Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 20, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116204312
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116204312.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného zástupcom
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti
žalovanému: THREE CHALETS, s.r.o., so sídlom Karvaša Bláhovca 180/A, 038 61 Vrútky, IČO: 47 207
400, v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 18Cb/32/2016-308 zo dňa 30. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/32/2016-308 zo dňa 30. júna 2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd
poukázal na žalobu žalobcu zo dňa 02.02.2016, zmenenú uznesením zo dňa 16.09.2016 (č.l. 250
spisu), ktorou sa žalobca domáhal pôvodne voči označenému žalovanému v 1/ rade - EVERGREEN
TERRACE, s.r.o. určenia, že Darovacia zmluva zo dňa 10.02.2014, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti
špecifikované v žalobe z Ing. Lucie Čižmárikovej a Ing. N.R. na žalovaného v 1/ rade ako obdarovaného,

ktorej vklad bol povolený pod č. V 3126/14, je voči žalobcovi neúčinná. Žalobca sa zároveň domáhal
určenia,žekúpnazmluva,ktorouboliprevedenédanénehnuteľnostizpôvodneoznačenéhožalovaného
v 1/ rade na žalovaného v 2/ rade ako kupujúceho, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1987/2016,
je voči žalobcovi neúčinná. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel zmluvu
o financovaní so spol. PB Power Trade, a.s. a dňa 21.12.2012 uzavrel so spol. PBPT Holding, a.s.
(ako pristupujúcim dlžníkom) dohodu o pristúpení k záväzku, na základe ktorej pristupujúci dlžník
pristúpil k peňažnému záväzku vyplývajúcemu zo zmluvy o úvere. Pohľadávka žalobcu z predmetného

úveru bola zabezpečená ručením Ing. Luciou Čižmárikovou ako ručiteľkou v 1/ rade, Petrom Benčičom
ako ručiteľom v 2/ rade a Richardom Plasekom ako ručiteľom v 3/ rade, a to na základe vyhlásenia
ručiteľa z 03.08.2012, 21.12.2012 a 09.07.2013. Dňa 23.06.2014 bola spísaná notárska zápisnica
N320/2014, ktorá obsahuje právny záväzok dlžníka a pristupujúceho dlžníka vrátiť žalobcovi úver
poskytnutý na základe zmluvy o úvere najneskôr do 20.09.2014, resp. v prípade vyhlásenia okamžitej
splatnosti úveru ku dňu určenému v písomnom oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.
Ručitelia v 1/, v 2/ a v 3/ rade sa v notárskej zápisnici zaviazali uspokojiť pohľadávku oprávneného

vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, ak ju riadne a včas neuspokojí dlžník. Dlžník porušil povinnosti, preto
bola dňa 22.09.2014 vyhlásená predčasná splatnosť úveru podľa čl. 21-19 OP. Keďže ručitelia nesplnili
povinnosť z exekučného titulu ani čiastočne a s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasili, bolo
začaté exekučné konanie voči ručiteľom pod č. Ex4996/14 vedenom JUDr. Martinom Hernabovským. Nato ručiteľka v 1/ rade spolu s manželom bezodplatne previedla nehnuteľnosti v ich BSM na spoločnosť
pôvodne označenú ako žalovaný v 1/ rade, v ktorej ručiteľka v 1/ rade vykonávala funkciu štatutárneho
orgánu. Vklad bol povolený pod č. V 31216/14. Následne obdarovaný previedol dané nehnuteľnosti na

žalovaného v 2/ rade, a to kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1987/2016.

2. Okresný súd poukázal na svoj postup, keď uznesením zo dňa 03.05.2016 pripustil vstup ďalšieho
účastníka do konania na strane žalovaného, a to žalovaného v 2/ rade, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.08.2016. Z výpisu z obchodného registra na žalovaného v 1/ rade okresný súd

zistil, že žalovaný v 1/ rade bol dňom 06.06.2017 z obchodného registra vymazaný, a to bez právneho
nástupcu. Z toho dôvodu okresný súd konanie voči žalovanému v 1/ rade zastavil uznesením zo
dňa 23.06.2017, a to s poukazom na ust. § 64 CSP, keďže strana zanikla počas konania pred jej
právoplatným skončením a bez právneho nástupcu. Žalobca i tak zotrval na žalobe v celom rozsahu,
t.j. aj na určení neúčinnosti darovacej zmluvy medzi darcom Luciou Čižmárikovou a žalovaným v 1/
rade ako obdarovaným, hoci konanie voči žalovanému v 1/ rade bolo zastavené, v dôsledku čoho

došlo síce k zmene počtu žalovaných, ale bez zmeny petitu žalobca iba upravil jeho znenie tak, že
ako obdarovaného a zároveň predávajúceho označil nie označením ako „žalovaný", ale označením
„EVERGREEN TERRACE, s.r.o. zaniknutá výmazom z obchodného registra ex offo ku dňu 6.6.2017",
z čoho bolo zrejmé, že aj žalobca akceptoval stratu subjektivity daného subjektu a zastavenie konania
voči nemu. Pôvodne označený žalovaný v 1/ rade v čase nariadeného pojednávania na deň 30.06.2017

a v čase vyhlásenia meritórneho rozhodnutia už neexistoval, nemal právneho nástupcu, t.j. nemal
právnu subjektivitu, keďže nemal spôsobilosť na práva a povinnosti, preto bolo nutné v zmysle § 61
a § 62 CSP v spojení s § 64 CSP konanie voči žalovanému v 1/ rade zastaviť. Ak v čase vyhlásenia
rozhodnutia okresným súdom dňa 30.06.2017 žalovaný v 1/ rade už neexistoval, bol vymazaný bez
právneho nástupcu, okresný súd konal bez daného subjektu, a preto nebol ani označený ako strana

konania v rozhodnutí.

3. Okresný súd v rámci vykonávaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a
spoločnosť PB Power Trade, a.s. ako dlžník uzavreli dňa 03.08.2012 Zmluvu o financovaní č. 426 013
0707, podľa ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver. Koniec platnosti finančného rámca bol 20.07.2014.

Súčasťou zmluvy v časti 6 bolo vyhlásenie ručiteľa Ing. Lucie Čižmárikovej, Richarda Plaseka a
Ing. Petra Benčiča. Následne k zmluve boli uzavreté dodatky č. 1, 2., 3. a 4., ktorými sa zvýšil
finančný rámec na sumu 4.700.000 Eur, pričom za dlžníka podpisovala zmluvy Ing. Čižmáriková ako
podpredseda predstavenstva dlžníka a Ing. P. Benčič ako predseda predstavenstva dlžníka. (č.l. 8
obsahu spisu). Ďalej okresný súd poukázal na dátum 21.12.2012, kedy bola uzavretá Dohoda o

pristúpení k záväzku č. 426 013 0707 medzi veriteľom - žalobcom a spol. PBPT Holding, a.s. ako
pristupujúcim dlžníkom, ktorou pristupujúci dlžník pristúpil k peňažnému dlhu spol. PB Power Trade, a.s.,
pričom za pristupujúceho dlžníka zmluvu podpísala Ing. L. Čižmáriková ako predseda predstavenstva
a Ing. P. Benčič ako podpredseda predstavenstva. Z uvedeného nepochybne vyplynulo personálne
prepojenie medzi dlžníkom, pristupujúcim dlžníkom, následne ručiteľom, ako aj obdarovaným. Dňa

23.06.2014 bola spísaná notárska zápisnica NZ 23816/2014, z ktorej vyplýva vyhlásenie o uznaní
záväzku a o súhlase dlžníka a ručiteľov a pristupujúceho dlžníka s exekúciou, pričom povinnou osobou
bola spol. PB Power Trade, a.s. a oprávnenou osobou - žalobca, spolu s ručiteľmi - Luciou Čižmárikovou,
Petrom Benčičom a Richardom Plasekom. (č.l. 37-42). Okresný súd mal za zistené, že žalobca ako
oprávnená osoba podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 30.10.2014. Z listu vlastníctva mal okresný

súd zistené, že ku dňu 19.02.2016 bol vlastníkom nehnuteľností - parc. KNC č. 661/1, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 218 m2, parc. KNC č. 661/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 162 m2, parc.
KNC č. 662/1, záhrady o výmere 234 m2, parc. KNC č. 662/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere
36 m2, rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. KNC č. 661/2 a garáž súp. č. XXX postavená na
parc. KNC č. 662/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 162 m2, všetko k.ú. Z., pôvodne označený

žalovanýv1/radetitulomDarovacejzmluvyz23.05.2014,č.V3126/14.ZčastiCdanéholistuvlastníctva
vyplynulo, že Lucia Čižmáriková, rod. Plášeková a Ing. K. Čižmárik majú zriadené vecné bremeno
spočívajúce v práve doživotného bezplatného užívania k daným nehnuteľnostiam. Taktiež bolo zriadené
záložné právo v prospech menovaných.

4. Z darovacej zmluvy vyplynulo, že nehnuteľnosti boli manželmi N. a Luciou Čižmárikovou ako
bezpodielovými spoluvlastníkmi darované spol. EVERGREEN TERRACE, s.r.o. ako výlučnému
vlastníkovi (č.l. 45, 47). Podľa výpisu z obchodného registra na spol. EVERGREEN TERRACE, s.r.o.
vyplynulo, že konateľom spoločnosti bola Lucia Čižmáriková, a to od 28.06.2013. Následne spoločnosťEVERGREEN TERRACE, s.r.o. dané nehnuteľnosti previedla kúpnou zmluvou na žalovaného, vklad
bol povolený pod č. V 1987/2016 a výlučným vlastníkom sa tak stal žalovaný, čo vyplýva aj z LV č. XX
(č.l. 171). V čase vyhlásenia rozhodnutia bolo okresným súdom zistené, že k 30.06.2017 vlastníkom

predmetných nehnuteľností je spol. 3X s.r.o. na základe dobrovoľnej dražby 79/17, pričom predtým pod
č. V 1009/2017 bol povolený vklad Zmluvy o zrušení vecného bremena dňa 09.02.2017.

5. Okresný súd poukázal na vyjadrenia žalobcu, ktorý i za stavu zmeny vlastníka a výmazu spoločnosti
EVERGREEN TERRACE, s.r.o., zotrval na žalobe, a teda na určení neúčinnosti darovacej zmluvy

a kúpnej zmluvy tak, ako požadoval v zmenenom žalobnom návrhu. Žalobca uviedol, že pokiaľ
ručiteľka v 1/ rade vykonávala funkciu podpredsedu predstavenstva spol. PB Power Trade a.s. až
do 16.11.2014, v čase prevodu mala plnú vedomosť o záväzku voči žalobcovi a prevod daných
nehnuteľností realizovala evidentne z dôvodu hroziaceho postihu tohto majetku. Relatívne krátky čas
medzi splatnosťou úveru (20.09.2014) a prevodom nehnuteľností v prospech pôvodne označeného
žalovaného v 1/ rade (23.05.2014), nasvedčoval úmyslu ručiteľky v 1/ rade realizovať kroky smerujúce

k zbaveniu sa exekúciou postihnuteľného majetku, a tým k ukráteniu svojho veriteľa. Ak vzťah ručiteľky
v 1/ rade a žalovaného v 1/ rade zodpovedal vzťahu podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže
ručiteľka v 1/ rade je konateľkou pôvodne označeného žalovaného v 1/ rade, úmysel ručiteľky v 1/ rade
ukrátiť žalobcu a vedomosť žalovaného v 1/ rade o tejto skutočnosti sa ex lege prezumujú. Žalobca
zvýraznil to, že sporné nehnuteľnosti boli prevedené osobou, ktorá je ručiteľkou žalobcu a jediným

konateľom žalovaného v 2/ rade je Richard Plasek, ktorý bol aj členom predstavenstva spol. PB Power
Trade,a.s.,ktorájehlavnýmdlžníkomžalobcuaspoločnesLuciouČižmárikovouručiazahlavnýúverový
záväzok, pričom ide o blízke osoby (brat a sestra) a ich vzťah zodpovedá úmyslu žalovaného ukrátiť
žalobcu a vedomosť povinnej osoby o tejto skutočnosti sa v zmysle § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho
zákonníka ex lege prezumuje.

6.Okresnýsúdmalpreukázané,žežalobcalistomzodňa22.09.2014vyhlásilpredčasnúsplatnosťúveru
a vyzval o bezodkladné zaplatenie pohľadávky, čo oznámil dlžníkovi PB Power Trade, a.s. a zároveň aj
PBPT Holding, a.s., ručiteľom P. Benčičovi, L. Čižmárikovej a R. Plasekovi (č.l. 167, 168). Okresný súd
zistil, že na majetok Ing. Lucie Čižmárikovej bol uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 4K/8/2016

zo dňa 18.11.2016 vyhlásený konkurz, avšak táto skutočnosť nemala vplyv na predmet konania, keďže
menovaná nebola stranou konania a uvedené konštatovanie vyslovil aj NS SR v rozhodnutí o podanom
dovolaní žalovaného (č.l. 275 obsahu spisu, bod 11).

7.Okresnýsúdaplikovalust.§42a,§42bods.2,3Občianskehozákonníkaapovykonanomdokazovaní

dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť. Vo všeobecnosti okresný súd poukázal na
obsah inštitútu odporovateľnosti právnemu úkonu podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka, ktorý má
zabezpečiť ochranu veriteľa pred takými právnymi úkonmi dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za
tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Za odporovateľné právne úkony sa považujú
tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa a ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do tej miery, že sa tým

ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva
v tom, že dlžníkove právne úkony, pokiaľ ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky,
môžu byť veriteľom napadnuté tzv. odporom smerujúcim k tomu, aby boli súdom prehlásené vo vzťahu
k veriteľovi za neúčinné. Výsledkom tohto konania je, že veriteľ sa môže uspokojiť z majetku, ktorý
odporovateľným právnym úkonom z majetkovej sféry dlžníka ušiel. Vo vzťahu k námietke žalovaného,

že nebolo možné odporovať úkonu vykonanom ručiteľom, t.j. Luciou Čižmárikovou, pretože ručiteľ nie
je dlžník a odporovať je možné iba úkon dlžníka, okresný súd poukázal na zaužívanú súdnu prax, podľa
ktorej veriteľ je za podmienok uvedených v ust. § 42a Občianskeho zákonníka oprávnený odporovať
nielen právnym úkonom dlžníka, ale aj právnym úkonom ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú tu z dôvodu
akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom, resp. zmluvou zaviazané, najmä z titulu zabezpečenia

záväzkov uspokojiť pohľadávku veriteľa. V zmysle § 42a Občianskeho zákonníka je preto možné
odporovať aj právnemu úkonu ručiteľa ako dlžníka z titulu vzniknutého platného ručiteľského záväzku
(rozhodnutie KS v BB sp. zn. 14Co/300/2011). Bol nepochybne preukázaný ručiteľský záväzok, ktorý
vznikol na základe ručiteľského vyhlásenia k zmluve o úvere, podľa ust. § 303 Obchodného zákonníka
za účelom zabezpečenia pohľadávky. Ručiteľský záväzok je tiež záväzkovým vzťahom a teda právnym

vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie. Ustanovenie § 42a Občianskeho zákonníka podľa
záveru okresného súdu bolo potrebné interpretovať aj na ručiteľa, keď povinnosť plniť pohľadávku má
dlžník, ale v rovnakom rozsahu aj ručiteľ a ak by možnosť veriteľa odporovať právnym úkonom bolazúženáibanaprávneúkonydlžníka,bolbypopretýzákladnýprincípazmyselodporovateľnostiprávnych
úkonov na úkor možného uspokojenia pohľadávky veriteľa.

8. Okresný súd za aplikácie ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že právo odporovať
právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
V danom prípade dlžníkom bola spol. PB Power Trade, a.s., ktorej ručiteľom bola okrem iných aj
Ing. Lucia Čižmáriková. Veriteľ preto mohol odporovať úkonu, ktorý vykonala Ing. Lucia Čižmáriková,
avšak toto odporovanie mohol uplatniť voči tomu, kto mal z úkonu prospech. Darovacou zmluvou sa

stal nadobúdateľom pôvodne označený žalovaný v 1/ rade EVERGREEN TERRACE, s.r.o., teda táto
spoločnosť mala z úkonu prospech. Daný subjekt už neexistuje, pretože bol vymazaný z obchodného
registra bez právneho nástupcu, t.j. nie je sporovou stranou, a tým nie je možné odporovať predmetnej
darovacej zmluve.

9. Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobca bol názoru, že v zmysle tohto ustanovenia je

možné odporovať aj úkonu - kúpnej zmluve uzavretej medzi spoločnosťou EVERGREEN TERRACE,
s.r.o. (žalovaný v 1/ rade vymazaný z obchodného registra) a žalovaným, ktorého považuje za tretiu
osobu v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia. Okresný súd sa s týmto názorom nestotožnil,
pretože žalovaného síce možno považovať za osobu, ktorej boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi, avšak žalovaný bol nástupcom vo vzťahu

vlastníctva k nehnuteľnostiam, nie vo vzťahu k úkonu s dlžníkom. Prihliada sa iba na úkon s dlžníkom.
Odporovať preto možno iba úkonu proti tomu, kto mal z takého úkonu dlžníka prospech. V danom
prípade však z úkonu dlžníka nemal prospech žalovaný, ale spoločnosť EVERGREEN TERRACE,
s.r.o.. Kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaný získal nehnuteľnosti, však nebola úkonom dlžníka, ale
bola úkonom spoločnosti EVERGREEN TERRACE, s.r.o. a žalovaným. V súvislosti s takto vysloveným

záverom okresný súd poukázal na rozhodnutie ÚS SR č.k. II. ÚS 7/2012-9 zo dňa 06.03.2012, z ktorého
rozhodnutia vyplýva, že v súdnom konaní vyhlásenia úkonu za neúčinný voči veriteľovi sa možno
domáhať iba vo vzťahu k právnemu úkonu dlžníka, a nie aj vo vzťahu k úkonu prvého nadobúdateľa v
prospech druhého nadobúdateľa. Ustanovenie § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je ustanovením,
ktoré rozširuje okruh pasívne legitimovaných subjektov pri odporovacej žalobe, nie však okruh právnych

úkonov. V zmysle názorov súdov v rozhodovacej praxi aplikácia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorej právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom
dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím
osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich
predchodcovi, pripadá do úvahy len vtedy, ak bola vyslovená neúčinnosť právneho úkonu voči osobám,

od ktorých tretie osoby vec alebo právo nadobudli, pretože súd nemôže prejudiciálne rozhodnúť o
predchádzajúcej neúčinnosti právnych úkonov.

10. Okresný súd prijal záver, že žalobca sa nemôže úspešne domáhať neúčinnosti kúpnej zmluvy ako
úkonu1.nadobúdateľavprospech2.nadobúdateľa,keďženejdeoúkondlžníkavprospechžalovaného.

Žalovaný podľa zákonných ustanovení, na ktoré poukázal okresný súd, nie je treťou osobou, ako sa
žalobca mylne domnieval, pretože odporovať možno iba úkonu dlžníka. V prípade kúpnej zmluvy už
nejde o úkon dlžníka. Nebolo možné brať zreteľ na to, že žalovaný sa stal následne vlastníkom
nehnuteľností, ktoré predtým vlastnil aj dlžník/ručiteľ. Podstatné v tejto veci bolo, aby išlo o úkon dlžníka
a aby nadobúdateľ mal z toho prospech. Kúpna zmluva nebola úkonom dlžníka, preto nebolo možné

odporovať takému úkonu a žiadny právny predpis nedáva veriteľovi možnosť odporovať inému úkonu
než úkonu dlžníka. Ustanovenie § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno posudzovať bez § 42a
ods. 2 Občianskeho zákonníka.

11. Okresný súd záverom dodal, že veriteľ sa môže uspokojiť z majetku, ktorý odporovateľným právnym

úkonom z majetkovej sféry dlžníka ušiel. V danom prípade však pôvodný nadobúdateľ už nie je
vlastníkom predmetných nehnuteľností, teda nie je možné uspokojenie z daného majetku, a tak by
do úvahy prichádzal len nárok podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, avšak nadobúdateľ už
neexistuje a nemá právneho nástupcu. Pokiaľ bol vykonaný ďalší prevod, bolo to irelevantné, pretože
odporovať možno iba úkonu dlžníka a ďalší prevod jednoznačne nebol úkon dlžníka. Okresný súd

poukázal na to, že pokiaľ by dôvody odporovateľnosti darovacej zmluvy boli aj opodstatnené, nebola by
daná pasívna legitimácia z dôvodu, že neexistuje subjekt, ktorý mal z takého úkonu dlžníka prospech,
t.j. spoločnosť EVERGREEN TERRACE, s.r.o. zanikla bez právneho nástupcu. Voči tejto spoločnosti
bolo súdne konanie zastavené z dôvodu jej výmazu z obchodného registra bez právneho nástupcu.Okresný súd preto nemal dôvod sa zaoberať podmienkami odporovateľnosti darovacej zmluvy a
nebolo možné vysloviť neúčinnosť daného úkonu dlžníka/ručiteľa, keďže podmienkou takého konania je
splnenie podmienky vecnej legitimácie aktívnej, ako aj pasívnej, čo v danom prípade v čase vyhlásenia

rozhodnutia okresným súdom nebolo splnené, a to bez ohľadu na to, že v čase podania žaloby bola táto
podmienka splnená. Čo sa týkalo kúpnej zmluvy, ktorej neúčinnosti sa žalobca taktiež domáhal (pričom
žalovaný v čase vyhlásenia rozhodnutia už nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností), podstatné
bolo, že úkon - kúpna zmluva, na základe ktorej sa stal vlastníkom nehnuteľnosti žalovaný, bola úkonom
medzi ním ako nadobúdateľom a spoločnosťou EVERGREEN TERRACE, s.r.o., teda nešlo o úkon

dlžníka. Žalobca nemal právo odporovať takému úkonu s poukazom na § 42b ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka, pretože žalovaný nebol predchodcom nadobúdateľa z úkonu dlžníka (takýto záver súdu prvej
inštancie vychádzal aj z rozhodnutí ÚS SR, NS SR). Pokiaľ žalovaný bol nástupcom vo vlastníckom
vzťahu, táto skutočnosť bola irelevantná pre posúdenie nástupníctva potrebného pri odporovateľnosti,
pretože pre odporovateľnosť sa vyžaduje nástupníctvo nie vo vlastníckych vzťahoch, ale nástupníctvo
subjektu ako takého. Subjekt, ktorý mal prospech z úkonu dlžníka/ručiteľa (v danom prípade z darovacej

zmluvy), nie je právnym predchodcom žalovaného, pričom tento subjekt bol vymazaný z obchodného
registra bez právneho nástupcu.

12. Pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania okresný súd postupoval podľa ust. § 255,
§ 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaný bol úspešnou sporovou stranou, preto mu bol priznaný nárok na náhradu

trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Okresný súd dodal, že sporový prípad prejednal bez
označenia spoločnosti EVERGREEN TERRACE, s.r.o. ako strany konania vzhľadom na jej neexistenciu
z dôvodu výmazu z obchodného registra bez právneho nástupcu, v dôsledku čoho konanie bolo voči
tomuto subjektu zastavené. Okresný súd aj bez účasti tohto subjektu naďalej konal o celom žalobnom
návrhuvzhľadomnapovahužalobyažalobnýpetit,keďžalobcatrvalnapodanejžalobevcelomrozsahu

a upresnil v označení nadobúdateľa z darovacej zmluvy pôvodne žalovaného v 1/ rade ako subjekt už
vymazaný z obchodného registra.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca v podaní zo dňa 27. júla 2017.
Ako dôvod odvolania uviedol nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa ust.

§ 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca poukázal na ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Toto
ustanovenie upravuje prípady univerzálnej a singulárnej sukcesie na strane osoby, ktorá s dlžníkom
dojednala odporovateľný právny úkon. Okresný súd nepochopiteľne podľa názoru žalobcu zúžil rozsah
aplikovateľnosti § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka iba na prípady univerzálnej sukcesie (právne
nástupníctvo v subjekte). Odmietol pritom prípady singulárnej sukcesie, ktorú zľahčujúco označil iba

za „nejaké nástupníctvo vo vlastníckych vzťahoch a pod." (ods. 27. odôvodnenia rozsudku okresného
súdu). Žalobca zvýraznil, že medzi pasívne vecne legitimované subjekty v zmysle § 42b ods. 3
Občianskeho zákonníka (za bodkočiarkou) patria aj tretie osoby. Ide o osoby, na ktoré bol prevedený
(druhým a ďalším prevodom) majetok, ktorý pôvodne získal jeho nadobúdateľ odporovateľným úkonom
od dlžníka. Je pritom irelevantné, či k ďalšiemu prevodu majetku na tretiu osobu došlo pred alebo až

po podaní odporovacej žaloby voči prvému nadobúdateľovi ušlého majetku. Právo odporovať právnemu
úkonu sa nepochybne uplatňuje aj voči ďalším vlastníkom ušlého majetku, ak im boli známe okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť prvého prevodu. Nejde pritom o univerzálnych sukcesorov (dedičia,
právni nástupcovia), ale o tretie osoby, ktoré nadobudli ušlý majetok dlžníka na základe ďalšieho
právneho úkonu (odlišného od odporovateľného úkonu dlžníka). Ak by bol okruh pasívne vecne

legitimovaných osôb zúžený iba na subjekty, ktoré dojednali odporovateľný právny úkon s dlžníkom,
došlo by k popretiu elementárneho účelu odporovacích žalôb. Postihnutie ušlého majetku dlžníka by
totiž bolo možné zmariť druhým prevodom, čo však nemožno akceptovať. Peňažná náhrada podľa § 42b
ods. 4 Občianskeho zákonníka je až sekundárnym prostriedkom ochrany veriteľa, ak uspokojenie jeho
pohľadávky z ušlého majetku nie je možné. Takúto úpravu a účel odporovateľnosti podľa názoru žalobcu

súd prvej inštancie ignoroval a zvýhodnil žalovaného i napriek tomu, že sám okresný súd konštatoval,
že okolnosti odporovateľnosti museli byť žalovanému riadne známe v zmysle odseku 25. odôvodnenia.
Vyslovenie právnej neúčinnosti druhého a ďalšieho prevodu ušlého majetku v odporovom konaní je
nevyhnutné. V zmysle ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka je právny úkon, ktorému veriteľ s
úspechom odporoval, právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho,

čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Na základe úspešnej odporovacej
žaloby veriteľ môže viesť exekúciu aj voči majetku, ktorý patrí tretej osobe (§ 42b ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Pre úspešné vedenie exekúcie je však tento majetok potrebné v súdnom rozhodnutí
identifikovať a zároveň deklarovať, že vlastnícke právo tretej osoby k tomuto majetku je voči veriteľovineúčinné. Z dôvodu zachovania právnej istoty tretej osoby a ústavnej udržateľnosti núteného zásahu
do vlastníckeho práva je nevyhnutné, aby vo výrokovej časti odporového rozsudku bola vyslovená aj
neúčinnosť druhého prípadne ďalších prevodov ušlého majetku dlžníka.

14. Pri akceptovaní záveru, že neúčinnosť právneho úkonu možno vysloviť iba vo vzťahu k prvému
prevodu ušlého majetku, pričom účinky odporovateľnosti sa prostredníctvom § 42b ods. 3 Občianskeho
zákonníka ex lege vzťahujú na tretie osoby (bez osobitného výroku súdneho rozhodnutia), môže
viesť k vzniku viacerých neriešiteľných kolízií v procesnej aj hmotnoprávnej rovine. Neexistovala by

totiž záväzná časť súdneho rozhodnutia, ktorá by potvrdzovala, že podmienky podľa § 42b ods. 3
Občianskeho zákonníka boli pri tretej osobe súdom riadne preskúmané a vyhodnotené ako splnené.
Samotná dikcia ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby veriteľ žalobným petitom uplatnil
odporové právo aj voči druhému a ďalšiemu prevodu, t.j. domáhal sa určenia neúčinnosti druhého
a ďalšieho prevodu ušlého majetku dlžníka. Záver okresného súdu žalobca považoval za nesprávny,
pretože možnosť žalobcu domáhať sa určenia neúčinnosti ďalšieho prevodu ušlého majetku podľa

§ 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je žalobcovi riadne daná. Žalobca musí iba uniesť dôkazné
bremeno v otázke, či žalovanému boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu
proti jeho predchodcovi. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že tieto okolnosti
museli byť žalovanému známe podľa odseku 25. odôvodnenia. Žalobca zvýraznil to, že odporovateľný
úkon s dlžníkom žalobcu dojednala obchodná spoločnosť EVERGREEN TERRACE, s.r.o., so sídlom

Jedľová 728, 010 04 Žilina, IČO: 47 205 717 (pôvodne žalovaný v 1/ rade). Táto obchodná spoločnosť
bola zrušená bez likvidácie a dňa 6.6.2017 ex offo vymazaná z Obchodného registra SR, čím stratila
procesnoprávnu subjektivitu. Okresný súd konštatoval, že pre absenciu spoločnosti EVERGREEN
TERRACE, s.r.o. v konaní nemohol vysloviť neúčinnosť napadnutého odporovateľného úkonu a na
podporu svojich záverov poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 6.3.2012, sp. zn. II. ÚS

7/2012. Práve toto rozhodnutie Ústavného súdu SR ad absurdum neguje všetky rozhodujúce právne
závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a je preto nepochopiteľné, prečo takýmto rozhodnutím
okresný súd argumentuje. V tomto rozhodnutí Ústavný súd SR konštatoval ústavnú udržateľnosť
záverov rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.10.2007, sp. zn. 41C/34/2007, potvrdeného
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.8.2011, č.k. 7Co/296/2009-226, a síce:

- ak došlo k ďalšiemu prevodu ušlého majetku, t.j. druhému prevodu, možno za určitých okolností v
odporovom konaní žalovať iba tretiu osobu, a to bez procesnej účasti predchádzajúceho vlastníka, ktorý
dojednal odporovateľný úkon s dlžníkom (str. 4 a 10 rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 7/2012), ako aj, že
- uplatnenie odporovacieho práva proti tretej osobe je právne prípustné, pričom veriteľ (žalobca) musí
iba preukázať, že takáto tretia osoba mala vedomosť o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť

právnemu úkonu proti jeho predchodcovi (str. 10 rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 7/2012);
- v prípade skúmanom Ústavným súdom SR došlo k zamietnutiu odporovacej žaloby iba z dôvodu, že
veriteľ v konaní nepreukázal vedomosť tretej osoby o okolnostiach
odporovateľnosti.

15. Žalobca odporové právo voči žalovanému, ako tretej osobe podľa § 42b ods. 3 Občianskeho
zákonníka mohol uplatniť, a preto jeho žalobu nebolo možné zamietnuť len na základe dôvodov, ktoré
prezentoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

16. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na okolnosti, ktorým nevedel zabrániť a nijakým

spôsobom nezavinil, že obchodná spoločnosť EVERGREEN TERRACE, s.r.o. bola ex offo vymazaná
z Obchodného registra SR. Žalobca zvýraznil, že nebol veriteľom obchodnej spoločnosti EVERGREEN
TERRACE, s.r.o., a preto sa nemohol na registrovom súde domáhať nariadenia likvidácie uvedenej
spoločnosti a zabrániť tak jej zrušeniu podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka. Žalobca nemal
reálnu možnosť zabrániť zrušeniu žalovaného v 1/ rade - EVERGREEN TERRACE, s.r.o. bez likvidácie.

Aj napriek tomu ho súd prvej inštancie sankcionoval zamietnutím žaloby z dôvodu zániku žalovaného v
1/ rade bez právneho nástupcu, čo podľa žalobcu vykazuje znaky odmietnutia spravodlivosti a porušenia
základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Takýto formalistický výklad
a postup súdu prvej inštancie nemožno akceptovať. Právam žalobcu mala byť poskytnutá ochrana
a žalobe malo byť vyhovené v celom rozsahu, hoci v konaní vystupoval už len žalovaný ako tretia

osoba podľa ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadal rozsudok zmeniť tak, že žalobe
bude vyhovené. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania, ako aj v prípade verejného vyhlásenia
rozsudku, aby bol žalobca upovedomený elektronickými prostriedkami o mieste a čase verejnéhovyhlásenia rozsudku v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP, v nadväznosti na ust. § 378 ods. 1 CSP, a to na
e-mailovú adresu: [email protected]..

17. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 24.08.2017.
Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné, stotožnil sa so závermi okresného súdu a žiadal, aby bol
rozsudok okresného súdu potvrdený.

18. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 6.9.2017 (č.l. 335 spisu) bolo žalobcovi

prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu s
možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote do 10 dní, ktorú možnosť žalobca do konania a rozhodnutia
krajským súdom nevyužil.

19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal
vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za

rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov
3:0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia

pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/7/2018-360 zo dňa
16.04.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 12.06.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, súčasne
aj oznámením miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom zástupcovi žalobcu

elektronickými prostriedkami v zmysle požiadavky právneho zástupcu žalobcu v odvolaní zo dňa 27. júla
2017 na e-mailovú adresu: [email protected]., na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu
rozsudku krajským súdom.

21. Primárne krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP posudzoval napadnutý

rozsudokokresnéhosúduazáveryznehovyplývajúcepodľaodvolacíchdôvodovžalobcu,obsiahnutých
v podaní zo dňa 27. júla 2017 za viazanosti skutkovým stavom zisteným okresným súdom v zmysle ust.
§ 383 CSP, keďže neboli zistené dôvody na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania.

22. Pri posudzovaní záverov okresného súdu, vyjadrených v napadnutom rozsudku, neboli zo strany

krajského súdu zistené také zhodnotenia, skutočnosti, pre ktoré by bolo možné vyhovieť odvolaniu
žalobcu, t.j. neboli zistené na základe odvolacích dôvodov žalobcu podmienky na zmenu rozsudku
okresného súdu.

23. Súd prvej inštancie riešil či bolo možné s úspechom zo strany žalobcu odporovať právnemu úkonu

Darovacej zmluvy zo dňa 10.02.2014, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti špecifikované v žalobe z
Ing. Lucie Čižmárikovej a Ing. N.R. na žalovaného v 1/ rade, pôvodne vystupujúceho EVERGREEN
TERRACE, s.r.o., so sídlom v Žiline, IČO: 47 205 717, ktorej vklad bol povolený pod č. V 3126/14,
ktorý pôvodne žalovaný v 1/ rade v priebehu konania zanikol bez právneho nástupcu výmazom z
obchodného registra, čo bola nesporne zistená skutočnosť. Súčasne odporovanie v zmysle podanej

úpravy žalobného petitu bolo aj voči úkonu kúpnej zmluvy, ktorou boli prevedené dané nehnuteľnosti
z pôvodne označeného žalovaného v 1/ rade na žalovaného v 2/ rade, ktorý už v rámci rozsudku
okresného súdu, napadnutého odvolaním žalobcu vystupuje len ako žalovaný THREE CHALETS, s.r.o.,
ktorý vklad bol povolený pod č. V 1987/2016. Krajský súd vo vzťahu ku prehľadnosti rozhodnutia,
v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý je napadnutý odvolaním žalobcu, vychádzal z

označovania žalovaného tak, ako to uviedol okresný súd, aby bola daná prepojenosť súdneho
rozhodnutia okresného súdu a z titulu vyvolaného odvolacieho konania rozhodnutia krajského súdu, ich
vzájomná súladnosť.

24. Pre žalobcom uplatnené odporovacie právo voči týmto právnym úkonom, a to darovacej zmluvy a

kúpnej zmluvy, bolo potrebné vziať zreteľ na to, že Darovacia zmluva zo dňa 10.02.2014, bola úkonom
dlžníka (ručiteľa), ak Ing. Lucia Čižmáriková, mala na svojej strane dlh z titulu ručenia, ktorým ručením
zabezpečovala dlh dlžníka, ktorým bola spoločnosť PB Power Trade, a.s.. Krajský súd v zhode so
záverom okresného súdu uvádza, že ak Ing. Lucia Čižmáriková prevzala ručiteľský záväzok, tak z nehovznikol dlh vo vzťahu k veriteľovi, a tým bolo možné, aby žalobca takémuto úkonu Darovacej zmluvy
zo dňa 10.02.2014, ktorú uzavrela Ing. Lucia Čižmáriková spolu s manželom Ing. N.R., podľa ktorej boli
darované nehnuteľnosti pôvodne žalovanému v 1/ rade EVERGREEN TERRACE, s.r.o., IČO: 47 205

717, odporoval, za splnenia a preukázania rovnakých zákonných podmienok, ako vyplývajú z ust. § 42a
a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka pre odporovanie právnemu úkonu dlžníka. Ručiteľka Ing.
Lucia Čižmáriková z titulu ručiteľského vyhlásenia mala svoj záväzok na plnenie voči veriteľovi, a preto z
takéhoto vzniknutého dlhu - záväzku na základe ručiteľského vyhlásenia bolo možné, aby žalobca úkonu
Darovacej zmluvy zo dňa 10.02.2014 ako úkonu dlžníka (ručiteľa), odporoval, ktorý úkon bol urobený v

prospech pôvodného žalovaného v 1/ rade EVERGREEN TERRACE, s.r.o., so sídlom Žilina, IČO: 47
205 717. To, že bolo možné odporovať aj právnemu úkonu ručiteľa Ing. Lucie Čižmárikovej, a to úkonu
Darovacejzmluvyzodňa10.02.2014akoúkonudlžníkavyplývazrozhodovacejčinnostiinýchsúdovtak,
ako poukázal aj okresný súd na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/300/2011,
za možného akceptovania podľa názoru krajského súdu aj uznesenia NS ČR sp. zn. 30 Cdo 461/2006,
ďalšieho rozhodnutia NS ČR zo dňa 26.10.1999 sp. zn. 31Cdo 870/99.

25. Podstatou odvolania žalobcu bola námietka nesúhlasu s vysloveným záverom okresného súdu,
ktorý zúžil rozsah aplikovateľnosti ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka iba na prípady univerzálnej
sukcesie a odmietol pritom prípady singulárnej sukcesie, vo vzťahu ku ktorému nesprávne vyslovenému
záveru okresného súdu podľa odvolania žalobcu je potrebné vychádzať aj z rozhodnutia ÚS SR sp. zn.

II. ÚS 7/2012. Žalobca uviedol, že odporovať možno nielen právnemu úkonu dlžníka, ale odporovacie
právo je možné uplatniť vo vzťahu k úkonom tretích osôb, ktoré nasledovali po úkone dlžníka, a
týmto spôsobom je potrebné interpretovať ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal za
to, že medzi pasívne vecne legitimované subjekty v zmysle ust. § 42b ods. 3 veta za bodkočiarkou
Občianskeho zákonníka patria aj tretie osoby, pričom ide o osoby, na ktoré bol prevedený druhým a

ďalším prevodom majetok, ktorý pôvodne získal jeho nadobúdateľ odporovateľným úkonom od dlžníka.
Žalobca v odvolaní vyslovil, že ak by okruh pasívne vecne legitimovaných osôb bol zúžený iba na
subjekty, ktoré dojednali odporovateľný právny úkon s dlžníkom, došlo by k popretiu elementárneho
účelu odporovacích žalôb, keď postihnutie ušlého majetku dlžníka by bolo možné zmariť druhým
prevodom, čo však nemožno podľa žalobcu akceptovať. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie

mu odmietol poskytnúť ochranu z formalistických dôvodov, hoci sám konštatoval, že podmienky
odporovateľnosti boli splnené a žalovaný THREE CHALETS, s.r.o., IČO: 47 207 400 o nich vedel
vzhľadom k personálnemu prepojeniu z titulu následne po darovacej zmluve uzavretej kúpnej zmluvy,
ktorým kupujúcim bol žalovaný THREE CHALETS, s.r.o.. Aj napriek uvedenému okresný súd odmietol
žalobcovi súdnu ochranu.

26. Vo vzťahu k záverom okresného súdu a prijatým zhodnoteniam krajským súdom v napadnutom
rozsudku, vo väzbe k odvolacím dôvodom žalobcu je potrebné opätovne vyjadriť to, že žalobca podal
odporovaciu žalobu pôvodne voči žalovanému v 1/ rade EVERGREEN TERRACE, s.r.o., so sídlom
Žilina, IČO: 47 205 717 ako žalovanému, v prospech ktorého bola uzavretá Darovacia zmluva zo dňa

10.02.2014 ako úkon dlžníka (ručiteľa) uskutočneného darcom Ing. Luciou Čižmárikovou, spolu s Ing.
N.R.. Práve v súvislosti s odporovaním tomuto právnemu úkonu ako úkonu dlžníka nastala v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie okolnosť výmazu žalovaného v 1/ rade ako obdarovaného z úkonu
darovacejzmluvydlžníka,atokvýmazuEVERGREENTERRACE,s.r.o.,IČO:47205717zobchodného
registra. Na základe uvedeného okresný súd samostatným uznesením č.k. 18Cb/32/2016-282 zo dňa

23. júna 2017 konanie voči žalovanému v 1/ rade, a to EVERGREEN TERRACE, s.r.o., IČO: 47 205
717, zastavil a ďalej konal so žalovaným v 2/ rade (ďalej len „žalovaný") THREE CHALETS, s.r.o., IČO:
47 207 400, ktorý sa stal ďalšou sporovou stranou na strane žalovaného podľa uznesenia okresného
súdu č.k. 18Cb/32/2016-192 zo dňa 03.05.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k.
14Cob/79/2016-242 zo dňa 29.06.2016, ktorými uzneseniami bol pripustený do konania na strane

žalovaného ako žalovaný v 2/ rade spoločnosť THREE CHALETS, s.r.o., so sídlom vo Vrútkach, IČO: 47
207400.Práveztitulutejtoprávnejsituáciebolazostranyžalobcuuskutočnenázmenažalobnéhopetitu,
ktorá bola pripustená uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/32/2016-250 zo dňa 16.09.2016,
podľaktorejžalobcazotrvalnaurčeníneúčinnostiprávnehoúkonuDarovacejzmluvyzodňa10.02.2014,
ktorou boli prevedené nehnuteľnosti z Ing. Lucie Čižmárikovej, nar. XX.XX.XXXX a Ing. N.R., nar.

XX.XX.XXXX na žalovaného v 1/ rade ako obdarovaného, ktorým bol EVERGREEN TERRACE, s.r.o.,
a súčasne sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti
zo žalovaného v 1/ rade, a to EVERGREEN TERRACE, s.r.o., na žalovaného v 2/ rade ako kupujúceho,
a to žalovaného THREE CHALETS, s.r.o., IČO: 47 207 400.27. Na základe výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 59421/
L (č.l. 280 spisu), keď pôvodne žalovaný v 1/ rade EVERGREEN TERRACE, s.r.o., IČO: 47 205 717,

bol dňom 06.06.2017 ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, čo vyústilo
do zastavujúceho uznesenia okresného súdu č.k. 18Cb/32/2016-282 zo dňa 23. júna 2017, ktorým
uznesením bolo konanie voči žalovanému v 1/ rade EVERGREEN TERRACE, s.r.o., IČO: 47 205 717
zastavené, sa už nemohol žalobca ako veriteľ s úspechom domáhať určenia neúčinnosti právneho
úkonu dlžníka (ručiteľa), a to Darovacej zmluvy zo dňa 10.02.2014, ktorá zmluva bola uskutočnená

dlžníkom (ručiteľom) Ing. Luciou Čižmárikovou v prospech pôvodne žalovaného v 1/ rade EVERGREEN
TERRACE, s.r.o.. Okresný preto prijal vecne správny názor, že z titulu straty procesnej subjektivity, t.j.
spôsobilosti žalovaného v 1/ rade EVERGREEN TERRACE, s.r.o., byť sporovou stranou, nemohlo byť
odporované právnemu úkonu Darovacej zmluvy zo dňa 10.02.2014 ako úkonu dlžníka. Z ustanovenia §
42a Občianskeho zákonníka, ktoré v citácii uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku, vyplýva,
že je možné odporovať právnemu úkonu dlžníka, pričom žaloba musí smerovať voči tomu, kto mal z

takéhoto úkonu dlžníka prospech. Darovacej zmluve zo dňa 10.02.2014, u ktorej išlo o úkon dlžníka
(ručiteľa), z ktorej mal mať prospech obdarovaný, a to žalovaný v 1/ rade EVERGREEN TERRACE,
s.r.o., ktorý zanikol bez právneho nástupcu, nebolo možné tomuto úkonu odporovať. Vo vzťahu aj
k záveru krajského súdu v tom, že úkonu Darovacej zmluvy zo dňa 10.02.2014 ako úkonu dlžníka
nemožno odporovať, sa poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 2 M Cdo 19/2008 zo dňa 21. mája 2009,

z ktorého vyplýva, že ...„odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný
vyhlási. Odporovateľnosť teda nemožno riešiť ako predbežnú otázku, keď i zo samotného gramatického
výkladu ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právna neúčinnosť právneho úkonu je
dôsledkom úspešného odporovania. Uvedené ustanovenie zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať
sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, pri splnení podmienky v ňom

uvedenej, ktorý však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho
právny dôsledok. Priznaniu takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti
právneho úkonu. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, k
veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ust. § 42a
ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka, preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej

neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. Môže mať význam až pri posudzovaní možností
veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania". Krajský súd poukazuje na toto rozhodnutie NS SR
vo väzbe k záveru okresného súdu, ktorý uviedol, že ak nie je možné odporovať právnemu úkonu
dlžníka (ručiteľa), a to právnemu úkonu Darovacej zmluvy zo dňa 10.02.2014, tak túto odporovateľnosť
nemožno vyhodnocovať ani prejudiciálne, t.j. neúčinnosť takéhoto právneho úkonu nemožno posúdiť

prejudiciálne, čo potvrdzuje práve toto rozhodnutie NS SR.

28. Na základe tohto právneho stavu preto predmetom súdneho konania zostal žalobcom odporovaný
právny úkon voči žalovanému v 2/ rade, a to žalovanému THREE CHALETS, s.r.o., ako ďalšiemu
nadobúdateľovi nehnuteľností podľa uzavretej kúpnej zmluvy s pôvodne žalovaným v 1/ rade

EVERGREEN TERRACE, s.r.o., ktorý tieto nehnuteľnosti nadobudol úkonom dlžníka (ručiteľa), a to
úkonom Darovacej zmluvy zo dňa 10.02.2014 od Ing. Lucie Čižmárikovej a Ing. N.R.. Krajský súd
odkazuje na zistenia okresného súdu, ktorý uviedol, že vlastníkom týchto nehnuteľností na základe
dobrovoľnej dražby sa stala už obchodná spoločnosť 3x s.r.o., so sídlom v Martine.

29. Za daného právneho stavu preto v zmysle záverov rozsudku okresného súdu, ako aj podaného
odvolania žalobcu bolo potrebné vyhodnotiť, či následný úkon kúpnej zmluvy je úkonom, ktorému možno
odporovať ako úkonu v zmysle ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to, či žalovaný pôvodne
ako žalovaný v 2/ rade THREE CHALETS, s.r.o., so sídlom vo Vrútkach, IČO: 47 207 400, bol pasívne
legitimovaný pri stanovených podmienkach odporovacieho práva, ak bolo nepochybné, že odporovaný

právny úkon kúpnej zmluvy už nie je úkonom dlžníka, ale ďalším úkonom, ktorý žalovaný (žalovaný v 2/
rade) ako kupujúci uzavrel s predávajúcim, a to žalovaným v 1/ rade EVERGREEN TERRACE, s.r.o..

30. Podľa ust. § 42b ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom
môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z

odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
- Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobámlen vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich
predchodcovi.
- Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať

uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

31. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že zmyslom odporovacej žaloby je dosiahnuť rozhodnutie
súdu, ktorým by bolo určené, že právny úkon urobený dlžníkom je voči veriteľovi právne neúčinný, t.j.

zabezpečiť ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka,
a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka
uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon
stráca na základe právoplatného rozhodnutia v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe,
t.j. voči veriteľovi. Odporovať právnemu úkonu možno zo strany veriteľa podanou žalobou, ktorou sa
domáha toho, aby súd vyslovil vo vzťahu k nemu ako k veriteľovi, že právne neúčinné sú tie úkony

dlžníka, ktorými dlžník zmenšil svoj majetok natoľko, že to môže obmedziť, prípadne celkom zmariť
uspokojenie pohľadávky veriteľa. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ust.
§ 42a a § 42b Občianskeho zákonníka. Je potrebné rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou
na uplatnenie odporovateľnosti § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podmienkami odporovateľnosti
§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka, spôsobom uplatnenia odporovateľnosti § 42b ods. 1

Občianskeho zákonníka, pasívnou vecnou legitimáciou § 42b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka a
právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu podľa ust. § 42b ods. 4
Občianskeho zákonníka (krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo
44/2007 zo dňa 30. apríla 2007, uznesenie NS SR sp. zn. 2M Cdo 19/2008 zo dňa 21. mája 2009 a sp.
zn. 3 Cdo 61/2008 zo dňa 30. júna 2009).

32. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech v zmysle ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom ustanovením §
42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je vyjadrený okruh osôb, proti ktorým je možné podať žalobu,
ktorou sa odporuje právnemu úkonu, do ktorého okruhu patria osoby, ktoré priamo s dlžníkom dojednali

odporovateľný právny úkon, dedičia alebo právni nástupcovia osôb uvedených, tretie osoby, len ak im
boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Práve v
zmysle ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka vyvstáva potreba v rámci súdneho rozhodnutia sa
vyjadriť, čo sa rozumie pod pojmom „tretie osoby". Podľa názoru krajského súdu sa pod tretími osobami
nerozumejú„akékoľvekinéosoby",naktorébolmajetokprevedenýztitulureťazeniasaďalšíchprávnych

úkonov. K okruhu osôb v zmysle ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka sa vyjadril aj Ústavný súd SR
vuzneseníč.k.II.ÚS7/2012-9zodňa6.marca2012,naktorérozhodnutieÚstavnéhosúduSRpoukázal
aj okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku, z ktorého v konečnom dôsledku aj vychádzal. Hoci v
tomto rozhodnutí Ústavného súdu SR na strane 10 sa nachádza citácia z odôvodnenia rozsudku KS v
Bratislave č.k. 7Co 296/2009-226 zo dňa 23. augusta 2011, z ktorej citácie vyvodil žalobca tvrdenia o

prípustnosti odporovania voči „akejkoľvek inej osobe", na ktorú bol majetok prevedený druhým a ďalším
prevodom, ktorý pôvodne získal jeho nadobúdateľ odporovateľným úkonom od veriteľovho dlžníka,
avšak na druhej strane Ústavný súd SR na strane 11 svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vyslovil,
že ...„domáhať sa v súdnom konaní vyhlásenia úkonu za neúčinný voči veriteľovi možno iba vo vzťahu
k právnym úkonom dlžníka, a nie aj vo vzťahu k úkonom prvého nadobúdateľa v prospech druhého

nadobúdateľa a v dôsledku toho ani odlišnosť právnej úpravy vzťahujúcej sa na právne posúdenie
postavenia osoby, ktorá s dlžníkom úkon dojednala (§ 42a Občianskeho zákonníka) a v poradí druhého
nadobúdateľa (§ 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka)". Podľa názoru Ústavného súdu SR nie je preto
žaloba voči ďalším účastníkom „reťazenia právnych úkonov" prípustná, keďže odporovateľným je vždy
právny úkon, na ktorom sa zúčastňuje dlžník.

33. Vo vzťahu k posúdeniu okruhu osôb v zmysle ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné
poukázať aj na rozhodnutie, a to uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 61/2008 zo dňa 30. júna 2009.
Týmto rozhodnutím bola tiež posudzovaná odporovacia žaloba a okruh pasívne legitimovaných osôb.
V predmetnom rozhodnutí sa vyjadril NS SR tak, že žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je

voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v
prospech ktorej bol právny úkon urobený. NS SR vo vzťahu k odvolaciemu súdu a jeho záverom,
a to k záverom Krajského súdu v Nitre uviedol, že tento dôsledne nevychádzal zo zákonnej úpravy,
ak žalobe voči žalovanému v 1/ rade ako tretej osobe v zmysle ust. § 42b ods. 3 Občianskehozákonníka na rozdiel od okresného súdu vyhovel s odôvodnením, že žalovaný v 1/ rade uzavrel kúpnu
zmluvu už s kontrahentom dlžníka, t.j. so žalovaným v 3/ rade a žalovaný v 1/ rade ako osoba blízka
žalovanému v 2/ rade, ktorý žalovaný v 2/ rade bol dlžníkom, o úmysle žalovaného v 2/ rade zbaviť

sa majetku, a tým ukrátiť vymoženie pohľadávky žalobcu musela vedieť, keďže išlo o jeho syna. Tento
názor dovolací súd nepovažoval za správny. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí uviedol ....„ako už
bolo vyššie uvedené pasívne legitimovaná je na základe odporovacej žaloby osoba, ktorá z takéhoto
úkonu mala prospech, ako aj osoby, v prospech ktorých sa právny úkon urobil (podľa § 42a ods.
2, ods. 3 písm. d) a ods. 4 písm. e) Občianskeho zákonníka), i keď sa tieto osoby v § 42b ods. 2

Občianskeho zákonníka výslovne neuvádzajú. Pasívne legitimovanými sú teda aj dedičia alebo právni
nástupcovia tých osôb, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon (napr. kúpnu zmluvu,
darovaciuzmluvu,zámennúzmluvu,zaopatrovaciuzmluvu,dohoduovzdanísaprávaalebooodpustení
dlhu). Pasívne legitimovaní však nie sú dedičia alebo právni nástupcovia po tých osobách, ktoré síce
mali z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, ale odporovateľný právny úkon s dlžníkom
nedojednali (napr. v prípade nadobudnutia dlžníkom odmietnutého dedičstva). Proti týmto osobám

možno uplatniť nároky len vtedy, len ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnym
úkonom proti ich právnemu predchodcovi (poručiteľovi). Je nepochybné, že pasívnu legitimáciu odporcu
1/ z uvedeného ustanovenia (§ 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka) nemožno vyvodiť, pretože nie
je dedičom osoby, ktorá s dlžníkom dojednala právny úkon a nie je ani právnym nástupcom takejto osoby
(týmitotrebarozumieťuniverzálnychprávnychnástupcovpozaniknutýchprávnickýchosobáchspravidla

zaniknutých s určením právneho nástupcu)". Z tohto rozhodnutia NS SR vyplýva, že žalovaný v 1/ rade
bol ďalším nadobúdateľom majetku na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným v 3/ rade, ktorý
žalovaný v 3/ rade nadobudol nehnuteľnosti ako kupujúci od žalovaného v 2/ rade, ktorý bol dlžníkom
veriteľa. V zmysle právnych záverov vyslovených NS SR ako dovolacím súdom v rozhodnutí sp. zn.
3 Cdo 61/2008 zo dňa 30. júla 2009 rovnako ako v danej veci nebola vyjadrená pasívna legitimácia

ďalšiehonadobúdateľanehnuteľností,ktorýtietonadobudolnienazákladeúkonudlžníka,alenazáklade
úkonu kúpnej zmluvy, kde predávajúcim bol ako prvý nadobúdateľ nehnuteľnosti od dlžníka a žalovaný
(pôvodne žalovaný v 2/ rade) už bol ďalším nadobúdateľom.

34. Podľa názoru krajského súdu, ktorý je v zhode s vysloveným názorom okresného súdu, vo väzbe aj

k záveru ÚS SR vyplývajúcemu z uznesenia sp. zn. II. ÚS 7/2012 zo dňa 06. marca 2012 v spojitosti s
rozhodnutím NS SR ako súdu dovolacieho v zmysle uznesenia sp. zn. 3 Cdo 61/2008 zo dňa 30. júla
2009sakonštatuje,žeodporovaťmožnolenprávnemuúkonuuskutočnenémumedzidlžníkomveriteľaa
treťou osobou, nie však možnosť odporovať akýmkoľvek ďalším právnym úkonom, ktoré na tento právny
úkon nadväzujú. Pasívne vecne legitimované v rámci odporovacej žaloby preto nemôžu byť aj ďalšie

osoby, na ktoré bol majetok prevedený od osoby, ktorá majetok na základe odporovateľného právneho
úkonu získala od dlžníka veriteľa. Žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu môže byť preto úspešná
iba v tom prípade, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol odporovateľný právny
úkon dlžníka urobený, resp. voči jej dedičom alebo právnym nástupcom za zákonom preukázaných
podmienok odporovateľnosti.

35. Krajský súd k vysloveným uvedeným právnym záverom poukazuje aj na rozhodnutie Krajského
súdu Košice sp. zn. 3Co/569/2015 zo dňa 16.11.2016, z ktorého odôvodnenia rozhodnutia okrem iného
vyplýva, že kým ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje aktívnu vecnú legitimáciu na
uplatnenie odporovateľnosti (aktívne legitimovaným je veriteľ), ust. § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho

zákonníka upravujú podmienky odporovateľnosti a ust. § 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka
upravujepasívnuvecnúlegitimáciupriodporovacejžalobe.Účelominštitútuodporovateľnostijezabrániť
nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Krajský súd v Košiciach
v súvislosti s predmetom súdneho sporu uviedol, ...„že prvým subjektom, ktorý mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech, bol žalovaný v 2/ rade. V zmysle ust. § 42b ods. 2 Občianskeho

zákonníka jedine tento subjekt je pasívne legitimovaným. Možnosť uplatniť odporovateľnosť aj voči
právnemu nástupcovi toho, kto má z právneho úkonu prospech, je upravená v ust. § 42b ods. 3
Občianskeho zákonníka. Z výkladu tohto ustanovenia je potrebné vyvodiť, že je možné uplatňovať
odporovateľnosť aj proti univerzálnym právnym nástupcom subjektov uvedených v ust. § 42b ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, nie však proti

tomu, na koho bolo vlastnícke právo prevedené dvojstranným právnym úkonom. Situácia, keď dôjde
k prevodu vlastníctva k predmetu odporovateľného právneho úkonu, je zákonom riešená v ust. §
42b ods. 4 Občianskeho zákonníka tým spôsobom, že v takom prípade je možné domáhať sa iba
náhrady voči tomu, kto má z úkonu prospech. Ide o ten istý subjekt ako je uvedený v ust. § 42bods. 2 Občianskeho zákonníka. Pasívnu vecnú legitimáciu ďalšieho subjektu, na ktorý bol prevedený
predmet odporovateľného právneho úkonu, nie je možné z ust. § 42b Občianskeho zákonníka vyvodiť".
Aj z predmetného rozhodnutia Krajského súdu Košice vyplýva prístup k výkladu ust. § 42b ods. 3

Občianskeho zákonníka rovnaký ako prijal okresný súd v predmetnej sporovej právnej veci a následne
vo vyvolanom odvolacom konaní aj Krajský súd v Žiline, keď z titulu podania žaloby o určenie neúčinnosti
právneho úkonu pasívne vecne legitimovaným nie je ďalší nadobúdateľ predmetu odporovateľného
právneho úkonu. Uvedené znamená, že ak po úkone dlžníka v danej veci, a to po úkone darovacej
zmluvy nasledoval ďalší prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam medzi pôvodne žalovaným v 1/

rade EVERGREEN TERRACE, s.r.o. a žalovaným (pôvodne žalovaným v 2/ rade) THREE CHALETS,
s.r.o., tak tento žalovaný ako ďalší nadobúdateľ nenesie vecnú pasívnu legitimáciu v súvislosti s
uplatneným odporovacím právom žalobcu, ak žalovaný na základe ďalšej dispozície, a to kúpnej zmluvy,
ktorá bola ďalším úkonom po úkone dlžníka, nebol ani právnym nástupcom osoby, s ktorou alebo v
prospech ktorej bol odporovateľný právny úkon dlžníka urobený.

36. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane
žalovaného, bolo potom vecne správne rozhodnutie okresného súdu, ktorý žalobu voči žalovanému
v celom rozsahu zamietol, keďže nebol účastníkom úkonu, ktorý uzavrel dlžník veriteľa (žalobcu),
ale až účastníkom úkonu, a to kúpnej zmluvy, ktorý úkon urobila osoba, a to pôvodne žalovaný v 1/
rade EVERGREEN TERRACE, s.r.o., ktorej mal vzniknúť z odporovateľného právneho úkonu dlžníka

(ručiteľa), ktorým dlžníkom bola Ing. Lucia Čižmáriková, prospech, t.j. bol to pôvodne žalovaný v 1/ rade
EVERGREEN TERRACE, s.r.o., ktorému vecná pasívna legitimácia svedčila, voči ktorému však bolo
konanie z dôvodu jeho zániku bez právneho nástupcu zastavené.

37. Odvolací dôvod žalobcu, ktorým tvrdil nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, nebol

relevantný.Okresnýsúdnasprávnezistenýskutkovýstavveciaplikovalrozhodnézákonnéustanovenia,
ktoré v citácii v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ktoré aj správnym spôsobom na danú sporovú
vec interpretoval. Nestotožňuje sa krajský súd ani s odvolacím dôvodom žalobcu, že by okresný súd
zákonnú právnu úpravu flagrantne ignoroval, pretože okresný súd na rozhodnú zákonnú úpravu, a to ust.
§ 42a, § 42b Občianskeho zákonníka reagoval vyslovením právneho záveru, ktorý vyjadril v dôvodoch

svojho rozhodnutia. Nemožno súhlasiť ani s odvolacím dôvodom žalobcu, že zamietnutím jeho žaloby
došlo k odmietnutiu spravodlivosti a porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a ani k formalistickému výkladu a postupu súdom prvej inštancie. Realizácia
procesných oprávnení, resp. realizácia práv žalobcu ako sporovej strany sa neznemožňuje právnym
posúdením veci. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb

domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi
a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,

rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03, NS SR sp. zn. 1 V Cdo
2/2017 zo dňa 19. apríla 2017). „Postupom súdu" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť žaloby. Pokiaľ postupom

súdu nie je rozhodnutie súdu, a to finálny (meritórny) produkt prejednania veci v sporovom konaní,
potom „postupom súdu" nemôže byť ani časť rozhodnutia (jeho odôvodnenie), úlohou ktorej je vysvetliť
dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 146/2013). Posúdenie
žalobyžalobcuzostranysúduprvejinštancienapadnutýmrozsudkom,vyvodenieskutkovýchaprávnych
záverov a nevyhovenie žalobe žalobcu nie je odňatím spravodlivosti a ani súdnej ochrany žalobcu,

pokiaľ sa súd prvej inštancie a vo vyvolanom odvolacom konaní ani krajský súd nestotožnili s právnym
posúdením veci, ktoré predkladal žalobca.

38. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani k jednej z uvedených
situácii v predmetnej sporovej právnej veci napadnutým rozsudkom okresného súdu nedošlo. Súčasnenapadnutý rozsudok okresného súdu nebol ani rozhodnutím, ktorý by mal byť v rozpore s právnou
teóriou, judikatúrou najvyšších súdnych autorít, pretože v rámci odvolacieho konania krajský súd v
dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal aj na rozhodnutia NS SR, ktoré riešili uplatnenie odporovacieho

práva v zmysle ust. § 42a a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka podľa podanej žaloby, v
ktorých rozhodnutiach sa vyjadroval aj okruh pasívne legitimovaných osôb pri podaní žaloby o určenie
neúčinnosti právneho úkonu dlžníka. Aj v zmysle záverov poukázaných iných súdnych rozhodnutí
ani v danej veci žalovaný nebol nositeľom pasívnej vecnej legitimácie, preto napadnutý rozsudok
okresného súdu nevybočil z rámca vyslovených právnych záverov vyplývajúcich z iných rozhodnutí, ako

aj rozhodnutí NS SR.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bol
priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, o výške ktorého nároku rozhodne
súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

40. Pre úplnosť veci krajský súd uvádza, že na základe právneho nástupníctva na strane žalobcu bolo
v rámci odvolacieho konania konané, čo sa prejavilo aj v záhlavovej časti rozsudku krajského súdu, s
právnym nástupcom pôvodného žalobcu Sberbank Slovensko, a.s., IČO: 17 321 123, a to so žalobcom
Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 podľa právoplatného

uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/32/2016-355 zo dňa 5. decembra 2017.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.