Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 7, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16C/11/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309899663
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Szigeti

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2309899663.41

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci žalobcu: Y..

N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., S. XX, štátny občan SR, právne zastúpený advokátom: JUDr. Marek
Lehuta, so sídlom ulica M. Waltariho 1, Piešťany, proti žalovanému: L. U., so sídlom podnikania Š. XXX,
R., N.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Ingrid Gyökeresovou, so sídlom Alžbetínske
nám. 328, Dunajská Streda, o zaplatenie 1.898.279,- Sk (63.011,32 Eur) istiny s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je povinný žalovanému a štátu zaplatiť náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca so svojou žalobou podanou na Okresný súd v Galante dňa 07.01.2003 žiadal uložiť povinnosť

žalovanému zaplatiť mu škodu spôsobenú na jeho majetku v sume 1.898.279,- Sk so 17,6 % ročným
úrokom z omeškania odo dňa 17.02.2001 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobu odôvodnil nasledovne:

2. Žalovaný podniká na základe živnostenského listu Č.. XXX-XXXX odo dňa XX.X.XXXX, jeho
predmetom podnikania je Staviteľ - vykonávanie jednoduchých, stavieb a poddodávok a výkup, nákup
a predaj ovocia a zeleniny. Zmluvou o dielo uzavretou ústne v roku 1997 žalovaný ako zhotoviteľ sa

zaviazal v lehote do 31.12.2000 postaviť pre žalobcu ako objednávateľa podľa projektovej dokumentácie
vypracovanej Lignoprojekt a.s., na streche obytného domu s.č. XXXX na X. D.. Č.. XX, na pozemku
parc.č. XXXX kat. územie X. - U. T., ktorý je vedený v katastri nehnuteľností na LV č. XX ako bytový dom,
nadstavbu podkrovia na dve 4-izbové bytové jednotky. Zhotoviteľovi diela boli počas vykonávania diela
poskytované primerané zálohy. Dohodnutá čiastka podľa rozpočtu bola 3.500.000,- Sk, v skutočnosti
mu bola vyplatená celková čiastka vo výške 3.740.000,- Sk. Žalovaný však napriek viacerým výzvam
a osobným rokovaniam stavbu nedokončil. Neskôr bol písomne vyzvaný na dokončenie nadstavby

bytov listom zo dňa 14.12.2000 a listom zo dňa 08.02.2001. Následne na to došlo dňa 16.02.2001
objednávateľom k odstúpeniu od uzavretej zmluvy o dielo v zmysle ust. § 642 ods. 2 Obč. zák.. Dňa
08.01.2001 vznikol v jednom z bytov podkrovia požiar. Požiar vznikol následkom vadného zhotovenia
stavby na zákazku. Podľa záverov znaleckého posudku J.. N.. L. T., S.. znalca z odboru stavebníctvo,
odvetvie projektovanie v stavebníctve, poruchy stavieb a oceňovanie nehnuteľností vyplýva, že požiar
vznikol v mieste zaústenia oceľovej vložky dymovodu krbu do šamotovej rúry komínového telesa z
dôvodu kontaktu drevených prvkov stropu so šamotovou komínovou vložkou. Teda príčina požiaru

bola v nedodržaní projektu požiarnej ochrany a nesprávnym riešením zaústenia dymovodu krbu do
komínového telesa zhotoviteľom. Počas asanácie krovu a rekonštrukčných prác boli zistené ďalšie
skryté vady, ktoré nebolo možné zistiť prehliadkou. Pri porovnaní prevedenia stavby s projektom bolo
zistené nedodržanie projektu. Požiarne steny boli vybudované do úrovne podhľadu stropu prvej úrovnebytu v rozpore s projektom požiarnej ochrany - viď str. 2 Technická správa projektu požiarnej ochrany.
Nadstavba objektu (6. NP) bola rozdelená na tri požiarne úseky - dva dvojpodlažné byty, schodisko
podľa čl. 12 STN 73 0833. Požiarne steny boli vybudované do úrovne podhľadu stropu druhej úrovne

bytu v rozpore s projektom požiarnej ochrany - viď str. 2 Technická správa projektu požiarnej ochrany -
Nadstavbaobjektu(6.NP)bolarozdelenánatripožiarneúseky-dvadvojpodlažnébyty,schodiskopodľa
čl. 12 STN 73 0833. Projekt uvažoval s tromi požiarnymi úsekmi - byt č. 1, byt č. 2 a schodisko (úniková
cesta). Prevedenie - v podstate jeden požiarny úsek vzhľadom na skutočnosť, že steny medzi bytmi
a schodiskom a bytmi boli prerušené stropom a strechou. Keby boli požiarne úseky prevedené podľa

normy,nebolobydošlokšíreniupožiarudoďalšíchpožiarnychúsekov.Klieštinybolivprojektenavrhnuté
pripojením k oceľovému nosníku pomocou privarených pások i skrutiek. Prevedenie - Klieštiny boli voľne
zasunuté do oceľových nosníkov, takže neplnili stužujúcu funkciu krovu. Krovy boli v časti ukotvené do
komínového telesa, t.č. nevyužívaného, ale jeho využitie nemožno vylúčiť. Ako tepelná izolácia bola
v projekte navrhnutá tepelná izolácia NOBASIL M, hrúbky 16 cm medzi krokvami - Prevedenie - bola
zabudovaná tepelná izolácia NOBASIL M v hrúbke 10 cm, lokálne kombinácia v hrúbkach 10+4 cm.

V projekte bola medzi hranolmi navrhnutá tepelná izolácia NOBASIL M - Prevedenie - tepelná izolácia
NOBASIL M, v hrúbke 4 cm medzi hranolmi nebola zabudovaná. Okresný úrad Bratislava I., odbor
požiarnejochranyvypracovalodbornýposudokkpožiarupodkrovnýchbytovnaX.D.Č..XXpodevent.č.
XXXXXXXX zo dňa 31.01.2001, z ktorého nepochybne vyplýva, že príčinou vzniku požiaru boli vady
stavby. Zhotoviteľ preto zodpovedá za vznik škody podľa §§ 633 a 421 OZ vo výške 1.898.279,- Sk ako

náklady za vykonanú rekonštrukciu stavby.

3. Z výpovede žalobcu pred súdom súd zistil, že niekedy v roku 1997 získala strechu predmetného
obytného domu a preto sa rozhodla tu na týchto strešných priestoroch vybudovať dva podkrovné byty.
Projekt vypracoval Lignoprojekt a.s. Obrátila sa na odporcu s tým, že mu dá zadanie vybudovať dva

podkrovné byty. Dala sa pri rokovaniach so žalovaným splnomocniť Y.. Š.. Projektovú dokumentáciu
podľa, ktorej mali byť byty vyhotovené odovzdali žalovanému. Na základe toho podľa tabuliek v tom
čase platných, mali zaplatiť cenu za realizáciu stavby 3,5 mil. V skutočnosti zaplatili 3.740.000,- Sk,
čo žalovaný ani nepopiera. Čo sa týka kontroly samotnej stavby, rokovania so žalovaným, všetko
zabezpečoval Y.. Š..

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že v priebehu konania boli predložené súdu
znalecké posudky a vypočutí svedkovia z vyjadrení ktorých vyplynulo, že k požiaru došlo v mieste
zaústenia oceľovej vložky dymovodu krbu do šamotovej rúry komínového telesa. Spornou ostala
skutočnosť, kto zodpovedal za nesprávne zhotovenie krbu a montáž krbu. Požiar spôsobil zhotoviteľ

krbu,nesprávnymriešenímmontážekrbu.Zhotoviteľomavykonávateľommontážekrbubolaspoločnosť
TELERVIS, ktorá tieto práce vykonávala a krb osadzovala v priestoroch žalobcu. Konkrétne osadzovala
krb na 6. podlaží, pričom pohyblivú vložku dymovodu osadila do šamotovej rúry komínového telesa,
ktorý sa však nachádzal na 7. podlaží, tiež vo vlastníctve žalobcu, a to cez strop 6. podlažia. On
nezhotovoval krb a ani nevykonal montáž krbu. Vykonával tu stavebné práce na 6. a 7.nadzemnom

podlaží obytného domu. Do ukončenia svojej činnosti u žalobcu postavil na 7.nadzemnom podlaží komín
aj s krbovou vložkou, ktorý bol projektovaný. Komín na 6.nadzemnom podlaží nevyhotovoval, tento
ani nebol projektovaný. Príčinou vzniku požiaru je zlé prevedenie tepelnej izolácie prechodu oceľového
dymovodu cez drevený medzistrop, čím došlo k degradácií vlastností dreva a samotné vznietenie
sa horľavého materiálu. V podstate zo všetkých znaleckých posudkov vyplýva, že ku vzniku požiaru

došlo z dôvodu, že pružný, ohybný dymovod na 6.nadzemnom podlaží sa neosadil do komínového
telesa 6.podlažia (tento navrhovateľ vôbec nepostavil), ale sa priamo zasunul zospodu cez strop
6.nadzemného podlažia do komínového telesa nachádzajúceho sa v podkroví (7. nadzemné podlažie).
V prípade záujmu žalobcu osadiť krb na 6. nadzemnom podlaží, mal byť komín domurovaný aj na 6.
nadzemnom podlaží a dymovod krbu mal byť zaústený v podlaží, kde sa krb nachádzal. Za žiadnych

okolností nemal a nemohol byť dymovod krbu nachádzajúci sa na šiestom podlaží zasunutý kolmo zo
spodnej miestnosti do horného podlažia cez strop. Montáž krbu sa uskutočnila v rozpore s platnými
právnymi predpismi predpokladajúcimi všeobecné požiadavky na výstavbu komínov a dymovodov,
keďže na 6. nadzemnom podlaží komín neexistoval, nebol vymurovaný a dymovod nebol pripojený
a upevnený v súlade s vyhláškou č. 84/1997 Z.z.. Ďalej z predložených listín vyplýva, že výstavba

komína na 6. nadzemnom podlaží nebola projektovaná, v projektovej dokumentácii nebol požiarny múr
projektovaný, neexistuje žiadna zmienka o rozdelení stropnej konštrukcie 6. nadzemného podlažia, po
vykonaní montáže krbu spoločnosťou TELERVIS na 6. nadzemnom podlaží, a to voľným zasunutím
flexibilného ohýbateľného dymovodu cez strop 6. nadzemného podlažia do komína vybudovaného na 7.nadzemnom podlaží, nebol preskúšaný komín odborníkom, ktorá povinnosť je pri sprevádzkovaní krbu
nevyhnutná, nebola prevedená tepelná izolácia medzi dymovodom a medzistropom. S poukazom na
tieto skutočnosti, niet príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním žalovaného.

5. Žalovaný pred súdom uviedol, že je pravda, že so žalobcom sa dohodli, že vybuduje dva byty, podľa
ním predloženého projektu, ktorý mu dal k dispozícii. Podľa toho urobil aj rozpočet na vybudovanie
dvoch bytov v sume 4 mil. Sk. V novembri 1997 nastúpili tam pracovať. Projekt nalepil na kartón, ktorý
bol na stavbe a podľa neho mali pracovníci v stavebných prácach postupovať. Prakticky všetky práce

robili podľa pokynov Y.. Š.. V projektovej dokumentácií bol jeden kotol, avšak Y.. Š. sa rozhodol, aby
urobili priestory pre dva kotle, aby každý byt mal samostatný kotol, ďalej chcel aby urobili priestory
na krb. Nevedel sa však ešte Y.. Š. vtedy rozhodnúť, aký krb by tam chcel mať. Na základe toho
na druhom podlaží potiahli jeden vyvložkovaný komín smerom až do strechy, ktorý končil vývodom
vložky do prvého podlažia, s tým, že podľa veľkosti, podľa funkčnosti postaviť sa majúceho krbu sa
domuruje komín a do tohto domurovaného vyvložkovaného komína sa potom zavedie vývod z krbu,

pokiaľ by tento krb slúžil aj na vykurovanie. Podľa toho vynechali aj v strope istý otvor, ktorý bol síce
zadebnený avšak nebol omietnutý, pretože podľa výberu krbu sa mal dokončiť aj komín a aj omietnutie a
zaizolovanie tohto stropného priestoru. V skutočnosti sa však pravdepodobne stalo to, že po vybudovaní
krbu neodborne došlo k napojeniu krbu do komína v dôsledku čoho vznikol požiar. Dopočul sa, že tento
požiar vznikol následkom toho, že tí čo maľovali byt nahádzali do krbu papiere, a od plameňov z papiera

sa chytil neomietnutý strop, ktorý ostal v polohe zadebnenia a v dôsledku toho vznikol požiar. Dielo
nedokončili pretože naviac vykonané práce Y.. Š. odmietol vyplatiť. Krb oni nemontovali. Všetky zmeny
oproti projektovej dokumentácii riešili s Y.. Š.. Strop a priečky mohli byť vybudované formou zadebnenia
s nastrelením rákosia a omietnuté, takisto na požiadanie pána Š. z dôvodu zvukovej a tepelnej izolácie.
Tvrdil, že všetky technologické postupy v súlade s normami dodržali a materiál takisto bol dodaný v

súlade s technickými normami.

6. Súd zamietol žalobu rozsudkom č.k. 16C/11/2009-463 zo dňa 11.11.2011. Súd vykonal dokazovanie
výsluchom účastníkov konania, stavebným povolením, projektovou dokumentáciou, znaleckými
posudkami a odbornými vyjadreniami, výsluchom svedkov Y.. T. Š., Y. J., J.. N.. L. T., S., N.. H.. J. G., N..

I. L., T. W. a zistil po aplikácii ust. §§ 631, 632, 634 ods. 2 635 ods. 1, 644, 651 OZ, §§ 43d ods. 1 písm.
a) a b), 48 ods. 1 51 ods. 1 a 2, 54, 62 os. 1 písm. d) zák. č. 50/1976, § 420 ods. 1 a 3 OZ a §§ 101 ods.
1, 120 ods. 1 a 4 , 153 ods. 1 O.s.p. takýto skutkový stav: Okresný úrad Bratislava I, odbor životného
prostredia vydal rozhodnutie č. P-3127/97-197/G-Mar zo dňa 18.6-1997 na povolenie stavby pre žalobcu
„Nadstavba a prestavba podkrovných priestorov na byt“ v obytnom dome X. D.. Č.. XX, nehnuteľnosť

na pozemkoch parc. číslo XXXX kat. úz. U. T.“- dve bytové jednotky, tak, že na existujúcom obytnom
dome s plochou strechou bude postavená sedlová strecha. Podkrovie sedlovej strechy bude zobytnené
v dvoch úrovniach. Žalobca so žalovaným, ktorý podnikal okrem iných aj v stavebníctve uzavreli ústnu
zmluvu o dielo v roku 1997 predmetom, ktorej bolo vyhotovenie stavby v zmysle predloženej projektovej
dokumentácie. Žalobcu zastupoval Y.. Š.. Dôkazné bremeno v danom prípade ťažilo žalobcu na

preukázanie vzniku povinnosti žalovaného zo zodpovednosti náhrady škody vzniknutej požiarom, keď v
konaní sa preukazovalo, že ku škode na zhotoviť sa majúcom diele ku škode došlo inak ako porušením
právnych povinností žalovaného pri realizácii a výsledku diela. Nebolo preukázané, že by žalovaný
sa odchýlil pri realizácii diela od projektovej dokumentácie schválenej stavebným povolením. Práve
naopak, v príčinnej súvislosti so vznikom požiaru, bolo zistené, že výstavba komína na 6. nadzemnom

podlaží nebola projektovaná, v projektovej dokumentácii nebol požiarny múr projektovaný, neexistuje
žiadna zmienka o rozdelení stropnej konštrukcie 6. nadzemného podlažia. Krb, ktorý bol postavený inou
spoločnosťou ako bol žalovaný nebol v tejto podobe naprojektovaný a teda nemohol byť odsúhlasený ani
stavebným povolením. Napokon nezachoval sa ani stavebný denník preukazujúci jednotlivé stavebné
postupy na stavbe, podľa ktorého by bolo možné zistiť v akom stave boli stavebné práce ukončené

žalovaným a na základe akých pokynov stavebníka bolo v stavebných prácach inou spoločnosťou
pokračované. Je nepochybné, že kedy ku požiaru došlo žalovaný na stavbe už stavebné práce
nevykonával, pričom stavbu ešte neodovzdal objednávateľovi. Nedošlo teda ani ku kolaudácii stavby. Je
preukázané, že stavebník objednal vyhotovenie krbov inou spoločnosťou ako bol žalovaný nie v súlade
so stavebným povolením (projektovou dokumentáciou), ktorá spoločnosť bez dobudovania komína

na 6. nadzemnom podlaží napojila dymovod krbu do existujúceho otvoru komína na 7.nadzemnom
podlaží. Dymovod nebol ukotvený v komíne vyššieho podlažia, nebol fixovaný proti zosunutiu a bez
toho aby tento pohyblivý dymovod bol dostatočne izolovaný a bez preskúmania či dymovod sa nedotýka
existujúceho stavu drevených konštrukcií v strope došlo na pokyn stavebníka k priamemu použitiukrbu (ešte pred kolaudáciou stavby), v dôsledku čoho vznikol požiar a následná škoda na stavbe. Pri
vzniku požiaru a následnej škody teda nie je možné preukázať zodpovednosť žalovaného v dôsledku
porušenia právnej povinnosti. Je možné predbežne konštatovať, že zodpovednosť za vznik požiaru

nesie spoločnosť, ktorá nie v súlade so staveným povolením (projektovou dokumentáciou) neodborným
zapojenímdymovoduodkrbudokomínovéhotelesa,(vrozpores vyhláškouMVSRč.84/1997)napokyn
stavebníka tieto stavebné práce vykonal, ako i samotný stavebník na príkaz ktorého pred kolaudáciou
stavby došlo k jeho hoci i len k čiastočnému prípadne skúšobnému užívaniu stavby (zakúrenia do
krbu). Na základe toho súd mohol konštatovať, že ku škode na stavbe pred jej odovzdaním žalovaným

objednávateľovi, pred jej kolaudáciou, došlo inak ako to predpokladá zodpovednosť zhotoviteľa za
vykonané dielo v súlade so zákonom a zmluvou, pričom zodpovednosť žalovaného nie je možné zistiť
ani podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka a preto súd žalobu voči žalovanému bez nutnosti ďalšieho
dokazovania vo veci v plnom rozsahu zamietol.

7. Pre účely komplexného posúdenia vykonaných dôkazov súd nižšie opätovne uvádza v plnom rozsahu

vykonané dôkazy pred vydaním vyššie uvedeného rozsudku:

8. Okresný úrad Bratislava I, odbor životného prostredia vydal rozhodnutie č. L.-XXXX/XX-XXX/G-T.
zo dňa XX.X.XXXX na povolenie stavby pre žalobcu „Nadstavba a prestavba podkrovných priestorov
na byt“ v obytnom dome X. D.. Č.. XX, nehnuteľnosť na pozemkoch parc. č. XXXX kat.úz. U. T.“.

Stavba obsahuje dve bytové jednotky tak, že na existujúcom obytnom dome s plochou strechou bude
postavená sedlová strecha. Podkrovie sedlovej strechy bude zobytnené v dvoch úrovniach. Stavba bude
uskutočnená podľa projektovej dokumentácie spracovanej Lignoprojektom a.s. so sídlom Dúbravská
cesta č. 2, Bratislava, autorizovaný architekt N..H.. L. W. v januári 1991 overenej v stavebnom konaní,
ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia. Prípadné zmeny nesmú byť uskutočnené bez predchádzajúceho

povolenia stavebného úradu.

9. Svedok Y.. T. Š. pred súdom uviedol, že projekt odovzdal žalovanému. Práce na hrubej stavbe
pokračovali rýchlo až kým z jeho strany nebola požiadavka urobiť vikiere, čo žalovaný aj urobil. Toto však
sa nepozdávalo mestu a preto stavebný úrad pozastavil stavebné práce, kým nedošlo k oprave projektu

a kým nebol dodaný nový projekt týkajúci sa predmetných vikierov. Žalovaný však následne už prestal s
prácami. On ešte predtým mal požiadavku, aby schoval rúry na kúrenie, ktoré boli voľne vybudované v
plastových krytoch. Toto žalovaný aj urobil. Keďže žalovaný v prácach nepokračoval, zavolal nejakých
robotníkov, aby stavbu vyčistili i vymaľovali. Medzitým zabudovali do bytu krb. V projekte síce nebol
projektovaný krb finálne, bol však naznačený, že je tu možnosť vybudovania krbu. Na základe toho

pracovníci inej firmy vybudovali krb, ktorý vyústil do už vyhotovenej vložky komína žalovaným. Povedal
pracovníkom, ktorí čistili byty, aby kartóny spálili. Tieto kartóny nahádzali do krbu, takisto papiere, zapálili
a z toho vznikol následne požiar. Bezpečnostný technik, ktorý v tom čase bol skúmať príčinu požiaru
zistil, že neboli vybudované protipožiarne múry medzi bytmi a preto požiar sa rozšíril aj na druhý byt. Ak
by tento protipožiarny múr v súlade s projektom bol vybudovaný, požiar by nezasiahol druhý byt.

10. Svedok Y. J. pracoval na stavbe ako zamestnanec žalovaného, ako vedúci pracovnej čaty, pred
súdom uviedol, že Y.. Š. sa dohodol so žalovaným, že strop vyhotovia namiesto sádrokartónu tzv.
štukatúrom s tým, že zadoskujú sa hranoly, nechajú sa približne 1,5 cm špáry medzi doskami, naklincuje
sa na to trstinová rohož a to sa nahádže vápeno-cementovou omietkou. V strope vynechali dieru tam

kde mal potom sa vybudovať komín. Tá diera bola nepravidelná. Boli tam časti z dosák a z trstiny s tým,
že keď prídu krbári na tomto mieste majú domurovať komín. Vrchná časť komína bola vybudovaná, len
spodná časť vybudovaná nebola pretože nevedeli v akých rozmeroch budú potrebovať krbári vybudovať
komín zo spodnej časti. V takomto stave nechali potom stavbu čo sa týka komína. Investor so žalovaným
kvôli niečomu sa povadili a preto v prácach nepokračovali. Inak práce do tej doby vykonávali podľa

projektu, ktorý mali k dispozícii. Krb oni nestavali. Y.. Š. mal im povedať, že tu má byť postavený ozdobný
krb. Komín, ktorý oni budovali bol postavený za účelom vetrania a nie kúrenia.

11. Podľa odborného posudku Okresného úradu Bratislava I odbor požiarnej ochrany z 31.01.2001
dňa 08.01.2001 o cca 14:30 hod. oznámil operačný dôstojník Mestského požiarneho zboru

službukonajúcemu zisťovateľovi príčin vzniku požiarov odboru požiarnej ochrany Okresného úradu
Bratislava I. T.. L. N.. T. W. požiar strechy na X. D.. Č.. XX. Po jeho príchode na miesto požiaru o
15:45 hod. bolo zistené, že sa jedná o požiar podkrovného bytu v realizácii, krátko pred ukončením.
Pred vznikom požiaru sa v priestoroch kde vznikol požiar nachádzala partia robotníkov zabezpečujúcichfinalizačné práce na stavbe, ktorí okrem iného likvidovali papierové obaly spaľovaním v krbe. Požiar
vznikol v obývacej izbe realizovaného dvojúrovňového podkrovného bytu na 6.nadzemnom podlaží
bytového domu. Okrem tohto bytu sa v podkroví realizoval aj druhý byt, ktorý je jeho zrkadlovým

obrazom. Ohnisko požiaru sa nachádzalo v drevenej konštrukcii medzistropu nad krbom, ktorým
prebiehal jeho kovový dymovod. V tomto mieste boli zreteľné najväčšie termické účinky. Na hornej
úrovnimedzistropuboldymovodkrbuzaústenýdovyvložkovanéhotelesanovéhosamostatnéhokomína
vybudovaného na medzistrope. Ohnisko požiaru bol určený priestor dreveného medzistropu, a to jeho
spodný okraj. Nosnú časť medzistropu tvorili profilované oceľové nosníky a drevené kleštiny. Horná

vrstva ako aj spodný záklop medzistropu boli tvorené drevenými latami. Horný záklop bol prekrytý
tenkovrstvým betónovým poterom. Možno s najväčšou pravdepodobnosťou konštatovať, že príčinou
vzniku požiaru bolo vznietenie dreveného záklopu medzistropu spôsobené teplotou dymovodu. Požiar
zasiahol prakticky celú strešnú konštrukciu aj susedného bytu. Toto bolo spôsobené tým, že požiarna
stena medzi bytmi, navrhnutá v posúdení požiarnej bezpečnosti stavby nebola zrealizovaná ako celistvá.
Svedok T. W. pred súdom potvrdil skutočnosti uvedené v posudku a uviedol, že najpravdepodobnejšia

príčina požiaru bola zistená tá, že došlo ku kontaktu drevenej konštrukcie medzistropu nad krbom s
dymovodom. K šíreniu požiaru došlo v konštrukčných dutinách medzistropu a medzi podhľadom a
krytinou. Požiar sa preto šíril, pretože nebola vybudovaná celistvá požiarna stena medzi bytmi. Napokon
toto bolo potvrdené aj znaleckým posudkom N.. L. N. znalca pre odbor požiarna ochrana, zisťovanie
príčin požiarov z 15.07.2010. Znalec tu uvádza, že príčina vzniku požiaru je zlé prevedenie tepelnej

izolácie prechodu oceľového dymovodu cez drevený medzistrop, čím došlo k degradácií vlastností dreva
a samotné vznietenie sa horľavého materiálu od tepla šíriaceho sa od oceľovej časti dymovodu, ktorého
teplota bola dostatočná na jeho samotné zapálenie. Ako miesto vzniku predmetného požiaru je miesto
vyústenia oceľového dymovodu cez drevenú konštrukciu do betónovej rúry komínového telesa.

12. Svedok N.. H. J. G. pred súdom uviedol, že na požiadanie Y.. Š. vo veci podal odborný posudok.
Po požiari nechali rozobrať drevený podhľad nosnej konštrukcie medzistropu, pričom objavili zaizoláciu
novej komínovej vložky, ktorá končila v existujúcej komínovej vložke, potom si nechali rozobrať tú
izoláciu, ktorá tam bola a objavili, že pôvodné zaústenie komínovej vložky je v bezprostrednom styku s
dreveným záklopom konštrukcie medzistropu. Zhodli sa na tom, že tam vznikol požiar. Tento skutkový

stav odborne nazývajú skrytá vada stavby - lebo jedná sa tu o hrubú stavebnú chybu. Komínová
vložka nikdy nesmie byť v styku so zápalným materiálom. Firma, ktorá robila krb nemohla predpokladať,
že takáto chyba na stavbe je, lebo zaústili flexi vložkou do existujúcej komínovej vložky i zaizolovali
dokonalým spôsobom tú flexi vložku do existujúcej komínovej vložky, ktorá tam už bola, ktorú urobila
firma, ktorá vyhotovovala HSV.

13. Vo veci na požiadanie žalobcu podal znalecký posudok aj J.. N.. L. T., S.., ktorý zistil, že stavebné
práce neboli robené v súlade s projektovou dokumentáciou a to, že steny neboli vybudované vo
zvislom smere priebežne cez dve podlažia. Steny boli prerušené stropom čiže strop bol vybudovaný
tak, že obsahoval vzduchovú medzeru a to bolo príčinou šírenia požiaru do druhého bytu. Projektová

dokumentácia bola vyhotovená pre účely stavebného povolenia s tým, že chýbali realizačné projekty
pre vyhotovenie konkrétnych častí stavby. Potvrdil, že v projektovej dokumentácii tam kde bol osadený
krb sa plánoval krb, avšak o aký malo ísť či o okrasný alebo nejaký funkčný v projektovej dokumentácii
sa nehovorilo o tom. Čo do príčiny vzniku požiaru sa zhoduje prakticky s vyššie uvedeným.

14. Vo veci na požiadanie odporcu podal odborný posudok N.. L. I., znalec z odboru stavebníctvo.
Tento vo svojom posudku dospel k záverom, že príčinou vzniku požiaru bola nesprávna inštalácia
oceľového flexi dymovodu, ktorý bol inštalovaný v rozpore s Vyhláškou MV SR č. 84/1997 Z.z. ktorou
sa ustanovujú technické podmienky a požiadavky požiarnej bezpečnosti pri inštalácii a prevádzkovaní
palivových spotrebičov, elektrotepelných spotrebičov a zariadení ústredného vykurovania a pri výstavbe

a používaní komínov a dymovodov. Ohľadne šírenia ohňa nemožno dokázať, že by bol projektovaný
požiarny múr okrem realizovaných aj medzi predmetnými bytmi. Ako svedok pred súdom uviedol, že
podstata problému je v tom, že komín, ktorý bol vybudovaný žalovaným bol vybudovaný na vyššie
podlažie a nie pre podlažie, na ktorom sa používal následne napojený dymovod pre krb. Poukazuje na
to, že podľa § 13 ods. 4 vyhl. č. 84/97 Zb. dymovod je potrebné pevne zakotviť do komína, čo v danom

prípade pravdepodobne učinené nebolo, čiže na tom podlaží kde bol dymovod nebol vybudovaný komín.
Krb je potrebné zapojiť do sopúcha komína, čo v danom prípade sa neudialo. V projektovej dokumentácií
nebol naprojektovaný požiarny múr a preto došlo k šíreniu požiaru v rámci celého podkrovia aj na
druhý byt. Pod úrovňou označenia bodu 7 pôdorysu podkrovia mal byť vybudovaný krb. Podľa tohtovýkresu mal byť vybudovaný elektrický krb nakoľko nie je vôbec vyznačené na pôdoryse, že by mal
k tomuto krbu slúžiť komín, ktorý mal byť vyznačený v smere osi krbu. Je tu vyznačená prípojka na
elektrický spotrebič. Pokiaľ bol ukončený strop šiesteho podlažia, čiže medzi podkrovím a 6.podlažím

a pri komíne to bolo ukončené tak ako to bolo už uvedené, považuje sa to zo stavebno-technického
hľadiska za ukončené, pretože mal sa potom vybudovať komín šiesteho podlažia ďalej v prípade potreby
jednoduchým technickým napojením sa na už vybudovaný komín podkrovia. Komín sa mal potom
vybudovať podľa toho, aký zdroj tepla sa mal použiť, pretože iný sa dáva pri plynovom kotly a iný pri
krbe. Pokiaľ napojili krb tak ako sa to udialo, pravdepodobne ak by došlo ku kolaudácii stavby a ak by

tento priestor ostal v takom stave ako bol, nemohlo by dôjsť ku kolaudácii stavby. Ani on nevylúčil, že
by rezivo sa dotýkalo dymovodnej vložky, a že by z toho dôvodu mohol vzniknúť požiar, avšak jeho
tvrdenie je také, že práve tu nebolo možné napojiť tento dymovod takýmto spôsobom na už vybudovaný
komín bez dobudovania komína na 6. podlaží. Na týchto tvrdeniach svedok zotrval aj po tom, čo súd
si zaobstaral celú projektovú dokumentáciu stavby, do ktorej nahliadol. Ďalej uviedol, že je pravda,
že požiarny projektant podrobne naprojektoval únikové cesty a požiarnu ochranu ale pozabudlo sa,

že projektant architekt nenaprojektoval do stavby vybudovanie požiarneho múru. Generálny projektant
mal dbať na to, keď projektant požiarnej ochrany rozdelil tieto stavby na dva požiarne úseky, aby
došlo k doprojektovaniu požiarneho múru, čo sa nestalo. Dodávateľ stavby (realizátor) o tejto chybe
nemusel vedieť, dostal jednoznačne projekt, podľa ktorého mal postupovať. Z projektovej dokumentácie
sa zisťuje, že sú tam projektované vetracie prieduchy a nie komíny.

15. V priebehu súdneho konania bolo zistené, že spoločnosť, ktorá budovala a zapájala krb bola
uznesením Okresného súdu Bratislava I. v Bratislave č.k. 36CbR/109/2007 zo dňa 19.03.2008 zrušená
bez likvidácie a následne predmetná obchodná spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra v
celom rozsahu dňom 19.06.2008.

16. Stavebný denník stavby súdu predložený nebol (pravdepodobne sa nezachoval).

17. Na odvolanie žalobcu uznesením číslo konania 23Co/72/2012 - 526 zo dňa a 4.februára 2013
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Odvolací súd v uznesení uvádza, že navrhovateľkou bolo v priebehu konania
predložených viacej odborných posudkových vyjadrení k príčine vzniku požiaru, pričom ich závery však
nekorešpondujú so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa, keď prvostupňový súd jednak uviedol,
že pri vzniku požiaru a následnej škody nie je možné preukázať zodpovednosť odporcu v dôsledku
porušenia právnej povinnosti, že je možné predbežne konštatovať, že zodpovednou za vznik požiaru

nesie spoločnosť, ktorá nie je v súlade so stavebným povolením, neodborným zapojením dymovodu od
krbu do komínového telesa na pokyn stavebníka tieto práce vykonala, ako i samotný stavebník na príkaz
ktorého pred kolaudáciou stavby došlo, hoci len čiastočnému prípade skúšobnému užívaniu stavby.
Takéto závery však nevychádzajú z vykonaného dokazovania. Naopak znalecké posudky predložené
navrhovateľkou stanovujú príčinu vzniku požiaru, s ktorou sa vôbec prvostupňový súd nevyporiadal. J..

N.. L. T., S.., sa v znaleckom posudku 120/2001 zaoberal porovnaním prevedenia stavby s projektom.
Technická správa projektu požiarnej ochrany nadstavba objektu bola rozdelená na tri požiarne úseky,
dvadvojpodlažnébytyaschodiskopodľačl.12STN730833.Požiarnestenybolivybudovanédoúrovne
podhľadu stropu druhej úrovne bytu v rozpore s projektom požiarnej ochrany, vidieť na str. 2 Technickej
správy projektu požiarnej ochrany. Nadstavba objektu (6 NP) bola rozdelená na tri požiarne úseky, dva

dvojpodlažné byty a schodisko podľa čl.12 STN 73 0833. Projekt uvažoval s tromi požiarnymi úsekmi,
byt č. 1, byt č. 2 a schodisko. Prevedené to bolo tak, že v podstate jeden požiarny úsek vzhľadom
na skutočnosť, že steny medzi bytmi a schodiskom a bytmi boli prerušené stropom a strechou. Keby
boli požiarne úseky prevedené podľa normy, nebolo by došlo k šíreniu požiaru do ďalších požiarnych
úsekov. Znalec sa teda dotýka príčin šírenia požiaru sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal. Z tohto je

jednoznačné, že prevedenie, ktoré bolo vykonané odporcom nebolo v zmysle projektu tak, ako znalec
konštatoval. Keby tomu tak bolo, tak by nedošlo k šíreniu požiaru do ďalších požiarnych úsekov. V
bode 4.3 Príčiny požiaru sa zaoberá nedodržaním projektu požiarnej ochrany. Pod 4.3.1 poukázal
na ust. § 41 vyhlášky č. 84/97 Zb., keď požiarna stena sa musí stýkať s požiarnym stropom alebo
konštrukciou strechy, ktorá plní funkciu požiarneho stropu, alebo s konštrukciou strechy a strešného

plášťa vytvorených z konštrukčných prvkov D 1 s požadovanou požiarnou odolnosťou a konštrukcia
strechy a strešného plášťa nemá požadovanú odolnosť alebo je zhotovená z konštrukčného prvku druhu
D 2 z konštrukčného prvku druhu D 3. Požiarna stena musí prestupovať cez konštrukciu strechy a
strešného plášťa a musí prevyšovať vonkajší povrch strešného plášťa najmenej o 150 mm. Naopak bolozistené, že požiarna stena oddeľujúce dve bytové jednotky bola na úrovni prvého nadzemného podlažia
ukončené pod podhľadom stropnej konštrukcie prvého nadzemného podlažia a v úrovni druhého
nadzemného podlažia a realizované vyhotovenie požiarnej steny nespĺňalo požiadavky ust. § 41 ods. 7

a 8 citovanej vyhlášky a bolo príčinou rozšírenia požiaru do bytu č. 2. Požiarnu stenu takisto vyhotovoval
odporca a nie iný subjekt, čo však prvostupňový súd vôbec vo svojom odôvodnení rozhodnutia
neuviedol. Znalec v závere posudku pod bodom 4.1 Vznik požiaru uviedol, že z fotodokumentácie
zhotovenej po požiari priebežne počas asanácie krovu a rekonštrukčných prác vyplýva, že požiar vznikol
v mieste zaústenia oceľovej vložky dymovodu krbu do šamotovej rúry komínového telesa z dôvodu

kontaktu drevených prvkov stropu so šamotovou komínovou vložkou v byte č. 1. Prvostupňový súd
sa týmto záverom vzniku požiaru uvedeným znalcom v znaleckom posudku takisto vôbec nezaoberal.
Znalec v znaleckom posudku v bode 4.3 Príčiny požiaru, bod 4.3.2 Riešenie zaústenia dymovodu krbu
do komínového telesa, v prílohe č. 8 vykonal nákres prestupu dymovodu stropom podľa vyhlášky č.
84/1997, kde vedľa tohto nákresu sa nachádza nákres realizácie prestupu dymovodu stropom prvého
nadzemného podlažia v byte č. 1. Z tejto realizácie je značný kontakt komínovej vložky s dreveným

prvkom stropu. Nezodpovedá vyhláške č. 84/1997. Rovnaké zistenia, akým spôsobom bola realizácia
dymovodu medzi stropom s vyznačením problematickej časti, kde došlo k dotyku šamotovej vložky
komína z dreveným prvkom medzistropu sa nachádzala aj v posudku N.. H.. J. G., keď miesto vzniku
požiaru skolidoval ako prestup cez strop pri napojení krbov do takto prevedeného komína mohol byť
izolovanýčímkoľvek.Miestodotykukomínovejvložkyadrevenejkonštrukciemedzipodlažiaboloužpred

montážou krbov zabudované a i spoločnosť s ručením obmedzeným Preskon miesto vzniku požiaru
uviedla prevedenie tepelnej izolácie prechodu cez drevený medzistrop špeciálnou izolačnou hmotnou
podľa vyjadrenia dodávateľov krbov i zabudovaný drevený záklop medzistropu, ktorý bol v priamom
dotyku s komínovou vložkou. Takisto v znaleckom posudku č. 6/2010 N.. L. N. z odboru požiarna
ochrana, odvetvie horenie a hasenie látok a materiálov, zisťovanie príčin požiarov bolo jednoznačne

uvedené rovnaké miesto vzniku požiaru ako v predchádzajúcich posudkoch. Znalec v § 10 ods. 9
svojho posudku poukázal na to, že podľa technických podmienok výstavby komínov a dymovodov
vzdialenosť telesa komína od drevených stavebných konštrukcii musí byť najmenej 50 mm. Ak túto
požiadavku nie je možné splniť vzdialenosť možno zmenšiť až na 10 mm, pričom treba tento priestor
nehorľavým a tepelne izolačným materiálom podľa prílohy č. 5. Na základe zistení zo spisového

materiálu v mieste vzniku požiaru sa nachádzali horľavé materiály, a to hlavne v mieste vyústenia
oceľovej komínovej vložky FLEXI do komínovej vložky z betónovej rúry, kde spodný drevený záklop bol
priamo spojený s oceľovou komínovou vložkou. Jednalo sa o nehobľované smrekové rezivo. Prechod
dymovodu dreveným medzistropom z horľavých materiálov pri nedodržaní požiarne bezpečnostných
podmienok, tzn. neizolovaný tepelný zdroj od horľavých materiálov pomocou umiestnenia vzdialenosti

a tepelne nevodivého izolantu je jedným z najčastejších príčin požiarov. Porušením dymovodu zlým
vyústením alebo jeho prehriatím dochádza k namáhaniu horľavých látok v tomto mieste a následne
k zapáleniu týchto látok. Preto na základe uvedených faktorov určil znalec možnosť vzniku požiaru
od dymovodu ako najpravdepodobnejšiu, čiže zapálenie ľahko horľavých materiálov. V závere, keď
mal určiť príčinu vzniku požiaru uviedol, že je to zlé prevedenie tepelnej izolácie prechodu oceľového

dymovodu cez drevený medzistrop, čím došlo k degradácii vlastností dreva a samotné vznietenie sa
horľavého materiálu od tepla šíriaceho sa od oceľovej časti dymovodu, ktorého teplota bola dostatočná
na jeho samotné zapálenie. Prvostupňový súd sa vôbec závermi tohto posudku nezaoberal. Naopak
rozdielny bol posudok N.. L.Á., ktorým vo svojom nákrese vynechal práve miesto vzniku požiaru, pritom
toto miesto jasne preukazuje, že požiar vznikol v časti, ktorú zhotovil odporca. Navyše prvostupňový súd

poukazujúc na to, že nebolo preukázané, že by sa odporca odchýlil pri realizácii diela od projektovej
dokumentácie schválenej stavebným povolením, neuviedol žiadny dôkaz na svoje tieto tvrdenia a
tieto závery, hoci opakom sú závery znaleckých odborných posudkov už spomínaných znalcov, ktorí
sú znalcami v príslušnom odbore. Naopak N.. L. je znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty
nehnuteľností, nemohol sa zaoberať tak odbornými otázkami ako je posúdenie vzniku požiaru, keď

uvádzal, že v príčinnej súvislosti so vznikom požiaru bolo, že výstavba komína na 6. nadzemnom
podlaží nebola projektovaná v projektovej dokumentácii, nebol požiarny múr projektovaný, neexistuje
žiadna zmienka o rozdelení stropnej konštrukcie 6. nadzemného podlažia. Krb nebol v tejto podobe
naprojektovaný a nemohol byť odsúhlasený ani stavebným povolením. Nezachoval sa ani stavebný
denník. Nezaoberaním sa a príčinou vzniku požiaru a príčinou šírenia do druhého bytu je rozhodnutie

súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, keď v spise sa tieto znalecké posudky nachádzali a mal ich
vyhodnotiť. Ak s posudkami nesúhlasil, keďže sa jedná o otázku odbornú a v zmysle ust. § 127
ods. 1 mal do konania pribrať znalca na posúdenie takto vysoko odbornej otázky. Mal to byť práve
znalec z príslušného odboru na zisťovanie príčiny požiaru. Nevykonanie tohto dôkazu, zlé vyhodnotenieznaleckých posudkov s nesprávnymi skutkovými závermi spôsobili, že prvostupňový súd nedostatočne
zistil skutkový stav. Jeho závery sú predčasné, ničím nepodložené, dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Odborný posudok odboru požiarnej ochrany Okresného úradu Bratislava I. z 31.01.2001

stanovuje miesto vzniku požiaru, že sa nachádzalo v drevenej konštrukcii medzistropu nad krbom,
ktorým prebiehal jeho kovový dymovod. Príčinou vzniku požiaru sa zaoberal tento odbor a uviedol,
že s najväčšou pravdepodobnosťou možno konštatovať, že príčinou vzniku požiaru bolo vznietenie
dreveného záklopu medzistropu spôsobené teplotou dymovodu. Požiar zasiahol prakticky celú strešnú
konštrukciu aj susedného bytu, toto bolo spôsobené tým, že požiarna stena medzi bytmi navrhnutá

v posúdení požiarnej bezpečnosti stavby nebola zrealizovaná ako celistvá. Došlo k porušeniu ust. §
13 ods. 5 vyhlášky č. 84/1997 Z.z. s tým, že prestup dymovodu cez horľavú konštrukciu medzistropu
nebol vyhotovený v zmysle týchto citovaných ustanovení vyhlášky. Odvolací súd takisto poukazuje na
prednostnú aplikáciu osobitného druhu zodpovednosti zhotoviteľa za škodu v zmysle ust. § 651 O.z. a
nasledujúcich, hoci prvostupňový súd sa zaoberal len zodpovednosťou za škodu všeobecnou v zmysle
ust. § 420 ods. 1 O.z., hoci odcitoval medzi ostatnými ust. právnych predpisov ust. § 651 O.z. Daný

právny vzťah už podľa neho neposudzoval. Preto súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Rozhodnutie
súdu prvého stupňa preto muselo byť podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) a písm. f) zrušené a vec vrátená
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

18. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude dostatočne zistiť skutkový stav, zaoberaním sa
príčinou vzniku požiaru a príčinou jeho šírenia do druhého bytu, znalecké posudky nachádzajúce sa
v spise, aj odborný posudok odboru požiarnej ochrany Okresného úradu Bratislava I. z 31.01.2001,
náležite vyhodnotiť. Ak s posudkami nesúhlasil odporca, keďže sa jedná o otázku odbornú, tak v zmysle
ust. § 127 ods. 1 O.s.p. do konania pribrať znalca na posúdenie takto vysoko odbornej otázky. Zistí

tak správne najprv miesto vzniku požiaru, potom príčinu vzniku požiaru a príčinu jeho šírenia do
druhého bytu. Napokon právne posúdenie by sa malo uberať prednostnú aplikáciou osobitného druhu
zodpovednosti zhotoviteľa za škodu v zmysle ust. § 651 O.z. a nasledujúcich, nie zodpovednosťou za
škodu všeobecnou v zmysle ust. § 420 ods. 1 O.z. ale aplikovať aj pri posúdení vyhotovenia požiarnej
steny ust. § 41 ods. 7 a 8 vyhlášky č. 84/1997. Je potrebné sa zaoberať porovnaním prevedenia stavby

s projektom. Dôležité je posúdenie, či boli požiarne úseky prevedené podľa normy čl. 12 STN 73 08 33,
( nadstavba objektu (6 NP) bola rozdelená na tri požiarne úseky, dva dvojpodlažné byty a schodisko
podľa čl.12 STN 73 0833. Projekt uvažoval s tromi požiarnymi úsekmi, byt č. 1, byt č. 2 a schodisko.
Prevedené to bolo tak, že v podstate jeden požiarny úsek vzhľadom na skutočnosť, že steny medzi bytmi
a schodiskom a bytmi boli prerušené stropom a strechou).

19. Súd prvej inštancie v naznačenom smere doplnil dokazovanie znalcom z odboru požiarna ochrana,
odvetvie zisťovanie príčin vzniku požiarov N.. W. T.P.. Znalec vo svojom písomnom znaleckom posudku
jednoznačne zistil, že požiar vznikol v obývacej izbe realizovaného dvojúrovňového podkrovného bytu
na 6. n. p.. Ohnisko požiaru sa nachádzalo v drevenej konštrukcii medzistropu nad krbom, ktorým

prebiehal jeho kovový dymovod. Miesto vzniku požiaru bolo v mieste vyústenia oceľového dymovodu
cez drevenú konštrukciu do betónovej rúry komínového telesa. Ako príčinou vzniku požiaru určil zle
prevedenie tepelnej izolácie prechodu oceľového dymovodu cez drevený medzistrop, čím došlo k
degradácii vlastností dreva a samotné vznietenie sa horľavého materiálu od tepla šíriaceho sa od
oceľovej časti dymovodu, ktorého teplota bola dostatočná na jeho zapálenie. Firma Telervis - kuchynské

štúdio a.s. Bratislava dodala krbovú vložku s príslušenstvom a aj vyhotovila krb. Jednalo sa o krbovú
vložku typ KVR Ekonomík, dymovod nerezový priemer 160 milimetrov, výstupná mriežka biela a iný
materiál na výstavbu krbu. Požiar v uvedenom byte bol spôsobený vznietením sa horľavého materiálu
(drevené dosky a podobne) umiestneného v medzistrope od sálavého tepla nahriatej FLEXI rúry -
nerezového dymovodu (vrapovej rúry) vychádzajúcej z krbovej vložky a zasunutej do šamotovej rúry

komína v hornej časti medzistropu. Z fotodokumentácie (strana spisu 38, 39) je vidieť, že v tejto časti
je značne tepelne degradovaná (vyžíhaná) FLEXI rúra - nerezový dymovod (vrapová rúra). Povrchová
teplota dymovodu v tomto mieste presahovala hodnotu nad 500*C (teplota vznietenia dreva je nad
300*C) čo je dostatočná na vznietenie sa horľavého materiálu nachádzajúceho sa v medzistrope. V
danom prípade bolo zlé prevedenie tepelnej izolácie prechodu FLEXI rúry - nerezový dymovod (vrapová

rúra) cez drevený medzistrop, čím došlo k porušeniu Vyhlášky MV SR č. 84/1997 Z.z. Podľa Vyhlášky
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 84/1997 Z. z. ktorou sa ustanovujú technické podmienky a
požiadavkypožiarnejbezpečnostipriinštaláciiaprevádzkovanípalivovýchspotrebičov,elektrotepelných
spotrebičov a zariadení ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komínov a dymovodov jeuvedené: §13 ods. 5 Ak dymovod prechádza stavebnou konštrukciou, ktorá obsahuje horľavé materiály
alebo je na povrchu upravená horľavými materiálmi, treba prestup vyhotoviť podľa príloh č. 8 a 9
(príloha č. 2), § 20 Osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť, po preskúšaní komína vydá pre majiteľa

objektu alebo pre stavebný úrad potvrdenie podľa prílohy č. 11. Za osadenie FLEXI rúry - nerezového
dymovodu (vrapová rúra) nezodpovedá zhotoviteľ komína, ale zhotoviteľ (realizátor) stavby celého
krbu, ktorý napájal FLEXI rúru do komína. Firma, ktorá montovala krb, osádzala krbovú vložku, na
ktorú bola napojená FLEXI rúra - nerezový dymovod (vrapová rúra), ktorá bola následne zasunutá
do šamotovej rúry komína v medzistrope mala postupovať podľa platnej Vyhlášky MV SR č. 84/1991

Z. z., iných platných predpisov, noriem a tiež podľa návodu na montáž a obsluhu krbovej vložky. Z
priestoru dreveného medzistropu t. j. medzi horným a dolným záklopom, kde bola umiestnená FLEXI
rúra - nerezový dymovod (vrapová rúra) mal byť odstránený horľavý materiál (dosky a pod), následne
mala byť prevedená tepelná izolácia prestupu dymovodu stropom z horľavých materiálov podľa prílohy
č. 8, Vyhlášky MV SR č. 84/1997 Z.z., čo v danom prípade nebolo podľa prílohy č. 8 urobené.

20. Čo sa týka šírenia požiaru znalec vychádzal z predložených dokumentov uvedených v spise najmä
odborného posudku, ktorý bol vypracovaný N.. W.Š.. Rozšírenie požiaru do strešnej konštrukcie bolo
podmienené dĺžkou trvania požiaru. Po rozobratí podhľadov bolo zistené, že požiar zasiahol prakticky
celú strešnú konštrukciu aj susedného bytu. Toto bolo spôsobené tým, že požiarna stena medzi bytmi,
navrhnutá v posúdení požiarnej bezpečnosti stavby nebola realizovaná ako celistvá. Táto prebiehala

od betónovej podlahy medzi bytmi po spodný okraj vopred vybudovaného spoločného dreveného
dutého medzi stropu (necelistvého, netvoril požiarny strop) a od hornej úrovne tohto medzistropu po
podhľad strešnej konštrukcie (nie po dolný okraj nehorľavej krytiny ako to vyžaduje STN 73 0802).
Podľa uvedeného je zrejmé, že takto vyhotovená požiarna stena nemohla zabrániť rozšíreniu do
vedľajšieho požiarneho úseku (susedného realizovaného bytu). Projekt požiarnej ochrany (Nadstavba

podkrovia bytového domu, X. XX, X., str. spisu 44 - 50), ktorý vypracovala špecialistka požiarnej
ochrany N.. R. N., v Bratislave 01/1997, sa podrobne zaoberá nadstavbou podkrovia bytového domu,
X. XX, X.. V uvedenej technickej správe sú podrobne rozpísané jednotlivé STN, ako aj riešenie stavby,
požiarne úseky, požiarna odolnosť stavebných konštrukcií a pod. Tento projekt bol zapracovaný do
projektovej dokumentácie spracovanej Lignoprojektom a.s. so sídlom Dúbravská cesta č. 2, Bratislava,

autorizovaným architektom N.. H.. L. W. a podľa projektovej dokumentácie mal žalovaný postupovať
pri stavbe obytného domu. V ostatnom znalec poukazuje na zistenia pri porovnaní prevedenia stavby
s projektovou dokumentáciou na posudok J.. N.. L. T.. Zároveň poukazuje na to, že uvedená otázka
nespadá do kompetencie znalca pre zisťovanie príčin vzniku požiarov.

21. Znalec svoj posudok doplnil ústnym vyjadrením pred súdom tak, že pri podaní znaleckého posudku
vychádzal najmä z posudku N.. W., ktorý sa zúčastnil miestnej ohliadky po vzniku požiaru, s ktorým
2 krát konzultoval pred podaním posudku, ktorý prvotne určil vo svojom posudku ohnisko požiaru,
miesto požiaru, popis požiaru, a zistil, že požiar vznikol z dôvodu, že partia pracovníkov spaľovala
tam papiere z nábytku v krbe a vylúčil možnosť vzniku požiaru v dôsledku elektrického skratu. Ďalej

vychádzal z posudku N.. T., hoci tento nie je zapísaný v zozname znalcov, z odborného vyjadrenia
N.. H.. G., zo znaleckého posudku N.. N.. Poukázal na to, že čo sa týka miesta vzniku požiaru všetci
označení konštatovali rovnako kde požiar vznikol. Poukázal na to, že k vznieteniu dreveného záklopku
došlo práve kvôli tomu, že vrapová rúra zhotoviteľom krbu nebola dostatočným spôsobom zaizolovaná.
Komín s veľkou pravdepodobnosťou dokončený nebol, rozhodne však nebol skolaudovaný. Nebolo

vydané rozhodnutie kominára podľa pol žiadnych predpisov, že splnia požiarno bezpečnostné predpisy
na základe toho v žiadnom prípade sa nesmelo do krbu zakúriť. Každý komín musí mať vymetacie
dvierka. Tento komín ich nemal. Nikde sa nedočítal či vrapová rúra bola v komíne zakotvená, na základe
toho vrapová rúra mala byť zakotvená v otvore komína, aby nedošlo k jej vypadnutiu alebo posunutiu.
Vrapová rúra mala byť potom vhodným materiálom zaizolovaná a preto nie je možné vylúčiť ani to, že pri

zakúrení došlo k vysunutiu vrapovej rúry z otvoru komína, čo v danom prípade však z fotodokumentácie
zistiť už nedá. Predmetný komín nebol dokončený, pretože mal pokračovať dole až na piate poschodie,
keďže komín bol ukončený v medzistrope približne vo výške 180 centimetrov, potom sa mal vyhotoviť
takzvaný sopúch a do toho sopúcha mala byť osadená vrapová rúra prípadne iná rúra, ktorá ide
z krbovej vložky. Predmetné byty neboli pravdepodobne dokončené a preto v medzistrope medzi

predmetnými bytmi nebola vyhotovená zábrana, hoci takáto zábrana podľa projektovej dokumentácie
mala byť vybudovaná a pravdepodobne v prípade dokončenia bytov by bola aj vybudovaná. Pokiaľ by
drevená doska sa dotýkala šamotovej vložky komína pri nasunutí vrapovej rúry ten kto túto vrapovú rúru
inštaloval mal drevenú konštrukciu, ktorá sa dotýkala šamotovej vložky odstrániť. Papierový obal mávýhrevnosť a môže nahriať vrapovú rúru od 400 do 600 *C, pričom smrekové drevo má bod vzplanutia
270 až 300 *C. Ak by bol použitý vhodný tepelnoizolačný materiál pre izoláciu vrapovej rúry bola by
vytvorená zábrana za žiadnych okolností by nedošlo k požiaru v medzistrope. Nakoľko takýto materiál

nebol použitý pri izolácii vrapovej rúry v medzistrope a vrapová rúra nebola pri zakúrení v krbovej
vložke a vyhriatím dymovodu na vysokú teplotu jej sálavou teplotou došlo k vznieteniu sa horľavého
materiálu nachádzajúceho sa v oblasti medzistropu. Nakoľko sa nezúčastnil miesta ohliadky požiaru,
nemôže jednoznačne určiť, či došlo k zahoreniu horných dosák v medzistrope alebo dolných dosiek
umiestnených v medzistrope.

22.Žalobkyňadoložilasúkromnýznaleckýposudokodznalkynezodboruenergetikatepelnáenergetika,
vykurovanie a vykurovacie zariadenia Z. O., podľa ktorého murivo komína s vložkou je prevedené len
nad nosnou drevenou konštrukciou medzipodlažia, teda v mieste styku horného záklopku s komínovým
prieduchom a tento je priamo v kontakte s komínovou vložkou, ktorá je prevedená z betónovej rúry.
Takáto komínová vložka nemá v podstate žiadnu tepelnú odolnosť. Vrchná časť komína prestupovala

stropom z horľavých materiálov a umiestnenie drevenej konštrukcie v blízkosti komínového telesa je
v rozpore s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky 84 /1997 Z. z.. kde vzdialenosť telesa
komína od drevených stavebných konštrukcií musí byť najmenej 50 milimetrov, ak túto požiadavku nie
je možné splniť vzdialenosť možnosť zmenšiť až na 10 milimetrov, pričom treba tento priestor vyplniť
nie horľavým a tepelne izolačným materiálom, ak dymovod prechádza stavebnou konštrukciou, ktorá

obsahuje horľavé materiály, alebo je na povrchu upravená horľavými materiálmi treba prestup vyhotoviť
podľa prílohy číslo 8 uvedenej vyhlášky. Zhotoviteľ spodnej časti komína nepredpokladal, že zhotoviteľ
diela, teda staviteľ vrchnej časti komína vyhotoví stavbu komína v rozpore s vyhláškou číslo 84/1997
Z. z. a v rozpore s STN 733150 a STN 734201. Podľa z výpisu zo živnostenského registra žalovaný
nemal oprávnenie a odbornú spôsobilosť na zhotovenie stavby komínov ako to ukladá § 11 zákona

99/1995 Z.z.. Znalkyňa záverom konštatuje, že prestup cez strop pri napojení krbu do takto prevedeného
komína mohol byť izolovaný čímkoľvek, miesto dotyku komínovej vložky a drevenej konštrukcie medzi
podlažia bolo už pred montážou krbu zabudované. Znalkyňa pred súdom uviedla, že vychádzala len
z predložených dokladov a z fotodokumentácie, o tom či boli ukončené práce na stavbe žalovaným
vedomosti nemala, ak by však videl zhotoviteľ krbu, že drevený strop bol takto ukončený ako zjavne

bol, tak by musel odstrániť drevené zadebnenie a vyhotoviť izoláciu. Bez toho, aby bolo vydané patričné
povolenie od kominára za žiadnych okolností nebolo možné založiť oheň v predmetnom krbe.

23. Žalovaný na to tiež predložil súkromno znalecký posudok znalca z odboru požiarna ochrana,
odvety zisťovanie príčin vzniku požiarov N.. P. V.. Znalec v tomto posudku uvádza, že pre miesto

vzniku požiaru určuje medzistrop drevenej stropnej konštrukcie v mieste uloženia oceľovej flexi rúry
dymovodu z krbové vložky zasunuté do šamotovej vložky komína. Vzhľadom na charakter obhorenia
medzistropu (zuhoľnatené a vyhorené drevené obloženie), smeru šírenia sa ohňa požiaru a zistenie
situácie pred vznikom požiaru považuje za najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru zuhoľnatenia
a následne vznietenie horľavého materiálu v medzipriestore od sálavého tepla vyhriatej oceľovej

flexi rúry dymovodu krbu. Je predpoklad hraničiaci s istotou, že pri nainštalovaní dymovodu krbu
do komína došlo k porušeniu požiarno bezpečnostných požiadaviek, týkajúcich sa nedostatočného
prevedenia (zabezpečenia) tepelnej izolácie v mieste prechodu vyhriateho oceľového dymovodu cez
drevený medzistrop, čo mohlo spôsobiť tepelnú degradáciu drevených materiálov v jeho blízkosti
a ich následné vznietenie. Na fotografiách predloženej fotodokumentácie z miesta požiaroviska sú

viditeľné charakteristické stopy nadmerného zuhoľnatenia a vyhorenia vnútorného povrchu bočných
stien dreveného obkladu v medzipriestore, ku ktorým by nedošlo, ak by tento priestor bol pred
inštaláciou krbu jeho staviteľom dostatočne skontrolovaný a následne izolovaný od vyhriateho povrchu
dymovodu, dodržaním vzdialenosti od ľahko horľavých materiálov alebo izolovaním s použitím vhodnej
tepelnej izolácie. K požiaru by nedošlo, ak by boli dodržané ustanovenie vyhlášky Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky č. 84/1997 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické podmienky a požiadavky požiarnej
bezpečnosti pri inštalácii a prevádzkovaní palivových spotrebičov, elektrotepelných spotrebičov a
zariadení ústredného vykurovania a pri výstavbe a užívaní komínov a dymovodov. Povinnosťou
zhotoviteľa palivového spotrebiča pred jeho sprevádzkovaním je si overiť u fyzickej osoby (majiteľa
objektu, kde sa stavba realizuje), či komínové teleso, do ktoré sa bude dymovod palivového spotrebiča

pripájať, bolo preskúšané odborne spôsobilou osobou, a či táto skúška bola aj písomne zdokladovaná.
To všetko má povinnosť vykonať zhotoviteľ palivového spotrebiča ešte pred jeho sprevádzkovaním,
t.j. pred prvým zakúrením do tohto spotrebiča. V danom prípade išlo o komín, ktorý zjavne vykazoval
stopy po jeho neukončení, komín nemal na 7 n.p. pevný základ. Stavba komína nebola investorovistavebníkom komína odovzdaná a investorom (majiteľom objektu) prevzatá. Z uvedeného je zrejmé a
zároveň logicky vysvetliteľné, že do takto nedokončeného komína sa nesmel nikto žiadnym palivovým
spotrebičom pripojiť a tento následne prevádzkovať. K posudku znalkyne O. sa vyjadril tak, že znalkyňa

sa vyjadruje k jednoznačnej príčine vzniku požiaru len na základe rozporov k stavbe komína v
zmysle nedodržania Vyhlášky MV SR č. 84/1997 Z.z. Znalkyňa sa pri stanovení príčiny vzniku požiaru
nezaoberala detailným vyhodnotením miesta vzniku požiaru. Hlavne neurčila ohnisko požiaru - miesto
skutočného vzniku požiaru, t j. miesto, kde došlo k prvotnému zahoreniu (v posudku to neuvádza).
Z uvedeného vyplýva, že sa znalkyňa nezaoberala s odborným posudkom zisťovateľa príčin vzniku

požiarov odboru požiarnej ochrany Okresného úradu Bratislava I., T.. L. N.. T. W. zo dňa 31.01.2001.
V závere znaleckého posudku znalkyňa k príčine vzniku požiaru uviedla použitú vetu z odborného
stanoviska k pravdepodobnej príčine vzniku požiaru vypracovaného N.. H.. J. G. dňa 16.01.2001:
„....miesto dotyku komínovej vložky a drevenej konštrukcie medzi podlažia bolo už pred montážou krbu
zabudované“, čo nedokazuje, a ani nebolo pri obhliadke požiaru preukázané, že v konkrétnom mieste
došlo k prvotnému zahoreniu a to bolo jednoznačnou príčinou vzniku požiaru. Znalec pred súdom

potvrdil, že zistil, že komín nebol dokončený, spodná časť stropu bola zabednená za účelom ďalšieho
pokračovania stavebných prác. Znalkyňa O. poukázala pritom len na jednu verzií možnej príčiny vzniku
požiaru. Zhotoviteľ komína však neriešil čo do tohto komína bude zapojené. Preto majiteľ objektu pred
tým ako si dal zapojiť do tohto komína krb mal povinnosť zistiť funkčnosť komína u na to príslušnej
odbornespôsobilejosoby.Takétoosvedčeniesimalvyžiadaťzhotoviteľkrbuodmajiteľaobjektu,pretože

do tej doby nemal začať prípadne pokračovať so stavbou krbu pokiaľ by nemal potvrdenie o funkčnosti
komína od na to spôsobilej osoby (kominára) nehovoriac o tom, že po zhotovení krbu by nesmel do tohto
krbu zakúriť pred tým ako by takéto oprávnenie od na to spôsobilej osoby mal. Kominár pri preskúmaní
komína nesprávne upevnenú flexi rúru respektíve nedostatočnú izoláciu izolačným materiálom by musel
zistiť, pretože pokiaľ vydá doklad o funkčnosti komína zodpovedá za to. Kominár skontroluje nielen

komín ale aj podhľad, čiže strop, aby vylúčil dotyk s horľavým materiálom. Pokiaľ by nebola dodržaná
bezpečnávzdialenosťdymovoduodhorľavéhomateriálubynemoholdaťsúhlasnapripojeniedymovodu
vložky do komína. Firma, ktorá stavala krb a osádzala krbovú vložku musela skontrolovať do akého
priestoru osádza vložku dymovodu. Podstatné je však to, že každý kto stavia takýto krb musí mať
povolenie od príslušného kominára, ktorý odborne preskúšal uvedený priestor, správnosť pripojenia

vložky do komína. Celková funkčnosť krbu a komína sa skúma v rámci kolaudácie stavby za prítomnosti
na to odborne spôsobilých ľudí. Prvýkrát je možné zakúriť do krbu za prítomnosti odborne spôsobilej
osoby napríklad kominára, ktorý odborne odsúhlasí správnosť a funkčnosť krbu a zapojenia do komína.

24. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

Podľa § 631 Obč. zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 632 Obč. zákonníka ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať

objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie
predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

Podľa § 634 ods. 2 Obč. zákonníka ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa
však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo

zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

Podľa § 635 ods. 1 Obč. zákonníka ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu
objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil
objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.

Podľa § 644 Obč. zákonníka ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby
mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie
veci.

Podľa § 651 Obč. zákonníka ak sa objednávateľovi zhotovuje stavba na objednávku, zodpovedá
zhotovieľ za poškodenie alebo zničenie stavby až do prevzatia zhotovenej stavby, ibaže by ku škode
došlo aj inak.25. Zhotovená vec je výsledkom výrobnej činnosti a odovzdáva sa do vlastníctva objednávateľa. Je
potrebné vychádzať zo zásady, že stavebník (objednávateľ) od samého začiatku je vlastníkom stavby
(pozri aj R 16/74). Preto zhotoviteľ stavby nemôže zodpovedať za škody zavinené objednávateľom

alebo inými subjektmi na príkaz alebo s vedomím objednávateľa, alebo okoľnostiam, ktoré sa ho
nedotýkajú. Vzhľadom k tomu, že nepochybne predmetná stavba nebola zhotoviteľom dokončená,
nebola objednávateľovi odovzdaná a napokon nebola ani skolaudovaná, bolo potrebné sa vyporiadať
s otázkou zodpovednosti zhotoviteľa za poškodenie alebo zničenie stavby v zmysle ustanovenia § 651
Občianskeho zákonníka. Podľa tejto zákonnej úpravy zhotoviteľ stavby objednávateľovi zodpovedá za

poškodenie alebo zničenie stavby pokiaľ by ku škode došlo aj inak. To znamená, že zhotoviteľ sa
zbaví tejto zodpovednosti ak preukáže, že ku škode by došlo aj inak čiže na základe objektívnych
alebo subjektívnych vonkajších alebo vnútorných okolností. Zhotoviteľ podľa tohto ustanovenia nebude
zodpovedať za škodu na stavbe spôsobenú zavinením objednávateľa alebo okolnosťami, ktoré sa ho
nedotýkajú.

26. Preukázateľne ku škodnej udalosti došlo v čase kedy žalovaný ako zhotoviteľ stavby v
stavebných prácach nepokračoval. Preukázateľne objednávateľ ako vlastník stavby bez súhlasu
prípadne upovedomenia zhotoviteľa stavby požiadal inú spoločnosť na vyhotovenie krbu na predmetnej
stavbe. Preukázateľne táto spoločnosť bola Telervis - kuchynské štúdio a.s. Bratislava, ktorá dodala
krbovú vložku s príslušenstvom vyhotovila krb. Preukázateľne ku škode došlo v čase keby stavba ako

celok nebola odovzdaná zhotoviteľovi, nebola skolaudovaná a to tým, že svedok Y.. Š. (ktorý konal za
objednávateľaavlastníkastavby)povedalpracovníkom,ktoríčistilibyty,abykartónyspálili.Tietokartóny
títo nahádzali do krbu, takisto papiere, zapálili a z toho vznikol následne požiar. Znalci z odboru požiarna
ochrana, odvetvie zisťovanie príčin vzniku požiarov N.. W. T. a N.. P. V., pre miesto vzniku požiaru
určili medzistrop drevenej stropnej konštrukcie v mieste uloženia oceľovej flexi rúry dymovodu z krbovej

vložky zasunuté do šamotovej vložky komína. Ako príčinu vzniku požiaru určili zle prevedenie tepelnej
izolácie prechodu oceľového dymovodu cez drevený medzistrop, Vzhľadom na charakter obhorenia
medzistropu (zuhoľnatené a vyhorené drevené obloženie), smeru šírenia sa ohňa požiaru a zistenie
situácie pred vznikom požiaru považujú za najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru zuhoľnatenie
a následne vznietenie horľavého materiálu v medzipriestore od sálavého tepla vyhriatej oceľovej flexi

rúry dymovodu krbu. Je predpoklad hraničiaci istote, že pri nainštalovaní dymovodu krbu do komína
došlo k porušeniu požiarno bezpečnostných požiadaviek, týkajúcich sa nedostatočného prevedenia
(zabezpečenia) tepelnej izolácie v mieste prechodu vyhriateho oceľového dymovodu cez drevený
medzistrop, čo mohlo spôsobiť tepelnú degradáciu drevených materiálov v jeho blízkosti a ich následné
vznietenie. Znalci vychádzali pritom z odborného posudku N.. W., ktorý sa zúčastnil priamo miestnej

ohliadky po škodnej udalosti.

27. Znalkyňa Z. O. ako ďalšiu príčinu vzniku požiaru zistila, že vrchná časť komína prestupovala stropom
z horľavých materiálov a umiestnenie drevenej konštrukcie v blízkosti komínového telesa je v rozpore
s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky 84/1997 Z. z.. Nepochybne túto časť komína

zhotovoval žalovaný. Žalovaný a následne i znalci N.. T. a N.. V. ako i svedok N.. I. L. potvrdili, že
predmetný komín nebol dokončený.

28. Na tomto mieste je potrebné potom sa vyporiadať otázkou odovzdania stavby do užívania v rámci,
ktoréhosaskúmačipredmetnástavbabolavyhotovenávsúladesostavebnýmpovolením,sprojektovou

dokumentáciou a či je v súlade s právnymi predpismi:

Podľa § 43d ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 50/1976 (stavebný zákon) v platnom znení stavba musí po
celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovať základným požiadavkám na stavby. Základnými
požiadavkami na stavby sú: mechanická odolnosť a stabilita stavby, požiarna bezpečnosť stavby.

Podľa § 48 ods. 1 cit. zákona stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným
povolením.

Podľa § 51 ods. 1 a 2 cit. zákona komíny a výduchy musia bezpečne odvádzať odpadové plyny zo

zariadení na spaľovanie palív a z iných technologických zariadení do vonkajšieho ovzdušia a odolávať
účinkom spalín. Komíny sa musia konštrukčne postaviť tak, aby ich bolo možné čistiť.Podľa § 54 cit. zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa
stavebného povolenia na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa § 62 ods. 1 písm. d/ cit. zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä či bude
stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb.
Podľa § 76 ods. 1 citovaného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné
užívanie alebo tú časť stavby, na, ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby
vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia

Podľa § 81 ods. 1 citovaného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma či sa
stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa
dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom
rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného

prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

Podľa § 82 ods. 1 citovaného zákona kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený
účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.

29. Z vyššie uvedeného je zrejme, že jediným kompetentným orgánom, ktorý v zmysle zákonného
oprávnenia v kolaudačnom konaní skúma, či stavba sa uskutočnila podľa dokumentácii overenej
stavebným úradom (i projektovej dokumentácie), či je v súlade so všetkými na stavbu vzťahujúcimi
právnymi predpismi, vrátanie dodržania bezpečnostných noriem je stavebný úrad.

30. Vydaniu z kolaudačného rozhodnutia však nedošlo, pretože neprebehlo žiadne kolaudačné konanie,
nakoľko stavba nebola zo strany zhotoviteľa ukončená, nebola odovzdaná objednávateľovi. Ku škodlivej
udalosti došlo ešte pred tým v akom k tejto kolaudácii mohlo dôjsť. Preukázateľne teda komín nebol
stavebne ukončený, nebol daný do užívania, nebol prehliadnutý na to odborne spôsobilou osobou, a
nebolo vydané povolenie používania tohto komína na to odborne spôsobilou osobou (kominárom) v

zmysle platných právnych predpisov. Do takéhoto komína potom staviteľ krbu zapojil dymovod krbu
(vrapovú rúru). Tak ako aj znalec N.. T. uviedol, celková funkčnosť krbu a komína sa skúma v rámci
kolaudácie stavby za prítomnosti na to odborne spôsobilých ľudí. Prvýkrát je možné zakúriť do krbu
za prítomnosti odborne spôsobilej osoby napríklad kominára, ktorý odborne odsúhlasí správnosť a
funkčnosť krbu a zapojenia do komína. Vlastník stavby musel vedieť o tom, že komín nie je dokončený,

že je neskolaudovaný, že nebol prehliadnutý na to odborne spôsobilou osobou, že nebolo vydané
povolenie na funkčné užívanie predmetného komína a ani krbu, napriek tomu dal príkaz v krbe založiť
oheň v dôsledku, ktorého ako je to vyššie uvedené vznikol požiar. Z tohto uhlu pohľadu je potom
nepodstatné zistenie uvedené v odbornom posudku N.. H.. J. G., že pôvodné zaústenie komínovej
vložky bolo v bezprostrednom styku s dreveným záklopom konštrukcie medzistropu, a že ide o skrytú

vadu stavby. aktom sa vyjadroval i znalec N.. V.N. pred súdom keď uviedol, že zistil, že komín nebol
dokončený, spodná časť stropu bola zabednená za účelom ďalšieho pokračovania stavebných prác
(napokon to potvrdil i znalec N.. L.). Zhotoviteľ komína neriešil čo do tohto komína bude zapojené.
Preto majiteľ objektu pred tým ako si dal zapojiť do tohto komína krb mal povinnosť zistiť funkčnosť
komínaunatopríslušnejodbornespôsobilejosoby.Takétoosvedčeniesimalvyžiadaťzhotoviteľkrbuod

majiteľa objektu, pretože do tej doby nemal začať prípadne pokračovať so stavbou krbu pokiaľ by nemal
potvrdenie o funkčnosti komína od na to spôsobilej osoby (kominára) nehovoriac o tom, že po zhotovení
krbu by nesmel do tohto krbu zakúriť pred tým ako by takéto oprávnenie od na to spôsobilej osoby
mal. Kominár pri preskúmaní komína nesprávne upevnenú flexi rúru respektíve nedostatočnú izoláciu
izolačným materiálom by musel zistiť, pretože pokiaľ vydá doklad o funkčnosti komína zodpovedá za to.

Kominár skontroluje nielen komín ale aj podhľad, čiže strop, aby vylúčil dotyk s horľavým materiálom.
Pokiaľ by nebola dodržaná bezpečná vzdialenosť dymovodu od horľavého materiálu by nemohol dať
súhlas na pripojenie dymovodu vložky do komína. Práve s prihliadnutím na vyššie uvedené potom
nie je podstatná otázka zábrany šírenia sa požiaru v predmetných bytoch práve z dôvodu, že byty
neboli dokončené, neboli skolaudované, a či boli vybudované v súlade s projektovou dokumentáciu

mohol zákonne skúmať jedine na to kompetentný stavebný úrad v kolaudačnom v konaní. Pokiaľ podľa
projektovej dokumentácie sa tieto zábrany mali vyhotoviť, a by neboli vyhotovené, stavebný úrad by
nikdy nemohol vydať kladné rozhodnutie vo vzťahu k užívaniu stavby. Napokon s touto otázkou sa
zaoberal i znalec N.. T., ktorý uviedol vo svojom posudku, že predmetné byty neboli dokončené apreto v medzistrope medzi predmetnými bytmi nebola vyhotovená zábrana, hoci takáto zábrana podľa
projektovej dokumentácie mala byť vybudovaná a pravdepodobne v prípade dokončenia bytov by bola
aj vybudovaná.

31. Na základe toho súd dospel k tomu záveru, že ku škode došlo z dôvodu založenia ohňa v
neskolaudovanej stavbe (má sa na mysli neskolaudovaný celý objekt bytov vrátane komína, krbu) na
príkaz objednávateľa, jednoznačne proti všetkým právnym predpisom a technickým normám a preto nie
je možné vysloviť zodpovednosť žalovaného ako zhotoviteľa stavby za vznik z tohto požiaru a príčin,

ktoré v dôsledku tohto požiaru nastali. Preto bolo potrebné opätovne žalobu voči žalovanému v plnom
rozsahu zamietnuť, pretože zhotoviteľ podľa ustanovenia § 651 Občianskeho zákonníka nezodpovedať
za škodu na stavbe spôsobenú zavinením objednávateľa alebo okolnosťami, ktoré sa ho nedotýkajú.

32. Procesne neúspešnému žalobcovi súd uložil povinnosť zaplatiť nárok na náhradu trov konania
žalovanému i štátu podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté

súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, dvojmo alebo ústne do zápisnice.

Ak povinný si nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený má možnosť požiadať
o nariadenie súdnej exekúcie.