Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115011739
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115011739.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti obžalovanému O. C. pre zločin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písm. c/, § 127 odsek 4 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 12.04.2016, sp. zn. 24T/16/2015, na neverejnom zasadnutí konanom

dňa 04.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
v celom rozsahu.
Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písm. c/, § 127 odsek 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase v roku 2010-2012 pri konflikte so svojou manželkou I. C. v Z. v rodinnom
dome na ul. S. N. č. XX/A, túto pripútal v kuchyni ich rodinného domu policajnými putami o radiátor,
pričom poškodená I. C. bola pripútaná o radiátor a obmedzená na osobnej slobode približne 10-15 minút

a to do doby príchodu O. C., ktorý ju po príchode do rodinného domu našiel uplakanú a osamotenú, na
čo jej vzápätí odomkol putá.

Za to mu bol uložený podľa 183 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2, § 36 písm.
j/, § 37 písm. h/, Trestného zákona a s použitím § 41 odsek 1, § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona bol súčasne zrušený výrok o treste uloženom obžalovanému
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 22.11.2014, právoplatným dňa 22.11.2014, sp. zn.

0T/230/2014 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorým sa domáhal zrušenia
napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu I. stupňa.
V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozsudkom súdu I. stupňa nebola zachovaná

totožnosť skutku, bolo porušené právo na obhajobu zásadným spôsobom a súd uložil obžalovanémutrest odňatia slobody, pri ktorom nebral do úvahy vyhlásený rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn.
5T/33/2015, zo dňa 30.09.2015.
V písomných dôvodoch odvolania ďalej poukázal na to, že podľa § 278 odsek 1 Trestného poriadku

môže súd rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Podľa § 278 odsek 3
Trestného poriadku súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe. Napriek tomu, že skutok
je základom celého trestného konania, trestný poriadok tento pojem nedefinuje a neuvádza ani to, čo sa
rozumiepodpojmomtotožnosťskutku.Vymedzenietýchtopojmovjetedaponechanénateóriutrestného
práva a súdnu prax. Podstatu skutku tvorí konanie páchateľa a následok týmto konaním spôsobený,

ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Súdna prax pripúšťa odchýlky od skutkového stavu
uvedeného v obžalobe, či už tak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti v obžalobe neuvedené, alebo
sa vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávnymi, alebo sa skutočnosti
určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku.
Obžalovacia zásada uvedená v ustanovení § 220 odsek 1 Trestného poriadku (teraz § 278 odsek
1 Trestného poriadku), podľa ktorého súd môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v

obžalobnom návrhu, neznamená, že medzi skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, a skutkom,
uvedeným vo výroku rozsudku, musí byť úplná zhoda. Niektoré skutočnosti môžu odpadnúť a iné
naopak pribudnúť, nesmie sa zmeniť len podstata skutku. Podstata skutku je určovaná účasťou
obžalovaného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel následok porušujúci
alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené trestným zákonom. Totožnosť skutku bude zachovaná,

ak bude zachovaná totožnosť konania alebo následku. (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR 2Tzf 2/73,
uverejnené v Zbierke rozhodnutia a stanovísk súdov SR pod č. 64/1973). Zároveň platí, že súd musí
rozhodnúť o celom skutku, je povinný vyčerpať celý skutok, ktorý je predmetom obžaloby a zaoberať sa
všetkými jeho stránkami, ktoré sú právne relevantné (R 41/1972, R 45/1973-I. a iné).
Súd v danej veci rozhodol o inom skutku, než je skutok, ktorý bol a je predmetom obžaloby. Súd nemôže

s poukazom na ustanovenie § 278 odsek 1 Trestného poriadku uznať obžalovaného vinným zo skutku
nového, pri ktorom nie je konanie a ani následok znakom trestného činu, ktorého skutkovú podstatu
napĺňa pôvodný skutok uvedený v obžalobe. Konanie páchateľa pri skutku uvedenom v obžalobe
vyjadruje sústavnosť, dlhodobosť, čo zároveň pociťuje poškodená strana ako ťažké príkorie, len toto
možno považovať za fyzické a psychické utrpenie. Konanie obžalovaného popísané pri skutku novom

mení podstatu pôvodného skutku a je skutkom celkom iným, ktorý má aj iný následok.
Znaky trestného činu nového skutku postihujú celkom odlišné konanie (i keď zdanlivo sa môže javiť, že
tomu tak nie je), než je konanie pokryté znakmi trestného činu skutku uvedeného v obžalobe. Pri novom
skutku nemožno hovoriť ani v časti konania o týraní a teda nemožno hovoriť ani o rovnakom následku,
skutok je potrebné vnímať v jeho jednote.

Súd I. stupňa nerozhodol o celom skutku uvedenom v obžalobe a pretože súd nerozhodoval o totožnom
skutku, súd I. stupňa skutok obžaloby neupravil ale vytvoril skutok nový. Obžalovanému bolo kladené
za vinu v skutku obžaloby, že svoju manželku sácal, fackal, udieral päsťami po hlave, do oblasti tváre,
kopal do nohy v oblasti stehna, členka, chytal ju silno pod krk, vulgárne jej nadával, vyháňal ju z domu
slovami „zmizni, vypadni“, vyčítal jej, že nepodniká kvôli nej, spôsobil jej rôzne hematómy atď., čím

vyvolal následok v obžalobe uvedený. Ďalej vytkol súdu I. stupňa, že totožnosťou skutku sa súd I. stupňa
v odôvodnení vôbec nezaoberal.
Skutok uvedený v rozsudku nebol predmetom dokazovania, obžalovaný ani poškodená neboli k nemu
vypočúvaní a nebola ani daná obžalovanému možnosť poskytnúť súdu dôkazy na svoju obhajobu. Podľa
ustanovenia § 284 odsek 2 Trestného poriadku uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa

prísnejšieho ustanovenia zákona, ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy,
ak obžalovaného na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozorní skôr, ako súd vyhlásil
dokazovanie za skončené. Ak o to obžalovaný alebo jeho obhajca požiada, treba mu poskytnúť znovu
lehotu na prípravu obhajoby a hlavné pojednávanie na ten účel odročiť najmenej o 5 pracovných dní. V
trestnom poriadku nie je priamo ustanovenie, z ktorého by vyplývala povinnosť súdu takto postupovať

aj pri odchýlnom (nie prísnejšom) právnom posúdení skutku. Z viacerých ustanovení trestného poriadku
však vyplýva, že obhajoba a obžaloba majú mať v trestnom konaní rovnaké postavenie, že obžalovaný
má mať možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, má právo ich obstarať, už po podaní
obžaloby má súd povinnosť podľa § 244 odsek 2 Trestného poriadku, ak dôjde k záveru, že skutok,
ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia

zákona, ako ho posudzuje obžaloba, oboznámiť s touto skutočnosťou osoby, ktorým sa doručuje
rovnopis obžaloby a prokurátora, a vyzvať obvineného a prokurátora, aby písomne oznámili súdu a sebe
navzájom návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré dosiaľ nenavrhli. Zároveň ich upozorní na ustanovenie
§ 252 odsek 2 až 5.Aj podľa § 234 odsek 2 Trestného poriadku sa obžaloba môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo
obvinenie. Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval
policajt, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného, obhajcu a poškodeného a zistí, či so

zreteľomnazamýšľanúzmenunavrhujúdoplniťvyšetrovaniealeboskrátenévyšetrovanie.Akprokurátor
nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne ho, urobí o tom záznam do spisu a vyrozumie
osobu, ktorá návrh podala.
Je preto v rozpore so základnými princípmi, na ktorých stojí trestný poriadok, aby nebola daná možnosť
obžalovanému navrhnúť dôkazy pri takej zmene právnej kvalifikácie, ako sa stala v predmetnej trestnej

veci.
Záverom poukázal na to, že súd I. stupňa nebral do úvahy vyhlásený rozsudok Okresného súdu Trnava
sp. zn. 5T/33/2015, zo dňa 30.09.2015, nakoľko prichádza do úvahy súhrnný trest aj vo vzťahu k tomuto
rozsudku.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.
Krajský súd rozhodol na neverejnom zasadnutí v zmysle ustanovenia § 326 odsek 1 písm. b/ Trestného
poriadku, nakoľko je zrejmé, že zistené chyby nemožno odstrániť ani na verejnom zasadnutí.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa
23.09.2015 na súd I. stupňa obžalobu na O. C. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 odsek 1 písm. a/, odsek 2 písm. d/ Trestného zákona s použitím ustanovenia § 138 písm. b/
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
v období najmenej od roku 2005 a pokračujúcom až do 19.04.2015 v Z. v rodinnom dome na ul. S.

N.. XX/A, opakovane vždy pod vplyvom alkoholu, verbálne aj fyzicky napádal svoju manželku I. C.
tým spôsobom, že ju sácal, fackal, udieral päsťami po hlave, do oblasti tváre, kopal do nohy v oblasti
stehna, členka, chytal silno pod krk, vulgárne nadával, pri jednom konflikte v presne nezistenom čase ju
pripútal v kuchyni ich rodinného domu policajnými putami o radiátor, vyháňal ju z domu slovami „zmizni,
vypadni“,vyčítaljej,žekvôlinejnepodniká,čímtýmtokonanímsvojejmanželkepoškodenejI.C.spôsobil

rôzne drobné zranenia a hematómy, pre ktoré z obavy z obvineného nevyhľadala lekársku pomoc, ale
najmä jeho správanie u nej vyvolalo pocit strachu, znížené sebavedomie, traumatický negatívny vplyv
na psychiku, čo vyústilo u poškodenej I. C. do syndrómu týranej osoby.
Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného vinným zo zločinu obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm.

c/, § 127 odsek 4 Trestného zákona na už uvedenom skutkovom základe.
Jepotrebnéprisvedčiťobhajobeobžalovaného,žesúdI.stupňasavodôvodnenínapadnutéhorozsudku
totožnosťou skutku vôbec nezaoberal napriek tomu, že zo skutku uvedeného v obžalobe vyňal len jedno
jednorázové konanie obžalovaného voči svojej manželke.
V zmysle súdnej praxe týraním je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším

stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí
ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky
na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť
pociťujeakoťažképríkorie(R20/1984-I).Nanaplnenieznakovtohtotrestnéhočinutreba,abyvdôsledku
páchateľovho konania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním

taxatívne uvedeným v § 208 odsek 1 písm. a/ až e/. Pod pojmom „fyzické alebo psychické utrpenie“ treba
rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý
spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa poukázal len na to, že na základe vykonaného
dokazovania nebola vina obžalovaného za žalovaný skutok zločinu týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, odsek 2 písm. d/ Trestného zákona preukázaná, ale naopak
v priebehu vykonaného dokazovania vyplynula a bola preukázaná trestná činnosť obžalovaného v
časti žalovaného skutku a to len v časti podanej obžaloby týkajúcej sa obmedzenia osobnej slobody
poškodenej I. C., ktorá bola v presne nezistenom čase v roku 2010 až 2012 po konflikte so svojim
manželom O. C. v Z. v rodinnom dome na ul. S. N.. XX/A, pripútaná v kuchyni ich rodinného domu

policajnými putami o radiátor a bola obmedzená na osobnej slobode 10-15 minút a to až do doby
príchodu O. C..Skutok, ako ho ustálil súd I. stupňa je teda len jednorázovým konaním obžalovaného, ktoré bolo
súčasťou obžaloby. Bolo preto povinnosťou súdu I. stupňa odôvodniť, či totožnosť skutku bola
zachovaná.

V súvislosti s výsluchmi I. C..l. 153, O. C.. l. 158, O. C.. l. 161, Mgr. V. H.. l. 162 a O. H.. l. 163 je
potrebnéuviesť,ženiejezrejmé,čisvedkoviabolipoučenípodľa§130Trestnéhoporiadku.Napríkladpri
výsluchu svedka O. H. je uvedené ..., ktorý po príslušnom zákonnom poučení, že je povinný vypovedať
pravdu, nič nezamlčať, krivá výpoveď a krivá prísaha je trestná, po zložení prísahy udáva : zákonnému

poučeniu zo strany súdu som porozumel, som zaťom obžalovaného. Pri výsluchu svedkov, ktorí majú
byť poučení podľa § 130 Trestného poriadku musí byť výslovne uvedené toto poučenie a svedok sa
výslovne musí vyjadriť, či svoje právo odoprieť výpoveď využíva alebo či vypovedať bude. Až následne
je svedok poučený všeobecným poučením prislúchajúcom svedkovi. Tým, že súd I. stupňa pri ustálení
skutkového stavu vychádzal z výpovedi uvedených svedkov a svedkovia neboli poučení v zmysle § 130
Trestného poriadku, oprel odôvodnenie rozsudku o dôkazy, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom.

Preto bude potrebné výpovede vypočutých svedkov zopakovať.

Tiež je potrebné vytknúť súdu I. stupňa, že ak rozhodoval dňa 12.04.2016 a vo veci sp. zn. 5T/33/2015
už bol 30.09.2015 vyhlásený rozsudok, mal vyčkať na jeho právoplatnosť pre posúdenie, či neprichádza
do úvahy uloženie súhrnného trestu.

Vzhľadom na vytýkané procesné pochybenia a chyby rozsudku sa krajský súd bližšie hodnotením
dôkazov nezaoberal.

Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu I. stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.