Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117012364
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117012364.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovanej L. A., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 3T/54/2017-157 zo dňa
13.02.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.10.2018 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 3T/54/2017-157 zo dňa 13.02.2018 bola obžalovaná L. A.
uznaná vinnou z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, na tom skutkovom základe,

že

odo dňa 08.04.2017 v meste K. a ani na iných miestach bez vážneho dôvodu nerešpektovala výzvu
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/70/2017 zo dňa 30.03.2017, aby nastúpila výkon trestu odňatia
slobody do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove v lehote do
8 dní od prevzatia výzvy na nástup do výkonu trestu, napriek tomu, že si túto výzvu dňa 30.03.2017

osobne prevzala do vlastných rúk, nenastúpila na výkon tohto trestu, pričom následne bola v meste
K. obmedzená na osobnej slobode príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Trnava a dňa 10.04.2017
dodaná do výkonu trestu odňatia slobody, teda marila výkon úradného rozhodnutia súdu tým, že bez
vážneho dôvodu nenastúpila výkon testu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom.

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanej podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s

prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona, s použitím
§54Trestnéhozákonatrestpovinnejprácevovýmere150hodínspovinnosťouvykonaťtrestdojedného
roka od jeho nariadenia.Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 157-158.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní po poučení
urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku

uvedeného v obžalobe. Prokurátor na hlavnom pojednávaní vyjadril súhlas s tým, aby súd prijal
vyhlásenie obžalovanej o vine. Následne okresný súd vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny zo
spáchaniaskutkutak,akoboluvedenývobžalobe,tedazprečinumareniavýkonuúradnéhorozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe prebratom z obžaloby prijal s tým,
že dokazovanie na hlavnom pojednávaní vykonal okresný súd len vo vzťahu k výroku o treste.

Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením správ o povesti na obžalovanej (register priestupkov,
odpis z RT, lustrácia v STA, hodnotenie z ÚVTOS Nitra, znalecký posudok MUDr. Daniely Šedivej č.29/2017 a trestný rozkaz Os Trnava sp. zn. 0T/70/2015), z ktorých bolo zistené, že obžalovaná bola
doposiaľ 2-krát súdne trestaná, pričom prvý krát išlo o prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f)
Trestnéhozákona,vdruhomprípadeišlooprečinkrádeže§212ods.2písm.f),ods.3písm.b)Trestného

zákona. Obžalovaná vykonávala pre túto trestnú činnosť nepodmienečné tresty odňatia slobody.

Okresný súd s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovanej jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona, a to tú, že sa priznala k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutovala,
ako aj jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že bola už za trestný

čin odsúdená, dospel k záveru, že obžalovanej nie je potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia
slobody. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní, ako aj pred hlavným pojednávaním doručila súdu aj
pracovné zmluvy, keď preukázala po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody snahu o zamestnať
sa, ako aj snahu o zmenu životných priorít a vízií do budúcnosti. Poukázala skutočnosť, že jej trestná
minulosť bola zapríčinená jej drogovou závislosťou. Od apríla roku 2017 je však už „čistá“, bez toho
aby absolvovala protitoxikomanické liečenie. Oporu pre túto zmenu v živote má predovšetkým u rodičov,

ktorí boli prítomní aj na hlavnom pojednávaní, a ktorí pravidelne doma robia testy na zistenie prítomnosti
drog u obžalovanej.

Ako najvhodnejší okresný súd vyhodnotil trest povinnej práce, ktorý bude mať okrem určitej sankcie
aj poučnú funkciu a dopad na obžalovanú, s ktorým obžalovaná na hlavnom pojednávaní súhlasila.

Okresný súd mal preto za splnené podmienky na ukladanie trestu povinnej práce.

Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, okresný súd túto obžalovanej pri ukladaní
trestu nepriznal nakoľko okolnosť spočívajúca vo vyhlásení obžalovanej o vine zo spáchania skutku v
obžalobe bola premietnutá do priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona,

ako aj z dôvodu, že vyhlásenie obžalovanej na hlavnom pojednávaní, že je vinná zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, ktoré súd následne prijme, nie je podľa názoru súdu dôvodom na priznanie tejto
poľahčujúcej okolnosti.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote (na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku
dňa 13.02.2018, č. l. 154 spisu) podal odvolanie prokurátor čo do výroku o treste, ktoré písomne

odôvodnil na č. l. 163 spisu. Obžalovaná ako aj obhajkyňa obžalovanej odvolanie nepodali.

Prokurátor v odvolaní namietal výšku uloženého trestu obžalovanej, považoval ho za neprimerane nízky.
Poukazuje na to, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní a následnom ukladaní druhu a výmery trestu
opomenul zaoberať okolnosťami uvedenými v § 34 ods. 4 Trestného zákona, a to najmä spôsobom

spáchania činu, jeho následkom ako aj samotnou osobou páchateľa. Poukazuje na krátky časový sled
spáchania oboch skutkov, za ktoré bola obžalovaná odsúdená. Vzhľadom na osobu obžalovanej, ako
špeciálneho recidivistu a jej opakovanú trestnú činnosť, mal súd prvého stupňa uložiť prísnejší trest, a
to i s prihliadnutím, na tú skutočnosť, že skutok, kladený za vinu obžalovanej v tomto konaní, spáchala
v skúšobnej dobe. Prokurátor je toho názoru, že uloženie nepodmienečného trestu obžalovanej v tomto

prípade odôvodňuje aj tá skutočnosť, že ani predchádzajúce odsúdenia jednoznačne nemali represívny
ani prevýchovný účinok.

Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. e)
Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a súčasne aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

sám vo veci rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila obžalovaná prostredníctvom obhajkyne, navrhla odvolanie podľa §
319 Trestného poriadku zamietnuť. Poukázala na to, že skutky za ktoré bola odsúdená, spáchala síce
v krátkom časovom slede, ako to uviedol prokurátor v odvolaní, ale bolo to v období, kedy pravidelne

požívala drogy a tiež to bolo predtým, ako vykonala trest odňatia slobody uložený Okresným súdom ,
sp. zn. 0T/50/2017 a 0T/70/2017. Po prepustení z výkonu trestu nespáchala žiaden trestný čin, snaží sa
viesť riadny život. Po prepustení z výkonu trestu žije u svojich rodičov, ktorí sa o ňu starajú a dohliadajú
na ňu, zamestnala sa. Zaradila sa do bežného života, vedie riadny život, nedopúšťa sa trestnej činnosti.
Poukazujetiežnato,žemomentálnejejplynie18mesačnáskúšobnádobapodmienečnéhoprepustenia.

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by nebolo účelné, pretože doteraz vykonaný trest
bol na jej nápravu dostatočným.Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 23.10.2018 za prítomnosti obžalovanej, obhajkyne
obžalovanej a zástupkyne Krajskej prokuratúry v Trnave, ktorá predniesla dôvody odvolania zhodne s
písomným podaním na č. l. 163 bez potreby doplnenia.

Obhajkyňa obžalovanej navrhla odvolanie zamietnuť s poukazom na dôvody uvedené v písomnom
vyjadrení k odvolaniu na č.l. 168-170 spisu. Poukázala na to, že obžalovaná sa dopustila skutkov pod
vplyvom drog, ktoré toho času neužíva, uložené tresty si vykonala, má snahu riadne sa zaradiť do
života, ukončiť strednú školu, popri škole pracovať. Obžalovaná na verejnom zasadnutí opätovne skutky

oľutovala, vyjadrila sa, že býva u rodičov, popri škole pracuje a vyhýba sa osobám z kriminálneho
prostredia a na podporu svojich tvrdení predložila listinné dôkazy.

V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa §
316 ods. 1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie

ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, okresný prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovanej výlučne
čo do výroku o treste. Výrok o vine nebol odvolaním napadnutý, preto nie je predmetnom prieskumu
odvolacieho súdu.

Pokiaľ teda ide o odvolaním napadnutý výrok o treste obžalovanej, odvolací súd konštatuje, že trest
uložený obžalovanej za spáchaný prečin bol súdom prvého stupňa uložený v súlade so zásadami
ukladania trestov podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona a súd prvého stupňa tento výrok v napadnutom
rozsudku i náležite odôvodnil. Odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a plne naň
odkazuje, preto na skonštatovanie správnosti sa žiada odvolacím súdom uviesť už len nasledovné:

Je bez akýchkoľvek pochýb a v súlade so súdnou praxou, že za trestný čin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona, ktorý spočíva v nenastúpení do výkonu trestu odňatia
slobody v lehote stanovenej súdom, z hľadiska narušenosti páchateľa a potreby jeho prevýchovy,
vrátane generálnej prevencie je spravidla ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Vyplýva to

práve z tej skutočnosti, že ani skôr právoplatne uložený a nariadený výkon trestu odňatia slobody bez
ďalšiehonepôsobildostatočneprevýchovne,abytaktoodsúdenýpáchateľvyhovelvýzvesúdunanástup
trestu odňatia slobody.

Avšakvzhľadomnato,žeideotrestnýčin,ktoréhohornáhranicatrestnejsadzby nepresahujepäťrokov,

Trestný zákon pripúšťa možnosť uloženia tzv. alternatívneho trestu, ktorým je aj uloženie trestu povinnej
práce tak, ako to bolo i v prejednávanej veci. Trest povinnej práce predstavuje taký druh alternatívneho
trestu, ktorého uloženie umožňuje páchateľovi menej závažnej trestnej činnosti „odčiniť“ protiprávne
konanie svojim vlastným úsilím vo výkone všeobecne prospešnej práce. Výhodou tohto druhu trestu
je skutočnosť, že u páchateľa nedochádza k vyčleneniu zo spoločnosti, ako je tomu v prípade trestu

odňatia slobody.

Odsúdený, ktorému bol uložený trest povinnej práce, nie je zbavený povinnosti viesť v čase výkonu
trestu povinnej práce riadny život, v tomto smere je tento druh trestu podobný trestu odňatia slobody,
ktorého výkon bol podmienečne odložený. K dôsledkom porušenia povinnosti viesť riadny život je však

potrebné uviesť, že pri treste povinnej práce v zmysle § 55 ods. 4 Trestného zákona porušenie tejto
povinnosti vedie (rovnako, ako aj zavinené nevykonanie práce v určenom rozsahu, alebo nesplnenie
uloženého obmedzenia alebo povinnosti) k premene trestu povinnej práce alebo jeho zvyšku na trest
odňatiaslobodytak,žezakaždédvehodinynevykonanejprácesúdnariadijedendeňnepodmienečného
trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

Predpokladom riadneho výkonu trestu povinnej práce je v zmysle § 55 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona
povinnosť odsúdeného vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu a vykonaťho najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu a do doby výkonu trestu povinnej práce
sa nezapočítavajú len skutočnosti uvedené v § 55 ods. 1, tretia veta, Trestného zákona.

Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pristúpil k uloženiu tohto alternatívneho trestu
obžalovanej, a to tak, že obžalovanej uložil trest povinnej práce v rozsahu 150 hodín. Okresný súd
s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, ako i to, že obžalovaná bola v čase rozhodovania v
skúšobnej dobe nevidel dôvod duplicitne ukladať podmienečný trest. S týmto záverom sa aj odvolací
súd stotožňuje.

Obžalovaná bola uznaná vinnou z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. a) Trestného poriadku, za ktorý je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody v trvaní
až na dva roky. Na hlavnom pojednávaní dňa 13.02.2018 obžalovaná urobila vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ku spáchaniu skutku sa priznala a svoj čin oľutovala. Uviedla,
že k spáchaniu predchádzajúcich skutkov, za ktoré bola právoplatne odsúdená došlo pod vplyvom

návykových látok. Verbalizovala snahu viesť riadny život. Odvolací súd nevidí dôvod, prečo by nemal
vyjadreniam obžalovanej veriť. Napokon, svedčia o tom i tie skutočnosti, že obžalovaná sa v snahe viesť
riadny život opätovne zaradila do vyučovacieho procesu, keď sa rozhodla dokončiť si stredoškolské
vzdelanie, nastúpila do 3. ročníka Súkromnej strednej odbornej školy U.-Sk v K., o ktorej skutočnosti
na verejnom zasadnutí odvolacieho senátu predložila potvrdenie o návšteve školy, ako aj rozhodnutie

o prijatí obžalovanej do 3. ročníka denného štúdia v učebnom odbore čašník/servírka. Taktiež boli
odvolaciemu súdu predložené výsledky laboratórnych vyšetrení na prítomnosť drog a liečiv v moči s
negatívnym výsledkom, čo len podporuje tvrdenie obžalovanej, že od apríla 2017 neužíva omamné látky
a ľuďom z drogového prostredia sa vyhýba v snahe viesť riadny život. Obžalovaná predložila súdu aj
jednotlivé pracovné zmluvy, ktoré svedčia o tom, že popri štúdiu aj pracuje a prejavuje úsilie zaradiť

sa do riadneho života. Netreba opomínať ani to, že obžalovaná žije v spoločnej domácnosti so svojimi
rodičmi, ktorí, na obžalovanú dohliadajú a sú jej pokiaľ ide o nápravu obžalovanej nápomocní (už
len minimálne tým, že u obžalovanej priebežne vykonávajú testy na prítomnosť drog doposiaľ vždy s
negatívnym výsledkom). Tieto skutočnosti len nasvedčujú tomu, že obžalovaná zaujala kritický postoj k
spáchaným skutkom, a má záujem viesť riadny život.

Odvolacísúdzdôrazňuje,žecieľomtrestnéhokonanieniejeakýsi„revanš“-odplatazaspáchanýskutok,
ale predovšetkým náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu životu. Pokiaľ by súd obžalovanej
uložilnepodmienečnýtrestodňatiaslobody,takakotovodvolanínavrholprokurátor,mohlobyunejdôjsť
k prerušeniu rodinných a spoločenských vzťahov, prerušeniu štúdia, zamestnania. Izolácia obžalovanej

od spoločnosti, najmä v čase, kedy si vážnosť a protispoločenský charakter svojho konania uvedomila,
začlenila sa do rodinného prostredia, ako i školského procesu by mala negatívny dopad na jej osobnosť.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že práca je významným prevýchovným prvkom trestu povinnej práce
a má prispieť k sociálnej a pracovnej adaptácií páchateľa aj tým, že na osobu páchateľa pôsobí verejnou

mienkou, pričom je tento podrobený určitej inštitucionálnej kontrole. Odvolací súd má za to, že trest
povinnej práce v rozsahu v akom ho určil okresný súd u tejto obžalovanej bude plniť výchovný účel,
a to aj vzhľadom na hrozbu premeny na trest odňatia slobody, o ktorej si je obžalovaná vedomá. U
obžalovanej by sa vzhľadom na jej nízky vek (ide o osobu blízku veku mladistvej) a aktuálnu situáciu
mohli dostaviť pocity nezáujmu spoločnosti o jej osud, pocit frustrácie a krivdy. Takto uložený trest splní

účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy okresný súd postupoval správne, keď
pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovanej, jej osobné pomery a možnosť nápravy,
ale dbal i nato, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovanej z hľadiska jej postoja k dodržiavaniu
spoločenských noriem tak, aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovanej.

Vzhľadom na vyššie uvedené, aj krajský súd dospel k záveru, že trest uložený prvostupňovým súdom,
ktorého zmyslom je viesť obžalovanú k tomu, aby viedla riadny život bez toho, aby bolo potrebné
pôsobiť výkonom trestu odňatia slobody, je trestom na nápravu obžalovanej postačujúcim, tak z hľadiska
individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Odvolacísúdmázato,ževrámciodvolaciehokonaniabolavenovanádostatočnápozornosťpodstatným
odvolacím námietkam prokurátora, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by
viedol k inému rozhodnutiu vo veci než k akému dospel súd prvého stupňa. Aj podľa názoru krajskéhosúdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňovali postup súdu prvého stupňa
pre uloženie trestu podľa § 55 Trestného zákona.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.