Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/481/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512212858
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2512212858.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a JUDr. Zlatice Javorovej, v právnej veci žalobcov: 1/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, 2/ X.
F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom F. XXX/XX, T., zastúpení JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom,
TeodoraTekela23,Trnava,protižalovanému:Ing.T.V.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.č.XXX,zastúpenému
JUDr. Ing. Petrom Ošváthom, PhD., advokátom, Laurinská 2, Bratislava, o zaplatenie 18.826,71 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 14. apríla 2015,
č.k. 15C/136/2013-272, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh žalobcov, ktorým sa domáhali
na žalovanom zaplatenia sumy 18.826,71 eur s 9% úrokom z omeškania od 17.02.2011 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnili tým, že dňa 18.05.2006 uzatvorili so žalovaným kúpnu zmluvu, na základe ktorej
od žalovaného nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti vedené
na LV č. XXXX v k.ú. T., a to parcelu č. 671, dom č. súp. XXX s príslušenstvom (ďalej predmetné
nehnuteľnosti).Sohľadomnaskutočnosť,žežalovanýnakúpunehnuteľnostipoužilfinančnéprostriedky

z hypotekárneho úveru č. 88831-636092/4900 v sume 609.000,- Sk a úveru č. 88284-636092/4900
v sume 261.000,- Sk na predmetných nehnuteľnostiach v čase ich prevodu viazlo záložné právo v
prospech K., a.s., F.. F. v čase prevodu nehnuteľnosti nesúhlasila so zmenou uvedených úverov na
žalobcov a trvala na tom, aby aj naďalej zostali vedené na žalovaného ako pôvodného dlžníka. Žalovaný
tak za roky 2005 a 2006 prevzal od žalobcov na splácanie predmetných úverov sumu 180.000,- Sk, čo
potvrdil svojím podpisom. Od januára 2007 už žalobcovia po dohode so žalovaným vkladali dojednanú
finančnú hotovosť na účet žalovaného určený na splácanie obidvoch úverových splátok. Do roku 2010

tak žalobcovia vyplatili žalovanému sumu vo výške 18.826,71 eur. Mali za to, že vkladaním hotovosti
na účet vedený na meno žalovaného splácajú obidva predmetné úvery, v čom ich žalovaný do konca
roku 2010 aj utvrdzoval. Listom zo dňa 25.10.2010 S., a.s., ako právny nástupca K., a.s., oznámila
žalovanému začatie výkonu záložného práva, nakoľko voči nemu evidovala pohľadávku z úverovej
zmluvy vo výške 20.170,836 eur. K úhrade pohľadávky neprišlo, preto boli žalobcovia ako záložní
veritelia nútení odovzdať dňa 31.05.2010 predmetné nehnuteľnosti, ktoré v tom čase užívali a boli v
ich vlastníctve, do dobrovoľnej dražby. Žalobcovia tak prišli o strechu nad hlavou a sumu 21.711,25

eur, ktorú v súčasnosti žiadajú od žalovaného vrátiť. Žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí. V
roku 2005 si zadovážil predmetné nehnuteľnosti, pričom na ich kúpu čerpal dva úvery, hypotekárny s
mesačnými splátkami 210,81 eur a spotrebný s mesačnými splátkami 107,84 eur. Koncom roka 2005
sa dohodol so žalobcami, že im predmetné nehnuteľnosti prenajme, s tým, že výška nájomného bude10.000,- Sk, t.j. v takej výške, aby z nájomného mohol splácať predmetné dva úvery. Nájom začal plynúť
od januára 2006. V júni 2006 sa dohoda prehodnotila tak, že predmetné nehnuteľnosti ako i obidva
úvery sa prevedú na žalobcov, na základe čoho nechali žalobcovia vypracovať kúpnu zmluvu, v ktorej

ale bola uvedená aj kúpna cena 1.000.000,- Sk, čo však nebolo so žalovaným vopred dohodnuté a
táto suma nebola žalovanému odovzdaná. Išlo o fiktívne konštatovanie, inak by žalobcovia po podpise
kúpnej zmluvy a prevode nehnuteľností nesplácali naďalej predmetné úvery mesačnými splátkami. Od
roku 2008 však splátky nevykonávali v plnej výške, čo potvrdzuje aj ich samotný návrh na začatie
konania. Boli v omeškaní do roku 2010 s platením o sumu 3.410 eur, v dôsledku čoho bol začatý výkon

záložného práva. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že listom zo dňa 25.10.2010 S.,
a.s., oznámila žalovanému, že jemu poskytnutý hypotekárny úver bol z dôvodu porušenia podmienok k
termínu 10.06.2010 zosplatnený s tým, že banka voči nemu eviduje pohľadávku ku dňu 25.10.2010 vo
výške 20.170,836 eur. Súčasne banka oznámila, že pristupuje k výkonu záložného práva dražbou. Zo
zápisnice o odovzdaní predmetu dobrovoľnej dražby zo dňa 31.05.2011 súd zistil, že predmetom dražby
boli predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Navrhovateľom dražby bola S., a.s., právnym

dôvodom dražby bol výkon záložného práva, vydražiteľom bol E. V.. Cena dosiahnutá vydražením
predstavovala sumu 12.600 eur. Z kúpnej zmluvy zo dňa 18.05.2006 vyplynulo, že žalovaný bol ako
predávajúci, žalobcovia ako kupujúci a predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
v k.ú. T., zapísaným na LV č. XXXX ako parcela č. 671 a dom č. súp. XXX s príslušenstvom, do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcov. Kúpna cena bola dohodnutá 1.000.000,- Sk, ktorú

podľa zmluvy žalovaný prevzal v plnej výške pred podpisom tejto kúpnej zmluvy. Súčasne bolo v zmluve
uvedené, že účastníci zmluvy berú na vedomie, že k predávaným nehnuteľnostiam viaznu v časti C
záložné práva a to záložné právo v prospech K. z hypotekárneho úveru a záložné práva podľa záložnej
zmluvy k hypotekárnemu úveru, ktorej vklad V 3380/05 je účinný od 27.12.2005. Pri oboch zápisoch
záložných práv bolo rukou na zmluve dopísané: ? mes. splátky a súčasne bolo rukou na prvej strane

zmluvy v jej hornej časti dopísané: ? mes. splátky XXXXX-XXXXXXXX/XXXX môžu vkladať mesačne
12.000,-Sk. Účet uvedený pri mesačnej splátke bol účet vedený v K. na meno žalovaného, čo vyplýva
z oznámenia S.. Vklad zmluvy do katastra bol povolený pod č. V-1362/06 dňa 26.06.2006. Z potvrdenia
o vklade a z výpisov z účtu S. súd zistil, že žalobkyňou 2/ boli postupne v prospech účtu žalovaného za
obdobie od 11.01.2007 do 02.11.2010 vložené peňažné prostriedky v celkovej výške 12.851,80 eur, z

toho za obdobie od 19.10.2009 do 02.11.2010 to bola suma 2.900 eur. Z tohto účtu boli bankou vykonané
debetné pohyby za účelom úhrady splátok úveru v jednotlivých sumách. V písomnosti podpísanej
žalobkyňou 2/ a žalovaným vyplýva, že sa dohodli počnúc januárom 2006 na platení nájomného vo
výške 12.000,- Sk - na splátky a poplatky úverov, súčasne tam bola uvedená suma 5.000,- Sk ako
mesačne na nájom (odstupné dom). Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Trnave ČVS: ORP-423/2-OVK-

TT-2011 súd zistil, že dňa 15.03.2011 žalobkyňa 2/ podala na žalovaného trestné oznámenie z dôvodu,
že im predal rodinný dom v T. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.05.2006, za ktorý vyplatili kúpnu
cenu 1.000.000,- Sk, pričom vedeli, že na pozemku je ťarcha v prospech K.. Vedela od žalovaného,
že si zobral úver, pričom on si tieto úvery zobral na svoje meno s tým, že ona bude úvery splácať,
nakoľko ona úver z banky nedostala. Žalovaný vymyslel, že mu budú splácať 12.000,- Sk mesačne, s

čím súhlasila a aj od 10.01.2006 splácala do 13.11.2006 a to rovno do rúk žalovaného. Od tohto dátumu
išli peniaze na číslo účtu, ktorý jej napísal žalovaný vlastnou rukou na vrch kúpnej zmluvy. Z uznesenia
vyšetrovateľky zo dňa 14.04.2011 vyplynulo, že vec bola odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie
trestného stíhania, nakoľko bolo zistené, že konaním žalovaného nedošlo k naplneniu znakov skutkovej
podstaty sprenevery a ani iného trestného činu. Na sťažnosť žalobkyne 2/ bolo uznesením prokurátora

okresnej prokuratúry rozhodnuté, že sťažnosť ako nedôvodnú zamieta. Žalovaný uviedol, že je pravdou,
že v danej veci postupovali neštandardne, dohodu o splácaní úveru za žalovaného uzatvorili ústne, v
kúpnej zmluve bolo písomne podchytené len zapísané záložné právo. K výkonu záložného práva zo
strany banky došlo z dôvodu, že žalobcovia riadne nesplácali splátky úveru. Žalobcovia 1/, 2/ vedeli, že
dlh voči K. je približne 800.000,- Sk spolu súhlasili s tým, že sumu 12.000,- Sk budú splácať do roku

2015. Žalovaná 2/ potvrdila, že sumu 800.000,- Sk nezaplatili v plnej výške. Žalovaný vzniesol námietku
premlčania voči jednotlivým platbám zo strany žalobcov, ktorých vrátenia sa žalobou domáhajú, keď
premlčacia doba je tri roky a plynie u každej splátky jednotlivo. Námietku premlčania vzniesol na všetky
splátkyzaplatenépred19.10.2009vychádzajúczdátumupodaniažalobynasúd19.10.2012.Žalobcovia
uviedli, že sa nestotožňujú s právnym posúdením zo strany súdu podľa § 534 O.z., poukázali na § 47

ods. 1 O.z. najmä na časť, že právny úkon sa musí urobiť určite, zrozumiteľne, čo sa v danom prípade
nestalo, keď žalovaný uviedol, že sa nedohodli na presnej výške splácania úveru, že takáto dohoda bola
medzi riaditeľkou pobočky banky, ním a žalobkyňou 2/, čiže pritom nebol žalobca 1/, nebol dohodnutý
presný obsah záväzku, právny úkon je tak neplatný. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 120ods. 1, § 132 O.s.p., § 34, § 37 ods. 1, § 100, § 101, § 488, § 489, § 534 O.z.. Čo sa týka dôvodu, pre ktorý
žiadajú žalobcovia zaplatiť žalovanú sumu je podľa žalobkyne 2/ fakt, že žalovaný ich dostal do omylu,
keď prišli o rodinný dom. Podľa právneho zástupcu týmto titulom je bezdôvodné obohatenie žalovaného,

teda jeho majetkový prospech získaný z neplatného právneho úkonu v zmysle § 37 O.z., pre jeho
neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a nebolo to medzi stranami
sporu sporné, že dňa 18.05.2006 uzatvorili kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti. V čase prevodu
vlastníckeho práva bolo na nehnuteľnosti zapísané záložné právo v prospech K. z hypotekárneho úveru.
Žalobcovia zaplatili v prospech žalovaného, či už osobne do rúk žalovaného v roku 2005 a 2006 ako i

vkladom na jeho účet v rokoch 2007 - 2010 celkovo 18.826,71 eur, čo potvrdil aj žalovaný. Predmetom
sporu bolo posúdenie dôvodnosti vrátenia tejto sumy. Súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu
došlo k vzniku záväzkového vzťahu v zmysle ustanovenia § 534 O.z.. Žalobcovia sa so žalovaným ako
dlžníkom voči banke ústne dohodli, že prevezmú jeho záväzok zaplatiť dlh voči banke, teda že za neho
splnia jeho peňažný záväzok, čím došlo k uzatvoreniu dohody o prevzatí plnenia vo výške 800.000,-
Sk, ktorý sa mal splácať do roku 2015. Žalobkyňa 2/ uviedla, že túto sumu mali platiť z dôvodu, aby

prišlo k výmazu záložného práva, vedeli že splátky je potrebné splácať do roku 2015, súhlasili s tým,
že sumu 12.000,- Sk budú splácať do roku 2015, pričom žalobkyňa 2/ uviedla, že úhrady na úvery
žalovaného vykonávali nasledujúci mesiac potom, čo im bol doručený nový list vlastníctva. Uvedená
dohodaakoprávnyúkonbolaplatnýmprávnymúkonom.Žalobcoviavedeličoplatia,prečotoplatiaaako
už bolo uvedené, sami v žalobe uviedli, že predmetné platby prevzal žalovaný na splácanie predmetných

úverov. Takže úkon bol určitý, zrozumiteľný, keď žalobcovia vedeli presne čo týmto právnym úkonom
sledujú a to výmaz záložného práva. Žalobcovia vykonali niekoľko mesačných úhrad, pričom nikdy
nenamietali ani od žalovaného nezisťovali čo platia, prečo to platia, toto im bolo zrejmé od samého
počiatku vykonávania platieb. Ich písomná výzva zo dňa 02.02.2011 obsahuje ich vedomosť o splácaní
úveru v banke, v prospech ktorej je zapísané záložné právo. Zmena ich postoja nastala až po vykonaní

dobrovoľnej dražby, keď predmet bezpodielového spoluvlastníctva museli odovzdať vydražiteľovi, čo
označilaisamotnážalobkyňa2/akodôvodprevráteniepredmetnýchplatieb.Súdtakýtodôvodpovažuje
pre účely vrátenia nimi zaplatenej sumy za právne irelevantný, nakoľko žalobcovia mali vedomosť už
pri podpise kúpnej zmluvy dňa 18.05.2006, že na predmete kúpnej zmluvy je zapísané záložné právo,
teda museli si byť vedomí, že je tu hrozba, že v prípade nesplácania zabezpečenej pohľadávky banka

pristúpikvýkonuichzáložnéhopráva,čomôževiesťkstrateichvlastníckehopráva.Žalobcovianeuniesli
dôkazné bremeno v otázke osvedčenia právneho titulu, pre ktorý by im mal žalovaný žalovanú sumu
zaplatiť. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný peňažné prostriedky od žalobcov z účtu vyberal
a tieto neslúžili na úhradu dlhu voči banke. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k
platbám vykonaným pred 19.10.2009 bolo potrebné túto námietku posúdiť, t.j. posúdiť jej dôvodnosť.

Právny vzťah medzi stranami sporu súd posúdil ako záväzkový vzťah a to jednak ako nájomný vzťah
do času uzatvorenia kúpnej zmluvy a ako dohodu o prevzatí plnenia v čase po uzavretí kúpnej zmluvy,
pričom na oba vzťahy je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu. Žalobcovia žalobu
podali na súd dňa 19.10.2012, preto vznesenú námietku premlčania na všetky platby žalobcov zaplatené
pred 19.10.2009 súd posúdil ako dôvodnú, nakoľko platby vykonané pred 19.10.2009 sú premlčané,

preto súd návrh v tej časti (15.926,71 eur ) zamietol predovšetkým z dôvodu premlčania práva. V
zostávajúcej časti zaplatenia sumy 2.900 eur, teda platieb vykonaných od 19.10.2009 do 02.11.2010,
keď v konaní nebol zistený ani vykonaným dokazovaním preukázaný právny titul, pre ktorý by mal
žalovanýtúto sumužalobcomvrátiť,pretosúd vtejtočastižalobuzamietol.Peňažnéplnenieposkytnuté
žalobcami bolo plnením ich záväzku z titulu prevzatia plnenia vo vzťahu k banke za žalovaného, ku

ktorému sa dobrovoľne zaviazali, pričom toto plnenie mali vykonať vo výške 800.000,- Sk, čo uviedla aj
žalobkyňa 2/. Žalobcovia tak neuniesli dôkazné bremeno v otázke osvedčenia právneho titulu, pre ktorý
by mal žalovaný žalovanú istinu zaplatiť, v konaní nebolo preukázané, že by peňažné prostriedky od
žalobcov z účtu neoprávnene vyberal a ani to, že tieto neslúžili na úhradu dlhu voči banke. O náhrade
trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. a contrario ako i § 151 ods. 3 O.s.p. tak,

že o týchto bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podali odvolanie žalobcovia.
Uviedli, že súd nemohol na námietku premlčania prihliadnuť s poukazom na ustanovenie § 107 ods.
3 O.z., ktoré ustanovenie bráni neprípustnému obohateniu len jednej zmluvnej strany a je ho možné

pripustiť tam, kde každá zo zmluvných strán niečo obdržala. Žalovaný obdržal plnenie na zaplatenie
časti jeho úveru, pričom s prihliadnutím na ním vznesenú námietku premlčania sa žalobcovia dostali
do situácie, kedy z uzatvorenej dohody má prospech iba jedna strana. Pokiaľ by prijali názor súdu o
posúdení skutkového stavu podľa § 534 O.z. a záver, že žalobcovia tento záväzok nesplnili, mal záväzoksvojmu veriteľovi splniť žalovaný, ktorému by zároveň vzniklo právo domáhať sa od žalobcov náhrady
toho, čo by musel plniť sám. V danej veci sa stalo to, že žalobcovia plnili za žalovaného a ešte bol
aj dlh žalovaného z jeho úveru voči banke celý uhradený z ich splátok a z ich vlastníckeho práva k

rodinnému domu, ktorý bol v dražbe predaný, hoci dlh z úveru mal primárne povinnosť zaplatiť žalovaný.
Keďže k dražbe ich rodinného domu a následnému plneniu - zaplateniu úveru žalovaným došlo až po
októbri 2010, nemohlo ani z tohto dôvodu dôjsť k premlčaniu ich nároku na zaplatenie sumy uplatnenej
v návrhu a to z titulu bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovaného platením jeho úveru
žalobcami. Súd nevzal do úvahy ani to, prečo mali byť platené splátkami žalobcov rôzne pokuty a

úroky z úveru teda nezistil konkrétny obsah dohody medzi účastníkmi konania vyplývajúci podľa súdu
z ustanovenia § 534 O.z.. Medzi účastníkmi ide o bezdôvodného obohatenie z neplatnej zmluvy, ku
ktorému došlo až dražbou ich rodinného domu a zaplatením úveru od žalovaného z výťažku, teda plnili
za iného. Navrhli rozsudok zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za

správny.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný ( § 355 ods. 1 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 15C/136/2013 je určenie povinnosti

žalovanému zaplatiť žalobcom 1/, 2/, sumu 18.826,71 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od
17.02.2011 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bol návrh žalobcov ako nedôvodný a sčasti premlčaný, zamietnutý.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a

pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý
na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a
presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že
pri vyhodnotení vykonaného dokazovania bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba

je v celom rozsahu nedôvodná, preto ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza odvolací
súd dôvod, pre ktorý by s mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a dať za pravdu odvolateľom.

8. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o premlčaní časti nároku žalobcov
keď aplikácia § 107 ods. 3 O.z. nie je v danom prípade dôvodná, keďže sa nejedná o synalagmatický

záväzok medzi stranami sporu. Takisto sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie
o nepreukázaní právneho titulu, pre ktorý by mal byť žalovaný povinný žalobcom zaplatiť žalovanú
istinu. Žalobcovia sa zaviazali žalovanému/ dlžníkovi splniť za neho jeho záväzok voči banke a to splatiť
hypotekárny úver. Forma dohody medzi žalovaným ako dlžníkom a žalobcami ako tretími osobami
nevyžaduje podľa zákona žiadnu formu, možno ju teda urobiť aj ústne tak, ako to bolo v danom prípade.

Touto dohodou vznikol nový samostatný záväzkový právny vzťah medzi žalovaným ako dlžníkom a
žalobcami. Pôvodný záväzok tak nemôže byť týmto ovplyvnený a obsah pôvodného záväzku sa nemení,
pristúpenie k dlhu tak nemá žiadny vplyv na zabezpečenie záväzku. Keďže súd prvej inštancie správne
skonštatoval, že dohoda medzi žalobcami a žalovaným v zmysle ustanovenia § 534 O.z. bola uzavretá
platne,žalobcoviamalivedomosťotom,žeprevzalinasebazáväzokzaplatiťúvernamiestožalovaného,

ktorú svoju povinnosť si riadne nesplnili, čo aj potvrdili, takže nie je dôvod na vrátenie uvedenej sumy.

9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže odvolacie dôvody boli neopodstatnené
a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súdprihliadať z tzv. úradnej povinnosti, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).