu zhoršeniu vzťahov medzi stranami, obe žalobkyne v rámci svojich možností a schopností
pomoc rodičom zabezpečovali. Uvedené bolo preukázané výpoveďami viacerých svedkov, žalovaní
poskytovanie pomoci pred zhoršením vzťahov v zásade taktiež nepopierali. Aj skutočnosť, že žalobkyňa

v 1. rade zastupovala poručiteľa vo viacerých dedičských konaniach, poukazuje na záujem žalobkyne
o poručiteľa a tiež na to, že poručiteľ mal k žalobkyni v 1. rade dôveru.48.Zrušenievkladnejknižky,založenieúčtu,prevedeniepeňazízvkladnejknižkynaúčet,zabezpečenie,
aby dôchodok bol poručiteľovi vyplácaný na účet a zavedenie elektronických platieb z účtu, nie sú
dôvodmi zakladajúcimi možnosť vydedenia. Naopak, podľa názoru súdu aj tu možno badať záujem

žalobkýň o poručiteľa, nakoľko k takémuto konaniu ich viedla obava poručiteľa o jeho peniaze a
podozrenie žalobkýň, že žalovaní poručiteľa o peniaze pripravujú. Ak poručiteľ zmenil svoje rozhodnutie
ohľadom účtu, ktorý mimochodom bol založený ním osobne, nebolo žiadnej prekážky, aby účet zrušil a
s peniazmi manipuloval podľa vlastného uváženia. Zaplateniu pomníka z peňazí na účte predchádzala
dohoda medzi žalobkyňami na jednej strane a ich rodičmi na strane druhej, žalobkyne kúpu pomníka

poručiteľovi riadne vyúčtovali a zvyšné peniaze mu boli vrátené.

49. Pokiaľ ide o odlúčenie poručiteľa od jeho manželky, nepochybne ide o smutnú situáciu, keď dvaja
ľudia, ktorí spolu prežili celý život, posledné roky života neprežili spolu, a je pochopiteľné, že táto situácia
sa poručiteľa citovo dotýkala, na druhej strane je treba si uvedomiť, že manželka poručiteľa vzhľadom
na svoj zdravotný stav bola postupom času odkázaná na celodennú starostlivosť a keďže žalobkyne ako

dcéry prišli k záveru, že takúto starostlivosť najlepšie zabezpečí žalobkyňa v 1. rade, ktorá bola v tom
čase nezamestnaná a mala teda možnosť sa o matku celodenne starať, nemožno žalobkyniam uvedené
rozhodnutie v zásade vyčítať. Navyše, poručiteľ mal možnosť zostať bývať u dcéry so svojou manželkou,
uvedené mu dcéra ponúkla, čo odmietol, následne mal možnosť kedykoľvek manželku navštíviť, zostať
u dcéry po určitý čas, čo mu bolo opakovane ponúkané, uvedené takisto nevyužil. Podstatné je, že ani

toto rozhodnutie žalobkýň, ktoré mimochodom poručiteľovi opakovane vysvetľovali a zdôvodňovali, nie
je možné považovať za dôvod oprávňujúci poručiteľa dcéry vydediť.

50. Nakoľko teda v čase spísania listiny o vydedení neexistovali zákonné dôvody pre vydedenie, je listina
o vydedení neplatná a preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

51. Ďalšie navrhované dôkazy, a to výsluch dcéry žalobkyne v 2. rade a svokry žalobkyne v 2. rade ako
aj P.U. Z., ktorý do domu poručiteľa chodieval a videl, ako to v domácnosti chodilo, súd ako nadbytočné
zamietol, nakoľko z vykonaných dôkazov bol skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci zistený
dostatočne. Súd nevykonal ani výsluch notárky JUDr. B. S. z dôvodu, že takýto dôkaz nebol v konaní

potrebný. Predmetom konania v zmysle žaloby bolo preukázať existenciu či neexistenciu zákonných
dôvodov, ktoré sú predpokladom platnosť vydedenia, k čomu nebolo potrebné vypočúvať osobu, ktorá
listinu spisoval. Predmetom dokazovania nebola absolútna neplatnosť právneho úkonu, čo je zrejmé z
petitu žaloby.

52. Keďže žalobkyne boli vo veci plne úspešné, súd im v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 CSP priznal voči
žalovaným právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením na základe vyčíslenia sumy zo
strany žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo kporušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.